Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117011040
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7117011040.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov

JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a JUDr. Miroslava Osifa, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin
vydierania podľa § 189 ods.1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. marca
2025, o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 4.4.2024,
sp. zn. 4T/43/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. b), d) Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por.

Obžalovaný: A. B., nar. XX.X.XXXX v C. D. E., trvale bytom C.
D. E., C., F. G. XXXX/XX

je v i n n ý , že

v presne nezistenom čase a nezistený deň v mesiaci marec 2015 sa v motorovom vozidle nezistenej

značky a evidenčného čísla zaparkovaného na parkovisku pred obchodným domom H. na ulici H. C. I.
X E. J. verbálne vyhrážal poškodenému K. E. B. likvidáciou jeho osoby a jeho rodinných príslušníkov,
pokiaľ mu nesplatí dlh vo výške 10.000,- €, v týchto vyhrážkach pokračoval na osobných stretnutiach
s poškodeným v C. D. E. na presne nezistenom mieste, čase a deň roku 2015 v G. pri predajni L. pri
železničnej a autobusovej stanici, potom dňa 29.09.2016 v obchodnom centre M. v J. na D. N. I. X a v
nezistenej kaviarni v obchodnom dome O. na ulici O. I. X E. G., telefonickým vyhrážaním poškodenému
likvidáciou osoby a jeho rodinných príslušníkov 13 krát dňa 14.10.2016 v čase od 08:00:13 hod. do
9:26:50 hod. viacerými telefonátmi z telefónneho čísla +XXX XXX XXXXXX v jeho užívaní, kedy od

poškodeného požadoval peniaze a to takým spôsobom, že tomuto uvádzal najmä, že už ide do J., nech
ho čaká, pričom mu vulgárnym spôsobom nadával, že mu rozbije hlavu, že ide do J., že ho tam počká,
že nech sa len nebojí, že on príde domov, že či si myslí, že sa bude skrývať. Povedal mu, že má naňho
celý deň, až kým nezdochne, že ho nezaujíma, že nemá toľko peňazí, koľko požaduje, že mu má dať
všetky, čo mu dlhuje, že chce, len aby zdochol, že sa nemá báť, že nič ho neuchráni, kde ďalej naňho
kričal, nech sa nebojí nič, že aj za syna, dcéru ho zbije, aj za jeho vymýšľanie, že či si myslí, že on bude
stratový na ňom, kde kvôli nemu prerobil 20.000,- €. Okrem toho mu povedal, že mu všetko zoberie,

ďalej bude ešte brať, až kým nezdochne, kde toto zopakoval, že poškodený od neho veľa zobral, ale on
mu ešte viac zoberie, nech sa nebojí, že sa mu venuje, že sa s ním ináč nedá, len po mafiánsky, o veľa
ho obral a ešte mu aj zdravie zničil, ale že nech sa nebojí, že on zdravie zoberie, že mu má poškodený
vrátiť osobné motorové vozidlo Škoda Fabia a že nech mu vráti 10.000,- €, čo si požičal, kde ďalej pri
dialógu poškodenému uviedol, že ho nechá na pokoji dovtedy, pokiaľ nezdochne, nezabije jeho deti,
nech si to nahrá pre políciu, Taktiež mu zabije obidva vnúčatá, že ,,už končíme, úroky u neho sú veľmi
veľké“ a pri ďalšom z následných telefonátov od poškodeného požadoval spísanie dohody o uznaní

dlhu. Ďalej poškodenému uviedol, že mu jeho žena neotvára, že jej ide povedať o jeho podvodoch, kde
poškodenému doslovne uviedol ,,ja len jej poviem, pričom ja ju nejdem ani biť, ani strieľať a ani nič,zatiaľ nie som pripravený na to, nemám nič pri sebe", následne že zoberie aj z majetku jeho syna, že
netreba o tom rozprávať, či zoberie, ale že zoberie, že on bude dlhšie žiť ako poškodený. V dôsledku
tohto konania poškodený od mája roku 2015 do októbra 2016 postupne vkladom na účet a v hotovosti

vyplatil na rôznych miestach v J. a v O. najmenej sumu vo výške 25.100,- €,
t e d a

pod hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil iného, aby niečo konal

t ý m s p á c h a l

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr.zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 189 ods. 1 Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods.1
Tr.zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestský súd uznal obžalovaného A. B. za vinného zo zločinu vydierania podľa

§ 189 ods.1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase a nezistený deň v mesiaci marec 2015 sa v motorovom vozidle nezistenej
značky a evidenčného čísla zaparkovaného na parkovisku pred obchodným domom H. na ulici H. C. I.
X E. J. verbálne vyhrážal poškodenému K. E. B. likvidáciou jeho osoby a jeho rodinných príslušníkov,

pokiaľ mu nesplatí dlh vo výške 10.000,- eur, v týchto vyhrážkach pokračoval na osobných stretnutiach
s poškodeným v C. D. E. na presne nezistenom mieste, čase a deň roku 2015 v G. pri predajni L. pri
železničnej a autobusovej stanici, potom dňa 29.09.2016 v obchodnom centre M. v J. na D. N. I. X a v
nezistenej kaviarni v obchodnom dome O. na ulici O. I. X E. G., telefonickým vyhrážaním poškodenému
likvidáciou osoby a jeho rodinných príslušníkov približne 15 krát denne, naposledy dňa 14.10.2016 v

