Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325201172
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1325201172.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu
JUDr.ValérieKleinovej,ml.aJUDr.MiriamyŽákovej,vprávnejvecinavrhovateľa1/:Deafgroups.r.o.,so
sídlom Št. Tučeka 186/45, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 48 273 180 a navrhovateľa 2/: MASCOTT, s.r.o., so
sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 46 039 694, obaja zastúpení: Prosman a Pavlovič
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti odporcovi

1/: MODULAR HYCA IWG, s.r.o., so sídlom Viničnianska cesta 9, 902 01 Pezinok, IČO: 53 852 869
a odporcovi 2/: J. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, XXX XX U. - R., obaja zastúpení:
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Mestského súdu
Bratislava III č. k. 74Cb/13/2025-106 zo dňa 14.12.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 74Cb/13/2025-106

zo dňa 14.12.2025 potvrdzuje.

II. Krajský súd v Bratislave odporcom 1/ a 2/ priznáva voči navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 74Cb/13/2025-106

zo dňa 14.12.2025 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti odporcom 1/ a 2/ zdržať sa nakladania,
scudzenia, prenajatia, vypožičania, darovania, založenia, zamenenia, zaťaženia právami tretích osôb,
znehodnotenia, odovzdania do držby tretej osoby alebo odňatia z držby žalobcov hnuteľných vecí
špecifikovaných v návrhu, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní o určenie, či tu
právo je alebo nie je vo vzťahu k predmetným hnuteľným veciam. Zároveň žiadali, aby uložil povinnosť

navrhovateľovi 1/ podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia
proti odporcovi 1/, predmetom ktorej bude určenie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam uvedeným vo
výroku č. I. napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie II. výrokom odporcom 1/ a 2/ nárok na náhradu
trov konania nepriznal.
1.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods.
1, 2 písm. c), d), § 326 ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 251, § 255 ods. 1. § 262 ods. 1, 2 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).
1.2. Vychádzal zo skutkového stavu, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa prihlásili ako uchádzači do verejnej
súťaže ako spoloční dodávatelia zákazky, zverejnenej ako Oznámenie 6610 - MSS vo vestníku Úradu
pre verejné obstarávanie č. 42/2024 dňa 28.02.2024 s názvom „Zabezpečenie celodenného zmluvného
stravovania príslušníkov jednotky MN BG SVK, príslušníkov cudzích ozbrojených síl a príslušníkov OS
SR zúčastňujúcich sa na spoločnom výcviku, príprave a podpore jednotiek MN BG SVK“ (ďalej len

„Zákazka“) obstarávateľa Centrum výcviku Lešť, so sídlom vojenský obvod Lešť, 962 63 Lešť, IČO: 00
804932(ďalejlen„CVLešť“).PreúčelyplneniaZákazkyuzatvorilizmluvuozdruženízodňa27.03.2024,na základe ktorej vytvorili spoločné združenie - „Združenie Gastro Lešť“ za účelom spoločnej prípravy
a podania spoločnej ponuky do verejnej súťaže ako spoloční dodávatelia Zákazky (ďalej len „Združenie
Gastro Lešť“). Nakoľko boli vo verejnej súťaži úspešní, uzatvorili ako Združenie Gastro Lešť s CV

Lešť zmluvu o poskytnutí služby č. CV-70-9/2024-5100010260 - Zabezpečenie celodenného zmluvného
stravovania príslušníkov jednotky MN BG SVK, príslušníkov cudzích ozbrojených síl a príslušníkov OS
SR zúčastňujúcich sa na spoločnom výcviku, príprave a podpore (ďalej len „Zmluva Lešť“). Predmetná
zmluva bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 09.07.2024. Nakoľko navrhovatelia 1/ a 2/
nedisponovali všetkým materiálnym a technickým vybavením pre zabezpečenie plnenia Zákazky, toto

vybavenie si zabezpečili prostredníctvom odporcu 1/. Vzájomná spolupráca medzi navrhovateľmi 1/ a 2/
a odporcom 1/ nebola písomná a prebiehala výlučne na základe ústnych dohôd. Napriek tomu odporca
1/ mal dodať v priebehu mesiacov 05/2024 - 11/2024 navrhovateľom 1/ a 2/ viaceré hnuteľné veci, ktoré
využívaliadodnešnéhodňamajúvyužívaťnaplnenieZákazky.Vmesiaci10/2024malodôjsťkvážnemu
narušeniu obchodných vzťahov medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ a odporcom 1/, čo malo viesť k viacerým
rozporom a k vážnemu ohrozeniu zmluvných vzťahov medzi stranami. Situácia medzi stranami mala

vyeskalovaťnaosobnomstretnutívpriestorochCVLešťdňa28.01.2025,kdemalodôjsťkneštandardnej
a „ostrej“ výmene názorov a k vyhrážkam zo strany splnomocnenca odporcu 1/, t.j. odporcu 2/, ktorý sa
mal vyhrážať, že odoberie hnuteľné veci, ktoré majú navrhovatelia 1/ a 2/ v oprávnenej držbe a ktoré
splnomocnenec odporcu 1/ považoval za „jeho majetok“. Navrhovatelia uviedli, že boli nútení podať
trestné oznámenie na splnomocnenca odporcu 1/ v súvislosti s jeho konaním, nakoľko splnomocnenec

odporcu 1/ prišiel do areálu CV Lešť - Riečky, pričom sa zamestnancov navrhovateľov 1/ a 2/ dopytoval,
ako funguje výdaj stravy, ako tento prebieha a kde sa v areáli CV Lešť nachádzajú kontajnery, v ktorom
majúnavrhovatelia1/a2/uskladnenézásobyurčenéprevýdajjedla.Splnomocnenecodporcu1/potom,
ako mu bolo objasnené kde sa kontajnery so zásobami navrhovateľov 1/ a 2/ nachádzajú, prišiel k týmto
kontajnerom, kde boli v zámku vložené kľúče, tieto zamkol a kľúče si s najväčšou pravdepodobnosťou

vzal. Navrhovatelia 1/ a 2/ poukázali na to, že týmto konaním vážne ohrozil plnenie si ich zmluvných
záväzkov voči CV Lešť, nakoľko bez zásob a vybavenia, ktoré sa v týchto kontajneroch nachádzajú,
si nevedia splniť povinnosti vyplývajúce im zo Zmluvy Lešť. Ďalej uviedli, že splnomocnenec odporcu
1/ po tom, čo uzamkol kontajnery a odcudzil od nich kľúče, prišiel do prevádzky navrhovateľa 1/,
nachádzajúcou sa na adrese Nemocničná 757, areál Baníckej Slobodárne, 990 01 Veľký Krtíš, kde

neoprávnene vnikol cez zadný vchod do prevádzky, ktorý nie je prístupný pre verejnosť a kde boli
zamestnanci navrhovateľa 1/, s cieľom vziať si „jeho majetok“, t. j. dve z motorových vozidiel, ktoré
majú navrhovatelia 1/ a 2/ v oprávnenej držbe od odporcu 1/. Tieto motorové vozidlá boli naštartované
a pripravené pred zadným vchodom s kľúčmi od nich nachádzajúcimi sa vo vnútri týchto vozidiel,
nakoľko tieto boli pripravované a do nich bolo nakladané jedlo určené na večerný výdaj jedla v CV Lešť

pre príslušníkov ozbrojených síl, ktorý mal začať približne o hodinu. Splnomocnenec odporcu 1/ mal
zamestnancom navrhovateľov 1/ a 2/ tvrdiť, že je príslušníkom policajného zboru a že „zabavuje autá“.
Po tom, čo nenašiel kľúče od áut vo vnútri prevádzky navrhovateľa 1/, vyšiel von, vstúpil do áut, kde
sa kľúče nachádzali a kľúče od týchto motorových vozidiel si s najväčšou pravdepodobnosťou vzal.
Navrhovatelia 1/ a 2/ konštatovali, že v dôsledku tejto skutočnosti bolo opakovane vážne ohrozené

plnenie si ich zmluvných záväzkov voči CV Lešť, vyplývajúcich im zo Zmluvy Lešť, predstavujúcich
zabezpečovanie prípravy, rozvozu a výdaja stravy nielen pre príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej
republiky, ale aj pre príslušníkov zahraničných ozbrojených síl NATO, ktorí sa na CV Lešť nachádzali
a nachádzajú. Následne na to splnomocnenec odporcu 1/ privolal príslušníkov Policajného zboru do
prevádzky navrhovateľa 1/, ktorých po príchode informoval, že motorové vozidlá „mu boli odcudzené“ a

že okamžite žiada, aby tieto boli navrhovateľom 1/ a 2/ zabavené. Po krátkej slovnej výmene za účasti
príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky bol splnomocnenec odporcu 1/ upovedomený, že
jeho prípadné nároky musí vzniesť na civilnom súde. Navrhovatelia 1/ a 2/ poukázali na to, že o tom,
že vo vzťahu k motorovým vozidlám splnomocnenec odporcu 1/ konal neoprávnene a uvádzal vedome
nepravdivé informácie svedčí fakt, že po tom, čo navrhovatelia 1/ a 2/ informovali vtedajšieho konateľa

odporcu 1/, p. Z.. R. O. o tom, že splnomocnenec odporcu 1/ chce „zhabať“ navrhovateľom 1/ a 2/
motorové vozidlá, tento konateľ odporcu 1/ písomne emailom potvrdil navrhovateľom 1/ a 2/, že sú
oprávnení mať v držbe a užívať tieto motorové vozidlá a povolil im použiť ich na výdaj stravy v rámci inej
zmluvnej zákazky, ktorú mali realizovať na ďalší deň v skorých ranných hodinách.
1.3. Podľa navrhovateľov 1/ a 2/ bolo nesporným faktom, že predmetné hnuteľné veci majú v

oprávnenej držbe, pričom na nich splnomocnenec odporcu 1/ neustále tlačil, aby došlo k uzatvoreniu
zmluvy medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ a odporcom 1/. Emailom zo dňa 31.01.2025 zaslal v mene odporcu
1/ návrh na uzatvorenie „dodatku k Zmluve o združení“, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľmi 1/
a 2/ dňa 27.03.2024 a kde v zmysle predmetného návrhu sa mal stať vedúcim združenia odporca 1/; čobol absolútne neakceptovateľný návrh pre navrhovateľov 1/ a 2/, nerešpektujúci predošlé neformálne
dohody medzi zmluvnými stranami. Navrhovatelia 1/ a 2/ uviedli, že splnomocnenec odporcu 1/ sa
následne ďalej e-mailom vyhrážal, že v prípade, ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy medzi stranami, tak

dôjde k podaniu trestného oznámenia a ku krokom smerujúcim k ochrane, v slovách splnomocnenca
odporcu 1/, „nášho majetku“. Uviedli tiež, že navrhovateľ 1/ identifikoval viaceré mylné platby v prospech
odporcu 1/, ktoré sú bez akéhokoľvek právneho či skutkového základu, dňa 05.02.2025 navrhovateľ 1/
vyzval odporcu 1/ na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nakoľko k vráteniu bezdôvodného obohatenia
nedošlo, dňa 06.02.2025 navrhovatelia 1/ a 2/ uplatnili zádržné právo k predmetným hnuteľným

veciam, ktoré sú predmetom tohto návrhu a ktoré majú podľa nich v oprávnenej držbe. O uplatnení
zádržného práva upovedomili navrhovatelia 1/ a 2/ emailom zo dňa 06.02.2025 odporcu 1/, pričom o
tejto skutočnosti upovedomili aj jeho záložného veriteľa.
1.4. Navrhovatelia 1/ a 2/ uviedli, že splnomocnenec odporcu 1/ opakovane avizuje, že
začne vykonávať ďalšie neoprávnené úkony smerujúce k odňatiu predmetných hnuteľných vecí z držby
navrhovateľov 1/ a 2/, a tak boli nútení hľadať ochranu ich práv a právom chránených záujmov na súde

v podobe tohto návrhu, ktorý je podľa nich jediný v súčasnosti možný a účinný spôsob ich ochrany.
Navrhovatelia 1/ a 2/ v návrhu uviedli, že napriek existencii splatnej pohľadávky navrhovateľov, resp.
navrhovateľa 1/, na vydanie bezdôvodného obohatenia, v danom prípade nemožno účel sledovaný
týmto návrhom dosiahnuť zabezpečovacím opatrením v zmysle § 343 CSP, nakoľko navrhovatelia 1/ a
2/ nedisponujú súdom priznanou pohľadávkou voči odporcovi 1/, v danom prípade neexistuje obava z

ohrozenia exekúcie a záložné právo by v danom prípade bolo nedostatočným a nevhodným spôsobom
ochrany práv a právom chránených záujmov navrhovateľov 1/ a 2/. Z konania splnomocnenca odporcu
1/ existuje vážna obava o práva a právom chránené záujmy navrhovateľov 1/ a 2/. Namietali, že nakoľko
splnomocnenec odporcu 1/ má udelené generálne plnomocenstvo, ktoré nebolo vypovedané a ktoré je
k dnešnému dňu stále platné, existuje tu reálna hrozba ich právam a právom chráneným záujmom.

Jedným z konateľov a spoločníkov odporcu 1/ je práve manželka splnomocnenca odporcu 1/, p. G. W.,
ktorá aj udelila generálnu plnú moc splnomocnencovi odporcu 1/. Navrhovatelia 1/ a 2/ mali za to, že
úhradami, ktoré sú preukázané výpismi z bankového účtu odporcu 1/ a ktoré tvoria prílohu k výzve na
vrátenie bezdôvodného obohatenia zo dňa 05.02.2025, zaplatili kúpnu cenu za predmetné hnuteľné
veci, ktorých vlastníctvo malo pôvodne byť prevedené na navrhovateľov 1/ a 2/ podľa pôvodných dohôd.

1.5. Súd prvej inštancie vyslovil, že navrhovatelia 1/ a 2/ boli návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia povinní preukázať, že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia
ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu takéhoto rozhodnutia muselo byť reálne
a muselo hroziť bezprostredne. Existencia dlhu alebo samotnej povinnosti ešte sama osebe nemôže
byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia

mohli byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol
byť zmarený. U odporcov 1/ a 2/ by mohlo byť takýmto dôvodom ich konanie, ktoré podstatnou mierou
negatívne ovplyvňuje majetok navrhovateľov 1/ a 2/.
1.6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovatelia 1/ a 2/ neosvedčili predpoklady
na vydanie nimi navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože nepreukázali žiadnym hodnoverným

dôkazom podľa § 326 ods. 2 a nasl. CSP, že zo správania odporcov 1/ a 2/ možno vydedukovať
okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon súdneho rozhodnutia (v prípade úspechu navrhovateľov
1/ a 2/ v konaní vo veci samej, ktorým by bola žaloba na určenie vlastníckeho práva k predmetným
hnuteľným veciam), mohol byť ohrozený z dôvodu takéhoto správania sa odporcov 1/ a 2/ voči ich
eventuálnemu právu, ktorého sa však navrhovatelia 1/ a 2/ formou žaloby nedomáhali, teda takúto

žalobu na príslušný súd nepodali. Navrhovatelia 1/ a 2/ nepreukázali existenciu dôvodov na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré by osvedčovali, že by odporcovia 1/ a 2/ svojim konaním ohrozovali
majetok navrhovateľov 1/ a 2/, rovnako ako nepreukázali, že je potrebná dočasná úprava pomerov
účastníkov konania alebo že sa odporcovia 1/ a 2/ správajú k predmetným hnuteľným veciam tak, že by
to podmienilo obavu, že mienia previesť vlastnícke právo k nim na tretie subjekty.

1.7. Navrhovateľmi 1/ a 2/ uvádzané skutočnosti, že „splnomocnenec strany v 1. rade
(odporcu 1/) sa už raz pokúsil neoprávnene odňať navrhovateľom neodkladného opatrenia predmetné
hnuteľné veci z ich oprávnenej držby, tieto hnuteľné veci sú v súčasnosti predmetom zadržania v zmysle
ust. § 151s a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „Občiansky zákonník“),
naviac je sporné, ktoré z týchto vecí sú v nájme navrhovateľov neodkladného opatrenia a ktorých

vlastnícke právo bolo platne nadobudnuté navrhovateľmi 1/ a 2/, splnomocnenec odporcu 1/ opakovane
avizuje, že začne vykonávať ďalšie neoprávnené úkony smerujúce k odňatiu hnuteľných vecí z držby
navrhovateľov1/a2/,čímdošlokvážnemuohrozeniuprávaprávomchránenýchzáujmovnavrhovateľov
neodkladného opatrenia v 1. a 2. rade, spočívajúcich v predovšetkým v oprávnenej držbe hnuteľnýchvecí,ktorýchvlastníckeprávojekdnešnémudňuspornéaktorésúprinajmenšomvnájmenavrhovateľov
neodkladného opatrenia v 1. a 2. rade“, súd prvej inštancie neakceptoval z dôvodu, že uvedené tvrdenia
nemôžu mať za následok samotné nariadenie neodkladného opatrenia, najmä keď nebolo súdu prvej

inštancie hodnoverne zo strany navrhovateľov 1/ a 2/ preukázané, že sú ich tvrdenia o opakovanom
avizovaní splnomocnenca odporcu 1/, že začne vykonávať ďalšie neoprávnené úkony smerujúce k
odňatiu hnuteľných vecí z držby navrhovateľov 1/ a 2/ skutočné, dôvodné a najmä reálne hroziace. Súd
prvej inštancie mal pritom za to, že na posúdenie naznačenej hrozby by bolo potrebné vykonať výsluch
všetkých účastníkov konania a vykonať dokazovanie dôkazmi, ktoré jednoznačne a bez pochybností

preukážu, že odporca 1/ prostredníctvom svojho splnomocnenca mieni odňať predmetné hnuteľné veci
z držby navrhovateľov 1/ a 2/.
1.8. Navrhovatelia 1/ a 2/ tak podľa súdu prvej inštancie jednoznačne nepreukázali nad
všetku pochybnosť pri predbežnom právnom posúdení s prihliadnutím na predložené dôkazy ani druhú
podmienku nariadenia neodkladného opatrenia, ktorou bolo osvedčenie danosti žalovaného nároku,
teda zodpovedanie otázky, že predmetné hnuteľné veci sú vo vlastníctve navrhovateľov 1/ a 2/. Navyše

dostatočne dôvodne a odôvodnene nepreukázali obavu, že by bola potrebná dočasná úprava pomerov
účastníkovkonaniaažebezneodkladnéhoopatreniabybolprípadnýbudúcivýkonsúdnehorozhodnutia
ohrozený.
1.9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 262 ods. 1 CSP s odôvodnením, že odporcom 1/ a 2/, ako úspešným účastníkom konania,

síce vznikol nárok na náhradu trov konania, ale žiaden nárok na trovy im nepriznal, nakoľko im žiadne
trovy konania reálne nevznikli.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie
navrhovatelia 1/ a 2/, nestotožňujúc sa so záverom súdu prvej inštancie, a žiadali ho zmeniť a ich návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, prípadne, napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Napadnuté uznesenie podľa nich vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Namietali, že splnomocnenec

odporcu 1/ sa reálne pokúsil neoprávnene odňať navrhovateľom 1/ a 2/ hnuteľné veci z ich oprávnenej
držby, pričom uvedené je predmetom vyšetrovania zo strany orgánov činných v trestnom konaní.
Poukázali na to, že hnuteľné veci sú v súčasnosti predmetom zadržania v zmysle ustanovení § 151s
a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedli, že je sporné, ktoré z hnuteľných vecí sú v ich nájme a
ktorých vlastnícke právo bolo nimi platne nadobudnuté. Upozornili na to, že splnomocnenec odporcu 1/

opakovane avizuje, že začne vykonávať ďalšie neoprávnené úkony smerujúce k odňatiu hnuteľných vecí
z držby navrhovateľov 1/ a 2/, a tak boli nútení hľadať ochranu ich práv a právom chránených záujmov
na súde v podobe nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré ako jediné predstavuje možný a účinný
spôsob ich ochrany.
2.1. Namietali, že sa domáhali ochrany predovšetkým ich užívacieho práva k hnuteľným

veciam, ktoré mali zadržané z titulu existencie pohľadávok voči odporcovi 1/, ktoré majú v súčasnosti
v oprávnenej držbe a ktoré sa splnomocnenec odporcu 1/ pokúsil neoprávnene odňať z držby
navrhovateľov 1/ a 2/. Dodali, že nepoukazovali len na existenciu ich splatnej pohľadávky voči odporcovi
1/ pri odôvodňovaní potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, ale na celý rad skutočností, a
to: oprávnenosť ich držby a existenciu užívacieho práva; existenciu splatných pohľadávok voči odporcovi

1/; neoprávnené kroky a reálny pokus o odňatie hnuteľných vecí z držby navrhovateľov 1/ a 2/ zo
strany splnomocnenca odporcu 1/; existencia spornej skutočnosti o tom, ktoré z hnuteľných vecí sú
už v súčasnosti vo vlastníctve navrhovateľov 1/ a 2/, resp. navrhovateľa 1/ a/alebo navrhovateľa 2/;
a následne avizovanie a informovanie o ďalších krokoch odporcu 1/, ktorými chce tieto veci odňať z
držby navrhovateľov 1/ a 2/ napriek tomu, že ich mali/majú nielen v nájme a oprávnenej držbe, ale tieto

zákonným spôsobom zadržali na zabezpečenie ich splatnej pohľadávky. Redukovanie argumentácie
navrhovateľov 1/ a 2/ len na skutočnosť, že „disponujú pohľadávkou“ je úplným opomenutím všetkých
ostatných rozhodujúcich skutočností, ktoré pri podávaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
osvedčili.
2.2. Poukázali na podané trestné oznámenie, ktoré malo byť predmetom šetrenia zo strany orgánov

činných v trestnom konaní pod ČVS:ORP-17/1-VYS-VK-2025.
2.3. Reálna hrozba podľa nich bola naplnená a stále trvá, nakoľko samotný splnomocnenec
odporcu 1/ okrem toho, že sa raz pokúsil tieto veci násilne odňať navrhovateľom 1/ a 2/, aktívne
avizuje kroky smerujúce k ohrozeniu zádržného a/alebo vlastníckeho práva navrhovateľov 1/ a 2/ khnuteľnému majetku, ktorého ochrany sa domáhajú. Ich práva a právom chránené záujmy sú podľa
nich priamo ohrozené neoprávneným konaním splnomocnenca odporcu 1/, pričom toto je už podložené
reálnymi krokmi z jeho strany. Poukázali na to, že celá zmluvná zákazka, ktorá bola týmto konaním

ohrozená, je v hodnote viac ako 16.000.000,- eur, pričom toto konanie vystavuje navrhovateľov 1/ a 2/
do stavu, kedy môžu byť v omeškaní s plnením si svojich záväzkov voči CV Lešť, čo môže pre nich
v konečnom dôsledku predstavovať dôvod na to, aby CV Lešť odstúpila od Zmluvy Lešť. Takémuto
závažnému následku bolo podľa nich možné už raz predísť len vďaka pohotovej a promptnej reakcii v
rámci svojpomoci navrhovateľov 1/ a 2/ v zmysle ustanovenia § 6 Občianskeho zákonníka. Uviedli, že

nevedia zaručiť a ani garantovať, že budúce konania splnomocnenca odporcu 1/ bude zvrátené a že
budú môcť riadne a včas zakročiť, aby nedošlo na ich strane ku škode.
2.4. Poukázali na to, že preukázanie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam nemohlo a ani
nemalo byť predmetom osvedčenia rozhodujúcich skutočností zo strany navrhovateľov 1/ a 2/, nakoľko
rozhodujúcou skutočnosťou tu nie je ich sporné vlastnícke právo (ktorého určenia sa však samozrejme
po uložení povinnosti súdom podať žalobu vo veci samej budú domáhať), ale výkon oprávneného

zádržného práva na zabezpečenie ich splatnej pohľadávky. Bolo podľa nich preto právne neudržateľné,
a v rozpore so samotným návrhom, ak súd prvej inštancie argumentoval nepreukázaním sporného
vlastníckeho práva, ktorého dokazovanie má byť vykonané až v konaní vo veci samej, ktoré majú záujem
iniciovať v nadväznosti na (ne)vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
2.5. Mali za to, že súd prvej inštancie nerozhodol o ich návrhu správne, neoboznámil sa dostatočne

s predkladanými dôkazmi, tieto nesprávne interpretoval a vyvodil z nich nesprávne skutkové závery,
pričom prejednávanú vec nesprávne právne posúdil. Napadnuté uznesenie je podľa nich nedostatočne
odôvodnené, nakoľko súd prvej inštancie uvádza len všeobecné a vágne formulácie a nevysporiadal sa
s tým, prečo navrhovatelia 1/ a 2/ neosvedčili skutočnosti, ktoré sú predpokladom vydania neodkladného
opatrenia. Napadnutým uznesením sa znemožnila navrhovateľom 1/ a 2/ realizácia tých procesných

práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu ich práv a záujmov. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal
uplatnením a existenciou zádržného práva navrhovateľov, existenciou značnej pohľadávky na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči odporcovi 1/, ako ani reálnymi krokmi, ktoré splnomocnenec odporcu
1/vykonal a ktoré sú predmetom šetrenia orgánov činných v trestnom konaní. Tento postup znemožnil
navrhovateľom 1/ a 2/ realizáciu procesných práv, ktoré im poskytuje CSP.

3. Odporcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov 1/ a 2/ navrhli napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdiť, nakoľko podľa nich správne súd prvej inštancie dospel k záveru,
že navrhovatelia 1/ a 2/ neosvedčili naplnenie predpokladu na nariadenie žiadaného neodkladného
opatrenia a návrh na jeho nariadenie správne vyhodnotil ako nedôvodný a zamietol ho. Návrh považujú

za nesprávny, nevykonateľný.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom
spisu a po preskúmaní napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími
dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,

že odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ nie je dôvodné.

5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak
sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.10. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.

13. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť
neodkladne´ opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebne´ bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená. V každom prípade však navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich
skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods.

1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa ma´ poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326
ods. 2 CSP daná povinnosť navrhovateľa pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny,
na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania,

zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Inštitút neodkladného opatrenia plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje
prostriedok na dočasné riešenie a úpravu situácie, ktorá nastala medzi stranami sporu, a to v
prípade, ak existuje obava z ohrozenia exekúcie, alebo potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán

sporu, resp. ak by strane vznikla ujma, a to nenahraditeľná, prípadne už vzniknutá ujma by sa
zväčšovala. Zmyslom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje
zásah súdu, odôvodnený nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavou z
ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať
naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa

neodkladného opatrenia si vyžaduje jednak osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva)
medzi stranami sporu a tiež to, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe nariadenia neodkladného
opatrenia. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej,
i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo navrhovateľa reálne ohrozené. Je potrebné, aby
boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému

sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie hrozby nenahraditeľnej ujmy
navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady
vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho
nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu (odporcovi) alebo tretích osôb,
a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Miera

osvedčenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia sa riadi práve naliehavosťou posudzovanej
vzniknutej situácie. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú
zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno - osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne
na navrhovateľovi neodkladného opatrenia.

15. Navrhovatelia 1/ a 2/ odôvodňovali potrebu nariadenia neodkladného opatrenia obavou,
že, odporca 2/ aktívne avizuje kroky smerujúce k ohrozeniu ich zádržného a/alebo vlastníckeho práva k
hnuteľnému majetku, ktorého ochrany sa domáhajú. Ich práva a právom chránené záujmy sú podľa nich
priamo ohrozené neoprávneným konaním odporcu 2/. Poukázali na to, že celá zmluvná zákazka, ktorá
bola týmto konaním ohrozená, je v hodnote viac ako 16.000.000,- eur, pričom toto konanie vystavuje

navrhovateľov1/a2/dostavu,kedymôžubyťvomeškanísplnenímsisvojichzáväzkovvočiCVLešť,čo
môže pre nich v konečnom dôsledku predstavovať dôvod na to, aby CV Lešť odstúpila od Zmluvy Lešť.

16. Navrhovatelia 1/ a 2/ nesplnili už prvú základnú podmienku pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to hodnoverné osvedčenie existencie pohľadávky voči odporcom 1/ a 2/, ktorému sa má

poskytnúť právna ochrana nariadením neodkladného opatrenia.

17. Druhou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, je osvedčiť existenciu reálnej a
preukázanej obavy, že prípadná exekúcia (domnelej) pohľadávky navrhovateľa bude konaním odporcuohrozená. Avšak zo samotného správania odporcov 1/ a 2/ nie je možné prijať záver, že existujú
dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by osvedčovali, že by odporcovia 1/ a 2/ svojim
konanímohrozovalimajetok(právaaprávomchránenézáujmy)navrhovateľov1/a2/tak,akotouvádzali

vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Tieto tvrdenia nepreukázali, rovnako ako
nepreukázali, že je potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov konania, alebo že sa odporcovia 1/
a 2/ správajú k predmetným hnuteľným veciam, ktoré sami navrhovatelia 1/ a 2/ nevedeli uviesť, ktoré
sú v ich vlastníctve alebo vo vlastníctve odporcov 1/ a 2/ a zároveň v ich držbe, tak, že by to podmienilo
obavu, že mienia previesť vlastnícke právo k nim na tretie subjekty. Navrhovatelia 1/ a 2/ odkázali len na

ich nepreukázané tvrdenia (tvrdenia obsiahnuté v ich podaniach, či v trestnom oznámení), na mailovú
komunikáciu s odporcom 2/, ktorá však nesvedčí o záujme použiť proti navrhovateľom 1/ a 2/ zákonom
neaprobované prostriedky vo vzťahu k navrhovateľom 1/ a 2/, resp. k hnuteľným veciam.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovatelia 1/ a 2/ jednoznačne nepreukázali
nad všetku pochybnosť ani podmienku nariadenia neodkladného opatrenia, ktorou bolo osvedčenie

danosti žalovaného nároku, teda zodpovedanie otázky, že predmetné hnuteľné veci sú vo vlastníctve
navrhovateľov 1/ a 2/. Sami navrhovatelia nevedia, ktoré hnuteľné veci sú v ich vlastníctve a ktoré nie.
Nepreukázali, ktoré hnuteľné veci prešli do ich vlastníctva. Zároveň tvrdia, že dané hnuteľné veci majú v
držbe. Zároveň tiež, že im hnuteľné veci prenechal odporca 1/ do užívania za dohodnutých podmienok.
Odvolací súd poukazuje na to, že držiteľ je osoba, ktorá s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo ten, kto

vykonáva právo pre seba. Držba znamená nakladanie s vecou, ale nie je jeho vlastníctvo. Vlastník je
v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a
nakladať s ním. Od držby je následne potrebné odlišovať detenciu, ktorou sa rozumie faktické ovládanie
veci, bez úmyslu nakladať s ňou ako s vlastnou. Detentor nenakladá s vecou ako s vlastnou, ale ako
s cudzou.

19. Správanie odporcov 1/ a 2/ neodôvodňuje obavu, že by výkon súdneho rozhodnutia, v prípade
úspechu navrhovateľov 1/ a 2/ v konaní vo veci samej, mohol byť ohrozený z dôvodu takéhoto správania
sa odporcov 1/ a 2/ voči ich eventuálnemu právu, ktorého sa však navrhovatelia 1/ a 2/ formou žaloby
nedomáhali, teda takúto žalobu na príslušný súd nepodali.

20. Odvolací súd má za to, že navrhovatelia 1/ a 2/ v intenzite potrebnej pre účely úspechu v konaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčili existenciu takého správania odporcov 1/
a 2/, ktoré by viedlo k presvedčeniu o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia a
tiež k tomu, že iba navrhované neodkladné opatrenie je jediným logickým právnym prostriedkom na

predídenie ujmy navrhovateľov 1/ a 2/. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovatelia
1/ a 2/ neosvedčili ani bezprostrednú hrozbu ujmy na ich strane, ktorá by im prípadným konaním
odporcov 1/ a 2/ mala vzniknúť. Zhodne s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie vyhodnotil,
že navrhovatelia 1/ a 2/ tvrdenia o potrebe nariadenia nimi navrhovaného neodkladného opatrenia
dostatočne neosvedčili. Navrhovatelia 1/ a 2/ v odvolaní uviedli odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1

písm. b) a h), avšak existenciu uvedených dôvodov nepreukázali. V odvolaní len zopakovali skutkové a
právne tvrdenia, s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal. Odvolací súd zdôrazňuje, že v
zmysle cit. ustanovení zákona je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

21. Námietka navrhovateľov 1/ a 2/ o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia je nedôvodná,
pretože rozhodnutie je riadne odôvodnené a súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
náležite a dostatočne vysporiadal so skúmaním zákonných podmienok pre osvedčenie nároku na
nariadenie neodkladného opatrenia.

22. Taktiež je nedôvodný aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri tomto odvolacom dôvode ide o
hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, ktorá predstavuje mylné použitie právnej normy na zistený skutkový
stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav nemožno použiť. Súd prvej inštancie pri
rozhodovaníonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniapoužilaajaplikovalsprávneprávnenormy,

na základe ktorých súd následne vyvodil správne závery.

23. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podľa súdnej judikatúry zmyslom neodkladného
opatrenia je dočasná úprava pomerov medzi sporovými stranami (nie s konečnou platnosťou), pričomobrana musí byť poskytnutá tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči
komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie
smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby v podstate znemožňovala ochranu oprávnených

záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a neodkladným
opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje,
abykonečnérozhodnutiemalovôbecreálnyvýznam.Súdbymalpretorešpektovaťzásaduapožiadavku
proporcionality.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti
odvolania navrhovateľov 1/ a 2/, nakoľko má za to, že neosvedčili dôvodnosť tvrdených skutočností na
účely vydania uznesenia o neodkladnom opatrení. Pokiaľ ide o ďalšie konkrétne odvolacie námietky
navrhovateľov 1/ a 2/ neodkladného opatrenia, tieto vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné a niektoré za
v podstate obsahovo totožné s argumentmi uvedenými v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Odvolací súd vyhodnotil všetky navrhovateľmi 1/ a 2/ skutkové i právne argumenty týkajúce

sa okamžitej a naliehavej potreby súdnej ochrany ich nárokov a potreby okamžitého zásahu súdu za
účelom úpravy vzájomných faktických a právnych vzťahov navrhovateľov 1/ a 2/ a odporcov 1/ a 2/
navrhovaným spôsobom za dostatočne neosvedčené z dôvodu absencie tvrdenej hrozby vzniku možnej
škody a ujmy navrhovateľov 1/ a 2/. Navrhovatelia 1/ a 2/ neosvedčili vznik, existenciu pohľadávky,
ktorá by mala byť zabezpečená zriadením vecného bremena nenakladať s predmetnými hnuteľnými

vecami a neosvedčili ani potrebu bezodkladne upraviť pomery, či existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia
exekúcie vedenej na jej vymoženie, a preto súd prvej inštancie správne návrh navrhovateľov 1/ a 2/
na nariadenie nimi navrhovaného neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Odvolací súd tak
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.
1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a odporcom 1/ a 2/, úspešným v odvolacom konaní, priznal voči
navrhovateľom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v rozsahu 100 %.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods.

2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428
CSP).