Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 36C/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124202218
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4124202218.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/X, XXX XX D., zast.: Advokátska kancelária CIMRÁK, s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949
01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: Mesto Nitra, Štefánikova 60, 950 06 Nitra, IČO: 00 308 307,
o určenie, že žalovanému nepatrí právo z vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania na Okresnom

úrade Nitra, katastrálny odbor, o oprave chyby v katastrálnom operáte, č. X 252/2023, zamieta.

II. Súd určuje, že žalovaný nemá právo vyplývajúce z vecného bremena zo zákona podľa § 4 zákona
č. 66/2009 Z. z., spočívajúce v práve držby a užívania pozemku, nachádzajúceho sa v katastrálnom
území D., obec Nitra, okres D., evidovanom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, na LV č.
XXXX ako parc. reg. „C“ a to parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 55 m2, v rozsahu
vyznačenom v geometrickom pláne č. 23/2022, úradne overenom Okresným úradom Nitra, katastrálny

odbor, dňa 02.11.2022, pod č. G1 2318/2018, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra (ďalej ako súd) dňa 22.02.2024 domáhal
určenia, že žalovaný nemá právo vyplývajúce z vecného bremena zo zákona podľa § 4 zákona

číslo 66/2009 Z. z., spočívajúce v práve držby a užívania pozemku, nachádzajúceho sa v katastrálnom
území D., obec D., E. D., evidovanom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom na LV č. XXXX
ako parc. reg. ,,C“, a to parc. č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 55 m2, v rozsahu
vyznačenom v geometrickom pláne č. 23/2022, úradne overenom pod č.
G1 2318/2022 a zároveň náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., evidovaných Okresným úradom Nitra,
katastrálnym odborom, na LV č. XXXX ako parc. reg. ,,C“, a to parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha

a nádvorie vo výmere 55 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 692 m2, v podiele 1/1 k celku.
Dňa 09.03.2023 dostal žalobca z Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru, oznámenie o vykonaní
zápisu do katastra nehnuteľností, pričom predmetom zápisu bolo zriadenie vecného bremena práva
držby a užívania pozemkov žalobcu registra ,,C“ KN parc. č. XXXX/XX (ďalej aj ako ,,parc. č. XXXX/
XX“ alebo ,,dotknutá parcela“) podľa ustanovenia § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých
opatreniach majetkovoprávnych usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na

obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej ako zákon č. 66/2009 Z. z.) v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne
č. 23/2022, úradne overeným pod č. G1/2318/2022 v prospech žalovaného ako vlastníka stavby. Vzmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. je zrejmé, že zákon ku vzniku vecného
bremena jednoznačne vyžaduje existenciu stavby, legalizáciu stavby podľa platných právnych predpisov
a nadobudnutie vlastníckeho práva k stavbe obcou alebo vyšším územným celkom. Žalobca vyzval

žalovaného o poskytnutie informácie, ktorý vo svojej odpovedi zo dňa 23.03.2023 uviedol, že sa na
dotknutej parcele parc. č. XXXX/XX nachádza jednopodlažná stavba – miestna cesta - Šúdolská ul.
vo vlastníctve žalovaného, ktorú žalovaný nadobudol podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.
Žalobca uviedol, že parc. č. XXXX/XX (v tom čase ešte evidovanú ako parc. ,,E“ č. 3648) nadobudol na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.05.2021 od p. F. G. H.. Súčasťou záhrady bolo aj nekryté parkovisko,

ktoré rodina predávajúcej p. H. užívala od roku 1971. Žalobca zdôraznil, že na dotknutej parcele č.
XXXX/XX sa v čase kúpy žiadna stavba vo vlastníctve štátu (ani žalobcu) nenachádzala a žiadna
stavba sa na tejto nenachádza ani v súčasnosti. K uvedenému predložil aktuálnu snímku dotknutej
parcely. Pozemok dotknutej parc. č. XXXX/XX sa nachádza v zastavanom území obce
a jedná sa o pozemok označený kódom č. 18 ako pozemok, na ktorom je dvor. Dotknutá parcela je
po celú dobu v súkromnom vlastníctve a slúži ako vstup z ul. Šúdolská na susedný pozemok parc.

