Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. máj 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124202218
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124202218.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C., D. XXX/X, zast. Advokátska kancelária CIMRÁK, s. r. o., so sídlom Nitra, Štefánikova
7, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: Mesto Nitra, so sídlom Nitra, Štefánikova 60, IČO: 00 308 307,
o určenie, že žalovanému nepatrí právo z vecného bremena, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 12. novembra 2024 č. k. 36C/18/2024-99 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom určovacom výroku (II.) a vo výroku
o trovách konania (III.) p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalovaného na prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor, o oprave chyby v
katastrálnom operáte, č. X 252/2023 zamietol (I.). Určil, že žalovaný nemá právo vyplývajúce z vecného
bremena zo zákona podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z. z., spočívajúce v práve držby a užívania pozemku
nachádzajúceho sa v katastrálnom území C., obec C., E. C., evidovanom Okresným úradom Nitra,
katastrálnym odborom, na LV č. XXXX ako parc. reg. „C", a to parc. č. 7454/39 zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 55 m2, v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 23/2022, úradne
overenom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, dňa 02. 11. 2022, pod č. F. XXXX/XXXX,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku (II.). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením (III.). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 132 ods. 1, § 151n
ods. 1, 2, 3, § 151o ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c) CSP, § 1 ods. 1, § 4 ods. 1 zák.
č. 66/2009 Z. z., § 7 písm. c), § 34 ods. 1, § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností

a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a vykonaným dokazovaním
zistil, že žalovaný sa v liste zo dňa 03. 05. 2021 vyjadril k funkčnému využitiu pozemku 8772/2 a
parc. 3648 tak, že sa nachádzajú v lokalite určenej na zastavanie, navrhované funkčné využitie je na
bývanie, zástavba uličná voľná do 2.NP. Kúpnou zmluvou zo dňa 13. 05. 2021 žalobca ako kupujúci
odkúpil od predávajúcich parc. CKN, k. ú. C., č. 8772/2 orná pôda vo výmere 692 m2, ako aj parc.
č. 7454/39 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 55 m2 (vytvorený z parc. EKN č. 3648); vklad
vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, dňa 03. 06. 2021 pod č. V

4512/2021. Žalovaný na základe žiadosti oznámil žalobcovi v odpovedi zo dňa 23. 03. 2023, že vecné
bremeno vzniklo žalovanému ex lege ku dňu 01. 07. 2009; jeho obsahom je držba a užívanie pozemkov
pod existujúcou stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby. V prípade vecných
bremien zriaďovaných priamo zo zákona ide o verejnoprávne obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti, ktoréje výrazom prevahy verejného záujmu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby toto zasahovanie bolo
podmienenésúhlasomdotknutéhovlastníka.Ďalejbolouvedené,ženapozemku7454/39jeumiestnená
líniová stavba - miestna cesta G. H. vo vlastníctve žalovaného, ktorú nadobudol podľa zák. č. 138/1991

Zb. Cesta zaberá plochu o výmere cca 1 ha 2000 m2 vrátane priľahlej plochy; žalovaný nedisponoval
informáciou o veku stavby a nemal k dispozícii ani kolaudačné povolenie. GP č. 23/2022 si objednal
žalovaný na účel vyznačenia vecného bremena. Na fotografiách a snímkach z internetu, predložených
žalobcom je vidieť, čo sa na dotknutom pozemku nachádza. Žalovaný listom zo dňa 11. 07. 2023 oznámil
žalobcovi, že G. ulica ako miestna cesta patrí do siete miestnych komunikácií, pričom existovala už v

roku 1990. Ide o stavbu postavenú a udržiavanú štátom MsNV Nitra a po roku 1990 Mestom Nitra. Mestu
vzniklo ex lege právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Stavebníkom bol štát - SR, MsNV v Nitre, od
delimitácie, resp. odo dňa konania volieb do samosprávy v roku 1990 sa stal vlastníkom cesty žalovaný.
Otázky vlastníctva pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce, neboli predmetom
delimitácie. Mesto Nitra nedisponuje žiadnou projektovou dokumentáciou a ani žiadnymi rozhodnutiami
a povolaniami, nakoľko stavba cesty bola delimitovaná bez týchto dokumentácií a povolení. Dňa 01.

