Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. jún 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Tos/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121011237
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7121011237.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Martina Kurečka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. júna
2024, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr.
zák., o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.5.2024, sp. zn.

8To/105/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 21.05.2024, sp. zn. 8To/105/2023 podľa § 32 ods. 3 Tr. por.,
v spojení s § 31 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že senát v zložení JUDr. A. C., JUDr. A. A. a JUDr. D. A. nie sú
vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX, vedenej

na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8To/105/2023.

Protitomutouzneseniu,bezprostrednepojehovyhlásení,odôvodneníapoučeníoopravnomprostriedku
zahlásil sťažnosť obžalovaný A. B., ktorú podaním zo dňa 13.06.2024 tak sám, ako aj podaním zo dňa
23.6.2024 prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil tak, že je presvedčený, že príslušník PZ
(A. A.) má väzby na niektorých sudcov Krajského súdu v Košiciach, nakoľko sa aj sám A. A. vyjadril tak,

že obžalovaný môže robiť čo len chce, aj tak ho odsúdia. Osobne tomu nevenoval pozornosť, pretože
veril v nezávislosť, ako aj nestrannosť súdov a sudcov, o čom ho presvedčil aj oslobodzujúci rozsudok na
Okresnom súde v Košiciach, kde dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že menovaný príslušník
„vzal spravodlivosť do svojich rúk“. Jeho obavy z manipulácie tohto celého prípadu, ako aj súdneho
konania sa začali napĺňať hneď po tom, ako mu Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok Okresného súdu
Košice a vrátil vec naspäť Okresnému súdu Košice na doplnenie dokazovania, kde ten istý samosudca

bez akejkoľvek novej skutočnosti vyniesol odsudzujúci rozsudok.

V dôvodoch podanej sťažnosti prostredníctvom obhajcu namietal, že je tu existencia väzieb svedka
– príslušníka Policajného zboru – A. A.. Svedok sa mal vyjadriť, že môže robiť čo chce, ale aj tak
bude odsúdený. V spojitosti s predošlým rozhodnutím odvolacieho súdu a následným rozhodnutím
prvostupňového súdu (ktorý napriek zlepšeniu dôkaznej situácie v prospech obžalovaného rozhodol

o odsúdení) sa námietka jeho zaujatosti o existencii väzieb medzi svedkom a sudcami javí ako dôvodná.
Má za to, že svedok A. je nedôveryhodný a aj v minulosti zrejme „zobral spravodlivosť do vlastných
rúk“. Jedná sa o medializovaný prípad šikany rómskych detí podozrivých zo spáchania trestného činu/
priestupku, na policajnej stanici v Košiciach. O pochybnostiach o dôveryhodnosti mali vedieť všetky
orgány činné v trestnom konaní, napriek tomu obžaloba aj odsudzujúci rozsudok je primárne založený
na svedeckej výpovedi svedka A..Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 Tr. por.
preskúmalsprávnosťvýrokunapadnutéhouznesenia,protiktorémupodalsťažovateľsťažnosťakonanie
predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť obžalovaného nie je

dôvodná.

Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Výnimka z čl. 48 ods.
1 Ústavy SR je možná len v prípade splnenia zákonných podmienok uvedených v § 31 ods. 1, ods. 2,
ods. 3 Tr. por.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci
sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a
zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo
k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo
pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Citované zákonné ustanovenie § 31 ods. 1 Tr. por. vylučuje z vykonávania úkonov trestného konania
ten orgán, u ktorého by mohli vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti, pričom dôvody možného vzniku
týchto pochybností sú stanovené taxatívne. Tieto dôvody spočívajú v okolnostiach, ktoré charakterizujú
pomer úradnej osoby k prejednávanej veci alebo pomer úradnej osoby k osobám, ktorých sa úkon

priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom, prípadne pomer k inému
orgánu činnému v trestnom konaní.

Pomerom k prejednávanej veci sa rozumie určitá zainteresovanosť orgánu činného v trestnom
konaní na skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Táto zainteresovanosť môže spočívať v tom, že

orgán trestného konania, resp. jeho blízky rodinný príslušník, blízka osoba boli činom poškodení, orgán
trestného konania bol svedkom skutku, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie alebo vo veci vystupoval ako
tlmočník a podobne.

Pomerom orgánu trestného konania k osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Tr. por. sa rozumie vzťah tohto

orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Takýto vzťah
môže spočívať v príbuzenskom či rodinnom pomere, prípadne môže ísť o úzke kamarátstvo, priateľstvo
alebo naopak, môže ísť o vzťah negatívneho charakteru vyplývajúci z existencie sporu, či nezhody
úradnej osoby s osobou uvedenou v ustanovení § 31 ods. 1 Tr. por. Krajský súd v prejednávanej trestnej
veci takýto druh vzťahu medzi sudcami krajského súdu a obžalovaným A. B. nemal preukázaný.

Pokiaľ ide o pomer sudcov krajského súdu JUDr. A. C., PhD., JUDr. D. A. a JUDr. A. A. k prejednávanej
veci uvedený v ust. § 31 ods.1 Tr. por. je potrebné uviesť, že pochybnosťou o nezaujatosti sudcov
krajského súdu pre ich pomer k prejednávanej veci treba rozumieť určitú zainteresovanosť sudcov na
skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.

