Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-44Csp/63/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121563779
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alžbeta Beňáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6121563779.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Alžbetou Beňákovou v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa,

a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanej: A. A. A., nar.
X.XX.XXXX, bytom B. C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpenej Advokátskou kanceláriou PIHORŇA,
LENÁRT,JAŠŠOs.r.o.,sosídlomHrnčiarska29,04001Košice,IČO:50453785,ozaplatenie48.904,74
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 34.363,56 € s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 34.363,56 € od 14.8.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku v spojení s povinnosťou uloženou E. F. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B. C.

XXXX/XX, XXX XX D., zaplatiť žalobcovi sumu 43.142,89 €, úrok 5.761,85 €, úrok 5,39 % ročne zo
sumy 42.220,39 € od 14.8.2021 do zaplatenia, najviac do 15.6.2036, úrok z omeškania 5 % ročne zo
sumy 43.142,89 € od 14.8.2021 do zaplatenia, v zmysle platobného rozkazu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 40Up/1339/2021 zo dňa 20.1.2022, právoplatný a vykonateľný dňa 12.2.2022 s tým, že
plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatných.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 21,92 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 7.12.2021 domáhal, aby súd
zaviazal pôvodne žalovaných v 1. rade E. F. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B. C. XXXX/XX, XXX XX D.
a žalovanú v 2. rade, tu v postavení žalovanej zaplatiť mu sumu 48.904,74 €, úrok vo výške 5,39 %
ročne zo sumy 42.220,39 € od 14.8.2021 do zaplatenia, najviac do 15.6.2036 a úrok z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 48.904,74 € od 14.8.2021 do zaplatenia a, aby mu nahradili trovy konania.

2.OkresnýsúdBanskáBystricaplatobnýmrozkazomsp.zn.40Up/1339/2021zodňa20.1.2022zaviazal
žalovaných na zaplatenie žalovanej sumy. Platobný rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľným len
voči pôvodne označenému žalovanému v 1. rade dňa 12.2.2022. Žalovanej v 2. rade sa nepodarilo
doručiť platobný rozkaz, preto žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní voči žalovanej v 2. rade,
tu v postavení žalovanej (ďalej len ako „žalovaná“).

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 3163913 5 02 bola so

žalovanými uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 3163913 5 02 zo dňa 30.5.2016, v súlade
sktorouposkytolžalobcažalovanýmmedziúvervovýške45.000,-€.Poplatokzamedziúversazaúčtoval
pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o sumu tohto
poplatku. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver mesačnými splátkami vo výške 343,79 €, ktoré boli povinníuhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto tvoria vklady na konto
sporenia vo výške 119,16 €, 5,39 % p.a. úrok za medziúver vo výške 202,13 € a poplatok za poistenie
vo výške 22,50 €, pričom sa uspokojovali v poradí úroky za medziúver, poplatok za poistenie a vklady

na konto sporenia. Žalobca z konta sporenia na konto medziúveru preúčtoval len časť zodpovedajúcu
úroku za medziúver a poplatku za poistenie v súlade s čl. V bod 5.3 zmluvy o úvere. V súlade s čl. V a čl.
VI zmluvy o úvere sa žalovaní zaviazali platiť poplatok za poistenie pravidelnými mesačnými splátkami
vo výške 22,50 €. Ďalej žalobca dôvodil, že jednotlivé splátky boli splatné do 15. dňa v mesiaci.

4. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a dostali sa do omeškania so splácaním splátok
medziúveru. Listom zo dňa 23.6.2021 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok,
pričom žalovaných zároveň informoval, že v prípade nedoplatenia omeškaných splátok má žalobca
právo požadovať zaplatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti.
Žalovaní zásielky v odbernej lehote neprevzali. Nakoľko žalovaní omeškané splátky nedoplatili, žalobca
vyhlásil dňa 13.8.2021 mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalovaní zásielky

v odbernej lehote neprevzali. Žalobca listom zo dňa 29.10.2021 vyzval žalovaných na plnenie, no
žalovaní dlžnú sumu neuhradili. Žalovaná si zásielku neprevzala v odbernej lehote. Ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 2.779,61 € s poskytnutou
sumou medziúveru vo výške 45.000,- €, čo predstavuje po započítaní sumu 42.220,39 € (istina).

5. Žalovaná suma 48.904,74 € pozostáva z istiny vo výške 42.220,39 €, z nezaplatených 5,39 % p.a.
úrokov za úver zo sumy 45.000,- € do 13.8.2021 vo výške 5.761,85 € a z nezaplatených poplatkov za
poistenie od apríla 2018 do augusta 2021 vo výške 922,50 € (41 x 22,50 €). Žalobca si neuplatnil dlžné
poplatky vo výške 185,- €.

6. Nakoľko vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru zmluva nezaniká, úročí žalobca istinu (42.220,39
€) po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dohodnutým úrokom za úver v sadzbe 5,39 % p.a. od
14.8.2021 do zaplatenia, najviac do 15.6.2036 a celý zostatok dlhu (48.904,74 €) úrokom z omeškania
vo výške 5% p.a. zo sumy 48.904,74 € od 14.8.2021 do zaplatenia. Zároveň sa domáha náhrady trov
konania.

7. Žaloba s prílohami a procesnými poučeniami bola doručená na vyjadrenie žalovanej dňa 12.5.2022.
Vo vyjadrení k žalobe žalovaná namietala kumuláciu uplatnených bežných úrokov a úrokov z omeškania
za obdobie od rozhodnutia o predčasnom zosplatnení úveru až do skutočného splatenia požičanej
sumy, čo by viedlo k prekročeniu hranice stanovenej zákonom a k zhoršeniu situácie spotrebiteľa.