časenajmenejod08:08hoddo09:09hod.viacerýmitelefonátmiztelefónnehočísla+XXXXXXXXXXXX
v jeho užívaní, kedy od poškodeného požadoval peniaze a to takým spôsobom, že tomuto uvádzal
najmä, že už ide do J., nech ho čaká, pričom mu vulgárnym spôsobom nadával, že mu rozbije hlavu, že
ide do J., že ho tam počká, že nech sa len nebojí, že on príde domov, že či si myslí, že sa bude skrývať.
Povedal mu, že má naňho celý deň, až kým nezdochne, že ho nezaujíma, že nemá toľko peňazí, koľko

požaduje, že mu má dať všetky, čo mu dlhuje, že chce, len aby zdochol, že sa nemá báť, že nič ho
neuchráni,kdeďalejnaňhokričal,nechsanebojínič,žeajzasyna,dcéruhozbije,ajzajehovymýšľanie,
že či si myslí, že on bude stratový na ňom, kde kvôli nemu prerobil 20.000,- eur. Okrem toho mu povedal,
že mu všetko zoberie, ďalej bude ešte brať, až kým nezdochne, kde toto zopakoval, že poškodený od
neho veľa zobral, ale on mu ešte viac zoberie, nech sa nebojí, že sa mu venuje, že sa s ním ináč nedá,

len po mafiánsky, o veľa ho obral a ešte mu aj zdravie zničil, ale že nech sa nebojí, že on zdravie zoberie,
že mu má poškodený vrátiť osobné motorové vozidlo Škoda Fabia a že nech mu vráti 10.000,- eur, čo si
požičal, kde ďalej pri dialógu poškodenému uviedol, že ho nechá na pokoji dovtedy, pokiaľ nezdochne,
nezabije jeho deti, nech si to nahrá pre políciu, taktiež mu zabije obidva vnúčatá, že ,,už končíme, úroky
u neho sú veľmi veľké“ a pri ďalšom z následných telefonátov od poškodeného požadoval spísanie

dohody o uznaní dlhu. Ďalej poškodenému uviedol, že mu jeho žena neotvára, že jej ide povedať o
jeho podvodoch, kde poškodenému doslovne uviedol ,,ja len jej poviem, pričom ja ju nejdem ani biť, ani
strieľať a ani nič, zatiaľ nie som pripravený na to, nemám nič pri sebe“, následne že zoberie aj z majetku
jeho syna, že netreba o tom rozprávať, či zoberie, ale že zoberie, že on bude dlhšie žiť ako poškodený.
V dôsledku tohto konania poškodený od mája roku 2015 do októbra 2016 postupne vkladom na účet a

v hotovosti vyplatil na rôznych miestach v J. a v O. najmenej sumu vo výške 25.100,- eur.Za to mestský súd uložil obžalovanému podľa § 189 ods. 2, § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 s poukazom na §
41 ods. 2 Tr.zák. za nezistenia poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností súhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 48 (štyridsaťosem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. súčasne zrušil výroky o treste uložené obvinenému rozsudkom Okresného

súdu Poprad, sp.zn. 5T/110/2018 zo dňa 13.09.2021, právoplatný dňa 2.3.2022, ktorým mu bol uložený
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní osemnásť mesiacov a trest zákazu pobytu v okrese G. v trvaní 2 roky, ako aj všetky
rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením
stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom
prostriedku zahlásil priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný. V zákonom
stanovenej lehote podal odvolanie prokurátor, a to proti výroku o treste.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že odvolanie

podáva voči výroku o vine a voči výroku o treste, nakoľko ho nepovažuje za spravodlivý a zákonný.

Súd v odôvodnení rozsudku na str. 9 uvádza, že zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
pričom prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o

dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že vychádzajúc predovšetkým z tvrdení
poškodeného B., svedkov A., E., N., P., B., E., B., Q., nepriamo z jeho výpovede a v súlade s listinnými
dôkazmi, predovšetkým prepismi hovorov nahrávok mal za preukázané, že svojím konaním mal naplniť

skutkovú podstatu zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák.

Jeho vina má vyplývať z výpovedí svedkov, medzi nimi aj z výpovede svedka A.. Svedok A. A. vo svojej
výpovedi konštatuje, že nikdy nepočul z jeho strany žiadne vyhrážky voči K. B.. Potvrdil, že má hlasnejší
prejav, a že od poškodeného žiadal vrátenie pôžičky bez akýchkoľvek vyhrážok a nátlaku.

Nie je mu zrejmé, ako mohol súd uvedenú výpoveď, ktorá jasne svedčí v jeho prospech otočiť a zahrnúť
ju medzi dôkazy svedčiace v jeho neprospech.

Rovnako mu nie je jasné, z akého dôvodu nebola zohľadnená výpoveď svedka P. E., ktorý uviedol, že

splatil dlh za poškodeného a svedka A., nakoľko ho on otravoval s vrátením, teda vrátil peniaze za nich
a následne ich vrátenie od poškodeného a A. žiadal on. Taktiež svedok potvrdil, že s poškodeným volal
často, ale žiadne vyhrážky nikdy nepočul, počul akurát tak, že zdvihol hlas. Pokiaľ Vám niekto dlhuje
peniaze a nevracia ich, je zvýšenie intenzity hlasu podľa jeho názoru normálne.

