Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. február 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7621202270
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7621202270.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcov: 1./ A. B., nar.

X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX B. D. E., 2./ F. B., nar. XX.XX.XXXX , trvale bytom C.
XXXX/XX, XXX XX B. D. E., obaja zastúpení Občianske združenie Centrum správnej pomoci Košice,
IČO: 51847124 so sídlom Tomášikova 147/3, 040 01 Košice - Sever, proti žalovanému: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov o
určenie, že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam a o
určenie, že záložné právo neexistuje, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva plná náhrada trov konania.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 29.4.2021 sa žalobcovia domáhali určenia, že žalovaný nie je
oprávnený domáhať sa výkonu záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam a určenia, že jeho

záložné právo na špecifikovaných nehnuteľnostiach neexistuje.
2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že dňa 10.septembra 2020 Okresný súd Spišská Nová Ves pod sp. zn.
9Csp/129/2020 rozhodol, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanému uložil
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a zdržať sa úkonov smerujúcich
k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území B. D. E.,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedených Okresný úradom Spišská Nová Ves, katastrálny
odbor ako rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parcelné č. 7678/68, garáž súpisné

číslo XXXX, postavená na pozemkoch parcelné č. 7678/186 a 7678/187, parcely registra „C“ a to
parcela č. 7678/68 o výmere 338 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. 7678/186
o výmere 20 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. 7678/187 o výmere 8 m2,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie (ďalej v texte len ako „predmetná nehnuteľnosť“ alebo
„predmetné nehnuteľnosti“ v príslušnom gramatickom tvare) , a to do právoplatného skončenia vo veci
samej. Zároveň im súd uložil povinnosť podať voči žalovanému žalobu vo veci samej o určenie, že
žalovaný nie je oprávnený domáhať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam na základe záložnej

zmluvy zo dňa 14.12.2010 a žalobu vo veci samej týkajúcu sa Zmluvy o splátkovom úvere č. 052464494
zo dňa 14.12.2010.
3. Dňa 14.12.2010 žalobcovia s právnym predchodcom žalovaného podpísali Úverovú zmluvu č.
0524644894, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu aúdržbu nehnuteľnosti vo výške 97.000,00 EUR, ktorý bol založený predmetnými nehnuteľnosťami
v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva. Prioritne na splatenie iných úverov, ktoré mali v SLSP a.s., V tejto

nehnuteľnosti majú žalobca 1) a žalobca 2) trvalé bydlisko, nehnuteľnosti riadne a trvalo, spolu so svojimi
dvoma už plnoletými deťmi, užívajú od roku 2007. Vlastnícke právo nadobudli žalobcovia na základe
kúpnej zmluvy V-3406/2007 zo dňa 16.01.2008 – 157/2008.
4. Týmto úverom žalobcovia refinancovali predošlé úvery, ktoré taktiež mali u právneho predchodcu
žalovaného a to Slovenskej sporiteľne a.s.. Podľa úverovej zmluvy mali úver splácať pravidelnými

mesačnými splátkami vo výške 609,05 EUR po dobu 281 mesiacov, t.j. do 15.05.2034. V splácaní úveru
mali obdobie, kedy v dôsledku podstatne zníženého príjmu neboli schopní predmetné splátky splácať.
Napriek tomu mali záujem sa s veriteľom dohodnúť na odklade resp. na nižších splátkach po dobu, kedy
preklenú výpadok ich príjmov a omeškanie neskôr doplatia, resp. by im banka predlžila čas splácania
úveru. Všetky ich snahy o riešenie situácie boli veriteľom zamietnuté, na dôvažok im veriteľ účtoval
rôzne vysoké poplatky za upomienky a oneskorenú úhradu, úroky z úrokov. Pôvodný veriteľ SLSP

a.s. od nich odmietol prijímať čiastkové plnenia a vyhlásil im ku dňu 15.05.2015 mimoriadnu splatnosť
úveru a 31.07.2015 oznámil začatie výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej
dražbe. Dňa 30.06.2017 im banka oznámila, že 23.06.2017 postúpila svoju pohľadávku na žalovaného.
O možnosti úhrady dlhu v splátkach rokovali aj s postupníkom, no ten od nich chcel 30% z ním vyčíslenej
výšky pohľadávky a až po zaplatení možnosť zvyšok splácať v splátkach, čo z ich strany nebolo možné,

keďže nedisponovali takouto vysokou sumou. Robili všetko preto, aby zvýšili ich príjmy a koncom roka
2017 žalovanému prostredníctvom dražobníka navrhli, že mu vyplatia 6.000,00 EUR a žiadali pravidelné
mesačné splátky po dobu 15 rokov. No ich žiadosť o takúto dohodu zostala bez odozvy s tým, že pre
žalovaného sa javilo zrejme výhodnejšie uspokojiť sa predajom ich nehnuteľnosti, bez súdnej kontroly
výšky pohľadávky. Z toho dôvodu žalovanému viackrát navrhli, aby si uplatňoval svoj nárok súdnou

cestou, aby súd ex offo preskúmal predmetnú spotrebiteľskú zmluvu a určil, v zmysle zákonnej úpravy
na ochranu spotrebiteľa, v súlade s únijným právom, nárok veriteľa a možnosť plnenia jeho nároku v
splátkach. Napriek tomu sa žalovaný prostredníctvom dražobnej spoločnosti znovu snažil o predaj ich
nehnuteľnosti, pričom nie je zrejmá a je rozporná presná výška pohľadávky, oprávnenosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru, eventuálne premlčanie pohľadávky a zároveň aj záložného práva.

