Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/102/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7621202270
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7621202270.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcov 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, 2/ C. B.,
nar. XX.X.XXXX, obaja bytom v B. D. E., F. XXXX/XX, obaja zastúpení občianskym združením Centrum
právnejpomociKošice,sosídlomvKošiciach,Tomášikova147/3protižalovanému:EOSKSISlovensko,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenému Remedium Legal, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, v konaní o určenie, že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa
výkonu záložného práva a o určenie, že záložné právo neexistuje, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 25.5.2022 č.k. 1C/28/2021-242 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom určil, že žalovaný

nie je oprávnený domáhať sa výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 14.12.2010 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území B.
D. E., zapísaných na LV č. XXXX, vedených Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym
odborom Spišská Nová Ves, ako rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parcelné č.
XXXX/XX, garáž na dvoch parcelách súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku parcelné č. XXXX/
XXX C. XXXX/XXX, parcely registra „C" a to parcela č.XXXX/XX, o výmere 338 m2 druh pozemku -

zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXXX/XXX, o výmere 20 m2 druh pozemku - zastavaná plocha
a nádvorie, parcela č. XXXX/XXX, o výmere 8 rn2 druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, v
bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. Určil, že záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
v katastrálnom území B. D. E., zapísaných na LV č. XXXX, vedených Okresným úradom Spišská Nová
Ves, katastrálnym odborom Spišská Nová Ves, ako rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na
pozemku parcelné č. XXXX/XX, garáž na dvoch parcelách súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku

parcelné č. XXXX/XXX C. XXXX/XXX, parcely registra „C" a to parcela č. XXXX/XX, o výmere 338 m2
druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXXX/XXX, o výmere 20 m2 druh pozemku -
zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXXX/XXX, o výmere 8 m2 druh pozemku - zastavaná plocha
a nádvorie, v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov neexistuje. Žalobcom priznal plnú náhradu trov
konania. O výške náhrady trov konania uviedol, že rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia sa domáhajú požadovaného určenia, že žalovaný
nie je oprávnený domáhať sa výkonu záložného práva a tiež, že záložné právo k nehnuteľnostiam
nimi uvedeným neexistuje na tom základe, že rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 10.9.2020 sp. zn. 9Csp/129/2020 súd o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou

a zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby k predmetným nehnuteľnostiam
do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň určil povinnosť žalobcom podať vočižalovanémužalobuvovecisamejourčenie,žežalovanýniejeoprávnenýdomáhaťsavýkonuzáložného
práva k predmetným nehnuteľnostiam na základe záložnej zmluvy zo dňa 14.12.2010 a žalobu vo
veci samej týkajúcu sa zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.12.2010. Žalobcovia

žalobu založili na tvrdení, že zmluva o splátkovom úvere, ktorú uzavreli s právnym predchodcom
žalovaného Slovenskou sporiteľňou a.s. obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Tvrdili, že pokiaľ
právny predchodca žalovaného vyhlásil ku dňu 15.5.2015 ako pôvodný veriteľ mimoriadnu splatnosť
úveru a dňa 31.7.2015 oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na
dobrovoľnej dražbe, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je neplatným právnym úkonom, keďže

takáto možnosť v zmluve o splátkovom úvere dojednaná nebola, a teda nemohlo dôjsť ani k platnému
postúpeniu nesplatnej pohľadávky na žalovaného v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaný
sa preto nemohol stať záložným veriteľom, a teda nie je oprávnený domáhať sa výkonu záložného
práva k nehnuteľnostiam uvedeným v záložnej zmluve. Žalobcovia tiež vzniesli námietku premlčania
nároku žalovaného a námietku premlčania záložného práva tvrdiac, že pokiaľ pôvodný veriteľ vyhlásil
ku dňu 15.5.2015 mimoriadnu splatnosť úveru a 31.7.2015 oznámil žalobcom začatie výkonu záložného

práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, pohľadávka žalovaného sa premlčala 15.5.2018
a záložné právo sa premlčalo 31.7.2018.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 100 ods. 1, 3,
§ 101, § 103, § 112 a § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená,

preto jej vyhovel. Za nespornú označil skutočnosť, že dňa 14.12.2010 uzavreli žalobcovia a právny
predchodca žalovaného zmluvu o splátkovom úvere, ktorej predmetom sa stalo poskytnutie splátkového
úveru na bývanie, nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti vo výške 97.000,- eur, ktorý sa stal
splatným v 281 mesačných splátkach po 609,05 eur. Dňa 14.12.2010 tieto zmluvné strany uzavreli
aj zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu, na základe ktorej bolo

zriadené v prospech veriteľa záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov
za účelom zabezpečenia poskytnutého úveru. Nesporným bolo, že dňa 31.7.2015 pôvodný veriteľ
oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva, rovnako ako aj príslušnému katastrálnemu odboru
a následne 21.6.2017 požiadal príslušný katastrálny odbor o výmaz poznámky o prebiehajúcom výkone
dražby z dôvodu, že upustil od vykonania dražby. Dňa 18.5.2015 pôvodný veriteľ vyhlásil splatnosť

pohľadávky voči žalobcom ku dňu 15.5.2015 a dňa 30.6.2017 oznámil žalobcom postúpenie pohľadávky
nazákladezmluvyopostúpenízodňa23.6.2017.Spornýmsatiežnestalo,žedňa25.1.2018novýveriteľ
– žalovaný cestou dražobníka oznámil príslušnému katastrálnemu odboru začatie výkonu záložného
práva a dňa 8.6.2018 vykonal neúspešnú dražbu predmetných nehnuteľností, nakoľko sa žiadny dražiteľ
do dražby neprihlásil. Dňa 14.6.2018 žalovaný podal dražobníkovi návrh na vykonanie opakovanej

dražby, ku ktorej nedošlo.

4. Spornou sa podľa názoru súdu prvej inštancie stala skutočnosť, či došlo k platnému vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti pohľadávky pôvodným veriteľom a tým aj k platnému postúpeniu predmetnej

pohľadávky na žalovaného a či výkon záložného práva zo strany žalovaného nie je premlčaný.

5. V tej súvislosti súd prvej inštancie uzavrel, že inkorporačnú doložku, obsiahnutú v časti III.
záverečných ustanovení bod 2. a 3. zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 14.12.2010 nemožno
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa jeho názoru nie je nevyhnutné, aby dohoda

o možnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky v prípade nesplácania úveru riadne a včas
bolapriamozakotvenávzmluve,resp.vjejzákladnýchustanoveniach.Postačí,pokiaľtakétodojednanie
je obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo úverových podmienkach. Tvrdenie
žalobcov o tom, že nemali vedomosť o možnosti veriteľa pristúpiť k zosplatneniu pohľadávky je zjavným
zneužitím pozície spotrebiteľa. Obzvlášť pri značnej výške úveru, tak ako tomu bolo v danom prípade je

úplnelogickýmvyústenímvprípadejehonesplácanianáslednézosplatnenieazačatievýkonuzáložného
práva alebo uplatnenie nároku na súde.

6. V súvislosti s tvrdením žalobcov, že v danom prípade došlo k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky
a záložného práva, súd prvej inštancie vychádzal z toho, že poslednú splátku v riadnej výške 609,05

eur zaplatili žalobcovia dňa 15.1.2012 a poslednú čiastočnú úhradu vo výške 41,29 eur vykonali
dňa 15.11.2013. Zročnosť poslednej riadnej splátky pred zosplatnením, preto nastala dňa 15.11.2013.
Práve od tohto dňa v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začala podľa názoru súdu prvej inštancie
pôvodnému veriteľovi plynúť premlčacia doba troch rokov na uplatnenie pohľadávky ako takej a uplynuladňom 15.11.2016. Do uplynutia premlčacej doby nedošlo k uplatneniu pohľadávky pôvodným veriteľom
na súde. Záložné právo, resp. jeho výkon ako akcesorický záväzok k hlavnému záväzku – úverovej
zmluve sa mohlo premlčať najskôr dňom premlčania hlavného záväzku, teda dňa 15.11.2016. Pôvodný