Súd nevzal do úvahy výpoveď svedka P. H., ktorý potvrdil, že požičal peniaze poškodenému a chcel ich
späť, potvrdil, že aj od neho si poškodený chcel požičať peniaze a tiež bol svedkom toho, že mu ich
nechcel vrátiť, stále len sľuboval ich vrátenie. Taktiež potvrdil, že z jeho strany šlo len o snahu, aby mu
jeho finančné prostriedky boli vrátené, cituje: „..keď toto sa má jednať o vydieranie, keď si niekto pýta
späť svoje peniaze, tak už neviem....“

Súd nevzal do úvahy ani výpoveď svedka B. J., ktorý jasne a zreteľne spochybnil dôveryhodnosť tvrdení
poškodeného, kedy ho opísal ako osobu, ktorá často veľa rozpráva, namotáva ľudí, potom to nesplní
a dokonca popísal situáciu, kedy mu poškodený chcel predať chatu, istým spôsobom ho namotával, a
keď už túto chatu chcel kúpiť, zistil, že pozemky pri chate nie sú jeho a dokonca na chate bolo aj nejaké

právo a o týchto skutočnostiach mu nepovedal.
Táto svedecká výpoveď jasne spochybňuje tvrdenia poškodeného, ktorý celkom nepochybne pre svoj
finančný prospech nemá problém zavádzať ľudí, a to tak aby podvodným konaním získal majetkový, čifinančný prospech. Podotkol, že s poškodeným sa zoznámili vo výkone trestu odňatia slobody, čo tiež
spochybňuje dôveryhodnosť poškodeného, ktorý má s trestnými konaniami osobné skúsenosti.

Vo svetle výpovedí svedkov H., J. a A. sú ich výpovede v zhode s jeho obhajobou, teda má za to, že
poškodený na neho podal trestné oznámenie len z dôvodu, že v danú chvíľu mu nebol schopný vrátiť
finančné prostriedky a namiesto inteligentného riešenia, kedy sa sám zamotával do vlastných klamstiev
a dlhov, riešil situáciu týmto úskočným spôsobom.

O uvedenom svedčí aj samotná výpoveď poškodeného, ktorý vo svojej výpovedi pred súdom dňa
16.11.2020 uviedol: „ešte raz hovorím, zo začiatku som žiadnu obavu nemal, aj ku koncu až takú veľkú
obavu nemal, ja som len chcel zastaviť to, tak som podal trestné oznámenie.” Poškodený zreteľne odkryl
svoj motív, a to získať odklad splatenia pôžičky, ktorý ho viedol k podaniu trestného oznámenia.

Súd selektívne vybral z výpovedí svedkov informácie, ktoré by mohli teoreticky tvoriť súbeh okolností

svedčiacichvjehoneprospech,avšakžiadneztvrdení,ktorépreukazujújehonevinu,výpoveďsvedkaJ.,
ktorá v kombinácii s tvrdeniami poškodeného dáva zreteľnú líniu zavádzajúceho a podvodného konania
poškodeného, ktorý na jeho osobu podal trestné oznámenie celkom účelovo, nevzal do úvahy.

Má za to, že jeho hlasitý prejav, pri ktorom používa vulgarizmy je prejavom jeho osobnosti, nie skutočnou

snahou niekoho vydierať. Ak povedal niečo, čo by súd mohol považovať za vydieranie, z jeho strany šlo
len o vyjadrenie v afekte, ktoré nemyslel vážne.

Takáto forma komunikácie, pre niekoho možno výbušná a s použitím vulgarizmov, vždy bola a stále je
medzi nimi bežná. Aj v čase údajného skutku sa s poškodeným už istú dobu poznali, bol zvyknutý na ich

rozdielny komunikačný štýl, ktorý sám pripisuje generačným rozdielom. V tejto súvislosti poukázal, že
v prepisoch hovorov, o ktoré sa súd opiera, je uvedené: „muž hystericky vrieska a nie je mu rozumieť“,
čo potvrdzuje jeho tvrdenia o tom, že jeho vonkajší prejav a sebaprezentácia je prejavom jeho prchkej
osobnosti.

Ďalejsúdvodôvodneníkonštatuje,žezvykonanéhodokazovaniadostatočnezrejmevyplynulo,žepráve
v dôsledku neustálych vyhrážok obžalovaného, ktoré nepochybne vplývali na rozhodovanie a slobodnú
vôľu poškodeného, mu mal poškodený plniť záväzok.
V tejto súvislosti obžalovaný poukazuje na to, že samotná skutková veta odsudzujúceho rozsudku hovorí
o tom, že sa údajne mal dopustiť 4 skutkov:

- v presne nezistenom čase a nezistený deň v mesiaci marec 2015,
- na presne nezistenom mieste, čase a deň roku 2015 v G.,
- dňa 29.09.2016 v obchodnom centre M. v J.,
- naposledy dňa 14.10.2016 v čase najmenej od 08:08 hod. do 09:09 hod. viacerými telefonátmi a
nejakými telefonátmi 15 krát denne.

Obžalovaný v tomto smere poukazuje na nekonzistentnosť skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku,
kedy mu je kladené za vinu, že na presne nezistenom mieste - v G. pri predajni L., čo malo byť niekedy v
roku 2015, ďalej zo skutkovej vety nie je zrejmé, akým telefonickým vyhrážaním približne 15 krát denne
mal poškodeného vydierať, v ktoré dni to malo byť. Celá skutková veta je vágna, obsahujúca protichodné

tvrdenia (nezistené miesto - v G. pri predajni L.), neurčitá, nezrozumiteľná, zmätočná, nepreskúmateľná
a nie je z nej presne možné určiť, čoho sa mal kedy dopustiť.

V ďalšom dal do pozornosti nález Ústavného súdu SR III.ÚS 509/2015 (7/2016) v zmysle ktorého, popis
skutku,predovšetkýmspôsobjehospáchaniamusíbyťuvádzanýtak,abyjehočastizodpovedaliznakom

skutkovej podstaty, skutková veta výroku musí obsahovať úplný a presný popis skutočností, ktoré sú
rozhodujúce pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu.

Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2Tdo/38/2016 vyplýva, že skutková veta nie je totožná
s vetou právnou, spravidla nepoužíva právnu terminológiu no skutková veta musí s dostatočnou

obsahovou skutočnosťou vyjadrovať skutkové okolnosti, ktoré sú kvalifikačným momentom pre použitie
určitej právnej kvalifikácie. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Tdo/54/2016 vyplýva,
že každý čiastkový útok musí byť presne vymedzený z hľadiska spôsobu jeho spáchania, teda čo, kto,
kedy, kde a ako resp. akým spôsobom, lebo len takto je možné ustáliť skutok.V ďalšom mu súd na jednej strane kladie za vinu 4 presne nezistené skutky, ktorými mal vydierať
poškodeného a na druhú stranu tieto 4 údajné skutky údajne vykonané v rozmedzí 20 mesiacov hodnotí

ako neustále vyhrážky trvajúce po dlhší čas.

Pod pojmom páchanie trestného činu po dlhší čas sa rozumie pokračovanie v trestnej činnosti po dobu
viacerých mesiacov. Súdna prax akceptuje časové obdobie spravidla 6 mesiacov. Takto jednotlivo a
nedôsledne rozpísané 4 skutky nenapĺňajú podstatu konania po dlhší čas. Odôvodnenie rozhodnutia je

koncipované tak, akoby poškodený nemal skutočný záujem vrátiť mu finančné prostriedky, iba mu ich
dával na základe jeho vydierania.

Prvostupňový súd len stručne odôvodnil svoje rozhodnutie, kedy na 9 stranách zhrnul vykonané
dokazovanie, následne sa venoval naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu vydierania
a selektívne popísal svedecké výpovede. V odôvodnení rozhodnutia absentuje zdôvodnenie kritéria

kvalifikovanej podstaty trestného činu vydierania, a to po dlhší čas. Ním uvádzané skutočnosti, ako ani
rozpory vo svedeckých výpovediach, súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy, čo považuje za porušenie
jeho práva na spravodlivý proces.

Výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré jednoznačne vylúčia akékoľvek pochybnosti, že

sa skutok stal. V prípade ak zostanú po vyčerpaní všetkých dostupných dôkazov pochybnosti, ktoré
nemožno odstrániť, je súd povinný rozhodnúť v prospech obžalovaného v zmysle zásady „in dubio pro
reo“.

Vo vzťahu k druhu a výmere trestu vznáša z opatrnosti námietky, nakoľko uloženie trestu odňatia slobody

v trvaní 48 mesiacov nepovažuje za zákonné. K údajným skutkom malo dôjsť v rokoch 2015 a 2016. Od
ich spáchania údajného trestného činu a začatia trestného stíhania uplynula doba viac ako 7,5 roka!

Je toho názoru, že súd pri ukladaní trestu nezohľadnil zjavné prieťahy, ktoré nie je možné dávať za
vinu jemu, čo v konečnom dôsledku vyvoláva dôvod pre úvahy súdu pri ukladaní druhu trestu, no aj

najmä jeho výmery pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. V súvislosti s uvedeným
zistením súčasne platí, že pri hodnotení plynulosti priebehu dokazovania v trestnom konaní je potrebné
prihliadať na zložitosť prípadu, správanie osôb, ktoré mohli prispieť k prieťahom a tiež k spôsobu,
akým spôsobom štátne orgány prejednávali, keďže ich ustálenie má podstatný význam na uplatnenie
možnosti kompenzácie porušenia práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej

dobe) prostredníctvom zmiernenia druhu, ale najmä výmery trestu (pozri primerane III.ÚS 353/2011 a
III.ÚS 111/02, III. ÚS 154/06, III.ÚS 102/10).

Súd v tomto prípade od roku 2017, t.j. od podania obžaloby dňa 26.06.2017 vykonal dokazovanie
celkovo na viac ako 20 pojednávaniach, kde dvakrát došlo k zmene zákonného sudcu, čo však nemôže

byť dávané za vinu obžalovanému. Prvostupňový súd vydal prvý rozsudok vo veci, pre ktorý mu bolo
vznesené obvinenie až po takmer 8 rokoch od údajného spáchania skutku a 7 rokoch od vznesenia
obvinenia.

Je nepochybné, že jeho trestná vec nebola prejednaná v primeranej lehote, čím došlo k porušeniu

jeho práva ako obžalovaného na prejednanie veci v primeranej lehote, ktorými je garantovaný čl. 48
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa
ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva účinným
prostriedkom nápravy v zmysle čl. 13 tohto Dohovoru je v prípade takéhoto porušenia práva priznaného
dohovorom zohľadnenie dĺžky konania pri rozhodovaní o treste.

V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR z 18. marca 2012, sp.zn. 5To/14/2009, uverejnený v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom R 10/2011, v ktorom prezentuje
názor, že nápravu porušenia práva na prejednanie veci v priemernej lehote vo forme zastavenia
trestného stíhania z článku 6 ods. 1 Dohovoru nemožno vyvodiť, ale dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím

na obtiažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných
v trestnom konaní alebo súdu výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných
veciach, je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadnehozmierňovacieho ustanovenia podľa § 40 ods. 1 Tr.zák. účinného od 1. januára 2006 (teraz § 39 ods. 1
Tr.zák.) a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom.

Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Mestského súdu Košice,
sp.zn. 4T/43/2017 zo dňa 04.04.2024 zrušil a vo veci sám rozhodol a zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa a to tak, že ho oslobodí spod obžaloby alebo vec zrušil a vrátil na prvostupňový súd na opätovné
rozhodnutie.