Druhou hlavnou námietkou žalovanej bola skutočnosť, že žalovaný v prvom rade má dostatočný majetok
na uspokojenie predmetnej pohľadávky, nakoľko v tom čase bol vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na
Okresnom úrade Košice, katastrálny odbor evidovanej na LV č. XXXX. V prípade, ak si chce žalobca
právoplatne vymáhať nárok od neho mal by vykonať všetky potrebné úkony na to, aby predmetný nárok
vymohol od dlžníka, nakoľko vymáhanie od ručiteľa má byť až sekundárnym spôsobom vymoženia

predmetného nároku. Ak samotný veriteľ nevykonal úkony potrebné na vymoženie a zabezpečenie pred
tým, aby došlo k zmareniu výkonu rozhodnutia, nie je možné zaviazať na plnenie v danom rozsahu
ručiteľa a teda žalovanú. Navrhla, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a, aby zaviazal žalobcu na
náhradu trov konania vo výške 100%.

8. V doručenej replike žalobca k úroku za úver po splatnosti uviedol, že tento si žalobca uplatnil
maximálne do konečnej splatnosti úveru, t.j. do 15.6.2039 (mal na mysli 15.6.2036 poznámka súdu),
pričom takto bol vydaný aj platobný rozkaz zo dňa 20.1.2022 sp. zn. 40Up/1339/2021. K uvedenému
poukázal na súdnu prax v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2020
sp. zn. 5Cdo/42/2020. K druhej námietke žalobcu uviedol, že žalovaná ako ručiteľ je povinná zaplatiť

pohľadávku, ak táto nebola zaplatená dlžníkom- žalovaným v 1. rade a bola veriteľom na zaplatenie
riadne vyzvaná ako ručiteľka v zmysle ust. § 548 Občianskeho zákonníka. Žalovaná bola riadne
oboznámená a vyzývaná ohľadom toho, že žalovaný v 1. rade- dlžník si neplní svoje povinnosti a tak
žalovanej v zmysle ručiteľského záväzku, na ktorý sa zaviazala vznikla povinnosť plniť. K vlastníctvu
žalovaného v 1. rade uviedol, že je spoluvlastník 1 pozemku vo výmere 17 m2 v k. ú. G. H.- zastavané

plochy a nádvoria, no jedná sa o nepatrnú časť pozemku a nie o dostatočný majetok ako uvádza
žalovaná vo svojom vyjadrení. Žalobca žalovaného v 1. rade riadne vyzval na zaplatenie s tým, že inak
bude podaný návrh na vykonanie exekúcie. Žalovaná ako ručiteľ nie je zaviazaná s dlžníkom spoločne,
to však neznamená, že žalobca si nemôže pohľadávku vymáhať od žalovanej v takom prípade.9. V duplike žalovaná zotrvala na svojich námietkach. K rozhodnutiu najvyššieho súdu uviedla, že
predmetné rozhodnutie bolo vydané v roku 2020, pričom súd je viazaný rozhodnutím ESĽP v zmysle

ust. § 193 CSP, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. V tomto smere poukázal na rozsudok
Súdneho dvora EÚ z 10.6.2021 vo veci C-192/20 Prima banka Slovensko, a.s. proti HD, ktorý bol vydaný
po rozhodnutí najvyššieho súdu. Poukázal pritom na judikatúru, ktorá zmluvné úroky po zosplatnení
úveru nepripúšťa a priznáva len úroky z omeškania. Záverom uviedol, že v prípade, ak sa žalovaný
v 1. rade počas priebehu sporu zbaví predmetného majetku, nebude mať možnosť žalobca uspokojiť

sa z majetku žalovaného v 1. rade ako dlžníka. V danom prípade, ak žalobca neuplatňuje všetky riadne
prostriedky v súlade s právom na ochranu a vymoženie samotného majetku má za to, že žaloba voči
žalovanej je predčasná.

10. O podanej žalobe rozhodol súd rozsudkom č.k. 44Csp/63/2022- 125 zo dňa 24.11.2022. Výrokom
I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 48.904,74 € spolu s úrokom vo výške 5,39 % p.a. zo sumy

42.220,39 € od 14.8.2021 do zaplatenia, najviac do 15.6.2036 a s úrokom z omeškania vo výške 5
% p.a. zo sumy 43.142,89 € od 14.8.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, čo do zmluvných
úrokov, ktoré požadoval žalobca do zaplatenia a ktoré súd obmedzil len po dobu trvania zmluvy. Vo
výroku III. súd priznal náhradu trov konania úspešnému žalobcovi proti žalovanej v rozsahu 100%.

11. Súd mal preukázané, že žalovaná prevzala platne ručiteľský záväzok voči veriteľovi, za spornú
nepovažoval súd ani výšku dlžnej sumy. Poskytnutie úveru mal preukázané z výpisu z úverového účtu
dlžníka, ktorý úver platil od uzatvorenia zmluvy 30.5.2016 do omeškania v júni 2021, t.j. 5 rokov. Mal
za to, že pre uplatnenie nároku veriteľa od ručiteľa postačuje, keď veriteľ najskôr vyzve dlžníka na

zaplatenie a až potom, keď dlžník neplní je povinný dlh plniť ručiteľ, v tomto prípade žalovaná. Iné
podmienky zákon v ust. § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevyžaduje. Žalobca vyzval dlžníka na
zaplatenie dlžnej sumy a keď tento neplnil, riadnou výzvou požadoval plnenie od ručiteľa. Zároveň súd
poukázal na skutočnosť, že zásielky si žalovaná nepreberala v odbernej lehote. Z týchto dôvodov vo
výroku I. zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 48.904,74 €. K nároku žalobcu na zaplatenie zmluvných

úrokov po zosplatnení úveru poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Cdo/42/2020 zo dňa 16.6.2020, v zmysle ktorého v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
patríveriteľoviúrokzistinyvovýške,akúbypririadnomplnenípovinnostízaplatildlžníkakocenupeňazí,
v tomto prípade tak, ako požaduje žalobca, najviac do termínu konečnej splatnosti t. j. do 15.6.2036.
Zároveň si uvedené dohodli zmluvné strany v článku 10.2 Zmluvy. Úroky z omeškania priznal súd len

zo sumy 43.142,89 € od 14.8.2021 do zaplatenia, nakoľko mal za to, že priznať úroky z omeškania je
možné len zo sumy istiny, a nie aj z úrokov z omeškania, keďže úroky z úrokov Občiansky zákonník
neumožňuje priznať. Úspešnému žalobcovi priznal súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi,
aj napriek neúspechu, čo do úrokov z omeškania.