5. Žalobcovia majú zato, že v danej veci sa jedná o zmluvu o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na
ktorú sa vzťahujú právne predpisy spotrebiteľského práva poskytujúce zvýšenú ochranu spotrebiteľa,
nakoľko sa jedná o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi právnym predchodcom
žalovaného ako dodávateľom produktov/služieb a žalobcami ako spotrebiteľmi, ktorých základnou črtou
typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený

priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny a žalobcovia pri jej uzavretí nekonali v rámci
svojej podnikateľskej činnosti. Právny vzťah medzi žalobcami a žalovaným túto charakteristiku spĺňa.
6. Žalobcovia majú tiež zato, že spotrebiteľom prislúchajú práva v súlade s Európskou smernicou 90/13
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na spotrebiteľa sa vzťahuje plná
ochrana spotrebiteľa, keďže sa nachádza v značne znevýhodnenom postavení naproti dodávateľovi,

ktorý sa javí odborne zdatným, pričom priemerný spotrebiteľ obvykle nie je vôbec zorientovaný v
spotrebiteľskom práve, čo dáva dodávateľom značnú výhodu pri kontraktácii zmlúv.
7. V predmetnom spore žalobcovia vystupujú ako slabšia strana spotrebiteľov. Zmluva o splátkovom
úvere, tak ako aj akcesorická zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva
sú zmluvami spotrebiteľskými, ktoré sú formulárové, predtlačené a žalobcovia nemali možnosť ich obsah

ovplyvniť a museli ich podpísať ako celok. Do zmlúv veriteľ včlenil neprijateľné zmluvné podmienky a
použil nekalé obchodné praktiky. Oni mali záujem len o úver, nie o to, aby založili ich nehnuteľnosť.
Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nebola vo sfére ich záujmu ako spotrebiteľov
žiadajúcich o úver.
8. Žalobcovia majú za to, že veriteľ nám účtoval tieto poplatky, ktoré sú resp. boli rozhodnutiami

všeobecných súdov určené za neprijateľné a to poplatky za upomienky, poplatky za vedenie a správu
úveru, spracovateľský poplatok. Teto poplatky zaväzujú spotrebiteľa k plneniu za čisto administratívnu
agendu, jedná sa o finančné záväzky spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po materiálnej stránke nie sú
dodané a slúžia v skutočnosti len záujmom dodávateľa, čo zakladá značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle ustanovení §53 ods.1 Občianskeho

zákonníka.
9. Žalobcovia majú za to, že vyhlásenie spotrebiteľa v zmluvách v zmysle článku III. bodu 2, že
sa oboznámil s VOP, Úverovými podmienkami, Sadzobníkom a podmienkami určenými Zverejnením
– de facto dodávateľ prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke skutočného a riadnehooboznámenia sa s obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov. Práve skryté prenesenie
dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho
práv na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej

podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom.
Predmetná zmluvná podmienka zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
10. V článku III bod 3 predmetnej úverovej zmluvy sa uvádza „Všetky právne vzťahy vyslovene
neupravené v Úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP,

Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi , a to v tomto poradí“ - uvedenou úpravou
veriteľ sleduje reguláciu pre spotrebiteľa významných skutočností týkajúcich sa uzavretej spotrebiteľskej
zmluvy vo VOP, úverových podmienkach a ostatných dokumentoch. Vo VOP, úverových podmienkach
majú byť regulované len vedľajšie nepodstatné náležitosti a je neprípustné, aby obchodné a úverové
podmienky upravovali pre spotrebiteľa významné časti zmluvného vzťahu, ktoré sa týkajú nárokov zo
spotrebiteľskej zmluvy, ich plnenia a podobne. Zmluvná podmienka je neprijateľná podľa § 53 ods.

1 Občianskeho zákonníka aj pre jej netransparentnosť a nejasnosť. Ak má byť spotrebiteľ viazaný
konkrétnymi ustanoveniami, musia byť tieto obsiahnuté práve v spotrebiteľskej zmluve priamo.
11. Majú zato, že v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v zmluve o úvere možnosť predčasného
splatenia úveru jasne, určito a zrozumiteľne resp. vôbec dohodnutá nebola a s inými súčasťami zmluvy
neboli oboznámení a ani im neboli poskytnuté, preto ich ani nevedia doložiť k žalobe. Majú za to, že

produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery, na ktoré je odkaz v "oznámení
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti" neboli platne inkorporované do predmetnej zmluvy a nemôžu
byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na úverové
podmienky, resp. obchodné podmienky, nemá sa to ale týkať podstatných náležitosti zmluvy, keďže s
týmito informáciami musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený už pred podpisom zmluvy o úvere, ale

len dojednaní technického a vysvetľujúceho charakteru.
12. Okrem toho tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy odkazom na úverové podmienky resp.
obchodné podmienky nemôže byť ani neprimerane všeobecné, t.j. nestačí iba zmienka o úverových
podmienkach resp. obchodných podmienkach, pretože, ak má byť súčasťou zmluvy ako prejavu vôle,
platia preňho, ak sa s ním majú spájať právne účinky, rovnaké pravidlá ako aj pre iné právne úkony. Časť

obsahu zmluvy, ktorú tento odkaz určuje poukazom na úverové podmienky resp. obchodné podmienky,
by sa mala preto stanoviť konkrétne, určito a zrozumiteľne v zmysle § 37 OZ tak, aby bolo zrejmé úpravu
ktorej časti zmluvy, t.j. práv a povinností, treba hľadať a vykladať na inom mieste, písomne a zároveň
aj nie menším písmom ako iná časť takejto zmluvy.
13. Je zrejmé, že predčasné zosplatnenie úveru je podstatným zásahom do práv a povinnosti zmluvných

strán, keď veriteľovi vzniká právo žiadať zaplatenie celého zostatku úveru naraz a na druhej strane
dlžníkovi vzniká povinnosť uhradiť tento zostatok jednorázovo. Vzhľadom na závažnosť následkov
spojených so zosplatnením dlhu je dôvodné požadovať, aby takýto právny úkon bol preukázateľne
dohodnutý s dlžníkom priamo v zmluve o úvere a aby bol dlžník o tejto možnosti svojho postihu v prípade
nesplácania náležite dopredu informovaný. Obzvlášť, ak má byť sankciou výkon záložného práva a

strata jediného obydlia spotrebiteľov.
14. Z vyššie uvedeného majú žalobcovia za to, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je neplatný
právny úkon, keďže táto možnosť v zmluve o splátkovom úvere dohodnutá nebola a z toho dôvodu
nemohlo, v zmysle ustanovení § 92 ods. 8 Zákona o bankách, dôjsť ku postúpeniu celej no nesplatnej
pohľadávky na žalovaného a žalovaný sa teda nemohol stať záložným veriteľom, a teda nie je oprávnený

domáhať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam uvedeným v predmetnej záložnej zmluve.
15. Žalobcovia tiež vzniesli námietku premlčania nároku žalovaného a námietku premlčania záložného
práva.
16.AkpôvodnýveriteľSLSPa.s.vyhlásilplatneku15.05.2015mimoriadnusplatnosťúverua31.07.2015
oznámil začatie výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, máme zato, že

samotná pohľadávka žalovaného sa premlčala 15.05.2018 a záložné právo sa premlčalo 31.07.2018.
Nič na tom nemení ani to, že pôvodný veriteľ SLSP a.s. 23.06.2017 postúpil svoju pohľadávku na
spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o., keďže to nemá žiaden vplyv na plynutie premlčacej doby.
17. Záložné právo má vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke akcesorickú povahu a nepremlčí sa skôr
ako zabezpečená pohľadávka. Je v dôsledku vzájomnej previazanosti právneho vzťahu založeného

zmluvou záložnou a zmluvou, na základe ktorej vznikla zabezpečená pohľadávka. Premlčaniu podlieha
aj záložné právo, čo vyplýva z ustanovenia § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka a premlčí sa vo
všeobecnej trojročnej premlčacej lehote v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Námietku premlčania
záložného práva môže vzniesť iba záložca a po prvýkrát tak môže úspešne urobiť až v momente,keď uplynula aj premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky a nielen trojročná premlčacia doba pre
premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu. Premlčacia doba potom v
tomto prípade začína plynúť od momentu, kedy sa mohlo záložné právo vykonať po prvý raz. V zmysle

čl. IV. zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam sa zmluvné strany dohodli, že ak nebude
pohľadávka veriteľa riadne a včas splnená, veriteľ je oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci
ktorého uspokojí svoju pohľadávku. K tomu došlo oznámením o začatí výkonu záložného práva listom zo
dňa31.07.2015adňa01.08.2015začalažalovanémuakozáložnémuveriteľoviplynúťpremlčacialehota
na domáhanie sa uspokojenia zo zálohu, ktorá márne uplynula dňa 31.07.2018. Žalobcovia majú za to,

že okamihom vznesenia námietky premlčania došlo k zániku nároku veriteľa na súdnu vymáhateľnosť
jeho pohľadávky, dovolaním sa premlčania záložného práva zo strany žalobcov stráca žalovaný ako
záložný veriteľ možnosť domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané.
18. Žiadne ustanovenie vo vnútroštátnom práve nezakazuje veriteľovi, aby si svoj nárok uplatnil súdnou
cestou, kde dôjde k jednoznačnému preukázaniu výšky dlhu a následne, ak dlžník dobrovoľne nesplní
svoju povinnosť, tak sa domáhal vykonania rozhodnutia pod dohľadom súdu, čo by bolo korektné pre

všetky zmluvné strany a napĺňalo by to cieľ ochrany spotrebiteľa.
19. Banky majú povinnosť postupovať nielen v súlad so zákonom, bankovou obozretnosťou, ale voči
obyčajným spotrebiteľom predovšetkým primerane a v súlade s odbornou starostlivosťou a dobrými
mravmi (§ 2 písm. u) a § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), aby spotrebiteľov
nevystavila neprimeranému výkonu záložného práva a záložné právo má byť výhradne iba „ultima ratio“

spôsobom uspokojenia pohľadávky. Banka a neskôr postupník, a teda žalovaný, nerešpektovali nič –
žiadnu primeranosť vo svojom postupe a za každú cenu chce vykonať záložné právo, neponúkli žiadnu
reštrukturalizáciu, odklad splátok, ani nič podobné, a to napriek tomu, že vedeli o komplikovanej situácií.
Práve naopak snaha bánk je dokonca odkázať na požičanie si peňazí od nebankových subjektov,
namiesto toho, aby sa snažili reštrukturalizovať úver.

20.Vtomtozmyslejeustálenározhodovaciapraxodvolacíchsúdovtohonázoru,žeabsentujeakákoľvek
už vyššie naznačená preventívna súdna kontrola dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti
výkonu záložného práva, ktorá by bola normatívnym pretavením základných hodnôt ústavného poriadku
Slovenskej republiky. Súdna kontrola je pritom atribútom, ktorému nemôže byť vyčítané, že je iba na
prospech záložcu (dlžníka), práve naopak preventívna súdna kontrola by umožnila zásadným spôsobom

odstrániť aj právnu neistotu potenciálneho vydražiteľa v otázke nadobudnutia vlastníckeho práva, ak
by nútený výkon záložného práva cez prizmu jeho dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti ešte
pred jeho uskutočnením verifikovala nezávislá a nestranná súdna autorita.
21. Mnohé všeobecné a odvolacie súdy Slovenskej republiky opakovane a spravodlivo konštatujú,
že neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť aj z dôvodu roztrieštenosti

právnej úpravy spotrebiteľského práva, mu nemôže byť na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva
je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, kde môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť
spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa
a úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok a rozpor s
dobrými mravmi a v prípade, že sú zmluvné podmienky neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu

spotrebiteľa.

22. K žalobe žalobca pripojil:

- Zmluva o splátkovom úvere č. 0524644894

- Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva
- LV č.XXXX, k.ú. SNV,
- Oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru,
- Oznámenie o začatí výkonu záložného práva,
- Oznámenie o postúpení pohľadávky,

- listová komunikácia so žalovaným,
- listová komunikácia s dražobnou spoločnosťou.

23. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcovia tvrdia, že pôvodný veriteľ: Slovenská
sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava (ďalej len „pôvodný veriteľ“) odmietol od žalobcov

prijať čiastkové plnenia, pričom následne aj žalovanému navrhli vyplatenie sumy 6.000,- € a ďalšie
mesačné splátky po dobu 15 rokov. Uvedené návrhy však zo strany pôvodného veriteľa ani žalovaného
neboli prijaté.24. K tvrdeniam žalobcov žalovaný uvádza, že ide o tvrdenia, ktoré sú vo vzťahu k požadovanému
určeniu bez právneho významu, avšak zároveň ide o veľmi jednostranne prispôsobené tvrdenia v
prospech žalobcov.

25. Pôvodný veriteľ nemal prečo odmietnuť čiastkové plnenia žalobcov, ktoré by samozrejme nezvrátili
predčasné zosplatnenie úveru, avšak zároveň by takéto aspoň čiastkové úhrady prispeli k postupnému
zníženiu dlžnej sumy a preukazovali seriózny záujem žalobcov na riešení danej situácie.
26. Naproti tomu je potrebné zdôrazniť, že žalobcovia vykonali poslednú úhradu v roku 2013, ďalšie
splátky, ani čiastočné úhrady nevykonali ani voči pôvodnému veriteľovi ani voči žalovanému.

27. Z tohto pohľadu teda požiadavky žalobcov a ich nárokovanie si na povolenie splátok vyznieva
nepravdepodobne, až absurdne. Pohľadávka žalovaného aktuálne predstavuje sumu celkovo vyše
150.000,- €, preto je zrejmé, že ani úhrada sumy 6.000,- € nemôže zvrátiť kroky žalovaného vedúce
k výkonu záložného práva, čo je za daných okolností jediný možný spôsob aspoň čiastočného
uspokojenia pohľadávky (keďže hodnota nehnuteľnosti je nižšia ako výška pohľadávky). Uvedené však
žalobcom nijako nebránilo v čiastočnom plnení svojho dlhu a tým prejaveniu snahy o vyriešenie situácie.

Žalobcovia však už takmer 8 rokov neuhradili žiadnu splátku.
28. V ďalšej časti svojej argumentácie žalobcovia len veľmi všeobecne poukazujú na formulárovosť
zmluvy, neprijateľné zmluvné podmienky, neprimeranosť poplatkov a neplatnosť obchodných
podmienok.
29. Žalobcovia neuvádzajú presné znenie zmluvných ustanovení, ktorých neprijateľnosť namietajú.

Avšak len samotná konštatácia nie je postačujúca. V prípade požadovaného
určenia je potrebné nielen predmetnú zmluvnú podmienku, resp. zmluvné ustanovenie uviesť, ale
rovnako aj zdôvodniť. Je nutné danú zmluvnú podmienku posúdiť vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu,
posúdiť jej aplikáciu v danom prípade, či došlo k zneužitiu zmluvných podmienok v neprospech
spotrebiteľa a to predovšetkým vo vzťahu k porušeniu povinností dlžníka, ktoré mu zo zmluvného

vzťahu vyplývali. Je potrebné skúmať, či zmluvné podmienky spôsobili značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to opätovne vo vzťahu k charakteru
porušenia povinností. Je potrebné špecifikovať, v čom má spočívať hrubý nepomer práv a povinností
medzi zmluvnými stranami v dôsledku prípadných neprijateľných podmienok, tzn. v čom sa prejavila
aplikácia neprijateľných zmluvných ustanovení v konkrétnom prípade, resp. či vôbec boli pre daný prípad

príslušné zmluvné ustanovenia aj aplikované.
30. Vyššie uvedená argumentácia žalovaného sa následne vzťahuje aj k výhradám žalobcov ohľadom
platenia poplatkov. V neposlednom rade žalovaný uvádza, že aj samotné nepriznanie účtovaných
poplatkov by prispelo len k zníženiu pohľadávky žalovaného a nie k zániku nároku ako takého. Nakoľko
však možno predpokladať, že aj v prípade výkonu záložného práva by pohľadávka žalovaného nebola

pokrytá v celom rozsahu a suma 50.000,- € zostane neuspokojená, nie je v tomto ohľade podľa názoru
žalovaného nevyhnutné sa ďalej vyjadrovať k otázke dôvodnosti poplatkov. Zároveň žalovaný zastáva
názor, že ani tieto výhrady žalobcov nie sú vo vzťahu k požadovanému určeniu relevantné.
31. Pokiaľ žalobcovia napádajú platnosť obchodných podmienok, uvedené tvrdenie rovnako treba
považovať za účelové. V čl. III. bod 2 Zmluvy o splátkovom úvere č. 0524644894 (ďalej len „úverová

zmluva“) sa uvádza, že Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú
VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, z a ktorých sa Bankový produkt
v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
32. Podľa ustanovenia § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) Časť obsahu zmluvy
možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými

organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu
známe alebo k návrhu priložené.
33. Rovnako neobstojí argumentácia žalobcov, že ich záujem bol len získať úver, avšak nie uzavretie
záložnej zmluvy a zabezpečenie úveru nehnuteľnosťou. Záložná zmluva je samostatným dokumentom,
uzavretým až po uzavretí úverovej zmluvy. Táto bola zmluvnými stranami riadne podpísaná, čím potvrdili

súhlas s jej obsahom. Zároveň boli žalobcovia v rámci záložnej zmluvy poučení o výkone záložného
práva záložným veriteľom v prípade, ak zabezpečená pohľadávka z úverovej zmluvy nebude riadne a
včas splácaná.
34. Taktiež skutočnosť, že žalovaný má záujem vykonať záložné právo dobrovoľnou dražbou, je
podmienené v ustanovení § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), podľa ktorého ak

záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu
záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom
zálohu podľa osobitných zákonov. Nejedná sa teda o svojvoľné konanie záložného veriteľa, ale o
legitímny nástroj uspokojenia pohľadávky veriteľa, zákonodarcom regulovaným spôsobom realizáciezáložného práva (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/156/2009 zo dňa 29.3.2010, uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 318/2010 zo dňa 1.7.2020). Uvedené ustanovenie slúži predovšetkým
na ochranu samotného spotrebiteľa, nakoľko obmedzuje záložného veriteľa v zneužívaní inštitútu

výkonu záložného práva, napríklad predajom nehnuteľnosti za ľubovoľne určenú cenu bez toho, aby
tento predaj nehnuteľnosti podliehal prísnym zákonom určeným pravidlám, ako je tomu tak v prípade
dobrovoľnej dražby upravenej zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon o
dobrovoľných dražbách“).
35. Ďalej žalobcovia namietajú premlčanie pohľadávky a premlčanie výkonu záložného práva. S

uvedeným žalovaný rovnako nesúhlasí.
36. Ako už bolo uvedené vyššie, zabezpečená pohľadávka žalovaného vznikla titulom úverovej
zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom. Pre nedodržanie zmluvných povinností došlo k vyhláseniu
mimoriadnejsplatnosti,atokudňu15.05.2015.Jezrejmé,ženajskôrdňomnasledujúcim,t.j.16.05.2015
bolo možné pristúpiť k výkonu záložného práva. Uvedené skutočnosti nepopierajú ani žalobcovia, takže
nie sú sporné.

37. Žalovaný ako záložný veriteľ začal s výkonom záložného práva dňa 25.01.2018, a to listom –
Oznámenie o začatí výkonu záložného práva, žiadosť o jeho registráciu, ktoré bolo zaslané Okresnému
úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor (doručenie dňa 29.01.2018).
38. Zároveň je potrebné uviesť, že výkon záložného práva bol oznámený aj dlžníkom a záložcom ešte
pôvodným veriteľom listom - Oznámenie o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 zákona

č. 40/1964 Zb. – Občianskeho zákonníka.
39. Je zrejmé, že registrácia oznámenia o začatí výkonu záložného práva predstavuje samotné začatie
výkonu záložného práva a ide zároveň o uplatnenie práva na príslušnom orgáne. Týmto okamihom
záložný veriteľ zahájil výkon záložného práva, pričom v prípade nehnuteľnosti ide o výkonom záložného
práva jej predajom na dobrovoľnej dražbe.

40. Opačný výklad by neprimerane zaťažoval nielen veriteľa, ktorý by pri zabezpečených pohľadávkach,
ktoré nie sú v nepatrnej hodnote, musel vynakladať neprimerané finančné prostriedky nielen na
samotný výkon záložného práva, ale aj náklady na vedenie súdneho sporu o zaplatenie zabezpečenej
pohľadávky, ale navyšoval by aj samotný dlh úverových dlžníkov.
41. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že k začatiu výkonu záložného práva došlo pred uplynutím

premlčacej doby, a to momentom doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva pôvodným
veriteľom príslušnému okresnému úradu, ktorý začatie výkonu záložného práva vyznačil v katastri
nehnuteľností.
42. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, II. ÚS 250/2011 – 30, zo dňa 8. decembra 2011:
„Vznesenie námietky premlčania záložného práva je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa

domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže vzniesť iba záložca a
prvý raz tak môže (úspešne) urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj zabezpečovanej
pohľadávky, nielen trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa
uspokojenia zo zálohu. V prípade, ak tieto premlčacie doby uplynuli, záložný veriteľ nezačal s predajom
zálohu a záložcom bola námietka premlčania vznesená, stráca záložný veriteľ možnosť domáhať sa

(proti vôli záložcu) uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané.“
43.Jezrejmé,žeÚstavnýsúdSlovenskejrepublikypreúčelyúspešnéhovznesenianámietkypremlčania
záložcom počíta s dvomi podmienkami, a to, že uplynula premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky
a záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu. Námietka premlčania záložného práva môže byť úspešne
vznesená len v prípade, ak premlčacia doba uplynula a záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a

záložcom bola námietka premlčania vznesená. Žalovaný však začal s predajom zálohu, a to začatím
výkonu záložného práva, pričom je potrebné poukázať na skutočnosť, že už termín prvej dražby bol
dražobníkom zverejnený oznámením zo dňa 25.04.2018, t.j. v čase, kedy ešte nie je možné uvažovať
o premlčaní záložného práva.
44. Pokiaľ žalobcovia namietajú neplatnosť zosplatnenia s ohľadom na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona

č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“),
nie je dôvodný ani tento argument žalobcov.
45. Aj z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobcovia boli ku dňu postúpenia pohľadávky v
omeškaní s úhradou dlžnej sumy viac ako 90 dní (posledná úhrada zo strany žalobcov bola v roku
2013) a zároveň boli na úhradu dlžnej sumy vyzvaní samotným Oznámením o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti.

46. Na pojednávaní dňa 25.3.2022 žalobcovia prostredníctvom splnomocneného zástupcu uviedli, že
došlo jednak ku premlčaniu samotnej pohľadávky a jednak ku premlčaniu záložného práva. Žalobcoviamajú za to, že keďže si žalovaný neuplatnil svoju pohľadávku na súde, premlčacia doba samotnej
pohľadávkyuplynula15.5.2018akeďžezáložnéprávojenaviazanénasamotnúpohľadávkuanepremlčí
sa skôr ako zabezpečená pohľadávka, premlčalo sa aj toto záložné právo. Súdna prax uvádza dva

pohľady na premlčanie záložného práva, časť odvolacích súdov sa stotožňuje s názorom, že záložné
právo je potrebné vykonať takisto v 3-ročnej premlčacej lehote. Časť krajských súdov uvádza pohľad, že
dochádza k spočívaniu premlčacej doby záložného práva momentom, od kedy záložný veriteľ uzavrie
zmluvu s dražobníkom a do doby vykonania samotnej dražby. Aj pri zohľadnení obidvoch pohľadov
krajských súdov je potrebné konštatovať, že záložné právo je tak či tak do času podania žaloby