veriteľ mal zrejme v úmysle začať reálne výkon záložného práva, keďže oznámil jeho začatie žalobcom
aj príslušnému katastrálnemu odboru, avšak reálne tak neučinil a ešte pred postúpením pohľadávky
požiadal o výmaz poznámky z katastra nehnuteľností. K postúpeniu pohľadávky došlo dňa 23.6.2017,
kedy už bola pohľadávka pôvodného veriteľa premlčaná, pričom bol premlčaný aj výkon záložného
práva. Došlo tak k postúpeniu už premlčanej pohľadávky a premlčaného záložného práva. Aj dňa

8.6.2018, kedy došlo k vykonaniu neúspešnej dražby bolo už záložné právo žalovaného ako súčasného
veriteľa premlčané.

7. Na základe tohto záveru o premlčaní pohľadávky a záložného práva vyhovel žalobe v celom
rozsahu a výrokom I. určil, že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa výkonu záložného práva zo
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 14.12.2010 zriadeného k predmetným

nehnuteľnostiam a výrokom II. určil, že záložné právo žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam
v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov neexistuje.

8. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, ktorý poukazoval na nález Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS
250/2011-30 uviedol, že pôvodný veriteľ k reálnemu výkonu záložného práva nepristúpil a nepristúpil

ani k súdnemu uplatneniu predmetnej pohľadávky, preto záložné právo bolo premlčané už v čase, keď
žalovaný predmetnú pohľadávku a s ňou spojené záložné právo nadobudol. Žalobcovia ako dlžníci sa
premlčania dovolali až v tomto súdnom konaní. Táto ich námietka je dôvodná.

9. Na záver poznamenal, že len samotné zapísanie výkonu záložného práva do katastra nehnuteľností

poznámkou nemožno považovať za uplatnenie práva na príslušnom štátnom orgáne, keďže tento úkon
má len deklaratórny a evidenčný charakter. Príslušný katastrálny odbor nemá právomoc ovplyvniť výkon
záložného práva, preto nemohlo dôjsť ani k spočívaniu premlčacej doby v zmysle § 112 Občianskeho
zákonníka.

10. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalobcom priznal plnú náhradu
trov konania vo vzťahu k neúspešnému žalovanému.

11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne

alebo rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania
vytkol súdu prvej inštancie, že neaplikoval na daný prípad ust. § 137 písm. c/ C.s.p. a v odôvodnení
rozhodnutia absentuje jeho úvaha o tom, či žalobcovia majú na požadovanom určení naliehavý právny
záujem. Z tohto dôvodu je potrebné považovať rozhodnutie za nepreskúmateľné. Nesúhlasí s názorom
súdu prvej inštancie, že v danom prípade uplynula premlčacia doba na uplatnenie zabezpečenej

pohľadávky a tiež na výkon záložného práva, a to ku dňu 15.11.2016. S poukazom na § 103 a §
565 Občianskeho zákonníka zdôraznil, že neuplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. Právo vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, preto mimoriadna splatnosť
úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nesplnenie inej splátky, než splátky, ktorá