12. V podanom odvolaní voči rozsudku a jeho výrokom I. a III. žalovaná namietla formuláciu petitu,
keď súd priznal žalobcovi úroky z omeškania do zaplatenia jeho dlhu, pričom dlh môže zaniknúť aj
iným spôsobom (započítanie, splynutie atď.). V danom prípade pritom dlžník mal majetok, ktorý by
predstavoval možnosť uspokojenia pohľadávky veriteľom. Žalobca sa mal preto snažiť o uspokojenie
svojej pohľadávky voči dlžníkovi, na čo upozorňovala veriteľa aj žalovaná, keďže sa zbavoval

svojho majetku. Takýmto konaním, resp. nekonaním došlo k zníženiu majetku žalovaného v 1. rade
a k navýšeniu pohľadávky ručiteľa, preto konanie žalobcu nie je v súlade s dobrými mravmi a základnými
princípmi, na ktorých stojí náš právny poriadok. Za nenáležite odôvodnený považovala žalovaná výrok
o trovách konania, nakoľko súd v časti žalobu zamietol a teda nie je možné priznať žalobcovi plnú
náhradu trov konania, nakoľko nebol v danom prípade 100 % úspešný. Navrhli, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a zaviazal žalobcu ma náhradu trov konania
vo výške 100%.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu na tvrdenie žalovanej ohľadom nezákonnej formulácie petitu
uviedla, že v zmysle § 517 a nasl. OZ, má veriteľ nárok na úroky z omeškania, pokiaľ ide o peňažné

plnenie, s ktorým sa dlžník dostal do omeškania. Z logiky veci mala za zrejmé, že tento nárok má
ako veriteľka počas celej doby omeškania dlžníka, teda do zaplatenia dlžnej sumy, nakoľko v zmysle
uvedených ustanovení dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní, teda je v omeškaní
až do splnenia dlhu, preto formulácia nároku na úroky z omeškania „až do zaplatenia“ je v súlade suvedenými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o rôzne spôsoby zániku pohľadávky v
danom prípade predsa zanikne celá pohľadávka, teda aj jej príslušenstvo. Pokiaľ sa týka nároku na
zmluvný úrok po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, žalobca mal za to, že sa súd s uvedeným riadne

vysporiadal a tento nárok jej dôvodne priznal a rovnako tak sa vysporiadal i so smernicou Súdneho dvora
EÚ.Knámietke,žesimalanajskôrvymáhaťdlhoddlžníkauviedla,žežalovanábolariadneoboznámená
a vyzývaná ohľadom toho, že dlžník si neplní svoje povinnosti a tak jej v zmysle ručiteľského záväzku,
na ktorý sa zaviazala, vznikla povinnosť plniť. Argumenty ohľadom toho, že žalobca je povinný vykonať
voči dlžníkovi všetky úkony za účelom vymoženia pohľadávky a až následne vymáhať pohľadávku od

žalovanej ako ručiteľa, podľa jej názoru nie sú v súlade s platnými právnymi predpismi, nakoľko zákon
neurčuje žiadne pravidlo, že veriteľ je oprávnený od ručiteľa požadovať zaplatenie pohľadávky až potom,
ako boli vykonané všetky úkony v rámci vymoženia pohľadávky voči dlžníkovi. Žalobca sa v plnom
rozsahu s napadnutým rozhodnutím stotožnila a navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie potvrdil ako
vecne správne.

14. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2CoCsp/23/2023- 174
zo dňa 17.4.2024 tak, že zrušil rozsudok, okrem zamietavého výroku II., a v rozsahu zrušenia vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Za dôvodnú považoval odvolací súd
námietku žalovanej k určeniu výšky úspechu nároku na náhradu trov konania žalobcu, ktorý súd
určil na 100%, aj napriek tomu, že nebol plne úspešný, keď súd zamietol žalobu v prevyšujúcej

časti. Platná právna úprava v Civilnom sporovom poriadku už ani neupravuje inštitút tzv. „nepatrného
neúspechu“, ktorý bol upravený v Občianskom súdnom poriadku (§ 142 ods. 3 OSP) a teda pri súčasnej
právnej úprave by sa mal zohľadniť každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva
pohľadávky, avšak súdna prax ustálila v odôvodnených prípadoch aj po zavedení novej právnej úpravy
zohľadniť značný (výrazný) nepomer veľkosti úspechu jednej sporovej strany a neúspechu druhej

a vyhodnotiť tento ako „nepatrný neúspech“ v konaní výrazne úspešnejšej strany. Uvedené je však
potrebné zdôvodniť. Súdnym prieskumom spotrebiteľskej zmluvy odvolací súd dospel k záveru, že v
zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená celková výška úveru, a teda zmluva neobsahuje
správny údaj podľa § 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
V preskúmavanej zmluve je uvedené, že žalovanému 1/ bol poskytnutý medziúver v sume 45.000 eur.

