Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121560992
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6121560992.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. A. XXX/XX, XXX XX E. F., zastúpeného: BARNA & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Nová ulica 150/6, 094 02 Slovenská Kajňa, IČO: 53 960 360, proti žalovanému: LESY
Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038
351, zastúpenému: JUDr. Eva Koščová, so sídlom Osloboditeľov 3, 066 01 Humenné, IČO: 37878409,
o zaplatenie 186.490,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
21C/6/2022-247 zo dňa 2.2.2024, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku I.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica (návrhom na vydanie platobného
rozkazu) dňa 22.11.2021 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 186 490,00 eur s príslušenstvom
titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že po nebohej poručiteľke G. C. sa stal
výlučným vlastníkom nehnuteľností v k. ú. H., obec H., okres I., zapísaných na LV č. XXXX ako parcely
registra „E“ a to: č. XXXX, J. XXXX, J. XXXX/X, J. XXX/X, J. XXXX, J. XXXX, J. XXXX, J. XXXX, J. XXXX,
J. XXXX, J. XXXX, J. XXXX/X, J. XXXX/XX, J. XXXX, J. XXXX, J. XXXX, J. XXXX, J. XXXX, J. XXXX, J.
XXXX, J. XXXX, J. XXXX/XXX. Žalobca zistil, že žalovaný, a to pôvodne K. B. L., štátny podnik, IČO: XX

XXX XXX, XXX XX L. XX, vykonal na týchto jeho nehnuteľnostiach ťažbu drevnej hmoty bez právneho
dôvodu, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Žalobca písomnou výzvou vyzval žalovaného na
zaplatenie dlžnej sumy spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.08.2019
do zaplatenia, pričom žalovaný si výzvu prevzal 26.3.2021. Žalobca poukázal na § 451 Občianskeho
zákonníka o bezdôvodnom obohatení, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.05.2012, sp. zn.
7Cdo/117/2011. V žalobe si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po prevzatí
predžalobnej výzvy žalovaným zo dňa 26.3.2021.

2. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie) napadnutým čiastočným rozsudkom rozhodol
takto:
„I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu48772,20eurspolus5%ročnýmúrokomzomeškania
z tejto sumy od 27.03.2021 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Súd z a s t a v u je konanie v časti o zaplatení sumy 102 934,13 eur s príslušenstvom.

III. V prevyšujúcej časti súd v y l u č u j e žalovaný nárok na samostatné konanie.IV. O trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.“

3. V rámci ustálenia skutkového stavu súd prvej inštancie konštatoval, že Z výpisu LV č. XXXX v k.ú. H.,

obec H., okres Snina vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom parciel: č. XXXX, trvalý trávny porast,
vo výmere 3847 m2, č. XXXX, trvalý trávny porast, vo výmere 22 073 m2, č. 2362/1, trvalý trávny porast,
vo výmere 18 308 m2, č. XXX/X, trvalý trávny porast, vo výmere 10 346 m2, č. XXXX, trvalý trávny
porast, vo výmere 33 947 m2, č. 2371, trvalý trávny porast, vo výmere 6 700 m2, č. XXXX, trvalý trávny
porast, vo výmere 28 473 m2, č. XXXX, trvalý trávny porast, vo výmere 7 095 m2, č. XXXX, trvalý trávny

porast, vo výmere 1 881 m2, č. XXXX, trvalý trávny porast, vo výmere 1 006 m2, č. XXXX, trvalý trávny
porast, vo výmere 18 786 m2, č. XXXX/X, lesný pozemok, vo výmere 230 781 m2, č. XXXX/XX, lesný
pozemok, vo výmere 191 887 m2, č. XXXX, trvalý trávny porast, vo výmere 986 m2, č. XXXX, trvalý
trávny porast, vo výmere 1 183 m2, č. XXXX, trvalý trávny porast, vo výmere 293 m2, č. XXXX, trvalý
trávny porast, vo výmere 398 m2, č. XXXX, trvalý trávny porast, vo výmere 643 m2, č. XXXX, trvalý
trávny porast, vo výmere 1 528 m2, č. XXXX, trvalý trávny porast, vo výmere 23 197 m2, č. XXXX, trvalý

trávny porast, vo výmere 1 283 m2, č. XXXX/XXX, lesný pozemok, vo výmere 33 423 m2. M. K. N. E.
O. P. I., I. XXX, I., IČO: XX XXX XXX, vyplýva prienik parciel vo vlastníctve žalobcu s lesnými dielcami,
teda triedenie podľa lesných dielcov, pričom znalecká organizácia vychádzala pri výmere lesných dielcov
z grafického súboru poskytnutého Národným lesníckym centrom Zvolen. Rovnako tieto skutočnosti
vyplývajú aj z priložených príloh, a to z máp parciel a lesných dielcov na č.l. 19-38, vrátane leteckých

snímok, pričom tieto mapy a snímky sú súčasťou znaleckého posudku č. 15/2020 znalca A. N.. Z
dedičského uznesenia Q. R. S., notára v B. ako súdneho komisára v dedičskej veci po poručiteľke C. G.,
T. S., nar. X.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX, za účastníctva A. C. B., nar. XX.X.XXXX, tento určil všeobecnú
hodnotu majetku poručiteľky z uvedených nehnuteľností podľa k.ú. H., kde sú aj LV č. XXXX U. XXXX
v k.ú. H., obec H. a uznesením potvrdil, že dedičstvo nadobúda jediný dedič - žalobca. Uznesenie zo

dňa 14.8.2019, právoplatné 14.8.2019. Z predžalobnej výzvy žalobcu zo dňa 18.3.2021 pre žalovaného,
tento vyzval žalovaného, aby mu žalovaný zaplatil sumu 186.490,- eur spolu so zákonným úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 14.8.2019 do zaplatenia. Podľa záverov znaleckého
posudku A. Q. N. o neoprávnene vyťaženej drevnej hmoty žalovaným na parcelách žalobcu. Rovnako
to potvrdzuje podací lístok doložený žalobcom. Žalovaný k odporu doložil výpisy z LV č. XXXX v k.ú.

H. s uvedením parciel, ich výmer a druhom pozemku. V časti B s uvedením vlastníkov a oprávnených
osôb - Slovenská republika s titulmi nadobudnutia, z ktorého vyplýva, že správcom týchto nehnuteľnosti
za vlastníka SR je žalovaný. Z trestného oznámenia, ktoré vypracoval žalovaný dňa 12.6.2020 a
ktoré adresoval Generálnej prokuratúre SR v Bratislave vyplýva, že tento podal trestné oznámenie
na neznámeho páchateľa, pretože v L. dňa 5.3.2020 z účtovných výkazov za účtovné obdobie 2019

a v iných dokladoch účtovníctva, predovšetkým v účtovnej závierke z 5.3.2020 uviedol nepravdivé a
hrubo skresľujúce údaje a zatajil povinné údaje o vytváraní rezerv na súdne spory, čím skreslil údaje
hospodárskej a obchodnej evidencie za rok 2019, pričom mala byť vytvorená rezerva vo výške najmenej
468.809,- eur a hospodársky výsledok pred zdanením bol pôvodne 90.647,- eur, avšak po zúčtovaní
rezervy mal predstavovať zápor – 378.962,- eur, čo znamená hospodársky výsledok po zdanení 72.905,-

eur a po zúčtovaní rezervy mal predstavovať zápor – 297.454,- eur. Žalovaný v trestnom oznámení
uviedol, že po subjektívnej stránke ide o úmyselné konanie zodpovedných osôb a porušenie zákona
o vedení účtovníctva. Okrem iného v trestnom oznámení žalovaný uviedol v bode 3, že v H. v presne
nezistených dní od júla 2018 do februára 2020 zodpovední štatutárni zástupcovia žalovaného vydali
príkaz na vykonanie úmyselnej ťažby na cudzích pozemkoch patriacich do vlastníctva žalobcu, a to

napriek tomu, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Humenné 5C/69/2010 zo dňa 22.3.2018,
ktorý nadobudol právoplatnosť 13.4.2018 im bolo zrejmé, ktoré konkrétne nehnuteľnosti podľa rozsudku
patria do vlastníctva SR a sú v správe žalovaného (tento rozsudok bol riadne žalovanému doručený a
tento bol s ním oboznámený a požiadal o vyznačenie vlastníctva na katastrálnom úrade). V dôsledku
tohto konania spôsobili škodu žalovanému, ktorú si osobitným listom uplatnil vlastník týchto pozemkov

