Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. november 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 45C/44/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122272404
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Svrčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:6122272404.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X,XXX XX D. - E. F., 2/ G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. B. XXX,XXX
XX I. B., obaja žalobcovia právne zastúpení MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s.r.o., so sídlom 023
05 Nová Bystrica 850, IČO: 36 416 53 proti žalovanému: J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K.
XXX, právne zastúpený JUDr. Michaela Jakubcová, advokátka, so sídlom Nová 333/32,01003 Žilina -
Považský Chlmec, o zaplatenie 2.843,40 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1/ a 2/ v rozsahu 100% s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 22.03.2022
domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v rade 1/
a 2/ sumu vo výške 2.843,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.843,40
eur od 09.03.2022 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobcovia žalobu skutkovo odôvodnili tým,
že medzi žalobcami v rade 1/ a 2/ ako manželmi a kupujúcimi na strane jednej a žalovaným a jeho

bratom L. C. ako podielovými spoluvlastníkmi a predávajúcimi na strane druhej došlo dňa 09.06.2021 k
uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 09.06.2021 (ďalej len zmluva), na základe ktorej žalobcovia v rade 1/ a 2/
nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v k.ú. A. na LV č. XXXX a to k rozostavanej
stavbe rodinného domu bez súpisného čísla postavenej na parcele CKN č. XX/XXX a pozemkom -
parcelám CKN č. XX/XX o výmere 177 m2, č. XX/XXX o výmere 105 m2 a č. XX/XXX o výmere 203
m2. Vklad vlastníckeho práva na základe uzavretej kúpnej zmluvy v prospech žalobcov bol povolený
dňa 24.08.2021 pod V XXXX/XXXX. Žalobcovia sa rozhodli nadobudnúť vlastnícke právo k označeným

nehnuteľnostiam z dôvodu naliehavej bytovej potreby ako mladej rodiny. Do kúpy daných nehnuteľností
investovali celoživotné úspory v sume 31.583,73 eur (prvé dve splátky na kúpnu cenu), a keďže tieto
na zaplatenie celej kúpnej ceny nepostačovali, sa potom zaviazali voči banke úverovou zmluvou, na
základe ktorej potom banka dofinancovala kúpnu cenu (tretiu splátku) celkom v sume 239.516,27 eur a
verili, že ak dodržali ako kupujúci všetky povinnosti, ktoré pre nich zo zmluvy vyplynuli, je i predmet kúpy
- rozostavaný dom v stave zodpovedajúcom ubezpečeniu predávajúcich, kedy v čl. II Predmet zmluvy,
bod 2. uviedli, že „rodinný dom je jednopodlažný, nepodpivničený s 1 bytovou jednotkou s pripojením

na inžinierske siete (elektrickú NN, vodovodnú, kanalizačnú, plynovodnú) a si tieto splnia i predávajúci
a všetko bude v poriadku. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 270.800,- eur. Rovnako ako žalobcovia
v rade 1/ a 2/ nadobúdali vlastnícke právo k nehnuteľnostiam rovnakého charakteru (rodinné domy
bungalovy) i viaceré ďalšie osoby, nakoľko ide o pomerne rozsiahly developerský projekt pod gescioužalovaného a jeho brata, konkrétne v tejto etape celkovo trinásť stavieb. Mimo iného súčasťou obsahu
záväzkov predávajúcich a vyplývajúcich zo zmluvy bolo v prvom rade to, že nehnuteľnosti, ktoré boli
premetom predaja, budú z hľadiska potreby dobudovania v súlade s predpismi stavebného práva a do

štádia kolaudácie stavby rodinného domu pripravené tak, aby po kolaudácii práve táto stavba slúžila
svojmu účelu, teda na bývanie. Predávajúci sa zaviazali a vyhlásili, že budú vy(do)budované a funkčné
všetky inžinierske siete. Súčasne sa žalovaný pod zmluvným dojednaním o zmluvnej pokute zaviazal,
že rodinný dom bude skolaudovaný najneskôr do 30.09.2021 a protokolárne odovzdaný v čase ešte
predtým a to do 31.08.2021 (a k tomu odovzdané i všetky relevantné listiny). Uvedené záväzky však

neboli riadne dodržané. Ku kolaudácii rodinného domu došlo až dňa 28.12.2021, teda žalovaný sa
dostal do omeškania so splnením povinností v trvaní 88 dní (od 01.10.2021 do 27.12.2021). Súčasne do
dnešného dňa nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu nehnuteľností v zmysle zmluvy. Podľa čl. III ods.
8 zmluvy, sa kupujúci a predávajúci dohodli na dojednaní o zmluvnej pokute: „Predávajúci sa zaväzujú
vyvíjať činnosť a poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť za účelom zabezpečenia kolaudácie rodinného
domutak,abyrodinnýdombolskolaudovanýnajneskôrdo30.09.2021.Vprípade,akkolaudácianebude

zabezpečená do 30.09.2021, sú predávajúci povinní uhradiť kupujúcim zmluvnú pokutu vo výške 0,05
% z kúpnej ceny nehnuteľnosti za každý deň omeškania až do splnenia povinnosti, ak si kupujúci nárok
uplatnia.” Vzhľadom na uvedené skutočnosti a zmluvné dojednanie, dňa 13.10.2021 oslovili právneho
zástupcu, ktorý výzvou zo dňa 18.10.2021 vyzval žalovaného a jeho brata k spoločnému stretnutiu a
rokovaniu za účelom prejednania nárokov zo zodpovednosti za vady (zľava z kúpnej ceny, či odstúpenie

od zmluvy), a ktorým súčasne uplatnil voči ním v súlade s čl. III ods. 8 i nárok na zaplatenie dovtedy
splatnej zmluvnej pokuty vo výške 2.437,20 eur, teda za obdobie od 01.10.2021 do 18.10.2021, aby túto
zaplatili najneskôr do 5 kalendárnych dní odo dňa doručenia. Žalovaný prevzal zásielku dňa 19.10.2021,
jeho brat si zásielku v odbernej lehote (5 dní) neprezval, teda nastala fikcia doručenia voči neprítomnému
dňom 19.10.2021 (deň uloženia na pošte) v zmysle § 45 ods. 1 OZ. Napriek výzve sa dané osoby

bez nielenže nedostavili do kancelárie právneho zástupcu (termín 26.10.2021 o 10:00 hod.), ale ani
neuhradili splatnú zmluvnú pokutu v čase na to danou výzvou určenou, teda do 5 dní odo dňa jej
doručenia (tzn. najneskôr do 25.10.2021). V zmysle uvedeného nemali inú možnosť, ako nároky uplatniť
v súdnom konaní. Predchádzajúce súdne konanie pred upomínacím súdom bolo z dôvodu, že žalovaní
nereagovali na predžalobnú výzvu zo dňa 13.10.2021, teda dobrovoľne nezaplatili sumu 2.437,20 eur

za obdobie od 01.10.2021 do 18.10.2021, preto sa dňa 29.10.2021 obrátili na súd žalobou o zaplatenie
istiny s príslušenstvom. Upomínací súd dňa 10.11.2021 vydal platobný rozkaz sp. zn. 38Up/1768/2021.
Žalovaný (ako v skoršom konaní žalovaný v rade 1/) ich po doručení rozkazu osobne navštívil a aj
telefonicky kontaktoval s tým, že mu niečo prišlo zo súdu, a že čo má s tým robiť. Ich reakciou bolo,
že je to zásielka zo súdu, ktorý vydal rozkaz, keďže s nimi nekomunikovali, a nech postupujú podľa

pokynov súdu. Následne uviedli, že sa ozvú právnemu zástupcovi, čo sa nestalo. Keď sa už blížil u
žalovaného termín konca lehoty na podanie odporu (končila dňa 30.11.2021) a to presne dňa 30.11.2021
(utorok) kontaktovala ich právneho zástupcu, najskôr telefonicky a neskôr i e-mailovou správou právna
zástupkyňa žalovaných A. A. H. s tým, že jej klienti majú záujem vec korektne ukončiť, dlh zaplatiť,
k čomu zaslala návrh mimosúdnej dohody s tým, že žiadali, aby bola žaloba z ich strany vzatá späť.

Ich reakciou bolo, že žalovaní okrem žalovanej sumy uhradia aj ďalší dlh, nakoľko v jej čase žalovaní
mali voči nim ďalší dlh vo výške 2.708,-eur, ktorý zodpovedá zmluvnej pokute za 20 dní omeškania so
splnením si povinnosti zabezpečiť kolaudáciu domu do 30.09.2021, konkrétne za obdobie od 19.10.2021
do 07.11.2021. Súčasne prostredníctvom právneho zástupcu požiadali o to, aby im oznámili, či s ich
podmienkami súhlasia alebo nie. Následne však už žalovaní sa opäť neozvali a až 07.12.2021 podal

odpor žalovaný v rade 2/ (nie aj žalovaný v rade 1/ - žalovaný v tomto konaní). Žalovaný v rade 1/
(žalovaný v tomto konaní), tak odpor voči platobnému rozkazu nepodal, preto voči nemu nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť. Namiesto toho, aby dlh vyrovnali, nereagovali a nechali, aby došlo k
vykonaniuexekúcieasúčasnekpodaniutejto,vporadídruhejžaloby.Zuvedenéhojezrejmé,ženakoľko
predmetom tejto žaloby je to isté plnenie ako v prechádzajúcom konaní - zmluvná pokuta voči tým istým

subjektom na tom istom skutkovom a právnom základe, len za iné obdobie (za obdobie od 19.10.2021 do
08.11.2021, tzn. 135,40 eur za 21 dní omeškania), že táto žaloba je bez akýchkoľvek pochýb dôvodná,
keďže okrem jej dôvodov žalovaný v predchádzajúcom súdnom konaní nepodal odpor a súčasne
návrhom dohody o ukončení sporu uznal (so svojím bratom) svoj dlh čo do právneho dôvodu, porušenia
povinnosti a výšky. Pokiaľ ide o splatnosť touto žalobou uplatňovaného nároku zo zmluvnej pokuty, táto

bola určená na 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný prevzal výzvu dňa 01.03.2022, dlh sa stal
splatným (zročným) dňa 09.03.2022 (posledný deň lehoty na plnenie bol deň 08.03.2022). Touto žalobou
tak uplatňujú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie od 19.10.2021 do 08.11.2021, teda za
21 dní s omeškaním so splnením povinnosti vykonania kolaudácie zakúpenej stavby rozostavanéhorodinného domu a vo výške 0,05% denne z dohodnutej kúpnej ceny nehnuteľností, teda 0,05 % zo sumy
270.800,-eur (135,40 eur), tzn. uplatňujú nateraz nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.843,40
eur (21 dní x 135,40 eur).