V skutočnosti mu však bol poskytnutý medziúver v sume 44.460 eur, a to v 6 splátkach: dňa 10.6.2016 v
sumách 5.031,60 eura, 8.743,71 eura, 4.594,70 eura a 14.264,38 eura, dňa 13.7.2016 v sume 7.865,61
eura a dňa 16.11.2016 v sume 3.960,00 eur. Uvedené vyplýva z výpisu z účtu medziúveru. Nebolo
sporné, že žalobca dňa 10.6.2016 zinkasoval poplatok za spracovanie medziúveru v sume 540 eur,
ktorý si odrátala od zmluvne dohodnutej výšky medziúveru - sumy 45.000 eur, čo tiež vyplýva z výpisu

z účtu medziúveru. Uvedené má vplyv na výšku RPMN, preto je úver bezúročný a bez poplatkov
v zmysle ust. § 11 ods. 1, písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. K zosplatneniu úveru odvolací súd uviedol,
že je platné a účinné, ale nastalo až dňa 18.8.2021, kedy sa dostalo oznámenie o mimoriadnom
zosplatnení do sféry dispozície dlžníkovi a ručiteľke. Zároveň dal do pozornosti súdu prvej inštancie, že
je potrebné vo výroku špecifikovať spôsob akým sú povinní žalovaná a dlžník plniť žalobcovi jednu a tú

istú pohľadávku, ktorý dlžník bol zaviazaný na plnenie platobným rozkazom Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 40Up/1139/2021- 41 zo dňa 20.1.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť voči E. F. F. dňa
12.2.2022

15. Na prejednanie veci súd nariadil dňa 24.11.2022 a dňa 21.11.2024 pojednávanie, na ktorých

sa zúčastnil právny zástupca žalovanej a žalovaná. Žalobca ospravedlnil svoju neprítomnosť na
pojednávaniach z dôvodu vysokej pracovnej vyťaženosti a hospodárnosti konania a súhlasil, aby súd
konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. V súlade s ust. § 180 CSP súd prejednal vec v neprítomnosti
žalobcu.

16. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú, lebo
absentuje údaj o poskytnutí úveru, teda potvrdenie o poskytnutí úveru, čo sa týka úrokov, ktoré uvádzali
vo svojich vyjadreniach, kde si žalobca uplatňuje súbežne úroky z omeškania ako aj úroky zo zmluvy a to
ododňazosplatneniaúrokov.Vtejtosúvislostipoukázalnasvojevyjadreniezjúna2022anarozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci C 192/20 Prima banka Slovensko, a.s. proti HD, ktoré bolo vydané až po

vydaní rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje žalobca. Ďalej poukázal na ustanovenia
Občianskeho zákonníka § 548 a § 549, mal za to, že žalobca si nesplnil povinnosť primárne vymáhať
plnenie od dlžníka s tým, že dlžník má len určitý majetok a aj keď prestal splácať úver, nevyzýval ho
riadne na plnenie. Takisto vo vzťahu k jeho majetku, nakoľko dlžník sa zbavil svojho majetku, ktorýmohol byť postihnutý v rámci exekučného konania. Skutočnosť, že žalobca nebol bdelý pri vymáhaní
svojho práva od dlžníka, nemôže byť vykladané na ťarchu žalovanej. Čo sa týka doručovania zásielok,
poukázal na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade mal preberať poštu aj za žalovanú v 2. rade, ktorá tak

nevedela o doručení týchto zásielok, nakoľko ju neinformoval. Navrhol preto súdu žalobu zamietnuť
a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške trov konania sa rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

17. Žalovaná poukázala na okolnosti, akým spôsobom bola uzatvorená zmluva a čo jej predchádzalo.

Bolo to urobené všetko podvodne. Pracovala 13 rokov v Rakúsku, požiadala preto žalovaného (pôvodne
žalovaný v 1. rade F. F.), aby preberal poštu on. Bolo mu dané aj poverenie na preberanie pošty.
Boli následne nepretržite v kontakte, taktiež keď niečo prišlo, tak mu kázala otvoriť obálku, aby to
prečítal, aby to vybavila, hoci aj z Rakúska. Následne však doručovanie zásielok buď nepreberal alebo
ju neinformoval o pošte, čím úmyselne zatajoval poštu. Taktiež ani banka nevyužila iný spôsob ako
s ňou komunikovať. Čo sa týka finančných príjmov, tak dlžník oproti nej ako ručiteľke, je na tom finančne

lepšie, má uznaný dôchodok, má aj príjem 600 € týždenne, robí v Bistre, a.s., od tejto spoločnosti má
aj prenajaté auto. Žije nadštandardným spôsobom života, vlastní 2 vlčiakov, na ktorých mu vznikajú
náklady. Pokiaľ vie, zaplatil za ošetrenie psa 1.500 €. Nechal si urobiť aj chrup, čo ho stálo asi 2.500 €,
farbí si vlasy, fúzy, využíva alebo platí si linku na erotické služby, čo je suma 300 až 400 € mesačne.
Zároveň uvádza, že podpísala v byte predbežný súhlas. Myslela si, že keď je vlastníkom bytu a záhrady,

že v prípade, že nebude platiť, má to byť čím kryté. Následne však bez jej vedomia predal byt a vyplatil
jeden úver a tento ignoroval. Žila s ním 22 rokov, je to klamár a manipulátor. Keď prišla z pošty s hrubou
obálkou a keď mu ukázala obsah povedal, že jeho právnik všetko vybaví, že sa nemá nič báť. Vybaví
to tak, že pôjde do osobného bankrotu, ľahol si na gauč ako nič a preto ho vyhodila z domu, odvtedy
ho nevidela.

18. Právny zástupca žalovanej v rámci záverečnej reči stručne poukázal na obsah písomných vyjadrení
ako aj ústnych prednesov a navrhol, aby súd zamietol žalobu.

19. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými žalobcom a to

Zmluvouospotrebiteľskomúvere,Všeobecnýmipodmienkamistavebnéhosporeniaaúverovprefyzické
osoby, Žiadosťou o pristúpenie do poistenia, výzvami zo dňa 23.6.2021, zo dňa 13.8.2021 a zo dňa
29.10.2021, výpisom z účtu medziúveru, výpisom z účtu stavebného sporenia a zistil tento skutkový
stav veci:

20. Žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 30.5.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 3163913 5 02
s dlžníkom E. F. F., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX/XX, D. a žalovanou ako ručiteľkou.

21. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru pod číslom 3163913 2 03 vo výške 45.000,- €
na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie

stavebného úveru. Účelom úveru v súlade so zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení
v platnom znení je: stavebné úpravy, modernizácia a obnova bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich
drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich. Pri dodržaní všetkých zmluvných
podmienok ako aj Všeobecných podmienok stavebného sporenia úveru pre fyzické soby sa medziúver
zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver

zmení na stavebný úver pod číslom 316913 5 02 vo výške cca 26.615,52 €. Predmetný medziúver
bol povinný dlžník platiť v pravidelných 148 mesačných splátkach vo výške 343,79 €, ktorá suma je
zložená z vkladu na účet sporenia vo výške 119,16 € a úroky z medziúveru vo výške 202,13 €, poplatok
za poistenie typu A vo výške 22,50 €, pričom sa uspokoja v poradí: úroky z medziúveru, poplatok za
poistenie a vklady a to k 15. dňu v mesiaci s úrokovou sadzbou vo výške 5,39 % p.a., s termínom

konečnej splatnosti 15.6.2036 až do celkovej sumy medziúveru vo výške 83.880,61 €. V zmluve bola
dohodnutá RPMN pri medziúvere vo výške 6,34 %, priemerná RPMN vo výške 13,51 %, doba trvania
zmluvy 20,08 rokov a výška odplaty pri medziúvere 7,19 %.

22. Podľa časti VI Zabezpečenie Zmluvy, za účelom zabezpečenia celkovej pohľadávky veriteľa bude

poskytnuté veriteľovi ručenie- písomné vyhlásenie ručiteľa, ktorým preberá ručiteľ záväzok z ručenia
voči veriteľovi.23. Podľa časti VIII bod 8.1 Zmluvy je dlžník povinný uhradiť veriteľovi nasledovné poplatky a náklady
súvisiacesúverom:poplatokzaspracovaniemedziúveruvrátanezmluvnejdokumentácievovýške1,2%
z cieľovej sumy, min. 100 EUR, max. 999,00 EUR, ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných

prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená
o výšku tohto poplatku.

24. V zmysle čl. X bod 10.1 Zmluvy, veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku
úveru s príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti, t.j. veriteľ má právo požadovať zaplatenie

celého zostatku úveru s príslušenstvom a dlžník je povinný celý zostatok úveru s príslušenstvom zaplatiť
aj pred dňom konečnej splatnosti úveru, predovšetkým v prípade ak je dlžník v omeškaní s platením čo
i len jednej splátky stavebného úveru, resp. úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo
je v omeškaní s platením čo i len jedného vkladu na účet zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu
ako tri mesiace.

25. Podľa čl. X bod 10.20 zmluvy, pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru alebo odstúpením od
zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky úročia úrokom z omeškania vo výške dohodnutej
touto zmluvou. Týmto nie je nedotknuté právo veriteľa požadovať úroky z úveru až do splatenia celej
pohľadávky.

26. V zmluve žalovaná ako ručiteľka vyhlásila, že ručí za zaplatenie záväzku dlžníka podľa tejto zmluvy
vrátanepríslušenstvaúveru(úrokov,úrokovzomeškania,neuhradenýchpoplatkovúčtovanýchvzmysle
Sadzobníka poplatkov, zmluvnej pokuty a poplatkov a nákladov súvisiacich s vymáhaním pohľadávky
s príslušenstvom). Ručiteľ ďalej vyhlasuje a svojím podpisom potvrdzuje, že bol oboznámený s úplným
znením tejto zmluvy v znení jej neskorších dodatkov so Všeobecnými podmienkami, ktoré sú prílohou

tejto zmluvy a je si vedomý všetkých povinností z tohto vzťahu vzniknutých. Platnosť ručiteľského
záväzku zaniká úplným splatením úveru vrátane príslušenstva, t.j. vysporiadaním všetkých záväzkov
dlžníka voči veriteľovi vyplývajúcich z tejto zmluvy. Ručiteľ berie na vedomie, že sa voči nemu právo
veriteľa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi. Listom zo dňa 23.6.2021 vyzval žalobca
dlžníka ako aj žalovanú na zaplatenie nedoplatku vo výške 1.606,45 €, ktorý boli povinní uhradiť do

7.7.2021 s tým, že ak nedôjde k úhrade, žalobca zašle Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru s vyčíslením celkovej dlžnej sumy. Zásielky neboli prevzaté v odbernej lehote. Nakoľko dlžník
nesplnil svoju povinnosť, listom zo dňa 13.8.2021 žalobca doručil dlžníkovi aj žalovanej Oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Zásielky boli uložené na pošte dňa 18.8.2021, no neboli
prevzaté v odbernej lehote.