Odvolanie obžalovaný písomne odôvodnil aj sám. V odvolaní poukázal na to, že toto odvolanie podáva
z dôvodu, že nikdy sa žiadneho vydierania voči pánovi B. nedopustil, stojí si za tým a ako dôkaz prikladal
pôžičky, ktoré poskytoval údajnému poškodenému, ktorý ani jednu z týchto pôžičiek nevrátil v ním
stanovenom termíne. Keďže tieto pôžičky boli poskytnuté po údajnom skutku, ktorého sa mal dopustiť
jednoznačne vyvracia to, že pán B. žiaden strach z jeho osoby nemal, nakoľko ak by bol vydieraný,
nezopakoval by ďalších nespočetných pôžičiek, ktoré nikdy v stanovenom termíne nevrátil. Týmto svojim

tvrdením jednoznačne preukazuje, že pán B. nikdy z neho strach nemal, presne vedel ako od neho
peniaze žiadať a poznal ho ako svoje šnúrky v topánkach.

Je pravdou, že jeho rétorika nielen voči pánovi B., ale aj v jeho okolí je špecifická a to len pre to, že od
malého dieťaťa má problém so sluchom, a aj preto sa niektorým ľuďom zdá, že je hlučný alebo hulvát

- sú o tom aj zdravotné záznamy od 3 rokov a aj modrá knižka.
V ďalšom poukázal aj na údajnú škodu, ktorá mala dosť ovplyvniť aj jeho paragraf, ktorý mu je kladený za
vinu. Súd sa vôbec nezaoberal predmetom sporu a vôbec nevie o akú sumu mal údajného poškodeného
vydierať. Všetky pojednávania absolvoval a škoda sa akože vôbec nerozoberala, ale iba jeho správanie,
ktoré už vysvetlil. Peniaze mu požičal mnohopočetne krát a to s dobrým úmyslom, a vo viere, že mu

peniazevrátenébudú,čobolopredtýmaajpotom.Nepožičiavalmunachoddomácnosti,aninapálenku.

Pán B. ako človek je veľmi znalý kriminálneho prostredia, keďže si odsedel 2,8 ročný trest za ekonomiku,
vie sa dobre brániť, no peniaze nikdy po celý čas neprestal pýtať. V jednom liste z basy to opísal veľmi
pekne: (obžalovaný cituje)

„Vidím, že sa Ti vo svete financií darí a že nepodporuješ charitu, len takí sa majú dobre, nie ako ja,
podporoval som a tak som aj dopadol.“
To, že je kriminálne znalý to mu vôbec nevadí, ale 3-krát byť odsúdený za nevyplatenie mzdy a
odstupného to áno.
Z tohto tvrdenia preto žiada, aby predmetný rozsudok prvostupňového súdu bol zrušený a vrátený na iné

rozhodnutie a na opätovné prejednanie. Ak by súd mal za to, že rozhodne vo veci sám, žiada nadriadený
súd, aby ho oslobodil spod obžaloby, nakoľko sa žiadneho vydierania nedopustil a žiadne podmienky
pánovi B. nedával, nič nepodmieňoval.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že súd tento trest uložil na dolnej hranici zákonom

stanovenej trestnej sadzby podľa najprísnejšieho zo zbiehajúcich sa trestných činov, teda zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 2 Tr.zák., a to s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 2 Tr.zák. pri
vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (súd konštatoval absenciu tak poľahčujúcej
ako i priťažujúcej okolnosti).

Súd nevyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov v zmysle § 37
písm. h) Tr.zák., a to s poukazom na už dlhodobú ustálenú právnu prax, z ktorej vyplýva, že spáchanie
zbiehajúceho sa trestného činu sa v súlade so zásadou „ne bis in idem“, vyjadrenou v § 38 ods. 1 Tr.zák.
nepoužije ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr.zák., ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá
podmieňujepoužitievyššejtrestnejsadzby,pričommôžeísťajookolnosťpodľaustanoveniavšeobecnej

časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2 Tr.zák. - stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky k rozdielnemu výkladu § 37 písm. h) Tr.zák. v otázke pojmu „viac” trestných činov
sp.zn. Tpj 104/2009, prijaté 14. júna 2010 - zverejnené v Zbierke Stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov
SR pod číslom R 1/2011).

V tejto súvislosti prokurátor považuje za potrebné zdôrazniť nasledujúce skutočnosti.

V danom prípade súd síce pri formulácii výroku o treste aplikoval ustanovenie § 42 ods. 1 Tr.zák.
s poukazom na § 41 ods. 2 Tr.zák., ale len formálne, nakoľko reálne uložil trest „len” na dolnejhranici trestnej sadzby, a neuložil ho v zvýšenej hornej hranici trestnej sadzby tak ako to predpokladá
ustanovenie § 41 ods. 2 Tr.zák. (zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu
z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu).

Vyššie uvedený postup pri ukladaní trestu by de facto znamenal, že pri ukladaní úhrnného/súhrnného
trestu odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom,
spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, by mohlo byť automaticky aplikované ustanovenie § 41
ods. 1 Tr.zák., bez jeho reálneho odzrkadlenia vo výške trestu a automaticky by to aplikujúc zásadu

„ne bis in idem“ interpretovanú v ustanovení § 38 ods. 1 Tr.zák., znemožňovalo postup podľa § 38 ods.
4 Tr.zák. (zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu pri prevahe
pomeru priťažujúcich okolností), ako je tomu v tomto prípade.

Dal do pozornosti aj chronologické hľadisko vydania stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. Tpj 104/2009, ktoré bolo prijaté dňa 14. júna 2010, a teda v čase

účinnosti Trestného zákona, keď tzv. „asperačná zásada”, legálne zakotvená v tom čase účinnom
ustanovení § 41 ods. 2 Tr.zák., umožňovala zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody
trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu a následne súd ukladal páchateľovi trest nad
jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody, z čoho vyplýva, že zrejmým úmyslom bolo
zamedzenie ukladania „drakonických” trestov. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.

