Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoCsp/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123415647
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6123415647.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanej: A. B., narodená XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., v konaní o zaplatenie 2.529,45 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 13Csp/14/2024 – 128 zo dňa 20.05.2024 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku III. v časti o zaplatenie 30 EUR a v prevyšujúcej
časti výrok III. spolu s výrokom IV. z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd I. inštancie“) výrokom I. napadnutého

rozsudku konanie v časti o zaplatenie 961,10 EUR s príslušenstvom zastavil, výrokom II. žalobe v časti
o zaplatenie sumy 416,87 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 416,87 EUR
od 27.04.2024 do zaplatenia vyhovel, výrokom III. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom IV. žiadnej zo
strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňa 01.10.2020 bola medzi stranami sporu na
diaľku uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky

vo výške 4.800,00 EUR vrátane poplatku za poskytnutie úveru vo výške 240,00 EUR. Keďže žalovaná
úver riadne nesplácala, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 18.09.2023.

3. Na základe vykonaného dokazovania však súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len
sčasti. Žalovaná titulom splácania úveru uhradila sumu vo výške 961,10 EUR po začatí konania. Súd
preto vo výroku I. tohto rozsudku rozhodol v tejto časti o zastavení konania.

4. Zmluvný úrok vo výške 8,90 % ročne súd vyhodnotil ako v rozpore s dobrými mravmi. Podľa údajov
Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri nových spotrebiteľských
úveroch poskytovaných domácnostiam pri úveroch od 1 roku do 5 rokov v mesiaci október 2020 na
úrovni 3,13 % ročne. Dohodnutá výška úrokov 8,90 % ročne uvedená v predmetnej zmluve podstatne
prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných
domácnostiam v mesiaci október 2020.

5. Súd zistil, že v zmluve o pôžičke absentuje povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „ZoSÚ“) a to údaj o dobe trvania zmluvy, čo je dôvodom, pre
ktorý je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Zákonodarca určil túto
náležitosť v právnom predpise jasne - doba trvania zmluvy a nie, aby si to musel spotrebiteľ nejakýmspôsobomvyvodzovaťzviacerýchúdajov,aokremtohozákonjednoznačneuvádza,žeďalšoupovinnou
náležitosťou zmluvy je aj údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, teda rozlíšil pojmy
doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti.

6. V zmluve je zjavne nesprávne uvedený údaj o celkovej výške úveru podľa § 9 ods. 2 písm. e) ZoSÚ.
Z vykonaného dokazovania zo samotnej zmluvy, predloženého výpisu z prehľadu splácania žalovanej,
vyplýva, a čo zároveň nebolo ani sporné, že zo sumy 4.800,00 EUR žalobca automaticky inkasoval
poplatok za poskytnutie úveru vo výške 240,00 EUR, a tak bola žalovanej reálne vyplatená suma na

ňou zvolený účet vo výške 4.560,00 EUR. Potom je v zmluve aj údaj o výške úveru uvedený nesprávne.

7. V tomto konaní si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 30,00 EUR. Súd
má zato, že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute, ktorej zaplatenie si žalobca v konaní uplatnil, nebolo
individuálne dojednané.

8. Súd považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, žalobca preto môže od žalovanej požadovať
iba sumu skutočne poskytnutých finančných prostriedkov.

9. O trovách konania súd I. inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.

10. Proti zamietavému výroku rozsudku podal žalobca odvolanie. K výške úrokovej sadzby žalobca
uviedol,žesúdI.inštancienesprávnevychádzalzoštatistickýchúdajovNárodnejbankySlovenska,kedy
bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri nových spotrebiteľských úveroch poskytovaných
rezidentom eurozóny, pričom podľa platnej legislatívy banky na Slovensku vychádzajú pri stanovovaní
max. RPMN/Odplaty z kvartálne zverejňovaných údajov z Ministerstva financií SR. Relevantné údaje sú

zverejnené na internetovej stránke ako údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi.
Podľa týchto údajov RPMN pri ostatných spotrebiteľských úveroch neuvedených v r. 1 až 5 vo výške od
1.500 do 6.500 eur vrátane a pri zmluvnej splatnosti od 5 do 10 rokov bola vo výške 14,24 %.

11. Žalobca dáva súdu do pozornosti, že v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v

rozhodnom čase zmluva nemusí ako podstatnú náležitosť obsahovať aj údaj o konečnej splatnosti ako
tvrdí súd I. inštancie.

12. Uvádza, že zmluva obsahuje správny údaj o celkovej výške úveru 4800 EUR, ktorý bol žalovanej
reálne poskytnutý. Žalobca dokladá do prílohy Výpis z osobného účtu žalovanej za obdobie 01.10.2020

– 30.10.2020, z ktorého jednoznačne vyplýva, že dňa 01.10.2020 bola načerpaná na účet žalovanej
plná suma úveru 4.800 EUR ako bolo deklarované v zmluve. Pokiaľ mal súd akékoľvek pochybnosti
ohľadom výšky poskytnutého úveru žalovanému, nič mu nebránilo v tom, aby žalobcu vyzval do
doplnenie/objasnenie skutočností. Súd žalobcu na doplnenie žaloby nevyzval, avšak napriek tomu vo
vecimeritórnerozhodol,pričomuvedenýpostupjeprocesnevadnýažalobcovinímbolaodňatámožnosť

uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv.

13. Žalobca nesúhlasí s tým, že nemá nárok na zmluvnú pokutu, zmluvné podmienky týkajúce sa pokút
bolisožalovanýmindividuálnedojednanépriamovzmluve.Namietaajnepreskúmateľnosťnapadnutého
rozsudku.

14. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a
vyhovelžalobevplnomrozsahu.Zároveňsiuplatnilnároknanáhradutrovkonania,vrátaneodvolacieho.

15. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní rozsudku v napadnutom

rozsahu, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, pri
viazanosti dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným
súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je z časti opodstatnené, a preto rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

16. Pokiaľ ide o výšku úroku, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odvolaním žalobcu. Pri
posudzovaní výšky odplaty súd I. inštancie vôbec nebral na zreteľ ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je

Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktoré v ust. § 1a definuje najvyššiu prípustnú
výšku odplaty tak, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo
pôžičke ročne. Podľa ust. § 1 ods. 4 na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a
sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk

pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

17. Podľa údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch v 2. štvrťroku 2020 bola výška RPMN
pri splatnosti od 1 do 5 rokov 14,24 %. Z uvedeného je zrejmé, že dohodnutá výška úroku 8,9 % ročne,
ani výška odplaty 14,51 % nepresahuje zákonné limity.

18. Vo vzťahu k otázke, ktorá predstavuje presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
je už súdna prax ustálená a vychádza z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 30.11.2021 pod sp. zn.
2Cdo/69/2020 (R16/2022). V zmluvách o spotrebiteľských úveroch uzatváraných podľa zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nie je potrebné uvádzať presný termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru. Náležitosti konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru sú splnené, ak zmluva
obsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a údaje, z ktorých možno určiť, do kedy povinnosť platiť úver s
príslušenstvom trvá.

19.Odvolacísúdmázato,žepriamovtextepredmetnejúverovejzmluvyvrámcibodov1.2jedostatočne

jasne, určito a zrozumiteľne definovaný termín splatnosti prvej splátky (15.10.2020), ako aj každej ďalšej
splátky (15. deň kalendárneho mesiaca) a počet anuitných splátok (60), z čoho je zrejmý aj dátum
konečnej splatnosti úveru, t. j. poslednej úverovej splátky, a to aj pre priemerného spotrebiteľa.

20. Odôvodnenie súdu I. inštancie je v tejto časti zmätočné a nepreskúmateľné, nakoľko v bode 14

odôvodnenia správne cituje ust. § § 9 ods. 2 písm. d) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere), avšak v bode 18. rozlišuje
medzi pojmami „termín konečnej splatnosti“ a „doba trvania zmluvy“.

21. K celkovej výške úveru odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, a ani
z odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je jasné, ako dospel k záveru, že žalovanej nebola vyplatená
plná výška úveru 4.800 EUR, ale že táto bola automaticky krátená o poplatok za poskytnutie úveru.

22. Z dôkazov, ktoré mal prvoinštančný súd k dispozícii do rozhodnutia vo veci samej, takéto okolnosti

nevyplývajú. Výpis z účtu preukazujúci uskutočnené transakcie na účte žalovanej bol predložený až
spolu s podaným odvolaním. Skutkový stav opísaný v napadnutom rozsudku neuvádza, z čoho
prvoinštančný súd vyvodil tento záver. Preto je v tejto časti rozsudok zaťažený vadou nepresúmateľnosti.

23. Z odôvodnenia súdu I. inštancie nie je možné posúdiť, aký skutkový stav prvoinštančný súd

ustálil. Platí totiž, že pre odvolací súd je skutkový stav tak, ako ho zistil súd I. inštancie, záväzný. Ak
však rozhodnutie prvoinštančného súdu v základných odvolacích námietkach nemá základ v zistení
skutkového stavu a pokiaľ takto nedostatočne zistený skutkový stav bol právne posúdený, rozhodnutie
prvoinštančného súdu trpí nepreskúmateľnosťou.

24. Čo sa týka zamietnutia žaloby v časti zmluvných pokút (2x15 EUR) odvolací súd dáva do pozornosti
rozsudok Okresného súdu Svidník č.k. 6Csp/109/2021 zo dňa zo dňa 01.12.2022 v spojení v rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č.k. 8CoCsp/8/2023 zo dňa 21.05.2024, ktorými boli zmluvné podmienky
uvedené v bode 2. Práva, povinnosti a vyhlásenia klienta, ods. 2.3 v znení: „Ak klient poruší niektorú z
povinností uvedených v bode 2.9 písmene (c), (d), (k) alebo (o) OP, banka môže požadovať od klienta

zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200 eur, a to za každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti.
V prípade omeškania každej splátky musí klient zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 15 eur. Pokračujúce
omeškanie klienta s úhradou splátky aj po upozornení banky sa považuje za ďalšie porušenie zmluvnýchpovinností klienta, s ktorým je spojená povinnosť zaplatiť ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 15 eur. Nárok
banky na náhradu škody týmto nie je dotknutý“ určené za neprijateľné.

25. Podľa ust. § 53a ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s

rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

26. Žalobca v odvolaní uvádza, že zmluvné pokuty si uplatnil v súlade s bodom 1.2 zmluvy, ide však
o totožnú zmluvnú podmienku, ako v bode 2.3, ktorá bola vyhlásená za neprijateľnú a preto je žalobca po
právoplatnosti rozsudku, ktorým bola neprijateľnosť určená, povinný zdržať sa jej ďalšieho používania
vo vzťahu ku všetkým spotrebiteľom.

27. Za daného stavu odvolací súd rozsudok v zamietavom výroku v časti o zaplatenie zmluvných
pokút spolu vo výške 30 EUR ako vecne správny postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil
a v prevyšujúcej časti napadnutý zamietavý výrok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, spolu
so súvisiacim výrokom o náhrade trov konania, a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Úlohou súdu I. inštancie po vrátení veci bude zistiť, či reálne žalovanej bola vyplatená po uzatvorení
zmluvy o úvere požadovaná suma 4.800 EUR, alebo suma nižšia, a či údaj o celkovej výške úveru
a RPMN zodpovedá alebo nezodpovedá údaju v závislosti od poskytnutého plnenia. V takom prípade

je potrebné vyhodnotiť, či zmluva o úvere je postihnutá bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou podľa § 11
ods. 1 ZoSÚ a až tak bude môcť prvoinštančný súd rozhodnúť o nároku žalobcu.

29. Nad rámec uvedeného a s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-679/18 (Články 8 a 23
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom

úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu
ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto
smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť
dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že
sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.) odvolací súd dodáva, že súd I. inštancie sa

doposiaľ nezaoberal otázkou dodržania ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).