27. Z výpisu z účtu stavebného sporenia vyplýva, že dlžník uhradil na sporení sumu 2.779,61 €, ktorá
sa zaúčtovala s dlžnou sumou. Z výpisu z účtu medziúveru vyplýva, že dňa 10.6.2016 bol stiahnutý
poplatok za úver 540,- €, o ktorý bola znížená celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov
úveru. Žalobca vyplatil medziúver dňa 10.6.2016 platbami vo výške 5.031,60 €, 8.743,71 €, 4.594,70 €

a sumou 14.264,38 €, dňa 13.7.2016 sumou vo výške 7.865,61 € a dňa 16.11.2016 vo výške 3.960,-
€, t.j. spolu sumu 44.460,- €. Dlžník platil úver do 8/2018 vrátane. Splátku splatnú 11/2017 uhradil až
dňa 14.12.2017, splátku splatnú 12/2017 uhradil dňa 19.1.2018, splátku splatnú 1/2018 uhradil dňa
15.2.2018, splátku splatnú 2/2018 uhradil dňa 7.3.2018, splátku splatnú 3/2018 uhradil dňa 30.4.2018,
splátku splatnú 4/2018 uhradil dňa 15.5.2018, splátku splatnú 5/2018 uhradil dňa 11.6.2018, splátku

splatnú 6/2018 uhradil dňa 9.7.2018, splátku splatnú 7/2018 uhradil dňa 7.8.2018 a splátku splatnú
8/2018 uhradil dňa 19.9.2018. Následne sa dostal do omeškania. Následne uhradil nepravidelne ešte
sumu 1.112,- €.

28. Ku dňu 13.8.2021 je dlžná suma vo výške 48.904,74 €, istina 42.220,39 €, nezaplatené poplatky

za poistenie do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 922,50 € a nezaplatené úroky z úveru do
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 5.761,85 €.

29. Žalobca zaslal dlžníkovi aj žalovanej predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu, ktorí však dlh neuhradili.
30. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, platného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluvou o úvere

sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.31. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá a druhá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ku dňu uzatvorenia
zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na
platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie

iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu.

33. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická

osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

34. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené v tomto zákonnom
ustanovení.

35. Podľa § 9 ods. 2, písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu
menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.

36. Podľa § 11 ods. 1, písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až l), s), z) a aa).

37. Podľa § 1 ods. 1 zákona SNR č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení (ďalej len „zákon č. 2310/1992

Zb.“), účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na
území Slovenskej republiky (ďalej len „stavebný účel“) uvedených v § 11 ods. 1 z účelovo vytvorených
finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia.

38.Podľa§2písm.a)ab)zákonač.310/1992Zb.,stavebnýmsporenímsarozumiea)prijímanievkladov

od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov, b) poskytovanie úverov stavebným
sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len
„stavebný úver“).
39. Podľa § 546 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník v platnom znení
(ďalej len „Občiansky zákonník“), dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie

vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku
uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.40. Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci
ho na to veriteľ písomne vyzval.

41. Súd zistil, že v prejednávanej veci strany sporu uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú
zmluvu, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného
zákonníka a spravuje sa ustanoveniami § 479 a nasl. Obchodného zákonníka a zákonom č.
310/1992 Zb. o stavebnom sporení. Napriek tomu, že predmetná zmluva je absolútnym obchodno-
záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v

postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenie § 52 ods. 2 prvá
veta Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy prikazuje aplikovať ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy spotrebiteľa,
pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie ako príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň ide

o spotrebiteľský úver, preto sa na tento právny vzťah aplikuje aj zákon č. 129/2010 Z.z.

42.Vprejednávanomprípadebolopreukázané,žedňa30.5.2016bolamedziveriteľomPrvoustavebnou
sporiteľňou, a.s. a Ing. Petrom Pješčákom pôvodne označeným ako žalovaný v 1. rade ako dlžníkom
a žalovanou ako ručiteľkou uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere. Zároveň na základe uzatvorenej

zmluvy prevzala žalovaná ručiteľský záväzok, na základe ktorého sa zaviazala plniť veriteľovi v
tom prípade, ak pohľadávka dlžníka nebude uspokojená. Z predložených listinných dôkazov súd má
jednoznačne preukázané to, že dlžník, aj napriek výzve zo dňa 23.6.2021 svoj záväzok neplnil, preto
bol upozornený na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého zostatku úveru, k čomu nakoniec
došlo listom zo dňa 13.8.2021. Účinky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nastali dňa 18.8.2021, keď

sa zásielka dostala do dispozičnej sféry dlžníka a žalovanej uložením na pošte. Nakoľko dlžník svoj
záväzok nesplnil, aj napriek doručenej výzve, veriteľ sa domáha zaplatenia dlžnej sumy od žalovanej
ako ručiteľa.

43. Medzi stranami nebolo sporné uzatvorenie zmluvy, ani to, že žalovaná prevzala na seba ručiteľský

záväzok voči veriteľovi.

44. V prvom rade súd posudzoval, či právo žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy nie je premlčané. Pri
posúdení premlčania súd vychádzal z toho, že splatnosť splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna
splatnosť nastala dňa 15.4.2021. Trojročná premlčacia doba predčasne zosplatneného dlhu (§ 565

Občianskeho zákonníka) zo spotrebiteľskej zmluvy začína plynúť s ohľadom na ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka až uplynutím 3 mesiacov od zročnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie
dlhu, t.j. dňa 16.7.2021. Žaloba bola na súd podaná dňa 24.2.2022, teda včas v lehote troch rokov.
Rovnako nepremlčanými sú splátky splatné dňa 16.4.2021, 16.5.2021 a 16.6.2021, u ktorých plynie
premlčacia doba samostatne. Súd v tomto smere poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, napr. sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022, ako aj rozhodnutie Krajského
súdu v Košiciach napr. sp. zn. 11Co/153/2019 zo dňa 10.6.2020.

45. Čo sa týka starších splátok, ktoré sa premlčujú samostatne, súd konštatuje, že z výpisu z účtu
medziúveru mal súd preukázané, že dlžník uhrádzal mesačné splátky do 8/2018. Následne splátky

splatné od 9/2018 platil nepravidelne, pričom do vyhlásenia minoriadnej splatnosti uhradil sumu 1.112,-
€. Súd túto započítal na najstaršie omeškané mesačné splátky vo výške 224,63 € splatné 9/2018,
10/2018, 11/2018, 12/2018 a časť splátky splatnej 1/2019 v rozsahu 213,48 €. Zvyšok splátky splatnej
15.1.2019 v sume 11,15 € a splátka 224,63 € splatná 15.2.2019 boli premlčané. Žaloba bola podaná na
súd dňa 24.2.2022. Celková premlčaná suma tak predstavuje 235,78 €.