PL.ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012 bolo rozhodnuté, že slová v ustanovení § 41 ods. 2 Tr.zák. v texte
za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia
slobody“ nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čo následne viedlo k zmene zákona
a súčasnej podoby ustanovenia § 41 ods. 2 Tr.zák.

V danom prípade však nebol obžalovanému ukladaný trest na zvýšenej hornej hranici trestnej sadzby
tak ako to predpokladá ustanovenie § 41 ods. 2 Tr.zák. a zároveň mu nebola pričítaná priťažujúca
okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr.zák., čo znamená faktickú a právnu beztrestnosť vo vzťahu k menej
prísnemu trestnému činu (v tomto prípade prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr.zák. a prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr.zák., za ktoré bol obžalovaný uznaný za vinného

rozsudkom Okresného súdu Poprad sp.zn. 5T/110/2018). Vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 41 ods. 2
Tr.zák. bolo aplikované len formálne, bez jeho reálneho odzrkadlenia vo výške trestnej sadzby, pričítanie
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr.zák. by nebolo v rozpore so zásadou „ne bis in idem”.
Postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr.zák. by u obžalovaného prichádzalo do úvahy uloženie trestu v
trvaní 6 rokov (72 mesiacov).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok
Mestského súdu Košice sp.zn. 4T/43/2017 zo dňa 04.04.2024 a vec vrátil na opätovné prejednanie a
rozhodnutie, eventuálne sám rozhodol.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor a to tak, že rozsudok (v jeho výroku o vine)
považuje za správny a zákonný, plne korešpondujúci s doposiaľ vykonaným dokazovaním, pričom v
tom smere v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdom. Obžalovaný v odôvodnení
odvolania argumentuje v podstate troma elementárnymi dôvodmi: 1./ K poskytnutiu pôžičiek zo strany
obžalovaného poškodenému malo dochádzať aj po stíhanom skutku, čo vylučuje, aby poškodený mal

z neho strach a poškodený presne vedel, ako má od obžalovaného peniaze získať. Táto skutočnosť
nemá absolútne žiaden vplyv na trestnosť stíhaného trestného činu, nakoľko v danom prípade nejde
o trestný čin nebezpečného vyhrážania, kde sa pre naplnenie objektívnej stránky vyžaduje, aby
konanie spočívajúce vo vyhrážaní sa smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou mohlo
vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. V danom prípade je obžalovaný stíhaný pre trestný čin

vydierania, kde sa pre naplnenie vyžaduje, aby niekto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou
inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, čo doposiaľ vykonaným dokazovaním
bolo jednoznačne preukázané. Argument obžalovaného, že poškodený naďalej opakovane žiada
obžalovaného o poskytnutie pôžičiek, je rovnakej výpovednej hodnoty ako fakt, že obžalovaný tieto
pôžičky naďalej poškodenému poskytuje, a to aj napriek predchádzajúcim skúsenostiam a označeniu

poškodeného za kriminálnika. 2./ Špecifická rétorika obžalovaného z dôvodu, že od malého dieťaťa má
problém so sluchom. Takúto obranu obžalovaného považuje za absurdnú, objektívne nepodloženú a
absolútne bezpredmetnú, nakoľko obžalovaný nie je stíhaný pre jeho „hlučný prejav“, ale z doposiaľ
vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, aký slovník a aké konkrétne hrozby násilím (nielen vo vzťahuk poškodenému, ale aj jeho rodinným príslušníkom - vrátane detí a vnúčat) vyslovil v úmysle, aby mu
poškodený finančné prostriedky vrátil. 3./ Nezaoberanie sa výškou škody, ktorá mala byť poškodenému
spôsobená. K tomuto je potrebné uviesť len to, že zrejme ušlo pozornosti obžalovaného, že vzhľadom

k tomu, že poškodený uviedol, že mu konaním obžalovaného nevznikla žiadna škoda a nárok na jej
náhradu si neuplatňuje, súdu bolo prokurátorom navrhnuté vypustiť kvalifikovanú skutkovú podstatu
stíhaného trestného činu podľa ods. 2 písm. d) Tr.zák. (spôsobenie väčšej škody), napriek tomu však
bola naplnená kvalifikovaná skutková podstata stíhaného trestného činu podľa ods. 2 písm. a) Tr.zák. s
poukazom na § 138 písm. b) Tr.zák. (spáchanie činu závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Košiciach postupom podľa §
319 Tr.por. odvolanie obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice sp.zn. 4T/43/2017 zo dňa
04.04.2024 zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd na podklade takto podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. a zistil nasledovné:

Podľa § 2 ods. 12 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisléodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Prvostupňový súd vykonal v predmetnej trestnej veci rozsiahle dokazovanie a to výsluchom

obžalovaného, svedkov, prečítaním listinných dôkazov, prečítaním znaleckých posudkov a uznal
obžalovaného A. B. za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods.1, ods.2 písm. a) Tr.zák. s
poukazom na § 138 písm. b) Tr.zák., pretože pod hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil iného,
aby niečo konal, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že prvostupňový súdu záver o vine obžalovaného oprel
o výpoveď svedka poškodeného B., svedkov A., E., N., P., B., E., B., Q., ale nepriamo aj o výpoveď
obžalovaného, ako aj ďalšie listinné dôkazy nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise, predovšetkým o
prepisy hovorov nahrávok telefonických hovorov z mobilného telefónu Samsung Galaxy S4. Konanie
obžalovaného bolo teda dostatočne preukázané výpoveďou samotného poškodeného B., ktorý na

