Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822201510
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3822201510.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek
senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: GLOBSTAR INVEST
LP so sídlom Suite 7014, Margaret Street 6, Newry, County Down BT 34 1DF, Northern Ireland, IČO:
NL000773, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Erdös s.r.o., so sídlom Bratislava,
Radvanská 1, IČO: 52 522 211, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C. XXX/XX,

zastúpenému D. B. A., E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., G. H. XXXX, o určenie, že záložné právo
žalovaného neexistuje a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. decembra 2024, č.k. 11C/11/2022-771, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil,
výrokom II. uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 04.05.2022 č.k. 11C/11/2022-54 o nariadení
neodkladného opatrenia s účinnosťou od právoplatnosti tohto uznesenia zrušil a výrokom III. rozhodol
o trovách konania tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa prostredníctvom splnomocneného

právneho zástupcu podanou žalobou domáha voči žalovanému určenia, že záložné právo zriadené na
nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobkyne, nachádzajúcich sa v k.ú. F., obec F., okres I., zapísaných
na LV č. XXXX ako pozemky: parc. č. 2289/1, ostatná plocha o výmere 2187 m2, parc. č. 2289/4,
ostatná plocha o výmere 22 m2, parc. č. 2289/18, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 36 m2,
parc. 2290/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1625 m2, parc. č. 2292, ostatná plocha o výmere
92 m2 a stavby: garáž súp. č. XXXX na parc. č. 2289/18 a C. I. J. súp. č. XXXX na parc. 2290/1,

na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 15.06.2015 uzatvorenej medzi žalovaným ako
záložným veriteľom a obchodnými spoločnosťami BREXTA s. r. o. so sídlom Hurbanovo nám. 2,
Bojnice, IČO: 48 111 775 a BETA Group, s.r.o. so sídlom Na Grunte 7/A, Bratislava, IČO: 35 871
377 ako záložnými dlžníkmi, spísanej vo forme notárskej zápisnice N 404/2015, Nz 20721/2015 na
Notárskom úrade v Prievidzi pred notárkou JUDr. Eleonórou Kohajdovou, neexistuje, alternatívne,
že toto záložné právo je premlčané. Súčasťou žalobného návrhu vo veci samej bol aj návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým súd
žalovanému uloží povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva akoukoľvek formou na základe zmluvy
o zriadení záložného práva zo dňa 15.06.2015 uzatvorenej medzi žalovaným ako záložným veriteľom
a obchodnými spoločnosťami BREXTA s. r. o. so sídlom Hurbanovo nám. 2, Bojnice, IČO: 48 111
775 a BETA Group, s.r.o. so sídlom Na Grunte 7/A, Bratislava, IČO: 35 871 377 ako záložnými
dlžníkmi, spísanej vo forme notárskej zápisnice N 404/2015, Nz 20721/2015 na Notárskom úrade v

Prievidzi pred notárkou JUDr. Eleonórou Kohajdovou, k nehnuteľnostiam v k.ú. F., obec F., okres I.,
zapísaným na LV č. XXXX, a to pozemkom: parc. č. 2289/1, ostatná plocha o výmere 2187 m2, parc.č. 2289/4, ostatná plocha o výmere 22 m2, parc. č. 2289/18, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
36m2, parc. 2290/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1625 m2, parc. č. 2292, ostatná plocha
o výmere 92 m2 a stavbám: garáž súp. č. XXXX na parc. č. 2289/18 a C. I. J. súp. č. XXXX na

parc. 2290/1, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prievidza pod
sp.zn. 11C/11/2022. Uznesením zo dňa 04.05.2022, č.k. 11C/11/2022-54 súd prvej inštancie nariadil
neodkladné opatrenie v zmysle návrhu žalobkyne. Podaním označením ako „Námietka neexistencie
procesnej a vecnej legitimácie a návrh na zastavenie konania sp. zn. 11C/11/2022 podľa § 62 CSP“,
doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.06.2023 sa žalovaný domáhal, aby súd konanie vedené pod

sp. zn. 11C/11/2022 zastavil. K podaniu pripojil listiny v anglickom jazyku, ktoré následne boli znalcom
Mgr. Marianom Dolinským pribratým uznesením č.k. 11C/11/2022-255 zo dňa 29.06.2023 preložené
z anglického jazyka do jazyka slovenského. Dôvodil, že žalobkyňa, spoločnosť GLOBSTAR INVEST
LP, je partnerstvom s ručením obmedzeným, registrovaným podľa britského zákona o partnerstvách
s obmedzeným ručením z r. 1907. Podľa predmetného certifikátu, registrátor spoločností pre Severné
Írsko vydaním certifikátu potvrdzuje, že GLOBSTAR INVEST LP je registrovaná podľa Partnership Act

1907. Podľa tohto britského zákona, ktorý je štatutárnym zákonom pre všetky limitované partnerstvá
okrem partnerstiev zaregistrovaných podľa Limited Liability Partnership Act (čo je odlišná právna
forma s právnou subjektivitou) je limited partneship obdobou našej komanditnej spoločnosti, majúc
generálneho partnera (kvázi-komplementár), ktorý partnerstvo môže zaväzovať svojimi úkonmi a za
záväzky takto prevzaté v plnom rozsahu zodpovedá a limitovaného partnera (kvázi - komanditista),

ktorý za záväzky zodpovedá iba v rozsahu splateného vkladu, ale partnerstvo svojimi úkonmi zaväzovať
nemôže. Skutočnosťou, že v prípade žalobcu ide o partnerstvo, ktoré je registrované podľa Partnership
Act 1907 je zrejmé ako z použitého registračného formulára, tak aj z jeho vlastných dokladov, vrátane
jeho generálnej plnej moci podpísanej generálnym partnerom LUPINE LOGISTICS LTD. Uviedol, že
dôležitým a podstatným rozdielom medzi britským LP a slovenskou komanditnou spoločnosťou je, že

limitované partnerstvá podľa britského zákona sa členia na dve skupiny právnej oblasti. Limitované
partnerstvá registrované v Anglicku, Walese a Severnom Írsku nemajú právnu subjektivitu, pričom ich
postavenie, napriek registrácii v registri spoločností je faktické postavenie obchodného partnerstva.
Zákon určuje, že jedine limitované partnerstvo registrované v Škótsku disponuje právnou subjektivitou.
Na základe uvedených skutočností je nesporné, že partnerstvo s ručením obmedzeným podľa britského

práva (okrem práva škótskeho) nemá právnu subjektivitu. Nedostatok právnej subjektivity výslovne
vyplýva z čl. 4 ods. 1 Zákona o partnerstvách 1890, z čl. 4, ods. 2 (a contrario keďže iba škótske LP
majú právnu subjektivitu), ale napokon aj z ustanovení o spôsobe konania, keďže generálny partner
zaväzuje v konaní úkonmi ,,firmu“, ktorá nie je právnickou osobou, teda priamo oboch spoločníkov,
seba v rozsahu neobmedzenom a svojho partnera s obmedzeným ručením v rozsahu jeho vkladu.

V tomto smere žalovaný podporne citoval PARTNERSHIP LAW: Joint Consultantion Paper vytvorený a
publikovaný v r. 2000 Law Commission for England and Wales - severné Írsko, ktorý je súčasťou právnej
oblasti Anglicka a Walesu, kde od roku 2009 plne platí súčasné znenie Limited Partnership Act 1907
vrátane odkazov Partnership Act 1890 (na základe paragrafu 1286 Company Act 2006, dostupný na
lawcom.gov.uk a scotlawcom.gov.uk). Keďže teda žalobkyňa nedisponuje právnou subjektivitou (sama

si pritom pre svoju registráciu a podnikanie zvolila povahu subjektu bez právnej subjektivity), nemá
teda spôsobilosť byť stranou sporu, požadoval zastavenie konania. Súčasťou uvedeného podania bol
zároveň návrh na zrušenie predtým nariadeného neodkladného opatrenia, pri ktorom poukazuje tiež
na to, že Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 23.04.2024, č.k. 11Co/14/2024-753, právoplatným
dňa 27.05.2024 uložil v procese rozhodovania o NO súdu prvej inštancie, aby sa zaoberal námietkou

žalovaného o nedostatku procesnej subjektivite žalobkyne, t.j. či v žalobe ako žalobca označený subjekt
má spôsobilosť byť stranou sporu.

3. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 21 ods. 1, 2, § 22, § 23 Obchodného zákonníka (ďalej len
„ObchZ“), čl. 4 ods. 1, 2, čl. 7 zákona o komanditných spoločnostiach z roku 1907 (Limited Partnership

Act 1907), čl. 4 ods.1, 2, 3 zákona o obchodných združeniach z roku 1890 (Partnership Act), § 61, §
62, § 161 ods.1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konštatoval, že subjekt označený
v žalobe ako žalobca, spoločnosť GLOBSTAR INVEST LP so sídlom Suite 7014, Margaret Street
6, Newry, County Down BT 34 1DF, Northern Ireland, IČO: NL000773, nedisponuje podľa právneho
poriadku, podľa ktorého bol založený, právnou subjektivitou, v dôsledku čoho nemá právnu subjektivitu

ani podľa slovenského právneho poriadku, a teda nemá ani procesnú subjektivitu. Z úradne preloženého
Osvedčenia o registrácii komanditnej spoločnosti vyplynulo, že spoločnosť GLOBSTAR INVEST LP bola
podľazákonaokomanditnýchspoločnostiachzroku1907(LimitedPartnershipAct1907)zaregistrovaná
ako komanditná spoločnosť (Limited Partnership). Osvedčenie o registrácii vydal Register obchodnýchspoločností pre Severné Írsko dňa 28.08.2020. Postavenie komanditnej spoločnosti upravuje Zákon o
komanditných spoločnostiach z roku 1907 (zákon o komanditnej spoločnosti z roku 1907), ako aj zákon
o obchodných združeniach z roku 1890 (zákon o spoločenstve z roku 1890). Spoločný konzultačný

dokument Právnej komisie a Škótskej právnej komisie k reforme zákona o obchodných združeniach
(Partnership Act 1890) uvádza, že v rámci Spojeného kráľovstva existujú rozdiely medzi anglickým a
škótskym právom týkajúce sa obchodného združenia, pričom hlavný rozdiel sa týka oddelenej právnej
subjektivity; anglické právo nerozoznáva obchodné združenie ako samostatný subjekt, následkom toho
firma v Anglicku a Walese nemôže nadobudnúť práva ani prevziať záväzky. V Škótsku je firma právnická

osoba odlišná od spoločníkov, z ktorých pozostáva; firma môže vlastniť majetok, mať práva a záväzky.
Obdobne definuje obchodné združenia aj dokument Reforma práva o komanditných spoločnostiach
vyhotovený dňa 30.04.2018 Ministerstvom obchodu, energetiky a priemyselnej stratégie, ktorý v bode
30 uvádza, že v Škótsku je firma právnickou osobou odlišnou od obchodných partnerov. Tento rozdiel
znamená, že škótske obchodné združenie môže vlastniť majetok, mať práva a preberať záväzky, môže
žalovať a byť žalovaný a môže byť obchodným partnerom v inom obchodnom združení, alebo členom

iného subjektu. Za dlhy a záväzky, ktoré vznikli v jeho mene, je primárne zodpovedná firma a nie jej
obchodní partneri. Naopak, v Anglicku, Walese a Severnom Írsku nie je obchodné združenie subjektom
oddeleným od svojich obchodných partnerov. Právna subjektivita, a teda ani procesná subjektivita
žalobkyne tak podľa súdu prvej inštancie nie je daná. Pre nedostatok procesnej subjektivity žalobkyne
ako neodstrániteľného nedostatku podmienky tohto konania, súd prvej inštancie podľa § 161 ods. 2

CSP konanie zastavil. Poukázal tiež na to, že k identickému záveru o neexistencii právnej subjektivity
žalobkyne dospel aj Okresný súd Trenčín v rozhodnutí zo dňa 09.09.2024, č.k. 37Cb/84/2023-265.
Vzhľadom k tomu, že konanie vo veci súd prvej inštancie zastavil, v súlade s ust. § 335 ods. 1 CSP
súčasne rozhodol aj o zrušení neodkladného opatrenia, ktoré bolo vo veci nariadené uznesením zo dňa
04.05.2022 č.k. 11C/11/2022-54, a to s účinnosťou od právoplatnosti tohto uznesenia. O náhrade trov

konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 a § 257 CSP, dôvody hodné osobitného zreteľa
vzhliadol v tom, že žalobkyňa je subjekt bez právnej subjektivity, preto žalovanému voči nej náhradu
trov konania nepriznal.

4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovej lehote odvolaním napadla žalobkyňa

prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu zrušenie napadnutého
rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatňujúc
odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. a/, b/ a h/ CSP (neboli splnené procesné podmienky,
porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie veci) v konkrétnosti namietala,
že nie je zrejmé, z akého dôvodu súd vyhovel námietke žalovaného o neexistencii procesnej a vecnej

legitimácie a návrhu na zastavenia konania, keďže predtým túto argumentáciu v procese rozhodovania
o návrhu na NO neakceptoval. Návrh považuje za obštruktívny s cieľom žalovaného pokračovať vo
výkone záložného práva napriek tomu, že žalobkyňa účinne vzniesla námietku premlčania výkonu
záložného práva pri spornosti samotnej pohľadávky, ktorá mala byť záložným právom zabezpečená.
Súdu prvej inštancie vytýkala, že v napadnutom uznesení len jednomyseľne prijal argumentáciu

žalovaného, bez bližšieho vysporiadania sa s jej argumentáciou, čím zároveň porušil právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia a právo Európskej únie. Predmetom konania je existencia, resp. neexistencia
záložného práva k nehnuteľnostiam, a nie otázka právnej subjektivity žalobcu, ani platnosť zápisu
do registra záložných práv (verejného registra) spoločnosti GLOBSTAR INVEST LP. V zmysle čl.
24 bodu 1 nariadenia Brusel Ia ide o výlučnú právomoc slovenského súdu, lebo nehnuteľnosti sa

nachádzajú na Slovensku. Podľa jeho názoru subjektivita žalobkyne je len vedľajšou otázkou, ktorá
sa určuje podľa hlavnej otázky, teda (ne)existencie záložného práva k nehnuteľnostiam. V súvislosti
s procesnou subjektivitou žalobkyne poukazuje na úradný preklad všetkých listín spolu s apostilom,
ktoré mal súd k dispozícii, kde sa legalizuje, že GLOBSTAR INVEST LP je komanditná spoločnosť.
GLOBSTAR INVEST LP má právnu subjektivitu, ako komanditná spoločnosť je druhom obchodného

partnerstva (obchodnej spoločnosti), rozdiel je len čo do výšky ručenia (komanditista do výšky vkladu
a komplementár celým majetkom). V podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky neexistuje
typ obchodnej spoločnosti, ktorý by nemal právnu subjektivitu; práve z dôvodu ochrany práv tretích strán
(záväzkové práva, vecná práva a iné majetkové práva). Uviedla, že na to, aby išlo o subjekt práva nie
je nutné, aby tak explicitne hovoril zákon, ale skúmajú sa znaky takéhoto subjektu práva. V danom

prípade nie je možné rozporovať subjektivitu komanditnej spoločnosti ako takej. Obchodné spoločnosti
a družstvo ako právnické osoby sú subjektmi práva. Spôsobilosť právnickej osoby na práva a povinnosti
je možné obmedziť len zákonom. V záujme právnej ochrany tretích osôb slovenský právny poriadok
opustil doktrínu ultra vires, podľa ktorej právnické osoby môžu konať iba v rámci predmetu svojejčinnosti, inak je právny úkon neplatný. Podľa § 13 ods. 3 OBchZ podnikateľa zaväzuje konanie osôb
vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho
podnikania okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu

zákon zveruje, alebo zákon umožňuje zveriť. Komanditná spoločnosť je právnickou osobou (§ 56), ktorá
môže byť založená výlučne za účelom podnikania. Je považovaná za osobnú obchodnú spoločnosť s
prvkami kapitálovej spoločnosti. Avšak z § 22 druhej vety Obchodného zákonníka vyplýva, že Obchodný
zákonník uznáva inkorporačný princíp pri určovaní osobného štatútu právnických osôb (ale aj iných
právnych entít bez všeobecnej právnej subjektivity), pretože určuje, že rozhodný právny poriadok,

ktorým sa má spoločnosť spravovať, je právny poriadok štátu, podľa ktorého bola táto spoločnosť
založená. Vyššie uvedené môže vzbudiť dojem, že existuje konflikt, ako posudzovať predmetnú otázku,
či podľa § 22 Obchodného zákonníka (inkorporačnou teóriou) alebo tzv. sledovaním hlavnej otázky
(neexistencia záložného práva). Žalobkyňa sa prikláňa k výkladu, že rozhodným právom v tejto kauze
má byť slovenské právo, teda žalobkyňa má povahu komanditnej spoločnosti, ktorá je ako numerus
clausus obchodná spoločnosť podľa Obchodného zákonníka a teda GLOBSTAR INVEST LP má právnu

subjektivitu. V prípade, že by sa súd nestotožnil s jej právnym výkladom a prijal by tézu žalovaného,
že GLOBSTAR INVEST LP nemá právnu subjektivitu, ktorého použitie zo strany žalovaného sa javí
ako výklad ad absurdum, došlo by v prípade úspešnej aplikácie k porušeniu princípu právneho štátu
(princíp legitímneho očakávania a právnej istoty v majetkových vzťahoch) a v neposlednom rade teda
k ochrane práv tretích osôb (záväzkové práva, vecné práva a iné majetkové práva). Výklad žalovaného

nepovažuje za obchodnoprávne, ani ústavnoprávne udržateľný. Zdôraznila, že GLOBSTAR INVEST
LP má spoločníkov, a to LUPINE LOGISTICS LTD (kompelementár) a LS TRADING PARTNERS INC
(komanditista). Zároveň, súd má k dispozícii Power of Attorney (splnomocnenie) zo dňa 15.09.2022
vydané na meno D. K., ktorý má právomoci konateľa spoločnosti GLOBSTAR INVEST LP. Rovnako tak,
žalobkyňa je akcionárom na základe Declaration of trust (Vyhlásenie o správe cudzieho majetku) zo

dňa 15.09.2022, ktorým partneri dali žalobcovi plné vlastníctvo. Medzi zákonné znaky právnických osôb
podľa právnej úpravy Občianskeho zákonníka patrí názov, sídlo, ale aj spôsob jej zriadenia či určenie
spôsobu, akým právnická osoba koná. Na základe týchto znakov judikatúra uznáva ako právnické
osoby aj také útvary, ktoré právny predpis nevyhlasuje za právnické osoby. Podľa jej názoru uvedený
výklad podporuje judikatúra, ktorá považuje za právnickú osobu aj taký subjekt, o ktorom to zákon

výslovne neustanovuje, ale tento subjekt má vlastnosti právnickej osoby. Tieto vlastnosti právnickej
osoby rovnako dokladujú Declaration of trust a Power of Attorney. Poukazuje na stanoviská Súdneho
dvora Európskej únie, ktorý sa zaoberal prípadmi, kde aktívne či pasívne vecne vystupovali obchodné
spoločnosti s právnou formou ako má Limited Partnership a rovnako pri svojej rozhodovacej činnosti
posudzovali existenciu právnej subjektivity a ani raz nevyriekol absolútny záver, že Limited Partnership

nemá právnu subjektivitu. Súdny dvor EÚ potvrdzuje, že komanditná spoločnosť (Limited Partnership)
nemá tzv. samostatnú, teda „plnú“ právnu spôsobilosť ako má napríklad akciová spoločnosť alebo
spoločnosť s ručením obmedzeným, ale Limited Partnership môže vykonávať podnikateľské aktivity a
je preto považovaná za právne uznaný subjekt v rámci jednotlivých členských štátov EÚ, pokiaľ spĺňa
požiadavky na registráciu a fungovanie podľa národných predpisov (C-378/10 – VALE Építőipari Kft).

Ak by bola komanditná spoločnosť (Limited Partnership) registrovaná v jednom členskom štáte EÚ,
mala by byť uznaná aj v iných členských štátoch, čo zahŕňa aj právo byť účastníkom právnych konaní,
na základe princípu slobody usadenia, pokiaľ spĺňa podmienky príslušného štátu. Zásada slobody
usadiť sa v EÚ znamená, že každá spoločnosť (vrátane Limited Partnership) môže byť registrovaná v
jednom členskom štáte a vykonávať podnikanie v inom, pokiaľ to neporušuje zásady voľného pohybu

kapitálu a usadenia sa (C212/97 – Centros Ltd v Erhvervs- og Selskabsstyrelsen). Súdny dvor EÚ v
C-210/06 – Cartesio Oktató és Szolgáltató bt. potvrdil, že aj ak Limited Partnership nemá plnú právnu
subjektivitu (ako akciová spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným), môže byť považovaná
za právny subjekt, ktorý má právo presúvať svoje sídlo a právnu formu medzi členskými štátmi EÚ. Tento
prípad ukazuje, že komanditné spoločnosti môžu byť považované za právne subjekty s určitou formou

právnej subjektivity, ktorá im umožňuje fungovať v obchodnom svete, aj keď sa líšia od spoločností
s plnou právnou osobnosťou. Ak obchodné spoločnosti (kam patrí aj Limited Partnership) sú uznané
podľa vnútroštátnych (britských) právnych predpisov ako subjekty, ktoré môže vykonávať podnikateľskú
činnosť, môže byť tiež považované za právnické osoby v kontexte procesnej subjektivity (C-93/02 –
Her Majesty’s Customs and Excise v. V, H, G a ďalší). Súdne rozhodnutia a legislatívne predpisy

EÚ potvrdzujú, že obchodné spoločnosti s právnou subjektivitou (aj keď ide o štruktúru ako Limited
Partnership) môžu byť stranami právneho konania. Napríklad v Spojenom kráľovstve, kde existuje
právna subjektivita pre Limited Partnerships v zmysle, že môžu vlastniť majetok, uzatvárať zmluvy a
byť účastníkom konaní pred súdom, aj keď nemajú úplnú právnu osobnosť ako akciová spoločnosť.Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ je dôležité rozlišovať medzi právnou subjektivitou (schopnosťou byť
účastníkomprávnychvzťahov)aprávnouosobnosťou(plnouprávnousamostatnosťouakonapr.akciová
spoločnosť). V otázke posúdenia aktívnej vecnej legitimácie poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu

SR zo dňa 29. júna 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. marca
2014, sp. zn. 8Sžo/31/2). V okolnostiach posudzovanej veci neexistuje dôvodná pochybnosť o tom, že
kúpnouzmluvouoprevodeprávknehnuteľnostiamzodňa04.08.2021odkúpiladovýlučnéhovlastníctva
od spoločnosti BREXTA s.r.o. (ďalej len ako „pôvodný záložca“) nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX,
vedené na Okresnom úrade Prievidza, katastrálny odbor, okres I., obec F., katastrálne územie F.,

čím vstúpila do všetkých práv a povinností pôvodného záložcu a zároveň vstúpila aj do procesného
postavenia pôvodného záložcu v tomto konaní. V tejto súvislosti teda nie je relevantné zaoberať sa
otázkou procesnej subjektivity na jej strane. V prípade pochybností o tom, či jej svedčí, resp. patrí
nárok uplatnený v tomto konaní, je potrebné v konaní pokračovať, vec prejednať, vykonať potrebné
dokazovanie a tak dospieť k záveru, či žalobkyňa je subjektom oprávneným domáhať sa neexistencie
záložného práva, resp. jeho premlčania, ktoré je predmetom tohto konania.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v
neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, proti rozhodnutiu, proti ktorému
je opravný prostriedok prípustný, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1
CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu

predchádzajúceho konania.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387
ods. 1 CSP. Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385

ods. 1 CSP (a contrario).

7. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím konanie o určenie, že záložné právo zriadené
na nehnuteľnostiach alternatívne je premlčané, či neexistuje, zastavil pre nedostatok procesnej
subjektivity na strane žalobkyne, súčasne rozhodol o zrušení neodkladného opatrenia, ktoré bolo vo

veci nariadené uznesením zo dňa 04.05.2022 č. k.11C/11/2022-54, a to s účinnosťou od právoplatnosti
napadnutého uznesenia a o trovách konania medzi stranami sporu rozhodol tak, že žalovanému
náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal pre dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v tom,
že žalobkyňa je subjekt bez právnej subjektivity.

8. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a posúdení obsahu
podaného odvolania, námietky odvolateľky (žalobkyne) vyhodnotil ako neopodstatnené, bez opory v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie zistených skutočnostiach a v následnom právnom posúdení
veci. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania zistené skutočnosti
správne vyhodnotil a z týchto vyvodil správne právne závery o nedostatku procesnej subjektivity na

strane žalobkyne v predmetom konaní (vo svetle čl. 4 ods. 1, 2 zákona o obchodných združeniach z roku
1890, čl. 4 ods. 1, 2 zákona o komanditných spoločnostiach z roku 1907 a § 22 Obchodného zákonníka),
z ktorého dôvodu podľa ust. § 161 ods. 2 CSP konanie vo veci zastavil a súčasne správne rozhodol aj
o zrušení neodkladného opatrenia nariadeného uznesením zo dňa 04.05.2022, č. k.11C/11/2022-54, a
to s účinnosťou od právoplatnosti napadnutého uznesenia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež

dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa
stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho
dôvodov, na ktoré v podrobnostiach poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval
pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou aplikovaných právnych predpisov.

9. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd považuje za
potrebné doplniť nasledovné:

10. Ťažisková odvolacia námietka žalobkyne smeruje proti správnosti vyhodnotenia súdom prvej
inštancie nesplnenia procesných podmienok s následkom nesprávneho rozhodnutia o zastavení

konania, keď táto dôvodí, že tieto sú na jej strane dané, v konkrétnosti ich vidí jednak v danosti aktívnej
vecnej legitimácie na podanie žaloby a jednak tvrdí danosť procesnej subjektivity na jej strane, ktorú
námietku možno subsumovať pod odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP (nesplnenie
procesných podmienok).11. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP jednak z úradnej povinnosti, ako aj s ohľadom
na ťažiskovú odvolaciu námietku žalobkyne predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej

inštancie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.

12. Primárne odvolací súd vo vzťahu k dotknutej námietke uvádza, že odvolateľka nerozlišuje
(nesprávne) medzi vadami procesných podmienok, medzi ktoré patrí aj súdom prvej inštancie zistený
nedostatok procesnej subjektivity na strane žalobkyne ako podmienky konania, ktorú musí súd skúmať

(aj bez návrhu), a to v každom štádiu konania, ktorá v prípade, ak je prítomná od počiatku, je vadou
neodstrániteľnou a nemôže mať za následok iný postup, ako zastavenie konania podľa § 62 CSP,
§ 161 ods. 2 CSP, ako tomu bolo tiež v okolnostiach tejto veci a medzi danosťou vecnej aktívnej
legitimácie, ktorou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať, procesným dôsledkom absencie ktorej však nie je zastavenie konania, ale rozhodnutie

meritórne v podobe zamietnutia žaloby, čo znamená, že jej skúmanie a následné autoritatívne
rozhodnutie vo veci je podmienené splnením základných procesných predpokladov (podmienok
konania). V okolnostiach danej veci však prítomné zistenie o neodstrániteľnej vade procesných
podmienok (nedostatok procesnej subjektivity žalobkyne) nevyhnutne indikovalo k zastaveniu konania
a bolo prekážkou skúmania danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne.

13. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v ďalšom obmedzil už len na tvrdenia odvolateľky týkajúce
sa súdom prvej inštancie vytýkanej vady procesných podmienok.

14. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len

ten, komu ju zákon priznáva.

15. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

16. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

17. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

18. Procesné podmienky (podmienky konanie) predstavujú základné procesné predpoklady na to, aby
mohol súdautoritatívnevovecisamejrozhodnúť. Ichexistenciaasplneniejepredpokladomposkytnutia
súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu článku 1 Základných
princípov CSP, čo je cieľom civilného konania. Procesný kódex ich definuje ako podmienky, za ktorých
môže súd konať a rozhodnúť. Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu

počas celého konania (§ 161 CSP).

19. Pod procesnou subjektivitou sa rozumie spôsobilosť byť sporovou stranou, ktorej neexistencia tvorí
spravidla neodstrániteľnú vadu konania. Existencia procesnej subjektivity strán sporu je podmienkou
konania, ktorú musí súd skúmať (aj bez návrhu) v každom štádiu konania. V konkrétnostiach je však

potrebné rozlišovať, či strana nemá procesnú subjektivitu už od samotného začatia konania, alebo či
ju stratila v priebehu sporu. Ust. § 62 CSP pokrýva normatívne situácie, keď strana ňou nedisponuje
od počiatku, čo indikuje jednoznačne k záveru o existencii neodstrániteľnej vady konania a vedie
nevyhnutne k obligatórnemu zastaveniu konania. Len v prípade, ak ju strana stratila v priebehu konania,
prichádza do úvahy postup podľa § 63 a nasl. CSP (teda aj pokračovanie s jej právnymi nástupcami,

ak to povaha veci umožňuje). Ak v žalobe označený účastník nemá právnu subjektivitu (nie je spôsobilý
byť účastníkom súdneho konania), nemôže súd pripustiť, aby na jeho miesto vstúpil do už začatého
konania subjekt s právnou subjektivitou.

20.Vokolnostiachposudzovanejveciprepotrebyzodpovedaniaodvolacejnámietkyžalobkynetýkajúcej

sa danosti jej procesnej subjektivity (identicky produkovanej už v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie, s ktorou sa tento aj správne vysporiadal), bolo potrebné sa vo svetle ust. § 161 ods. 1 CSP
teda zaoberať tým, či v žalobe v postavení žalobcu označený subjekt má spôsobilosť byť stranou sporu,
akosplneniazákladného predpokladupreďalšípostup,tedavecnépreskúmaniedôvodnostižalobkyňouuplatneného nároku vo väzbe na uplatnený dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/
CSP (nesprávne právne závery týkajúce sa nedostatku procesnej subjektivity žalobkyne, na ktorých je
založené napadnuté rozhodnutie).

21. Podľa § 21 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej
republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona
nevyplýva niečo iné. Zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom
alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou osobou na

účely tohto zákona rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.

22. Podľa § 22 Obchodného zákonníka právnu spôsobilosť, ktorú má iná než zahraničná fyzická osoba
podľa právneho poriadku, podľa ktorého bola založená, má takisto v oblasti slovenského právneho
poriadku. Právnym poriadkom, podľa ktorého bola táto osoba založená, sa spravujú aj jej vnútorné
právne pomery a ručenie členov alebo spoločníkov za jej

záväzky.

23. Podľa § 23 Obchodného zákonníka zahraničné osoby, ktoré majú právo podnikať v zahraničí, sa
pokladajú za podnikateľa podľa tohto zákona.

24. Podľa čl. 4 ods. 1, 2 Zákona o komanditných spoločnostiach z roku 1907 (zákon o komanditnej
spoločnosti z roku 1907), komanditná spoločnosť sa vytvára spôsobom a podľa podmienok, ktoré tento
zákon poskytuje. Komanditná spoločnosť musí obsahovať jednu alebo viac osôb, ktorí sa nazývajú
komplementári (spoločníci s neobmedzeným ručením), ktorí ručia za všetky dlhy a záväzky spoločnosti
a jednu alebo viac osôb, ktoré sa nazývajú komanditisti (spoločníci s obmedzeným ručením).

25. Podľa čl. 7 Zákona o komanditných spoločnostiach z roku 1907 (Limited Partnership Act 1907) s
ohľadom na ustanovenia tohto zákona, zákona o obchodných združeniach z roku 1890 (Partnership
Act 1890) a pravidlá spravodlivosti (ekvity) a zvykového práva týkajúce sa obchodných združení, s
výnimkou pokiaľ sú v rozpore s výslovnými ustanoveniami posledného menovaného zákona, platia aj

pre komanditné spoločnosti.

26. Podľa čl. 4 ods. 1, 2 Zákona o obchodných združeniach z roku 1890 (Partnership Act) osoby, ktoré
medzi sebou založili obchodné združenie, na účely tohto zákona sa nazývajú spoločne spoločnosť a
názov, pod ktorým vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť, sa nazýva názov firmy. V Škótsku je firma

právnickou osobou odlišnou od obchodných partnerov, z ktorých sa skladá, avšak individuálny obchodný
partner môže čeliť obvineniam na základe dekrétu alebo z dôvodu náležitej starostlivosti namierenej
proti firme, ako aj zaplatenie dlhov, má nárok na pro rata úľavu od firmy a jej ostatných členov.

27. Podľa čl. 4 ods. 3 Zákona o obchodných združeniach z roku 1890 (Partnership Act), ktorý bol

vložený do čl. 4 cit. zákona dňa 26.10.2023 a je dostupný na internetovej stránke L. in relation to
limited partnership registered under the Limited Partnerships Act 1907, subsecion (2) applies only if the
limited partnership was registered by the registrar for Scotland, t.j. vo vzťahu ku komanditnej spoločnosti
registrovanej podľa zákona o komanditných partnerstvách z roku 1907 sa pododdiel (2) uplatňuje iba
vtedy, ak bola komanditná spoločnosť zaregistrovaná registrátorom pre Škótsko.

28. Z obsahu žaloby je zjavné, že na strane žalobcu vystupuje zahraničný subjekt, a to spoločnosť
označená názvom GLOBSTAR INVEST LP so sídlom Suite 7014, Margaret Street 6, Newry, County
Down BT 34 1DF, Northern Ireland, IČO: NL000773.

29. Z úradne preloženého Osvedčenia o registrácii komanditnej spoločnosti a Žiadosti o registráciu
komanditnej spoločnosti v Anglicku, Walese a Severnom Írsku vyplýva, že spoločnosť GLOBSTAR
INVEST LP bola podľa zákona o komanditných spoločnostiach z roku 1907 (Limited Partnership Act
1907) zaregistrovaná ako komanditná spoločnosť (Limited Partnership), ktorý ohľadom právnej povahy
partnerstiev odkazuje na zákon o partnerstvách z roku 1890. Osvedčenie o registrácii vydal Register

obchodných spoločností pre Severné Írsko dňa 28.08.2020. Zo Žiadosti o registráciu komanditnej
spoločnosti v Anglicku, Walese alebo Severnom Írsku je zrejmé, že tento formulár sa nepoužíva ako
žiadosť o registráciu komanditnej spoločnosti v Škótsku, ale len ako žiadosť o registráciu komanditnej
spoločnosti v Anglicku, Walese a Severnom Írsku.30. Postavenie komanditnej spoločnosti upravuje Zákon o komanditných spoločnostiach z roku 1907
(zákon o komanditnej spoločnosti z roku 1907), ako aj zákon o obchodných združeniach z roku 1890

(zákon o spoločenstve z roku 1890). Podľa tohto britského zákona, ktorý je štatutárnym zákonom pre
všetky limitované partnerstvá (okrem partnerstiev zaregistrovaných podľa Limited Liability Partnership
Act, čo predstavuje odlišnú formu s právnou subjektivitou), je Limited Partnership obdobou komanditnej
spoločnosti podľa slovenského právneho poriadku. Podľa čl. 3 (Interpretation) Limited Partnership Act
1907 sa generálnym partnerom (kvázi-komplementárom) rozumie každý partner, ktorý nie je partnerom

s obmedzeným ručením (kvázi-komanditistom) v zmysle tohto zákona. Komanditná spoločnosť musí
obsahovať jednu alebo viac osôb, ktoré sa nazývajú komplementári (spoločníci s obmedzeným
ručením), ktorí ručia za všetky dlhy a záväzky spoločnosti a jednu alebo viac osôb, ktorí sa nazývajú
komandisti(spoločnícisobmedzenýmručením),ktoríneručiazadlhyazáväzkyspoločnostipresahujúce
výšku ich vkladu.

31. Zo znenia Spoločného konzultačného dokumentu Právnej komisie a Škótskej právnej komisie k
reforme zákona o obchodných združeniach (Partnership Act 1890) vyplýva, že obchodné združenie
závisí od existencie vzťahu, ktorý je výsledkom zmluvy za účelom podnikania. V rámci Spojeného
kráľovstva existujú rozdiely medzi anglickým a škótskym právom týkajúce sa obchodného združenia,
pričom hlavný rozdiel sa týka oddelenej právnej subjektivity; anglické právo nerozoznáva obchodné

združenie ako samostatný subjekt, následkom toho firma v Anglicku a Walese nemôže nadobudnúť
práva ani prevziať záväzky. V Škótsku je firma právnická osoba odlišná od spoločníkov, z ktorých
pozostáva; firma môže vlastniť majetok, mať práva a záväzky. Obdobne definuje obchodné združenia
aj dokument Reforma práva o komanditných spoločnostiach vyhotovený dňa 30.04.2018 Ministerstvom
obchodu, energetiky a priemyselnej stratégie, ktorý v bode 30/ uvádza, že v Škótsku je firma právnickou

osobou odlišnou od obchodných partnerov. Tento rozdiel znamená, že škótske obchodné združenie
môže vlastniť majetok, mať práva a preberať záväzky, môže žalovať a byť žalovaný a môže byť
obchodným partnerom v inom obchodnom združení alebo členom iného subjektu. Za dlhy a záväzky,
ktoré vznikli v jeho mene, je primárne zodpovedná firma a nie jej obchodní partneri. Naopak v Anglicku,
Walese a Severnom Írsku spoločník nemôže byť zástupcom firmy ako celku, pretože jej chýba právna

subjektivita.Rozhodujúcimkonceptomanglickéhoprávajekonceptvzájomnéhozastúpenia.Kedykoľvek
spoločník uzatvára zmluvu, zastupuje seba a ostatných spoločníkov. Ak firma poruší zmluvu, spoločníci
budú zodpovedať za následné škody.

32. Pokiaľ ide o podnikanie zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky platí, že slovenský

právny poriadok umožňuje zahraničnej osobe podnikať na území Slovenskej republiky, a to za
rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenským osobám v prípade, ak zákon neustanovuje
niečo iné. Rovnako však môže zahraničná osoba pôsobiť na území SR aj bez toho, aby vykonávala
podnikateľskú činnosť; môže teda vstupovať do záväzkových vzťahov na území SR bez toho, aby sa
jej činnosť v zmysle Obchodného zákonníka považovala za podnikanie. Zahraničné osoby majú teda

v zásade rovnaké podmienky pre podnikanie ako osoby slovenské a uplatňuje sa princíp národného
zaobchádzania, ak nie je zákonom alebo medzinárodnou zmluvou tento princíp modifikovaný.
Vychádzajúc z § 61 CSP existencia zahraničnej osoby sa preukazuje pripojeným výpisom z registra
alebo inej evidencie, v ktorej je spoločnosť zapísaná. Zahraničná osoba je spolu so žalobou povinná
dôveryhodným, úradným, listinným dôkazom preukázať, že ako subjekt práva skutočne právne existuje.

Povinnosť priložiť k návrhu výpis z príslušného registra alebo evidencie, v ktorej je zapísaný má ako
zahraničná osoba žalobca a splnenie tejto povinnosti nie je možné prenášať na súd.

33. Vychádzajúc teda z vyššie uvedených teoretických východísk, základným predpokladom preto,
aby bolo možné uvažovať o danosti procesnej subjektivity subjektu označeného na strane žalobcu

aj v okolnostiach tejto veci by bolo zistenie (na základe splnenia si dôkaznej povinnosti žalobkyne
preukázať takúto skutočnosť dôveryhodným listinným dokladom - výpisom z príslušného registra
alebo evidencie), že ide o zahraničnú komanditnú spoločnosť (resp. združenie, partnerstvo), ktorá
je registrovaná podľa škótskeho práva, keďže len v tom prípade by mohla disponovať právnou
subjektivitou. Avšak v tomto prípade z dokladov predložených žalobkyňou vyplýva, že tento subjekt

ako druh obchodného spoločenstva bol registrovaný podľa zákona o komanditných spoločnostiach z
roku 1907 (Limited Partnership Act 1907) v Severnom Írsku, pričom Limited Partnerships registrované
v Severnom Írsku nedisponujú samostatnou právnou subjektivitou. Limited partnership ako druh
obchodného spoločenstva sa spravidla zakladá za investičným účelom, t.j. za účelom vytváraniasúkromných fondov, rizikových fondov a ďalších typov pasívnych investičných dohôd a ako vyplýva
z viacerých v literatúre uvedených zdrojov, Limited partnership má primárne slúžiť ako nástroj na
investovanie rôznych druhov kapitálu a alokovanie finančných prostriedkov.

34. V okolnostiach danej veci teda nie je spor o tom, že na strane žalobcu vystupuje zahraničný subjekt,
preto bolo potrebné na daný vzťah aplikovať ust. § 22 Obchodného zákonníka, ktorý sa zaoberá
otázkou právnej subjektivity cudzích podnikateľských subjektov, ktoré sú inej povahy ako zahraničná
fyzická osoba, v zmysle ktorého ustanovenia slovenské právo rešpektuje útvary s „obmedzenou právnou

subjektivitou“, ktoré sa zakladajú podľa iného práva, teda zahraničnému subjektu priznáva právnu
subjektivitu v rovnakej miere, ako mu ju priznáva právny poriadok, podľa ktorého bola táto právnická
osoba založená, inak povedané v rozsahu cudzieho právneho poriadku podľa noriem ktorého bola
založená, budú tejto právnickej osobe priznané rovnaké práva aj v právnom poriadku Slovenskej
republiky. V zmysle zákonného vymedzenia „iná než zahraničná fyzická osoba“ sa bude slovenským
právomakceptovaťprávnaentitastakoumierouprávnejsubjektivity,ktorújejpriznávaprávoštátu,podľa

ktorého bola založená. V prípade žalobcu ide o partnerstvo, ktoré je registrované podľa Partnership
Act 1907, čo je zrejmé ako z použitého registračného formulára, tak aj z jeho vlastných dokladov,
vrátane generálnej plnej moci podpísanej generálnym partnerom LUPINE LOGISTICS LTD. Podstatným
rozdielom medzi britským limitovaným partnerstvom a slovenskou komanditnou spoločnosťou je (ako
bolo uvedené už v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia), že limitované partnerstvá podľa

britského zákona sa členia na dve skupiny právnej oblasti. Tie, ktoré sú registrované v Anglicku, Walese
a Severnom Írsku, nemajú právnu subjektivitu a ich postavenie, napriek registrácii v registri spoločností
je faktické postavenie obchodného partnerstva, pričom zákon zároveň určuje, že jedine limitované
partnerstvo registrované v Škótsku disponuje právnou subjektivitou, o ktoré však v prípade žalobkyne
nejde, v jeho prípade ide o registráciu podľa britského práva (okrem práva škótskeho), preto nemá

právnu subjektivitu. Súd prvej inštancie správne tieto skutočnosti vyhodnotil s poukazom na ust. § 22
Obchodného zákonníka (z dôvodu existencie osobitnej právnej normy upravujúcej právnu spôsobilosť
zahraničnej entity) a okolnosti posudzovanej veci (komanditnej spoločnosti registrovanej podľa írskeho
práva bez samostatnej právnej subjektivity) a na svojom závere v tom smere, že v danej veci subjekt
označený v žalobe v postavení žalobcu nedisponuje právnou a teda ani procesnou subjektivitou, keďže

táto mu nesvedčí podľa noriem cudzieho právneho poriadku, podľa ktorého bol založený, len v ktorom
rozsahu mu môžu byť priznané práva aj v právnom poriadku Slovenskej republiky, opodstatnene
založil svoje zastavujúce rozhodnutie. Keďže, vychádzajúc z vyššie uvedeného, v prípade subjektu na
strane žalobcu v tejto veci ide o jeho registráciu podľa britského práva avšak v Severnom Írsku, nemá
tento právnu subjektivitu (pričom ide výlučne na ťarchu tohto subjektu, že si takýto spôsob registrácie

o vlastnej vôli vybral) v Anglicku, Walese a Severnom Írsku, tak ani spoločník nemôže byť zástupcom
firmy ako celku. Rozhodujúcim konceptom anglického práva je koncept vzájomného zastúpenia.
Kedykoľvek spoločník uzatvára zmluvu, zastupuje seba a ostatných spoločníkov. Z uvedených dôvodov
preto nemohlo dôjsť ani ku konvalidovaniu zistenej vady podmienok konania podpísaním plnej moc
generálnym partnerom LUPINE LOGISTICS LTD. k zastupovaniu subjektu označeného na strane

žalobcu, ktorý subjekt právnu subjektivitu nemá, ako sa snaží účelovo podsúvať odvolateľka súdu.

35. V nadväznosti na vyššie uvedené, nespôsobilou k odlišným záverom je tiež odvolacia námietka
odvolateľky, prostredníctvom ktorej danosť svojej právnej (tiež procesnej) subjektivity odvodzuje od
vyriešenia sporovej otázky určenia existencie, resp. neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam,

tzv. cez výklad hlavnej otázky k jurisdikcii súdu v zmysle čl. 24 bod 1 nariadenia Brusel Ia , vychádzajúc
z ktorého výkladu v sporoch o vecné práva k nehnuteľnostiam v prípade, ak sa tieto nachádzajú
na území Slovenskej republiky, je daná výlučná právomoc slovenského súdu konať a rozhodnúť
v týchto sporoch, od čoho si odvolateľka odvodzuje, že aj pri posudzovaní právnej subjektivity je
rozhodným právom právo slovenské. Riešením hlavnej otázky smerujúcej k aplikácii vyššie uvedeného

článku nariadenia Bruselu Ia je pravdou, že sa určuje výlučná právomoc súdov v konaniach,
v ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnostiam, a to podľa súdu členského štátu, v ktorom sa
nehnuteľnosť nachádza, avšak v týchto prípadoch jeho aplikácia smerujúca k vyriešeniu otázky právnej
subjektivity cudzích podnikajúcich subjektov založených podľa noriem cudzieho právneho poriadku nie
je možná. Z dotknutého článku nariadenia nevyplýva žiadny záver o právnej subjektivite zahraničných

podnikateľských subjektov založených podľa cudzieho právneho poriadku a v konečnom dôsledku sa
samotná žalobkyňa v podanom odvolaní na konkrétne ustanovenia dotknutého nariadenia o procesnej
subjektivite cudzieho podnikateľského subjektu ani neodvoláva.36. Žalobkyňa sa zároveň snaží navodiť dojem, že na posúdenie právnej existencie (právnej
spôsobilosti) subjektu inej povahy ako zahraničnej fyzickej osoby sa nebude aplikovať jediná norma
Obchodného zákonníka, a to práve ust. § 22 Obchodného zákonníka, ktorá sa na takého posúdenie

vzťahuje. Žalobkyňa hodnoverným spôsobom nepreukázala takú právnu normu, ktorá by vylučovala,
alebo obmedzovala aplikáciu predmetného ust. § 22 Obchodného zákonníka. K odlišnému záveru nie
je spôsobilé ani tvrdenie žalobkyne o konštruovaní právnej subjektivity z faktických znakov, ktorými sa
právnické osoby charakterizujú. Žalobkyňa výlučne odkazuje na slovenské subjekty (napr. colný úrad),
a to najmä v oblasti verejnoprávnych vzťahov, kde často absentuje výslovné vymedzenie, či ide, alebo

nejde o právnickú osobu. Zo znenia ust. § 22 Obchodného zákonníka nie je možné povahu právnej
subjektivity určovať faktickými znakmi (napr. sídlom, spoločníkmi, vnútornými pomermi spoločnosti
a pod.), pretože znenie tohto zákonného ustanovenia priestor pre takýto výklad neponecháva.

37. Odvolacia námietka odvolateľky (žalobkyne) spočívajúca v uplatňovaní dôvodu na odvolanie
uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie,

naktoromjezaloženérozhodnutie)taknebolaspôsobilákjehonaplneniu,identickyakovsúvislostisním
žalobkyňou tvrdený zásah do jej základných práv na prístup k súdu a spravodlivý súdny proces, ktorý
mal mať pôvod v súdom prvej inštancie zvolenom postupe, ktorý vyústil do zastavujúceho rozhodnutia
(dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), keďže s poukazom na zistenú vadu
procesných podmienok obligatórne iný postup do úvahy ani neprichádzal.

38. Naplnenie dôvodu na odvolanie uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP nebolo možné
vzhliadnuť ani v odvolateľkou tvrdenom nedostatočnom (nepreskúmateľnom) odôvodnení napadnutého
rozhodnutia.

39. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365
ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v porušení zaručených
procesných práv spojených so súdnou ochranou práva, subsumujúci tiež zásadné vady odôvodnenia
rozhodnutia.

40. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje (ako to vo svojej rozhodovacej
činnosti zdôrazňuje tak Najvyšší, ako aj Ústavný súd), aby sa súd jasným, právne korektným a
zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho
rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je

uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť
a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr.
III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej
interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať
za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I.

ÚS243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho
rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí
dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí,
rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)
verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS

243/07,I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). Aj Najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach,
práve pod vplyvom judikatúry ESĽP a Ústavného súdu zaujal stanovisko, že medzi práva strany
civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí
nepochybne aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok
riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

41. Odôvodnenie rozhodnutia v tomto prípade však tvorí rámcovo dostatočný podklad pre uskutočnenie
jeho prieskumu v odvolacom konaní, spĺňajúc parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami danými
ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd poukazuje na to, že aj Európsky súd pre ľudské práva pripomína,
že súd v rozsudku nemusí reagovať na každý argument prednesený v súdnom konaní, vyžaduje sa, aby

reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia (či jeho časti)
považovaný za významný (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko,
obidva z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B), čo dopadá v plnej miere tiež na
odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoréstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS
209/04, I. ÚS 117/05), k naplneniu čoho v posudzovanej veci aj došlo.

42. Skutočnosť, že žalobkyňa sa so spôsobom posúdenia nastolených otázok súdom prvej inštancie,
či dôvodmi, na ktorých rozhodnutie založil súd prvej inštancie, subjektívne nestotožňuje a považuje ich
za nesprávne, nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie a tiež nemôže byť spôsobilá založiť odlišné rozhodnutie, ak súd prvej inštancie pri posudzovaní

esenciálnych otázok vychádzal z platnej právnej úpravy. Závery súdu prvej inštancie pri posudzovaní
rozhodujúcej otázky boli výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia zistených skutočností, ktoré v
konaní vyšli najavo a ktoré súd viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia.

43. Samotná polemika odvolateľky s právnymi závermi súdu prvej inštancie, či len všeobecné
spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia, kritika toho, ako súd prvej inštancie pristupoval k riešeniu

ťažiskovej právnej otázky, či kritika toho, že súd neriešil otázky, ktoré však pre rozhodnutie nie sú
rozhodujúce, významovo nie je spôsobilou narušiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

44. Z uvedených dôvodov tak nebolo možné konštatovať pre tvrdené vady odôvodnenia rozhodnutia
naplnenieodvolaciehodôvodu uvedenéhovust.§365ods.1písm.b/CSP(odvolacísúdpoznamenáva,

že ani pod písm. d/ CSP).

45. Sumarizujúc tak vyššie uvedené závery dospel odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie
k záveru, že nakoľko subjekt označený v žalobe ako žalobca nedisponuje podľa právneho poriadku,
podľa ktorého bol založený, právnou subjektivitou, v dôsledku čoho nemá právnu subjektivitu ani

podľa slovenského právneho poriadku, a teda ani procesnú subjektivitu, pričom nedostatok procesnej
subjektivityjeneodstrániteľnýmnedostatkompodmienkytohtokonania,nezostávaloiné,akoobligatórne
zastavenie konania v zmysle ustanovenia § 161 ods. 2 CSP, ktorým spôsobom súd prvej inštancie aj
správne rozhodol.

46. V nadväznosti na vyššie uvedené dospel zároveň odvolací súd identicky so súdom prvej inštancie
tiežkzáveruodôvodnostizrušenianeodkladnéhoopatrenianariadenéhouznesenímzodňa04.05.2022,
č.k. 11C/11/2022-54, a to s účinnosťou od právoplatnosti uznesenia z dôvodov uvedených v ust. § 335
ods. 1 CSP.

47. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako v celom rozsahu
vecne správne potvrdil za použitia ust. § 387 ods. 1 CSP, dospejúc v konečnom dôsledku k záveru aj
o správnosti rozhodnutia v časti o trovách konania. Odvolateľka (žalobkyňa) neuviedla v odvolaní žiadne
rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k odlišnému, na jej prospech vydanému rozhodnutiu,
či s ktorými by sa už nebol zaoberal a vysporiadal súd prvej inštancie.

48. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako síce úspešnému v odvolacom konaní, nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu z obsahu spisu vznik trov nevyplýva.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).