Rozsudok – Zmluvy ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/202/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116215185
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2116215185.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo

so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, so sídlom Ludvika van Beethovena 26, Trnava, zastúpený:
UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Mliekarenská 2, Bratislava - mestská časť
Ružinov, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 119,
Žilina, zastúpený: SEDLAČKO a PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, o vydanie
bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.6.2016 sa pôvodní žalobcovia – jednotliví vlastníci bytov
v bytovom dome domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vydať
im bezdôvodné obohatenie získané po zvýšení úrokovej sadzby, a síce zaplatiť sumu 7.272,29 eur,
spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 7.272,29 eur od 27.6.2016 do zaplatenia, ako aj
zaplatiť im náhradu trov konania, na tom skutkovom základe, že vlastníci bytov a žalovaný uzavreli
dňa 5.6.2008 Zmluvu o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX za podmienok úročenia podľa bodu 2.2.4
zmluvy, ktoré boli dohodnuté nasledovne: druh úrokovej sadzby revizibilná, základná úroková sadzba

je hodnota 6 mesačného BRIBOR, úrokové rozpätie 0,90% p.a., celková revizibilná úroková sadzba
je hodnota 6 mesačného BRIBOR + úrokové rozpätie 0,90 % p.a.. Žalovaný dňa 8.6.2011 adresoval
žalobcovi Oznámenie o zvýšení úrokového rozpätia, v ktorom informoval žalobcu, že v súlade s bodom
5.5 zmluvy sa mení dňom 1.7.2011 úrokové rozpätie na 2,5% p.a.. Žalovaný toto svoje oznámenie
zaslal žalobcovi bez akéhokoľvek odôvodnenia, nevysvetlil, z akých dôvodov prijal takéto rozhodnutie.
Dňa 27.1.2016 odoslali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu sťažnosť na postup a
žiadosť o preskúmanie postupu žalovanej pri výkone bankových činností adresovanú Národnej banke

Slovenska, v ktorej žiadali preskúmať postup žalovanej v dôsledku zmeny úrokovej sadzby na základe
zmeny miery rizika klienta, a to na základe bodu 5.5 zmluvy, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Dňa
2.5.2016 doručila NBS právnemu zástupcovi žalobcov stanovisko, s ktorým sa žalobcovia v plnom
rozsahu stotožňujú a majú za to, že postup žalovaného, ktorým zmenil úrokovú sadzbu v dôsledku
údajnej zmeny miery rizika klienta, je v rozpore s právnymi predpismi. Ustanovenie ods. 5.5 a 12.1.1.1.
spotrebiteľskej zmluvy predstavujú neprijateľné podmienky, preto sú neplatné.
V súvislosti s čl. 5.5 zmluvy, na základe ktorého žalovaný zmenil žalobcom úrokovú sadzbu v dôsledku

zmeny miery rizika klienta, poukazuje na skutkovo totožné konanie vedené Krajským súdom v Žiline
pod sp.zn. 7Co/563/2015.
Žalovaný sa zvýšením úrokovej sadzby z 0,9 % na 2,5 % p.a. od 1.7.2011 bezdôvodne obohatil o rozdiel,
ktorý by žalobcovia zaplatili na úrokoch bez zvýšenia úrokového rozpätia a teda aj revizibilnej úrokovejsadzby, t.j. sumou 5.214,78 eur a sumou, ktorú žalobcovia žalovanej skutočne zaplatili po jej zvýšení,
teda sumou 12.487,07 eur do 20.6.2016. Žalovaný sa bezdôvodne obohatil o rozdiel vo výške 7.272,29
eur. Uvedený výpočet je vykonaný na základe bodu 4.11.4 Obchodných podmienok žalovaného.

Žalobcovia majú za to, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil a získal na základe svojvoľného
konania majetkový prospech. Tento majetkový prospech získal bez právneho dôvodu resp. je plnením
z neplatného právneho úkonu, preto je povinný predmet bezdôvodného obohatenia vydať. Žalobcovia
vyzvali písomne výzvou zo dňa 20.6.2016 žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný
v lehote stanovenej vo výzve bezdôvodné obohatenie žalobcom nevydal, preto odo dňa nasledujúceho,

teda od 27.6.2016 je povinný zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne.