2. Okresný súd Banská Bystrica žalobe žalobcov v rade 1/ a 2/ vyhovel vydaním platobného
rozkazu č.k. 4Up/287/2022 zo dňa 08.04.2022. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný
v zákonom stanovenej lehote odpor. Podaním odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona.
Žalovaný v odpore uviedol, že nárok žalobcov neuznáva. Žalobcovia sa domáhajú zaplatenia sumy

za obdobie od 19.10.2021 do 08.11.2021 teda 21 dní s omeškaním so splnením povinnosti vykonania
kolaudácie zakúpenej stavby rozostavaného domu a vo výške 0,05 % denne z dohodnutej kúpnej ceny
nehnuteľností,teda0,05%zosumy270.800,-eur(135,40eur),tzn.uplatňujúnateraznároknazaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 2.843,40 eur (21 dní x 135,40 eur). Svoj nárok odôvodňujú v zmysle kúpnej
zmluvy o čl. III., bod 8.: „Predávajúci sa zaväzujú vyvíjať činnosť a poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť
za účelom zabezpečenia kolaudácie rodinného domu tak, aby rodinný dom bol skolaudovaný najneskôr

do 30.09.2021. V prípade, ak kolaudácia nebude zabezpečená do 30.09.2021, sú predávajúci povinní
uhradiťkupujúcimzmluvnúpokutuvovýške0,05%zkúpnejcenynehnuteľnostizakaždýdeňomeškania
až do splnenia povinnosti, ak si kupujúci nárok uplatnia.“ Žalovaný v zmysle kúpnej zmluvy vyvíjal
činnosť, poskytoval všetku potrebnú súčinnosť, zabezpečil všetku potrebnú dokumentáciu za účelom
zabezpečenia kolaudácie rodinného domu žalobcov, to znamená, že vyvinul všetku potrebnú činnosť,

ktorá bola v jeho možnostiach a to aj spolu s L. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je tiež predávajúcim zo
zmluvy, ktorého pre tento krát žalobcovia v rade 1/ a 2/ neuviedli v žalobe. Žalobcovia vedeli o tom, že
kolaudačné konanie závisí už len na zapojení kanalizácie, nakoľko mali vedomosť, že nastal problém
medzi spoločnosťou Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s., IČO: 36 672 297, so sídlom Bôrická
cesta 1960, 010 57 Žilina (ďalej ako „SEVAK Žilina“) a vlastníčkou pozemku, na ktorom je hlavný kanál,

kde sa musí napojiť kanalizácia aj ostatných vlastníkov rodinných domov. Spoločnosť SEVAK Žilina sa
niekoľkokrát snažila daný problém vyriešiť a to aj za pomoci polície, avšak neúspešne. Celý problém
nastal tak, že vlastníčka pozemku zaparkovala svoje motorové vozidlo na hlavnom kanáli, kde sa mala
napojiť kanalizácia a tak pracovníci spoločnosti SEVAK Žilina nemali prístup ku kanálu a nemohli tak
napojiť kanalizáciu, ktorú mali využívať aj žalobcovia. Tento celý problém nastal na konci mesiaca jún

2021,atedaažpopodpisezmluvy,takžeargumentžalobcovotom,žežalovanýtentoproblémúmyselne
zamlčal sa nezakladá na pravde a sami žalobcovia vedia o aký problém ide a čo ho spôsobilo, preto
sa zdá zbytočné a je to aj rozpore s dobrými mravmi vyvíjať takúto argumentáciu proti žalovanému.
Vzniknutá situácia vyvrcholila až do takej miery, že spoločnosť SEVAK Žilina musela podať žalobu na
Okresný súd Žilina, kde sa viedlo súdne konanie pod sp. zn. 17C/44/2021. Žalovaný žiada súd, aby si

tento spis pripojil ku konaniu nakoľko to podporuje jeho tvrdenia. Exkulpácia dlžníka: v zmysle § 545
ods. 3 Občianskeho zákonníka „ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu
zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.“ Z tohto ustanovenia vyplýva, že úprava v Občianskom
zákonníku vychádza z princípu zavinenia. Žalovaní urobili všetko preto, aby kolaudácia bola dokončená
v termíne. V návrhu na vydanie platobného rozkazu je uvedené „pri riešení našich závažných záležitostí

tak ostali nečinní a vôbec s nami napriek našej opakovanej snahe nekomunikujú.“ Výzvu, ktorú zaslali
žalobcoviazodňa18.10.2021,bolapostavenáhlavnenatom,žesamotnýmžalobcomnešlooto,abybol
rodinný dom skolaudovaný, nevyzvali ich na to, ale hneď si uplatnili zmluvnú pokutu, ktorú povýšili nad
svoje bývanie v predmetnom rodinnom dome. Takže už z tohto hľadiska sa zdá absurdná argumentácia
naliehavej bytovej potreby v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaní aktívne komunikovali so

žalobcami a nakoľko tí vedeli o situácií, ktorá nastala s kanalizáciou, sú z riešenia zo strany žalobcov
nepríjemne zaskočení, nakoľko rokovanie aj ohľadne prípravy a podpisu kúpnej zmluvy sa nieslo v
priateľskej atmosfére. K zmluvnej pokute žalovaný uvádza, že uvedenie výšky zmluvnej pokuty alebo
aspoň spôsob jej určenia je nevyhnutnou náležitosťou zmluvného dojednania o zmluvnej pokute (§ 544
ods. 2 Občianskeho zákonníka). V dohode o zmluvnej pokute výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej

určenia aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje, musia byť vymedzené určito, inak je dohoda
neplatná (M. XX/XXXX). Stanovením spôsobu určenia zmluvnej pokuty sa rozumie jej dojednanie
percentom zo stanovenej sumy za každý deň omeškania. Dojednanie, že zmluvná pokuta predstavuje
percentuálny podiel zo zmluvnej ceny tovaru (nehnuteľností), je dojednaním spôsobu určenia zmluvnej
pokuty a nie jej výška. Ak z takéhoto spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty nemožno vyvodiť jej

konkrétnu výšku pri porušení zmluvnej povinnosti, ide o neurčité, a z toho dôvodu i neplatné a to aj
v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Samotné kolaudačné konanie bolo v zmysle kúpnej
zmluvy v réžií samotných žalobcov, a preto oni sami mali z vlastnej iniciatívy vyvíjať činnosť, aby bola
kolaudácia zabezpečená podľa ich potrieb a v riadnom termíne. V zmysle uvedenej kúpnej zmluvy čl. V.Odovzdanie predmetu kúpy bodu 6. „zmluvné strany sa dohodli, že predávajúci bezodplatne prevádzajú
na kupujúcich všetky práva a povinnosti súvisiace s prevádzanými nehnuteľnosťami a vyplývajúce
z príslušného právoplatného rozhodnutia o povolení stavby predávajúcim ako stavebníkom, ako aj

zo všetkých dotknutých rozhodnutí, listín, dokumentov, písomností. Kupujúci vstupujú do postavenia
stavebníka vyplývajúce z rozhodnutia v súvislosti s prevádzanými nehnuteľnosťami v zmysle tejto
zmluvy. Kupujúci vyhlasujú, že boli oboznámení pred podpisom zmluvy s predmetným rozhodnutím,
projektovou dokumentáciou a všetkými dokumentmi potrebnými k zápisu a kolaudácií predmetnej
stavby.“ Na základe uvedeného je zrejmé, že všetky práva a povinnosti ako stavebníka prebrali

žalobcovia na základe predmetnej kúpnej zmluvy. To znamená, že žalovaný už v zmysle tejto skutočnosti
ani nemohol podať návrh na začatie kolaudačného konania, toto patrilo výlučne žalobcom. V zmysle §
79 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon, kolaudačné konanie sa začína na návrh stavebníka.
Do pozornosti súdu dáva aj žalobcami priložené kolaudačné rozhodnutie, ktoré bolo doručené im a
nie žalovanému. V zmysle § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže
súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený

požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje,
súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta
presahuje rozsah vzniknutej škody. Čo sa týka odôvodnenia podanej žaloby, je až v rozpore s dobrými
mravmi tvrdiť niečo, čo sa nezakladá na pravde. Žalovaný aj so svojím bratom L. C. úzko spolupracovali
so žalobcami, snažili sa vec riadne a zodpovedne riešiť, v rámci ich možností a schopností, ktoré v danej

veci mohli urobiť, aj keď samotná povinnosť bola na strane žalobcov, ktorí sa svojím nezodpovedným
chovaním snažili riešiť celú situáciu tak, že svojej zodpovednosti sa chceli zbaviť a ostali nečinní.
Žalovaný preto zmeškal aj lehotu na podanie odporu, nakoľko ho žalobcovia neustále zavádzali, že
situácia sa bude riešiť dodatkom ku predmetnej zmluve, tak ako to bolo pôvodne dohodnuté pri podpise
zmluvy. Práve zo strany žalobcov išlo o neustále zavádzanie a zneužívanie benevolentnosti a dobroty

žalovaného a jeho brata L. C., či už pri podpise predmetnej zmluvy alebo v riešení vzniknutých okolností,
preto ich argumentáciu a tvrdenia sú len vytrhnuté z kontextu. Rodinný dom bol žalobcom odovzdaný v
zmysle zmluvy a žalovaný si svoje ostatné povinnosti splnil tak ako mal a v riadnom termíne. Žalovaný
navrhol výsluch L. C., nar. XX.XX.XXXX, brata žalovaného. Zabezpečí, aby v konaní pred súdom
vypovedali osoby, ktoré boli osobne prítomné pri podpise predmetnej kúpnej zmluvy.

3. K podanému odporu sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ vyjadrili podaním zo dňa 25.05.2022, v ktorom
uviedli, že odpor žalovaného považujú za neopodstatnený. Prekážka rozhodnutej veci k právnemu
dôvodu žaloby a skoršie konanie (§ 230 CSP), v prvom rade poukazujú na to, že podľa ich názoru
žalovaný v odpore nemôže účinne namietať voči nároku ako takému z dôvodu právoplatne rozhodnutej
veci, ale a to v teoretickej rovine, iba vo vzťahu k výške uplatňovaného nároku. Podobnou žalobou sa

totiž relatívne nedávno na tunajšom súde domáhali voči žalovanému (v tom konaní ako žalovanému
v rade 2/ a jeho bratovi L. C.) na tom istom skutkovom a právnom základe zaplatenia sumy 2.437,20
eur s príslušenstvom ako zmluvnej pokuty za obdobie 01.10.2021 do 18.10.2021. Konanie sa viedlo
pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 38Up/1768/2021. V tomto konaní je jediným
rozdielom to, že sa žaluje zmluvná pokuta za obdobie od 19.10.2021 do 08.11.2021. Vzhľadom na

skutočnosť, že v danom upomínacom konaní žalovaný nepodal odpor voči platobnému rozkazu a
platobný rozkaz voči nemu nadobudol právoplatnosť dňa 01.12.2021, o právnom dôvode nároku, tzn.
o platnosti dohody o zmluvnej pokuty a aj o danosti (existencii) nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty
už totiž právoplatne rozhodol iný súd - Okresný súd Banská Bystrica, ktorý prejudiciálne pred vydaním
PR skúmal tieto skutočnosti, a posudzoval rovnaký skutkový a právny stav (KS BB 15Co/595/2015, NS

SR 5Cdo/120/2008,či II. ÚS 169/2017). Inými slovami skorší súd prejudiciálne skúmal otázku platnosti
dohody a aj danosť (existenciu) nároku. O týchto otázkach už nemožno rozhodnúť inak. I keď je
dôvod zmeškania lehoty uvádzaný žalovaným právne irelevantný, nedá neuviesť, že je to jednoducho
klamstvo.Včase,kedyžalovanémukončilalehotanapodanieodporu(končiladňa30.11.2021),samotná
právna zástupkyňa zaslala ich zástupcovi návrh na uzavretie mimosúdnej dohody, k čomu jej oznámili,