hlavnom pojednávaní dňa 16.11.2020 uviedol, že obžalovaný mu vyvolával a vyhrážal sa ujmou jemu
a jeho rodine pokiaľ mu nevráti peniaze či už telefonicky alebo v rámci osobných stretnutí. Opísal, že
to vplývalo negatívne na jeho psychiku. Potvrdil, že v dôsledku vyhrážok od obžalovaného mu vracal
financie na jeho účet. Taktiež uviedol, že tie menšie vyhrážky nebral vážne a keď sa obžalovaný začal
vyhrážať jeho rodine, začal brať tieto vyhrážky vážne. V zápisnici o výpovedi svedka poškodeného zo

dňa22.11.2016svedokpotvrdil,žesasobžalovanýmstretlivmarci2015kdesedelivauteajsosvedkom
Q. a tam im obžalovaný povedal, že ak mu nevráti peniaze zoberie šrubovák a prepichne mu hlavu,
vulgárne mu nadával a vyhrážal sa, že mu zabije dcéru, syna a vnučky. Uvedené skutočnosti rovnako
potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok Q.. Obavy, ktoré poškodený pociťoval potvrdil vo svojej výpovedi aj
svedokP.,ktorýbolprítomnýpritelefonáte,vktoromsaobžalovanývyhrážalpoškodenému.Rovnakotak

vyhrážanie sa poškodenému vo svojej výpovedi potvrdil aj svedok E., ktorý bol očitým svedok telefonátu
medzi obžalovaným a poškodeným, kedy obžalovaný sa do telefónu vyhrážal poškodenému, že ho
zabije a odreže hlavu jeho vnúčatám. Taktiež potvrdil, že dôvodom vyhrážok bol dlh poškodeného voči
obžalovanému a že bol prítomný pri tom ako obžalovaný prebral peniaze od poškodeného, ktorý si
ich požičal od svedka P.. Svedok taktiež potvrdil, že v dôsledku vyhrážok videl na poškodenom obavy.

Obavy potvrdila v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní aj svedkyňa B.. Potvrdila aj, že im
obžalovaný raz búchal na dvere a že jej poškodený povedal zo strachu pred obžalovaným aby zamkla
a neotvárala dvere. Tieto obavy potvrdil aj svedok N..

Rovnako z výpovede svedka Q. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že sa osobne zúčastnil konverzácie

medzi obžalovaným a poškodeným v aute, kde obžalovaný sediac so šraubovákom v ruke sa vyhrážal
poškodenému, že ho zapichne do krku a že ublíži aj jeho deťom. Rovnako tak potvrdil aj telefonické
vyhrážky. Tieto vyhrážky vyvolali v poškodenom také obavy, že spoločne so svedkom Q. to išli nahlásiť
na políciu.Prvostupňový súd ďalej poukázal na to, že vykonaným dokazovaním bolo objektivizované aj znenie
vyhrážok, ktoré sa objavuje v skutkovej vete napadnutého rozsudku, a to na podklade prepisov

nahrávok telefonických hovorov z mobilného telefónu Samsung Galaxy S4, konkrétne na str. 257-267
vyšetrovacieho spisu - kde obžalovaný doslovne uvádza, že poškodenému rozbije hlavu, pýta od neho
naspäť desať tisíc a auto, a hovorí že zabije poškodenému deti a vnúčatá. Uvádza taktiež, že sa ide
porozprávať so ženou poškodeného o jeho podvodoch a že ju síce nejde biť ani strieľať, lebo zatiaľ
na to nie je pripravený. Tieto prepisy korešpondujú aj so skutočnosťami, ktoré uviedli vyššie menovaní

svedkovia, teda o charaktere vyhrážok a spôsobe komunikácie obžalovaného, a v konečnom dôsledku
ich pravosť potvrdzuje aj samotný obžalovaný, ktorý, v rámci svojich vyjadrení na hlavnom pojednávaní,
ich obsah zľahčuje s tým, že sa nejedná o slovník, ktorý by poškodený už predtým nepočul a že sú tam
inotaje, ktoré človek ani vážne nemôže myslieť ani brať a že tam nie je nič čo by u poškodeného mohlo
vzbudiť obavu o život.

Obdobie počas ktorého dochádzalo k neustálym vyhrážkam (teda marec 2015 - október 2016)
prvostupňový súd ustálil na podklade výpovede svedka poškodeného B., svedka Q., ktorí opísali
stretnutie v aute svedka Q. v marci 2015, pričom obdobie ďalších telefonických hovorov, v ktorých sa
obžalovaný rôznym spôsobom vyhrážal je dostatočne zrejme objektivizované výpismi hovorov na č.l.
268-326 a zo správ od mobilných operátorov na č.l. 651 - 1093, ale aj svedeckými výpoveďami, napr.

svedka N., ktorý potvrdil telefonát z októbra 2016, v ktorom sa obžalovaný vyhrážal poškodenému
vyvraždením jeho rodiny.