č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcu. V roku 2021 (pred kúpou pozemku) podal žalobca na Mesto Nitra,
útvar hlavného architekta, žiadosť na vyjadrenie sa k funkčnému vyjadreniu pozemku dotknutej parcely
vtedy pod č. 3648, pričom aj v zmysle vyjadrenia MsÚ v Nitre k funkčnému využitiu zo dňa 03.05.2021
je navrhované funkčné využitie na bývanie, zástavba uličná voľná do 2 NP, a nie na umiestnenie
pozemných komunikácii. Žalobca uvedenú parcelu kúpil v cene stavebného pozemku ako rozšírenie

svojej nehnuteľnosti a za účelom zabezpečenia prístupu k verejnej komunikácii. Pre posúdenie vzniku
zákonného vecného bremena žalobca uviedol, že nie je právne významné, či je stavba oprávnená,
resp. neoprávnená. Podstatné však je, či bolo na stavbu vydané stavebné povolenie, a teda či stavba
pozemnej komunikácie bola povolená, v opačnom prípade sa na pozemok pod stavbou režim § 4 ods.
1 zák. 66/2009 Z. z. nevzťahuje. Na pozemku dotknutej parcely č. XXXX/XX žiadna stavba (miestna

cesta) vo vlastníctve žalovaného neleží. Vlastnícke právo k stavbe, ktorej existenciu žalobca absolútne
poprel, žalovaný deklaroval pri podaní žiadosti o zápis vecného bremena hospodárskou zmluvou, ktorá
je podľa názoru žalobcu v značnom rozpore s geometrickým plánom na vyznačenie vecného bremena
pod MK Šúdolská č. 23/2022, vyhotoveným firmou ENVI-GEOS s.r.o. dňa 08.09.2022, úradne overeným
pod č. G1 2318/2022 (ďalej ako geometrický plán), ktorý bol rovnako tak podkladom pre zápis vecného

bremena v prospech žalovaného. Jedná sa konkrétne o nesúlad celkovej plochy a šírky komunikácie.
V hospodárskej zmluve sa uvádza šírka stavby 4 -7 metrov a uvádza celkovú plochu stavby: 16 084
m2. Naproti tomu, geometrický plán č. I. XXXX/XXXX zameral stavbu v dotknutej časti o šírke 10 m a
uvádza celkovú plochu stavby: 22 756 m2. Žalobcovi nie je zrejmé, čo bolo podkladom pre vypracovanie
predmetného geometrického plánu, nakoľko výmera pozemkov uvedená v geometrickom

pláne, ktorý bol podkladom pre zápis vecného bremena, nezodpovedá výmere pozemkov uvedenej v
hospodárskej zmluve, ktorou žalovaný v katastrálnom konaní napokon deklaroval svoje vlastnícke právo
k údajnej stavbe na dotknutej parcele. V zmysle geometrického plánu pozemná komunikácia zasahuje
do pozemku žalobcu a prechádza cez dotknutú parcelu, čo je však podľa názoru žalobcu v rozpore
so skutočným stavom. Podľa satelitnej snímky a tiež priloženej fotografie zverejnenej na Google Street

View je pozemná komunikácia umiestnená v tesnej blízkosti dotknutej parcely, avšak do tejto priamo
nezasahuje. V geometrickom pláne bola nesprávne zahrnutá dotknutá parcela žalobcu. Hranice časti
pozemku zaťaženého vecným bremenom tak boli podľa názoru žalobcu v geometrickom
pláne vytýčené v rozpore so skutočným stavom a tiež hospodárskou listinou, ktorou žalovaný deklaroval
svoje vlastnícke právo. Všetky vyššie uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že na pozemok žalobcu

(dotknutú parcelu) sa režim § 4 ods. 1 zák. 66/2009 Z. z. nevzťahuje. Žalobca uviedol, že výmera
uvedená v hospodárskej zmluve nezodpovedá výmere určenej geodetom v geometrickom pláne a nie
je mu zrejmé, čo bolo podkladom na vypracovanie geometrického plánu. V geometrickom pláne je
nesprávne zahrnutá dotknutá parcela, keďže na tejto sa žiadna stavba vo vlastníctve žalovaného,
prípadne štátu, nenachádzala a nenachádza. Parcela svojím umiestnením a využitím nikdy netvorila

a ani netvorí neoddeliteľný celok so žiadnou stavbou povolenou podľa platných právnych predpisov
vo vlastníctve žalovaného. Parcela je a bola využívaná výlučne jej vlastníkmi a všetko
na nej v kontakte so zemským povrchom je a bolo vo výlučnom vlastníctve vlastníkov parcely. Všetky
vyššie uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že v danom prípade nie sú splnené predpoklady pre vznik
vecného premena, nakoľko na dotknutej parcele sa žiadna stavba nenachádza, a teda nemohlo dôjsť

ani k prípadnej legalizácii stavby a ani k nadobudnutiu vlastníckeho práva k stavbe žalovaným.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcom uplatnený nárok neuznáva v plnom
rozsahu a žalobu považuje za nedôvodnú. Žalovaný svoje vyjadrenie k žalobe odôvodnil tým, žev zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom
pod stavbami vo vlastníctve obce, ktoré prešli do jej vlastníctva podľa osobitných predpisov, vrátane
priľahlej plochy, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou, splnil