Sudcovia krajského súdu JUDr. A. C., PhD., JUDr. D. A. a JUDr. A. A. k podaným námietkam zo strany
obžalovanéhouviedli,ževpredmetnejvecisanecítiabyťzaujatí,pretožeosobumenomA.A.nepoznajú,
nikdy s ním neprišli do kontaktu, ani pracovne v tomto trestnom konaní, kde by mal vystupovať ako
orgán činný v trestnom konaní. K osobe menom A. A. nemajú žiaden pomer, teda ani taký, ktorý by

vyvolával pochybnosti o ich nezaujatosti a nemajú ani žiadny pomer k predmetnej trestnej veci.

Z uznesenia sp. zn. 8To/105/2023 zo dňa 21.05.2024 vyplýva, že senát krajského súdu rozhodol o
nevylúčení sudcov krajského súdu JUDr. A. C., PhD., JUDr. D. A. a JUDr. A. A. z vykonávania úkonov
trestnéhokonaniavedenéhonaKrajskomsúdvKošiciach,pretožepopreskúmanípredmetnéhopodania

dospeli k záveru, že z celého jeho obsahu možno za skutočnosť, ktorá by zakladala dôvod vylúčenia,
považovať jedine obžalovaným tvrdený pomer sudcov k policajtovi, ktorý údajne vystupoval v danom
prípade ako operatívny pracovník, a ktorý, ako to uviedol obžalovaný, pozná sudcov a prokurátorov a má
vyvíjať na nich tlak, aby rozhodli v neprospech obžalovaného. Nakoľko však sudcovia osobu menom A.
A. nepoznajú a nikdy s ním neprišli do kontaktu nie je žiadna zákonná prekážka, ktorá by im bránila vo

veci objektívne, nestranne a nezaujato rozhodnúť, s čím sa sťažnostný súd v plnom rozsahu stotožňuje
a dodáva:Rozhodnutie o vylúčení sudcu z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. predstavuje výnimku z
ústavnejzásady,podľaktorejniktonesmiebyťodňatýzákonnémusudcovi,apretosudcumožnovylúčiťz
prejednávania a rozhodovania veci iba celkom výnimočne a len zo skutočne závažných a preukázaných

dôvodov, ktoré bránia sudcovi rozhodovať nezaujato, spravodlivo a zákonne.
Inštitút vylúčenia sudcov z vykonávania úkonov trestného konania je jedným z prostriedkov
zabezpečenia ústavnej požiadavky nestrannosti sudcov v konaní. Nestrannosť možno definovať ako
absenciu predsudku, zaujatosti, a možno ju posudzovať jednak z hľadiska vnútorného
psychického vzťahu sudcu k veci a k jednotlivým subjektom konania, t.j. z hľadiska toho, čo si sudca

myslí pro foro interno (ide o tzv. subjektívny prístup), a na druhej strane z hľadiska vonkajších záruk
nestrannosti, ktoré sudca poskytuje (tzv. objektívny prístup). Zaujatosť sudcu vo vzťahu k veci sa dá
označiťakostav,keďjesudcaosobnezainteresovanýnavýsledkukonania,keďmánavýsledkukonania
osobný záujem alebo vopred také poznatky o veci, ktoré by mal získať až v priebehu konania a ktoré
môžu ovplyvniť jeho nestrannosť v rozhodovaní, a podľa ustálenej súdnej praxe aj skutočnosť, že sudca
bol sám poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené

jemu blízke osoby. Zaujatosť sudcu vo vzťahu k subjektom konania predpokladá určitý právne významný
(t.j,priateľský,príbuzenskýaleboinýintenzívny)vzťah,vdôsledkuktoréhovznikáobjektívnapochybnosť
o jeho nestrannosti.

Krajský súd po preskúmaní veci zistil, že dôvody uvádzané obžalovaným nie sú takého charakteru, ktoré

by odôvodňovali postup požadovaný obžalovaným, t.j. odňatie a prikázanie jeho veci mimo Košický kraj
z dôvodu zaujatosti sudcov na košických súdoch.

Záverom sťažnostný súd konštatuje, že preskúmaním tejto trestnej veci v súlade so sťažnostnými
dôvodmi obžalovaného dospel k tomu, že v posudzovanom prípade sa žiadny vzťah alebo pomer

namietaných sudcov krajského súdu JUDr. A. C., PhD., JUDr. D. A. a JUDr. A. A. nezistil a nepreukázal.
Sudcovia krajského súdu nemajú žiadny vzťah k veci alebo osobám, ktorých sa úkony trestného
konania týkajú, resp. k procesným stranám či orgánom činným v trestnom konaní. Okolnosti, z ktorých
obžalovaný vyvodzuje zaujatosť sudcov krajského súdu nie sú takými dôvodmi, na základe ktorých by
bolo možné aplikovať zákonné ustanovenie o vylúčení sudcov.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že postup senátu zloženého z
predsedu senátu JUDr. A. C., PhD. a sudcov JUDr. D. A. a JUDr. A. A., keď rozhodol podľa § 32 ods. 3 Tr.
por. v spojení s § 31 ods. 1 Tr. por., že JUDr. A. C., JUDr. A. A. a JUDr. D. A. nie sú vylúčení z vykonávania
úkonov trestného konania, vedeného na Krajskom súde v Košiciach je v súlade so zákonom. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je správne a sťažnosť obžalovaného je
nedôvodná, a preto ju postupom podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.