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala – v danom prípade ide o splátku splatnú
dňa 15.5.2015. Pre všetky splátky, ktoré vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predchádzali v zmysle §
103 Občianskeho zákonníka plynie samostatná trojročná premlčacia doba. Pre splátky splatné po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti plynie premlčacia doba od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej
došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. splátky splatnej dňa 15.5.2015. Žalovaný považuje

právny záver súdu, že zosplatnenie úveru bolo veriteľom vykonané spätne ku dňu, v ktorom dlžníci
zaplatili poslednú čiastočnú úhradu za nesprávny. Splátka splatná dňa 15.11.2013 nie je najstaršou
nezaplatenou splátkou. Konajúci súd počítal premlčanie výlučne podľa dátumu poslednej čiastočnej
úhrady dlhu, čo odporuje ust. § 565 ale aj § 103 Občianskeho zákonníka. Závery súdu o premlčaní
zabezpečenej pohľadávky žalovaný považuje za nepreskúmateľné aj svojvoľné, nakoľko odporujú

spomínaným zákonným ustanoveniam. V odôvodení rozhodnutia absentuje právne posúdenie, na
základe akých skutočností dospel súd k záveru, že záložné právo neexistuje. Základným znakom
premlčania je, že po uplynutí premlčacej doby a po jej namietnutí dlžníkom, nie je možné premlčané
právo priznať. Neznamená to, že právo prestalo existovať, mení sa len na tzv. naturálnu obligáciu.Žalovanému nie je zrejmé, na základe akého právneho posúdenia súd dospel k záveru, že premlčanie
výkonu záložného práva spôsobuje jeho neexistenciu, keďže tieto závery sú v priamom rozpore
s inštitútom premlčania. Za nesprávny považuje záver súdu, že žalovaný mal začať s výkonom

záložného práva už 15.11.2013, t.j. takmer dva roky pred zosplatnením pohľadávky. Uvedené právne
posúdenie je v priamom rozpore s ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 6
zák. č. 527/2002 Z.z., keďže v tom čase nebola pohľadávka splatná. Poukázal na uznesenie NS SR sp.
zn. 6Cdo/71/2021, z ktorého vyplýva, že začatie výkonu záložného práva má priamy súvis s plynutím
premlčacej doby záložného práva, a teda pokiaľ sa začalo s výkonom záložného práva v premlčacej

dobe, tak sa nemožno úspešne dovolať premlčania výkonu záložného práva.

12. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Stotožnili sa
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré považujú za správne. Záložné právo
sa premlčuje, keďže nejde o majetkové právo vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie
odo dňa, kedy sa záložné právo mohlo prvýkrát vykonať. Nepremlčí sa skôr, než ním zabezpečená

pohľadávka. V danom prípade sa pohľadávka premlčala najneskôr dňa 16.5.2018, pričom do toho
času sa záložné právo nevykonalo, resp. nedošlo ani k dražbe nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov.
S poukazom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Co/80/2019 uviedli, že záložné
právo po vznesení námietky premlčania zostáva v podobe naturálnej obligácie, avšak jeho ďalšia
existencia nemá žiaden zmysel, pretože je nerealizovateľné. Preto sa úspešne možno domáhať určenia,

že záložné právo k zálohu neexistuje. Na základe takéhoto rozhodnutia je potom možné dosiahnuť
výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že súd nemôže založiť procesnú prípustnosť žaloby na
uznesení o nariadení neodkladného opatrenia. V ostatnom zotrval na svojej odvolacej argumentácii.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“)
v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné.

15. Súd prvej inštancie v dôsledku nesprávnej aplikácie zákonného ustanovenia nezameral dokazovanie
na zistenie relevantných skutočností a z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
a právnym záverom, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nesprávne a predčasné.

16. Žalobcovia sa v tomto konaní domáhajú vo vzťahu k žalovanému určenia, že nie je oprávnený
domáhať sa výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k predmetným
nehnuteľnostiam a tiež určenia, že záložné právo žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam
neexistuje.

17. Žalobu zdôvodnili tým, že prípadný výkon záložného práva zo strany žalovaného za existencie
neplatných zmluvných podmienok v úverovej zmluve, na zabezpečenie ktorej slúži záložná zmluva, pri
možnom neplatnom postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalovaného a možnom premlčaní
pohľadávky aj samotného výkonu záložného práva odôvodňujú potrebu určiť, že žalovaný nie je
oprávnenýdomáhaťsavýkonuzáložnéhoprávaatiež,žezáložnéprávokpredmetnýmnehnuteľnostiam

neexistuje.