podmienky zákona a teda žalovaný je vlastníkom stavby, stavba prešla na žalovaného z vlastníctva štátu
v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov – v tomto prípade sa
právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzťahuje na pozemok vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou, pozemok pod uvedenou stavbou nie
je vo vlastníctve žalovaného, žalovaný nemal ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. k pozemku

pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, stavba na pozemku neslúži na podnikateľské účely. Na
základeuvedenýchskutočnostívznikložalovanémuexlegeprávozodpovedajúcevecnémubremenu,čo
potvrdzuje i zápis v katastri nehnuteľností na základe Geometrického plánu č. 23/2022, G1-2318/2022.

3. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu doručil súdu vyjadrenie, v ktorom v rámci repliky uviedol,
že žalovaný v podanom vyjadrení uvádza, že splnil zákonné podmienky, na základe čoho mu vzniklo

ex lege právo zodpovedajúce vecnému bremenu, avšak v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré
by nasvedčovali pravdivosti týchto tvrdení. Žalobca opätovne upozornil na ustanovenie § 4 ods. 1
zákona č. 66/2009 Z. z., z ktorého vyplýva, že zákon ku vzniku vecného bremena jednoznačne vyžaduje
existenciu stavby, legalizáciu stavby podľa platných právnych predpisov a nadobudnutie vlastníckeho
práva k stavbe obcou alebo vyšším územným celkom. V danom prípade však nemohli

byť splnené vyššie uvedené predpoklady pre vznik vecného bremena, nakoľko na dotknutej parcele sa
žiadna stavba nenachádza, a teda nemohlo dôjsť ani k prípadnej legalizácii stavby a v
konečnom dôsledku ani nadobudnutiu vlastníckeho práva k stavbe žalovaným. Žalobca sa nestotožnil
ani s tvrdeniami žalovaného, že žalovaný ako oprávnený z vecného bremena postupoval pri zápise
vecného bremena v súlade s katastrálnym zákonom, o čom svedčí aj zápis v katastri nehnuteľností SR,

upozornil na rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, č. Xo 1/2024-6/Br zo
dňa 27.02.2024, v ktorom odvolací orgán v konaní o oprave chyby jasne konštatoval, že
v katastrálnom konaní podmienky na zápis vecného bremena splnené neboli. Odvolací orgán zároveň
uviedol, že Hospodárska zmluva č. 24/TSMN-likv./91 zo dňa 01.11.1991 nie je listinou
preukazujúcou prechod vlastníckych práv k stavbe zo štátu na Mesto Nitra podľa osobitného predpisu.

Podľa názoru odvolacieho orgánu je práve delimitačný protokol dokladom na preukázanie, že žalovaný
nadobudolpredmetnústavbudovlastníctva,ktorýmbybolisplnenézákonnépodmienkynaaplikáciu §
4ods.1zákonač.66/2009Z.z.ateda,žedanéstavbyprešlidovlastníctvažalovanéhopodľaosobitného
predpisu. Právo vyplývajúce z vecného bremena podľa ustanovenia § 4 ods. 1 bez delimitačného
protokolu nemohlo vzniknúť. Žalobca opätovne uviedol, že na pozemku dotknutej parcely č. XXXX/XX

žiadna stavba (miestna cesta) vo vlastníctve žalovaného neleží. Žalovaný nedisponuje ani kolaudačným
rozhodnutím, nemá k dispozícii projekt, nepozná zhotoviteľa ani dátum vzniku stavby, nemá k dispozícii
ani projekt skutočného vyhotovenia. Uvedené vyplýva z listinných dôkazov, ktoré boli prílohou žaloby.

4. Žalovaný v rámci dupliky uviedol, že žalobca opiera svoje tvrdenia o Rozhodnutie Okresného úradu

Nitra, odbor opravných prostriedkov č. Xo 1/2024-6/Br zo dňa 27.02.2024, ktoré nebolo právoplatne
skončené. Taktiež žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem. Žalovaný považoval žalobu za
predčasnú z dôvodu prebiehajúceho správneho konania, ktorého výsledok je spôsobilý odstrániť právnu
neistotu medzi stranami sporu. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania
naliehavého právneho záujmu žalobcu.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré bez otvorenia odročil z dôvodu zistenia stavu prebiehajúceho
správneho konania. Súd následne vyzval strany sporu na vyjadrenie k možnosti rozhodnutia o prerušení
súdneho konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07.10.2024 navrhol prerušenie konania až do
právoplatného rozhodnutia v opravnom konaní vedenom na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor

č. X 252/2023. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 10.10.2024 uviedol, že podľa jeho zistení konanie
vedenépodX252/2023-112budeajnaďalejprerušené,nakoľkoprebiehazisťovanieúčastníkovkonania
resp. riešenie ich zastupovania (v prípade neznámych vlastníkov). Dôvod prerušenia predmetného
konania bude pretrvávať podľa vlastného odhadu právneho zástupcu žalobcu viac ako rok. Ďalej
podotkol, že v konaní X 252/2023-112 sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie

súdu, nakoľko v tomto konaní sa rieši administratívny problém a to, či katastrálny úrad nespravil chybu
a či záznam o vecnom bremene bol vykonaný správne – nie či existuje právo žalovaného. Nakoľko
žalovaného nárok sa odvíja zo zákona, je daný záujem žalobcu na rozhodnutí súdu, aby žalobe vyhovel.
Akékoľvek rozhodnutie katastra nemá vo vzťahu k existencii práva význam, nakoľko ide iba o skúmaniedeklaratórneho zápisu v evidencii nehnuteľnosti a len rozhodnutie súdu odstráni zjavnú právnu
neistotu žalobcu aj do budúcnosti, nakoľko je zrejmé, že žalovaný má záujem na postavení komunikácie
na parcele žalobcu. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd v konaní pokračoval a vo veci vydal

meritórne rozhodnutie.

6. Na pojednávanie uskutočnené dňa 12.11.2024 sa žalovaný nedostavil a ani svoju neúčasť
neospravedlnil, preto súd pojednával v neprítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalobcu na
pojednávaní trval na podanej žalobe a taktiež na tom, že prebiehajúce katastrálne konanie o oprave

chyby v katastrálnom operáte nevyrieši právnu istotu žalobcu, ktorú žiada v tomto spore. Zásadnou
otázkou sporu je vyriešenie, že na nehnuteľnosti žalobcu neexistuje vecné bremeno, spočívajúce v
práve držby a užívania pozemku žalobcu. K šírke cesty spornej nehnuteľnosti uviedol, že šírka cesty
4 - 7 metrov je uvedená v prílohe hospodárskej zmluvy a šírka 10 metrov vychádza z katastrálneho
operátu. Žalobca poukázal na to, že na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor, sa skúma celkové
splnenie podmienok vzniku vecného bremena, pričom nie je doteraz zrejmé, že žalovaný je vlastníkom

cesty. Tento majetok mu nebol delimitovaný a existujú tu rozpory aj medzi výmerami podľa hospodárskej
zmluvy a podľa geometrického plánu. Žalovaný nenadobudol majetok delimitáciou v zmysle zákona
o obecnom zriadení, ale pravdepodobne išlo len o prevod majetku medzi zrušenou príspevkovou
organizáciou mesta – Technické služby mesta Nitry v likvidácii a samotným žalovaným. Žalobca na
pojednávaní predložil originál geometrického plánu, ktorého súčasťou je i sporná parcela.

7. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, v oznámení zo dňa 13.09.2024 súdu uviedol, že v konaní o
oprave chyby v operáte katastra nehnuteľností č. X 252/2023 v katastrálnom území D., spočívajúcej vo
výmaze vecného bremena zapísaného v konaní Z 11271/2022 vydal Okresný úrad Nitra, katastrálny
odbor dňa 17.05.2024 rozhodnutie, ktorým v súlade s ustanovením § 29 ods. 1 zákona č.

71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, konanie o oprave chyby v katastrálnom
operáte prerušil do vyriešenia predbežnej otázky, ktorou je zistenie účastníkov konania podľa § 14
zákona č. 71/1967 Zb. a v prípade splnenia zákonných predpokladov aj ustanovenie opatrovníka/
opatrovníkov (§ 16 zákona č. 71/1967 Zb.). K uvedenému predložil súdu i Rozhodnutie č. X
252/2023-112 zo dňa 17.05.2024.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, predloženými stranami sporu, a to kúpna
zmluva zo dňa 13.05.2021, rozhodnutie o vklade, odpoveď zo dňa 23.03.2023, vyjadrenie k funkčnému
využitiu pozemku, Ortofoto mapa, satelitný snímok mapy, fotografie zverejnené na Google Street View,
aktuálna snímka pozemku, rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov č. Xo

1/2024-6Br zo dňa 27.02.2024, rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. X 252/2023-112
zo dňa 17.05.2024, výpis z LV č. XXXX v k.ú. D., geometrický plán č. 23/2022 zo dňa 08.09.2022,
vyjadreniami strán sporu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.

9. Žalovaný sa v liste zo dňa 03.05.2021 vyjadril k funkčnému využitiu pozemku 8772/2 a parc. XXXX tak,

že sa nachádzajú v lokalite určenej na zastavanie, navrhované funkčné využitie je na bývanie, zástavba
uličná voľná do 2.NP.