vo výške 200.000,- eur. Podozrivé osoby žalovaného tak spôsobili škodu vlastníkom týchto parciel
nariadením úmyselnej ťažby v rozpore s vyššie uvedeným rozsudkom a spôsobili mu škodu vo výške,
ktorú si vyčíslil 200.000,- eur. Navyše škoda bude navýšená aj o náklady pozostávajúce z nákladov
z ťažby a zalesňovaním. V súčasnosti sa táto škoda vyčísľuje, a preto žalovaný požiadal po nástupe
nového povereného riaditeľa Národné lesnícke centrum vo Zvolene o spracovanie znaleckého posudku,

ktorý bude predložený vyšetrovateľovi. Trestné oznámenie obsahuje aj ďalšie informácie nesúvisiace
s trestným konaním. Oznamovateľ preto navrhol, aby generálny prokurátor postúpil vec príslušnej
prokuratúre a bolo začaté trestné stíhanie. Z uznesenia OR PZ v Humennom, odbor kriminálnej polície
z 5.08.2020 J.: S.- XXX/X-XXX-XX-XXXX vyplýva, že tento začal trestné stíhanie za zločin porušovaniapovinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, a to z
dôvodu, že doposiaľ nestotožnená osoba oprávnená konať za žalovaného - K. B. L., štátny podnik, v
čase od júla 2018 do februára 2020 sa dopustila konania poškodzujúceho žalovaného tým spôsobom,

že napriek právoplatnému rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 5C/69/2010 vydala príkaz na
vykonanie úmyselnej ťažby drevnej hmoty na cudzích pozemkoch patriacich do vlastníctva A. B. C.
a V. C., čím takto porušil všeobecne záväzným právnym predpisom uloženú povinnosť opatrovať a
spravovať cudzí majetok a spôsobil tak na cudzom majetku A. B. C. a V. C. značnú škodu vo výške
najmenej 26.600,- eur a týmto svojim konaním porušil najmä ustanovenia § 19 zákona č. 111/1990

Zb. o štátnom podniku. Zo žiadosti žalobcu na Národné lesnícke centrum vo Zvolene o sprístupnenie
informácií, tento podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám požiadal o ročnú evidenciu výkonov
v lesných porastoch za rok 2018 a 2019 od K. L., štátny podnik, na K. D. K. I. v k.ú. H., S., I. U. I.
na lesných dielcoch vymenovaných v prieniku parciel EKN vo vlastníctve žalobcu s lesnými dielcami
vypracovaného spoločnosťou O. P. I., I., pretože je jediným vlastníkom. Žalobca zdôraznil, že podľa jeho
vedomostí od roku 2018 do dnes tam prebieha intenzívna ťažba drevnej hmoty zo strany žalovaného,

ktoré tento nevlastní a ani nikdy nevlastnil. Uviedol, že požiadal žiadosť o informácie v rámci okresu,
avšak nebolo mu vyhovené dňa 13.3.2020, pretože vraj uvedené okresný úrad, lesný úrad nemá k
dispozícií. Z listinného dôkazu doloženého žalobcom, a to listu Národného lesníckeho centra vo Zvolene
z 27.4.2020 pod č. 1611/2020 vo veci „Žiadosť o sprístupnenie informácií - odpoveď“ toto oznamuje
žalobcovi, že 16.4.2020 obdŕžali jeho žiadosť o sprístupnenie informácií zo 14.4.2020 podanou v súlade

so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. Preto v prílohe tohto podania zaslali žalobcovi
požadované informácie, a to ročnú evidenciu výkonov v lesných porastoch za rok 2018-2019 od LPM
L., na lesnom celku LHC I. v k.ú. H., S., I. U. I. na lesných dielcov vo vlastníctve žalobcu vymenovaných
v prieniku parciel EKN s lesnými dielcami od O. P. I., I.. Z listu žalobcu pre žalovaného zo dňa 14.5.2020
tento vyzval žalovaného, aby mu mimosúdne vyrovnal vzniknutú škodu za neoprávnenú ťažbu za roky

2018 a 2019, kde má informácie od Národného lesníckeho centra vo Zvolene, kde sa z vyťaženého
množstva vychádzalo z ročnej evidencie výkonov lesných porastoch za rok 2018 a 2019, pričom rok
2020 ešte nie je ukončený. Žalobca uviedol, že si vypočítal, že vyťažili celkom 4 144 m3 drevnej hmoty, a
preto ich žiada o vrátenie zisku z neprávom vyťaženej drevnej hmoty v sume 207.354,- eur bez DPH na
svoj účet. Pôvodný žalovaný odpovedal žalobcovi na jeho list svojím listom z 29.5.2020 vec: „Odpoveď

na výzvu o úhradu údajne vzniknutej škody“, kde uviedol, že 15.5.2020 obdŕžali jeho výzvu na úhradu
vzniknutej škody, a že tento nárok na úhradu škody za vyťaženú drevnú hmotu, ktorú uviedol žalobca na
parcele vo svojom vlastníctve, neuznáva. Žalovaný oznámil žalobcovi, že vo veci vykonáva šetrenie a po
jeho ukončení ho budú informovať. Taktiež žiadali od žalobcu doloženie listov vlastníctva, hodnoverný
doklad o výpočte škody, ktorú žiada uhradiť a doklad o jednaniach so žalovaným. Zo žiadosti KR PZ

v Prešove, odbor kriminálnej polície z 18.2.2021 pre žalovaného, tento zaslal žalovanému žiadosť vo
veci obzvlášť závažného zločinu porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, aby žalovaný
uviedol, či má alebo v minulosti mal uzavretú zmluvu o nájme alebo obhospodarovaní lesných pozemkov
s vlastníkom pozemkov A. B. C., resp. s jeho právnym predchodcom - nebohou G. C., na nehnuteľnosti
zapísané v k.ú. H. na LV č. XXXX a LV č. XXXX, lesný celok LHS I., na ktorých v rokoch 2018 a

2019 vykonávali ťažbu drevnej hmoty. Rovnako vyšetrovateľ žiadal žalovaného, aby mu zaslal fotokópiu
znaleckého posudku Národného lesníckeho centra Zvolen, o vypracovanie ktorého požiadali v roku
2020 a lesného hospodárskeho plánu, na základe ktorého bola vyššie uvedená ťažba vykonaná. Zo
Znaleckého posudku č. 47/2021, zadávateľa Krajské riaditeľstvo PZ, odbor kriminálnej polície, J.:F./X-
XXX-XX-XXXX, vypracoval znalec Národné lesnícke centrum - znalecká organizácie, odbor lesníctvo,

odvetvie hospodárska úprava lesov, pestovanie lesa, spracovanie dreva, znalecký posudok, kde úlohou
znalca bola identifikácia lesných pozemkov a lesných porastov na parcelách A. B. C. zapísaných na
LV č. XXXX U. XXXX v k.ú. H., LV č. XX U. XX v k.ú. S., LV č. XXXX v k.ú. I., LV č. XXXX v k.ú. I. a
LV č. XXX v k.ú. I. W. D. a stanoviť objem a hodnotu vyťaženej drevnej hmoty spoločnosťou K. B. L.,
štátny podnik, z týchto pozemkov za obdobie od júla 2018 do februára 2020 podľa výšky podielu A. B.