46. Žalovaná namietala, že žalobca nepredložil doklad o poskytnutí medziúveru. K uvedenému súd
konštatuje, že skutočnosť, že dlžníkovi boli poskytnuté finančné prostriedky mal preukázané z výpisov
z úverového účtu dlžníka a z účtu stavebného sporenia, ktorý pravidelne platil medziúver od uzatvorenia
zmluvy 30.5.2016 do jeho omeškania v júni 2021, t.j. 5 rokov. Výška poskytnutého úveru však

nezodpovedala údaju uvedenému v zmluve.

47. Súd skúmal, či zmluva obsahuje všetky povinné náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že zmluva neobsahuje správnu výšku poskytnutého úveru v zmysleust. § 9 ods. 2, písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá je v zmluve uvedená vo výške 45.000,- €,
nakoľko dlžníkovi bol poskytnutý úver v sume 44.600,- €, čo mal súd preukázané z výpisu z účtu
medziúveru. Žalobca poplatok za spracovanie medziúveru zúčtoval pri prvom čerpaní peňažných

prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bola znížená
o výšku tohto poplatku 540,- €. Následne v dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o poplatok za
poskytnutieúverunemôžebyťsprávnevypočítanáRPMN,pretožedôsledkomneoprávnenéhozahrnutia
poplatku za poskytnutie úveru, ktorý predstavuje celkový náklad úveru pre spotrebiteľa do celkovej
výšky úveru, bude podhodnotenie RPMN, keďže výpočet RPMN je závislý od výšky poskytnutého úveru.

Navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru má zároveň aj ten následok, že sa bude
úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok za jeho poskytnutie, tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej
splatnej čiastky, čo mení výšku hlavného predmetu zmluvy.

48. Pokiaľ teda údaje predstavujúce obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy nie sú uvedené v
zmluve správne, nemožno hovoriť o splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom

nesplnenie z neho vyplývajúcej povinnosti zákon striktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa
stáva od počiatku bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch). V
tomto smere teda neexistuje žiadna výnimka a veriteľ sa nemôže zbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže
konvalidovať nesprávne, či zavádzajúce údaje v zmluve tým, že v nej síce výslovne uvedie, akú čiastku
predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, avšak zároveň ju prezentuje ako súčasť poskytnutého úveru,

teda aktívum, hoci v skutočnosti ide o náklad spotrebiteľa, a to ani za tej podmienky, že klient súhlasí s
okamžitým započítaním poplatku za poskytnutie úveru podľa obchodných podmienok.

49. Žalovaná založila svoju obranu tiež na tvrdení, že žalobca má v prvom rade vykonať všetky potrebné
právne úkony na to, aby dlh vymohol od dlžníka, nakoľko vymáhanie od ručiteľa má byť až sekundárnym

spôsobomvymoženiapredmetnéhonároku.Ohľadomsekundárnehospôsobumásícežalovanápravdu,
avšak zákon v ust. § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre uplatnenie nároku veriteľa od ručiteľa
vyžaduje len splnenie tej podmienky, že veriteľ najskôr vyzve dlžníka na zaplatenie dlhu a až potom, keď
dlžník neplní je povinný dlh plniť ručiteľ, v tomto prípade žalovaná. Iné podmienky pre uplatnenie plnenia
od ručiteľa zákon nevymedzuje. Žalobca pritom riadne vyzval dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy a keď

tento neplnil, riadnou výzvou požadoval zaplatenie aj od ručiteľa. Súd konštatuje, že všetky zásielky boli
žalovanej doručované v súlade so zmluvou na adresu, ktorú uviedla v zmluve B. C. XXXX/XX, XXX XX
D., ktoré nepreberala v odbernej lehote. Bolo v záujme žalovanej, aby si sledovala poštu a nespoliehala
sa v tomto na dlžníka, hoci ako vyplynulo z výsluchu žalovanej na pojednávaní, mala k nemu úplnú
dôveru po 22 rokoch spolužitia. Žalovanej obrana, že nemala vedomosť o zasielaných výzvach veriteľa

neobstojí.

50. Žalobca v konaní poukazoval aj na ust. § 549 Občianskeho zákonníka. K uvedenému uviedla, že
v čase súdneho konania disponoval žalovaný v 1. rade vlastníckym právom v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu 1 k pozemku evidovaného v k. ú. G. H., ktorého celková výmera bola 17 m2. Zákon má na

mysli zavinenie veriteľa pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré môže spočívať
napríklad v tom, že veriteľ bezdôvodne odkladal vymáhanie splatnej pohľadávky napriek tomu, že dlžník
bol schopný dlh splniť riadne a včas, alebo, že mu za tohto stavu zbytočne poskytol odklad plnenia, a v
dôsledkutohodlžníknemôžeuspokojiťpohľadávku.Vdanomprípadevšakžalovanýv1.radevlastnillen
nepatrný pozemok nízkej hodnoty, ktorý by minimálne pokryl dlžnú sumu. Podľa názoru súdu žalovaný

v 1. rade bol riadne upozornený na možnosť exekučného konania v prípade, ak nezaplatí dlžnú sumu. Aj
v prípade prevodu vlastníckeho práva k pozemku má žalobca ako veriteľ možnosť domáhať sa právnej
ochrany voči ukráteniu veriteľa zo strany svojho dlžníka (napr. odporovateľnosť právneho úkonu a pod.).
Žalobcovi nič nebráni vymáhať plnenie od dlžníka, nakoľko disponuje exekučným titulom, avšak má
právo domáhať sa plnenia aj od žalovanej. Žalovaný v 1. rade a žalovaná nie sú zaviazaní na plnenie

