Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724201173
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8724201173.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci navrhovateľa -
osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti Z. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale G. K., Y.. Č.. G. Y. XXX,
právne zastúpeného JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou so sídlom v Poprade, Nám. Sv.
Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 50 672 720, proti osobe povinnej z vyživovacej povinnosti H. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom K., V. XXXX/XX, XXX XX K., právne zastúpenej Mgr. Marošom Ježíkom,
advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, Okružná 871/65, 064 01 Stará Ľubovňa, o určenie výživného voči
plnoletému dieťaťu, o odvolaní osoby oprávnenej na výživné proti rozsudku Okresného súdu Poprad,

č. k. 10Pc/10/2024-76 zo dňa 17.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľ - otec osoby povinnej z vyživovacej povinnosti dňa 19.03.2024 podal návrh na určenie
výživného voči plnoletému dieťaťu vo výške 180,- eur mesačne, ktoré má platiť vždy do 15-ho dňa v

mesiaci vopred navrhovateľovi.
Návrh odôvodnil poukazom na svoju zlú zdravotnú situáciu ako aj na nízky príjem invalidného dôchodku,
z čoho nemá možnosť zaplatiť poplatky spojené s bývaním svojej matke.
Osoba povinná z vyživovacej povinnosti sa vyjadrila a s návrhom nesúhlasila.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie rozhodol pod č. k. 10Pc/10/2024-76 dňa 17.09.2024
tak, že

I. Návrh navrhovateľa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa ako nedôvodný a
argumentoval v rozhodnutí citáciou príslušných ustanovení Zákona o rodine, konkrétne § 66, 67 ods. 1,
2, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1 ako aj ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého rozhodol o trovách konania.4. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil skutkovo poukazom na vyjadrenia tak osoby oprávnenej z
vyživovacej povinnosti ako aj osoby povinnej z vyživovacej povinnosti, svedkyne - matky osoby povinnej

z vyživovacej povinnosti a dospel k záveru, že mal preukázané, že manželstvo navrhovateľa a matky
osoby povinnej z vyživovacej povinnosti bolo v roku 2007 právoplatne rozvedené a príčinou rozvodu
manželstva bolo požívanie alkoholických nápojov manželom. Pritom otcovi bola rozsudkom o rozvode
stanovená aj vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom, ktorú si podľa vyjadrení tak osoby povinnej
z vyživovacej povinnosti, ako aj svedkyne neplnil. Bol závislý na alkohole a nebo schopný živiť sa

a už vonkoncom nebolo možné konštatovať, že si riadne plnil vyživovaciu povinnosť voči jeho dvom
maloletým deťom.

5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že posudzoval určenie vyživovacej povinnosti vzhľadom na
okolnosti konkrétneho prípadu, pričom prihliadal na majetkové pomery bývalých manželov, na ich
schopnosť, možnosť pracovať, zamestnať sa ako aj na ich vek a zdravotný stav, pričom posudzoval

aj schopnosť zabezpečiť uspokojenie všetkých bežných životných potrieb a ostatných odôvodnených
potrieb ako bývanie, stravovanie, kultúru, atď.
Zároveň súd prvej inštancie argumentoval v odôvodnení tým, že vyživovaciu povinnosť detí k rodičom
predchádza vyživovacia povinnosť, ktorá má prednosť, a to vyživovacia povinnosť medzi manželmi
alebo vyživovacia povinnosť rodiča ako rozvedeného manžela. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia

rozsudkom Okresného súdu Poprad, č. k. 7C/74/2010-19 bol zamietnutý návrh navrhovateľa o priznanie
príspevku na výživu rozvedeného manžela dňa 17.05.2010. Súd prvej inštancie aj v danom rozhodnutí
argumentoval tým, že príčinou rozvodu manželstva bolo požívanie alkoholických nápojov zo strany
navrhovateľa vo zvýšenej miere, ako aj tá skutočnosť, že pravidelne neprispieval na výživu svojich
maloletých detí.

6. Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s dôvodmi v podanom návrhu zo strany oprávneného z platenia
výživného, a to existenciou miery funkčnej poruchy u navrhovateľa v rozsahu 50 %, nakoľko sa považuje
za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom komplexný posudok bol vypracovaný v roku
2010. Od januára 2024 poberá invalidný dôchodok vo výške 223,40 eur a okrem toho je poberateľom

peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
motorového vozidla vo výške 44,91 eur mesačne. Celkový príjem navrhovateľa je tak v sume 268,91
eur. Jeho výdavky sú v sume 120,- eur na bývanie, na lieky 20,- eur, pričom vo svojej výpovedi uviedol,
že predmetné výživné od dcéry v sume 180,- eur mesačne žiada, tak isto aj od syna, na zabezpečenie
bývania, pretože chce platiť za bývanie svojej matke.

Súd prvej inštancie mal za preukázané, že osoba povinná z vyživovacej povinnosti ukončila štúdium
v roku 2018, od kedy má stabilnú prácu. Z výpovede tak jej, ako aj svedkyne matky vyplynulo, že
navrhovateľ na jej výživu neprispieval pravidelne, všetky výdavky na jej výživu a výchovu aj počas
vysokoškolského štúdia hradila vyslovene matka. Taktiež medzi navrhovateľom a osobou povinnou z
vyživovacej povinnosti nebol pravidelný kontakt. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd prvej

inštancie, že je návrh nedôvodný a priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

III. Odvolanie otca ako oprávneného z poberania výživného a vyjadrenie účastníkov

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ ako oprávnený z vyživovacej
povinnosti, pričom v odvolaní argumentoval prostredníctvom právnej zástupkyne tým, že vidí
nesprávnosť rozhodnutia v dôvodoch obsiahnutých v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f/ CSP ako
aj § 62 ods. 1 CMP. Uvedené rozhodnutie navrhovateľ považuje za nesprávne, pretože súd prvej
inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Zároveň dôvodil tým, že súd prvej inštancie

nezhodnotil danú situáciu objektívne, pričom poukázal na ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine.
Podľa oprávneného existujú dôvody a v súlade s dobrými mravmi nemožno priznať výživné len v
prípade, ak existujú dôvody na strane oprávneného. Podľa ustálenej judikatúry dôvodom pre postup
podľa § 75 Zákona o rodine nemôže byť však akékoľvek nevhodné správanie sa oprávneného voči
povinnému. Súd podľa odvolateľa vôbec neprihliadal na tú skutočnosť, že pred rozvodom manželstva

s matkou odporkyne a navrhovateľom, ako otec k rodine pristupoval vždy zodpovedne a starostlivo,
zabezpečoval všetky potreby rodiny po každej stránke. Dbal na materiálne a nemateriálne potreby a
záujmy svojich detí. S deťmi bol v sporadickom kontakte len v období, kedy bol navrhovateľ pracovne
mimo mesta K.. Ako deti rástli, mali čím ďalej tým menej záujmu tráviť s ním ako otcom čas, čo je predospievanie prirodzené, a preto toto konanie nie je možné označiť ako nezáujem zo strany navrhovateľa.
Ako otec s dcérou bol v pravidelnom kontakte aj počas pandémie covidu a vzhľadom k tomu, že súd
prvej inštancie vychádzajúc zo skutkového stavu nepochybne dospel k záveru, že skutočnosť, že sa

navrhovateľ nestretával so svojou dcérou pravidelne, nemožno však označiť za konanie proti dobrým
mravom, keďže aj tým, ako dcéra rástla a dospievala, sama nemala záujem o trávenie času so svojim
otcom, ale uprednostnila svoje záujmy, koníčky pred stretnutím s ním.
Ďalej v odôvodnení odvolania poukázal na to, že nebolo preukázané, že by si riadne a včas voči
odporkyni neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, pričom voči nemu nebolo vedené žiadne exekučné

konanie pre neplatenie výživného a poukázal zároveň aj na to, že bývalej manželke zanechal nemalé
finančné prostriedky pochádzajúce z predaja ich spoločného bytu, a to práve na účely zabezpečenia
starostlivosti a výživy pre maloleté deti. V súčasnej dobe s poukazom na 50 % mieru funkčnej poruchy
je u neho obmedzená pracovná schopnosť, čo je spôsobené jeho dlhodobo nepriaznivým zdravotným
stavom. Nezamestnanosť navrhovateľa má objektívny pôvod v tvrdených zdravotných ťažkostiach
a nie v dôsledku údajného alkoholizmu navrhovateľa, či nedostatku aktivity pri hľadaní vhodného

zamestnania. Poukázal v odvolaní na rozhodnutie Krajského súdu Žilina, sp. zn. 7Co/100/2012 a
podľa tohto rozhodnutia sa má zaistiť oprávnenému rodičovi naplnenie všetkých bežných životných
potrieb, uspokojovanie stravovacích potrieb, ako aj ostatných odôvodnených potrieb, čo sa týka bývania,
zdravotného stavu a pod., pri stanovení miery vyživovacej povinnosti detí voči rodičom.
Má za to, že uvedené skutočnosti v odvolaní nezobral pri rozhodovaní do úvahy súd prvej inštancie a

nedostatočne zistil skutkový stav, pričom správanie otca nemožno vyhodnotiť ako také, ktoré by bolo v
rozporesdobrýmimravmiaspôsobilézáverunepriznaťnavrhovateľovizostranyplnoletejdcéryvýživné.
Navrhol odvolaciemu súdu v napadnutom rozsahu zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť
v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K podanému odvolaniu sa vyjadrila povinná z platenia výživného, plnoletá dcéra prostredníctvom
právneho zástupcu a argumentovala tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne
a vydané v súlade so zákonom ako aj náležite odôvodnené. Pritom nesúhlasí s dôvodmi odvolania,
ktoré uviedol navrhovateľ a považuje odvolanie za nedôvodné. Nesúhlasí so skutkovými tvrdeniami a
ich právnym vyhodnotením v odvolaní a v plnom rozsahu poukazuje na argumentáciu uvedenú v jej

písomných a ústnych vyjadreniach, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, ako aj na výsluch matky. Navrhuje
odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v
zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku a zistil, že odvolanie bolo podané včas
v zmysle ustanovenia § 362 ods. 1 CSP oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané s poukazom na ustanovenie § 359 CSP, proti rozhodnutiu súdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1 CSP, po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti v súlade § 127 a § 363 CSP, a že odvolateľ
použilzákonomprípustnéodvolaciedôvody,preskúmalnapadnutérozhodnutiebezviazanostirozsahom
s poukazom na ustanovenie § 65 CMP a dôvodmi odvolania s poukazom na ustanovenie § 66 CMP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol

zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch podľa ustanovenia § 387 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods.1 CMP.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia svoje ďalšie dôvody.12. Odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia
bola vecne správna, objektívna a presvedčivá. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré odvolateľ uvádza v
odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutie prvoinštančného a

odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav a správne vo veci
rozhodol, pričom odvolací súd sa s jeho rozhodnutím v plnom rozsahu stotožnil a s poukazom na
vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, pričom na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie

poukázal v celom rozsahu.

14. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci a nenašiel dôvod, pre ktorý
by sa mal od týchto záverov odchýliť. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje odvolací súd
za vecne správny, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia pridáva tieto argumenty.

15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, pričom predmetom prieskumu s poukazom na obsah
preskúmavanéhorozsudkuboliargumentypredostretéodvolateľomvodvolacomkonaníabolopotrebné
zo strany odvolacieho súdu posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky za daných skutkových okolností
na zmenu rozsahu vydaného rozhodnutia. Odvolateľ nesúhlasil so zamietnutím návrhu na určenie
výživného zo strany plnoletej dcéry voči nemu s poukazom na tie skutočnosti, ktoré uviedol v návrhu,

ktorý podal 19.03.2024 na súd prvej inštancie. Podľa neho nedostatočne zistil skutkový stav súd prvej
inštancie a na základe toho nesprávne vo veci rozhodol. Nevzal v úvahu jeho nízky príjem na základe
priznaného invalidného dôchodku, ako aj na výdavky, ktoré má spojené s bývaním, ako aj platby za lieky.
Argumentoval aj v odvolaní, tak ako v podanom návrhu, že si voči svojim deťom vyživovaciu povinnosť
dostatočne plnil a o deti sa počas trvania manželstva vzorne staral.

16. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie podrobne zistil skutočný stav veci, ako aj všetky
skutočnosti, ktoré boli na základe tak výsluchu navrhovateľa ako osoby oprávnenej z vyživovacej
povinnosti a dospelej dcéry, ktorá má postavenie v konaní osoby povinnej z vyživovacej povinnosti
a zároveň vypočul aj matku ako svedkyňu v konaní. Skutočnosti, ktoré boli preukázané aj podľa

odvolacieho súdu svedčili k tomu, aby súd prvej inštancie návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol,
pričom vychádzal z preukázaného skutočného stavu vo veci. Posúdil všetky námietky, ktoré uvádzal
navrhovateľ vo svojom návrhu, ako aj na pojednávaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolací súd má za to, že posúdeniu všetkých odvolacích námietok, ktoré uvádzal navrhovateľ
v odvolaní sa už v dostatočnej miere venoval súd prvej inštancie, pričom v súlade s príslušnými

ustanoveniami Zákona o rodine, ktoré boli citované v rozhodnutí súdu prvej inštancie, sa s týmito
námietkami v celom rozsahu prakticky vysporiadal už v konaní súd prvej inštancie. S uvedeným právnym
záverom súdu prvej inštancie sa stotožnil aj odvolací súd, nakoľko realizácia práv v tom najlepšom slova
zmysle s poukazom na rozpor s dobrými mravmi, nebol v danom konaní preukázaný.

17. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že nebolo preukázané aby súd prvej inštancie nevykonal potrebné
dokazovanie, resp. nezistil skutočný stav veci, z ktorého napokon v závere svojho rozhodnutia, ako aj
vo výroku samotného rozhodnutia vychádzal.

18. Odvolací súd takisto zdôraznil, že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav a správne vo

veci rozhodol, pričom s jeho rozhodnutím sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s poukazom na
vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, pričom na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolací súd v celom rozsahu poukázal.

19. Odvolací súd takisto zdôrazňuje, že je podľa tvrdení tak dcéry, ako aj matky nepochybné, že

otec osoby povinnej z platenia výživného si svoju povinnosť voči maloletým deťom počas trvania
manželstva, resp. po rozvode manželstva neplnil a na základe toho, že požíval alkoholické nápoje
vo zvýšenej miere došlo aj k samotnému rozpadu manželstva. Na základe tejto skutočnosti došlo k
zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa a následne aj k samotnému priznaniu invalidnému dôchodku
navrhovateľovi s poukazom na nadmerné dlhodobé užívanie alkoholu. Uvedenú skutočnosť mal tak

súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd za preukázané z komplexného lekárskeho posudku z roku
2010 ako aj zo samotného posúdenia miery funkčného obmedzenia z rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
na základe záverov posudkového lekára. V uvedenom posudku je preukázané, že navrhovateľ trpípostihnutím nervovej sústavy (IV. fáza alkoholizmu) v dôsledku chronického alkoholizmu. Netrpí
ochorením pohybového aparátu.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča musí vziať súd do úvahy všetky
skutočnosti, ktoré svedčia v prospech maloletých detí. Takýmto spôsobom postupoval aj súd prvej
inštancie voči navrhovateľovi ako otcovi v čase samotného rozvodu manželstva.

21. V súčasnej dobe však s poukazom na ustanovenia § 66 Zákona o rodine argumentuje tak ako súd
prvej inštancie aj odvolací súd, že vyživovacia povinnosť detí voči rodičom vzniká pri splnení dvoch
zákonných predpokladov, a to schopnosť detí samostatne sa živiť a potrebou zo strany rodiča. Uvedené
dve zákonné podmienky však v danom prípade splnené neboli. Dospelá dcéra je síce schopná živiť
sa sama, avšak potreba zo strany navrhovateľa preukázaná v konaní nebola. Navrhovateľ aj napriek
zníženej schopnosti pracovať, je schopný pracovať.

22. Správne vyhodnotil súd nemožnosť vyhovenia návrhu na určenie výživného len na základe tvrdenia
rodiča, ktorý výživné potrebuje a nemôže si ho zabezpečiť sám, je odkázaný na určenie výživného zo
strany plnoletej osoby, ide o tvrdenie nedostatočné na to, aby súd návrhu vyhovel. Účastníkmi konania
vo veciach výživného plnoletých osôb sú osoba oprávnená na výživné ako aj osoba, ktorá je povinná

platiť výživné. V danom konaní ide predovšetkým o morálnu povinnosť detí k rodičom, pričom napriek
uvedenej potrebe rodičov, pokiaľ nedošlo k plneniu vyživovacej povinnosti zo strany detí, rodičia sú
oprávnení obrátiť sa príslušný súd vo svojom návrhu odôvodniť samotné určenie výživného. Avšak
v danom prípade súd posudzuje vek, zdravotný stav, ako aj zabezpečenie primeranej výživy, čo v
neposlednej miere neznamená, že dieťa musí zabezpečiť rodičovi rovnakú životnú úroveň, ako má ono

samé. Zároveň argumentuje odvolací súd, že samotná vyživovacia povinnosť detí k rodičom predíde
vyživovacia povinnosť, ktorá má prednosť, a to vyživovacia povinnosť medzi manželmi ako vyživovacia
povinnosť rodiča ako rozvedeného manžela.

23. Predchádzajúcimi konaniami bolo preukázané, že tento nárok navrhovateľ ani v danom konaní

nepreukázal a uvedený návrh bol preto zamietnutý. Odvolací súd argumentuje tým, že z výpovede
jednak dospelej dcéry ako povinnej platenia výživného, ako aj svedkyne, bolo preukázané, že
navrhovateľ na výživu maloletej dcéry neprispieval pravidelne a všetky výdavky hradila matka, a to aj
počas štúdia na vysokej škole. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil všetky skutočnosti a napriek
tomu, že osoba povinná z vyživovacej povinnosti je schopná sama sa živiť a navrhovateľ, ako osoba

oprávnená z vyživovacej povinnosti má nízky príjem, ktorý si zabezpečuje formou invalidného dôchodku,
bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby súd rozhodol o platení výživného zo strany dospelej dcéry v
prospech navrhovateľa ako oprávneného z vyživovacej povinnosti. Od 01.01.2025 je výška invalidného
dôchodku navrhovateľa 228,10 eur mesačne.

24. S poukazom na vykonané dokazovanie, ako aj závery súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k
tomu, aby potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli uvedené súdom
prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia, pričom sa s týmito v plnom rozsahu stotožnil.

25. Podľa § 154 CMP na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov

je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa, to znamená príslušný Okresný súd Poprad vo veci
rozhodoval a na základe rozhodnutia a dôvodov, ktoré boli uvedené súdom prvej inštancie, tento správne
a v súlade so Zákonom o rodine vec správne právne posúdil a návrh zamietol.

26. Odvolací súd zároveň argumentuje aj tým, že povinnosťou súdu pri určovaní výživného je prihliadať

v prvom rade na dobré mravy, ktoré v danom prípade s poukazom na správanie sa otca voči maloletým
deťom a jeho konanie v minulosti vyhodnotil negatívne a rozhodnutie, ktorým by rozhodol súd prvej
inštancie bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by vyhovel návrhu na určenie výživného zo strany
plnoletej osoby voči otcovi.

27. Pokiaľ u navrhovateľa je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 %,
tento má možnosť sa zamestnať, a to formou pracovnej zmluvy alebo dohody, a tak zvýšiť si svoj príjem a
takýmspôsobomzabezpečiťsiajúhradubývania.Pokiaľnavrhovateľargumentujetým,žemápovinnosť
platiť svojej matke za bývanie, v danom prípade odvolací súd poukazuje na to, že tak ako je on otcom uždospelých detí, tak aj on je synom svojej matky a podľa odvolacieho súdu by táto skutočnosť mala byť v
plnom rozsahu v kompetencii jeho matky ako rodiča, u ktorého navrhovateľ v súčasnej dobe býva. Ide o
odvolaciu námietku, ktorú odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, tak ako aj všetky ostatné námietky,

ktorými navrhovateľ argumentoval v odvolaní, ktoré považuje odvolací súd za nespôsobilé samotného
zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, vyhovenia návrhu na určenie výživného.

28. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom
vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3 : 0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).