Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoCsp/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123281471
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6123281471.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a

členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: Alektum Capital II
AG, so sídlom Gubelstrasse 24, 6300 Zug, Švajčiarska konfederácia, IČO: CHE-496.825.067, právne
zastúpený: Momentum legal s.r.o. so sídlom Bazová 6/A, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 47 258 586, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom 080 01 Prešov, o zaplatenie 393,60
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 15Csp/73/2023
– 206 zo dňa 29.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.

II. Žalovanej trovy odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd I. inštancie“) výrokom I. napadnutého rozsudku žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 192 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
4 eur od 27.03.2021 do zaplatenia, zo sumy 8 eur od 27.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 8 eur od
28.05.2021 do zaplatenia , zo sumy 172 eur od 29.06.2021 do zaplatenia, pričom dlžnú sumu povoľuje
žalovanému splácať v splátkach vo výške po 10 eur mesačne vždy do konca kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a to až do splatenia
celkového dlhu pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania žalovaného s plnením čo i len
jednej splátky, výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 17,70 % a vyslovil, že žalovaná nemá právo na náhradu
trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že právny predchodca žalobcu spoločnosť

O2 Slovakia, s.r.o. uzavrela so žalovanou v dňoch 03.02.2021, 11.02.2021 a 22.01.2021 zmluvu
o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách,
predmetomktorýchbolprogramslužiebavdňoch 22.01.2021a11.02.2021uzatvorilprávnypredchodca
žalobcu so žalovanou dve kúpne zmluvy, na základe ktorých právny predchodca žalobcu odpredal
žalovanej mobilné zariadenia za kúpnu cenu 96 eur. Podľa zmlúv sa žalovaná zaviazala kúpnu cenu
uhradiť v 24 mesačných splátkach po 4 eur.

3. Spoločnosť O2 vystavila žalovanej faktúry splatné dňa 26.02.2021 na sumu 55,01 eur, 28.06.2021 na
sumu 172 eur, 26.04.2021 na sumu 12,86 eur, 27.05.2021 na sumu 8 eur, 26.03.2021 na sumu 88,37
eur, ktorými fakturovala splátky za zariadenia a platby za služby.4. Spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. zaslala žalovanej výzvu na úhradu za neuhradené faktúry dňa
07.02.2022. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.04.2022 spoločnosť O2 Slovakia,
s.r.o. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu.

5. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil podľa ust. § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej aj ,,ZoEK“) a § 86 ods. 5 zákona číslo 452/2021 Z.z. o
elektronických komunikáciách, aplikujúc aj ust. § 52 ods. 1, 3 a 4, ust. § 524 ods. 1,2, § 525 ods. 2, §
45 ods. 1, § 588 a § 565 Občianskeho zákonníka.

6. Predmetom konania sú dva druhy peňažných pohľadávok. Jednak ide o peňažnú pohľadávku,
ktorá mala vzniknúť žalovanej v súvislosti so zmluvami uzatvorenými medzi predchodcom žalobcu a
žalovanoupodľazákonač.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchaďalšiapohľadávkajetvorená
nezaplatenou kúpnou cenou za mobilné zariadenia v zmysle uzatvorených kúpnych zmlúv.

7. Kúpne zmluvy nemožno posúdiť ako závislé zmluvy k zmluvám o poskytovaní verejných služieb.
Pokiaľ ide o pohľadávku z titulu neuhradenej kúpnej ceny, žalobca má aktívnu legitimáciu na
podanie žaloby, keďže osobitné (prísnejšie) pravidlá zmysle ust. § 43 ods. 13 zákona o elektronických
komunikáciách sa v tejto časti postúpenia nepoužijú a postúpenie pohľadávky súdu žalovaná
nerozporovala. Za tohto stavu preto súd žalobe o zaplatenie platieb za mobilné zariadenia vyhovel v

rozsahu tak, ako je to uvedené vyššie v rámci fakturovaných súm celkom v rozsahu 192 eur, spolu
s úrokom z omeškania.

8. Vo vzťahu k platbám za telekomunikačné služby súd I. inštancie uviedol, že od zaslania výzvy podľa
ust. § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. žalovanej do dňa uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok

neprešloanilen90dnípredpokladanýchvzákoneoelektronickýchkomunikáciáchpreplatnépostúpenie
pohľadávky. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojej aktívnej legitimácii.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci, keď
žalobca bol úspešný v rozsahu 17,70 %.

10. Proti rozhodnutiu súdu I. inštancie vo výrokoch II a III, podal odvolanie žalobca, z dôvodu uvedeného
v ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda, že rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca nesúhlasí s posúdením súdu o neuplynutí 90 – dňovej lehoty, naopak
je názoru, že lehota 90 dní začala plynúť už odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr,

a teda už od momentu omeškania dlžníka s ich úhradou. Súd I. inštancie v rozsudku vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy nesprávne interpretoval právnu normu obsiahnutú v §
43 ods. 13 ZoEK, resp. § 86 ods. 5 ZoEK, resp. časť tejto právnej normy. Navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu I. inštancie v napadnutej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu I. inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 134,24 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.

11. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34

CSP vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) osobou oprávnenou podať odvolanie (§
359 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených
v odvolaní, ako aj konanie, ktoré rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP. Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba

zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem.

13. Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania je regulovaný špeciálnou právnou úpravou
ZoEK.

14. Podľa ust. § 43 ods. 13 ZoEK, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako
90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju
peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez
súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávkyuhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení
pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého
základe vznikla postúpená pohľadávka.

15. Uvedené podmienky sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
telekomunikačným podnikom. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že tieto predpoklady musia
byť splnené v čase postúpenia pohľadávky kumulatívne. Predmetné ustanovenie je lex specialis
k všeobecnému inštitútu postúpenia pohľadávky. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia

pohľadávkyvzniknutejnazákladezmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebpodľazákonač.351/2011Z.z.
o elektronických komunikáciách, sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym
dopadom na platnosť právneho úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka).

16. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že podmienkou postúpenia pohľadávky podnikom je písomná
výzva na úhradu pohľadávky, ktorá musí predchádzať postúpeniu pohľadávky, a ktorá predstavuje

upozornenie adresované účastníkovi na existenciu jeho neuhradeného záväzku. Ak potom k splneniu
pohľadávky nedôjde do 90 dní od jej splatnosti, môže ju podnik postúpiť písomnou zmluvou inému
subjektu. Požiadavka na omeškanie so splnením záväzku v rozsahu 90 dní sa týka obdobia od splatnosti
pohľadávky (faktúry) po jej postúpenie na tretiu osobu. Povinnosť písomne vyzvať dlžníka na možnosť
postúpenia pohľadávky pritom môže veriteľ splniť kedykoľvek v priebehu tejto doby. Záver súdu I.

inštancie o neuplynutí 90 – dňovej lehoty od výzvy po postúpenie pohľadávky tak nie je správny.

17. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že podmienka omeškania v trvaní 90 dní bola
dodržaná.

18.Napriektomuvšakpodmienkupísomnejvýzvypodľaust§43ods.13ZoEKnepovažovaťzasplnenú,
nakoľko žalobca nepreukázal jej účinné doručenie žalovanej.

19. Žalobca bol v konaní pred súdom I. inštancie vyzvaný na preukázanie doručenia písomnej výzvy
podľa ust. § 43 ods. 13 ZoEK. Podľa predloženej doručenky bola zásielka vrátená s tým, že adresát je

neznámy. Výzva bola žalovanej zasielaná na adresu Hlavná 1. Táto adresa bola uvedená aj v kúpnej
zmluve ako aj v zmluve o poskytovaní verejných služieb, spolu s fakturačnou adresou K C. D. XX.
Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca doručoval výzvu aj na fakturačnú adresu.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu súd I. inštancie nedospel k správnym právnym záverom, keď

aplikujúc ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal za to, že výzva podľa ust. § 43 ods. 13 ZoEK sa
dostaladodispozičnejsféryžalovanej.Predpokladomsplneniauvedenejpožiadavkyjeto,žeadresátmá
objektívne možnosť sa s obsahom zásielky oboznámiť (môže si ju vyzdvihnúť na pošte, alebo zásielku
prevzala osoba bývajúca s adresátom v spoločnej domácnosti). Pokiaľ sa zásielka vráti s poznámkou
poštového doručovateľa, že adresát je neznámy, nemožno uvažovať o splnení podmienky doručenia

zásielkydodispozičnejsféryadresátaatonajmäzastavu,žežalobcamalkdispozíciifakturačnúadresu,
odlišnú od tej, na ktorú doručoval, a ktorú používal aj pri vystavovaní jednotlivých faktúr.

21. K zmluvnému dojednaniu v bode 17.3 a 17.4 Všeobecných podmienok, podľa ktorých sa písomnosť
považuje za doručenú aj keď adresát je neznámy, pričom účastníkovi sa doručuje na poslednú známu

adresu, je potrebné dodať, sledujúc princíp ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany ako aj
princíp právnej istoty adresáta, aby sa mohol s obsahom zásielky oboznámiť, že pokiaľ žalobcovi
ako odosielateľovi bola známa aj iná možná adresa doručovania, v tomto prípade fakturačná adresa
uvedená v zmluvách, ktorú počas trvania zmluvného vzťahu bežne používal, bol povinný pokúsiť sa
výzvu doručiť aj na túto adresu. Len takýmto spôsobom totižto možno nájsť rovnováhu a spravodlivé

vyváženie záujmov zmluvných strán, t.j. adresátovi právneho úkonu sa poskytuje možnosť oboznámiť
sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istota, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez toho,
že mu to nebolo umožnené, na druhej strane subjekt realizujúci právny úkon má istotu, že doručovaný
právnyúkonsastaneprávneperfektnýmavyvolázamýšľanéprávnenásledkyajvprípade,žesaadresát
vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti. Vzhľadom na vedomosť

dodávateľa o ďalšej adrese spotrebiteľa má odvolací súd za to, že žalobca nepreukázal splnenie
podmienky v bode 17.4 Všeobecných podmienok, a teda že výzvu doručoval na poslednú známu adresu
žalovanej.22. Vo svetle uvedeného neobstojí ani zmluvné dojednanie uvedené v bode 17.3 Všeobecných
podmienok, podľa ktorého sa písomnosť považuje za doručenú aj v prípade, ak adresát je neznámy,
a to najmä v spojení s bodom 17.4 Všeobecných podmienok, podľa ktorého sa doručuje na poslednú

známu adresu účastníka. V tomto kontexte odvolací súd dodáva, že v zmysle zásad platného civilného
procesného kódexu, je to práve žalobca, ktorý nesie dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie
dôkazného bremena vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré tvrdí. V danom prípade je však zrejmé, že
žalobca si dôkaznú povinnosť ohľadom riadneho doručenia výzvy nesplnil a nepreukázal doručovanie
na poslednú známu adresu žalovanej v zmysle bodu 17.4 Všeobecných podmienok (vzhľadom na dve

rôzne a žalobcom používané adresy žalovanej).

23. Odvolací súd sa tak stotožnil so závermi súdu I. inštancie o neplatnom postúpení pohľadávky v časti
úhrad za telekomunikačné služby z dôvodu nedodržania podmienok postúpenia uvedených v ust. § 43
ods. 13 ZoEK, čo znamená, že pohľadávka v tejto časti nebola na žalobcu platne postúpená, a žalobca
nie je v konaní ohľadom týchto položiek aktívne vecne legitimovaný.

24. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie v napadnutom výroku II. a III. ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. §

262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Aplikujúc zásadu úspechu pri rozhodovaní o trovách konania, nárok na
náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnej žalovanej. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že
žalovanej v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto jej ich odvolací
súd nepriznal a neúspešný žalobca nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).