že k nej pristúpia jedine vtedy, ak budú uspokojené aj ich ďalšie nároky, žalovaný tak vedel, že na
nárokoch trvajú, no odpor nepodal. Tvrdenia o akomsi dodatku sú tak čistým klamstvom. O danej
otázke - existencii nároku a jeho danosti nemôže byť sporu aj to, že žalovaný (spolu s bratom) uznali
dlh, čo do dôvodu - návrh mimosúdnej dohody. Žalovaný podľa ich názoru nemôže namietať voči
právnemu dôvodu a nároku, iba voči výške. V poradí prvá žaloba o zaplatenie sumy 2.437,20 eur

s príslušenstvom bola podaná voči žalovanému v rade 1/ J. C. a žalovanému v rade 2/ L. C. ako
solidárnym dlžníkom. Žalovaný v danom konaní odpor nepodal, platobný rozkaz potom vo vzťahu k
jednému z predávajúcich z tej istej zmluvy tak nadobudol právoplatnosť dňom 01.12.2021. Žalovaný po
nadobudnutí právoplatnosti, ani napriek výzve (aby sa vyhli exekučnému konaniu) zo dňa 28.02.2022,dobrovoľne neplnil, a preto nastali následky jeho nečinnosti, a to konanie pokračovalo na Okresnom
súde Žilina (voči žalovanému v rade 2/ - L. C.), exekútor voči žalovanému vydal upovedomenie o
začatí exekúcie a po ňom úspešne vymohol sumu 2.437,20 eur, v dôsledku čoho bola žaloba vzatá

späť (Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 42C/22/2022 zo dňa 25.04.2022 konanie zastavil a priznal
žalobcom nárok na náhradu trov konania, konanie je aktuálne v štádiu rozhodovania o odvolaní p. L. C.
proti výroku o trovách). Kľúčovými námietkami žalovaného proti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty
v tomto konaní sú : kolaudácia domu vraj bola a je v réžii žalobcov od podpisu zmluvy, pretože boli
stavebníkmi, žalovaný spolu s bratom ako predávajúci nezavinili (ani len z nedbanlivosti) porušenie

zabezpečiť kolaudáciu do 30.09.2021, zmluvná pokuta má byť neprimeraná, žalovaný spochybňuje
výšku náhrady trov konania za niektoré úkony. Pokiaľ ide o tvrdenie, že kolaudácia domu bola v ich
réžii, ide o nezmysel, podpisom kúpnej zmluvy dňa 09.06.2021 síce vyhlásili (čl. V ods. 6.), že sa
oboznámili s dokumentáciou týkajúcou sa stavebného konania, ale nie to, že túto dokumentáciu aj
reálne prevzali, resp. že by im ju žalovaní ako v tom čase predávajúci odovzdali. Táto povinnosť
žalovaných odovzdať im stavebno-technickú dokumentáciu je uvedená v tom istom článku zmluvy, a

to odseku 1, podľa ktorého mali žalovaní dom odovzdať do 31.08.2021 (teda mesiac pred lehotou v
zmluve určenou na kolaudáciu) spolu so všetkými písomnosťami a dokladmi (projektová dokumentácia,
geodetické zamerania, rozhodnutia správnych orgánov a ostatné úradné listiny a pod.). Do dnešného
dňa (25.05.2022) dom nebol protokolárne odovzdaný, teda ani po uplynutí viac ako ôsmich mesiacov
po termíne, na ktorý sa zaviazali žalovaní. Kolaudácia teda nebola v žiadnom ohľade v ich réžii,

práve naopak žalovaní sami podali návrh na kolaudáciu stavby a kolaudáciu administratívne vo vzťahu
k stavebnému úradu dokončili až do vydania kolaudačného rozhodnutia, ktoré im osobne priniesli.
Nechápu, ako môže žalovaný uvádzať, že nepodal návrh na kolaudáciu stavby, čo výslovne popierajú.
Ako mali nadobudnúť postavenie stavebníka, ak nemali ani jeden dokument zo stavebného konania, a
keď touto dokumentáciou disponovali len žalovaní, resp. žalovaný. Je tak vyvrátené, že by mali niesť

zodpovednosť za to, že žalovaný spolu s bratom ako stavebníci im neodovzdali potrebnú dokumentáciu
a nadobudnúť tak postavenie stavebníka. Ani to však nemá vplyv na to, že k povinnosti zabezpečiť
kolaudáciu sa zmluvne zaviazali oni, nie žalobcovia, čo len odzrkadľuje ich reálne postavenie, kedy
kolaudáciu a stavebné konania ovládali oni sami ako pôvodní stavebníci (developeri). Po celý čas v
kolaudácii nielen ich domu, ale aj ostatných domov v okolí (ide o radovú zástavbu rodinných domov)

sami vystupovali pred stavebným úradom. Skutočnosti, že kolaudáciu organizovali a zabezpečovali
žalovaní, svedčia skutočnosti: žalobcovia predžalobnou výzvou zo dňa 18.10.2021 výslovne vyzvali
žalovaných na predloženie stavebnotechnickej dokumentácie, na čo žalovaní nereagovali. Podľa zistení
žalovaní po uzavretí zmluvy sami ako stavebnici podali žiadosť o kolaudáciu rodinného domu, nie oni, k
tomužiadajúvykonaťdopytnastavebnýúrad,ktoakedypodaltútožiadosť.Domdodnešnéhodňanebol

protokolárne odovzdaný v súlade so zmluvou, pričom žalovaný s bratom až dňa 01.02.2022 odovzdali
spoluskolaudačnýmrozhodnutímivšetkustavebnotechnickúdokumentáciu.Eštepredtýmsmssprávou
zo dňa 03.12.2021 realitná kancelária MGM & partners s.r.o. im zaslala správu, aby prišli podpísať
odovzdávací protokol (s ktorým v zmysle čl. V mala byť odovzdaná aj dokumentácia), k tomu sa spolu s
právnym zástupcom osobne dostavili dňa 03.12.2021 do realitnej kancelárie, kde sa však nenachádzali

anipredávajúci,aniichprávnyzástupca,anižiadnaosobazkancelárie,ibadoslovajednalistinanastole,
kde nebolo uvedené prakticky takmer nič ohľadom reálne existujúcich podmienok ku dňu požiadavky
tentoprotokolpodpísať.Následnenapísaliemailovúsprávudňa06.12.2021,čovšetkomusíbyťvzmysle
zmluvy splnené, aby došlo k relevantnému podpisu protokolu. Súčasne sa dohodlo stretnutie a spísanie
protokolu na deň 09.12.2021, na osobnom stretnutí dňa 09.12.2021 odmietol žalovaný v rade 2/ protokol

spísať v zmysle zmluvy. Neskôr dňa 14.12.2021 priniesla realitná kancelária rovnaký „protokol” ako
dňa 03.12.2021, teda neupravený, i táto listina však obsahovala dôležitú skutočnosť a síce :„záujemca
preberá rodinný dom bez technickej dokumentácie. Túto technickú dokumentáciu odovzdá vlastník
najneskôr do 7 dní od kolaudácie rodinného domu do rúk záujemcu. Predávajúci sa zaväzuje vyvíjať
činnosť a poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť za účelom zabezpečenia kolaudácie rodinného domu

bez dodatočných nákladov pre kupujúcich.” Tí istí žalovaní, resp. žalovaný, ktorý tvrdí, že kolaudácia
bola v ich réžii, a že oni za nič nemôžu, je priamo vyvrátená už len tým, že oni sami cez kanceláriu (ktorá
spisovala aj zmluvu) zaslali odpoveď, že dokumentáciu k domu zašlú až po kolaudácii, a že oni budú
vykonávať všetku súčinnosť k tomu, aby dom bol skolaudovaný. Oni ako kupujúci nikdy ani pri podpise,
ani potom nedisponovali relevantnými dokumentmi ku kolaudácii a k účasti v nej, ani k vystupovaniu

v správnom konaní nemali dôvod, naopak, žalovaný s bratom si proces stavebných konaní a povolení
riešili sami na obci Mojš, neskôr im ju odmietali poskytnúť s tvrdením, že to riešia oni, čomu zodpovedá
aj ich záväzok v zmluve, že oni zabezpečia kolaudáciu do 30.09.2021. Dom bol skolaudovaný až dňa
28.12.2021, pričom do tej doby nemohli dom užívať, ani nadobudnúť vlastnícke právo k stavbe, pričomneustále boli ubezpečovaní, že dom už čoskoro bude skolaudovaný. Ide iba o zavinenie žalovaného (s
bratom).Bolitovylúčnežalovaníakodeveloperi,ktoríodzačiatkukonalivstavebnomkonaní,ktorípodali
žiadosť o stavebné povolenie, o kolaudáciu, a ktorí až do 01.02.2022 disponovali všetkými dokumentmi,

ktoré odmietli odovzdať. Žalovaní sú developermi a zaviazali sa zabezpečiť, aby dom bol skolaudovaný
ku dňu 30.09.2021 pod následkom zmluvnej pokuty. Vedeli, že ak sa im tento záväzok nepodarí dodržať,
zmluvnú pokutu budú musieť zaplatiť. Pokiaľ ide o námietku, kde sa žalovaný exkulpuje, pretože vraj
porušenie povinnosti zabezpečiť kolaudáciu do 30.09.20219 nezavinil, ani len z nedbanlivosti, toto
považujú za účelové. Je nezmyslené tvrdiť, že žalovaní porušenie záväzku, že dom, ktorý predali, a

pri ktorom sa oni zaviazali, že dom bude skolaudovaný 30.09.2021, nezavinili. Tvrdenie žalovaných o
akomsi „probléme” v procese kolaudácie nie je podrobne definované, ani preukázané. Ust. § 545 ods. 3
OZ, na ktorý sa odvolávajú žalovaní, sa vzťahuje z hľadiska úvah o absencii zavinenia výlučne vo vzťahu
medzi zmluvnými stranami, nie vo vzťahu k tretím osobám. Navyše pri zavinení postačuje nedbanlivosť,
teda, že žalovaní sa spoliehali bez primeraných dôvodov na to, že kolaudáciu stihnú v nimi určenom
termíne, a všetko sa vyrieši. Žalovaní sa zaviazali zabezpečiť kolaudáciu do určitého času, pričom pokiaľ

ide o zavinenie, nemôže byť sporu o tom, že porušenie zavinili, keďže rodinný dom skolaudovaný v
určenom čase nebol, ale bol skolaudovaný až o 88 dní neskôr. Iba žalovaného v rade 2/ ťaží bremeno
tvrdenia a dôkazu k jeho zavineniu (prekážka, jej existencia, danosť, následky, trvanie, vznik, zánik a
pod.), čo dosiaľ neuniesol, pretože uvádza iba tvrdenia, ktoré popierajú. Žalovaný uvádza nejasný text
o výške zmluvnej pokuty a o určení spôsobu jej výpočtu, pričom nevedia, v akej súvislosti ich používa,

keďže dohoda o výške, resp. spôsobe jej určenia je uvedená jasne a určite. Tu je teda potrebné si
uvedomiť zásadný fakt, že pokuta nebola dohodnutá na sumu 3.900,-eur za mesiac, ale na 0,03% denne
z kúpnej ceny. To, že celková výška pokuty je vyššia neznamená, že neprimeraná, pretože je dôsledkom
len toho, ako dlho žalovaní porušujú povinnosť. Inými slovami pokuta vo výške napr. 500,-eur za deň
by neprimeraná bola, nie 135,-eur na deň. I podľa vyjadrenia prenajímateľov sa nájom v Žiline, ktorí

sme si hľadali pohybuje na sume 120,-eur za deň, teda absolútne zodpovedá tomu, o čo prichádzali
každým dňom neužívania rodinného domu pri Žiline, vtedy zmluvná pokuta pôsobí ako paušalizovaná
náhrada škody. Pokuta vo výške 135,-eur na deň pri nemožnosti užívať nehnuteľnosti za 270.800,-eur
je neprimeraná, sotva. Napokon žalovaní uvádzajú, že žalovaní ani sami nemôžu ovplyvniť ani zabrániť
rastu celkovej výšky zmluvnej pokuty, nakoľko návrh na kolaudačné konanie skolaudovanie stavby

