Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722202025
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8722202025.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu
o maloletého O. A., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., pochádzajúceho z matky O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P. XX, A., právne zastúpenej JUDr. Dávidom Hoffmanom, advokátom so sídlom Hlavné námestie 80,
Kežmarok a otca O.. M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, A., právne zastúpeného JUDr. Mgr.
Martinou Tomasovou, advokátkou so sídlom Francisciho 3288, Poprad, v konaní o úpravu rodičovských
práv a povinností, o odvolaní matky a o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k.

10P/110/2022-359 zo dňa 30.5.2024, takto:

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je úprava rodičovských práv a povinností k maloletému O., pričom konanie
bolo začaté na základe návrhu otca, ktorý žiadal o zverenie maloletého syna do striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, s tým, že výživné nebude určené.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) v danej veci napadnutým
rozsudkom rozhodol tak, že:

I.Zveruje mal.O.A.dostriedavejosobnejstarostlivostiobochrodičovstým,žemal.O.budevosobnej
starostlivosti matky každý párny týždeň v kalendárnom roku od nedele od 18:00 hod. až do nasledujúcej
nedele do 18:00 hod., kedy matka mal. dieťa odovzdá v mieste bydliska otca a následne bude každý
nepárny týždeň kalendárneho roka v starostlivosti otca od nedele od 18:00 hod. do nasledujúcej nedele
do 18:00 hod., kedy otec mal. dieťa odovzdá v mieste bydliska matky, pričom každý z rodičov je
oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Výživné súd n e u r č u j e .III. N a r i a ď u j e opakované výchovné opatrenie v zmysle § 37 Zákona o rodine a ukladá rodičom
podrobiť sa psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny v A. za účelom zlepšenia vzájomnej
komunikácieohľadnemal.dieťaťaakomunikácievovzťahuobochrodičovnavzájom,atonanevyhnutnú

dobu, najdlhšie na dobu 6 mesiacov nasledujúcich odo dňa 1.6.2024.

IV. Návrh otca mal. dieťaťa z a m i e t a .

V. Návrh matky mal. dieťaťa z a m i e t a .

VI. Návrh kolízneho opatrovníka z a m i e t a .

VII. U k l a d á rodičom mal. dieťaťa uhradiť doplatok na preddavok znaleckého dokazovania, a to matke
mal. dieťaťa v sume 139,52 eur a otcovi mal. dieťaťa v sume 139,52 eur, a to a účet súdu v lehote do
15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VIII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že pri svojom rozhodnutí

vychádzal z najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, ktorým nepochybne je jeho právo byť v starostlivosti
oboch rodičov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obaja rodičia sú rodičovsky spôsobilí, majú
vytvorený blízky citový vzťah k svojmu synovi a maloletý má rád oboch rodičov, je plne adaptovaný
v oboch domácnostiach. S cieľom eliminovania zlej rodičovskej komunikácie súd opätovne rodičom
nariadil výchovné opatrenie. Z uvedených dôvodov aj návrh matky a kolízneho opatrovníka na zverenie

maloletéhodoosobnejstarostlivostimatkyzamietolanávrhotcanazvereniemaloletéhodojehoosobnej
starostlivosti zamietol. Výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčil, keďže majetkové
a príjmové pomery rodičov vyhodnotil ako rovnaké.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005

Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o rodine“), § 24 ods. 1, ods.
2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine, § 37 ods. 2 zákona o rodine, § 37 ods. 4 zákona o rodine, §
62 ods. 1 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine.

5. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov

konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

6. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie matka aj otec.

7. Matka maloletého podala odvolanie proti výrokom I., II., III., V. napadnutého rozsudku, z dôvodov
uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písmena f), písm. h) Civilného sporového poriadku a v zmysle § 62
ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza nesprávneho
právneho posúdenia veci a zároveň súd nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Poukázala
na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obidvaja rodičia majú vytvorené zázemie, disponujú
zariadenými domácnosťami a pre maloletého majú zabezpečené vhodné materiálne potreby. Otec
dieťaťa však nedokáže maloletému samostatne zabezpečiť opateru v rozsahu prania, žehlenia a iných

obdobných vecí, čo explicitne sám potvrdil. Naproti tomu sa matka o maloletého O. starala od narodenia
doposiaľ, vie maloletému O. zabezpečiť všetko nevyhnutné. V konaní taktiež vyplynulo, že rodičia majú
záujem osobne sa starať o maloletého a maloletý by chcel byť v kontakte s oboma rodičmi. Otec
však svoj záujem o maloletého prejavuje nevhodným spôsobom a počas konania sa neštítil osobných
útokov priamo na matku, opakovane podával na matku a jej rodinu ničím nepodložené trestného

oznámenia. Otec matku očierňoval pred súdom a uvádzal vymyslené skutočnosti, len aby spochybnil
matkinu kompetenciu vychovávať maloletého syna. Samotná osobnostná povaha otca bola v konaní
preukázaná aj znaleckým dokazovaním a aj za týchto okolností bola matka prístupná k uzavretiu
rodičovskej dohody, keďže na rozdiel od otca si uvedomuje dôležitosť otca v živote maloletého syna.Matka v konaní súhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou, avšak pre neutíchajúce útoky zo strany
otca si fungovanie striedavej osobnej starostlivosti nedokáže v tomto období predstaviť. Od vyhlásenia
napadnutého rozsudku sa rodičia stretli u psychologičky, kde sa otec opätovne odmietol dohodnúť s

matkou na starostlivosti o maloletého a pokračoval v opätovných atakoch voči matke. Matka už sama
nezvláda takýto prístup otca a vníma, že takéto chovanie otca negatívne vplýva aj na samotného
maloletého syna. Vzhľadom na silný a trvajúci konflikt medzi rodičmi, ktorý vytvára výhradne otec,
má matka za to, že striedavá osobná starostlivosť neupokojí situáciu medzi rodičmi a v konečnom
dôsledku samotným konfliktom bude najviac trpieť maloletý O., čo potvrdilo aj znalecké dokazovanie.

Znalkyňa zistila, že v dôsledku tejto neprimeranej komunikácie zo strany otca má maloletý psychické
ťažkostí, nakoľko prejavy rodičov vníma senzitívne. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo,
že práve matka vie zabezpečiť všetky potreby dieťaťa, a to aj po stránke citovej, keďže s maloletým
má vytvorený veľmi pozitívny citový vzťah. Naproti tomu vzťah medzi otcom a maloletým sa javí skôr
ako teatrálny zo strany otca. Matka nespochybňuje, že maloletý O. má svojho otca rád, avšak otec
si syna pravidelne kupuje materiálnymi vecami a na maloletého sa snaží psychicky vplývať vo svoj

prospech. Matka považuje vzťah otca a maloletého skôr sa umelo vytvorený. Matka ďalej uviedla, že
nesúhlasí s bodom 33 a 34 odôvodnenia napadnutého rozsudku a poukazuje na tú skutočnosť, že ani
po dvoch rokoch aktívnej snahy zo strany súdu a psychológa nedošlo k zlepšeniu vzťahov medzi rodičmi
a to pre nezáujem otca rešpektovať rodičovské práva matky. Následkami konfliktnej situácie trpí najmä
maloletý, ktorý uvedené vníma značne negatívne. Vzhľadom na uvedené, nie sú splnené predpoklady

na striedavú osobnú starostlivosť, nakoľko otec nemá dostatočne vhodné podmienky na výchovu a
vývoj maloletého syna, ako aj striedavá osobná starostlivosť nebude v záujme maloletého O., keďže
nebudú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Žiadala, aby maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti
a bol upravený styk otca s maloletým synom. Žiadala upraviť styk otca s maloletým synom, tak že otec
je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 16:00 hod. do

nedele do 18:00 hod. Počas letných prázdnin navrhuje, aby bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým
synom od 01.07. od 9:00 hod. do 16.07. do 9:00 hod. a od 1.8. od 9:00 hod. do 16.8. do 9:00 hod.
Počas vianočných prázdnin navrhuje, aby otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým synom každý
nepárny rok od 23.12. od 9:00 hod. do 27.12. do 9:00 hod. a každý párny rok od 28.12. od 9:00 hod.
do 01.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod. Počas jarných prázdnin navrhuje, aby otec bol oprávnený

stretávať sa s maloletým každý párny rok od pondelka prvého dňa jarných prázdnin od deviatej hodiny
do nedele posledného dňa prázdnin do 18:00 hodiny a počas veľkonočných prázdnin každý párny rok od
zeleného štvrtka od 9:00 hod. do Svätej soboty do 18:00 hod. a každý nepárny rok od Svätej soboty od
18:00 hod. do utorka po veľkonočnom pondelku do 18:00 hod. Žiadala, aby súd určil, že otec je povinný
prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne a to vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám

matky. Matka ďalej uviedla, že s nariadením výchovným opatrením, ktoré bolo uložené výrokom III.
napadnutého rozsudku nesúhlasí. Poukázala na fakt, že psychologické poradenstvo neprináša žiadne
výsledky a rodičia navštevovali psychologickú poradňu skoro dva roky, avšak zlepšenie komunikácie
sa nikam neposunuli. Zároveň namietala, že súd nevyhovel jej návrhu na predbežnú vykonateľnosť
rozsudku, ktorá by mohla potenciálne zabezpečiť upokojenie situácie medzi rodičmi a stabilizovanie

režimu u maloletého O.. S návrhom na predbežnú vykonateľnosť sa prvostupňový súd sa nevysporiadal
ani v samotnom výroku ako ani v odôvodnení napadnutého rozsudku. Matka v rámci svojho odvolacieho
návrhu žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch I., II., III., V. a v rozsahu
zrušeniavrátilvecsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie,eventuálnesámpozrušení
napadnutého rozsudku vo veci rozhodol.

8. Otec maloletého podal odvolanie voči výrokom I. II., IV. napadnutého rozsudku a to dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písmeno e), f) Civilného sporového poriadku, tak že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe tohto rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec maloletého dieťaťa nesúhlasí
s rozhodnutím súdu prvej inštancie a považuje ho po právnej a vecnej stránke za nesprávne a za
také, ktoré nereflektuje objektívny skutkový a skutočný stav v rodinnom prostredí maloletého dieťaťa.
Otec zároveň poukázal na to, že napadnutý rozsudok nie je dostatočne a náležite odôvodnený tak, aby
spĺňal atribúty spravodlivého rozhodnutia vo veci samej. Otec vo svojom odvolaní namietol skutočnosť,

že súd prvej inštancie sa priebehu celého súdneho konania tak ani v rámci napadnutého rozsudku
žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho písomnými podaniami, ktoré boli podložené nahrávkami na
CD nosičoch, kde sú uvedené podstatné a veľmi vážne dôvody, na ktoré otec poukazuje a ktoré by
mali byť zohľadnené pri konečnom rozhodovaní vo veci samej. Otec uviedol, že nesúhlasí s úpravurodičovských práv a povinností a to formou striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch,
pretože podľa jeho názoru táto nefunguje doposiaľ a predovšetkým nevyhovuje potrebám maloletého
dieťaťa, ktoré musia byť pre prvoradé, na ktoré sa musí prihliadať. Maloletý O. nedokáže zotrvať

jeden týždeň v starostlivosti v domácom prostredí matky, keď uvedené uvádza otcovi plače, keď má
ostať pri matke dlhší čas ako 2 maximálne 3 dni. Túto skutočnosť otec maloletého v priebehu celého
konania opakovane uvádzal, avšak súd sa s týmito argumentom žiadnym spôsobom nezaoberal a
pri meritórnom rozhodovaní nezobral do úvahy. Ani samotný znalec z odboru psychológie v rámci
svojich záverov neodporučil striedavú starostlivosť o maloleté dieťa tak otcovi nie je zrejmé na základe

čoho súd prvej inštancie dospel k takejto úprave rodičovských práv a povinností. Poukázal na to, že
nikdy nebola spochybnená jeho rodičovská kompetencia, dokonca uvedené nevyplýva ani zo záverov
vykonaného znaleckého dokazovania a samotná matka otcove rodičovské schopnosti zručnosti a
kompetencie nespochybnila. Maloletý O. má pozitívnu citovú väzbu na otca a preto s ohľadom na
dané nie je dôvod pre to, aby nemohol byť zverený do výlučnej osobnej starostlivosti otca. On v
priebehu konania namietal výchovné postupy a metódy zo strany matky a na týchto zotrval, keďže

nedošlo k zmene výchovných postupov zo strany matky a s týmito vážnymi výhradami sa súd prvej
inštancie ani kolízny opatrovník nezaoberal a teda otcove pochybnosti v oblasti správneho výchovného
pôsobenia matky neboli zodpovedané. Ďalej poukázal na to, čo vyplýva aj zo samotného výsluchu
znalca, že rodičia nedokážu navzájom spolupracovať, normálne komunikovať, tak aby to bolo na
osoh všetkých zúčastnených strán a nespolupráca rodičov je tým najzávažnejším problémom. Znalec

dokonca poukázal na komunikačnú bariéru medzi rodičmi a za týmto účelom in odporúčal navštíviť
psychologickú poradňu. Otec poukázal na to, že nikdy nenegoval možnosť využiť akúkoľvek formu
odbornej ponúk pomoci, ktorá by prispela k zlepšeniu rodinnej klímy a v závere konania uviedol, že v
prípade, že súd uloží výchovné opatrenie bude s ním súhlasiť, nakoľko je toho názoru, že uvedené môže
iba prispieť k zlepšeniu vzťahov. Matka s uvedeným nesúhlasila a odbornú pomoc vopred odmietla. Z

uvedeného vyplýva iba neochota matky spolupracovať na zlepšení vzájomnej komunikácie a zotrval na
tom,žezvereniemaloletéhosynadojehovýlučnejosobnejstarostlivostiarozšírenáúpravarodičovských
práv vo forme styku pre matku je toho času najlepšou formou úpravy rodičovských práv a povinností
maloletému synovi. Otec uviedol, že žiadnym spôsobom nechce obmedziť kontakt maloletého O. s
matkou, chce, aby tento vzťah matky bol udržiavaný, aby bol čo najširší, avšak nemôže to byť na

úkor potrieb a psychického vývinu maloletého O., ktorého matka nateraz podľa názoru otca nie je
schopná tieto potreby zabezpečiť. Uvedené je zrejmé i z toho, že vždy, keď maloletý O. je u matky,
tak telefonicky kontaktuje sa s otcom a to aj pri najmenšom probléme, obracia sa na neho ako na
najspriaznenejšiu osobu v jeho živote. Otec v rámci svojho odvolacieho návrhu žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že do budúca zverí maloleté dieťa výlučne do osobnej starostlivosti otca

a matke upraví styk s maloletým synom formou rozšíreného styku a matku zaviaže k plneniu vyživovacej
povinnosti mesačným výživným vo výške 200 eur mesačne, ktoré bude splatné vždy do 15. dňa toho,
ktorého mesiaca vopred k rukám otca počnúc dňom podania návrhu.

9. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca, a k odvolaniu matky uviedol, že v samotnom

konaní sa vyjadril, že vzhľadom na dlhodobo rozdielne stanoviská rodičov bolo v konaní nariadené
znalecké dokazovanie, pričom z jeho záverov vyplynulo, že vhodnejšou formou je zverenie maloletého
dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a úprava styku otca s dieťaťom rozšírenou formou. Otec odmieta
striedavú osobnú starostlivosť, ktorú by matka prijala a kolízny opatrovník má za to, že pre maloleté
dieťa by bolo nariadenie striedavej osobnej starostlivosti prospešné poukazujúc na to, že obaja rodičia

by mali možnosť sa podieľať na výchove a výžive maloletého dieťaťa. Vzhľadom na závery znaleckého
dokazovania, ako aj odmietanie striedavej osobnej starostlivosti zo strany otca, kolízny opatrovník
navrhol po vykonanom dokazovaní zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a zaviazať otca
primeraným výživným. Kolízny opatrovník upriamuje pozornosť odvolacieho súdu na výpoveď znalkyne
na súdnom pojednávaní a na to, že v podstate už určitá forma striedavej osobnej starostlivosti vo vzťahu

k maloletému dieťaťu sa realizuje aj doposiaľ. S prihliadnutím na túto skutočnosť sa kolízny opatrovník
stotožňuje so záverom súdu, že dlhší časový interval, kedy bude dieťa u každého z rodičov, by malo byť
na jeho prospech, a časté striedanie by nezaťažovalo rodičov. Kolízny opatrovník ponechal rozhodnutie
na zvážení odvolacieho súdu.

10. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že so skutočnosťami uvedenými v odvolaní
matky, ktoré sú podložené predovšetkým osobnými názormi matky nesúhlasí. Nie je pravdou, aby sa
nevedel postarať o svojho maloletého syna po každej stránke. Samotná skutočnosť, že nedokáže ožehliť
prádlo maloletému synovi neznamená, že nie je schopný výkonu jemu prináležiacich rodičovských práv.Ďalej nesúhlasil s vyjadrením matky, že táto sa o maloletého stará od jeho narodenia. V rámci konania
viackrát poukázal na nedostatky v starostlivosti a vo výchovných metódach matky, ktoré však neboli
zohľadnené pri meritórnom rozhodnutí. Taktiež nemožno súhlasiť, že matka najlepšie pozná, čo maloletý

potrebuje, nakoľko pokiaľ by tomu tak bolo, určite by dobre poznala názor svojho maloletého syna a
to napríklad veľmi aktuálny názor týkajúci sa školského prostredia, že nemá rád, ak ho do školského
zariadenia a zo zariadenia neodnáša matka, ale jej rodičia a tiež to, že dieťa nenavštevuje školský klub,
ale na druhej strane do večerných hodín zostáva v pizzerii so starými rodičmi a údajne aj s matkou
maloletého. Samotný maloletý to otcovi potvrdil, keď mu v telefonáte po 19.30 hod uviedol, že je v pizzerii

s matkou. Už len z uvedeného je zrejmé, že matka nezohľadňuje to, že maloletý je školopovinné dieťa v
prvom ročníku základnej školy, ktoré v danom čase by už malo byť doma a oddychovať na ďalší školský
deň. Nesúhlasí s tým, čo uviedla matka v odvolaní, že zo záverov znaleckého dokazovania vyplynula
skutočnosť, že jedine matka sa dokáže o maloletého postarať po každej stránke a tiež citovej. Zo
záverov znaleckého dokazovania takýto záver nevyplýva, vyplýva z neho jedine tá skutočnosť, že dieťa
je rovnako citovo naviazané na obidvoch svojich rodičov. Taktiež namietol vyjadrenia matky uvádzané

v odvolaní a síce, že znalkyňa zistila, že v dôsledku otcovej neprimeranej komunikácie má maloletý
psychické ťažkosti, nakoľko prejavy rodičov vníma senzitívne. Taktiež nesúhlasí s vyjadreniami matky,
že zo správy kolíznej opatrovníčky vyplynulo, že čo do intenzity je maloletý viac naviazaný na matku,
keďže ide o správu zo šetrenia pomerov zo dňa 04.10.2022, teda 2 roky starú správu. Taktiež nesúhlasí s
tvrdením matky, že ani po dvoch rokoch aktívnej snahy zo strany súdu a psychológa, nedošlo k zlepšeniu

vzťahov medzi rodičmi a to údajne pre nezáujem otca rešpektovať rodičovské práva matky, pričom práve
matka bola tá, ktorá nebola ochotná spolupracovať v poradenskom procese. Otec je toho názoru, že súd
prvej inštancie postupoval správne, keď návrh matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti
zamietol. Trvá na tom, že maloletý O. má byť zverený do jeho osobnej starostlivosti a matka má byť
zaviazaná súdom prvej inštancie k vyživovacej povinnosti. Otec v ostatnom zotrval na ním podanom

odvolaní.

11. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že trvá na skutočnostiach, ktoré uviedla vo
svojom odvolaní a navrhuje odvolaciemu súdu, aby jej odvolaniu vyhovel. Matka nesúhlasí s tvrdením
otca, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

a matka nevidí existenciu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písmena e) Civilného sporového
poriadku. Matka má za to, že napadnutý rozsudok a skutkový stav veci nebol správne vyhodnotený a
dostatočne právne posúdený. Nesúhlasí s tvrdeniami otca, že by sa súd prvej inštancie nevysporiadal
s návrhmi a podaniami otca v rámci súdneho konania. V prvom rade poukázala na to, že takmer všetky
podania a návrhy otca v konaní boli absolútne irelevantné, nepravdivé a boli výhradne stavané na

útokoch voči matke, prípadne konajúcim orgánom a snahe otca matku očierniť pred súdom. Otec aj
pri svojich prednesoch a podaniach adresoval súdu množstvo nezmyselných podaní, ktoré boli účelové
a nehospodárne pre konanie. Matka vyjadruje presvedčenie, že takýto prístup otca (útoky voči matke,
podávanie trestných oznámení na matku, osočovanie matky a podobne) len poukazuje to, že otec nie
je dostatočne psychicky spôsobilý na to, aby vykonával osobnú starostlivosť o maloletého syna. Matka

nesúhlasí so striedavou starostlivosťou za daných okolností, avšak absolútne popiera tvrdenia otca o
tom, že maloletý nedokáže zotrvať dlhšie u matky. Ide o klamlivé tvrdenia otca, ničím nepodložené. V
konaní bolo preukázané, že dieťa má silnejší citový vzťah k matke. Nie je pravdivé tvrdenie otca, že
matka odmietala psychologickú pomoc alebo odmietala s otcom primerane komunikovať. Ona sa vždy
dobrovoľne počas konania zúčastňovala všetkých sedení a poradenstiev, kde sa snažila dospieť ku

konsenzu, čo otec vždy odmietal. Matka ďalej poukázala na obsah odvolania otca, kde ten opätovne
hodnotí svoju osobu ako najpodstatnejšiu v živote maloletého a kde zároveň tvrdí, že maloletý s matkou
nechce byť tak ako s otcom. Matka s takýmito tvrdeniami otca nesúhlasí a ako už uvádzala tieto nie sú
založené na pravde, popiera tvrdenia o to, že by dieťa nechcelo ísť matke. Matka žiadala, aby odvolací
súd odvolanie otca v celom rozsahu zamietol, nakoľko nie je dôvodné.

12. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že s vyjadrením matky k jeho odvolaniu
nesúhlasí. K jednotlivým tvrdenia matky a jej právneho zástupcu sa otec podrobne vyjadril v rámci
podaného odvolania a na týchto svojich vyjadreniach zotrval.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolatelia použili zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahu (§ 65
CMP), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68

CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok v
napadnutých výrokoch je potrebné potvrdiť postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkové okolnosti pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v
týždennom intervale (výrok I.), neurčenie výživného počas striedavej starostlivosti (výrok II.), nariadenie
výchovného opatrenia rodičom (výrok III.). Predmetom odvolacieho konania bol aj výrok, ktorým súd

návrh otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti zamietol (výrok IV.), výrok, ktorým súd
návrh matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti zamietol, ako aj jej návrh na vyslovenie
predbežnej vykonateľnosti rozsudku (výrok V.). Odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu aj výrok,
ktorým súd návrh kolízneho opatrovníka na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky zamietol
(výrok VI.) z dôvodu, že ide o totožný záverečný návrh síce zo strany kolízneho opatrovníka so

záverečným návrhom matky, zo strany ktorej bolo podané odvolanie voči tomu, že súd jej návrh na
zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti zamietol. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania
preskúmal aj výroku o trovách konania štátu (výrok VII.) a výrok o trovách konania (výrok VIII.) ako
závislých výrokoch.

15. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa
správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď maloletého zveril do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov s týždňovým intervalom a výživné neurčil. Súd prvej inštancie
vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy,

odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do
práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi
názormi a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie
návrhu v konaní. Úvaha súdu prvej inštancie vychádza zo správnych skutkových zistení a na nich

nadväzujúce právne závery, ktoré zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom
omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací
súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie sa dôsledne a
precízne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcich sa výchovy (striedavá osobná
starostlivosť) maloletej, ako aj s námietkami rodičov, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania
na súde prvej inštancie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie o zverení

maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220
ods. 2 CSP a dodáva, že len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu
uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.17. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne

postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto
poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty oboch rodičov v odvolaní
(§ 387 ods. 3 CSP).

18. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd
v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku
iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie
odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie,
s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa

18.07.2018).

19. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

21. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)

ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného

prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

22. Odvolací súd na vysvetlenie dodáva, že striedavá osobná starostlivosť rodičov je prelomový spôsob
osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ich
rozvode. Striedavá osobná starostlivosť zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi,

redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychického
vývoju detí. Striedavá starostlivosť sa na základe skúseností viacerých krajín (Česká republika,
Nemecko, Nórsko) ukazuje ako najlepšia a najefektívnejšia forma porozvodovej starostlivosti o deti.
Aj zákonodarca však vo všeobecnej časti dôvodovej správy dodáva, že striedavá osobná starostlivosť
nie je vhodná pre každé dieťa, ani pre každého rodiča. Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania

o výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti, rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove
a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Striedavú osobnú
starostlivosť je možné aplikovať aj vtedy, ak jeden z rodičov blokuje snahu druhého rodiča o uzavretie
dohody rodičov tým, že s ňou nesúhlasí. Aj keď striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany
rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať

(a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov), súd nesmie na spôsob tejto výchovy
rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Ak je takýto
nesúhlaslenobštrukčnýaničímneodôvodnený,resp.nemávovzťahukvýchovedieťaťarelevanciu,súd
nemôže oň oprieť svoje rozhodnutie. Ak jeden z rodičov nie je ochotný spolupracovať a komunikovať sdruhým rodičom, je dôležitou otázkou, prečo mu chýba ochota a vyspelosť v záujme maloletého dieťaťa
participovať s druhým rodičom na výchove dieťaťa a spolupracovať s ním. Zverenie dieťaťa do výlučnej
osobnej starostlivosti len jednému z rodičov nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov,

ktorá len sleduje „boj o dieťa“, prípadne nízke pohnútky jedného rodiča ubližovať druhému rodičovi
prostredníctvom vlastného dieťaťa. Súdy môžu a majú využívať prostriedky poskytované Zákonom o
rodine (napomenutie rodiča, či zásah do rodičovských práv), ktorými môžu postihovať toho z rodičov,
ktorý, či už zámerne alebo z nedbanlivosti marí verejný záujem na riadnej výchove a rozvoji osobnosti
dieťaťa. Ak ide o iracionálny alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča so

striedavou osobnou starostlivosťou alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode,
ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súd nemôže na tomto nesúhlase založiť
rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovie (nález
Ústavného súdu ČR z 23.2.2010 sp. zn. IIIÚS 1206/09).

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca zo Zákona

o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení
oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch
rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (č.l. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle
čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech
už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi

alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého
dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je
možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s
ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Rovnako zdôrazňuje, že záujmom dieťaťa

nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v
starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské
práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo
podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o
dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozopre

so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná najmä jeho zdravotným stavom,
fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo neexistujúcim, nedostatočným
alebo nevhodným prostredím domácnosti rodiča atď.). Pokiaľ niektorý z rodičov nerešpektuje práva
druhého rodiča, ako aj práva maloletého dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti
takéhoto rodiča. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti vyplývajúcimi z §

24 ods. 2 Zákona o rodine sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú
starostlivosť o dieťa záujem, striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a takýmto spôsobom budú
lepšie zaistené potreby dieťaťa. Súd nemôže, a to ani pri rešpektovaní práv dieťaťa, poskytnúť ochranu
zneužívaniu práva jedného rodiča na úkor druhého rodiča, pretože by tak dochádzalo k diskriminácii,
pričom ochrana pred diskrimináciou je ťažiskovým ustanovením, ktorým čl. 14 Európskeho dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd podmieňuje výklad všetkých ostatných článkov Dohovoru.
Ak schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa nie je bez zjavného dôvodu
naplnená, potom je takýto rodič výchovne nespôsobilý.

24. Súd prvej inštancie sa uvedenými princípmi právnej úpravy rodičovských práv a povinností (výchova)

zaoberal dôsledne a vykonaním, ako aj zhodnotením všetkých relevantných dôkazov pre všestranné
objasnenie skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov a ich postoje, zistil spoľahlivý podklad pre
záver, že obaja rodičia sú rovnocenní z hľadiska osobnostného, emocionálneho a intelektuálneho
potenciálu, preto je výchova dieťaťa formou striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov optimálna pri
zohľadnení rovnocennej citovej väzby dieťaťa k rodičom.

25. Zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že rodičia maloletého žili v spoločnej
domácnosti do júla 2022, kedy sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Rodičia sa následne
dohodli na starostlivosti o maloletého syna striedavo v dvojdňových intervaloch. Po podaní návrhu otca
v tomto konaní plynule prešli v striedaní sa v starostlivosti o syna po troch dňoch. Otec v konaní neustále

namietal nevhodné výchovné metódy a zlú starostlivosť matky o syna. Matka namietala, že otec ju ako
matku nerešpektuje, neustále na ňu útočí, nie je ochotný sa s matkou na ničom dohodnúť. Napriek
takémuto konfliktu medzi rodičmi a ich neschopnosťou vzájomne komunikovať bol zistený veľmi dobrý
vzťah a naviazanie maloletého syna na oboch rodičov. Maloletý syn je na striedanie sa v domácnostiachoboch rodičov zvyknutý, k obom rodičom má vytvorený blízky citový vzťah. Odvolací súd tu poukazuje
na samotné vyjadrenie maloletého O. počas znaleckého vyšetrenia: „ Ja mám dva domovy, jeden u ocka
a jeden u mamky.“ Vzhľadom na vek maloletého dieťaťa pri znaleckom vyšetrení (5 rokov) je možné

dedukovať, že obaja rodičia sa vo vzťahu k svojmu synovi správajú rodičovsky zodpovedne, svojho
syna milujú a ich správanie k synovi prispieva k upevňovaniu ich vzájomnej bezpečnej vzťahovej väzby.
Tieto závery okrem iného vyplývajú aj zo samotného šetrenia kolízneho opatrovníka v domácnostiach
oboch rodičov. Odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie bol v tomto smere spoľahlivo zistený
skutočný stav veci a súd sa s nimi správne právne vysporiadal. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza,

že prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu musí byť najlepší záujem maloletého dieťaťa vyjadrení
v článku 5 zákona o rodine.

26. K odvolacej námietke otca ohľadne intervalu striedavej starostlivosti, teda jeho námietka spočívajúca
v tom, že maloletý syn dlhšie ako tri dni u matky nevydrží, odvolací súd konštatuje, že táto námietka
je nedôvodná a vykonaným dokazovaním nepreukázaná. Rozhodnutím súdu o zverení maloletého

do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch bol plne rešpektovaný
najlepší záujem maloletého dieťaťa a to v prvom rade právo dieťaťa byť v rovnocennom kontakte s
oboma rodičmi, vytváranie si vzťahových a citových väzieb k blízkym osobám. Zároveň toto rozhodnutie
vychádzalo zo skutočného stavu veci, teda už dlhodobej realizácie striedavej osobnej starostlivosti o
maloletého a stotožnenia sa maloletého syna s takouto formou starostlivosti. Určenie dlhšieho časového

intervalu je vzhľadom k veku maloletého a jeho nástupu na povinnú školskú dochádzku od septembra
2024 prispeje k stabilite a presnému časovému režimu pri výchove maloletého dieťaťa.

27. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že otec v podanom odvolaní neuviedol
žiadne závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu formy starostlivosti o maloletého syna

alebo intervalu striedavej osobnej starostlivosti. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca smerujúcich
k nevhodným výchovným prístupom matky k maloletému synovi, tu odvolací súd pripomína závery
znaleckého posudku z odboru psychológie, kde znalkyňa zhodnotila, že maloletý má k matke
vybudovanú pozitívnu, istú a bezpečnú vzťahovú väzbu. Nemožno teda konštatovať, aby sa k matka
správala k synovi výchovne nevhodne resp. mu nejako ubližovala. Ak maloletý syn otca telefonicky

kontaktuje v čase matkinej starostlivosti, je to podľa názoru odvolacieho súdu úplne v poriadku a
prejavom toho, že matka nebráni maloletému synovi v kontakte s otcom. Ak syn kontaktuje otca s
problémom, je potrebné, aby si otec uvedomil, že syn je ešte v nízkom veku na to, aby vedel správne
posúdiť výchovný zámer matky resp. aktuálne vzniknutú situáciu, preto by otec mal uvedený výchovný
problém komunikovať a riešiť s matkou, nie s maloletým synom. Uvedené je nevyhnutné pre jednotný

výchovný prístup rodičov, čo je pre výchovu a riadny vývoj maloletého syna nevyhnutne potrebné.

28. Matka vo svojom odvolaní namietala zverenie maloletého syna do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov z dôvodu, že otec na ňu neustále útočí, očierňuje ju, znevažuje ju ako matku, čo negatívne
vplýva aj na maloletého syna. Namietala, že vzťah otca s maloletým synom je umelo vytvorený, teatrálny.

S uvedenými odvolacími námietkami matky nemožno úplne súhlasiť. Vzťah otca s maloletým synom
znalkyňa popísala ako pozitívny, je nepochybné, že Miško má otca rád, je pre neho identifikačným
vzorom. Na druhej strane je pravdou, že hlavným problémom medzi rodičmi, ktorý znalkyňa zistila je to,
že komunikácia medzi rodičmi je aktuálne neefektívna, partnersky dehonestujúca a nespolupracujúca,
hlavne zo strany otca. V dôsledku tejto vyhrotenej komunikácie medzi rodičmi má syn psychické

ťažkosti, pretože veľmi senzitívne vníma konflikty rodičov. Z toho dôvodu znalkyňa odporučila zverenie
maloletého syna do osobnej starostlivosti matky. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že
úlohou znalca je vypracovať znalecký posudok s využitím svojich odborných znalostí v danom odbore
posúdiťskutočnostiaodpovedaťnaotázkydanésúdomodborneaobjektívne.Vyhodnotenieznaleckého
dokazovaniavspojitostisostatnýmidôkazmivykonávanáslednesúdsrešpektovanímzásadhodnotenia

dôkazov vyjadrených v príslušných zákonných ustanoveniach. Je nevyhnutné uviesť, že aj pri zverení
maloletéhodieťaťadostarostlivostilenjednéhozrodičovsúpravoustykusdruhýmrodičom,jepotrebné,
aby rodičia spolu vzájomne efektívne komunikovali v záujme maloletého dieťaťa. Nie je možné uzavrieť,
že zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti len jedného z rodičov, by komunikácia medzi rodičmi
a rešpektovanie úlohy druhého rodiča, nebolo dôležitým kritériom pre zdravý duševný vývoj dieťaťa

a stabilitu jeho výchovného prostredia. Súd tu v prvom rade musí posúdiť, čo je najlepším záujmom
maloletého dieťaťa, čo je právnou otázkou. Nesporne je v jeho najlepšom záujme mať na dosah výchovu
a starostlivosť zo strany oboch rodičov, pričom práve striedavá osobná starostlivosť rodičov je tou
formou starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré uvedené kritéria spĺňa. Druhým kritériom a ktoré musísúd vo významnej miere prihliadať je, či maloleté dieťaťa je schopné prijať túto striedavú starostlivosť
rodičov, čo v tomto prípade bolo nesporne preukázané, že maloletý O. je už dlhodobo a takúto formu
starostlivostiadaptovaný.Jedinýmproblémom,ktorýbolvkonanísúdomidentifikovanýbolkomunikačný

problém rodičov a ich konfliktné nastavenie. Súd prvej inštancie postupoval správne s cieľom eliminovať
túto komunikačnú bariéru rodičov nariadením výchovného opatrenia aj napriek tomu, že rodičia sa
už poradenského procesu zúčastnili, zatiaľ bez výraznejšieho posunu. Úlohou súdu je nájdenie čo
najoptimálnejšej formy starostlivosti o maloleté dieťa zohľadňujúc právo dieťaťa na rovnocenný kontakt
a výchovu zo strany oboch rodičov. Z toho hľadiska teda uloženie výchovného opatrenia rodičom je

dôležitým a správnym postupom súdu pri riešení ich rodinnej situácie, kedy maloletý syn má vytvorenú
bezpečnú citovú väzbu k obom rodičom, je plne adaptovaný v režime striedavej osobnej starostlivosti a
rodičia sú povinní v rámci svojej rodičovskej zodpovednosti umožniť svojmu maloletému synovi právo
vyrastať v výchovnom prostredí oboch rodičov bez ich vzájomných hádok a znevažovania sa navzájom.
Výchovné opatrenie je v zmysle zákona o rodine jedným z prostriedkov, ktoré rodičom napomôže k ich
správnemu pohľadu na dôležitosť úlohy druhého rodiča v živote ich syna.

29. Odvolací súd ďalej uvádza, že pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa,
zákon nechápe ako pravidlo, neurčenie výživného. Súd musí vychádzajúc, z vyšetrovacej zásady,
vždy skúmať aké sú majetkové a príjmové pomery na strane oboch rodičov a rozhodnúť v záujme
dieťaťa. Samozrejme v prvom rade musia byť podrobne zistené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa

a výdavky s tým spojené. Nemožno rezignovať iba na zistenie základných výdavkov spojených s
výchovu a výživou dieťaťa, ako sú strava, hygiena, výdavky na oblečenie, obuv, ale aj výdavky spojené
s bývaním, návštevou školského zariadenia, voľnočasových aktivít a rozvíjanie dieťaťa návštevou
platených krúžkov. V konaní bolo zistené, že príjmové a majetkové pomery na strane oboch rodičov
sú v zásade rovnaké, pričom maloletý bol zverený do rovnomernej striedavej starostlivosti. Rodičia už

dlhodobo obaja uhrádzajú nálady spojené s výchovu a výživu maloletého, ktoré im vznikajú v čase ich
starostlivosti o maloletého syna. Aj napriek tomu, že v konaní neboli podrobne zisťované odôvodnené
výdavky maloletého dieťaťa, je zrejmé z obsahu spisu, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bol
maloletý vo veku 5 rokov, navštevoval predškolské zariadenie, bol zdravý a nenavštevoval žiadne krúžky
alebo iné voľnočasové aktivity, ktoré by boli finančne náročnejšie. Z uvedených dôvodov výrok II., ktorým

súd výživné neurčil, odvolací súd potvrdil.

30. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1 CSP a
podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

31. Odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade
s ustanovením § 52 CMP.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).