10. Kúpnou zmluvou zo dňa 13.05.2021 žalobca ako kupujúci odkúpil od predávajúcich parc. CKN, k.
ú. D., č. XXXX/X orná pôda vo výmere 692 m2 ako aj parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie

vo výmere 55 m2 (vytvorený z parc. EKN č. 3648); vklad vlastníckeho práva bol povolený Okresným
úradom Nitra, katastrálny odbor, dňa 03.06.2021 pod č. V 4512/2021.

11. Žalovaný na základe žiadosti oznámil žalobcovi v odpovedi zo dňa 23.03.2023, že vecné bremeno
vzniklo žalovanému ex lege ku dňu 01.07.2009; jeho obsahom je držba a užívania pozemkov pod

existujúcou stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby. V prípade vecných bremien
zriaďovaných priamo zo zákona ide o verejnoprávne obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti, ktoré je
výrazom prevahy verejného záujmu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby toto zasahovanie bolo
podmienenésúhlasomdotknutéhovlastníka.Ďalejbolouvedené,ženapozemku7454/39jeumiestnená
líniová stavba – miestna cesta Šúdolská ul. vo vlastníctve žalovaného, ktorú nadobudol podľa zák. č.

138/1991 Zb. Cesta zaberá plochu o výmere cca. 1 ha 2000 m2 vrátane priľahlej plochy; žalovaný
nedisponoval informáciou o veku stavby a nemal k dispozícii ani kolaudačné povolenie. GP č. 23/2022
si objednal žalovaný na účel vyznačenia vecného bremena.12. Na fotografiách a snímkach z internetu, predložených žalobcom, je vidieť, čo sa na dotknutom
pozemku nachádza.

13. Žalovaný listom zo dňa 11.07.2023 oznámil žalobcovi, že Šúdolská ulica ako miestna cesta patrí do
siete miestnych komunikácií, pričom existovala už v roku 1990. Ide o stavbu postavenú a udržiavanú
štátom MsNV Nitra a po roku 1990 Mestom Nitra. Mestu vzniklo ex lege právo zodpovedajúce vecnému
bremenu. Stavebníkom bol štát – SR, MsNV v Nitre, od delimitácie, resp. odo dňa konania volieb do
samosprávy v roku 1990 sa stal vlastníkom cesty žalovaný. Otázky vlastníctva pozemkov pod stavbami,

ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce, neboli predmetom delimitácie. Mesto Nitra nedisponuje žiadnou
projektovou dokumentáciou a ani žiadnymi rozhodnutiami a povolaniami, nakoľko stavba cesty bola
delimitovaná bez týchto dokumentácií a povolení.

14. Dňa 01.11.1991 bola medzi Technickými službami mesta Nitra v likvidácii ako odovzdávajúcou
organizáciou a mestom Nitra ako preberajúcou organizáciou uzatvorená hospodárska zmluva, súčasťou

ktorej bola príloha, týkajúca sa miestnych komunikácií v Nitre, a to menovitý zoznam ulíc
podľa časti mesta s ich rozmermi a číslami parciel. Šúdolská ulica bola uvedená pod číslom 27, išlo o
parcely XXXX, XXXX, vozovka v dĺžke 1 456 m, v šírke 4 - 7 m, plocha 16 084 m2.

15. V geometrickom pláne číslo 23/2022 vyhotovenom dňa 08.09.2022, bolo vyznačené vecné bremeno

na Šúdolskej ulici s tým, že celková výmera predstavovala 22 756 m2.

16. Z výpisu LV č. XXXX, k. ú. D., vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to
pozemkov 7454/39 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 55 m2 a 8772/2 orná pôda vo výmere 692
m2. Na tomto LV je vyznačená plomba na základe X-252/2023 (oprava chýb v katastrálnom operáte).

V časti C LV je evidovaná ťarcha ako vecné bremeno práva držby a užívania pozemkov registra CKN
parc. č. XXXX/XX podľa § 4 zák. č. 66/2009 Z. z.,v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne
č. 23/2022, úradne overenom pod č. G1 2318/2022 v prospech vlastníka stavby - Mesto Nitra podľa Z
- 11271/2022 - 883/2023.