18. Z dôvodov, o ktoré žalobcovia opreli žalobu súd prvej inštancie zaujal svoj názor k tomu, že
zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť, aby dohoda, na základe ktorej sa prizná
veriteľovi právo uplatniť voči dlžníkovi celú pohľadávku v prípade, pokiaľ dlžník nedodržal dohodu

o včasnom plnení dohodnutých splátok tak, ako má na mysli § 565 Občianskeho zákonníka, byť
zakotvená priamo v ustanoveniach zmluvy, ale môže byť obsiahnutá aj vo všeobecných obchodných
podmienkach alebo úverových podmienkach tak ako je tomu v danom prípade. S týmto názorom sa
odvolací súd stotožňuje.

19. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou
žalobcov, že v danom prípade došlo k premlčaniu pohľadávky a tiež k premlčaniu výkonu záložného
práva, a to ku dňu 15.11.2016. Okamih začatia plynutia premlčacej doby stanovil odo dňa 15.11.2013,
kedy žalobcovia učinili poslednú čiastočnú splátku vo výške 41,29 %. Práve týmto dňom v zmysle§ 103 Občianskeho zákonníka začala pôvodnému veriteľovi plynúť premlčacia doba troch rokov
podľa § 101 Občianskeho zákonníka na uplatnenie pohľadávky, ktorá uplynula 15.11.2016. Rovnako
uplynula aj premlčacia doba pre výkon záložného práva. Pokiaľ teda došlo k postúpeniu pohľadávky

z pôvodného veriteľa na žalovaného dňa 23.6.2017, stalo sa tak v čase, kedy už bola pohľadávka ale
aj výkon záložného práva premlčané. Preto rozhodol, že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa výkonu
záložného práva a tiež určil, že záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam neexistuje.

20. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávnej

aplikácie právnej normy dospel k predčasnému a teda nesprávnemu záveru o tom, že samotná
pohľadávka ale aj výkon záložného práva sú premlčané.

21. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

24. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

25. Ako vyplýva z vyššie cit. zákonných ustanovení rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska možnosti

uplatniť právo na súde a začiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej doby je okamih splatnosti (zročnosti)
záväzku (dlhu), ktorý je konkrétnym momentom, kedy je dlžník povinný záväzok (dlh) splniť, a nie
momentom, kedy je dlžník k splneniu iba oprávnený.

26. V prejednávanom prípade splatnosť úverovej pohľadávky žalobcov vyplýva z obsahu spotrebiteľskej

úverovej zmluvy, v ktorej si banka (právna predchodkyňa žalovaného) s dlžníkmi (žalobcami) dohodli
plnenie v splátkach, s oprávnením banky pre prípad neuhradenia dlžníkom z platných peňažných
záväzkov v termíne, vyhlásiť úver za splatný. V tomto smere odvolací súd súhlasí s názorom súdu
prvej inštancie, že dohoda v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka o možnosti zosplatniť úver môže byť
obsiahnutá aj vo všeobecných obchodných podmienkach prípadne úverových podmienkach, ktoré sa

stali súčasťou zmluvy tak ako vyplýva z článku III. bod 3. zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 14.12.2010.

27. Ide teda o postupné čiastkové plnenie, ktoré nie je ani opakujúcim sa, či trvajúcim plnením,
ani čiastočným plnením. V prípade takéhoto čiastkového plnenia, ktoré je v literatúre prevažne
označované ako plnenie v splátkach, je plnenie vopred rozvrhnuté do čiastkových úsekov, ktoré až

ako spoločný celok tvoria dlh. Splatnosť týchto úsekov je daná samostatne (oddelene), teda každý diel
má určenú svoju konkrétnu splatnosť. Celkový predmet záväzku je vopred kvantitatívne určený, pričom
jednotlivo plnenými dielmi sa rozsah celej pohľadávky postupne znižuje. Ide o rozloženie zamýšľaného
jednorazového plnenia v niekoľkých postupných čiastkových plneniach, taktiež jednorazových, pričom
dobu splnenia treba rozlišovať jednak pre plnenie celého záväzku, jednak pre jednotlivé čiastkové

plnenie. Dobou splnenia čiastkového plnenia je doba jednorazového splnenia jednotlivej dávky, dobou
splnenia celého záväzku je doba splnenia poslednej dávky – teda poslednej splátky. V prípade
čiastkového plnenia veriteľ nemôže žiadať dlžníka o splnenie jednorazové; to však neplatí pre situáciu
uvedenú v ust. § 565 Občianskeho zákonníka, v ktorej dlžník včas a riadne nesplnil niektorú zo splátok,
ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí – tu je veriteľ oprávnený žiadať dlžníka o zaplatenie

celej pohľadávky, s ktorou sa dlžník ocitol v omeškaní, pričom toto oprávnenie môže veriteľ uplatniť iba
do splatnosti najbližšej budúcej splátky. V takomto prípade dlžník stráca výhodu čiastkového plnenia.28. Počet mesačných splátok, ich výška aj doba splatnosti jednotlivých splátok je v zmluve
o spotrebiteľskom úvere vopred stanovená, pričom splatnosť, prípadne omeškanie a premlčanie je pri
plnení v splátkach treba posudzovať samostatne ohľadom každej zo splátok; premlčacia doba plynie pri

každom čiastkovom plnení odo dňa jeho splatnosti. Ak pri takto dojednanom plnení sa pre nesplnenie
niektorého čiastkového plnenia stane splatným celý dlh, začne pre celý dlh plynúť premlčacia doba odo
dňa splatnosti nesplneného čiastkového plnenia (t.j. splátky).

29. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého

zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Zákonodarca týmto
zákonným ustanovením mienil modifikovať, aby sa pri strate výhody splátok počítala premlčacia doba
celého dlhu už odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo je v súlade
s cieľom, resp. zámerom inštitútu premlčania ako stimulácie veriteľa k rýchlemu uplatneniu jeho práva
ako aj snahy predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní
a prispieť tým k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov (viď rozhodnutie NS SR sp. zn.

5Cdo/224/21 a sp. zn. 4Cdo/146/2008).

30. V súlade s vyššie uvedeným je preto názor súdu prvej inštancie, že premlčacia doba pre uplatnenie
pohľadávky na súde začala plynúť od splatnosti poslednej splátky uhradenej čiastočne vo výške 41,29
eur a uplynula dňa 15.11.2016 nemá oporu vo vyššie cit. ust. § 103 Občianskeho zákonníka, a preto

takýto názor nemožno považovať za správny.

31. V danom prípade niet pochýb, že pôvodný veriteľ (právny predchodca žalovaného) vyhlásil listom
zo dňa 18.5.2015 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy ku dňu 15.5.2015. Rešpektujúc, že ide
o spotrebiteľské vzťahy, na ktoré je potrebné aplikovať § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, teda že

zosplatniť úver mohol až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky,
išlo o splátku splatnú dňa 15.2.2015. Prvýkrát tak mohol zosplatniť úver pre nezaplatenie splátky splatnej
15.2.2015 deň nasledujúci po dni 15.5.2015, teda dňa 16.5.2015. Odvtedy začala plynúť trojročná
premlčacia doba na uplatnenie zosplatneného dlhu, teda prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej
doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným

celý dlh, pravdaže za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie. Práve tento deň je najskorším
dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, čo znamená,
že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu.

32. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka pri strate výhody splátok plynie premlčacia doba celého

zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. V spotrebiteľských
vzťahoch, v ktorých sa aplikuje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka začína premlčacia doba plynúť prvý
deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej
sa stal splatný celý dlh, pravdaže za podmienky, že v lehote uvedených troch mesiacov od omeškania
uplynula 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa môže veriteľ s úspechom obrátiť na

súd po prvýkrát.

33. Preto nemožno považovať za správny záver súdu prvej inštancie, že splatnosť pohľadávky
v danom prípade nastala dňa 15.11.2013 zročnosťou poslednej riadnej splátky pred zosplatnením celej
pohľadávky.

34. Pokiaľ ide o právo záložného veriteľa na výkon záložného práva tak, ako má na mysli § 151j
Občianskeho zákonníka toto sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď
sa mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), teda po márnom uplynutí splatnosti
zabezpečenej pohľadávky. Toto pravidlo je modifikované druhou vetou ust. § 100 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

35. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je preto nevyhnutné pre stanovenie začiatku plynutia premlčacej
doby na výkon záložného práva veriteľa stanoviť, kedy nastala splatnosť samotnej zabezpečenej
pohľadávky. Bude tak potrebné postupovať v zmysle právnych noriem a výkladu uvedeného vyššie.

36. Súdu prvej inštancie je potrebné v súvislosti s plynutím premlčacej doby pre výkon záložného
práva tiež vytknúť, že opomenul aplikovať na daný prípad ust. § 112 Občianskeho zákonníka, ktorý
upravuje spočívanie premlčacej doby, ktorého podstata spočíva v tom, že okamihom nastania právnejskutočnosti premlčacia doba prestáva plynúť a po odpadnutí zákonnej prekážky jej plynutia pokračuje
v plynutí. Inštitútom spočívania premlčacej doby sa zabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas
doby,vktorejsaúčastníkprávnehovzťahusvojhoprávadomáhanasúdealebouinéhoorgánu.Právnym

dôvodom spočívania premlčania je tak uplatnenie práva veriteľom na súde alebo na inom príslušnom
orgáne. Zákon pre iný príslušný orgán nestanovuje žiadne podmienky.

37. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/64/2020 vyriešil otázku, či za
takýtoinýorgánmožnopovažovaťdražobníkadobrovoľnejdražbytak,žeideo„inýorgán“tak,akomána

mysli ust. § 112 Občianskeho zákonníka. V tej súvislosti sa najvyšší súd vyjadril aj k otázke, či v dôsledku
nariadeného neodkladného opatrenia súdom, ktorým súd zakázal záložnému veriteľovi dražby zdržať
sa výkonu záložného práva až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, takýto zákaz výkonu
záložného práva uložený neodkladným opatrením možno vykladať tak, že veriteľ v začatom konaní
riadne pokračuje a vyvodil, že pokiaľ k realizácii dražby nedošlo v dôsledku zásahu súdu autoritatívnym
rozhodnutím, ktoré záložný veriteľ rešpektoval, zákaz výkonu záložného práva uložený neodkladným

opatrením nemožno vykladať na ťarchu záložného veriteľa v tom zmysle, že tento „riadne nepokračoval“
podľa § 112 Občianskeho zákonníka v začatom dražobnom konaní.
38. Nakoľko právne posúdenie súdu prvej inštancie nezodpovedá výkladu vyššie uvedených právnych
noriem, odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

39. Úlohou súdu prvej inštancie bude po správnej aplikácie vyššie citovaných právnych noriem, berúc do
úvahy právny názor odvolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí a po vyporiadaní sa s prostriedkami
procesného útoku žalobcov a prostriedkami procesnej obrany žalovaného opätovne vo veci rozhodnúť.
Úlohou súdu prvej inštancie bude vysloviť svoj právny názor ohľadom existencie naliehavého právneho

záujmu v zmysle § 137 C.s.p. na požadovanom určení, ktorý v napadnutom rozhodnutí absentuje. V tej
súvislosti bude potrebné prihliadnuť na závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/169/2021, v ktorom
vyslovil najvyšší súd názor, že určovací výrok v znení, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným
právom, je spôsobilým podkladom pre výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli
záložného veriteľa.

40. Súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).