11. 1991 bola medzi Technickými službami mesta Nitra v likvidácii ako odovzdávajúcou organizáciou
a Mestom Nitra ako preberajúcou organizáciou uzatvorená hospodárska zmluva, súčasťou ktorej bola
príloha, týkajúca sa miestnych komunikácií v C., a to menovitý zoznam ulíc podľa časti mesta s ich
rozmermi a číslami parciel. G. ulica bola uvedená pod číslom 27, išlo o parcely 7454, 7453, vozovka v
dĺžke 1 456 m, v šírke 4 - 7 m, plocha 16 084 m2. V geometrickom pláne číslo 23/2022, vyhotovenom

dňa 08. 09. 2022 bolo vyznačené vecné bremeno na G. ulici s tým, že celková výmera predstavovala 22
756 m2. Z výpisu LV č. XXXX, k. ú. C. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to
pozemkov 7454/39 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 55 m2 a 8772/2 orná pôda vo výmere 692
m2. Na tomto LV je vyznačená plomba na základe X-252/2023 (oprava chýb v katastrálnom operáte).
V časti C LV je evidovaná ťarcha ako vecné bremeno práva držby a užívania pozemkov registra CKN

parc. č. 7454/39 podľa § 4 zák. č. 66/2009 Z. z. v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č.
23/2022, úradne overenom pod č. G1 2318/2022 v prospech vlastníka stavby - Mesto Nitra podľa
Z - 11271/2022 - 883/2023. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov zo
dňa 27. 02. 2024 č. Xo 1/2024-6/Br, bolo vyhovené odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu Okresného
úradu Nitra, katastrálneho odboru č. X 252/2023-11 zo dňa 21. 11. 2023, toto rozhodnutie o zamietnutí

návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte katastrálneho územia C. na liste vlastníctva číslo XXXX
bolo zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia
vyplýva, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že Okresný úrad Nitra, katastrálny
odbor v konaní Z 11271/2022 nepostupoval správne v súlade so zákonom, pretože zo spisu nebolo
zistiteľné, či boli splnené podmienky podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., tj. či sa jedná o

stavbu vo vlastníctve Mesta Nitra, ktorá prešla do vlastníctva mesta na základe prechodu vlastníctva od
štátu osobitným právnym predpisom (§ 2 zák. č. 138/1991 Zb.). Listina preukazujúca, že Mesto Nitra
nadobudlo predmetnú stavbu podľa osobitných predpisov delimitačným protokolom, sa nenachádza
v opatrení Z 11271/2022, pričom zákonodarca jednoznačne ustanovil, že vlastnícke právo prechádza
zo štátu na obec a to, že ide o derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníctva, kedy následný vlastník

veci odvodzuje svoje právo vlastníctva od predchádzajúceho vlastníka. Hospodárska zmluva zo dňa
01. 11. 1991 nie je listinou preukazujúcou prechod vlastníckych práv k stavbe zo štátu na mesto
podľa osobitného predpisu, ale že mesto nadobudlo stavbu zmluvou od Technických služieb mesta
Nitry v likvidácii z dôvodu likvidácie tejto rozpočtovej organizácie jej zakladateľom dňom 30. 06. 1991.
Delimitačný protokol je dokladom na preukázanie, že Mesto Nitra nadobudlo predmetnú stavbu do

vlastníctva, ktorým by boli splnené zákonné podmienky na aplikáciu § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z., a
teda, že dané stavby prešli zo štátu do vlastníctva mesta podľa osobitného predpisu. Právo vyplývajúce
z vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z. bez delimitačného protokolu nemohlo vzniknúť.
Z administratívneho spisu nebolo zistiteľné, či ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov.
Kolaudačné rozhodnutie nepreukazuje legálnosť stavby, umožňuje len jej užívanie. Či bola stavba

povolená podľa platných predpisov sa v zásade preukazuje stavebným povolením a podobne, pričom zo
spisu Z 11271/2022 nevyplýva, že uvedená stavba je stavbou povolenou, čo tiež malo byť preukázané
rozhodnutím príslušného správneho orgánu. Kolaudačnému rozhodnutiu musí predchádzať rozhodnutie
o povolení stavby a toto obsahuje aj údaj o tom, kedy bolo stavbe vydané stavebné povolenie. Z rozsahu
požadovanéhoazapísanéhovecnéhobremenajezrejmé,žeexistujerozpormedzirozsahomuvedeným

v hospodárskej zmluve zo dňa 01. 11. 1991 a rozsahom vyplývajúcim z geometrického plánu č. 23/2022,
vyhotoveného na vyznačenie vecného bremena. Predmetné pozemky, ku ktorým sa má zapísať vecné
bremeno zo zákona, musia byť tie isté pozemky, ktoré boli ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z.,
v užívaní vlastníka stavby, tj. rozsah zákonného vecného bremena, ktorý má byť predmetom zápisu,musí byť v súlade s delimitačným protokolom a musí zodpovedať stavu ku dňu účinnosti zákona 01.
07. 2009. V opačnom prípade by vecné bremeno v prospech vlastníka stavby na základe osobitného
predpisunemohlovzniknúťdňomúčinnostizákonač.66/2009Z.z.,pretožebynebolinaplnenékogentné

a taxatívne podmienky uvedené § 1 ods. 1 tohto zákona. Na základe uvedeného odvolací orgán
skonštatoval, že v katastrálnom konaní Z 11271/2022 neboli splnené podmienky na jeho zápis podľa §
34 a nasl. katastrálneho zákona, čím boli naplnené dôvody na uskutočnenie konania o oprave chyby
v katastrálnom operáte.

1.2. Uviedol, že právna teória rozoznáva viaceré druhy súkromnoprávnych žalôb, ako aj viaceré
kritériá na ich kategorizáciu. Ustanovenie § 137 CSP uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne.
Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na
tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, teda, aby mal zmysel. Pri
určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená,
že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda, či bude sporové

súdne konanie užitočné, alebo naopak, zbytočné. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení
práva preukázať, ibaže právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca má naliehavý právny
záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za
predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť.
Prívlastok naliehavý je potrebné chápať tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť

sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak,
naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny
preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem absentuje, ak má
žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie
je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Na základe vykonaného

dokazovania súd konštatuje, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd dospel k záveru, že žalobca v tomto
konaní preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože ku dňu rozhodovania
nemal vedomosť o žiadnom rozhodnutí, ktoré by sa už takouto otázkou zaoberalo. Vo vzťahu k
preukázaniu naliehavého právneho záujmu žalobcu súd poukázal na to, že žalobca sa domáha
určenia, že žalovaný nemá právo vyplývajúce z vecného bremena k nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom

je žalobca. Žalobca naliehavý právny záujem preukázal i tým, že vecné bremeno zapísané v LV č.
XXXX obmedzuje a ohrozuje jeho vlastnícke právo. Pretože súdne rozhodnutie o určení, že žalovaný
nemá právo vyplývajúce z vecného bremena, je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri
nehnuteľností, je žaloba o určenie neexistencie práva vyplývajúceho z vecného bremena spôsobilým
právnym prostriedkom na odstránenie neistoty v rámci právnych vzťahoch medzi stranami sporu.

Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi zisteným skutkovým právnym stavom a stavom zapísaným v
katastri nehnuteľností. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný nemá
právo vyplývajúce z vecného bremena zo zákona podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z., spočívajúce
v práve držby a užívania dotknutého pozemku, nachádzajúceho sa v katastrálnom území C., obec
C., okres C., evidovanom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako parc.

reg. ,,C“ a to parc. č. 7454/39 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 55 m2, v rozsahu vyznačenom
v geometrickom pláne č. 23/2022, úradne overenom pod č. G1 2318/2022. Pre existenciu vecného
práva zo zákona je potrebná existencia a legalizácia stavby v zmysle príslušných právnych predpisov.
V konaní bolo zistené, že na spornej nehnuteľnosti sa žiadna stavba nenachádza, a taktiež nebolo
vydané žiadne stavebné povolenie. Vlastnícke právo k stavbe žalovaný deklaroval pri podaní žiadosti o

zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností hospodárskou zmluvou, ktorá je ale preukázateľne v
rozpore s geometrickým plánom na vyznačenie vecného bremena pod MK G. č. 23/2022, vyhotoveným
firmou ENVI-GEOS s. r. o. dňa 08. 09. 2022, úradne overeným pod č. G1 2318/2022, ktorý bol tiež
podkladom pre zápis vecného bremena v prospech žalovaného. Nesúlad spočíva v celkovej ploche a
šírke komunikácie, keďže v hospodárskej zmluve sa uvádza šírka stavby 4 - 7 metrov o celkovej ploche