2. Uznesením č.k. 19C/202/2016-141 zo dňa 12.7.2019 súd pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu
tak, že z konania vystupujú žalobcovia označení v žalobe ako žalobcovia v 1. až 51. rade a na ich miesto
vstupuje ako žalobca Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, Ludvika van Beethovena
26, 917 08 Trnava, ako správca vo vlastnom mene zastupujúci a konajúci na účet vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v bytovom dome A. B. XXXX C. D. E. X, F..

3. Uznesením č.k. 19C/202/2016 – 195 zo dňa 26.5.2020 súd pripustil zmenu žaloby tak, že bude
rozhodovať o petite v nasledovnom znení:
,,Zároveň súd pripustil zmenu žaloby v zmysle doplnenia rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe

tak, že Žalovaná je povinná do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 9.892,57
Eur, s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 6.443,62 Eur od 27.06.2016 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania 5% ročne zo sumy 3.448,95 Eur odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na zmenu
žaloby žalovanej do zaplatenia na účet fondu prevádzky údržby a opráv bytového domu so A.. XXXX.
Súd v súlade s § 298 ods. 1 CSP určuje, že zmluvná podmienka používaná žalovaným v spotrebiteľskej

zmluve pod článkom 5.5 Zmluvy o termínovanom úvere je neprijateľná.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“

Zároveň súd pripustil zmenu žaloby v zmysle doplnenia rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe
tak, že žalobca tvrdí, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila za obdobie po zvýšení úrokovej sadzby

od 01.07.2011 do 30.06.2016 o sumu 6.443,62 Eur, za obdobie od 01.07.2016 do 20.07.2018 o sumu
2.133,43 Eur a za obdobie od 21.07.2018 do 20.01.2020 o sumu 1.315,52 Eur.

4. Rozsudkom č.k. 19C/202/2016-342 zo dňa 25.10.2021 súd vo veci rozhodol, žalobu v celom rozsahu
zamietol, žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Na základe odvolania žalobcu, Krajský súd v Trnave, uznesením č.k. 26CoCsp/15/2022-376 zo dňa
18.1.2023, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva nasledovné: ,,V odôvodnení rozsudku nie sú
uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú
nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Súd prvej inštancie totiž

uvádza len dve čiastkové zistenia, ktoré vyplynuli zo Zmluvy o G. H. B. XX/XXX/XX zo dňa 5.6.2088 a
z Listu žalovaného zo dňa 8.6.2011 (ods. 7. rozsudku), hoci obe strany predložili množstvo listinných
dôkazov. Súd prvej inštancie síce v preskúmavanom rozsudku vymenúva listinné dôkazy, ktoré vykonal
(ods. 4. rozsudku), avšak ďalej sa nimi nezaoberá a nevytvára ucelený záver o celkovom skutkovom
deji.“

Ďalej odvolací súd uviedol: ,,Civilný sporový poriadok vyžaduje, aby žalobca vymedzil petit žaloby
spôsobom dostatočne presným, zrozumiteľným a určitým, umožňujúcim kedykoľvek v konaní jasnú
orientáciu v tom, čo je predmetom konania. Kedykoľvek v priebehu konania musí byť zrejmé, o čom
sa koná, teda čo je predmetom konania, ale v žiadnom prípade to nemôže byť určené až dodatočne
výsledkami súdneho dokazovania. Podľa odvolacieho súdu petit žaloby v časti požiadavky na určenie

neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno považovať za presný a určitý, aby súdne rozhodnutie bolo
(z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca sledoval podaním
žaloby. V súlade s ustanovením § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku je potrebné v prípade
požiadavky na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uviesť celé znenie zmluvnej podmienky a
bez pochybností označiť aj právny úkon, ktorého obsahom je zmluvná podmienka.“

5. S poukazom na konštatovanie odvolacieho súdu, že petit žaloby v časti požiadavky na určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno považovať za presný a určitý, súd vyzval žalobcu naodstránenie vád a následne uznesením č.k. 19C/202/2016-389 zo dňa 10.10.2023 pripustil zmenu
žaloby nasledovne:
I. Žalovaná je povinná do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 9.892,57 Eur,

s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 6.443,62 Eur od 27.06.2016 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania5%ročnezosumy3.448,95Eurododňanasledujúcehopodoručenínávrhunazmenužaloby
žalovanej do zaplatenia na účet fondu prevádzky údržby a opráv bytového domu so súp. č. XXXX.
II. Súd určuje, že zmluvná podmienka používaná žalovaným v spotrebiteľskej zmluve pod článkom 5.5
Zmluvy o G. H. B. XX/XXX/XX zo dňa 05.06.2008 v znení: „Banka má právo adekvátnym spôsobom