Z vykonaného dokazovania bolo dostatočne zrejme preukázané, že zo strany obžalovaného už v
minulosti trestne stíhaného, ktorý sa sám opisuje ako človek prchký, došlo k vysloveniu vyhrážok

smerujúcich k spôsobeniu ťažkej ujmy, fyzickej likvidácie poškodeného a jeho rodinných príslušníkov
pokiaľ poškodený nebude plniť obžalovanému svoj záväzok. Takýto charakter vyhrážok v spojení s
osobou obžalovaného podľa názoru súdu bolo objektívne spôsobilé vyvolať u poškodeného obavy a vo
výraznej miere vplývalo na jeho rozhodovanie. V konečnom dôsledku aj sám obžalovaný na hlavnom
pojednávaní dňa 27.6.2023 sám seba opísal ako človeka, ktorý sa ani nepotrebuje vyhrážať, keďže je

o ňom známe, že by vyhrážky aj uskutočnil a že keď niekto siahne na jeho peniaze a mu ich nevráti,
tak „tam nie je cesty“.
Po podrobnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu sa odvolací súd stotožnil so záverom
prvostupňového súdu v tom smere, že obžalovaný sa predmetného skutku dopustil, čo vyplýva
jednak z výpovede poškodeného, svedkov, ako aj ostatných listinných dôkazov tvoriacich súčasť

spisového materiálu. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom prvostupňového súdu, keď konanie
obžalovaného kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods.1, ods.2 písm. a) Tr.zák. s poukazom na
§ 138 písm. b) Tr.zák., teda že sa mal konania dopustiť závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas.

K tomuto nadriadený súd uvádza, že pod pojmom dlhší čas súdna prax akceptuje časové obdobie

spravidla 6 mesiacov. Už z gramatického výkladu § 138 písm. b) Tr.zák. však možno vyvodiť, že musí
ísť o tak dlhý čas, ktorý jednak prekračuje inak obvyklý čas páchania konkrétnej trestnej činnosti (tzv.
kvantitatívna stránka), jednak by použitie základnej skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu
dostatočne nevystihovalo závažnosť spôsobu konania konkrétneho páchateľa (tzv. kvalitatívna stránka).
Tento znak je preto treba posudzovať individuálne v každom konkrétnom prípade s ohľadom na všetky

jeho okolnosti. Orgány činné v trestnom konaní a v konečnom dôsledku aj súd pri kvalifikovaní skutku
musia vychádzať z viacerých skutočnosti, ktoré môžu vplývať na dĺžku páchania trestného činu. Jedná
sa predovšetkým o samotný charakter trestnej činnosti, dĺžku prípravy na spáchanie trestného činu.

Odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie odpisom registra trestov na obžalovaného z

č.l. 2052 - 2053, výsledkom lustrácie v databáze GP SR z č.l. 2046-2051 a oboznámením telefonických
rozhovorov z č.l. 268-269, 311, 312.

Z prepisov hovorov zistil, že v konaní obžalovaného chýba dlhodobosť konania - teda jeho páchanie
po dlhšiu dobu. Prvostupňový súd keď v skutku uvádza: “... telefonickým vyhrážaním poškodenému

likvidáciou osoby a jeho rodinných príslušníkov približne 15 – krát denne naposledy dňa 14.10.2016 ...“
úmyselne zavádzal vo vzťahu k dlhodobosti. Z telefonických rozhovorov bolo jednoznačne preukázané,
že sa jedná iba o 2 útoky a to 6.8.2015 a 14.10.2016 s následným odstupom času viac ako 1 roka, pričom
obžalovaný sa vyhrážal poškodenému 13 – krát dňa 14.10.2016 od 8.00 do 8.26 hod. Z uvedenéhodôvodu preto nemožno konanie obžalovaného kvalifikovať aj podľa ods. 2 písm. a) Tr.zák. s poukazom
na § 138 písm. b) Tr.zák.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd upravil časť skutku týkajúcu sa vyhrážania
obžalovaného voči poškodenému dňa 14.10.2016 a postupom podľa § 321 ods.1 písm. b), d) Tr.por.
zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods.3 Tr.por. obžalovaného uznal za vinného zo zločinu
vydierania podľa § 189 ods.1 Tr.zák., lebo hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil iného, aby
niečo konal, a tak svojím konaním naplnil skutkovú podstatu citovaného zločinu po stránke subjektívnej

tým, že konal úmyselne a po stránke objektívnej tým, že si bol vedomý svojho konania ako i následku
a uložil mu pri neexistencii žiadnej poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti trest odňatia slobody v trvaní 2
rokov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov, ktorý trest považoval
odvolací súd za zákonný a primeraný, a ktorý splní účel trestu sledovaný individuálnou i generálnou
prevenciou.

Pri rozhodovaní o uloženom treste sa odvolací súd dôsledne riadil zásadami ukladania trestov
uvedenými v § 34 a nasl. Trestného zákona.

Trest uložený páchateľovi má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu. Pri určovaní druhu trestu

a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, ako aj poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Za trestný čin § 189 ods.1 Tr.zák. možno uložiť trest odňatia slobody od 2 rokov do 6 rokov.

Zo správy obce C. vyplýva, že obžalovaný je slobodný a zo strany občanov obce naňho neboli podané
žiadne písomné sťažnosti.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol postihnutý minimálne 16-krát, a
to aj za závažnejšie priestupky proti majetku (napr. priestupok zo dňa 17.4.2016) a verejnému poriadku

(napr. priestupok zo dňa 17.7.2014).
Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný bol doposiaľ 11 krát súdne trestaný. Odsúdenie
rozsudkom Okresného súdu Poprad pod sp.zn. 5T/110/2018, v spojení s uznesením Krajského súdu
Prešov sp.zn. 5To/27/2021 z 2.3.2022, ku ktorému prvostupňový súd ukladal súhrnný trest, ktorým bol
obžalovaný uznaný vinným z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods.1 Tr.zák. a prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr.zák. za skutky, ktoré sa stali od 12.7.2018 do 16.7.2018
a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, t.j. do 3.9.2023 je zahladené. Z uvedeného dôvodu preto
neprichádzalo u obžalovaného uloženie súhrnného trestu, keďže nie sú splnené podmienky pre jeho
uloženie.

Keďže odvolanie prokurátora považoval odvolací súd za nedôvodné, postupom podľa § 319 Tr.por. ho
zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.