nevedia ovplyvniť ani urýchliť. Toto tvrdenie je irelevantné, po právnej stránke nemá žiaden význam, či
sa predávajúci ako osoby, ktoré sa zaviazali k povinnosti svojím vlastným prejavom vedia alebo nevedia
ovplyvniť kolaudáciu rodinného domu, pretože to boli práve oni, ktorí nielenže zmluvu pripravovali, ale
aj sa ako právne spôsobilé osoby zaviazali zabezpečiť kolaudáciu do 30.09.2021 voči kupujúcim, čo
sa však ukázalo ako nedodržané a svoju povinnosť porušili. Ak žalovaný tvrdí, že kolaudáciu nevie

ovplyvniť, prečo potom podpísal tento svoj záväzok. Iba žalovaní môžu za to, že sa vec nachádza na
súde. Tvrdenia žalovaného, že s bratom konali aktívne sú jednoducho scestné, pretože opak je pravdou.
Dňa 27.05.2022 bola vec postúpená Okresnému súdu Žilina.
4. K vyjadreniu žalobcov v rade 1/ a 2/ sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 12.09.2022, v ktorom
uviedol,žeargumentáciužalobcovnepovažujezaprávnerelevantnú,to,žežalovanýnepodalodporproti

platobnému rozkazu v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 38Up/1768/2021
automaticky neznamená, že sa s ním stotožňuje a že súhlasí s právnym dôvodom, výškou, práve naopak
žalobupovažovalapovažujezanedôvodnú.Akoužbolouvedené,zostranyžalobcovišloošpekulatívne
konanie proti žalovanému a jeho bratovi páni L. C., ktorého v tomto konaní už žalobcovia nežalujú.
Kolaudácia rodinného domu mala byť dokončená do 30.09.2021 s tým, že ak nebude dokončená majú

kupujúci teda žalobcovia nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z kúpnej ceny čo predstavuje
135,40 eur za každý deň omeškania, ak si kupujúci tento nárok uplatnia. Žalobcovia pred vyhľadaním
svojho advokáta žiadnym spôsobom nekontaktovali žalovaného, ani jeho brata ako ďalej s kolaudáciou
a riešením danej situácie a po celý čas svoje povinnosti ako stavebníkov ignorovali, boli nečinní a
keď prišlo k lámaniu chleba hneď vyhľadali advokáta s tým, že plnomocenstvo bolo spísané už dňa

13.10.2021, výzva bola spísaná dňa 18.10.2021 a následne podaná žaloba dňa 29.10.2021, teda všetko
išlo veľmi rýchlo. Žalovaný, ako aj jeho brat boli naozaj zaskočení zo správania žalobcov, nakoľko pri
podpise kúpnej zmluvy bolo dohodnuté tak, že pokiaľ sa tento termín teda deň 30.09.2021 nestihne,
urobia dodatok, kde túto lehotu predĺžia. Celá táto klauzula o zmluvnej pokute bola dojednaná až
pri podpise predmetnej kúpnej zmluvy, s čím prišli žalobcovia spolu s inými vlastníkmi manželmi N..

Žalovanýanijehobratnechcelitakúklauzuludaťdozmluvynakoľkobolopandemickéobdobieaonisami
už ani stavebníkmi v zmysle zákona neboli, avšak sa prisľúbili žalobcom, že im s kolaudačným konaním
pomôžu a to všetko po silnom nátlaku zo strany žalobcov a ako sa dnes zdá bezvýznamných sľubov.
Na tomto mieste chcú uviesť na pravú mieru, že žalovaný kúpne zmluvy na predaj rodinného domunepripravoval, ich prípravu zabezpečoval sprostredkovateľ obchodu spoločnosť MGM realitné centrum
tak, ako je aj uvedené na hlavičke kúpnej zmluve, takže tvrdenia žalobcov, že žalovaný pripravoval
kúpne zmluvy sú nepravdivé. Žalobcovia v podstate donútili pod nátlakom podpísať kúpnu zmluvu, s

ktorou nebol žalovaný ani jeho brat stotožnení, avšak po prísľuboch, že si zmluvnú pokutu nebudú
nárokovať, podpísali kúpnu zmluvu, je to zrejmé aj z poslednej vety predmetného problematického
ustanovenia „ak si kupujúci tento nárok uplatnia“. Je teda na mieste uviesť, že žalobcovia od samotného
začiatku so žalovaným a jeho bratom nemali dobré úmysly, keď žalobcovia mali na preštudovanie
kúpnej zmluvy a po prípadne doplnenie, zmeny kúpnej zmluvy dosť času a túto podmienku (zmluvnú

pokutu) si podmienili až v čase podpísania kúpnej zmluvy, čo je z ich strany veľmi nekalé konanie.
Žalovaný ako aj jeho brat sú naozaj muži slova, žalobcom uverili a podpísali túto kúpnu zmluvu s
klauzulou o zmluvnej pokute, aj keď s ňou neboli stotožnení. V zmysle uvedeného má žalovaný za
to, že zmluvná pokuta jej klauzula, ktorá bola vpísaná do kúpnej zmluvy v deň jej podpisu, bola zo
strany žalovaného podpísaná pod určitým nátlakom a uvedení do omylu zo strany žalobcov tak, ako
bolo už prednesené a prieči sa ustanoveniu Občianskeho zákonníka (poukázal na ust. § 37 ods. 1, §

39 Občianskeho zákonníka). Žalovaný má za to, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je v rozpore
s dobrými mravmi (§ 3 OZ). Preto sa javí zmluvná pokuta aj ako neprijateľná podmienka v predmetnej
kúpnej zmluve a vniesla veľkú nerovnováhu v zmluvných povinnostiach medzi zmluvnými stranami. Na
celý dej ako všetko prebiehalo majú na podporu tvrdení aj očitých svedkov, ktorí boli pri samotnom
priebehu podpisu kúpnej zmluvy. Odovzdanie dokumentácie žalobcovia neustále sabotovali, nebola s

nimi normálna diskusia o riešení a prebratí dokumentácie, hľadali chyby aj tam, kde neboli. Ostatní
vlastníci rodinných domov, ktorých žalobcovia navrhujú vypočuť, a ktorí podľa ich slov nie sú spokojní
a majú tiež problémy so žalovaným a jeho bratom, preberací protokol a potrebnú dokumentáciu bez
akýchkoľvek pripomienok prebrali a podpísali. V zmysle zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní
§7,súdskúmaprivydávaníplatobnéhorozkazulenprocesnépodmienkyataktiežpoplatkovúpovinnosť,

pokiaľ sa proti doručenému platobnému rozkazu nepodá odpor je právoplatný a vykonateľný. Zároveň
však chcú uviesť, že to neznamená, že osoba, ktorá nepodala odpor s právnym dôvodom alebo nárokom
súhlasí, žalovaný sa žiadnym spôsobom nestotožňuje, ani nesúhlasí s právnym nárokom žalobcov, tak
ako bolo spomínane. Poukazuje na čl. 6 bod 1 CSP. Nestotožňuje sa s názorom protistrany, ani ho
nepovažuje za právne správny, že Okresný súd Banská Bystrica pred vydaním platobného rozkazu

skúmal právny a skutkový stav, je to proces formálny a súd pred vydaním právoplatnosti a vykonateľnosti
neskúma právny nárok tak, ako v konaní vo veci samej pred príslušným súdom. Čo sa týka mimosúdnej
dohody, ktorú žalobcovia spomínajú, tá bola adresovaná žalobcom, avšak nie v takej rovine ako ju
prezentujú. Mimosúdna dohoda bola spísaná právnou zástupkyňou, nakoľko žalobcovia prezentovali
sumu vo výške 2.437,20 eur ako sumu, ktorú museli zaplatiť za nájom, ktorý si museli zobrať nakoľko

rodinný dom nebol skolaudovaný. Žalovaný spolu s bratom chceli kompenzovať tieto škody, nakoľko im
žalobcovia „vyplákavali“, že si museli zobrať do nájmu byt, čo sa však neskôr ukázalo ako klamstvo.
Taktiež tvrdili, že žalobu ani nechceli poslať, avšak ich právny zástupca ju už poslal a nevie ju stiahnuť,
čo bolo len ďalšie zavádzanie zo strany žalobcov. Po tom ako právny zástupca žalobcov informoval,
že si nárokujú ďalšie peňažné prostriedky, žalovaný aj s jeho bratom usúdili, že ich obidvoch ťahajú

za nos a dohodu medzi nimi považovali za nemožnú, to bol deň 30.11.2021 kedy bol aj posledný deň
lehoty na podanie odporu žalovaným. Predmetné emaily od právneho zástupcu žalovaného a žalobcov,
ako aj mimosúdna dohoda je súčasťou spisu. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že kolaudácia nebola v ich réžií,
považujú to za absolútny nezmysel, treba si pozrieť aj kolaudačné rozhodnutie zo dňa 21.12.2021, komu
sa doručovalo, boli to výhradne obidvaja žalobcovia a samozrejme katastrálny úrad. Podľa § 79 ods. 1

zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon „kolaudačné konanie sa začína na návrh stavebníka.“ Chceli by
poukázať na správanie žalobcov, ktorí sa po celý čas až do dňa 30.09.2021 aktívne nezaoberali v akom
stave je kolaudácia domu, nevyvíjali činnosť, ktorú ako stavebníci mali vyvíjať, aby ich rodinný dom,
na ktorý minuli ako bolo uvedené „celoživotné úspory“. S písomnosti podaných na súde sa neustále
opakuje, že žalovaný nespolupracoval, nekontaktoval, vyhováral sa, avšak jediný kto celú situáciu

odignoroval a neriešil boli práve žalobcovia, nakoľko sa po celý čas tvárili, že nevidia problém, ktorý
nastal a brali celú situáciu so súdnym sporom pred Okresným údom Žilina sp. zn. 17C/44/2021 ako niečo
vymyslené, niečo čo ich malo zavádzať. Je veľmi zarážajúce, že si túto vzniknutú problematickú situáciu
vôbec neoverili na spoločnosti SEVAK Žilina, kde by naozaj zistili, že je problém napojiť vodovodnú
prípojku, bez ktorej nie je možné vykonať kolaudačné konanie, rozhodnutie resp. požiadať o jeho

vydanie. Z tohto hľadiska sa žalovanému zdajú úplne z podstaty veci absurdné tvrdenia, že žalovaný
nespolupracoval so žalobcami, oni boli nečinní počas celého obdobia od podpisu kúpnej zmluvy až
dovtedy, kým neoslovili svojho právneho zástupcu. Žalovaný zároveň súhlasí, aby bol v konaní vypočutý
pán N., jeho manželka, aj ostatní vlastníci rodinných domov, ktorí však nie sú zo strany protistranyšpecifikovaní, taktiež aj ostatní svedkovia, ktorých navrhuje protistrana. Žalovaný nesúhlasí ani s
tým, že dôkazné bremeno je na ňom. V zmysle judikatúry, pokiaľ účastník zmluvy uplatňuje nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle Občianskeho zákonníka, musí nielen preukázať platné dojednanie

zmluvnej pokuty v zmysle citovaného ustanovenia, ale aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý
vznikne voči tomu účastníkovi zmluvy, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, pre porušenie ktorej bola platne
dohodnutá zmluvná pokuta, to znamená, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať
tú skutočnosť, že účastník porušil zmluvnú povinnosť, zaťažuje toho účastníka zmluvy, ktorý tvrdí, že
druhý účastník zmluvy zmluvnú povinnosť porušil, a pre tento prípad uplatňuje dohodnutú zmluvnú