17.RozhodnutímOkresnéhoúraduNitra,odboropravnýchprostriedkov,zodňa 27.02.2024,č.Xo
1/2024-6/Br, bolo vyhovené odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálneho
odboru č. X 252/2023-11 zo dňa 21.11.2023, toto rozhodnutie o zamietnutí návrhu na opravu chyby v
katastrálnom operáte katastrálneho územia D. na liste vlastníctva číslo XXXX bolo zrušené a vec bola
vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že správny orgán

vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor v konaní Z
11271/2022 nepostupoval správne v súlade so zákonom, pretože zo spisu nebolo zistiteľné, či boli
splnené podmienky podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., tj. či sa jedná o stavbu vo vlastníctve
mesta Nitra, ktorá prešla do vlastníctva mesta na základe prechodu vlastníctva od štátu osobitným
právnym predpisom (§ 2 zákona číslo 138/1991 Zb.). Listina preukazujúca, že Mesto Nitra nadobudlo

predmetnú stavbu podľa osobitných predpisov delimitačným protokolom, sa nenachádza v opatrení Z
11271/2022, pričom zákonodarca jednoznačne ustanovil, že vlastnícke právo prechádza zo štátu na
obec a to, že ide o derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníctva, kedy následný vlastník veci odvodzuje
svoje právo vlastníctva od predchádzajúceho vlastníka. Hospodárska zmluva zo dňa 01.11.1991 nie je
listinou preukazujúcou prechod vlastníckych práv k stavbe zo štátu na mesto podľa osobitného predpisu,

ale že mesto nadobudlo stavbu zmluvou od Technických služieb mesta Nitry v likvidácii z
dôvodu likvidácie tejto rozpočtovej organizácie jej zakladateľom dňom 30.06.1991. Delimitačný protokol
je dokladom na preukázanie, že Mesto Nitra nadobudlo predmetnú stavbu do vlastníctva, ktorým by
boli splnené zákonné podmienky na aplikáciu § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z., a teda, že dané
stavby prešli zo štátu do vlastníctva mesta podľa osobitného predpisu. Právo vyplývajúce z vecného

bremena podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z. bez delimitačného protokolu nemohlo vzniknúť. Z
administratívneho spisu nebolo zistiteľné, či ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov.
Kolaudačné rozhodnutie nepreukazuje legálnosť stavby, umožňuje len jej užívanie. Či bola stavba
povolená podľa platných predpisov sa v zásade preukazuje stavebným povolením a podobne, pričom zo
spisu Z 11271/2022 nevyplýva, že uvedená stavba je stavbou povolenou, čo tiež malo byť preukázané

rozhodnutím príslušného správneho orgánu. Kolaudačnému rozhodnutiu musí predchádzať rozhodnutie
o povolení stavby a toto obsahuje aj údaj o tom, kedy bolo stavbe vydané stavebné povolenie. Z
rozsahu požadovaného a zapísaného vecného bremena je zrejmé, že existuje rozpor medzi rozsahom
uvedeným v hospodárskej zmluve zo dňa 01.11.1991 a rozsahom vyplývajúcim z geometrického plánučíslo 23/2022, vyhotoveného na vyznačenie vecného bremena. Predmetné pozemky, ku ktorým sa má
zapísať vecné bremeno zo zákona, musia byť tie isté pozemky, ktoré boli ku dňu účinnosti zákona č.
66/2009 Z. z., v užívaní vlastníka stavby, tj. rozsah zákonného vecného bremena, ktorý má

byť predmetom zápisu, musí byť v súlade delimitačným protokolom a musí zodpovedať stavu ku dňu
účinnosti zákona - 01.07.2009. V opačnom prípade by vecné bremeno v prospech vlastníka stavby
na základe osobitného predpisu nemohlo vzniknúť dňom účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., pretože
by neboli naplnené kogentné a taxatívne podmienky uvedené § 1 ods. 1 tohto zákona. Na základe
uvedeného odvolací orgán skonštatoval, že v katastrálnom konaní Z 11271/2022 neboli

splnené podmienky na jeho zápis podľa § 34 a nasl. katastrálneho zákona, čím boli naplnené dôvody
na uskutočnenie konania o oprave chyby katastrálnom operáte.

18. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

19. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo
patria určitej osobe.

20. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

21. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane
náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať
podľa miery spoluužívania.

22. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

23. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti,
pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

24. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby

zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

25. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

26. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov
k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do
vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy,
ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej ako pozemok pod

stavbou).

27. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby

právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonaniezáznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

28. Podľa § 7 písm. c) zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), kataster obsahuje tieto údaje: údaje o právach k
nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej ako vlastník) a o inej oprávnenej osobe, ak ide
o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, a ak ide o cudzinca,
iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo,

ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam.

29. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,
zmenilisaalebozaniklizozákona,rozhodnutímštátnehoorgánu,príklopomlicitátoranaverejnejdražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných

skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.

30. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

31. Právna teória rozoznáva viaceré druhy súkromnoprávnych žalôb, ako aj viaceré kritériá na ich
kategorizáciu. Ustanovenie § 137 CSP uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne. Všeobecným

predpokladom, aby súd žalobe (akéhokoľvek druhu) vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem
na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, teda, aby mal zmysel. Pri
určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená,
že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda, či bude sporové
súdne konanie užitočné, alebo naopak, zbytočné. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení

práva preukázať, ibaže právny záujem vyplýva z osobitného predpisu.

32. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, vtedy, ak je tvrdené
právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu
alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý je potrebné chápať tak, že právny záujem má dostatočnú

intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom
užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného
práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem
absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené
právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu.

33. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žaloba bola podaná dôvodne. Za nesporné
súd považoval skutkové tvrdenia, že žalobca je výlučným vlastníkom parc. CKN č. 7454/39 ako
aj prebiehajúce správne konanie na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor, a to konanie o oprave
č. X 252/2023, ktoré je prerušené do vyriešenia predbežnej otázky. Za sporné skutkové tvrdenia súd

považoval existenciu vecného bremena na dotknutej nehnuteľnosti v prospech žalovaného na základe
záznamu Z 11271/2022 a splnenie zákonných podmienok na aplikáciu zákona č. 66/2009 Z. z.

34.Súddospelkzáveru,žežalobcavtomtokonanípreukázalnaliehavýprávnyzáujemnapožadovanom
určení, pretože ku dňu rozhodovania nemal vedomosť o žiadnom rozhodnutí, ktoré by sa už takouto

otázkou zaoberalo. Vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu žalobcu súd poukazuje
na to, že žalobca sa domáha určenia, že žalovaný nemá právo vyplývajúce z vecného bremena
k nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je žalobca. Žalobca naliehavý právny záujem preukázal i tým, že
vecné bremeno zapísané v LV č. XXXX obmedzuje a ohrozuje jeho vlastnícke právo. Pretože súdne
rozhodnutie o určení, že žalovaný nemá právo vyplývajúce z vecného bremena, je podkladom na

vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie neexistencie práva
vyplývajúceho z vecného bremena spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty v rámci
právnych vzťahoch medzi stranami sporu. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi zisteným skutkovým
právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.35. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný nemá právo vyplývajúce
z vecného bremena zo zákona podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z., spočívajúce v práve držby

a užívania dotknutého pozemku, nachádzajúceho sa v katastrálnom území D., obec Nitra, okres D.,
evidovanom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako parc. reg. ,,C“ a to
parc. č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 55 m2, v rozsahu vyznačenom v
geometrickom pláne č. 23/2022, úradne overenom pod č. G1 2318/2022. Pre existenciu vecného práva
zo zákona je potrebná existencia a legalizácia stavby v zmysle príslušných právnych predpisov. V konaní

bolo zistené, že na spornej nehnuteľnosti sa žiadna stavba nenachádza a taktiež nebolo vydané žiadne
stavebné povolenie. Vlastnícke právo k stavbe žalovaný deklaroval pri podaní žiadosti o zápis vecného
bremena do katastra nehnuteľností Hospodárskou zmluvou, ktorá je ale preukázateľne v
rozpore s geometrickým plánom na vyznačenie vecného bremena pod MK Šúdolská č. 23/2022,
vyhotoveným firmou ENVI-GEOS s.r.o. dňa 08.09.2022, úradne overeným pod č. G1 2318/2022, ktorý
bol taktiež podkladom pre zápis vecného bremena v prospech žalovaného. Nesúlad spočíva v celkovej

ploche a šírke komunikácie, keďže v hospodárskej zmluve sa uvádza šírka stavby 4 -7 metrov o celkovej
plochy stavby 16 084 m2 a geometrický plán č. I. XXXX/XXXX zameral stavbu v dotknutej časti o šírke 10
m a celkovú plochu stavby o výmere 22 756 m2. V zmysle geometrického plánu pozemná komunikácia
zasahuje do pozemku žalobcu a prechádza cez dotknutú parcelu, čo je v rozpore so skutočným stavom,
pretože podľa satelitnej snímky je pozemná komunikácia umiestnená v tesnej blízkosti dotknutej parcely,

avšak do tejto priamo žiadnym spôsobom nezasahuje. S poukazom na to v geometrickom
pláne bola nesprávne zahrnutá dotknutá parcela žalobcu. Z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona
č. 66/2009 Z. z. ďalej vyplýva, že zákon ku vzniku vecného bremena jednoznačne vyžaduje existenciu
a legalizáciu stavby podľa platných právnych predpisov a nadobudnutie vlastníckeho práva
k stavbe obcou alebo vyšším územným celkom, ktoré v danom prípade neboli splnené. Na

základe toho teda nemohlo dôjsť ani k prípadnej legalizácii stavby a ani k nadobudnutiu vlastníckeho
práva k stavbe žalovaným. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi potvrdil, že žalovaný nemá právo
vyplývajúce z vecného bremena k spornej nehnuteľnosti.

36. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej

strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.

37. Žalovaný počas konania tvrdil, že mu v zmysle ustanovení zák. č. 66/2009 Z.z. splnením zákonných
podmienok vzniklo ex lege právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to už k 01.07.2009. Odvolával
sa na geometrický plán č. 23/2022 ako aj Hospodársku zmluvu. Napriek tomu, že bol žalovanému
známy stav správneho konania o oprave chýb v katastrálnom operáte ako aj tvrdenia žalobcu, v spore
nenavrhol žiadne dokazovanie vo vzťahu k existencii delimitačného protokolu, keďže Hospodárska

zmluva prechod práv k stavbe zo štátu na žalovaného nepreukazuje. Taktiež v rámci súdneho sporu
nepreukázalexistenciulegálnostistavby,tj.to,žebysamalojednaťostavbupovolenúpodľastavebného
zákone, resp. iných právnych predpisov. Okrem toho v spore nepredložil dôkaz o tom, prečo sú rozdiely
medzi Hospodárskou zmluvou a geometrickým plánom ohľadne stavby (šírka cesty a jej výmera). Na
základe toho, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu podmienok pre zápis

vecného bremena, súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná
a vyhovel jej tak, ako je to uvedené vo výroku II. rozsudku.

38. V priebehu konania súd zisťoval stav prebiehajúceho správneho konania, pričom potom, ako sa súd
dozvedel od správneho orgánu o rozhodnutí o prerušení konania č. X 252/2023, do

vyriešenia predbežnej otázky, zároveň zistil, že o tomto rozhodnutí mali mať vedomosť aj strany sporu,
pretože rozhodnutie zo dňa 17.05.2024 im malo byť zasielané. Žalovaný navrhol súdu prerušiť konanie,
ale súd tento návrh zamietol, pretože prerušenie konania nepovažoval za dôvodné. Samotné katastrálne
konanie o oprave chyby je prerušené do vyriešenia predbežnej otázky, ktorou je zistenie účastníkov
konania dotknutých listov vlastníctva, ktorých sa týkalo konanie o zázname Z 11271/2022, a to v počte

76 (čl. 77). Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor súdu dňa 13.09.2024 oznámil, že pre veľký počet
účastníkov konania nevie predpokladať termín ukončenia konania.39. V tomto prípade by sa mohlo jednať o prerušenie konania podľa § 164 CSP, tj. v prípade ak súd
neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v
ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie

podnet. Pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania je potrebné uvažovať v intenciách vhodnosti,
pretože prípadným prerušením konania do skončenia iného správneho alebo súdneho konania môže
prísť k predĺženiu konania prípadne aj o niekoľko rokov. Na druhej strane však nie je vhodné, aby dva
súdy rozhodli o totožnej otázke na podklade tých istých skutkových okolností odlišne, pretože
to významným spôsobom oslabuje princíp právnej istoty. Hlavnými kritériami pre posúdenie vhodnosti

prerušenia konania podľa § 164 sú vhodnosť, dĺžka konania, právo sporových strán na rýchlu a účinnú
ochranu aj v intenciách článku 17 CSP, zamedzenie prípadných odlišných rozhodnutí aj súdov o tej istej
otázke na podklade zhodných skutkových okolností a už spomínanú hospodárnosť konania.

40. V tomto prípade súd po oboznámení sa s rozhodnutím správneho orgánu o prerušení konania,
vyjadreniami strán sporu, dospel k záveru, že prerušenie konania nie je dôvodné. Rozhodnutie súdu

nezávisí od otázky, ktorá patrí do právomoci iného orgánu ako súdu alebo v kontexte ktorej sa
uskutočňuje konanie na inom súde alebo správnom orgáne. Tým, že súd nerozhodol o prerušení
konania ako ani neoboznamoval strany sporu o prípadnom zrušení pojednávania, nariadeného na
deň 12.11.2024, z dôvodu rozhodovania o návrhu na prerušenie konania, vec na pojednávaní aj
v neprítomnosti žalovaného prejednal a tiež rozhodol.

41. Ak súd návrh na prerušenie konania zamietne, nerozhoduje o ňom samostatným uznesením, ale
výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania bude súčasťou meritórneho rozhodnutia (§ 162 ods. 3
CSP). Na základe toho súd vo výroku I. rozhodol o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania.

42. S poukazom na už vyššie uvedené súd vyhovel žalobe a súčasťou rozsudku je i geometrický plán
č. 23/2022, súčasťou ktorého bol i pozemok žalobcu, o ktorý v tomto spore ide.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalobca
bol v konaní plne úspešný, priznal mu nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
Strany sporu nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by
mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona