Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/63/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123238812
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123238812.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci manželky (navrhovateľky)
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XX F., zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Zdenkou
Hulmanovou, advokátkou, so sídlom v Žiline, Kysucká cesta 3 a manžela G. D. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytomakonavrhovateľka,zastúpenéhoprávnouzástupkyňouJUDr.GabrielouKľačanovou,advokátkou,
so sídlom v Martine, Andreja Kmeťa 10511/17, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom H. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, na odvolanie manžela proti rozsudku

Okresného súdu v Žiline č.k. 3P/49/2023-132 zo dňa 23. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline po tom, čo rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté
dňa XX.XX.XXXX v C., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesto Žilina, vo zväzku
XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, schválil rodičovskú dohodu pri úprave
práv a povinností rodičov k maloletým deťom tak, že maloletú H., nar. XX.XX.XXXX a maloletú F.,

nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky. Otcovi, ktorý sa zaviazal
prispievať na výživu maloletej H. sumou 300,- Eur a na výživu maloletej F. sumou 200,- Eur mesačne
k rukám matky, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred, upravil styk s maloletými deťmi v bežnom
roku a počas sviatkov a prázdnin tak, ako to konkretizoval vo výrokovej časti svojho rozsudku s tým,
že obidvaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Žiadnemu
z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 23 ods. 1 až 3, § 24 ods. 1, 2, 4 a 5 v spojení s ust. § 25

ods. 1, 2 a § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, keď konštatoval, že vzťahy medzi manželmi sú
tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z výpovedí samotných manželov mal
preukázané, že už nezdieľajú spoločnú domácnosť, z ktorej sa manželka odsťahovala v decembri 2023,
spolu nehospodária, intímne sa spolu dlhodobo nestýkajú, netrávia spolu žiaden voľný čas a najmä
manželka nemá záujem o záchranu manželstva. Manžel síce deklaroval záujem urovnať vzťahy medzi
manželmi, a to v rámci pomyselného „boja dobra proti zlu“, v rámci ktorého chce zachrániť manželku,

ale prvoinštančný súd mal za to, že v takomto prípade je potrebný záujem obidvoch rodičov, pričom
manželka záujem o záchranu manželstva nemá a nie je ochotná už obnoviť spolužitie. Za takéhoto
stavu je potom manželstvo len formálne bez toho, aby plnilo svoj účel, a preto návrhu manželky narozvodmanželstvavyhovel.Príčinurozvratumanželstvavidelvovzájomnomcitovomodlúčenímanželov
z dôvodu rozdielnosti pováh a názorov, ako i v rôznom postoji k hodnotovým otázkam týkajúcim sa viery.
Pri úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode súd prvej inštancie, keď

maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal k vyživovacej povinnosti vo výške 300,-
Eur na maloletú H. a 200,- Eur na maloletú F. a upravil styk otca k maloletej H. v bodoch III. až V.
výrokovej časti rozsudku, keď mal za to, že takáto dohoda nie je v rozpore so záujmami maloletých detí.
Keďže rodičia nedospeli k dohode pri úprave styku s maloletou F., v tejto časti súd prvej inštancie upravil
styk otca autoritatívne v zmysle ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. O trovách konania súd rozhodol podľa

ust. § 52 CMP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne manžel navrhovateľky. Žiadal napadnutý rozsudok vo výroku I. zrušiť a v tejto časti vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie dôvodiac tým, že podľa jeho názoru
v prejednávanej veci vzťahy medzi manželmi nie sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že by

manželstvo nemohlo plniť svoj účel. Odôvodnenie manželky, v ktorom uviedla, že nezhody s manželom
začali už po uzatvorení manželstva v roku XXXX, je podľa jeho názoru účelové. V manželstve sa narodili
tri dcéry s väčším časovým odstupom len preto, že všetky manželka porodila cisárskym rezom a on je
z veľkej rodiny a vždy chcel mať rozvetvenú rodinu s vyšším počtom detí. Keby neboli bývali problémy
pri pôrodoch, tak verí, že by v manželstve mali aj viac detí. Manželstvo podľa jeho názoru fungovalo

až do roku 2021, kedy manželka so svojou kamarátkou I. založili obchodnú spoločnosť ASATOMA, s.
r. o. a začali sa venovať hudobnej terapii, vykladaniu tarotových kariet, numerológii, jogovým cvičeniam
a masážam, ručnej práci a keramike. Uvedomil si, že manželka má v dome mnoho kníh o reinkarnácii
a postupne si všimol, ako sa veľmi zmenila a že všetky tieto skutočnosti ju posunuli inam vo vnímaní jej
života. Aj napriek tomu svoju manželku a spoločné dcéry vrúcne miluje a výslovne nesúhlasí s rozvodom

manželstva. Manželstvo tak, ako uvádzal v priebehu celého konania, plnohodnotne fungovalo až do
mesiaca jún 2021, kedy manželka prepadla okultizmu. Uvítal by, keby namiesto jednoduchého riešenia,
ako je navrhnutý rozvod manželstva, mohli s manželkou absolvovať manželské terapie u odborníka,
lebo rozvod vníma ako najhoršie riešenie pre celú rodinu a najmä pre maloleté deti.
3. Manželka vo svojom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne žiadala napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Obsah odvolania je podľa jej názoru len deklarovaním
jednostranného názoru manžela, z ktorého je zrejmé, že nemá snahu osobnosť navrhovateľky pochopiť
a rešpektovať, čím aj na jeho strane chýbajú predpoklady potrebné na fungovanie manželstva ako
rovnocenného partnerského vzťahu. Súd prvej inštancie podľa jej názoru vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie a prihliadol na všetky rozhodujúce skutočnosti. Manžel má o manželstve svoju vlastnú

predstavu, pričom naďalej trvala na tom, že manželstvo plnohodnotne nefungovalo už v minulosti, t.j.
pred júnom 2021, keď vzťah s manželom bol komplikovaný a situáciu neriešila skôr len kvôli deťom.

4. Kolízny opatrovník sa bližšie k podanému odvolaniu nevyjadril, súhlasil s rozhodnutím odvolacieho
súdu bez nariadenia pojednávania.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 1, 3 CMP) napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil
(s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým

deťom na čas po rozvode, a preto odvolací súd aj napriek odvolaniu otca čo do výroku I. preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu).

6. Z dokazovania pred prvoinštančným súdom mal i odvolací súd preukázané, že manželia uzavreli
manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom v C.. Z manželstva pochádzajú tri deti - plnoletá

A., nar. XX.XX.XXXX a maloleté deti H., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX. Manželia v súčasnej
dobe nežijú v spoločnej domácnosti po tom, čo manželka v roku XXXX opustila spoločnú domácnosť
a od tej doby spolu prakticky nehospodária.

7.Podľaust.§23ods.1Zákonaorodinesúdmôžemanželstvonanávrhniektoréhozmanželovrozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.8. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd
prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu manželky skúmal, či vzťahy medzi manželmi
sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. V tomto

smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď návrhu manželky
vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.

9.Vsituácii,keďmanželianezdieľajúspoločnúdomácnosť,zktorejsamanželkaodsťahovalavdecembri
2023, spolu nehospodária, intímne nežijú, netrávia voľný čas, nemožno ani podľa názoru odvolacieho

súdu konštatovať, že by manželstvo plnilo svoj spoločenský účel. Nezhody v manželstve vyplývajúce
najmä z rozdielnych názorov na spoločný život pretrvávajú v manželstve minimálne od roku 2021,
kedy manželka i podľa vyjadrenia manžela výrazne zmenila svoj postoj k manželstvu navonok a na
svojom postoji v podstate nič nezmenila ani počas prvoinštančného konania, ktoré trvalo cca 1 rok,
a preto aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno predpokladať, že by z jej strany došlo k obnoveniu
manželského spolužitia, a preto rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým manželstvo účastníkov rozviedol,

ako vecne správny potvrdil.

10. Správne postupoval súd prvej inštancie i v tom, keď následne rozhodoval o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva. Aj v tomto smere vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď okrem úpravy styku otca s maloletou F.,

ktorej styk upravil podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, schválil dohodu rodičov pri úprave výkonu
rodičovských práv a povinností, lebo táto dohoda i podľa názoru odvolacieho súdu nie je v rozpore so
záujmami maloletých detí.
V tejto časti sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s podrobným odôvodnením súdu prvej inštancie
tak, ako ho uviedol v odsekoch 21. až 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré v takomto prípade

nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP).

11. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP
a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).