pokutu. Žalobcovia vo svojich podaniach často používajú výraz „s bratom“, „je na nich“ mali by si však
ujasniť, koho žalujú, či žalovaného alebo žalovaného a jeho brata L. C., zdá sa im potom celá žaloba,
ako aj vyjadrenia veľmi zmätočné a veľmi znevýhodňujú právne postavenie pána L. C., nakoľko ho
konfrontujú a on sa nemôže vyjadriť. Ak sa chceli žalobcovia vyjadrovať na jeho adresu mali ho uviesť do
procesného postavenia žalovaného. Pokiaľ žalobcovia vidia úspech v spore tak ako to tvrdia, vo svojich
vyjadreniach, prečo nežalovali celú zmluvnú pokutu. Žalovaný má za to, že žalobcovia z opatrnosti

z výsledku súdneho sporu, zažalovali len časť zmluvnej pokuty. Nedá sa ešte nevyjadriť k tvrdeniu
žalobcov, že zmluvná pokuta denne vo výške 135,40 eur je primeraná. Je úplne amorálne tvrdiť, že sa
dopytovali po prenajímateľoch po Žiline, s tým, že suma za nájom v Žiline sa pohybuje vo výške 120,-
eur na deň. Nájom v Žiline sa pohybuje mesačne od 450,-eur a pri luxusnejších a väčších bytoch je to
okolo 750,- eur mesačne. Na podporu tvrdení dávajú ako dôkaz inzerát z portálu nehnuteľnosti.sk zo

dňa 12.09.2022. Žalovaný poukazuje aj na ust. § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú
zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa
zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to,
o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.“ Exkulpácia dlžníka v zmysle § 545 ods. 3

Občianskeho zákonníka, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť,
ak porušenie povinnosti nezavinil. Z tohto ustanovenia vyplýva, že úprava v Občianskom zákonníku
vychádza z princípu zavinenia. Žalovaný urobil všetko preto, aby kolaudácia bola dokončená v termíne.

5. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 17.10.2022 vyjadrili žalobcovia, ktorí považujú jeho

vyjadrenie za účelové, žalovaný neustále uvádza vo vzťahu ku konaniu, ktoré je predmetom tohto sporu
nové skutočnosti. Žalobcovia kontaktovali žalovaných, boli to však práve oni, ktorí nereagovali, nedvíhali
telefóny, nedalo sa s nimi stretnúť, aby vysvetlili, čo sa deje a tak v bezvýchodiskovej, zúfalej situácii
oslovili právneho zástupcu so žiadosťou o pomoc pri riešení problému. Bol to práve on, ktorý písomne
vyzval žalovaných dňa 18.10.2021 k osobnému stretnutiu, vysvetlenie celej situácie a predloženie

stavebno-technickej dokumentácie a sekundárne k zaplateniu zmluvnej pokuty, k čomu i žalovaný
ostal nečinný, a preto bola podaná v poradí prvá žaloba. Neskôr tak isto ostali nečinní, i žalovaný, aj
pri druhej výzve zo dňa 28.02.2022, ktorú prevzal dňa 01.03.2022, no nevyjadril sa a následne bola
podaná žaloba v tomto konaní (22.03.2022), tzn. ani k jednej predžalobnej výzve sa žalovaný nevyjadril,
preto netušia o akom rýchlom slede to žalovaný hovorí, že zmluva, ktorú spisovali a pripravili oni bola

uzavretá pod nátlakom, či to, že do zmluvy spísali formuláciu o zmluvnej pokute iba „na oko”, či to, že
išlo o veľmi nekalé konanie. Ide o klasickú dohodu o zmluvnej pokute (navyše nejde o spotrebiteľskú
zmluvu), žalovaný je plne spôsobilý na právne úkony a sám vyhlásil v čl. VII. ods. 6, zmluvné strany
vyhlasujú, že si túto pred jej podpisom prečítali, že bola uzavretá po vzájomnom prerokovaní podľa ich
pravej a slobodnej vôle, určite, vážne a zrozumiteľne a bola podpísaná nie v tiesni a nie za nápadne

nevýhodných podmienok, a preto ju zmluvné strany na znak súhlasu s ňou a jej obsahom vlastnoručne
podpisujú. Zdôrazňujú, že žalovaný je svojprávna osoba, vzhľadom na svoj vek i skúsenosti (vrátane
podnikania), skúsená a pozná dôsledky svojho správania sa vo vzťahu k záväzkom a ich obsahu.
Tvrdenia o nátlaku, o tom, že odmietali prevziať, či podpísať preberací protokol bolo už vysvetlené, tento
nebol vypracovaný v súlade s kúpnou zmluvou a dohodnutými podmienkami, nemal potrebné náležitosti.

Suma dohody o uznaní dlhu vo výške 2.437,20 eur mala slúžiť na kompenzáciu nájmu je výmysel a
ničím nepodložený argument, mala slúžiť k zaplateniu zmluvnej pokuty, nie škody v podobe nájomného,
žiadne skutočnosti k nájmu nikto nespomínal, pričom po tom, ako bol návrh odmietnutý, ostal žalovaný
nečinný a brat žalovaného (nie žalovaný) podal odpor, je teda evidentné, že žalovaný si myslel, že
úhradou sumy 2.437,20 eur celý spor skončí, a že svoje práva nebudú ďalej uplatňovať, nič iné, sa

nezaoberali kolaudáciou domu ani netreba komentovať, nakoľko všetku dokumentáciu k stavebnému
konaniu mali žalovaný s bratom a oni podali návrh na začatie kolaudačného konania (čo žalovaný
ani nepoprel, je to nesporná skutočnosť), a následne im priniesol kolaudačné rozhodnutie, a zaviazali
sa tak aj zmluvne, snažili sa všetkými spôsobmi prinútiť predávajúcich k vysvetleniu celej situácie astavu, k čomu sa ani napriek predžalobnej výzve nedozvedeli žiadne dôvody. Jediné, čo je nekalé, je
práve stanovisko a správanie sa žalovaného, ktorý sa zmluvne zaviazal ku kolaudácií rodinného domu
do určitej, presnej lehoty, k čomu v rozpore s akýmikoľvek dobrými mravmi a zmluvou tento záväzok

nedodržal, bol nečinný, vyhýbal sa kupujúcim, ktorí do kúpy nehnuteľnosti vložili celoživotné úspory,
nereagoval na výzvy, nepodal odpor a teraz tvrdí, že mu bolo ublížené. Tiež tvrdenie, že upomínací
súd (okresný súd) skúma iba poplatkovú povinnosť a procesné podmienky opäť nie je správne, pretože
podľa § 7 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. platí, ak sú splnené procesné podmienky vrátane poplatkovej
povinnosti a nie sú dôvody na odmietnutie návrhu, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich

pracovných dní od splnenia týchto podmienok. Podľa § 6 ods. 1 zákona o UK, súd odmietne návrh, ak
a) návrh nie je prípustný, b) uplatňovaný nárok nemožno odôvodnene predpokladať alebo c) chyby v
písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti návrhu neboli napriek výzve súdu podľa § 5 ods. 1 odstránené. Z
uvedených noriem je evidentné, že upomínací súd, tak isto ako každý iný okresný súd, ktorý môže vydať
platobnýrozkaz(§265CSP)vždyskúmadôvodnosťnárokuaibavprípade,akhopovažujezataký,ktorý
je dôvodný, vydá platobný rozkaz. Každopádne platí, že právoplatný rozkaz má účinky právoplatného

rozsudku. Súd konajúci o neskoršom nároku s tým istým právnym základom nemôže posúdiť nárok inak.
To, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je daný (tzn. že bol platne dojednaný, a že žalovaný porušil
svoju povinnosť a zavinil toto porušenie) je právoplatne rozhodnutá vec (res iudicata). Rovnako tak
dohoda, resp. jej návrh zo strany právneho zástupcu žalovaného v dohode sám navrhol úhradu dlhu vo
výške 2.437,20 eur počas súdneho konania, teda sami uznali a prejavili vôľu uznať svoj dlh. Akékoľvek

dokazovanie v tomto smere je celkom nadbytočné a neefektívne. V tomto konaní sa tak môže riešiť
iba výška zmluvnej pokuty za nové obdobie či jej primeranosť. Výška zmluvnej pokuty sa posudzuje s
ohľadom na hodnotu zabezpečenej povinnosti a význam pre kupujúcich, pričom samotná skutočnosť, že
jej výška je vysoká iba pre dĺžku času protiprávneho konania predávajúcich neznamená neprimeranosť
dohody o výške, pretože výška pokuty 135,-eur denne je celkom primeraná. Dohodnutá suma zmluvnej

pokuty nie je amorálna, ale je zodpovedajúca plne aj trhovým podmienkam, k čomu dokladajú pre
príklad ponuku z portálu booking.com, kde sa dá dočasne prenajať priestor - byt, a kde mali tento i
prenajatý (apartmán s jednou manželskou posteľou) za sumu cca 120,-eur denne (5 nocí za 605,-eur).
Ide teda o kvalitatívne nižší komfort a priestor než predstavuje nimi zakúpený rodinný dom so záhradou,
na ktorého užívanie museli pre správanie sa predávajúcich, teda i žalované, čakať. Nájomnú zmluvu

uzavrieť nemohli, pretože nevedeli, ako dlho situácia s predávajúcimi bude trvať, pričom základná doba
na nájom je jeden rok. Pokiaľ ide o hodnotu zabezpečenej povinnosti išlo o kolaudáciu rodinného domu
v hodnote 270.800,-eur, a pre nich ako kupujúcich, tento mal slúžil na zabezpečenie rodinného bývania,
teda išlo o prvoradý záujem nás ako kupujúcich.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.11.2023. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní
uviedol, že trvajú na podanej žalobe, nárok je jednoznačne daný, je tu prekážka veci rozhodnutej, ktorým
je právoplatný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, to znamená, že tento súd v minulosti
posudzoval rovnaký nárok medzi rovnakými stranami sporu na tom istom skutkovom základe, preto ide
o prekážku rozhodnutej veci, nárok v tomto konaní nemôže byť posúdený inak a v tomto konaní je teda

predmetom iba určenie výšky nároku. Zmluvná pokuta vo výške 0,05% denne je absolútne štandardným
zmluvným dojednaním, nie je neprimeraná vzhľadom na význam zabezpečovanej povinnosti, čiže
kolaudácie pri rodinnom dome s hodnotou viac ako 270.000,-eur. Žalovaný v tomto konaní, ale aj jeho
brat boli ešte pred prvou žalobou vyzývaní, aby sa nejakým spôsobom dohodli, vyhli súdnemu sporu,
nereagovali, bola podaná prvá žaloba, žalovaný v tomto konaní odpor nepodal, preto je to prekážka

rozhodnutej veci. Právny zástupca žalobcov po predbežnom právnom posúdení súdu uviedol, že má
za to, že prekážka je daná a pokiaľ bolo už raz právoplatne rozhodnuté o tej istej veci, nemožno
rozhodovať znova, a v prípade, že by bolo ešte ďalších 10 žalôb k tomu zvyšnému nároku, potom
by napriek tomu, že už raz bolo rozhodnuté, mohol žalovaný v každom jednom z tých ďalších konaní
namietať platnosť. Žalovaný mal možnosť namietať platnosť, zavinenie a všetky argumenty v lehote na

podanie odporu, neurobil to, platobný rozkaz je právoplatný. Čo sa týka platnosti zmluvného dojednania,
v žiadnom prípade nemožno uvažovať o tom, že dojednanie, ktoré je uvedené v zmluve a ktorým sa
žalovaní zaviazali zabezpečiť kolaudáciu rodinného domu do 30.09. by malo neurčité, neplatné, mali
zabezpečiť kolaudáciu do 30.09., dojednanie je platné. Čo sa týka porušenia zmluvnej povinnosti, má za
to, že porušená bola, pretože kolaudácia prebehla 27.12., zaviazali sa do 30.09., čiže porušili povinnosť

zabezpečiť kolaudáciu do 30.09. Zavinenie tam je, žalovaný nepreukázal, v čom mala byť tá prekážka,
iba vedia, že nejaký Sevak, nevedia kedy, ako sa snažili odvrátiť následky, žalovaný nepreukázal,
v čom mala spočívať prekážka, prečo nesplnil a to, či v tom bola zainteresovaná nejaká tretia osoba je
irelevantné. Záväzky vznikajú zo zmlúv, žalovaný sa zaviazal, že zabezpečí kolaudáciu do 30.09., tútopovinnosť si nesplnil, čiže zavinenie tam je a pokiaľ ide o výšku nároku, k tomu sa vyjadril, dohoda
je platná, nesplnili povinnosť a nepreukázali žiadnym spôsobom, že by tam nebolo zavinenie. Ďalej sa
vyjadril, že netrvajú na výsluchu starostu, toho pracovníka, trvajú na pripojení správneho spisu, nakoľko