C.. Úlohou znalca bolo taktiež stanoviť rozdiel medzi výnosmi z vyťaženej drevnej hmoty a nákladmi
na jej vyťaženie spoločnosťou K. B. L., štátny podnik podľa výšky podielov A. B. C.. V časti III. záver
znaleckého posudku, znalecká organizácia odpovedala: Objem vyťaženej drevnej hmoty spoločnosťou
K. L., V. podľa výšky podielu A. C. predstavuje spolu 3165,58 m3. Hodnota vyťaženej drevnej hmoty
spoločnosťou K. L., V. z predmetných pozemkov podľa výšky podielu A. B. C. na základe cien uvedených

spravodajcovi Národného lesníckeho centra Zvolen za roky 2018, 2019 a 2020 predstavuje na lokalite
odvozné miesto sumu 141.989,77 eur bez DPH. Rozdiel medzi výnosmi z vyťaženej drevnej hmoty
a nákladmi na jej vyťaženie spoločnosťou K. L., V. podľa výšky podielu A. B. C. predstavuje sumu
89.399,96 eur bez DPH. Prílohou tohto znaleckého posudku je uznesenie vyšetrovateľa z 24.8.2021,výpisy z LV č. XXXX U. XXXX v k.ú. H., výpis z LV č. XXXX v k.ú. I., výpis z LV č. XX U. XX v
k.ú. S., výpis z LV č. XXXX v k.ú. I., výpis z LV č. XXX v k.ú. I. W. D., prekrytie lesníckej digitálnej
mapy s katastrálnou mapou stavu EKN a s ortofotomozaikou z roku 2019, spravodajca Národného

lesníckeho centra Zvolen - priemerné ceny dodávok sortimentov surového dreva podľa oblastí v sektore
štátnych a neštátnych lesov za 4. štvrťrok 2018 bez DPH, lokalita expedičný sklad, odvozné miesto,
za obdobie 4. štvrťrok 2019 bez DPH a za obdobie 1. štvrťrok 2020. Súčasťou znaleckého posudku
sú aj mapy parciel a lesných dielcov vrátane leteckých máp. Z odpovede Okresného úradu Humenné,
pozemkový a lesný odbor z 13.3.2020 č.s. S./XXXXXX-XXX bolo rozhodnuté o odmietnutí sprístupnenia

informácií žalobcovi podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám na základe jeho žiadosti z
5.3.2020, ktorou žalobca žiadal od OÚ Humenné ročnú evidenciu výkonov lesných porastov za rok
2019 K. L., štátny podnik v k.ú. H., výkazy L 144, L 146 - bilančný výkaz LHE a výkaz vykonaných
hospodárskych opatrení za rok 2019 od LPM L. s predpisom ťažby dreva pre K. L., pričom OÚ Humenné
túto žiadosť o informácie odmietlo a nemôže ich sprístupniť tieto informácie žalobcovi, pretože ich
nemá k dispozícií a nemá vedomosť o tom, kde možno požadované informácie získať. Z rozhodnutia

o zápise obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov vydaného pozemkovým a lesným
odborom, oddelenia lesného hospodárstva v G. č.s. S./XXXXXX-XXX z 18.10.2021 vyplýva, že tento
štátny orgán rozhodol tak, že podľa § 4a ods. 9 písm. a) Zákona o lesoch zapisuje do evidencie lesných
pozemkov obhospodarovateľa lesa A. B. C. na tam uvedených jednotkách priestorového rozdelenia
lesa na lesnom celku LHC I. v k.ú. S., s uvedením LV a v k. ú. H. na uvedených parcelách na LV č.

XXXX. Zároveň zapisuje do evidencie lesných pozemkov odborného lesného hospodára Q. H., ktorý
bude vykonávať činnosť odborného lesného hospodára na týchto nehnuteľnostiach. Zároveň rozhodol,
že podľa § 4b ods. 1 Zákona o lesoch žalobcovi vznikajú práva a povinnosti obhospodarovateľa lesa
dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zápise do evidencie lesných pozemkov. Podľa § 4a
ods. 10 písm. e) Zákona o lesoch doterajšiemu obhospodarovateľovi lesa K. B. L., štátny podnik zanikajú

práva a povinnosti obhospodarovateľa lesa dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia o
zápise do evidencie lesných pozemkov k JPRL. Žalovaný doložil do súdneho spisu listinu „Ťažba
dreva podľa porastov“ - evidencia ťažby dreva za rok 2018 členením podľa mesiacov z ktorej vyplýva
dátum od 1.1.2018 do 31.12.2018 od LPM L., stredisko - I., lesný celok - neštátne lesy na K. I.,
forma užívania - vlastníctvo/správa (štátne), vlastník a obhospodarovateľ - LPM L., štátny podnik, s

uvedením príslušných údajov podľa lesných dielcov za uvedené obdobie a s množstvami ťažby. Na
základe výzvy súdu Okresný úrad Humenné, pozemkový a lesný odbor, svojím listom z 13.1.2023
doložil do súdneho spisu doklady požadované žalobcom, pričom OÚ Humenné v liste uviedlo, že na
základe výzvy súdu dávajú nasledovné vyjadrenie: Podľa údajov uvedených v prílohách, žalovaný je
právnická osoba, správca lesných pozemkov, obhospodarovateľ lesa LPM L., štátny podnik, pričom

zriaďovateľom vo vlastníctve štátu je ministerstvo. OÚ Humenné ako správny orgán vedie evidenciu
v lesných pozemkoch a porastoch podľa obhospodarovaľov lesa, odborných lesných hospodárov a
právnických osôb zabezpečujúcich činnosť hospodára prostredníctvom informačného systému podľa
§ 4 ods. 1 Zákona o lesoch. LPM L., štátny podnik je vedený ako obhospodarovateľ lesa v evidencií
lesných pozemkov podľa § 4 Zákona o lesoch a bol vedený taktiež ako obhospodarovateľ lesa podľa

Zákona o lesoch s účinnosťou do 31.8.2019. Podľa § 68e ods. 2 Zákona o lesoch, obhospodarovateľ
lesa podľa zákona účinného do 31.8.2019 sa považuje za obhospodarovateľa lesa podľa tohto zákona.
Postupom podľa § 4a ods. 1 písm. a) orgán štátnej správy lesného hospodárstva zapisuje do evidencie
pozemkov obhospodarovateľa lesa na základe návrhu na zápis obhospodarovateľa lesa do evidencie
lesných pozemkov podľa § 4a ods. 4 písm. a). Správny orgán neeviduje návrh žalovaného na zápis

obhospodarovateľalesadoevidencielesnýchpozemkovaniprílohyknávrhupodľa§4aods.5anevydal
rozhodnutie o zápise do evidencie lesných pozemkov podľa § 4a ods. 9 písm. a) Zákona o lesoch.
Zároveň OÚ Humenné dal súdu na vedomie, že LPM L. sa od 1.1.2023 stáva samostatnou organizačnou
zložkouštátnehopodnikuLESYSR,sosídlomBanskáBystrica.Vovecibolvypočutýsvedoknavrhovaný
žalovaným, a to A. Q. G., ktorý je zamestnancom žalovaného a vedúci lesnej správy I.. Tento vo výpovedi

uviedol, že v období v rokoch 2018 až 2020 vykonával funkciu vedúceho správy lesnej správy I. a
uvedené parcely a ťažba patrila pod túto lesnú správu. Ťažba bola vykonaná na základe súhlasu, ktorý
podpísal on, pričom on tento súhlas na ťažbu vydal s tým, že mu bolo povedané zo strany nadriadeného
A. E., ktorý bol námestníkom K. L., štátny podnik v tom čase, že môže ťažiť, pretože máme súdne
rozhodnutie, ktoré nám to umožňuje. Svedok toto súdne rozhodnutie nevidel, až neskôr. Preto on dal

súhlas na ťažbu podľa programu starostlivosti o lesy, išlo o obnovnú úmyselnú ťažbu. On nevedel o
žiadnomproblémestoutoťažbou.Čosatýkaobjemuamnožstvaťažby,tenjezachytenývpredpísaných
dokladoch. Čo sa týka obdobia ťažby, tiež je to zapísané v dokladoch, pokiaľ sa pamätá, bolo to v druhej
polovici roku 2018. V tej dobe hranice v teréne vyznačené neboli, urobil to geodet až teraz a geodeta sizavolal žalobca. Svedok len uviedol, že on v tom čase nevedel, že sa jedná o parcely žalobcu, jemu bolo
povedané, že na základe rozsudku súdu sa jedná o pozemky, ktoré majú v správe, resp. vo vlastníctve
oni, teda žalovaný. V priebehu ťažby ho nikto na nič neupozorňoval. Ťažbu následne vykonali na základe

jeho súhlasu podľa plánu starostlivosti o les, ktorý sa robí na obdobie 10 rokov, kde je uvedený druh
ťažby, množstvo ťažby a lesné dielce, kde sa má ťažba vykonať. V tom čase svedok vykonával aj funkciu
lesného odborného hospodára v k.ú. H.. Svedok uviedol na otázku, že v tom čase už existovali lesnícke
digitálne mapy v roku 2018, z ktorých sa dá vyčítať hranica dielca a podľa farby vek, teda rok porastu
a terénne hranice, avšak na lesníckych porastových mapách nie sú uvedené dielce, je to len v katastri,

resp. dielce sú tam uvedené, avšak nie je tam uvedené vlastníctvo, to sa dá zistiť až na katastri. Svedok
uviedol, že v teréne pri ťažbe sa orientovali podľa obrysových máp, resp. podľa porastových máp. Na
otázku na svedka, či zamestnanci žalovaného mali k dispozícií GPS súradnice, tento uviedol, že áno ale
tieto nehovoria o vlastníctve len o polohe. Nepamätá sa už, či v roku 2018 ich mali k dispozícií. Uviedol,
že on pri ťažbe konkrétne vlastníctvo nezisťuje. Určuje len lesný dielec, v ktorom sa má ťažba vykonať
podľa plánu o starostlivosti lesov a orientuje sa podľa porastovej mapy. Vlastnícke vzťahy nerieši.

