Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/57/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124203403
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:2124203403.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členiek

senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci navrhovateľa (osoby oprávnenej
z výživného) A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XXX, zastúpeného právnou zástupkyňou Mgr.
Petrou Marikovič Klimekovou, advokátkou, so sídlom vo Vrbovom, Slovanská 1111/35, proti odporcovi
(osobe povinnej z vyživovacej povinnosti) D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., E. XXXX/XX,
zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., E. XXXX/XX, v
konaní o zvýšenie výživného, na odvolanie odporcu - osoby povinnej z vyživovacej povinnosti proti
rozsudku Okresného súdu v Trenčíne č.k. 76Pc/34/2024-235 zo dňa 08. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trenčín zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľovi
zosumy120,-Eurmesačnenasumu250,-Eurmesačne,ktorújepovinnýplatiťvždydo15.dňavmesiaci
vopred k rukám navrhovateľa počnúc dňom 24.04.2024. Nedoplatok na výživnom vo výške 810,33 Eur
povolil odporcovi splácať v splátkach po 70,- Eur splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty
výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania

nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1 – 3 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej
úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 18.01.2018 č.k. 9P/23/2016-195 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 15.03.2018 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa
29.01.2019 č.k. 11CoP/61/2018-260) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje
zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom. Navrhovateľ bol v čase určenia výživného žiakom X. ročníka
ZŠ. V súčasnosti je študentom X. ročníka súkromnej vysokej školy v F., kde platí školné vo výške

265,- Eur mesačne, má výdavky na dochádzku do školy v priemere 10,- Eur pri zohľadnení možnosti
bezplatného cestovania vlakom. Matka v čase pôvodného určenia vyživovacej povinnosti pracovala
na pošte s mesačným príjmom 420,- Eur mesačne a spolu s odporcom vlastnili rodinný dom, na
ktorý splácala hypotéku vo výške 300.000,- Sk. Inú vyživovaciu povinnosť nemala. V súčasnosti je
nezamestnaná, je bez príjmu, sama ukončila pracovný pomer dohodou, kde dosahovala príjem vo
výške 727,- Eur mesačne. Odporca bol v čase posledného výživného nezamestnaný, bez príjmu, nebol
ani evidovaný na úrade práce, nakoľko bol z evidencie vyradený pre nespoluprácu. Do evidencie bol

zaradený až v priebehu konania od 03.11.2017 a jeho evidencia v čase pôvodného rozhodnutia trvala.
V pôvodnom zamestnaní dosahoval priemerný zárobok 427,- Eur, pričom k ukončeniu pracovného
pomeru došlo na základe jeho žiadosti dohodou. V súčasnosti dosahuje príjem u svojho zamestnávateľa
vo výške 616,75 Eur mesačne. Pracuje podľa vlastného vyjadrenia v stolárskej dielni.Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd vychádzal z ust. § 52 CMP
a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporca ako osoba povinná
z výživného. Poukazoval na to, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť zvýšené výživné tak,
ako ho určil súd prvej inštancie.
Prvoinštančný súd, podľa jeho názoru, nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď prakticky neskúmal
majetkové schopnosti a možnosti matky, ktorá je v súčasnosti nezamestnaná, ale je spolumajiteľkou

rodinného domu v B. C., pričom on nevlastní žiadny majetok väčšej hodnoty. Súd sa ani nezaoberal
skutočnosťou, ako je možné, že matka platí tak drahú súkromnú vysokú školu, hypotéku a pritom je
absolútne bez príjmu. Sudkyňa v Novom Meste nad Váhom hľadala pre neho prácu po celom Slovensku,
posielala ho na týždňovky na východ Slovenska, ale že matka je bez príjmu a nezamestnaná, to ju vôbec
nezaujímalo. On je vo svojej práci maximálne spokojný a v žiadnom prípade ju nemieni meniť len preto,
že niekto chce študovať drahú súkromnú vysokú školu. Je vyučený ako obrábač kovov ešte za čias

socializmu, absolútne neovláda prácu s počítačom ani s inými strojmi, a preto je rád za prácu, ktorú má.
Na výplatu dostane ledva 500,- Eur a manželka taktiež má troch exekútorov, každého vo výške približne
6.000,- Eur a aj keď je to ich chyba, bohužiaľ, obdobie Covidu zruinovalo viacero ľudí, nielen ich, a preto
sa snaží robiť, ako môže, no aj tak bez pomoci rodiny sa to zvládať nedá.

3. Navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Mal za to, že prvoinštančný súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie
a vyvodil z neho správny záver, keď zvýšil výživné zo strany odporcu ako osoby povinnej z výživného.
Mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach povinného platiť zvýšené výživné tak, ako to určil
súd prvej inštancie, aj keď takéto výživné nepokryje všetky výdavky z jeho strany v súčasnej dobe.

Väčšinu výdavkov súvisiacich so štúdiom a životnými nákladmi na jeho strane doposiaľ hradila matka
spolu so svojím manželom (predtým druhom), lebo nie je v jeho možnostiach a schopnostiach popri
dennej forme štúdia sám sa živiť a zabezpečiť si prípadnou brigádnickou činnosťou úhradu niektorých
nákladov. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku vyporiadal so všetkými potrebnými
skutočnosťami. Nie je pravdou, že by zavádzal súd s nepravdivými údajmi a podľa jeho názoru je

to práve odporca, ktorý svojimi tvrdeniami prekrúca viaceré skutočnosti a zrejme nepostrehol určitý
vývoj životných udalostí na strane navrhovateľa a jeho matky počas prebiehajúceho súdneho konania,
o ktorých pravdivo navrhovateľ súd informoval a práve zmena pobytu navrhovateľa po jeho presťahovaní
sa z G. do B. C. bola dôvodom, že predmetné konanie bolo v zmysle zákonných ustanovení o miestnej
príslušnosti prenesené na Okresný súd v Trenčíne, pracovisko Nové Mesto nad Váhom. Odporca vo

svojom vyjadrení uvádza, že je vo svojej práci maximálne spokojný, čo práve vyjadruje jeho postoj aj
vzťah k vlastnému synovi, keď aj napriek tomu, že má exekučné konania, na ktoré sám poukázal, nemá
záujem zvýšiť si svoj príjem tak, aby postupne vyrovnal i svoje pohľadávky. Poukazuje na výdavky matky
navrhovateľa, pričom sám deklaroval výdavky, ktoré presahujú jeho údajný príjem. Je pravdou, že nikto
nemôže nútiť odporcu, aby si našiel inú prácu s vyšším príjmom, avšak sám si musí zvážiť, aké právne

následky mu plynú z jeho konania a svoje rozhodnutie môže kedykoľvek prehodnotiť.

4. Zástupkyňa odporcu vo svojom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa uviedla, že nevidí dôvod, prečo
by mal byť zahrnutý do tejto veci jej príjem. S pánom A. B. nemá akýkoľvek styk, takisto ako jej manžel.
Pokiaľ vo veci nemá byť zahrnutý príjem pána H. A., manžela I. A., a teda nebude braný do úvahy jeho

čistý príjem, okamžite sa rozvádza s jej manželom D. B., nakoľko tu je evidentne braný do úvahy len
ich spoločný príjem a nikoho iného.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 1, 3 CMP) rozsudok súdu

prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

6. Zákonná úprava v ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne
rozhodnutia vo výživnom v prípade, ak od poslednej úpravy výživného dôjde medzi účastníkmi k takej
zmene pomerov, kedy už pôvodne určené výživné nemôže plniť zákonom predpokladaný účel. K zmene

pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade navrhovateľa), a to v dôsledku jeho
fyzického vyspievania, zvyšovania nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie a podobne,
ale aj na strane povinného (v tomto prípade odporcu), a to v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného
zníženia jeho príjmu, poprípade rozšírenia, resp. zúženia okruhu vyživovaných osôb a podobne. Musísa jednať vždy o zmenu trvalého charakteru, pričom súd rozhodujúci o novej – zmenenej vyživovacej
povinnosti, už nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, lebo v takomto prípade
by sa jednalo o neprípustnú reparáciu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ale je povinný len

porovnať pomery, ktoré tu existovali v čase pôvodného rozhodnutia s pomermi, ktoré tu existujú v čase
novej úpravy.

7. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe
návrhu navrhovateľa skúmal, či od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Piešťany

zo dňa 18.01.2018 č.k. 9P/23/2016-195 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 15.03.2018 a v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.01.2019 č.k. 11CoP/61/2018-260) došlo medzi
účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodne určeného výživného. V tomto
smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca zo sumy 120,- Eur mesačne na sumu 250,- Eur mesačne.

8. Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného došlo k výraznej zmene pomerov na strane
navrhovateľa, ktorý bol v čase pôvodnej úpravy žiakom X. ročníka ZŠ a v súčasnosti je študentom
X. ročníka súkromnej vysokej školy v F.. Za takéhoto stavu je nepochybné, že výrazne (oproti
predchádzajúcej úprave) stúpli náklady na zabezpečenie jeho základných životných potrieb súvisiacich
s úhradou každodenných výdavkov (strava, ošatenie a podobne), ako i náklady súvisiace s prípravou

na budúce povolanie (úhrada školských pomôcok, školských potrieb a podobne), a to i v prípade, ak
by navrhovateľ neštudoval na súkromnej vysokej škole, t.j. i po odpočítaní poplatkov za nadštandardné
štúdium. Na druhej strane došlo k zmene pomerov i na strane povinného (odporcu), ktorý v čase
predchádzajúcej úpravy bol nezamestnaný, v súčasnej dobe dosahuje príjem 616,75 Eur tak, ako to
konštatuje i súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Za takéhoto stavu potom dospel i odvolací súd k presvedčeniu, že zvýšenie výživného zo strany odporcu
na sumu 250,- Eur mesačne je primerané s prihliadnutím na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej
úpravy a postačuje na pokrytie potrieb navrhovateľa i s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť zo strany
matky.

9. V situácii, keď zákonná úprava ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine ukladá každému rodičovi bez ohľadu
na svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery (t.j. i rodičovi objektívne nezamestnanému) plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima (cca 38
Eur) na nezaopatrené neplnoleté dieťa, t.j. i na dieťa bezprostredne po narodení, možno považovať
výživné v sume 250,- Eur na dieťa dospelé vo veku 22 rokov taktiež len za minimálne postačujúce na

pokrytie najzákladnejších potrieb oprávneného.
Žiaden zákon neukladá rodičovi ani inej osobe povinnosť pracovať, ale na druhej strane, vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona, a preto je vždy povinnosťou rodiča zabezpečiť
výživu svojho dieťaťa.

10. Pokiaľ odporca a jeho zástupkyňa v priebehu konania poukazovali na nedostatočne zistený skutkový
stavvecizostranysúduprvejinštancievtom,žetentoneprihliadoldostatočnýmspôsobomnamajetkové
pomery na strane matky navrhovateľa a jej manžela, pričom na druhej strane zohľadnil príjem manželky
odporcu, na túto námietku odvolací súd neprihliadol. Je nepochybné, že tak, ako manželka odporcu,
tak i manžel matky navrhovateľa nemajú vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi a z tejto skutočnosti

prvoinštančný ani odvolací súd pri rozhodovaní nevychádzal. Povinnosťou súdu je preskúmať celkové
majetkové pomery na strane oprávneného ako aj na strane povinného, a preto aj súd v rámci skúmania
majetkových pomerov na strane otca musel konštatovať, s kým zdieľa spoločnú domácnosť, aké
povinnosti mu z toho plynú v súvislosti s podieľaním sa na úhrade spoločných nákladov a podobne. Je
potrebné opätovne zdôrazniť, že pri rozhodovaní i odvolací súd prihliadal len na zmenu pomerov, ktorá

tu nastala na strane navrhovateľa, ako i na strane odporcu, u ktorého sa oproti predchádzajúcej úprave
zvýšil príjem. Je zrejmé, že výživné zo strany odporcu ako osoby povinnej z vyživovacej povinnosti
v sume 250,- Eur mesačne nepostačuje na pokrytie všetkých odôvodených potrieb navrhovateľa ako
dospelej osoby (cca 8,- Eur na jeden kalendárny deň), a preto je nepochybné, že i matka musí prispievať
synovi na úhradu nákladov, aj keď s ňou býva v spoločnej domácnosti, na ktorú skutočnosť odvolací

súd pri rozhodovaní taktiež prihliadol.11. Pokiaľ odporca v priebehu odvolacieho konania prostredníctvom svojej zástupkyne poukazoval
na zaujatosť zo strany sudkyne súdu prvej inštancie, túto námietku prakticky zákonným spôsobom
nekonkretizoval, a preto na ňu odvolací súd pri rozhodovaní neprihliadal.

12. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1
CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).