meniť úrokovú sadzbu v prípade, ak dôjde k zmene miery rizika klienta. Zmena miery rizika klienta
môže súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu klienta stanoveného Bankou, alebo so zmenou
rizikovej váhy klienta podľa pravidiel stanovených Národnou Bankou Slovenska. Pre posúdenie zmeny
miery rizika Klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v čase ich ostatného posúdenia v porovnaní
s aktuálnymi rozhodujúcimi skutočnosťami. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je banka oprávnená
uskutočniť automaticky bez dodatkov k úverovej zmluve. Banka predmetnú zmenu v primeranej lehote

oznámi Klientovi“, je neprijateľnou podmienkou a je neplatná.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami strán sporu; výsluchom
strán sporu; oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o G. H. B. XX/XXX/XX zo dňa

5.6.2008; Výzvou na úhradu pohľadávky-predžalobná upomienka zo dňa 20.6.2016 a fotokópiou
doručenky; Oznámením o zmene úrokového rozpätia zo dňa 8.6.2011 a podacím hárkom pošty zo dňa
8.6.2011; Zmluvou o výkone správy č. XXX zo dňa 13.5.2008; Čestným prehlásením zo dňa 25.1.2023,
oboznámením sa s výpoveďami I. J. a K. L..

7. Žalobca v písomných vyjadreniach a pred súdom uviedol k vznesenej námietke premlčania zo
strany žalovaného, že zákonom č. 10/12014 o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní
služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 1.4.2015 bola v § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka doplnená veta "Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva."
Nakoľko žalobcovia majú za to, že sú spotrebiteľmi, títo nemali potrebné informácie v rokoch 2012
a 2013 k zisteniu, že konanie žalovaného je možné posudzovať z titulu bezdôvodného obohatenia.
Vedomosťžalobcov,žežalovanýsanaúkoržalobcovbezdôvodneobohacujesažalobcoviadozvedeliaž

doručenímstanoviskaNBSzodňa28.4.2016vktorombankajednoznačneuviedla,žežalovanýporušuje
práva žalobcov ako spotrebiteľov. Ak by súd v tomto prípade uznal námietku premlčania žalovaného,
došlo by k rozporu s dobrými mravmi, nakoľko žalobcovia ako spotrebitelia nemali v roku 2012,2013
a 2014 potrebné informácie k zisteniu, že konanie žalovaného spĺňa zákonný predpoklad naplnenia
inštitútu bezdôvodného obohatenia.

V súvislosti s článkom 5.5 Zmluvy, na základe ktorého žalovaný zmenil žalobcom úrokovú sadzbu
uvádza, že žalobcovia sa nedomnievajú že čl. 5 bod 5.5 zmluvy o úvere neumožňoval žalovanému
jednostranne zmeniť úrokovú sadzbu, ako to mylne tvrdí žalovaný. Podstatou sporu je vydanie
bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaný obohatil na úkor žalobcov ako spotrebiteľov v dôsledku
neprijateľnej zmluvnej podmienky. V tejto súvislosti si dovoľuje uviesť, že predmetnom konania nie

je sporná neurčitosť, vážnosť alebo zrozumiteľnosť dotknutého článku, ale neprijateľnosť zmluvnej
podmienky, na základe ktorej sa žalovaný na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil.
Žalovaný tvrdí, že je medzi stranami nesporné, že žalobca vie o zvýšení úrokového rozpätia od
15.12.2011. Žalobca má za to, že žalovaný si strhával zvýšené úrokové rozpätie bez vykonania
jednostrannéhoúkonu–oznámeniazvýšeniaúrokovéhorozpätiaspotrebiteľom.Užsamotnéoznámenia

o zmene úrokového rozpätia sú neurčité a nie je z nich jasné, prečo, z akého dôvodu a o koľko
dochádza k zvýšeniu úrokového rozpätia, preto sa jedná o neurčitý úkon, ktorý svojim znením zavádza
spotrebiteľov a vzbudzuje presvedčenie, že v skutočnosti nedochádza k zvýšeniu úrokového rozpätia,
ale len k jeho zmene. Aj z výpovedí M. J., je jasné, že ani netuší resp. tuší ale nechce priznať, z akéhodôvodu došlo v skutočnosti k zvýšeniu úrokového rozpätia. Skutkové tvrdenia žalovaného o doručovaní
poštou sú nepravdivé, v skutočnosti neboli doručené poštou žiadne oznámenia o zmene úrokového
rozpätia, v skutočnosti sa dve iné zásielky žalobcu, ktoré pravdepodobne nesúvisia s doručovaním