premlčané. Veriteľ si mal možnosť uplatniť pohľadávku na súde alebo inom príslušnom orgáne, a vtedy
by mohol bez problémov vykonávať záložné právo, keďže samotná pohľadávka by nebola premlčaná.
Žalobcovia majú za to, že zápis o začatí výkonu záložného práva nie je uplatnenie práva na inom orgáne,
je to len informatívny charakter o tom, že predmet zabezpečenia nie je možné previesť so súhlasom
záložného veriteľa.
47. Žalovaný na pojednávaní dňa 25.3.2022 uviedol, že podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ

v premlčacej dobe uplatní právo na súde, alebo iného u príslušného orgánu a v začatom konaní riadne
pokračuje, premlčacia doba do tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Je zrejmé, že registrácia
oznámenia o začatí výkonu záložného práva, t. j. z 25.1.2018, predstavuje samotné začatie výkonu
záložného práva a zároveň podľa názoru žalobcu, ide o uplatnenie práva na príslušnom orgáne. Ďalej
žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu SR, ktorý citoval aj vo svojom vyjadrení, z ktorého vyplýva,

že pre účely úspešného vznesenia námietky premlčania počíta s dvoma podmienkami, a to že uplynula
premlčacia doba zebezpečovanej pohľadávky a záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu. Žalovaný
však začal s predajom zálohu, a to začatím výkonu záložného práva, pričom termín prvej dražby bol
dražobníkom zverejnený oznámením zo dňa 25.4.2018, t. j. v čase, kedy ešte nie je možné uvažovať
o premlčaní záložného práva.

48.Predmetomtohtosporujeurčenie,žezáložnéprávonapredmetnýchnehnuteľnostiachvovlastníctve
žalobcov zapísané pôvodne v prospech právneho predchodcu žalovaného, v súčasnosti v prospech
žalovaného, jednak neexistuje a jednak, že žalovaný nie je oprávnený sa domáhať jeho výkonu.

49. Nespornou skutočnosťou bolo, že žalobcovia a právny predchodca žalovaného uzavreli medzi
sebou dňa 14.12.2010 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0524644894, ktorej predmetom bolo poskytnutie
splátkového úveru na bývanie resp. na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností a to vo výške
97.000,00 EUR splatného v 281 mesačných splátkach vo výške 609,05 €.

50. Ďalšou nespornou skutočnosťou je, že žalobcovia s právnym predchodcom žalobcu uzatvorili dňa
14.12.2010 aj Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluvu, na základe
ktorej bolo zriadené v prospech veriteľa záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach vo vlastníctve
žalobcov na zabezpečenie vyššie uvedeného úveru.

51. Nesporné taktiež bolo, že dňa 31.7.2015 pôvodný veriteľ pohľadávky oznámil začatie výkonu
záložného práva žalobcom ako aj príslušnému katastrálnemu odboru (č.l. 56) a následne dňa 21.6.2017
požiadal katastrálny odbor o výmaz poznámky o prebiehajúcom výkone dražby (č.l. 59) z dôvodu, že
upustil od vykonania dražby.
52. Rovnako tak, že pôvodný veriteľ dňa 18.5.2015 vyhlásil splatnosť celej pohľadávky voči žalobcom ku

dňu 15.5.2015 (č.l. 64) a dňa 30.6.2017 oznámil postúpenie pohľadávky na základe zmluva o postúpení
zo dňa 23.6.2017 (č.l. 108).
53. Tiež nebolo sporné, že dňa 25.1.2018 (č.l. 54) nový veriteľ - žalovaný prostredníctvom dražobníka
znova príslušnému katastrálnemu odboru oznámil začatie výkonu záložného práva a dňa 8.6.2018
(č.l. 153) vykonal neúspešnú dražbu predmetných nehnuteľností, nakoľko sa žiadny dražiteľ do dražby

neprihlásil. Potom ešte dňa 14.6.2018 (č.l. 163) podal ešte žalovaný dražobníkovi návrh na vykonanie
opakovanej dražby, avšak k tej už nedošlo.

54. Spornou skutočnosťou bolo, či došlo platne k vyhláseniu mimoriadne splatnosti celej pohľadávky
pôvodným veriteľom a tým aj k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky na žalovaného a či je

výkon záložného práva zo strany žalovaného premlčaný alebo nie, pretože v tomto spočívali hlavné dva
prostriedky procesného útoku zo strany žalobcov.55. Podľa § 100 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (1) právo sa premlčí, ak sa
nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na
námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2)

Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie §
105.Záložnéprávasanepremlčujúskôr,nežzabezpečenápohľadávka.(3)Nepremlčujúsatakistopráva
z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový
vzťah trvá.

56. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

57. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

58. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

59. Podľa § 151l ods. 1 OZ začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť
záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach
registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu

záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia
zo zálohu.

60. Súd pôvodne rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 25.5.2022, ktorý bol po odvolaní žalovaného
zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 9Co/102/2022-302 zo dňa 21.6.2023, v ktorom

odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávnej aplikácie právnej normy dospel k
predčasnému a teda nesprávnemu záveru o tom, že samotná pohľadávka ale aj výkon záložného práva
sú premlčané.
61. Rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a začiatku plynutia
(všeobecnej) premlčacej doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je konkrétnym

momentom, kedy je dlžník povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník k splneniu iba
oprávnený.
26. V prejednávanom prípade splatnosť úverovej pohľadávky žalobcov vyplýva z obsahu spotrebiteľskej
úverovej zmluvy, v ktorej si banka (právna predchodkyňa žalovaného) s dlžníkmi (žalobcami) dohodli
plnenie v splátkach, s oprávnením banky pre prípad neuhradenia dlžníkom z platných peňažných

záväzkov v termíne, vyhlásiť úver za splatný. V tomto smere odvolací súd súhlasí s názorom súdu
prvej inštancie, že dohoda v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka o možnosti zosplatniť úver môže byť
obsiahnutá aj vo všeobecných obchodných podmienkach prípadne úverových podmienkach, ktoré sa
stali súčasťou zmluvy tak ako vyplýva z článku III. bod 3. zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 14.12.2010.
28. Počet mesačných splátok, ich výška aj doba splatnosti jednotlivých splátok je v zmluve o

spotrebiteľskom úvere vopred stanovená, pričom splatnosť, prípadne omeškanie a premlčanie je pri
plnení v splátkach treba posudzovať samostatne ohľadom každej zo splátok; premlčacia doba plynie pri
každom čiastkovom plnení odo dňa jeho splatnosti. Ak pri takto dojednanom plnení sa pre nesplnenie
niektorého čiastkového plnenia stane splatným celý dlh, začne pre celý dlh plynúť premlčacia doba odo
dňa splatnosti nesplneného čiastkového plnenia (t.j. splátky).

29. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého
zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Zákonodarca týmto
zákonným ustanovením mienil modifikovať, aby sa pri strate výhody splátok počítala premlčacia doba
celého dlhu už odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo je v súlade
s cieľom, resp. zámerom inštitútu premlčania ako stimulácie veriteľa k rýchlemu uplatneniu jeho práva

ako aj snahy predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní
a prispieť tým k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov (viď rozhodnutie NS SR sp. zn.
5Cdo/224/21 a sp. zn. 4Cdo/146/2008).V súlade s týmto uvedeným je preto názor súdu prvej inštancie,
že premlčacia doba pre uplatnenie pohľadávky na súde začala plynúť od splatnosti poslednej splátkyuhradenej čiastočne vo výške 41,29 eur a uplynula dňa 15.11.2016 nemá oporu vo vyššie cit. § 103
Občianskeho zákonníka, a preto takýto názor nemožno považovať za správny.
31. V danom prípade niet pochýb, že pôvodný veriteľ (právny predchodca žalovaného) vyhlásil listom

zo dňa 18.5.2015 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy ku dňu 15.5.2015. Rešpektujúc, že ide
o spotrebiteľské vzťahy, na ktoré je potrebné aplikovať § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, teda že
zosplatniť úver mohol až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky,
išlo o splátku splatnú dňa 15.2.2015. Prvýkrát tak mohol zosplatniť úver pre nezaplatenie splátky splatnej
15.2.2015 deň nasledujúci po dni 15.5.2015, teda dňa 16.5.2015. Odvtedy začala plynúť trojročná

premlčacia doba na uplatnenie zosplatneného dlhu, teda prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej
doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným
celý dlh, pravdaže za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie. Práve tento deň je najskorším
dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, čo znamená,
že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu. V spotrebiteľských
vzťahoch, v ktorých sa aplikuje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka začína premlčacia doba plynúť prvý

deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej
sa stal splatný celý dlh, pravdaže za podmienky, že v lehote uvedených troch mesiacov od omeškania
uplynula 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa môže veriteľ s úspechom obrátiť na
súd po prvýkrát.
34. Pokiaľ ide o právo záložného veriteľa na výkon záložného práva tak, ako má na mysli § 151j

Občianskeho zákonníka, toto sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď
sa mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), teda po márnom uplynutí splatnosti
zabezpečenej pohľadávky. Toto pravidlo je modifikované druhou vetou § 100 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
35. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je preto nevyhnutné pre stanovenie začiatku plynutia premlčacej

doby na výkon záložného práva veriteľa stanoviť, kedy nastala splatnosť samotnej zabezpečenej
pohľadávky. Bude tak potrebné postupovať v zmysle právnych noriem a výkladu uvedeného vyššie.
36. Súdu prvej inštancie je potrebné v súvislosti s plynutím premlčacej doby pre výkon záložného práva
tiež vytknúť, že opomenul aplikovať na daný prípad § 112 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje
spočívanie premlčacej doby, ktorého podstata spočíva v tom, že okamihom nastania právnej skutočnosti

premlčacia doba prestáva plynúť a po odpadnutí zákonnej prekážky jej plynutia pokračuje v plynutí.
Inštitútom spočívania premlčacej doby sa zabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas doby, v
ktorej sa účastník právneho vzťahu svojho práva domáha na súde alebo u iného orgánu. Právnym
dôvodom spočívania premlčania je tak uplatnenie práva veriteľom na súde alebo na inom príslušnom
orgáne. Zákon pre iný príslušný orgán nestanovuje žiadne podmienky.

62. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/64/2020 vyriešil otázku, či za
takýto iný orgán možno považovať dražobníka dobrovoľnej dražby tak, že ide o „iný orgán“ tak, ako má
na mysli § 112 Občianskeho zákonníka. V tej súvislosti sa najvyšší súd vyjadril aj k otázke, či v dôsledku
nariadeného neodkladného opatrenia súdom, ktorým súd zakázal záložnému veriteľovi dražby zdržať
sa výkonu záložného práva až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, takýto zákaz výkonu

záložného práva uložený neodkladným opatrením možno vykladať tak, že veriteľ v začatom konaní
riadne pokračuje a vyvodil, že pokiaľ k realizácii dražby nedošlo v dôsledku zásahu súdu autoritatívnym
rozhodnutím, ktoré záložný veriteľ rešpektoval, zákaz výkonu záložného práva uložený neodkladným
opatrením nemožno vykladať na ťarchu záložného veriteľa v tom zmysle, že tento „riadne nepokračoval“
podľa § 112 Občianskeho zákonníka v začatom dražobnom konaní.

63. Po vykonanom dokazovaní, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu popísaným vyššie, mal
súd preukázané, že žaloba nie je opodstatnená.