4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa 100 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2 § 451,
§ 456, § 458, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), čl. 5 CSP, § 212 ods. 1, 2, § 213 CSP.

5. K dôvodom rozhodnutia čiastočným rozsudkom súd prvej inštancie uviedol, že uznesením na č.l. 201
pôvodne prerušil súdne konanie do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na KRPZ v
Prešove pod sp. zn. J.: F./X-XXX-XX-XXXX, z dôvodu riešenia otázky podmieňujúcej možnosť posúdiť
vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku. Po podaní odvolania zo strany žalobcu Krajský
súd v Prešove uznesením zo dňa 25. októbra 2023 zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o

prerušení konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že podľa
jeho názoru je možné vo veci čiastočne rozhodnúť za obdobie 2019 a 2020, a to z dôvodu hospodárnosti
konania a vzhľadom na právo na spravodlivý a rýchly súdny proces. Následne súd prvej inštancie vo
veci rozhodol tak, že návrhu právneho zástupcu žalobcu na čiastočný rozsudok v celom rozsahu vyhovel
z dôvodu, že žalobca uniesol povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť ohľadom tvrdeného nároku a

naopak žalovaný nepreukázal svoju obranu.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalovaného
K. B. L., štátny podnik vyťažil drevnú hmotu na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a to v
období od júla 2018 do februára 2020. Tento skutkový stav bol preukázaný žalobcom, okrem jeho

tvrdení aj samotným žalovaným a vyplýva aj listinných dôkazov, a to predovšetkým zo samotného
trestného oznámenia, ktoré podal žalovaný, pričom samotný žalovaný v trestnom konaní uviedol, že
išlo o úmyselné konanie, pretože žalovaný z tam uvedeného rozsudku, tak ako je uvedený vyššie, mal
vedomosť o tom, komu patria tieto parcely na ktorých ťažbu vykonal. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z
uznesenia OO PZ Humenné, odbor kriminálnej polície a následne z uznesenia KR PZ v Prešove, z

ktorých je zrejmé, že bolo začaté trestné konanie, ktoré stále prebieha. Rovnako žalobcom tvrdené
skutočnosti vyplývajú zo znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní na základe žiadosti
polície Národným lesníckym centrom vo Zvolene, ktorý práve riešil a rieši miesto neoprávnenej ťažby,
množstvo tejto ťažby v m3 vyťaženej drevnej hmoty, hodnotu tejto vyťaženej drevnej hmoty v danom
období, a to vzhľadom na trhové ceny po odpočítaní nákladov, tiež zo znaleckého posudku A. N.

doloženého žalobcom.

7.Podľasúduprvejinštancieneobstojíobranažalovaného,ževčaseťažbymaloprávneniesprávcuťažiť
na parcelách vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Z vyššie sumarizovaných listinných dôkazov vyplýva,
že žalovaný nemal žiadne oprávnenie a nebol zapísaný v zozname správcov pre uvedené parcely

vo vlastníctve žalobcu. Rovnako tieto skutočnosti vyplývajú aj zo súkromného znaleckého posudku,
ktorý si dal vypracovať žalobca, ktorý pripojil spolu so žalobou od znalca A. N. (t. j., že došlo k ťažbe
zo strany žalovaného na súkromných pozemkoch žalobcu) bez právneho dôvodu. V konaní nebolo
preukázané, aby mal žalovaný uzavretú zmluvu o nájme alebo na obhospodarovanie so žalobcom na
jeho parcely, alebo akúkoľvek inú zmluvu na túto činnosť so žalobcom ako vlastníkom týchto parciel

a drevnej hmoty. Rovnako tieto skutočnosti o ťažbe žalovaného na pozemkoch žalobcu vyplývajú
aj z lesnej hospodárskej evidencie, pričom údaje o ťažbe na konkrétnych parcelách a jej množstve
zadával samotný žalovaný a boli poskytnuté Národným lesníckym centrom vo Zvolene a sú súčasťou
ním vypracovaného znaleckého posudku. Zo žaloby a z doložených vyjadrení a listinných dôkazov jezrejmé, že žalobca si uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia len za parcely, ktoré má zapísané
vo svojom výlučnom vlastníctve na LV č. XXXX v k. ú. H., obec H., nie za iné parcely, na ktorých
tiež čiastočne prebehla táto neoprávnená ťažba zo strany žalovaného, preto v tomto smere rovnako

neobstojí obrana žalovaného uvedená už v odpore proti platobnému rozkazu a v ďalších vyjadreniach,
že znalecký posudok Národného lesníckeho centra vo Zvolene a skorší znalecký posudok znalca A.
Q. N. zahŕňa aj iné parcely než na LV č. XXXX v k. ú. H., pričom k niektorým iným parcelám žalovaný
vykonával funkciu správcu. Tieto tvrdenia sú síce pravdivé, avšak žalobca dostatočne vymedzil predmet
sporu - vydanie bezdôvodného obohatenia len na parcely zapísané na LV č. XXXX, nie na iné jeho

parcely na iných LV, kde tiež prebehla ťažba a sú naozaj zahrnuté aj v citovaných znaleckých posudkoch
a listinách, tak ako sú vyššie popísané. Pokiaľ žalovaný neuznával výšku bezdôvodného obohatenia
vypočítanú znalcom A. Q. N. v súkromnom znaleckom posudku, ktorý si dal vypracovať žalobca a
ktorý bol pripojený k žalobe, súd prvej inštancie k tomu uviedol, že v tejto časti bola spočiatku obrana
žalovaného dôvodná, avšak následne bol vypracovaný pre účely trestného konania Znalecký posudok
znaleckej organizácie Národné lesnícke centrum Zvolen, v ktorom bolo upravené množstvo vyťaženej

hmoty na pozemkoch žalobcu zo strany žalovaného, ako aj cena a náklady. Žalobca po tom, ako
tento znalecký posudok do konania predložil žalovaný ako listinný dôkaz reagoval späťvzatím žaloby v
prevyšujúcejčasti.Stýmtospäťvzatímžalovanývyjadrilsúhlas,apretosúdvtomtočiastočnomrozsudku
rozhodol aj o zastavení konania v tejto časti. Predmetom konania tak ostalo vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré spočívalo vo výrube stromov na parcelách žalobcu zapísaných na LV č. XXXX v k.ú.

H. za obdobie od júla 2018 do februára 2020, avšak nie v pôvodne žalovanej výške podľa súkromného
znaleckého posudku v sume 186.490,- eur, ale predmetom konania po späťvzatí ostala suma 83.555,87
eur spolu s 5 % ročným zákonným úrokom z omeškania z tejto sumy. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že
znalecká organizácia Národné lesnícke centrum Zvolen v znaleckom posudku slúžiacom v tomto konaní
ako listinný dôkaz nezohľadnila správne náklady žalovaného spojené s neoprávnenou ťažbou, súd

prvej inštancie poukázal na obsah predmetného posudku, v ktorom boli vyčíslené náklady za m3 a
práve z tohto dôvodu - zohľadnenia nákladov, bola ponížená celková suma - výška bezdôvodného
obohatenia, oproti prvému znaleckému posudku A. N.. Podľa názoru súdu bolo na žalovanom (dôkazná
povinnosť, povinnosť tvrdenia), aby v už v rámci koncentračnej zásady a do ukončenia dokazovania,
preukázal v súdnom konaní svoje obranné tvrdenia - teda danosť vyšších nákladov než určila znalecká

organizácia. Žalovaný však túto obranu nepreukázal a už ani preukazovať nemôže s ohľadom na
koncentračnú zásadu a ukončenie dokazovania uznesením z dôvodu, že ani žalovaný už nemal návrhy
na dokazovanie. K námietke premlčania uplatnenej žalovaným, založenej na tvrdení, že žalobca sa
dozvedel o bezdôvodnom obohatení, o jeho výške a o tom, F. B. G. I. L. F. I. N. E. S. I. O. P. I.,
Snina prienik parciel vo vlastníctve žalobcu s lesnými dielcami na ktorých sa vykonáva ťažba súd prvej

inštancie poukázal na obranu žalobcu, ktorý uviedol, že o ťažbu sa začal zaujímať od marca 2020, keď
zisťoval v rámci okresu Humenné nevyhnutné informácie a to tým, že podal vyššie uvedené žiadosti
o informácie na Lesnom a pozemkovom úrade Humenné. Tento rozhodnutím poskytnutie informácie
odmietol, pretože nemá uvedené informácie k dispozícii, rovnako informácie neboli žalobcovi podané
ohľadom predmetnej ťažby ani zo strany samotného žalovaného, ako to vyplýva z listinných dôkazov.

Žalobcovi boli poskytnuté informácie od Národného lesníckeho centra vo Zvolene (Rozhodnutie NLC
Zvolen o sprístupnení informácií zo dňa 27.4.2020) až na základe jeho žiadosti žalobcu zo 14.04.2020.
Až toto rozhodnutie z 27.4.2020 a tento dátum súd považuje za právne významnú skutočnosť pre začatie
plynutia premlčacej lehoty pre žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia a pre posúdenie námietky
premlčania. Až z tohto rozhodnutia NLC Zvolen sa mohol žalobca objektívne dozvedieť predovšetkým o

bezdôvodnom obohatení a jeho výške, tak ako to vyžaduje OZ. O škodcovi sa dozvedel už skôr, avšak
v § 107 OZ hovorí o dvoch právnych skutočnostiach - vedomosť o tom kto sa obohatil a vedomosť o
bezdôvodnom obohatení a jeho výške (na čo správne poukazoval žalobca vo vyjadreniach). Žalobca
reagoval okrem nesúhlasu s námietkou premlčania aj tým, že podal návrh na vydanie čiastočného
rozsudku, kde si vyčíslil a uplatnil nárok na bezdôvodné obohatenie za obdobie od 1.1.2019 do februára

2020 vo výške 48.772,20 eur, kde žiadal vydať čiastočný rozsudok, pretože za tieto mesiace nárok
žalobcuvžiadnomprípadenemôžebyťpremlčaný.Súdkonštatoval,ževtomtoštádiukonaniajezrejmé,
že za obdobie od 1.1.2019 do februára 2020 vzhľadom na dátum podania žaloby na Okresnom súde
Banská Bystrica 22.11.2021 tento nárok nemôže byť premlčaný podľa vyššie uvedeného § 107 OZ.
Ohľadomzvyšnéhouplatnenéhonárokuzapredchádzajúcečasovéobdobie,vtomtoštádiuniejemožné

posúdiť námietku premlčania, a to z dôvodu, že sa jedná o úmyselné alebo neúmyselné konanie, na čo
je naviazaná aj premlčacia lehota, resp. či ide o konanie spôsobené trestným činom, alebo nie, keďže
trestné konanie stále prebieha. Okrem toho podľa názoru súdu prvej inštancie v tomto konkrétnom spore
je potrebné použiť aj ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s čl. 5 CSP a to, že nie jemožné poskytnúť právnu ochranu konaniu, ktoré sa javí ako zneužitie práva, resp. je v rozpore s dobrými
mravmi podľa OZ a v takom prípade súd môže odmietnuť, resp. sankcionovať procesné úkony. V tomto
prípade súd považuje námietku premlčania zo strany žalovaného za zneužitie práva, ktoré mu nie je

možné poskytnúť právnou ochranou a právne účinky v zmysle § 3 OZ pre rozpor s dobrými mravmi a v
zmysle čl. 5 CSP, pretože ide o zneužitie práva. Nie je možné od vlastníka parciel požadovať, hlavne pri
lesných pozemkoch, aby neustále kontroloval v rámci premlčacích lehôt, či niekto vykonal neoprávnenú
ťažbu,resp.vyťažildrevnúhmotunajehoparceláchbezzmluvy,bezjehosúhlasu,atoajvzhľadomnato,
že sa jedná o lesné pozemky, ako aj vzhľadom na to, že vlastník pozemku sa môže nachádzať napríklad

v zahraničí, a to o to viac, že aj v tomto prípade celý tento neoprávnený výrub vlastne vyšiel najavo z
trestného oznámenia, ktoré podotýka súd podal samotný žalovaný voči neznámej osobe. Preto v tomto
konkrétnomprípadeutohtokonkrétnehosamotnéhožalovaného,ktorýspôsobilbezdôvodnéobohatenie
pravdepodobne svojím úmyselným konaním, a ktorý sám podal v podstate na seba trestné oznámenie
za toto konanie, námietke premlčania nemožno poskytnúť právnu ochranu a právne účinky procesnej
obrany. Aj z tohto dôvodu tento nárok jednoznačne nemôže byť premlčaný v tomto konkrétnom spore.

Súd sume bezdôvodného obohatenia uplatnenej po čiastočnom späťvzatí žaloby vyhovel, pretože sa v
celom rozsahu stotožnil s podaním žalobcu z 21.4.2023 s označením „Vyčíslenie škody za obdobie od
1.1.2019 do februára 2020“. Pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia žalobca správne vychádzal zo
znaleckého posudku č. 47/2021 Národného lesníckeho centra Zvolen, ktoré doložil samotný žalovaný, a
ktorýbolvypracovanývtrestnomkonaní,pričomjezrejmé,žesajednálenoťažbuzdielca2519vk.ú.H.,

pričom tento dielec sa jednoznačné nachádza na vyššie uvedených parcelách vo výlučnom vlastníctve
žalobcu. Rovnako tieto skutočnosti vyplývajú aj z ďalších listinných dôkazov okrem znaleckého posudku,
a to z geometrickej dokumentácie - prienik parciel EKN vo vlastníctve žalobcu s lesnými dielcami, F.
E. I. O. P. I., Snina, ďalej z ročných evidencií výkonu lesných porastov, ktoré doložil samotný žalovaný.
Z uvedených listinných dôkazov, ktoré použil žalobca pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia

vyplýva, že na pozemku žalobcu v dielci 2519 v k.ú. H. bola vyťažená drevná hmota v množstve 2
974,28 m3, pričom z týchto listinných dôkazov vyplýva, že v danom dielci 2519 v k.ú. H. bola v roku 2018
vyťažená drevná hmota vo výmere 1 247,83 m3 (o tejto zatiaľ súd čiastočným rozsudkom nerozhodol,
vzhľadom na vznesené námietky premlčania a iné). Žalobca teda správne odpočítal z celkovej ťažby
2 974,28 m3 - 1 247,83 m3, teda drevnú hmotu vyťaženú z dielca za rok 2018 a rozdiel predstavuje

sumu 1 726,45 m3. Z toho vyplýva, že za rok 2019 do februára 2020 bola vyťažená žalovaným na
pozemku žalobcu v dielci 2519 v k.ú. H. drevná hmota v objeme 1 726,45 m3. Podľa názoru súdu súd
správne vychádzal z cien následne stanovených v znaleckom posudku Národného lesníckeho centra
Zvolen, kde priemerná cena m3 vyťaženej drevnej hmoty je 44,85 eur a priemerná cena nákladov -
ťažba, približovanie, manipulácia je 16,60 eur. Čistý zisk - trhová hodnota vyťaženej hmoty za m3 tak

predstavuje sumu 28,25 eur (44,85 - 16,60). Keďže žalovaný v danom období vyťažil na parcele žalobcu
celkovo 1 726,45 m3 x 28,25 m3 (čistý zisk) predstavuje to žalobcom uplatnenú sumu 48.772,20 eur,
ktorej súd v celom rozsahu vyhovel a čiastočným rozsudkom súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto
žalovanej sumy. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku v zmysle vyššie
uvedeného § 517 OZ a nariadenia vlády, súd priznal žalobcovi aj žalovanému 5 % zákonný ročný úrok z

omeškania z tejto sumy, a to od 27.3.2021 až do zaplatenia. Začiatok plynutia úrokov z omeškania súd
stanovil deň po tom, ako si žalovaný prevzal výzvu od žalobcu na úhradu bezdôvodného obohatenia,
ktorá bola do súdneho spisu žalobcom doložená a ktorú žalovaný ani nepopieral, avšak na ktorú však
žalovaný odpovedal záporne. Súd má teda za to, že deň po doručení tejto výzvy sa žalovaný dostal
do omeškania s plnením peňažného záväzku. Mal možnosť dobrovoľne plniť pred súdnym konaním,

čo však neurobil, a preto žalobcovi vznikol právny nárok aj na zákonné úroky z omeškania s plnením
peňažného záväzku.

8. Súd prvej inštancie napokon v rámci sumarizácie svojich záverov konštatoval, že žalobca uniesol
svoju povinnosť tvrdenia a bremeno tvrdenia na rozdiel od žalovaného, a preto bolo možné vo veci,

aj v zmysle právneho názoru Krajského súdu v Prešove, rozhodnúť čiastočným rozsudkom vo výške
bezdôvodného obohatenia požadovaného žalobcom za obdobie od 1.1.2019 do februára 2020, ktoré
nie je premlčané. Takýto postup je aj v súlade s dobrými mravmi, pretože v konaní nie je sporné, že
žalovaný bez právneho dôvodu (nemal žiadnu zmluvu so žalobcom a ani iný právny titul) vykonal ťažbu
drevnej hmoty vo vlastníctve a na parcelách žalobcu, pričom následne sám podal trestné oznámenie,

síce voči neznámej osobe, ale v podstate sám na seba za tento skutok a tieto skutočnosti vyplývajú aj
z ďalších dôkazov, tak ako sú popísané vyššie.9. Proti čiastočnému rozsudku v jeho výroku I. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP.

10. Poukázal na to, že od začiatku konania namietal znalecký posudok A. Q. N., ktorým chcel
žalobca preukázať, že žalovaný sa na jeho úkor obohatil o sumu 186.490,- eur. Na preukázanie
oprávnenosti svojich námietok voči výške bezdôvodného obohatenia a tomuto znaleckému posudku
žalovaný predložil súdu znalecký posudok Národného lesníckeho centra č. 47/2021, ktorý si vyžiadalo
Krajské riaditeľstvo PZ, odbor kriminálnej polície Prešov. Týmto znaleckým posudkom žalovaný

preukázal, že znalecký posudok A. Q. N. je nesprávny, pretože znalec nezohľadnil nákladové
položky pri výpočte majetkovej hodnoty vyťaženej drevnej hmoty. Dôkazná povinnosť preukázať výšku
bezdôvodného obohatenia zaťažuje žalobcu, nie žalovaného. Po predložení znaleckého posudku
Národného lesníckeho centra zobral žalobca žalobu čiastočne späť. Následne podaním zo dňa
21.4.2023 žalobca vyčíslil škodu za obdobie od 1.1.2019 do februára 2020 za neoprávnenú ťažbu
drevnejhmotyvovýške48.772,20eur.Keďžetotopodanieboložalovanejstranedoručenédňa2.5.2023,

teda iba deň pred pojednávaním konaným dňa 3.5.2023, po následnom prerušení konania uznesením
súdu prevej inštancie zo dňa 3.5.2023 a po jeho zrušení uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.
11Co/10/2023 zo dňa 25.10.2023 sa žalovaný v určenej lehote vyjadril k vyjadreniu žalobcu a k výpočtu
výšky bezdôvodného obohatenia písomným podaním zo dňa 2.1.2024. Vo svojom písomnom podaní
z 2.1.2023 namietal výpočet žalobcu ako nesprávny z dôvodov, ktoré podrobne uviedol a preukázal v

prílohe podania. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nijako nevysporiadal s argumentáciou
žalovaného a rozhodol len na základe výpočtu žalobcu, ktorý je nepreskúmateľný. Žalovaný poukázal
na nesprávnosť údajov uvedených v znaleckom posudku v čl. II, bod 6 (str. 16) tretia veta: „Pre výpočet
hodnoty speňaženia vyťaženej drevnej hmoty sa využili údaje získané zo spravodajcu NLC Zvolen,
za 4. štvrťrok roka 2018, 2019 a 1. štvrťrok roka 2020. Cena sortimentov surového dreva na lokalite

„odvozné miesto“ je uvedená v EUR/m3 bez DPH“. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že
Národné lesnícke centrum, Ústav lesných zdrojov a informatiky Zvolen - Odbor lesníckych informácií
uvádza priemerné ceny dodávok sortimentov surového dreva po oblastiach v sektore štátnych lesov
a neštátnych lesov bez DPH, ale na lokalite expedičný sklad. Ceny dreva na lokalite expedičný sklad
sú uvedené v tabuľkách na strane 17 až 20 znaleckého posudku. Tieto skutočnosti sú uvedené na

verejne dostupných stránkach. Z uvedených dôvodov je výpočet výšky bezdôvodného obohatenia
žalobcom nesprávny. Súd prvej inštancie sa s touto argumentáciou žalovaného nevysporiadal. V tomto
smere žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúce sa
odôvodneniarozhodnutiasúdu(IV.ÚS328/05,III.ÚS116/6,IV.ÚS14/07,IVÚS115/03,IIIÚS119/03,III.
ÚS 209/04). Napadnutý čiastočný rozsudok navrhol zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že s napadnutým rozsudkom v plnom rozsahu súhlasí a
považuje ho v celom rozsahu za zákonný, vecný a spravodlivý. Súd sa dostatočne a v plnom rozsahu
vyjadril ku všetkým relevantným skutočnostiam a taktiež sa vysporiadal s argumentami žalovaného,
kde toto v odôvodnení rozsudku dôsledne a až nadmieru rozsiahlo odôvodnil. Žalovaný nesporne sám

vo svojom trestnom oznámení 12.6.2020 uznal, že vykonaním ťažby drevnej hmoty na pozemkoch
žalobcu sa bezdôvodne obohatil, a dokonca sám inicioval trestné konanie, čo potvrdil vo svojej
výpovedi aj svedok A. Q. G., ktorý je zamestnancom žalovaného a vo výpovedi uviedol, že v období
v rokoch 2018 až 2020 došlo k ťažbe drevnej hmoty na pozemkoch žalobcu. Čo sa týka námietky
žalovaného ohľadom výšky priznanej finančnej sumy vo výške 48.772,20 eur, žalobca vo svojom

podaní vyčíslenie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2019 do februára 2020 z 21.4.2023
vychádzal primárne zo znaleckého posudku č. 47/2021 z Národného Lesníckeho centra Zvolen, z
Ročných evidencií výkonov v lesných porastoch, ktoré do konania doložil sám žalovaný a taktiež z
geometrickej dokumentácie - prienik parciel EKN vo vlastníctve žalobcu s lesnými dielcami, F. E. I.
O. P. I., I.. V predmetnom podaní je podrobne rozpísané z akých podkladov a na základe akých

výpočtov žalobca došiel k uplatnenej sume. Je preto absolútne nepravdivé, že predmetné podanie je
nepreskúmateľné. Na toto poukázal a taktiež sa k tomu vyjadril v odôvodnení rozsudku súd, a to v
bodoch 24, 25 a 36. Žalovaný takmer po celý čas súdneho konania namieta výšku bezdôvodného
obohatenia, pričom sám neuviedol o akú výšku by malo ísť. Je zvláštne, že žalovaný pôvodne (vo
svojom trestnom oznámení) uvádzal škodu ktorú ťažbou drevnej hmoty spôsobil pre žalobcu až vo výške

235 774 eur a v súčasnosti sa mu zdá vysoká finančná suma vo výške 48.772,20 eur. K odvolaciemu
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP poukázal žalobca na § 154 CSP a koncentráciu konania.
Žalobca podal voči žalovanému žalobu o zaplatenie sumy 186.490,- eur s príslušenstvom na Okresný
súd Banská Bystrica s návrhom na vydanie platobného rozkazu dňa 22.11.2021. Okresný súd BanskáBystrica vo veci vydal platobný rozkaz dňa 14.12.2021, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie
žalovanej istiny 186.490,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 27.3.2021 až do
zaplatenia. Následne bol 21C/6/2022 platobný rozkaz zrušený, pretože žalovaný voči nemu podal odpor

a spis bol postúpený na Okresný súd Humenné, kde začalo súdne pojednávanie v danej veci. Teda
žalobca mal dostatok času na predloženie svojich argumentov. Podanie z 21.4.2023, ktoré sa týkalo
vyčíslenia bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2019 do februára 2020 z 21.4.2023, prevzal
žalovaný dňa 2.5.2023 a jeho vyjadrenie k predmetnému podaniu je až zo dňa 2.1.2024. Žalovaný
mohol predložiť v rámci procesnej obrany vlastný výpočet finančnej sumy súdu už ďaleko skôr, keďže od

začiatku namietal výšku bezdôvodného obohatenia, ktorú si uplatňoval žalobca. Ak strana nepredložila
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí (fakultatívne) na ne
prihliadnuť, pričom Civilný sporový poriadok demonštratívnym výpočtom uvádza, že môže ísť napríklad
o situáciu, ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo
vykonanieďalšíchúkonovsúdu.Čiastočnýrozsudoknavrholžalobcavcelomrozsahupotvrdiťakovecne
správny.

12. Žalovaný reagoval odvolacou replikou. Poukázal na to, že trestné oznámenie vyjadruje subjektívny
názor oznamovateľa. Orgány činné v trestnom konaní musia spoľahlivo zistiť, či sa skutok stal, či to
bolo spôsobom opísaným v trestom oznámení, či bola naplnená skutková podstata trestného činu, ak
áno, kto je páchateľom a preukázať zavinenie úmyselné alebo z nedbanlivosti. Trestné oznámenie bolo

podané po menovaní nového riaditeľa bývalého K. B. L., štátny podnik, ktorý je štatutárnym orgánom
štátneho podniku a opisovalo údajné úmyselné konanie predchádzajúcich štatutárov. Trestné konanie v
uvedenej veci nebolo doposiaľ právoplatne skončené, preto je predčasné a právne irelevantné tvrdiť, že
skutočnosti uvádzané v trestnom oznámení, sú pravdivé. Súd prvej inštancie v bode 34. odôvodnenia
čiastočného rozsudku konštatoval, že v tomto štádiu nie je možné posúdiť námietku premlčania a to z

dôvodu, že sa jedná o úmyselné alebo neúmyselné konanie, na čo je naviazaná aj premlčacia lehota,
resp. či ide o konanie spôsobené trestným činom, alebo nie, keďže trestné konanie stále prebieha.
V konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia musí žalobca preukázať, že medzi ním a žalovaným
právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, preukázať, že žalovaný (v akej konkrétnej výške)
bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma, ako aj príčinnú

súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Bolo by v rozpore s
teóriou dôkazného bremena v kontradiktórnom civilnom súdnom konaní, ak by žalovaný mal povinnosť
tvrdeniaadôkaznúpovinnosťohľadnevýškybezdôvodnéhoobohatenia.Žalobcajepovinnýnielentvrdiť
skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje, a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy,
alezároveňjepovinnýoznačiťapredložiťsúdudôkazynapreukázaniepravdivostisvojichtvrdení.Každá

strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí
a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Vzhľadom na
uvedené žalovaný nemá ani povinnosť tvrdenia ani dôkaznú povinnosť ohľadne výšky bezdôvodného
obohatenia, ktorej sa žalobca domáha. Žalovaný od začiatku konania namietal výšku bezdôvodného
obohatenia tvrdenú žalobcom a poukazoval na nesprávnosť znaleckého posudku vypracovaného

znalcom A. Q. N.. Dôvodnosť svojich tvrdení a to námietok voči znalcom určenej výške bezdôvodného
obohatenia, žalovaný preukázal znaleckým posudkom Národného lesníckeho centra vo Zvolene, z
ktorého je zrejmé že pri výpočte hodnoty vyťaženej drevnej hmoty sa musia zohľadniť aj nákladové
položky, ktoré v znaleckom posudku A. N. absentovali. Žalovaný nemá povinnosť tvrdiť ani dokazovať
skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno

a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemôže byť na ujmu (rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 29. marca 2017, sp. zn. 5Cdo 195/2015). Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že bola v konaní
uplatnená sudcovská a zákonná koncentrácia konania plne v súlade s ustanoveniami § 153 a 154 CSP,
k tomu žalovaný poukazuje na to, že sa k podaniu žalobcu zo dňa 21.4.2023, v ktorom žalobca vlastným
výpočtom vyčíslil výšku bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2019 do februára 2020, žalovaný

vyjadril v lehote určenej súdom. Ešte pred uplynutím lehoty na vyjadrenie žalovaný požiadal súd o
predĺženie lehoty z dôvodu zmeny štatutárneho orgánu a personálnych zmien v organizačnej štruktúre
žalovaného. Súd žiadosti vyhovel, žalovaný podal vyjadrenie v súdom určenej lehote, pričom namietal
spôsob výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia žalobcom a predložil listiny na preukázanie svojich
tvrdení. Žalovaný má za to, že výška bezdôvodného obohatenia musí byť preukázaná jednoznačným

spôsobom bez akýchkoľvek interpretačných pochybností. Určenie výšky bezdôvodného obohatenia
odkazom na strany znaleckého posudku Národného lesníckeho centra Zvolen, ročné evidencie výkonov
v lesných porastoch a geometrickú dokumentáciu - prienik parciel EKN vo vlastníctve žalobcu s lesnými
dielcami, F. E. I. O. P. I., I., považuje za nepreskúmateľné. Za zákonné a spravodlivé rozhodnutiesúdu možno považovať iba také rozhodnutie, ktoré prisúdené právo uvedené vo výroku rozhodnutia
odôvodňuje spôsobom nevzbudzujúcom pochybnosti o správnosti tohto rozhodnutia. Žalovaný považuje
odvolanie proti čiastočnému rozsudku sp. zn. 21C/6/2022-247 za dôvodné.

13. Žalobca v odvolacej duplike zopakoval svoju predošlú argumentáciu o tvrdeniach týkajúcich sa
neoprávnenej ťažby, ktoré sám žalovaný prezentoval v rámci trestného oznámenia a trestného konania,
spolu s uvedením hodnoty neoprávnenej ťažby. V súčasnosti výšku tejto sumy, ktorú sám uviedol
spochybňuje s tým, že táto výška je pre orgány činné v trestnom konaní iba orientačná, čo vyznieva

absurdne. Dokonca žalovaný vo svojom vyjadrení, v zúfalej snahe niečím podporiť svoje tvrdenia,
spochybňuje pravdivosť skutočností uvedených vo vlastnom trestnom oznámení. Žalobca trvá na tom,
že jeho určenie výšky bezdôvodného obohatenia vo výške 48.772,20 eur bolo správne a dostatočne
určité, pričom bolo vykonané na základe znaleckého posudku č. 47/2021 z Národného Lesníckeho
centra Zvolen, z Ročných evidencií výkonov v lesných porastoch, ktoré do konania doložil sám žalovaný
a taktiež z geometrickej dokumentácie - prienik parciel EKN vo vlastníctve žalobcu s lesnými dielcami,

F. E. I. O. P. I., I.. Z tohto dôvodu je jednoznačne preukázané a v celom rozsahu preskúmateľné.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal čiastočný rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z §

379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

15. Odvolací súd úvodom pripomína, že pri svojom rozhodovaní je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP), čo znamená, že je oprávnený posudzovať len odvolateľom uplatnené odvolacie dôvody,

aj to len tie, vo vzťahu ku ktorým uviedol odvolaciu argumentáciu. Odvolací súd sa preto zaoberal len
tými odvolacími námietkami a argumentmi žalovaného, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní relevantné
(napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/238/2008 zo dňa 30.11.2009).

16. Predmetom konania, o ktorom v časti rozhodol súd prvej inštancie odvolaním napadnutým

čiastočným rozsudkom je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalobcovi vzniklo
vykonaním neoprávnenej ťažby dreva na parcelách lesných pozemkov patriacich žalobcovi. Žalobca
výšku bezdôvodného obohatenia vyčíslil najprv na základe súkromného znaleckého posudku znalca A.
Q. N., následne na základe listinného dôkazu v podobe znaleckého posudku Národného lesníckeho
centra vo Zvolene č. 47/2021 vypracovaného pre potreby súvisiaceho prebiehajúceho trestného

konania, ako aj ďalších listinných dôkazov výšku uplatneného nároku upravil pre obdobie od 1.1.2019
do februára 2022 na sumu 48.772,20 eur. Túto sumu aj s príslušenstvom napadnutým čiastočným
rozsudkom súd prvej inštancie žalobcovi voči žalovanému priznal a v rozsahu späťvzatia konanie
zastavil.

17. Žalovaný v odvolaní namieta nesprávne určenie hodnoty vyťaženého dreva z dôvodu, že
v znaleckom posudku č. 47/2021, ktorý do konania predložil ako listinný dôkaz žalovaný, a ktorý žalobca
aj súd prvej inštancie vzali za základe pre výpočet výšky bezdôvodného obohatenia neboli správne
započítané náklady žalovaného na ťažbu a spracovanie dreva. Žalovaný tvrdí, že v znaleckom posudku
č. 47/2021 nie je k nákladom započítaný odvoz dreva z lokality odvozné miesto na expedičný sklad,

avšak cena dreva je udávaná v tabuľkách na str. 17 až 20 znaleckého posudku na lokalite expedičný
sklad, nie ako udáva znalec na lokalite odvozné miesto. Hodnota vyťaženého dreva mala byť teda
stanovená v sume 33.147,84 eur.

18. Odvolací súd k tomu uvádza, že žalovaný do konania sám predložil ako listinný dôkaz znalecký

posudok č. 47/2021 a to podaním zo dňa 25.3.2022 s poukázaním na tam uvedený výpočet hodnoty
vyťaženej drevnej hmoty. Následne nesprávnosť výpočtu hodnoty drevnej hmoty v predmetnom
znaleckom posudku namietal až v reakcii na stav, kedy žalobca reflektoval obranu žalovaného
vyplývajúcu práve z tohto posudku a podaním zo dňa 28.4.2023 upravil výšku uplatňovaného nároku
na sumu 48.772,20 eur. Žalovaný v rámci svojich námietok k novému vyčísleniu nároku podaním

z 3.1.2024 predložil súdu prvej inštancie aj screenshot dvoch strán „z informačného listu 4/2018“ NLC,
z ktorých vyplýva, že ide o prehľad cien dodávok sortimentov surového dreva v lokalite „expedičný sklad“
v roku 2018. Taktiež uviedol svoj vlastný výpočet hodnoty vyťaženého dreva so zohľadnením nákladov
transportu z odvozného miesta do lokality expedičný sklad, k čomu doložil screenshoty dvoch strándokumentov, nijak zjavne bližšie nespojených s namietaným znaleckým posudkom alebo s uplatneným
nárokom žalobcu. Žalovaný síce uviedol, že ide o dokumenty svedčiace o cene „odvozu dreva (priame
náklady) zo Zelenej správy za rok 2021, ktoré sú podobné s údajom K. L., V. H.“, žiadnym spôsobom

však konajúcemu súdu nevysvetlil súvis uvedených listín s prejednávanou vecou. Tvrdenia žalovaného
teda neboli dostatočne podložené dôkazmi alebo návrhmi dôkazov, ktoré by mohol súd prvej inštancie
či odvolací súd relevantne posúdiť a vyhodnocovať vo vzťahu k vzneseným námietkam a tvrdeniam
žalovaného. Tvrdenia žalovaného o nesprávnosti záverov znaleckého posudku, ktorý ako listinný dôkaz
sám do konania predložil tak ostali iba v rovine tvrdení. Na ich preukázanie žalovaný nenavrhol ani

výsluch znalca, ktorý za NLC vypracoval znalecký posudok č. 47/2021, ani nepredložil vlastný znalecký
posudok, či iný dôkaz, ktorý by zreteľným zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom potvrdzoval
tvrdenia žalovaného a vyvracal správnosť výšky uplatneného nároku žalobcu.

19. Odvolací súd v tejto súvislosti podotýka, že strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne
a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia). Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Jej

nesplnenie má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného
bremena totiž znamená neúspešnosť strany v spore. Samotná skutočnosť, či strana sporu, resp.
účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť
tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi sporovými stranami v spore závisí na tom, ako právna norma

vymedzuje práva a povinnosti sporových strán. Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť
a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom
chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a
preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje
aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k

jehoprerozdeľovaniu.Priposudzovanídôkaznéhobremenatej-ktorejstranysporutrebarešpektovaťtzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia(niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo, čo sa nestalo, čo neexistuje, napr. tvrdenie, že
žalovaný nezaplatil, atď.), v dôsledku čoho dochádza k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného

aj napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobcu. Táto teória sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu
určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom
dôsledku vedú k záveru o tom, že určitá negatívna skutočnosť je daná (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 31. júla 2018, sp. zn. 2Cdo/27/2017).

20.Sprihliadnutímnauvedenéodvolacísúduzatvára,žeajkeďjepravdou,žežalovanéhonezaťažovalo
dôkazné bremeno ohľadne preukázania výšky bezdôvodného obohatenia, pokiaľ túto preukázal žalobca
(aj za pomoci dôkazov predložených súdu žalovaným), zaťažilo žalovaného dôkazné bremeno ohľadne
tvrdení, ktorými chcel dôkazmi podopretý modifikovaný nárok žalobcu z hľadiska jeho výšky spochybniť
či vyvrátiť. Žalovaný však v tomto smere nebol dostatočne aktívny a jeho námietky ostali iba v rovine

tvrdení, resp. dôkazov (screenshoty), ktoré v dostatočnej miere nepreukázali dôvodnosť jeho námietok.

21. Pokiaľ v odvolaní žalovaný namieta neurčitosť a nepreskúmateľnosť vyčíslenia nároku uplatneného
žalobcom jeho podaním z 28.4.2023 odvolací súd konštatuje, že z obsahu podania dostatočne určito
vyplýva, akým spôsobom a na podklade akých skutočností a v súdnom spise sa nachádzajúcich

listinných dôkazov dospel žalobca k upravenej sume bezdôvodného obohatenia. Všetky listiny, na ktoré
ako východiskové žalobca poukázal (znalecký posudok č. 47/2021, geometrická dokumentácia spol. O.
P., I., Ročné evidencie výkonov v lesných porastoch) boli nie len súčasťou súdneho spisu, ale mal ich
k dispozícii aj žalovaný, ktorý ich do konania predložil, a ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 3.1.2024
neurčitosť alebo nepreskúmateľnosť vyčíslenia výšky bezdôvodného obohatenia ani nenamietal.

22. Napokon žalovaný v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa
nevysporiadal s jeho podaním zo dňa 3.1.2024. Odvolací súd k tomu udáva, že súd prvej inštancie síce
uvedený dôkaz nezmienil v sumarizácii vykonaných dôkazov, čo je možné mu vytknúť ako nesprávny
postup, avšak s obsahom tohto podania sa vysporiadal dostatočným spôsobom v bode 31. odôvodnenia

čiastočného rozsudku, na ktoré nadviazal aj odvolací súd v reakcii odvolaciu na námietku týkajúcu sa
výšky priznaného nároku.23. V zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP nie každý nesprávny procesný postup súdu má za následok
zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale iba taký, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento

nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. V danom prípade z obsahu zápisnice
z pojednávania zo dňa 2.2.2024 vyplýva, že podanie žalovaného zo dňa 3.1.2024 bolo predmetom
prerokovania pred súdom, strany sporu mali možnosť k nemu zaujať stanovisko, bolo im doručené
v dostatočnom predstihu pred pojednávaním a súd prvej inštancie naň reagoval v už uvedenom bode
31. odôvodnenia čiastočného rozsudku.

24. S ohľadom na to, že odvolací súd rozvinul v tomto rozhodnutí správne úvahy súdu prvej
inštancie,ažeodôvodneniarozhodnutíprvoinštančnéhosúduaodvolaciehosúdunemožnoposudzovať
izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok (II.ÚS/78/05, III.ÚS/264/08, IV.ÚS/372/08), odvolací súd nevidel dôvod na zrušenie odvolaním
napadnutéhočiastočnéhorozsudkunazákladeodvolacíchdôvodovuplatnenýchžalovanýmapostupom

vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania bude s poukazom na § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
CSP rozhodovať súd prvej inštancie v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných

nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

26. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP a § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).