Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoCsp/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123257795
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6123257795.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr.
Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou: Remedium
Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 3 739,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 10. mája 2024, č. k. PN-21Csp/14/2023-215,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a
c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II.

žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

1.1 Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 290 a § 295 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“), § 488, § 489, 52 ods. 1 až 4 a § 524 ods.
1 a 2, § 53 ods. 9, § 565, § 39 Občianskeho zákonníka, § 497, § 369 ods. 1, § 502 ods. 1 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 7 ods. 1, 2, § 11 ods. 2, § 17 ods. 1, 2

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom texte „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v ďalšom
texte „zákon o bankách“).Vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu - ČSOB, a. s.
ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 14.06.2019 uzatvorili Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru
ČSOB Kreditná karta, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úverový limit

vo výške 3 000 eur. Dlh sa žalovaný zaviazal splatiť mesačnými splátkami vo výške 5 % z vyčerpanej
čiastky, najmenej 15 eur vždy k 25. dňu v mesiaci. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba
19,50 %, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola uvedená vo výške 23,81 %, priemerná
RPMN 25,09 % a celková suma, ktorú musí dlžník zaplatiť 3 352,29 eura. V zmluve bolo uvedené,
že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Podmienky pre vydanie a používanie ČSOB Kreditnej karty
a Všeobecné obchodné podmienky. Z Podmienok pre vydanie a používanie ČSOB Kreditnej karty

vyplynulo (čl. XIV. bod 2.), že banka je oprávnená kedykoľvek potom, ako nastane čo i len jedna
zo skutočností podľa odstavca 1 tohto článku (písm. a) bodu 1 - nastane omeškanie so splatením
akejkoľvek sumy vyplývajúcej zo zmluvy voči banke) písomným oznámením banky vyhlásiť splatnosť
všetkých pohľadávok z poskytnutého úveru písomným oznámením banky odoslaným držiteľovi karty,
v ktorom bude deň splatnosti oznámený. Poslednou výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 25.09.2020
bol žalovaný právnym predchodcom žalobcu vyzvaný na okamžité zaplatenie sumy vo výške 3 630,76

eura. Žalovaný bol zároveň upozornený, že v prípade, ak nedôjde k úhrade uvedenej dlžnej sumy,
úver bude vyhlásený na splatný a nebude ho už možné splácať v splátkach dohodnutých v Zmluve.Uvedená zásielka sa vrátila žalobcovi ako nedoručená s poznámkou „adresát neznámy“. Oznámením
o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 27.11.2020 právny predchodca žalobcu žalovanému
oznámil, že pretože bol už niekoľkokrát vyzvaný, aby bez meškania zaplatil splatný záväzok vyplývajúci

zo zmluvy č. 011595955R zo dňa 17.06.2019 ku kreditnej karte uzavretej s ČSOB, vyhlásila banka
celý úver dňom 25.11.2020 za splatný, pričom dlžná suma z úveru predstavuje ku dňu 25.11.2020
sumu 3 854,34 eur vrátane príslušenstva a prípadných poplatkov. Právny predchodca žalobcu zároveň
vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy bezodkladne. Uvedená zásielka sa vrátila žalobcovi ako
nedoručená s poznámkou „adresát neznámy“. Veriteľ - Československá obchodná banka, a. s. a žalobca

uzatvorili dňa 12.09.2022 Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola pohľadávka, ktorá
je predmetom tohto konania postúpená žalobcovi. Súd prvej inštancie konštatoval, že posudzovaný
právny vzťah medzi žalobcom (jeho právnym predchodcom) a žalovaným je spotrebiteľským zmluvným
vzťahom, uzatvorená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

1.2 Súd prvej inštancie na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobe

nie je možné vyhovieť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V súvislosti s otázkou
platného postúpenia pohľadávky súd poukázal na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že
by pohľadávka pôvodného veriteľa voči žalovanej bola splatnou, či už z dôvodu konečnej splatnosti
alebo z dôvodu zosplatnenia. K zosplatneniu úveru nemohlo platne dôjsť z dôvodu, že žalobca v
konaní nepreukázal, že veriteľ pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 1 zákona

o spotrebiteľských úveroch). Veriteľ bol pritom pred uzavretím zmluvy povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď mal brať do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez relevantných údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom

stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely
posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Žalobca predložil súdu iba výstup zo schvaľovacieho
procesu. Nepreukázal, že by si pôvodný veriteľ za účelom posudzovania bonity od žalovaného vyžiadal
doklady preukazujúce jeho príjmy a výdavky a riadne zisťoval relevantné výdavky žalovaného, keď pri
posudzovaní žiadosti o úver nebola v rámci mesačných nákladov žalovaného braná do úvahy žiadna

suma. Žalobca súdu len uviedol, že jeho právny predchodca zistil, že žalovaný nežije so žiadnymi
vyživovanými osobami v spoločnej domácnosti a v úverovom registri nemá evidované žiadne záväzky.
Veriteľ pritom musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu
príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne
príjmy, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, stravu, príp. nezaopatrené deti). Súd prvej

inštancie ďalej uviedol, že mu nie je zrejmé, na základe akých údajov a z akých informácií žalobca
čerpal údaj o príjme žalovaného vo výške 1 205 eur mesačne, keď tento príjem nepreukazuje žiaden
doklad, žiadne potvrdenie o príjme a zároveň nevyplýva ani z výstupu z interných aplikácií postupcu,
ktoré predložil žalobca súdu ako jediný dôkaz o skúmaní bonity žalovaného právnym predchodcom
žalobcu. Súd prvej inštancie uzavrel, že pôvodný veriteľ posudzoval schopnosť žalovaného splácať

úver bez riadnych údajov o jeho príjmoch a výdavkoch a bez dokladov o nich, čím hrubým spôsobom
porušil svoje povinnosti stanovené v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. V tom prípade sa
úver považuje v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov
a zároveň veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru, predčasné zosplatnenie úveru je teda vylúčené. Podmienkou platného postúpenia pohľadávky

vyplývajúcej z predmetnej zmluvy v zmysle § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch je, že sa postupuje
pohľadávka po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred týmto
termínom. Predmetná pohľadávka sa nestala splatnou, nebolo možné ju platne postúpiť na žalobcu,
žalobca preto nie je aktívne vecne legitimovaný v spore, a z tohto dôvodu súd prvej inštancie zamietol
žalobu v celom rozsahu.

1.3 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovaný má voči žalobcovi
podľa § 255 ods. 1 C. s. p. nárok na náhradu trov, pretože bol v spore v celom rozsahu úspešný. Žiadne
trovy mu však v konaní nevznikli, súd prvej inštancie mu preto nárok na náhradu trov konania nepriznal
aplikáciou ustanovenia článku 4 ods. 2 C. s. p..

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( (§ 365 ods. 1 písm. f) C.
s. p.), rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s. p.) a nesprávnym procesným postupom súdu bolo žalobcovi znemožnené uplatňovať jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm.
b) C. s. p.). Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť v plnom rozsahu, alternatívne

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

2.1 Podľa žalobcu rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia ohľadom nedostatočného
skúmania bonity, pretože tvrdil a listinnými dôkazmi preukazoval, že postupca pri poskytovaní úveru
konal s odbornou starostlivosťou. Súdu predložil výstupy z interných aplikácií postupcu, ktoré zaslal

žalobcovi na preukázanie overovania príjmov a výdavkov spotrebiteľa a ktoré sú relevantným zdrojom
na účely posúdenia spotrebiteľa splácať úver podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Uvedený výpis obsahuje komplexné informácie o hodnotení žiadateľa v rámci jeho rodinných
pomerov a nahliadnutie do úverového registra, ku ktorým mal postupca prístup. Existujúce záväzky
spotrebiteľa veriteľ overil dopytom do úverového registra (záložka SBCB Register), z ktorého zistil,
že spotrebiteľ ku dňu poskytnutia úveru nemal žiadne záväzky, t. j. žiadne iné výdavky žalovaného z

výpisu nevyplývali. Povinnosť postupcu nahliadnuť do registra podľa zákona o spotrebiteľských úveroch
a podľa Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 ( v ďalšom texte „Opatrenie“) bola splnená. V
rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum
spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ neuviedol žiadne vyživované osoby (záložka Hlavný žiadateľ). Životné
minimum na členov domácnosti spotrebiteľa ku dňu poskytnutia úveru bolo vo výške 205,07 eura. Príjem

spotrebiteľa vo výške 1 205,00 eur bol overený na základe interných zdrojov v súlade s § 5 ods. 1
Opatrenia, išlo o kreditné obraty na účte spotrebiteľa, ktoré bolo možné objektívne považovať za jeho
príjem. Toto skutkové tvrdenie žalobcu nebolo zo strany žalovaného žiadnym spôsobom spochybnené,
a preto ho podľa názoru žalobcu bolo potrebné považovať za nesporné skutkové tvrdenie. Súd prvej
inštancie vôbec nezdôvodnil, prečo sa kreditné obraty na účte nemôžu považovať za relevantný zdroj

príjmu, keď výslovne orgán dohľadu (Národná banka Slovenska) ich v zmysle Opatrenia za príjmy riadne
považuje a zákon o spotrebiteľských úveroch ich za príjmy nevylučuje. V neposlednom rade žalovaný
z daného úveru vyčerpal finančné prostriedky v celkovej výške 10 100,37 eura a na daný úver zaplatil
platby v celkovej výške 7 107,89 eura, teda je zrejmé, že žalovaný disponoval dostatočným množstvom
finančných prostriedkov na splácanie svojich záväzkov. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca považuje

za nesprávny záver súdu, keď výstup zo schvaľovacieho procesu postupcu nepovažoval za dostatočný
prostriedok preukazujúci skúmanie bonity žalovaného. Vyplýva z neho nie len sociálna situácia dlžníka,
ale aj nahliadnutie do úverového registra, výška mesačných splátok úverov (0,00 eur), splátky hypoték
(0,00 eur), nesplatené istiny iných úverov (0,00 eur), limity kreditných kariet (0,00 eur), výška ručenia
(0,00eur)apríjmyžalovanéhomalpostupcazprvejrukypodľakreditnýchobratovnajehoúčtevedeného

u postupcu. Pri posudzovaní žiadosti o úver bola v rámci mesačných nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb žiadateľa o úver braná do úvahy paušálna suma výdavkov vo výške 20%
rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa a členov
jeho domácnosti, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť v súlade s Opatrením. Veritelia
nie sú povinní žiadať preukázanie konkrétnych mesačných výdavkov (napríklad faktúrami za telefón,

bývanie a pod.). Uvedené nie je realizované z dôvodu zachovania transparentnosti, nakoľko v opačnom
prípade by spotrebiteľovi postačovalo zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej kapacity.
Podľa žalobcu uplatňovanie paušálnych výdavkov v súlade s Opatrením a zákonom o spotrebiteľských
úveroch spĺňa predpoklady postupu s odbornou starostlivosťou. Výklad súdu prvej inštancie, že veriteľ
musí skúmať „konkrétne príjmy, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, stravu, príp.

nezaopatrené deti“ je na účely § 7 ods. 1 a zákona o spotrebiteľských úveroch názor zjavne právne
nesprávny a poňatý priveľmi extenzívnym spôsobom. Veriteľovi zo žiadneho ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch takáto povinnosť nevyplýva a navyše to v mnohých prípadoch ani nie je
objektívne možné. V dôsledku toho bola povinnosť stanovená aj v § 7 ods. 2 a zákona o spotrebiteľských
úveroch, kedy je dlžník povinný veriteľovi uviesť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Sám veriteľ k takýmto údajom nemá objektívne
prístup, prípadne sú chránené podľa zákona o GDPR. V danom prípade žalovaný žiadne ďalšie výdavky
neuvádzal, a preto niet rozumného dôvodu, aby súd neprihliadol v rámci výdavkov na zabezpečenie
základných životných potrieb na životné minimum, ktoré postupca riadne zohľadnil v rámci výpočtu
ukazovateľa schopnosti splácať úver, tak ako káže Opatrenie NBS a neprieči sa ani ustanoveniam

zákona o spotrebiteľských úveroch.

2.2 Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že žaloba bola žalovanému doručená, k jej obsahu sa
žiadnym spôsobom nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, ďalšie dôkazy neoznačil. Žalovanýsa pojednávania nezúčastnil a svoju neprítomnosť neospravedlnil, v konaní zostal pasívny. Skutkové
tvrdenia žalobcu zostali po celú dobu konania nepopreté, pričom ich rozporoval výlučne súd prvej
inštancie. Súd nemôže ani v spotrebiteľskom spore nahrádzať procesnú aktivitu strán v celom rozsahu,

keď žalovaný nielenže nenavrhoval a nepredložil vykonať dôkaz za účelom preukázania, že právny
predchodca žalobcu neskúmal jeho bonitu, ale sa ani touto argumentáciou v konaní nebránil. Žalobca v
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C 42/15 Home Credit Slovakia,
a. s. proti E. F. v zmysle ktorého aj ochrana spotrebiteľa musí mať rozumnú mieru, a na judikatúru
Ústavného súdu SR, ktorý je vo svojej judikatúre kritický pri primeranej ochrane spotrebiteľa. Medzi inými

v náleze sp. zn. PL ÚS 11/2016 zo 07.02.2018 ústavný súd tiež konštatoval, že v sporovom konaní je
pozícia sudcu ako vyhľadávača dôkazov len v prospech jednej strany neprijateľná.

2.3 Pokiaľ veriteľ neskúmal bonitu spotrebiteľa ani jedným zo spôsobov podľa § 7 ods. 1 a zákona
o spotrebiteľských úveroch (t. j. na základe údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave alebo
prihliadnutím na údaje z príslušnej databázy alebo registra), spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov. Ak však veriteľ posudzoval bonitu (aspoň) jedným zo spôsobov uvedených
v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (v danom prípade dokonca oboma spôsobmi), potom
nemohlo dôjsť k hrubému porušeniu povinností (resp. nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu povinností
veriteľa posudzovať bonitu spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou). Uvedené skutočnosti jednoznačne
potvrdzujú záver o zachovaní odbornej starostlivosti veriteľa (ktoré neboli počas celého konania sporné)

pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver, t. j. veriteľ nadobudol informácie od spotrebiteľa
(t. j. splnil obe povinnosti podľa § 11 ods. 2 a zákona o spotrebiteľských úveroch).

2.4 Súd prvej inštancie podľa žalobcu učinil právne závery nad rámec zákonitostí civilných sporových
pravidiel, kedy vychádza zo záverov, ktoré v konaní nikto netvrdil/nerozporoval. Odôvodnenie rozsudku

je neprimerane strohé vzhľadom k závažnosti riešenej otázky a s tým spojených následkov (v podobe
zamietnutia žaloby) pre žalobcu. Na základe uvedeného nie je žalobcovi ani vytvorený priestor pre
odvolací prieskum (resp. je značne limitovaný), na základe čoho odôvodnenie napadnutého rozsudku
trpí vadou zmätočnosti. Súd prvej inštancie tak nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, ak dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie v kardinálnej otázke pre toto konanie, ktorá mala
(a mohla) byť zodpovedaná vyčerpávajúco (ak viedla k zamietnutiu žaloby). Žalobca v obdobnej právnej
otázke poukázal aj na rozhodnutia iných vyšších súdnych autorít, ktoré potvrdzujú právny názor žalobcu.

2.5 Žalobca zdôraznil, že v predmetnej veci nedošlo k postúpeniu tzv. „živého úveru“, v konaní tak nie

je sporné splnenie všetkých zákonných podmienok (§ 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch,
§ 92 ods. 8 zákona o bankách) pre platné postúpenie pohľadávky a žalobca je plne aktívne vecne
legitimovaným subjektom v tomto konaní.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.),
proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C. s. p.), preskúmal rozhodnutie v
napadnutej časti v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.
s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré však nezistil
(§ 380 ods. 2 C. s. p.), viazaný pritom skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s.
p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), a dospel k

záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je dôvodné zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bol žalobou uplatnený nárok žalobcu voči
žalovanému na zaplatenie istiny v sume 3 739,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 3 739,50 eura od 13.09.2022 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Svoj nárok
žalobca odvodil zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ČSOB Kreditná karta uzatvorenej medzi
právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom (Československá obchodná banka, a. s.) a žalovaným
ako dlžníkom dňa 14.06.2019. Žalovaný poskytnutý úver, čerpaný prostredníctvom kreditnej karty riadnenesplácal, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu vyhlásil úver za predčasne splatný a následne
uvedenú pohľadávku voči žalovanému postúpil na žalobcu.

6. Predmetom odvolacieho konania je s prihliadnutím na odvolacie dôvody uplatnené žalobcom
preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol z dôvodu
hrubého porušenia povinnosti právneho predchodcu žalobcu, zakotvenej v ustanovení § 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch, posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Z uvedeného dôvodu sa úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov a právny predchodca žalobcu nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. Pohľadávka sa tak nestala splatnou a nebolo možné ju platne postúpiť
na žalobcu, žalobca teda nie je v spore aktívne vecne legitimovaný.

7. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že zmluva o úvere, uzavretá
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ide teda

o spotrebiteľský zmluvný vzťah, ktorý sa okrem ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a
ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka riadi aj ustanoveniami zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných

prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;

11. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru

povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

12. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na

jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

13. Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie

najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi;
ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej

banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

14. Podľa § 7 ods. 41 opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví
a) metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a spôsob určenialimitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadnenia
možnéhonárastuúrokovýchsadziebačosarozumievýraznýmprevyšovanímsúčtuzostávajúcichvýšok
refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31,

b) požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a
na overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa,
c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška tohto limitu,
d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru,
e) limit na podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných

agentov podľa osobitného predpisu9) voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a
výška tohto limitu,
f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.

15. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj

porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

16. Preskúmaním obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého prvoinštančného rozhodnutia odvolací
súd dospel k záveru, že s vyhodnotením postupu veriteľa súdom prvej inštancie v súvislosti so
splnením povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch) nie je možné súhlasiť. Žalobca
súdu predložil výstupy z interných systémov, z ktorých vyplynulo, že bonitu žalovaného skúmal zo
spoločného bankového úverového registra (SBCB register), z ktorého vyplynulo, že žalovaný nemal
žiaden úver, príjem žalovaného veriteľ zisťoval v súlade s citovaným ustanovením § 7 ods. 41 zákona
o spotrebiteľských úveroch a § 5 ods. 1 Opatrenia z interných zdrojov právneho predchodcu žalobcu.

Veriteľ súčasne poskytol žalovanému formulár - Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom
úvere (§ 7 ods. 17 písm. a) zákona o spotrebiteľskom úvere). Nie je teda možné konštatovať, že veriteľ
– právny predchodca žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou, a teda nie je správny záver súdu
prvej inštancie, že veriteľ nebol oprávnený žiadať od žalovaného ako spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa úver stal splatným dňa 25.11.2020,

postúpenie pohľadávky na žalobcu zmluvou zo dňa 12.09.2022 je preto v súlade s ustanovením § 92
ods. 8 zákona o bankách aj s ustanovením § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Nie je tak
správny ani záver súdu prvej inštancie o neplatnosti postúpenia pohľadávky a nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v spore.

17. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd uzatvára, že žalobca je vo veci aktívne vecne
legitimovaný, je preto potrebné preskúmať vecnú dôvodnosť žalobou uplatneného nároku.

18. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je

účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

19. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia – nesprávnej aplikácie najmä ustanovení § 7 ods.
1 v spojení s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a § 92 ods. 8 zákona o bankách súd
nedostatočne zistil skutkový stav – nezaoberal sa vecnou opodstatnenosťou žalobou uplatneného

nároku, nepreskúmal dôvodnosť a výšku žalovanej sumy. Odvolacie námietky žalobcu sú preto dôvodné
a odvolací súd podľa citovaného ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. zrušil napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vec mu podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, pretože nebolo účelné nahradiť dokazovanie pred súdom prvej inštancie odvolacím súdom.

20. V ďalšom konaní bude pri vykonávaní dokazovania súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady
a zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať i zásadu predvídateľnosti postupu súdu ako i prihliadať
na špecifiká tzv. spotrebiteľských sporov ako sporov s ochranou slabšej strany (§ 290 C. s. p. a nasl.).
Odvolací súd opakuje, že napriek skutočnosti, že ide o spotrebiteľský spor aplikácia ustanovenia § 151ods. 1 C.s.p. nie je vylúčená, Svoje zistenia súd premietne do rozhodnutia vo veci, pričom bude dbať tiež
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa
§ 220 ods. 2 C. s. p., vrátane uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany,

ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil,
prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dá odpoveď aj na
podstatné a relevantné argumenty žalobcu, vyjadrené v jeho odvolaní. Povinnosťou súdu prvej inštancie
je rešpektovať právny názor odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C. s. p).

21. Podľa § 396 ods. 3 C. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

22. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

(§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).