64. V prvom rade súd prvej inštancie zotrváva na názore, že pri posúdení inkorporačnej doložky

obsiahnutej v časti III. Záverečné ustanovenia bod 2 a 3 Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 14.12.2010,
takúto doložku nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú
nerovnováhu v zmluvnom vzťahu medzi spotrebiteľmi - žalobcami a dodávateľom - pôvodným veriteľom.
Predovšetkým vo vzťahu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celej pohľadávky, v prípade jej nesplácania
riadne a včas, nie je nevyhnutné, aby táto úprava bola priamo zakotvená v zmluve, resp. v jej základných

ustanoveniach. Táto možnosť alebo postup vyplýva priamo zo zákonnej úpravy v Občianskom
zákonníku a vo vzťahu k platným právnym normám platí stará rímska zásada, že neznalosť zákona
neospravedlňuje. Tvrdenie žalobcov o tom, že v prípade nesplácania dlhu riadne a včas nevedeli, že
veriteľ môže pristúpiť k zosplatneniu celej pohľadávky naraz iba preto, že to nebolo priamo uvedenév zmluve o úvere, ale až vo všeobecných obchodných podmienkach alebo úverových podmienkach, je
zjavnýmzneužívanímpozíciespotrebiteľa.Obzvlášťpriznačnejvýškeúveru,akojetovtomtoprípade,je
úplne logickým vyústením jeho nesplácania jeho následné zosplatnenie a buď začatie výkonu záložného

práva alebo uplatnenie na súde. S poukazom na uvedené súd obranu žalobcov v tomto smere považoval
za účelovú.

65. Vo vzťahu k namietanému premlčaniu zabezpečenej pohľadávky a tým aj akcesoricky záložné práva
však súd musí konštatovať, že táto pohľadávka a tým aj záložné právo nie sú premlčané.

66. Ako už ustálil odvolací súd vyššie, tak premlčacia doba začala v danom prípade plynúť dňom
16.5.2015 (viď vyššie bod č. 31 odôvodnenia), t.j. nasledujúci deň po uplynutí trojmesačnej lehoty od
splatnosti splátky, pre ktorú sa stal splatným celý dlh. Pri štandardnej premlčacej dobe v zmysle § 101 OZ
by táto premlčacia doba bola bývala uplynula dňom 16.5.2018. V tejto dobe však zo strany vtedajšieho
veriteľa pohľadávky – právneho predchodcu žalovaného dňa 31.7.2015 došlo k uplatneniu záložného

práva u dražobníka, ktoré je potrebné považovať za „iný orgán“ v zmysle § 112 OZ, čím teda došlo
k spočívaniu premlčacej doby a to až do 21.6.2017, kedy bola skončená neúspešná dobrovoľná dražba.
Dňa 22.6.2017 teda došlo k opätovnému plynutiu premlčacej doby a dňa 23.6.2017 (č.l. 108 spisu) došlo
k postúpeniu predmetnej pohľadávky na žalovaného. Následne dňa 28.10.2017 (č.l. 317 spisu) došlo
k opätovnému iniciovaniu dobrovoľnej dražby už postupníkom - žalovaným prostredníctvom dražobnej

spoločnosti, kvôli čomu došlo k opätovnému spočívaniu premlčacej doby a to až do dňa 8.6.2018 (č.l.
324 spisu), kedy došlo k ukončeniu neúspešnej dražby, no dňa 14.6.2018 (č.l. 334 spisu) došlo k začatiu
ďalšej dražby a to až do 11.9.2020 (č.l. 342 spisu), kedy bola dražba ukončená z dôvodu, že tunajší
súd uznesením č.k. 9Csp/129/2020-30 zo dňa 10.9.2020 neodkladným opatrením (právoplatné dňa
1.2.2021) zakázal žalovanému pokračovať vo vykonávaní dražby až do skončenia konania vo veci

samej. Vzhľadom na túto skutočnosť v spojitosti s vyššie uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo/64/2020 zákaz výkonu záložného práva uložený neodkladným opatrením nemožno
vykladať na ťarchu záložného veriteľa v tom zmysle, že tento „riadne nepokračoval“ podľa § 112
Občianskeho zákonníka v začatom dražobnom konaní. S odkazom na túto skutočnosť má súd teda za
to, že podaním žaloby žalobcov dňa 29.4.2021 naďalej zostáva v platnosti vyššie uvedené neodkladné

opatrenie a tým nastáva aj spočívanie premlčacej doby predmetného nároku žalovaného a s ním
spojeného záložného práva, nakoľko žalovaný kvôli súdnemu rozhodnutiu nemôže riadne pokračovať
vo výkone svojho záložného práva.

67. Pohľadávka žalovaného tak s poukazom na vyššie uvedený skutkový stav nemôže byť premlčaná

a tým nie je premlčané ani záložné právo ako akcesorický záväzok k hlavnému úverovému záväzku,
ktorý sa nemôže premlčať pred premlčaním tohto hlavného záväzku v zmysle 100 ods. 2 OZ.

68. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcov zamietol v celom rozsahu, keďže jednoznačne
ustálil, že výkon záložného práva, ako aj samotná zabezpečená pohľadávka, nie sú premlčané.

69. Na pojednávaní dňa 23.2.2024 súd zamietol návrh žalobcov na doplnenie dokazovania v tom
smere, aby súd vyžiadal vyjadrenie príslušných dražobných spoločností k okolnostiam nevykonávania
dražby v lehote dvoch rokov a k vytváraniu prieťahov v tomto smere. Takýto dôkaz súd považoval
za kontraproduktívny a nadbytočný, nakoľko okolnosti, za ktorých boli alebo neboli vykonávané

skoršie dobrovoľné dražby, nie sú predmetom tohto konania. Takýto dôkaz by súdu žiadnym
spôsobom nezdokladoval samotné premlčanie predmetnej pohľadávky a záložného práva, pretože
riadne pokračovanie vo výkone záložného práva zo strany záložného veriteľa je už samotné podanie
návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby a poskytnutie riadnej súčinnosti pri jej reálnom výkone. Doba
trvania tejto dražby a okolnosti, za ktorých je vykonávaná už nie je v rukách záložného veriteľa, ale

v rukách dražobnej spoločnosti.

70. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

71. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.72. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

73. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanému
právo na plnú náhradu trov konania a to vzhľadom na skutočnosť, že mal úspech v celom svojom
uplatnenom nároku. O výške tejto náhrady trov bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..

74. Súd zároveň po preskúmaní všetkých skutkových okolností prípadu dôvody pre aplikáciu
ustanovenia § 257 C.s.p. nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.