spoločne a nerozdielne. Splnením povinnosti zo strany dlžníka v rozsahu v akom bol veriteľ uspokojený,
zaniká povinnosť žalovanej ako ručiteľa. Z konania žalobcu súd nemal preukázané, aby sa nedomáhal
plnenia od dlžníka. Veriteľ teda nezavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník. Veriteľ riadne vyzval
dlžníka na plnenie s upozornením na možnosť exekučného konania, pričom pri vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru postupoval v súlade so zákonom. Žalovaná na pojednávaní tvrdila, že dlžník predal

byt a vyplatil iný úver, čo nemá právny význam pre toto konanie, skôr svedčí o nepoctivosti dlžníka
vo vzťahu k žalovanej. Súd v tomto smere poukazuje aj na bod 22 uznesenia odvolacieho súdu, kde
odvolací súd konštatoval, že boli splnené všetky zákonné podmienky na to, aby sa žalobca domáhal
zaplatenia podaním žaloby na súde i proti žalovanej.51.Vzhľadomnavšetkyvyššieuvedenéskutočnostimásúdzato,žežalovanáplatneprevzalaručiteľský
záväzok, pričom veriteľ postupoval v súlade s ust. § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď si uplatňuje

žalovanú sumu od ručiteľa, nakoľko dlžník neplnil dlžnú sumu na základe jeho výzvy. Súd však v konaní
dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy, preto má žalobca nárok len na vrátenie
skutočne poskytnutých finančných prostriedkov. Z výpisu z účtu z medziúveru mal súd preukázané, že
dlžníkovi bol poskytnutý úver vo výške 44.600,- €, dlžník na účet sporenia vložil sumu 2.779,61 €, na
úver zaplatil sumu 7.081,05 €, čo spolu predstavuje sumu 9.860,66 €, t.j. má nárok na sumu 34.599,34

€. Časť tejto sumy je premlčaná (viď bod 45 rozsudku) 235,78 €, preto má žalobca subsidiárne nárok na
zaplatenie sumy 34.363,56 € (34.599,34 - 235,78 €) od ručiteľky, preto vo výroku I. zaviazal žalovanú
na zaplatenie sumy 34.363,56 € a v prevyšujúcej časti žalobu vo výroku II. zamietol.

52. Zároveň súd vo výroku I. uviedol aj spôsob plnenia vzhľadom k uloženej povinnosti E. F. F., ako
pôvodne žalovanému v 1. rade plniť na základe platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica

sp.zn.40Up/1339/2021zodňa20.1.2022,právoplatnýavykonateľnýdňa12.2.2022,zohľadňujúcivzťah
subsidiarity s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť
ostatných.

53. Z dôvodu, že žalobca nemá nárok na zaplatenie zmluvných úrokov sa súd bližšie nezoberal

námietkou žalovanej o kumulácii zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Stručne len dokazuje na
body 17-19 uznesenia Krajského súdu v Košiciach.

54. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

55. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

56. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal
zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka v spojení s nariadením vlády a to vo výške 5 % ročne, avšak z priznanej sumy 34.363,56 € od

14.8.2021 do zaplatenia (deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru), nie ako požadoval
žalobca tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia a v prevyšujúcej časti súd vo výroku II. žalobu
zamietol.

57. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu teda k 14.8.2021 bola 0,00 % a úrok z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyšší.

58. Žalovaná namietala nezákonnosť petitu v rozsahu priznania úrokov z omeškania „do zaplatenia“,
k čomu súd v zhode s odvolacím súdom (bod 16 uznesenia) uvádza, že ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ nie je zo zákona daná povinnosť

platiť poplatok z omeškania. J., ktorý sa ocitne v omeškaní, tak popri existujúcom peňažnom dlhu
pribudne ďalšia platobná povinnosť a to priamo zo zákona ako dôsledok porušenia právnej povinnosti
s riadnym a včasným plnením záväzku. Povinnosť platiť úroky z omeškania zaniká splnením záväzku.
K iným spôsobom zániku pohľadávky, na ktoré poukazovala žalovaná súd uvádza, že úroky z omeškania
sú v súkromnom práve príslušenstvom pohľadávky a vedľajším akcesorickým peňažným záväzkovým

vzťahom, pričom právny osud hlavnej veci zdieľa aj jej príslušenstvo. Z uvedeného vyplýva, že zánikom
hlavného záväzku dochádza aj k zániku akcesorického vzťahu. Správna a v súdnej praxi ustálená je aj
formulácia priznávania úrokov z omeškania „až do zaplatenia“, čo znamená nárok veriteľa na úroky z
omeškania, resp. povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania až do zaplatenia dlžnej sumy.

59. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.60. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie
v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

62.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolvzmyslevyššiecitovanýchzákonnýchustanovenívo
výroku III. a to tak, že prevažne úspešnému žalobcovi na základe zásady úspechu v spore priznal nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 21,92 % proti žalovanej. Žalobca sa v konaní domáha zaplatenia
sumy 48.904,74 € a zároveň sa domáha zaplatenia úrokov vo výške 5,39 % ročne zo sumy 42.220,39
od 14.8.2021 do zaplatenia, ktoré súd viazaný rozhodnutím odvolacieho súdu určil ku dňu rozhodnutia
súdu, t.j. ide o zaplatenie sumy 7.465,74 €, spolu sa teda domáha zaplatenia sumy 56.370,48 € (100%),
súd mu priznal len sumu 34.363,56 €, v ktorej časti bol úspešný (60,96 %) a neúspešný v rozsahu
39,04 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 21,92 % (60,96 – 39,04). Súd zároveň nevidel priestor

pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok).