Rozhodnutie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2025

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 9C/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224200232
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Šarišský
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2025:8224200232.4

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Tomášom Šarišským v právnom spore žalobcu: A. B., nar.
X.X.XXXX, bytom C., D. E. F. E. G., Oddelenie výkonu trestu H., I. J. XX, XXX XX H., proti žalovanému:
A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX B., zast. advokátom JUDr. Radoslav Soták, so
sídlom Námestie Slobody 7, 071 01 Michalovce, v konaní o zaplatenie 2.260 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 25.1.2024 domáhal zaplatenia sumy
vo výške 2.260 EUR s príslušenstvom od žalovaného titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Na
Okresnom súde Bardejov bola konaniu pridelená sp. zn. 2C/5/2024.

2. Žalobu odôvodnil tým, že ako predseda bežeckého klubu JM DEMOLEX organizoval bežecké preteky,
na ktoré hľadal finančnú pomoc. Uviedol, že v júni roku 2013 našiel kontakt na žalovaného (jozef
lechmann papier s.r.o. – predaj kancelárskych potrieb) s tým, že ho následne telefonicky kontaktoval
a potom v júli 2013 aj navštívil v sídle firmy v Michalovciach. Žalobca mal žalovanému predstaviť, ako by
bola zabezpečená reklama firmy žalovaného na jeho bežeckých pretekoch. Dodal, že za ním opakovane

chodil do Michaloviec, opakovane mu volal, nakoľko mu mal žalobca prisľúbiť, že mu finančne pomôže.
Uvedený stav mal trvať do roka 2013. Následne vo februári 2014 mu mal žalobca prisľúbiť, že ak spolu
podpíšu zmluvu o prenájme priestorov reklamnej tabule, tak mu odovzdá 10 ks pracovného oblečenia
a dva týždenné pobyty pre dve osoby v C. I., s čím mal žalovaný súhlasiť. Žalobca mu následne mal
do firmy v Michalovciach doniesť 10 ks oblečenia do júna 2014. Súčasne sa mal žalovaný zúčastniť
dvoch pobytov v Bardejovských kúpeľoch do 30.12.2015. Následne uviedol, že strany sporu nepodpísali

žiadnu zmluvu o prenájme priestorov na bežecké preteky, nakoľko sa mal žalovaný stále iba vyhovárať.
Záverom uviedol, že takto mu vznikla škoda vo výške 2.260 EUR. Na podporu svojich tvrdení žiadal
predvolať konateľa cestovnej agentúry DANIELA tour, s.r.o. M. B. L. a z firmy JURTEX Vladimíra Jurka.

3. Žalovaný prevzal žalobu s prílohami dňa 16.8.2024. Písomným podaním doručeným Okresnému súdu
Bardejov dňa 22.8.2024 žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti. Súčasne poprel všetky

skutkové tvrdenia žalobcu a dodal, že aj keby boli dané skutkové tvrdenia pravdivé, tak pohľadávka
žalobcu by bola dávno premlčaná, čím vzniesol námietku premlčania.

4. Okresný súd Bardejov dňa 10.10.2024 postúpil vec tunajšiemu súdu na prejednanie a rozhodnutie
vo veci.

5. Okresný súd Michalovce výzvou zo dňa 14.10.2024 vyzval žalobcu na čiastočné späťvzatie žaloby
v zmysle ust. § 138 zákona č. 140/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku.6. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.10.2024 žalobca uviedol, že trvá na podanej
žalobe, nakoľko v prejednávanej veci ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, kedy sa jeho právo

premlčuje po 10 rokoch.

7. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.10.2024 žalobca uviedol, že s firmou A. K.
podpísal zmluvy o prenájme priestorov na umiestnenie reklamnej tabule. Uviedol, že ho mal žalovaný
oklamať, lebo na predmetných zmluvách mala byť napísaná väčšia suma, ako mu nakoniec žalovaný

zaplatil. Podľa tvrdenia žalobcu mal žalovaný trvať na dodaní pracovného oblečenia a predmetných
pobytov, v opačnom prípade mal žalovaný uviesť, že mu zvyšnú časť sumy nevyplatí. Predmetom
konania podľa žalobcu je preto suma 2.260 EUR, ktorá predstavuje cenu pracovného oblečenia
a pobytov v Bardejovských kúpeľoch. Následne uviedol, že mu mal žalovaný uhradiť len 10 % sumy
uvedenej v zmluve o prenájme priestorov, zvyšok mal uhradiť do konca roka, kedy bola podpísaná, tá
ktorá zmluva o prenájme priestorov, ak mu žalobca dopredu zabezpečí pracovné oblečenie a pobyty

vkúpeľoch.NapodporusvojichtvrdenížiadalopätovnepredvolaťkonateľacestovnejagentúryDANIELA
tour, s.r.o. M. B. L. a z firmy JURTEX Vladimíra Jurka.

8. Súd na prejednanie veci nariadil termín pojednávania na deň 28.4.2025.

9. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

10. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 28.4.2025 žalobca uviedol, že trvá na žalobe a
súčasne žiadal predvolať svedkov s tým, že dodal, že záväzok medzi ním a žalovaným nie je premlčaný.
Žalovaný uviedol, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená žiadna zmluva s tým, že žiadal žalobu

zamietnuť.

Žalobca na pojednávaní následne uviedol, že medzi stranami sporu bolo podpísaných viacero zmlúv od
roku 2012 do roku 2016, pričom každý rok mal žalobca žalovanému dať 10 ks oblečenia od roku 2012 do
roku 2016. Dodal, že žalovaný bol minimálne raz, alebo dvakrát na pobyte v Bardejovských kúpeľoch.

K špecifikácii žalovanej sumy uviedol, že jeden kus pracovného oblečenia stál 50,- Eur, pri 10 ks to je
spolu 500,- Eur za 10 ks oblečenia a zvyšok žalovanej sumy tvorí suma za pobyty v Bardejovských
kúpeľoch.

Na otázku súdu, kedy sa skutočne dozvedel o tom, že došlo k danému bezdôvodnému obohateniu

žalobca uviedol, že ho žalovaný každý rok oklamal. Do roku 2016 ho mal žalovaný klamať a nevyplatiť
mu výšku, ktorá bola podpísaná v zmluve o reklamách. V roku 2016 sa mal žalobca dozvedieť skutočne
o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Čo sa týka subjektu s kým komunikoval žalobca uviedol,
že komunikoval výlučne so žalovaným.

Na otázku súdu kedy sa dozvedel o subjekte, ktorý sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, uviedol, že
žalovaného poznal dlhšie, čiže vedel ihneď o subjekte, ktorý sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

Žalovaný na pojednávaní poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu. Uviedol, že žiadny záväzkovo právny
vzťah nevznikol.

11. Súd následne na predmetom pojednávaní vyhlásil uznesenie, ktorým zamietol návrh žalobcu na
vykonanie dokazovania výsluchom svedkov: M. B. L. a N. A.. Súd toto uznesenie odôvodnil tým, že
podľa jeho názoru zisťovať podstatu záväzkovo právneho vzťahu v prípade, ak je pohľadávka zjavne
premlčaná, by bolo neúčelne a nehospodárne.

12. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

13. Podľa ust. § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa
nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na

námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.14. Podľa ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

15. Podľa ust. § 102 Občianskeho zákonníka, pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo
právnickej osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

16. Podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

17. Podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

18. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa
ustanovenia § 100 ods. 1. Doby premlčania práva na jeho vydanie a začiatok ich plynutia sú upravené
podobne ako pri premlčaní práva na náhradu škody (§ 106). Právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe

(§ 107 ods. 2). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie
získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.

19. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia.

20. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt, treba z hľadiska premlčania
za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo
samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a
rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto

nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
tvorí jeden celok, premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa.

21. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený
subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej

dobe – teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe
nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu
vynútiteľnosť uplatneného práva.

22. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre

bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka
premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne
dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie)
veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva.

23. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto
skutočnosti: a/ uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), b/ nevykonáva sa právo
oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c/ povinný subjekt v rámci súdneho konania
o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla
2009, sp. zn. 1 M Cdo 8/2008)

24. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

25. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.26. Bezdôvodné obohatenie predstavuje taký záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká
tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Podstatou
bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný.

27. Súd posúdil nárok žalobcu, ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

28. Žalobca v konaní tvrdil, že medzi stranami sporu vznikol záväzkovo právny vzťah, nakoľko mali

spolu so žalovaným podpísať viacero zmlúv o prenájme reklamných priestorov, na základe ktorých mu
žalovaný mal poskytnúť dohodnuté peňažné prostriedky, avšak podľa tvrdenia žalobcu mu žalovaný
poskytol len 10 % z dohodnutých súm napriek tomu, že mu žalobca odovzdal dohodnuté plnenie
(pracovné oblečenie a pobyty v kúpeľoch), ktoré si mal žalovaný od neho vyžiadať. V zmysle uzatvorenej
dohody mal žalobca žalovanému odovzdať 10 ks pracovného oblečenia a dva týždenné pobyty pre dve
osoby v C. I. a za to mal žalovaný poskytnúť žalobcovi finančné prostriedky na organizáciu bežeckých

pretekov.

29. Podľa právneho názoru súdu možno predpokladať, že strany sporu mohli medzi sebou uzatvoriť
nepomenovanú zmluvu v zmysle ust. § 51 Občianskeho zákonníka, ktorá mohla byť uzatvorená
čiastočne v písomnej forme (zmluva o prenájme reklamných priestorov) a čiastočne konkludentne

(odovzdanie plnení zo strany žalobcu žalovanému). Predmetná zmluva mala predstavovať zmluvnú
autonómiu sporových strán, kde boli dostatočne a určito vymedzené jednotlivé záväzky oboch
zmluvných strán. V prípade uzatvorenia takejto zmluvy by nepochybne v danom prípade išlo
o synalagmatický záväzok, kedy si strany zmluvy mali navzájom plniť rôzne druhy plnení. Zo zisteného
skutkového stavu predostretého výlučne žalobcom je zrejmé, že žalobca mal žalovanému plniť v zmysle

dohody a žalovaný mal plniť len čiastočne.

30. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil, ako nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

31. Predmetný prípad bezdôvodného obohatenia spočíva v tom, že právny dôvod, na základe ktorého sa
poskytlo plnenie (nepomenovaná zmluva), dodatočne odpadol (condictio causa data causa non secuta
- condictio ob causam finitam), a teda ide o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia z právneho
dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, kedy ide o situáciu, kedy bol v dobe plnenia právny dôvod daný, ale
tento následne, v dôsledku právnej skutočnosti (neplnenia zo strany žalovaného, kedy žalobca tvrdil, že

ho žalovaný oklamal, čo malo de facto za následok zánik zmluvy), stratil svoje právne účinky.

32. Majetkový prospech žalovaného bol teda teoreticky získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu
síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol.

33. Súd k premlčaniu potencionálneho záväzku žalobcu uvádza nasledovné:

34. Ako už bolo deklarované vyššie, súd ustálil nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, na ktoré sa aplikuje zákonná úprava premlčania zakotvená v ust. § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

35. Ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka ustanovuje kombinované premlčanie doby, a to
subjektívnu, ktorá je dvojročná, a objektívnu, ktorú nemožno prekročiť, hoci by ešte boli podmienky pre
uplynutie subjektívnej premlčacej doby, a ktorej dĺžka je určená rozdielne podľa charakteru získania
bezdôvodného obohatenia. Plynutie týchto lehôt je stanovené odlišne a aj ich plynutie a skončenie nie

sú na sebe závislé. Osobitne je upravený aj začiatok plynutia týchto premlčacích dôb. Pre začiatok behu
subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o
tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Pritom nie je rozhodujúce,
že oprávnený sa mohol o získaní tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej
starostlivosti prípadne aj skôr. Naproti tomu, plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez

akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na
jeho úkor; v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka plynie odo dňa, keď došlo k
bezdôvodnému obohateniu (R 25/1986, s. 111 ods. 4 a s. 112 ods. 1)36. „V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú
subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že
pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno

oprávnenému priznať. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne
(fakticky) došlo. Súdna prax v tejto spojitosti už dávnejšie dovodila, že začiatok plynutia objektívnej
premlčacej doby je nezávislý od akejkoľvek subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom

obohatení a viaže sa len na jedinú rozhodujúcu okolnosť, ktorou je vznik bezdôvodného obohatenia (k
tomu porovnaj R 25/1986). Názor, že plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek
závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor,
sa naďalej uplatňuje aj v súčasnej rozhodovacej činnosti súdov (porovnaj napr. rozsudok NS SR z 25.
3. 2013 sp. zn. 1 Cdo 67/2011 alebo rozsudok NS ČR z 11. 12. 2008 sp. zn. 33 Odo 1136/2006).
Rovnaký prístup sa prezentuje aj v teórii (porovnaj M. L., Občiansky zákonník 1. Veľký komentár,

Bratislava: Eurokódex 2011, str. 515 - 516; A. O., A. H., B. O., B. P. a kolektiv, Občanský zákoník I.
Komentář, C. H. Beck, Praha 2008, 1. vydanie, str. 554; Josef Vaněk, Neoprávnený majetkový prospech,
Bratislava 1989, str.169 - 172).“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. 12. 2013, sp.
zn. 1MCdo/16/2011).

37. Tak, ako už bolo deklarované, ust. § 107 Občianskeho zákonníka definuje kombináciu premlčacích
dôb, a to subjektívnu a objektívnu. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho
priebehu, jeho začiatku i konca, a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na
druhú premlčaciu dobu. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí zásada, že lehota so
subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom,

ale môže skončiť najneskoršie s ňou. V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi troma prípadmi, prípadmi,
ktoré môžu nastať, nastať, a to:

1/ začiatok subjektívnej doby nastane v priebehu objektívnej doby a do jej skončenia tiež uplynie celá
subjektívna doba: právo sa premlčí uplynutím subjektívnej doby (na ďalšie plynutie objektívnej doby sa

už neprihliada);

2/ začiatok subjektívnej doby nastane v priebehu objektívnej doby, ale do jej skončenia uplynie iba časť
subjektívnej doby a ďalšia časť až po jej skončení: právo sa premlčí uplynutím objektívnej doby (pozri
dikciu „Najneskoršie sa právo ... premlčí“...);

3/ začiatok subjektívnej doby nastane až po skončení objektívnej doby: právo sa premlčalo uplynutím
objektívnej premlčacej doby a subjektívna doba nemá v tomto prípade právny význam.

38. K začiatku plynutia subjektívnej doby súd poukazuje aj na nižšie uvedené rozhodnutia súdov:

39. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil
vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného
obohatenia, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy

sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností,
možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej
doby vôbec relevantné (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 67/2011). Pri
posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa 107 ods. 1 OZ je potrebné vychádzať
z preukázanej, skutočnej, nie teda len predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor

došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal; ustanovenie § 107 ods. 1 OZ nemá touto
vedomosťou na mysli znalosť právnej kvalifikácie, ale iba skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť
zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie (Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 15. 6. 2010,
sp. zn. 21 Cdo 3433/2008 a 21 Cdo 3434/2008). Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107

ods. 1 OZ treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na
jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal; nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený
mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 3 Cdo 145/2004). Inak povedané, pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej dobyna uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen
predpokladaná vedomosť oprávneného.

40. Súd má zato, že žalobca, ako potencionálne oprávnený na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, sa skutočne dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia najneskôr v roku 2016, čo
explicitne deklaroval na pojednávaní konanom dňa 28.4.2025. V zmysle uvedeného je zrejmé, že
žalobca nadobudol vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia v rozsahu všetkých skutkových
okolností prejednávanej veci, na základe ktorých mohol podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia, ešte v roku 2016. Súčasne mal súd na základe vykonaného dokazovania zato, že žalobca
sa skutočne dozvedel kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil ihneď ako došlo k bezdôvodnému
obohateniu, kedy špecifikoval ako subjekt, ktorý má vydať bezdôvodné obohatenia jasne žalovaného.

41. Možno tak ustáliť, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr v roku 2016, kedy sa
žalobca skutočne dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto zaň zodpovedá. V zmysle

uvedeného subjektívna premlčacia doba uplynula najneskôr koncom roka 2018.

42. Nebolo preto v konaní sporné, že boli splnené kumulatívne obidva podmienky stanovené v ust. §
107 ods. 1 OZ. Súd tak konštatuje, že začiatok subjektívnej doby nastal v priebehu objektívnej doby a
do jej skončenia uplynula celá subjektívna doba: právo sa preto premlčalo uplynutím subjektívnej doby

a na ďalšie plynutie objektívnej doby sa už neprihliada.

43. Súd má zato, že potencionálne právo žalobcu sa premlčalo, nakoľko uplynul zákonom stanovený
čas pre výkon subjektívneho práva a žalobca v ňom nevykonal svoje právo na súde, s tým, že
súčasne žalovaný vzniesol námietku premlčania podaním zo dňa 21.8.2024, čím spôsobil zánik nároku

patriaceho do obsahu subjektívneho práva žalobcu, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Súd preto
nemôže premlčané právo žalobcovi priznať.

44. Záverom súd uvádza, že celkový skutkový stav predostretý žalobcom bol minimálne rozporuplný,
kedy v žalobe tvrdil, že žiadnu zmluvu o prenájme reklamných priestorov nepodpísali, následne podaním

doručeným súdu dňa 13.12.2024 uviedol, že spolu podpísali viacero zmlúv a prenájme reklamných
priestorov, čo nakoniec deklaroval aj na pojednávaní. Pre súd bola súčasne sporná žalovaná suma,
kedy ju žalobca špecifikoval tak, že jeden kus pracovného oblečenia stál 50,- Eur, pri 10 ks to malo byť
spolu 500,- Eur a zvyšok sumy mala tvoriť suma za pobyty v Bardejovských kúpeľoch. Na pojednávaní
konanom dňa 28.4.2025 však zase žalobca tvrdil, že žalovanému poskytoval pracovné oblečenie každý

rok od roku 2012 do roku 2016. Taktiež dátumy rozhodné pre plynutie premlčacej doby uvádzal žalobca
v konaní rôzne, avšak súd v rámci právnej istoty vychádzal z najneskoršieho uvedeného dátumu (rok
2016) tak, aby bolo nepochybné a nesporné, že subjektívna premlčacia doba uplynula.

45. Súd súčasne uvádza, že v konaní nezisťoval a neskúmal podstatu a existenciu záväzkoprávneho

vzťahu medzi stranami sporu, nakoľko podľa názoru súdu by si to vyžiadalo rozsiahle dokazovanie a
pokiaľ by sa v konaní aj preukázala existencia záväzkového vzťahu, nárok žalobcu by bol premlčaný,
s poukazom na to, že sa jedná o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v spojení so zákonnou
úpravou premlčania uvedenou v ust. § 107 ods. 1 OZ, z ktorého dôvodu vykonávať rozsiahle
dokazovanie za účelom preukázania existencie záväzkového vzťahu je podľa právneho názoru súdu

neúčelnéanehospodárne.Zuvedenéhodôvodusúdzamietolžalobcovnávrhnavykonaniedokazovania
tak, ako je deklarované v bode 11 rozsudku.

46. Súd prvej inštancie tak svoje rozhodnutie založil na tom, že aj v prípade existencie pohľadávky
žalobcu,nemožnotútopohľadávkužalobcoviakopotencionálneoprávnenémusubjektupriznať,nakoľko

ide o premlčané právo z dôvodu, že uplynul zákonom vymedzený čas, t. j. (subjektívna) premlčacia doba
a v rámci predmetnej subjektívnej premlčacej doby žalobca nevykonal toto právo, pričom žalovaný ako
potencionálny povinný v rámci súdneho konania účinne vzniesol námietku premlčania. Súd tak má zato,
že dostatočne jasne a zreteľne vysvetlil, prečo žalobu zamietol.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sazisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana,
ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala.

49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

50. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení o trovách konania bol žalovaný v konaní

plne úspešný, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 100 %.

51.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.