žalovaný tvrdí, že kolaudácia bola v dispozícii jeho klientov, že oni sa stali stavebníkmi a mali si riešiť
kolaudáciu sami, že si podali žiadosť o kolaudáciu, a že im bolo doručené rozhodnutie o kolaudácii.
Obsah spisu preukáže, že počas celého konania až do doručenia kolaudačného rozhodnutia vystupoval
v správnom konaní bez ohľadu na to, čo je uvedené v zmluve pán C., ktorý podal žiadosť o kolaudáciu
stavby, on dostal rozhodnutie o kolaudácii stavby, ktoré doručil jeho klientom. Pokiaľ ide o pripojenie

súdneho spisu, na ktorý sa odvoláva žalovaný, jediný argument žalovaných je, že bol nejaký problém
so Sevakom, a preto si vraj nesplnili, nemohli splniť svoju povinnosť, uvidí sa, či vôbec súvisí s týmto
konaním,vnadväznostinaobsahtohospisu,aksúdpripojí,potomsavyjadrí,čibudútrvaťajnavýsluchu
strán sporu. Právny zástupca žalobcov v závere pojednávania uviedol, že predmetom sporu je návrh
na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti zabezpečiť kolaudáciu do 30.09. za
obdobie od 19.10. do 08.11.2021 a voči žalovanému trvá na tom, že je tu prekážka rozhodnutej veci

v zmysle judikatúry, ktorú uviedol vo vyjadrení k odporu, doplní jedno rozhodnutie Okresného súdu
Galanta, kde mal podobný prípad, nešlo tam o zaplatenie zmluvnej pokuty, ale o vydanie bezdôvodného
obohatenia, ale na tom istom základe, len za iné obdobia a táto vec bola právoplatne rozhodnutá
tak, že súdy skonštatovali, že tie predchádzajúce konania vo vzťahu k iným obdobiam predstavujú
prekážku rozhodnutej veci, išlo o konanie s rovnakým predmetom medzi tými istými stranami sporu, išlo

o vydanie bezdôvodného obohatenia za predchádzajúce obdobie za roky 2002 až 2004, v rámci tohto
konania bolo právoplatne rozhodnuté medzitýmnym rozsudkom o hmotnoprávnom základe nároku,
súdy konštatovali, že ten prvý právoplatne rozhodol o nároku, takže má za to, že keď podľa CSP má
právoplatný platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku a išlo o rovnaký predmet, čiže nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty o rovnaký okruh strán sporu, tí istí žalobcovia a ten istý žalovaný a o rovnaký

skutok, to znamená porušenie povinnosti zabezpečiť kolaudáciu do 30.09. len za iné obdobie, ide
o prekážku rozhodnutej veci a tým pádom platí § 230 CSP, ak bolo vo veci rozhodnuté, nemožno
rozhodnúť inak. To znamená, že v tomto konaní ide o posúdenie iba výšky nároku s tým, že pokuta
0,05% denne je absolútnym štandardným, asi najčastejším typom zmluvnej pokuty, s ktorým sa možno
v zmluvnej praxi stretnúť, je to 135,-eur denne, a keď súd hodnotí pri zvážení primeranosti zmluvnej

pokuty na význam zabezpečovacej povinnosti, tak pri dome 270.000,-eur, ktorý ľudia nemôžu užívať,
lebo nebol skolaudovaný, je nepochybne 135,-eur absolútne primeranou povinnosťou, pokiaľ ten dom
skolaudovaný nie je a nemôžu ho užívať. Tá zmluva je platná, podpísali ju predávajúci, kupujúci, všetky
zmluvnéstranyvyhlásili,žeobsahuzmluvyrozumejú,naznaksúhlasujupodpisujú.Čižežalovanívedeli,
aký záväzok podpisujú, že sa zaviazali zabezpečiť kolaudáciu do 30.09., vedeli, že ak túto povinnosť

nesplnia, budú platiť zmluvnú pokutu. Na zodpovednosť za zaplatenie zmluvnej pokuty postačuje, že
je to zavinenie z nedbanlivosti, nebolo žiadnym spôsobom tvrdené, ani preukázané, v čom spočívala
prekážka, iba teraz tu počuli prvýkrát nejaký taký bližší popis o nejakej susede, kedy vznikla presne
tá prekážka, či vedeli o nej v čase uzavretia záväzku alebo nie, žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia,
iba povedal nejaké všeobecné tvrdenia o Sevaku a odkázal na nejaký súdny spis. Nielen z hľadiska tej

prejudiciality, ale aj z hľadiska toho, čo je preukázané a nepreukázané zo strany žalovaného, je potrebné
žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ na pojednávaní uviedli, že zotrvávajú na
vyjadreniach ich právneho zástupcu.

7. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú.

So znením kúpnej zmluvy zo dňa 07.06.2021 sa mohli žalobcovia, ako aj žalovaný oboznámiť
v predstihu, mohli túto kúpnu zmluvu pripomienkovať, doplniť, avšak samotní žalobcovia pri podpise
predmetnejkúpnejzmluvysivymienilitútozmluvnúpokutu,sktoroužalovaný,anijehobratL.nesúhlasili.
Po prísľuboch tu prítomného žalobcu, že to je len pro forma, že si ju nebudú uplatňovať, žalovaný spolu
s bratom teda s tým súhlasili, na podporu tohto tvrdenia aj v samotnom článku III. bod 8 posledná

veta je uvedené: ak si kupujúci nárok uplatnia. Je to tam v dôsledku toho, že aj tá dohoda ústna
medzi nimi pred samotným podpisom bola taká, že naozaj, že si ju uplatňovať nebudú a že teda nie
je povinnosť z ich strany. Právna zástupkyňa citovala znenie zmluvnej pokuty v zmluve, má za to, že
klauzulaozmluvnejpokuteavšakjasneapresnenedefinuje,akýbolzáväzokpredávajúcich,akábolaich
potrebná súčinnosť so zabezpečením kolaudácie, nakoľko kúpnou zmluvou samotní kupujúci prebrali

na seba povinnosti stavebníka v zmysle článku V. bod 6 kúpnej zmluvy a boli riadne oboznámení so
všetkými dokumentmi. Z tohto dôvodu je aj samotná zmluvná pokuta neurčitá, pretože, ak mali žalovaní,
žalovaní ako teda žalobcovia ako kupujúci v postavení stavebníka, aká súčinnosť bola požadovaná
v zmysle zmluvnej pokuty voči žalovanému. Neurčitosť zmluvnej pokuty zakladá v zmysle § 37 ods. 1Občianskeho zákonníka jej neplatnosť, a preto podľa názoru žalovaného nemohla vzniknúť povinnosť
žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty. Práve samotní žalobcovia mali vyvíjať činnosť tak, aby mohol
byť ich rodinný dom skolaudovaný do dátumu 30.09.2021. Z ich vyjadrení však nevyplýva, akou mierou

sa podieľali na samotnom procese kolaudačného procesu, i keď boli stavebníkmi. Zmluvná pokuta vo
výške 0,05% denne z kúpnej ceny, je neprimerane vysoká, táto suma je vo výške o 135,-eur denne, čo
nie je primeraným účelom. Žalovaný uviedol, že celý kolaudačný proces bol dotknutý tým, že prebiehalo
súdne konanie na tunajšom súde sp. zn. 17C/44/2021, kde žalovaná nechcela sprístupniť spoločnosti I.
O. napojenie na verejný vodovod rodinných domov v Mojši, bez napojenia na verejný vodovod nemôže

byť vydané ani kolaudačné rozhodnutie. Žalovaný svojím konaním nemohol zaviniť omeškanie, nakoľko
nemohol ovplyvniť situáciu, ktorá predmetným súdnym sporom vznikla. Vykonanie dôkazov žalovaný
ponecháva na rozhodnutí súdu, avšak čo sa týka pripojenia spisu sp. zn. 17C/44/2021, žalovaný
by chcel preukázať, že sa naozaj viedol súdny spor, ktorý nejakým spôsobom znemožnil kolaudáciu
vodovodu a bez toho vodovodu nemohol byť skolaudovaný rodinný dom. Čo sa týka výsluchu svedka
L. C., ten bol teda žalovaný v tom prvom konaní, bol teda predávajúcim v rade 2/ z tejto kúpnej zmluvy,

čo sa týka svedka A. J., bol to realitný maklér spoločnosti MGM, ktorý zabezpečoval celý tento obchod,
jeho oslovili žalobcovia a on celý ten proces zabezpečoval, to znamená, že aj tá realitná kancelária
spoločnosť MGM, kde pán J. pracuje, zabezpečovala a pripravovala tie kúpne zmluvy, to znamená, že
aj tvrdenia samotných žalobcov, že žalovaní si pripravovali kúpne zmluvy nie je pravda, toto by nejakým
spôsobom mohol aj on upresniť a bol aj pri podpise kúpnej zmluvy, bol pri tom zjednávaní zmluvnej

pokuty. V závere pojednávania právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že k tvrdeniu právneho zástupcu
žalobcov, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal o aký spor ide, iba v tomto doplní, že treba
si len prečítať odpor, kde je zreteľne napísané, že žalobcovia vedeli o tom, že kolaudačné konanie
závisí už len na zapojení kanalizácie, nakoľko mali vedomosť, že nastal problém medzi spoločnosťou
Severoslovenskýchvodárníakanalizácieavlastníčkoupozemku,naktoromjehlavnýkanál,kdesamusí

napojiť kanalizácia aj ostatných vlastníkov rodinných domov. Spoločnosť I. O. sa niekoľkokrát snažila
daný problém vyriešiť a to aj za pomoci polície, avšak neúspešne. Celý problém nastal tak, že vlastníčka
pozemku zaparkovala svoje motorové vozidlo na hlavnom kanále, kde sa mala napojiť kanalizácia, a tak
pracovníci spoločnosti Sevak Žilina nemali prístup ku kanálu a nemohli tak napojiť kanalizáciu, ktorú mali
využívať aj žalobcovia. Tento problém nastal na konci mesiaca jún 2021, a teda až po podpise kúpnej

zmluvy, bolo to jasne vymedzené v odpore.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nasledovných
zákonných ustanovení:

9. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

10. Podľa § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka: (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,

aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
(3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále).

11. Podľa § 545 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka: (1) Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva
niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po
jej zaplatení. (2) Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti,
na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo
iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi

účastníkmi dohodnuté. (2) Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu
zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

12. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať

náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.13. Podľa § 230 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

14. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa žalobou domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 2.843,40
eur s príslušenstvom, čo skutkovo odôvodnili ako nárok žalobcov na zaplatenie zmluvnej pokuty za
porušenie povinnosti žalovaného dojednanej v kúpnej zmluve zo dňa 07.06.2021, článok III. bod 8
zmluvy, domáhali sa nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie od 19.10.2021 do 08.11.2021.
Žalobcovia zároveň poukazovali aj na to, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz proti žalovanému už skôr

v upomínacom konaní (bola uplatnená zmluvná pokuta ale za iné obdobie), žalobcovia mali za to, že ide
oprekážkuprávoplatnerozhodnutejveci,nakoľkopodľaichnázorusúdvupomínacomkonaníužskúmal
prejudiciálne otázku platnosti dojednania zmluvnej pokuty, súd v tomto konaní nemôže rozhodnúť inak.
Žalovaný v rámci procesnej obrany rozporoval uplatnený nárok žalobcov, čo do dôvodu, aj výšky.
Žalovaný poukazoval na to, že poskytol žalobcom potrebnú súčinnosť, vyvíjal činnosť, zabezpečil
potrebnú dokumentáciu za účelom kolaudácie rodinného domu žalobcov. Zo strany žalovaného nedošlo

k porušeniu povinnosti, žalovaný porušenie povinnosti nezavinil, poukazoval na neprimerane vysokú
zmluvnú pokutu, kolaudačné rozhodnutie bolo v réžii žalobcov, nie žalovaného. Žalovaný zároveň
namietal aj platnosť dojednania o zmluvnej pokute, považoval dojednanie o zmluvnej pokute za neurčité.

15. Nesporným medzi stranami sporu boli nasledovné skutočnosti: dňa 07.06.2021 bola uzatvorená

kúpna zmluva medzi predávajúcimi J. C., L. C. a žalobcami v rade 1/ a 2/ ako kupujúcimi, predmetom
kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe rodinného domu bez súpisného
čísla na CKN parcele č. XX/XXX a pozemkov CKN č. XX/XXX, C. D. XX/XX, C. D. XX/XXX P. na LV č.
XXX, k.ú. A.. V článku III. bod 8 kúpnej zmluvy bola medzi stranami sporu dojednaná zmluvná pokuta.
Nesporným bolo, že žalobcovia podľa LV č. XXXX, k.ú. A. sú v súčasnosti vedení ako bezpodieloví

spoluvlastníci daných nehnuteľností, kúpna zmluva vyvkladovaná 24.08.2021 pod V XXXX/XXXX.
Nesporným bolo, že bol vydaný v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica platobný
rozkaz č.k. 38Up/1768/2021 zo dňa 10.11.2021 o zaplatenie sumy 2.437,20 eur s príslušenstvom a to
voči žalovaným J. C. a L. C.. Voči J. C., teda voči žalovanému platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť,
L. C. podal odpor proti platobnému rozkazu, vec bola následne vedená na Okresnom súde Žilina pod

sp. zn. 42C/22/2022, v ktorom konaní bolo vydané uznesenie o zastavení konania zo dňa 25.04.2022.
V danom spore si žalobcovia uplatnili nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie od 01.10.2021
do 18.10.2021. Nesporným bolo, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané Q. A. pre žalobcov dňa
21.12.2021, právoplatné 28.12.2021, že žalobcovia vyzvali žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 2.843,40 eur a to výzvou zo dňa 28.02.2022.

16. Sporným medzi stranami sporu s poukazom na argumentáciu žalobcov a procesnú obranu
žalovaného bolo: či ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci s poukazom na už skôr vydaný platobný
rozkaz v upomínacom konaní proti žalovanému (či teda došlo k prejudiciálnemu preskúmaniu otázky
platnosti dojednania o zmluvnej pokute v tomto upomínacom konaní), ak je súd oprávnený túto otázku

posúdiť v tomto spore - otázku platnosti dojednania zmluvnej pokuty, či ide o platné dojednanie o
zmluvnej pokute v kúpnej zmluve zo dňa 07.06.2021, v prípade, ak by dojednanie o zmluvnej pokute
boloplatné,čižalovanýporušil/neporušilzmluvnúpovinnosť,akporušil,čiporušeniepovinnostinezavinil
a sporným bola aj výška zmluvnej pokuty.

17. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná, preto
žalobu v celom rozsahu zamietol.

18. Súd poukazuje na to, že zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia povinnosti, ktorej splnenie vyplýva zo zabezpečovanej zmluvy.

Povinnosť, ktorú má dlžník splniť a ktorá sa zabezpečuje zmluvnou pokutou, vyplýva z konkrétnej
zmluvy uzatvorenej medzi zmluvnými stranami. Zmluvná pokuta má vždy vzťah k porušeniu konkrétnej
povinnosti v hlavnom záväzkovom vzťahu. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu je spojená s určitými
podmienkami, ktoré sa týkajú základného záväzkového vzťahu a akcesorického zabezpečovacieho
vzťahu, ktorého obsahom je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta plní: a) prevenčnú

(zabezpečovaciu)funkciu-mádlžníkaprimäťktomu,abysvojzáväzoksplnilriadneavčas;b)reparačnú
(uhradzovaciu funkciu) - zmluvná pokuta má v prípade porušenia zmluvnej povinnosti slúžiť na to,
aby bola reparovaná škoda, ktorá vznikla veriteľovi; c) represívnu funkciu - zmluvná pokuta má tiež
povahu čistej sankcie, pretože ju možno dohovoriť aj v prípade, keď veriteľovi nevznikne žiadna škoda.Veriteľ je oprávnený vymáhať zmluvnú pokutu iba za predpokladu, že sám dodržal svoje povinnosti,
ktoré mu vyplývajú zo zmluvy alebo zo zákona. Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým
záväzkom, a preto sa jeho existencia a dôsledky viažu na hlavný záväzok. Vznik povinnosti zaplatiť

zmluvnú pokutu je podmienený týmito skutočnosťami: a) existencia povinnosti dlžníka plniť, b) právo
veriteľa na plnenie. Zmluvná pokuta môže byť, pokiaľ ide o dôvod, obmedzená len na porušenie
konkrétnej povinnosti dlžníka. Dohoda o zmluvnej pokute musí obsahovať označenie: a) zmluvných
strán; b) zmluvnej povinnosti, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje; c) určenie výšky zmluvnej
pokuty alebo spôsobu jej určenia. V dohode o zmluvnej pokute musí byť jednoznačne špecifikovaná

zmluvná povinnosť dlžníka, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Pod zmluvnou povinnosťou
má zákon na mysli povinnosť, ktorá vyplýva jednému z účastníkov daného zmluvného vzťahu. Teda
vyžaduje sa dostatočne určité vymedzenie povinnosti, ktorej nedodržanie má byť sankcionované
zmluvnoupokutou.Tejtopožiadavkenevyhovujevšeobecnéporušeniepovinnostizozmluvy.Súddospel
k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute v článku III., bode 8. kúpnej zmluvy zo dňa 07.06.2021 je
neurčité, a teda neplatné. Článok III., bod 8. zmluvy v znení: Predávajúci sa zaväzujú vyvíjať činnosť

a poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť za účelom zabezpečenia kolaudácie rodinného domu tak, aby
rodinný dom bol skolaudovaný najneskôr do 30.09.2021. V prípade, ak kolaudácia nebude zabezpečená
do 30.09.2021 sú predávajúci povinní uhradiť kupujúcim zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z kúpnej ceny
nehnuteľnosti za každý deň omeškania až do splnenia povinnosti, ak si kupujúci nárok uplatnia.

19. Vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu je teda viazaný na porušenie konkrétnej povinnosti, ktorú
dlžník prevzal na seba na základe zmluvy, preto aj jednou z podmienok platnosti dojednania o zmluvnej
pokute je to, aby bola v zmluve určitým a zrozumiteľným spôsobom vymedzená konkrétna povinnosť,
v dôsledku porušenia ktorej je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu. Povinnosť, ktorú má dlžník splniť
a ktorej nesplnenie je sankcionované zmluvnou pokutou musí mať legálny základ, t.j. musí byť v súlade

so zákonom a musí byť zo strany dlžníka splniteľná, v opačnom prípade by bolo neplatné dojednanie
o zmluvnej pokute.

20. Ak má byť platne dojednaný záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty, musí z dojednania o zmluvnej
pokute jednoznačne vyplývať, že splnenie ktorej konkrétnej povinnosti je zabezpečené týmto inštitútom,

to znamená, pri porušení ktorej konkrétnej povinnosti vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo 1118/2013 zo dňa 28.11.2013).

21. Ak je v dojednaní o zmluvnej pokute obsiahnutom v kúpnej zmluve výslovne uvedené, že zmluvná
pokuta je dohodnutá pre prípad, že nebude v dohodnutej lehote vydané kolaudačné rozhodnutie,

pričom povinnému nevznikol (a ani vzniknúť nemohol) záväzok na vydanie takéhoto rozhodnutia,
nemožno výkladom tohto právneho úkonu nahrádzať absenciu záväzku povinného, ktorého splnenie
mala zabezpečovať zmluvná pokuta, pretože z akcesorickej povahy zabezpečenia záväzkov vyplýva,
že vedľajší (zabezpečovací) záväzok nemôže platne vzniknúť bez existencie platného hlavného
(zabezpečovaného) záväzku, je dojednanie o zmluvnej pokute v posudzovanom prípade neplatné

(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo 128/2006 zo dňa 20.02.2008).

22. Pokiaľ v článku III., bod 8. kúpnej zmluvy bolo dojednanie o zmluvnej pokute v znení, že predávajúci
sa zaväzujú vyvíjať činnosť a poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť za účelom zabezpečenia kolaudácie
rodinného domu tak, aby bol rodinný dom skolaudovaný najneskôr do 30.09.2021... Súd má za to, že

takéto dojednanie o zmluvnej pokute je neurčité s poukazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka.
Nie je jednoznačne určito a zrozumiteľne konkretizovaná, špecifikovaná činnosť a súčinnosť, ktorú
mal žalovaný (mali predávajúci) vyvíjať, poskytnúť (aké konkrétne úkony mali vykonať). Ide o neurčité,
nejednoznačné dojednanie o zmluvnej pokute, pre prípad akého konkrétneho porušenia zmluvnej
povinnosti, je dojednaná zmluvná pokuta. Súd teda dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute

v článku III., bode 8. kúpnej zmluvy zo dňa 07.06.2021 je neurčité, a teda neplatné, preto súd žalobu
žalobcov zamietol.

23. Zároveň súd poukazuje na to, že v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská
Bystrica bol vydaný platobný rozkaz č.k. 38Up/1768/2021 zo dňa 10.11.2021, ktorým žalovaným v rade

1/ J. C., v rade 2/ L. C. bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/ sumu 2.437,20
eur s príslušenstvom (uvedené pôvodné konanie sa viedlo na základe žaloby žalobcov, ktorí si voči
žalovaným v rade 1/ a 2/ uplatnili nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z titulu kúpnej zmluvy zo dňa
07.06.2021, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie od 01.10.2021 do 18.10.2021). Vočižalovanému J. C. nadobudol platobný rozkaz č.k. 38Up/1768/2021 zo dňa 10.11.2021 právoplatnosť
a vykonateľnosť, žalovaný v rade 2/ L. C. podal odpor proti platobnému rozkazu, vec bola postúpená
Okresnému súdu Žilina, konanie bolo vedené pod sp. zn. 42C/22/2022, v ktorom sa žalobcovia domáhali

proti L. C. zaplatenia sumy 2.437,20 eur s príslušenstvom, uvedené konanie bolo uznesením č.k.
42C/22/2022-128 zo dňa 25.04.2022 zastavené (a to s poukazom na to, že žalobcovia zobrali žalobu
v celom rozsahu späť voči žalovanému v rade 2/, nakoľko žalovaný v rade 1/ v exekučnom konaní
uspokojil nárok žalobcov, čiže pohľadávka žalobcov bola vymožená v exekučnom konaní od žalovaného
v rade 1/ J. C.). V danej veci pod sp. zn. 45C/44/2022 si žalobcovia v rade 1/ a 2/ uplatnili nárok na

zaplatenie zmluvnej pokuty iba voči žalovanému J. C. a to za obdobie 19.10.2021 do 08.11.2021 (teda
za iné obdobie).

24. Súd poukazuje na to, že platobný rozkaz bol vydaný v skrátenom konaní, v ktorom sa nevykonáva
dokazovanie. V tomto upomínacom konaní si žalobcovia uplatnili nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
za iné obdobie ako v danej prejednávanej veci. Platobný rozkaz neobsahoval právne posúdenie,

vyhodnotenie prejudiciálnej otázky, z tohto dôvodu uvedený platobný rozkaz netvorí prekážku res
iudicata a ani nie je takým rozhodnutím, ktorým by bol súd v dôsledku prejudiciality viazaný pri
meritórnom prejudiciálnom posúdení otázky v danej veci, t.j. otázky posúdenia platnosti dojednania
zmluvnejpokutyvkúpnejzmluvezodňa07.06.2021.Súdvupomínacomkonaní,vktoromvydalplatobný
rozkaz, osobitne neposudzoval, nevyhodnocoval platnosť dojednania o zmluvnej pokute, svoje závery

neuviedol v rozhodnutí vo veci samej, t.j. v rozsudku ako je to v riadnom konaní, kedy súd vykoná
dokazovanie,posúdi,vyhodnotíplatnosťdojednaniaozmluvnejpokuteasvojezávery,kuktorýmdospel,
uvedie, odôvodní v rozhodnutí vo veci samej, t.j. v rozsudku. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z.
o upomínacom konaní, ak sú splnené procesné podmienky, vrátane poplatkovej povinnosti a nie sú
dôvody na odmietnutie návrhu, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do 10 pracovných dní od splnenia

týchto podmienok.

25. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá
vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo
právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb, pritom nie je

významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten
kto bol v skoršom konaní žalobcom je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného
a naopak). V zmysle súdnej praxe prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do
výroku súdneho rozhodnutia a teda takáto otázka a jej právne posúdenie sa uvádzajú iba v odôvodnení
súdneho rozhodnutia, t.j. v rozsudku a nie v jeho výroku. Posúdenie predbežnej otázky sa nemôže

v žiadnom prípade vyjadriť formou výroku, ale môže sa prejaviť len v spôsobe rozhodnutia o návrhu vo
veci samej a možno ho uviesť len v odôvodnení rozhodnutia (R 61/1965).

26. Súd mal za to, že vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní (kde si žalobcovia uplatnili
zmluvnú pokutu za iné obdobie a to za obdobie od 01.10.2021 do 18.10.2021, v danej veci si

uplatnili zmluvnú pokutu od 19.10.2021 do 08.11.2021) tak nebráni súdu v tomto konaní, aby si
samostatne prejudiciálne posúdil otázku platnosti, určitosti dojednania zmluvnej pokuty, samostatne
uvedené posúdil, vyhodnotil a odôvodnil v rozhodnutí vo veci samej t.j. v rozsudku. Súd sa nestotožnil
s názorom žalobcov, že súd v danom konaní nemôže posúdiť vec inak, že môže posúdiť v tomto konaní
iba výšku zmluvnej pokuty. Súd má za to, že platobný rozkaz č.k. 38Up/1768/2021 zo dňa 10.11.2021

vydaný v upomínacom konaní netvorí prekážku res iudicata.

27. Žalobcovia poukazovali na to, že právoplatný platobný rozkaz má účinky právoplatného rozsudku
(podľa § 174 ods. 1 OSP, platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s vecným odôvodnením,
má účinky právoplatného rozsudku - procesný predpis účinný do 30.06.2016, uvedené už výslovne nie je

zadefinované v CSP v § 265 a nasl. CSP), ale má sa za to aj podľa CSP, že na jeho základe (ak platobný
rozkaz nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť), ak ním uložená povinnosť na plnenie nebude
dobrovoľne splnená, môže oprávnený podať na jeho podklade (ako aj na podklade právoplatného
rozsudku) návrh na vykonanie exekúcie, z toho vyplýva, že taký platobný rozkaz je exekučným titulom.
Aj keď má teda právoplatný platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku, neznamená to, že tvorí

v danej veci prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

28. Ďalej mal súd za to, že judikatúru, na ktorú odkazovali žalobcovia nemožno použiť, aplikovať
na danú vec. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.15Co/595/2015,uznesenieÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS169/2017,súdpoukazujenato,ževkonaní
sp. zn. 15Co/595/2015 išlo o žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. V rozsudku
odvolacieho súdu sa uvádza, že súd v inom konaní prejudiciálne posudzoval otázku platnosti kúpnej

zmluvy a rozhodol vo veci samej rozsudkom (nie platobným rozkazom). Odvolací súd uviedol, že „otázku
platnosti kúpnej zmluvy posudzoval súd v inom konaní, v ktorom dospel k záveru, že kúpna zmluva
je v celom rozsahu neplatná, v tomto rozsudku Krajský súd Banská Bystrica sp. zn. 15Co/595/2015
zo dňa 09.11.2016 okrem iného uviedol, že zistenie súdu v predošlom občianskom súdnom konaní
o práve (resp. právnom vzťahu) právoplatným rozsudkom bez ohľadu na to, že išlo o právoplatné

súdne rozhodnutie, ktoré sa týkalo peňažného plnenia, neprejavuje sa v prípade nového konania iba
negatívnym vymedzením, že o tej istej veci nemôže súd znova konať a rozhodnúť, t.j. len v skúmaní
(danosti) tejto stránky právoplatnosti, ale má aj ďalší aspekt (dopad), je ním prejudicialita spájaná
s právoplatným rozsudkom. Subjektívne vymedzenie záväznosti rozhodnutia o prejudiciálnej otázke
je také, že súd v novom konaní musí rešpektovať prejudiciálny účinok právoplatného rozhodnutia
tých istých strán. Prekážka existencie právoplatného rozsudku o tej istej veci (res iudicata) bráni

ako negatívna, neodstrániteľná podmienka konania tomu, aby sa súd mohol v ďalšom konaní znovu
tou istou vecou zaoberať.“ V danej veci (na čo poukazujú žalobcovia), ale nebol vydaný právoplatný
rozsudok, ale bol vydaný platobný rozkaz. Pri vydaní platobného rozkazu v tomto skrátenom konaní
súd prejudiciálne neposudzoval, nevyhodnocoval otázku platnosti dojednania zmluvnej pokuty, ani svoje
závery neodôvodnil v danom rozhodnutí, keďže ide iba o platobný rozkaz (pričom nie je podstatné, či ide

o platobný rozkaz podľa § 265 a nasl. CSP alebo o platobný rozkaz podľa § 7 zákona č. 307/20016 Z.z.).
Pokiaľ právny zástupca žalobcov na pojednávaní poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Galanta
(bez bližšej špecifikácie spisovej značky) a uvádzal, že v tomto konaní išlo o vydanie bezdôvodného
obohatenia za roky 2002-2004, v rámci uvedeného konania bolo právoplatne rozhodnuté medzitýmnym
rozsudkom o hmotnoprávnom základe nároku, dokonca tam bolo podaných päť žalôb, súdy konštatovali,

že ten prvý právoplatne rozhodol o nároku - súd podotýka, že aj v tomto rozhodnutí, na ktoré
poukazoval právny zástupca žalobcov, išlo o právoplatný (medzitýmny) rozsudok a nie o platobný
rozkaz. Súd zároveň poznamenáva, že Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. II. ÚS 169/2017 zo dňa
02.03.2017 neriešil otázku platnosti právneho úkonu, ani res iudacata, Ústavný súd SR týmto uznesením
odmietol podanú sťažnosť sťažovateľov ako neprípustnú, nakoľko sťažovatelia nepodali proti rozsudku

odvolacieho súdu dovolanie, nevyčerpali mimoriadny opravný prostriedok.

29. Pokiaľ žalobcovia uvádzali, že strany sporu kúpnu zmluvu prečítali, podpísali, žalovaný nepodal
odpor proti platobnému rozkazu, poukazovali na návrh mimosúdnej dohody (dohoda nepodpísaná)
- uvedené neznamená, že by súd nebol oprávnený posúdiť obsah platnosti dojednania ustanovenia

o zmluvnej pokute v danom spore, neznamená to, že žalovaný uznal nárok žalobcov (ako tvrdili
žalobcovia), že súhlasí so zmluvnou pokutou, že nemôže namietať uplatnený nárok žalobcov, čo do
právneho dôvodu, výšky - súd sa nestotožnil s uvedenou argumentáciou žalobcov. Iba na okraj súd
poznamenáva, že ak mali žalobcovia za to, že dojednanie o zmluvnej pokute je určité, platné, je otázne,
prečo nepodali žalobu aj voči druhému predávajúcemu (L. C., žalobcovia poukazovali na to, že malo

ísť o solidárnych dlžníkov, súd nad rámec uvádza, že v prípade solidárnych dlžníkov je na veriteľovi, či
bude celé plnenie požadovať od všetkých alebo len od jedného z nich).

30. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že
žalobcovia v danom spore nepreukázali skutkovú a právnu dôvodnosť uplatneného nároku, preto súd

žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku (I. výrok).

31. V danej veci súd zamietol návrhy na vykonanie dôkazov navrhnuté stranami sporu (návrh žalobcov
na vykonanie dôkazov - výsluch strán sporu, výsluch svedkov H. N., L. C., vykonanie dopytu na stavebný

úrad Mojš, pripojenie správneho spisu obce č.k. XXX/XXXX/XXXXX, pripojenie spisu Okresného súdu
Žilina sp. zn. 42C/22/2022 a návrh žalovaného na vykonanie dôkazov - výsluch svedkov L. C., A.
J., pripojenie spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 17C/44/2021), nakoľko mal za to, že vykonanie
týchto dôkazov nebolo potrebné, relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, bolo by to nehospodárne,
nadbytočné a aj prípadné vykonanie navrhnutých dôkazov by neviedlo k inému rozhodnutiu súdu vo

veci samej s poukazom na dôvod zamietnutia žaloby (dôvod, pre ktorý bola žaloba zamietnutá, návrhy
na vykonanie dôkazov nesmerovali).
32. Zároveň súd poznamenáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny(k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09) základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila, je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.

33. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. Nakoľko súd žalobu žalobcov zamietol, bol žalovaný úspešnou stranou sporu, preto súd rozhodol

tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1/ a 2/ ako neúspešnej
strane sporu v rozsahu 100% a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (II. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.

Podľa § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie

podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).