stavby 16 084 m2 a geometrický plán č. G1 2318/2022 zameral stavbu v dotknutej časti o šírke 10 m
a celkovú plochu stavby o výmere 22 756 m2. V zmysle geometrického plánu pozemná komunikácia
zasahuje do pozemku žalobcu a prechádza cez dotknutú parcelu, čo je v rozpore so skutočným stavom,
pretože podľa satelitnej snímky je pozemná komunikácia umiestnená v tesnej blízkosti dotknutej parcely,
avšak do tejto priamo žiadnym spôsobom nezasahuje. S poukazom na to v geometrickom pláne bola

nesprávne zahrnutá dotknutá parcela žalobcu. Z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. ďalej
vyplýva, že zákon ku vzniku vecného bremena jednoznačne vyžaduje existenciu a legalizáciu stavby
podľa platných právnych predpisov a nadobudnutie vlastníckeho práva k stavbe obcou alebo vyšším
územným celkom, ktoré v danom prípade neboli splnené. Na základe toho teda nemohlo dôjsť anik prípadnej legalizácii stavby a ani k nadobudnutiu vlastníckeho práva k stavbe žalovaným. Žalobca
predloženými listinnými dôkazmi potvrdil, že žalovaný nemá právo vyplývajúce z vecného bremena k
spornej nehnuteľnosti.

1.3. Žalovaný počas konania tvrdil, že mu v zmysle ustanovení zák. č. 66/2009 Z. z. splnením zákonných
podmienok vzniklo ex lege právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to už k 01. 07. 2009. Odvolával
sa na geometrický plán č. 23/2022, ako aj hospodársku zmluvu. Napriek tomu, že bol žalovanému
známy stav správneho konania o oprave chýb v katastrálnom operáte, ako aj tvrdenia žalobcu, v spore

nenavrhol žiadne dokazovanie vo vzťahu k existencii delimitačného protokolu, keďže hospodárska
zmluva prechod práv k stavbe zo štátu na žalovaného nepreukazuje. Taktiež v rámci súdneho sporu
nepreukázalexistenciulegálnostistavby,tj.to,žebysamalojednaťostavbupovolenúpodľastavebného
zákona, resp. iných právnych predpisov. Okrem toho, v spore nepredložil dôkaz o tom, prečo sú rozdiely
medzi hospodárskou zmluvou a geometrickým plánom ohľadne stavby (šírka cesty a jej výmera). Na
základe toho, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu podmienok pre zápis

vecného bremena, súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a
vyhovel jej. V priebehu konania súd zisťoval stav prebiehajúceho správneho konania, pričom po tom,
ako sa súd dozvedel od správneho orgánu o rozhodnutí o prerušení konania č. X 252/2023 do vyriešenia
predbežnej otázky, zároveň zistil, že o tomto rozhodnutí mali mať vedomosť aj strany sporu, pretože
rozhodnutie zo dňa 17. 05. 2024 im malo byť zasielané. Žalovaný navrhol súdu prerušiť konanie, ale

súd tento návrh zamietol, pretože prerušenie konania nepovažoval za dôvodné. Samotné katastrálne
konanie o oprave chyby je prerušené do vyriešenia predbežnej otázky, ktorou je zistenie účastníkov
konania dotknutých listov vlastníctva, ktorých sa týkalo konanie o zázname Z 11271/2022, a to v počte
76 (čl. 77). Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor súdu dňa 13. 09. 2024 oznámil, že pre veľký počet
účastníkov konania nevie predpokladať termín ukončenia konania.

1.4. V tomto prípade by sa mohlo jednať o prerušenie konania podľa § 164 CSP, tj. v prípade, ak súd
neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v
ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie
podnet. Pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania je potrebné uvažovať v intenciách vhodnosti,

pretože prípadným prerušením konania do skončenia iného správneho alebo súdneho konania môže
prísť k predĺženiu konania prípadne aj o niekoľko rokov. Na druhej strane však nie je vhodné, aby
dva súdy rozhodli o totožnej otázke na podklade tých istých skutkových okolností odlišne, pretože
to významným spôsobom oslabuje princíp právnej istoty. Hlavnými kritériami pre posúdenie vhodnosti
prerušenia konania podľa § 164 sú vhodnosť, dĺžka konania, právo sporových strán na rýchlu a účinnú

ochranu aj v intenciách článku 17 CSP, zamedzenie prípadných odlišných rozhodnutí aj súdov o tej istej
otázke na podklade zhodných skutkových okolností a už spomínanú hospodárnosť konania. V tomto
prípade súd po oboznámení sa s rozhodnutím správneho orgánu o prerušení konania, vyjadreniami
strán sporu, dospel k záveru, že prerušenie konania nie je dôvodné. Rozhodnutie súdu nezávisí od
otázky, ktorá patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, alebo v kontexte ktorej sa uskutočňuje

konanie na inom súde alebo správnom orgáne. Tým, že súd nerozhodol o prerušení konania, ako
ani neoboznamoval strany sporu o prípadnom zrušení pojednávania, nariadeného na deň 12. 11.
2024, z dôvodu rozhodovania o návrhu na prerušenie konania, vec na pojednávaní aj v neprítomnosti
žalovaného prejednal a tiež rozhodol. S poukazom na uvedené súd vyhovel žalobe a súčasťou rozsudku
je i geometrický plán č. 23/2022, súčasťou ktorého bol i pozemok žalobcu, o ktorý v tomto spore ide.

1.5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP, a keďže žalobca bol
v konaní plne úspešný, priznal mu nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
Strany sporu nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by
mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. h/ CSP). Poukázal na ustanovenie § 137 písm. c/ CSP a uviedol, že právny záujem, ktorý
je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie

naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený)
procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či
snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie.
Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcuohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú
možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému
rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah

účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).
Okresný súd Nitra sa bližšie zaoberal posúdením naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe,
pričom dospel k záveru, že žalobca v tomto konaní preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Uviedol, že žalobca pred podaním určovacej žaloby podal dňa 26. 09. 2023 na Okresný úrad

Nitra, katastrálny odbor návrh na opravu chyby podľa § 59 katastrálneho zákona, v ktorom žiadal
Okresný úrad, katastrálny odbor, aby rozhodol o oprave chyby tak, že odstráni nezákonne zapísané
vecné bremeno podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. spočívajúce v práve držby a užívania pozemku,
nachádzajúceho sa v katastrálnom území C., obec C., okres C., evidovanom Okresným úradom Nitra,
katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako parc. reg. „C“ s p. č. 7454/39 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 55 m2, v rozsahu vyznačenom v GP č. 23/2022, úradne overenom Okresným úradom Nitra,

katastrálnyodbor,dňa02.11.2022.OkresnýúradNitra,odboropravnýchprostriedkovvydalrozhodnutie
č. Xo 1/2024-6/Br zo dňa 27. 02. 2024, ktorým vyhovel podaniu žalobcu a zrušil rozhodnutie Okresného
úradu Nitra, katastrálny odbor č. X 252/2023 a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Okresný
úrad Nitra, katastrálny odbor vydal rozhodnutie v konaní X 252/2023-112, ktorým konanie prerušil do
vyriešenia predbežnej otázky (zistenie účastníkov konania/ustanovenie opatrovníkov). Z rozhodnutia

odvolacieho správneho orgánu je zrejmé, že žalobca sa domáha ochrany svojich práv v správnom
konaní, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Naliehavý právny záujem na určení toho, či tu
právo je alebo nie je, je daný iba vtedy, ak by bez takéhoto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo
by sa jeho právne postavenie stalo neistým, a to za predpokladu, že toto ohrozenie alebo túto neistotu
možnoodstrániťlenrozhodnutímsúdu.Tvrdeniežalobcuonaliehavomprávnomzáujmemusívykazovať

dostatočnú intenzitu. Naliehavosť spočíva v skutočnosti, že rozhodnutie súdu je pre žalobcu užitočné
podstatným spôsobom. Právny záujem však naliehavý nie je, ak sa žalobca domáha svojho práva
prostredníctvom iných prostriedkov ochrany práva. Žalovaný považuje podanú žalobu zo strany žalobcu
za predčasnú a procesne neprípustnú z dôvodu prebiehajúceho správneho konania, ktorého výsledok
je spôsobilý odstrániť právnu neistotu medzi stranami sporu. Z uvedených skutočností je zrejmé, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalobca
dostatočne nepreukázal naliehavý právny záujem na podanej žalobe, preto navrhol, aby odvolací súd
rozsudok zrušil alebo rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne ako nedôvodnú a priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za správny, spravodlivý a riadne odôvodnený, s ktorým sa plne stotožňuje. Súd prvej inštancie
vykonal vo veci náležité dokazovanie a vec správne právne posúdil a náležite odôvodnil vo svojom
rozsudku. Žalobca má za to, že v konaní bolo riadne preukázané, že žalobca ako vlastník spornej
nehnuteľnosti má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je. Žalobca v konaní

preukázal, že vecné bremeno obmedzuje a ohrozuje jeho vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti
a práve rozhodnutie o určenie neexistencie práva vyplývajúceho z vecného bremena je spôsobilým
právnymprostriedkomnaodstránenieneistotyvrámciprávnychvzťahovmedzistranamisporu.Vkonaní
na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor pod č. X 252/2023-112 o oprave (ktoré je ako zdôraznil
aj súd prvej inštancie prerušené do vyriešenia predbežnej otázky, ktorou je zistenie okruhu účastníkov

konania dotknutých listov vlastníctva, ktorých sa týkalo konanie o zázname Z 11271/2022, a to v počte
76) sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, nakoľko v tomto konaní sa rieši
len administratívny problém, a to, či katastrálny úrad nespravil chybu a či záznam o vecnom bremene
bol vykonaný správne – nie, či existuje právo žalovaného. Akékoľvek rozhodnutie katastra preto nemá
vo vzťahu k existencii práva význam, nakoľko ide iba o skúmanie deklaratórneho zápisu v evidencii

nehnuteľností. Žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie
spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Jedine rozhodnutie súdu odstráni v danom
prípade zjavnú právnu neistotu žalobcu aj do budúcnosti, nakoľko je zrejmé, že má žalovaný záujem na
postavení komunikácie na parcele žalobcu. V opačnom prípade by bol žalobca odkázaný na zdĺhavé
niekoľkoročné konanie pred správnym orgánom, ktorý už raz zjavne pochybil, nehovoriac o tom, že

žalovanému teraz nič nebráni vo využívaní vecného bremena a v zriadení stavby na cudzom pozemku.
Vzhľadom na uvedené, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania.4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
stranou (žalovaným), v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380
ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario),popreskúmanízákonnostiavecnej

správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní dospel

k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom
v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné
skutočnostiatoitie,ktoréžalovanýuvádzalvodvolaní, pretoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov súdu

prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalovaného uvádza nasledovné:

8. Predmetom konania je žaloba o určenie, že žalovaný nemá právo vyplývajúce z vecného bremena zo
zákona podľa § 4 zák. č. 66/2009 Z. z., spočívajúce v práve držby a užívania pozemku, nachádzajúceho
sa v katastrálnom území C., obec C., okres C., evidovanom Okresným úradom Nitra, katastrálnym

odborom na LV č. XXXX ako parc. reg. ,,C“, a to parc. č. 7454/39 - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 55 m2, v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 23/2022, úradne overenom pod č.
G1 2318/2022. Keďže ide o určovaciu žalobu, súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a dospel k záveru, že žalobca v danej veci
naliehavý právny záujem na požadovanom určení má, preto sa zaoberal žalobou aj vecne, pričom jej

vyhovel. Žalovaný v odvolaní proti tomuto rozsudku namietol len správnosť záveru súdu prvej inštancie
o tom, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, preto len táto právna otázka
bola predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

9. Žalobný (procesný) nárok sa vo všeobecnosti skladá z dvoch zložiek, a to z uvedenia relevantných

skutkových okolností týkajúcich sa opísania skutkového deja (causa petendi), z ktorých žalobca
vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva materiálnej povahy. Druhou zložkou
je žalobný návrh (petitum), ktorým žalobca konkretizuje jeho návrh na poskytnutie ochrany špecifickým
spôsobom zodpovedajúcim skutkovému deju. Z uvedeného teda vyplýva, že súd je viazaný petitom
žaloby po obsahovej stránke, ktorý je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe.

Súd je preto povinný skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh (sp. zn. 7Cdo
268/2019).

10. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na
tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, teda, aby mal zmysel. Pri

určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená,
že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda, či bude sporové
súdne konanie užitočné, alebo naopak, zbytočné. Súdne konanie môžeme chápať aj ako určitú službu
poskytovanú štátom žalobcovi za účelom ochrany jeho práv, preto je dôvodné zisťovať, či má pre
žalobcuzmysel.Žalobcamusínaliehavýprávnyzáujemnaurčeníprávapreukázať,ibažeprávnyzáujem

vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo
nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na
plnenie. Iba v zriedkavých prípadoch obstojí určovacia žaloba, ak možno žalovať na plnenie. Doktrína
preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právnyzáujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav
tejto neistoty alebo ohrozenia možno odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii
(neexistencii) predmetného práva. Doktrínu preventívneho charakteru a interpretačné dôsledky tejto

doktríny nie je možné absolutizovať. V mnohých prípadoch ju nemožno vztiahnuť na určovacie žaloby,
ktoré predpokladá osobitný predpis, teda, kde žalobca naliehavý právny záujem nepreukazuje. Za
ojedinelých špecifických okolností nie je vylúčené, že žalobca bude mať naliehavý právny záujem na
určení práva aj vtedy, ak právo už bolo porušené.

11. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené
právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu
alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý je potrebné chápať tak, že právny záujem má dostatočnú
intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom
užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného
práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem

absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené
právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu.

12. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať, teda žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové
tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný a na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť

dôkazy.Naliehavýprávnyzáujemjesúčasťoužalobnéhonároku.Rozhodnutieoprávnomzáujme,otom,
či je alebo nie je daný, je meritórne. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia
žaloby.

13.1. Otázkou naliehavého právneho záujmu sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal Najvyšší súd

SR v rozhodnutí sp. zn. 2ObdoV/11/2019 z 11. decembra 2019, pričom v tomto svojom rozhodnutí
poukázal na judikatúru NS SR v tejto otázke, a to rozhodnutia sp. zn. 4Cdo/136/2009, R 17/1972, sp.
zn. 5Cdo/31/2011 a sp. zn. 4Cdo/89/2007, sp. zn. 3Cdo/112/2004 publikované v časopise Zo súdnej
praxe pod č. 81/2006 a obdobne aj sp. zn. 4Cdo/49/2003 publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č.
75/2003, sp. zn. 3Cdo/53/2007, sp. zn. 1Cdo/26/2007, sp. zn. 5Cdo/136/2007, sp. zn. 5Obdo/51/2011,

sp. zn. 6Cdo/392/2013 a uviedol, že z vyššie citovanej judikatúry vyplývajú nasledovné závery:

13.2. Povinnosťou súdu pri skúmaní naliehavého právneho záujmu je posúdiť, či určovací žalobný návrh
jevhodnýmasprávnezvolenýmnástrojomochranyjehopráva,t.j.akneistotužalobcuvprávnomvzťahu
je možné odstrániť navrhovaným určovacím výrokom (tu ide predovšetkým o prípady, kedy určovací

výrok vytvorí pevný právny základ vzťahu medzi stranami sporu, ktorým sa predíde prípadným sporom
o splnenie povinnosti).

13.3. Otázku existencie, resp. neexistencie naliehavého právneho záujmu treba posudzovať výlučne
s ohľadom na právny záujem žalobcu, záujem žalovaného je pri posudzovaní tejto otázky súdom

irelevantný.

13.4. Žalobca má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe vždy vtedy, ak nemá možnosť domáhať
sa ochrany svojich práv alebo oprávnených záujmov iným procesným spôsobom. Ide predovšetkým o
prípady, kedy žalobca nemá možnosť podať žalobu na plnenie, a kedy má legitimáciu na podanie žaloby

na plnenie výlučne žalovaná strana.

13.5. Aj v prípadoch, kedy žalobca, ktorý podal určovaciu žalobu, má možnosť podania žaloby na
plnenie, všeobecne neplatí, že by nebol daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení.
Ide predovšetkým o prípady, kedy by žalobou na plnenie nebol vyčerpaný celý predmet konania o

určovacejžalobealebo,kedysaurčovacímvýrokomrozsudkuvytvorípevnýprávnyzákladvzťahumedzi
stranami sporu.

13.6. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nie je daný vtedy, ak by požadované určenie viedlo
len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Tu ide predovšetkým o prípady, kedy sa žalobca domáha

žalobou určenia neplatnosti právneho úkonu s tým, aby následne mohol žalobca podať žalobu na
plnenie (napr. žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo žalobu na náhradu škody) alebo inú
určovaciu žalobu (napr. žalobu o určenie vlastníckeho práva). Určovacia žaloba je tak neprípustná vtedy,ak rozhodnutie o merite sporu by predstavovalo len rozhodnutie o predbežnej otázke podstatnej pre
rozhodnutie iného (žalobcom následne iniciovaného) súdneho sporu.

14. Žalobca podal predmetnú žalobu po tom, čo mu bolo Okresným úradom, katastrálnym odborom
Nitra oznámené, že na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve bolo zapísané zriadenie vecného bremena práva
držby a užívania podľa § 4 zák. č. 66/2009 Z. z.

15. Zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod

stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“) je podľa dôvodovej správy ďalšou právnou úpravou,
pomocou ktorej sa má riešiť majetkovoprávne usporiadanie pozemkov. Vzhľadom na pretrvávajúci
nepriaznivý stav, neexistenciu žiadneho právneho vzťahu obce (mesta, VÚC) k pozemkom pod
niektorými takýmito stavbami tento zákon zaviedol vznik vecného bremena k takým k pozemkom priamo
zo zákona ako nárok v prospech obce (mesta, VÚC - ďalej aj len „obce“). Vzťahuje sa len na pozemky

zastavané stavbami neslúžiacimi na podnikanie, ktoré prešli zo štátu do vlastníctva obcí. Dôvodová
správa vysvetľuje potrebu prijatia takéhoto predpisu. Z dôvodovej správy vyplýva jednoznačný zámer
zákonodarcu za účelom vyhnúť sa obmedzovaniu vlastníckych práv k pozemkom, u ktorých neboli
splnenépodmienkynavznikvecnéhobremena.Dôkladnávedomosťzákona,aleijehodôvodovejsprávy
umožňuje správnu aplikáciu zákona.

16. Dňa 01. 07. 2009 nadobudol účinnosť § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., upravujúci vecné bremeno
k cudzím pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí v prospech obcí priamo zo zákona, a to bez
ohľadu na to, v akom stave sa stavby k tomuto dňu nachádzali; mohlo ísť o stavby dokončené, ale aj
o stavby v rôznom štádiu rozostavanosti. V prvej vete § 4 ods. 1 citovaného zákona sú jasne definované

podmienky, ktorých existenciou - splnením - je podmienený vznik vecného bremena aj jeho obsah.
Keďže vecné bremeno vzniká v prospech obce vo verejnom záujme, druhá veta tohto ustanovenia
predpokladá, že ho uplatní zákonným spôsobom, teda, že obec požiada o zápis vecného bremena
do katastra nehnuteľností len na tie pozemky, na ktorých sa nachádzajú legálne postavené, od štátu
delimitáciou nadobudnuté stavby v jej vlastníctve, nevyužívané na podnikanie.

17. Vecné bremeno predstavuje závažný zásah do vlastníckych práv povinného z vecného bremena,
a pokiaľ ide o zákonné (teda nie zmluvné) vecné bremeno, musí ho strpieť aj proti svojej vôli, i keď za
odplatu.

18. Žalovaný tvrdenie, že v danej veci žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom
určení žalovaný videl v tom, že predmetná žaloba je predčasná a procesne neprípustná z dôvodu
prebiehajúceho správneho konania, ktorého výsledok je spôsobilý odstrániť právnu neistotu medzi
stranami sporu. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR sp. zn.
1Sžrk/20/2018, v ktorom sa zaoberal otázkou zápisu vecného bremena v zmysle zákona č. 66/2009 Z.

z. v záznamovom konaní, pričom okrem iného uviedol, že ak by sťažovatelia alebo ostatní spoluvlastníci
dotknutí zapísaným vecným bremenom boli toho názoru, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu
celkom alebo z časti k ich pozemkom nevzniklo, nič im nebráni obrátiť sa so žalobou na príslušný civilný
súd.

19. Z uvedeného vyplýva, že konanie o záznamovom konaní na správe katastra (prípadne správne
konanie na správnom súde) nevylučuje podanie žaloby na civilnom súde o určenie, že žalovaný nemá
právo vyplývajúce z vecného bremena zo zákona podľa § 4 zák. č. 66/2009 Z. z. tak, ako sa toho
domáha žalobca v tomto konaní. Výkon vlastníckeho práva žalobcu je nepochybne ohrozený, resp. jeho
právne postavenie je neisté, pretože na liste vlastníctva č. XXXX je k jeho parc. č. 7454/39 je zapísané

vecné bremeno práva držby a užívania pozemkov v prospech žalovaného. Predmetnou žalobou má
žalobca záujem dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, pričom nemá inú žalobu, ktorou by
sa mohol domôcť výmazu vecného bremena tak, ako bolo zapísané, pričom požadovaného určenia sa
domáha len ohľadom svojho vlastníctva. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie o tom, že žalobca v danej veci naliehavý právny záujem na požadovanom určení

má, a keďže len tento právny záver súdu prvej inštancie bol predmetom prieskumu odvolacieho súdu,
k ostatným otázkam sa odvolací súd už nevyjadruje. Rovnaký záver, ako urobil súd prvej inštancie
ohľadom otázky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vyplýva aj z rozhodovacejčinnosti ostatných súdov v SR. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1, 2 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).