oznámenia používajú vo všetkých skoro 50 prípadoch na preukázanie zasielania oznámenia o zmene
úrokového rozpätia žalobcovi.
Zmluvnú podmienku v zmysle bodu 5.5 Zmluvy by bolo možné vzhľadom na jej netransparentnosť
považovať za neprijateľnú. Podľa § 53 ods. 4 písm. j) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré oprávňujú dodávateľa na zvýšenie ceny tovaru

alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase
uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. Keďže spotrebitelia nemajú možnosť od
zmluvy odstúpiť, jedná sa o kogentnú neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. j) OZ, ktorá je
vždy neplatná v zmysle § 53 ods. 5 OZ, i keby bola individuálne dojednaná, čo však popiera. Nejedná
sa o generálnu klauzulu neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenú v § 53 ods. 1 OZ, pri ktorej je
možné posudzovať individuálne dojednanie, ale o osobitnú skutkovú podstatu neprijateľných zmluvných

podmienok uvedenú v § 53 ods. 4 OZ, ktorá je neplatná ex lege v zmysle § 53 ods. 5 OZ.
Zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že už KS v Žiline rozhodol a potvrdil neprijateľnosť zmluvnej
podmienky a to dojednaného ustanovenia v danej veci článku 5.5 predmetnej Zmluvy o termínovanom
úvere.Jetohonázoru,ževzmysleustanovení§53ods.1,2,3,5§53ods.4písm.j),§53aods.1,2,§53d,
§ 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, predmetné dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Obdobná úprava je aj v Zákone na ochranu spotrebiteľa. V písomných podaniach uvádzali i nadnárodnú
judikatúru, tiež judikatúru Ústavného súdu a NSSR, ktoré sa zaoberajú danou problematikou a v
zmysle ktorých považuje nárok za dôvodný a to čo sa týka vyslovenia neprijateľnosti tohto zmluvného
dojednania.
Ak by súd dospel k záveru, že procesný útok žalobcu je nerelevantný, je toho názoru, že toto zmluvné

dojednanie je absolútne neplatné v zmysle ust. § 37 OZ pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť.
ČosatýkavýpovedesvedkovvobdobnýchveciachprebiehajúcichnatunajšomsúdeatosvedkapánaL.
a J. ich výpovede považuje za rozporné, nie je dôvod, aby súd pri rozhodovaní i tieto výpovede svedkov
zohľadnil, má za to, že nepreukazujú, že došlo k individuálnemu dojednaniu čl. 5.5 predmetnej Zmluvy.
Na preukázanie tohto tvrdenia predkladá i zápisnicu zo dňa 6.7.2006, z ktorej vyplýva, že na schôdzi

boli len prejednané možnosti financovať a nie je schválená ani konkrétna banka ani výška úveru ani nič.
Má za to, že v zmysle § 53 ods. 4 písm. j) OZ sa jedná o takú neprijateľnú zmluvnú podmienku, pri
ktorej sa individuálne dojednanie nemusí dokazovať, pretože to nemá žiaden vplyv na jej neplatnosť.
Táto skutočnosť vyplýva aj z prílohy Smernice č. 93/13 EHS, kde sú vymenované neprijateľné zmluvné
podmienky ex lege, za obsah zmluvy vždy zodpovedá dodávateľ a preto je irelevantné kto vlastníkov

zastupoval. Dodávateľ predložil návrh formulárovej zmluvy, ktorá je predmetom 50-tich konaní na tun.
súde, jej obsah je totožný. Zodpovednosť správcu nevylučuje primárnu zodpovednosť dodávateľa
služby, ktorý do zmluvy neprijateľnú zmluvnú podmienku zakomponoval. Aj z výpovedí pána L. vyplýva,
že nevedel, že je možné zmluvu jednostranne zmeniť zo strany banky. Toto vypovedal pán L. trikrát vo
všetkých svojich troch výpovediach na tunajšom súde. Táto skutočnosť vyvracia akúkoľvek vedomosť

správcu o znení článku 5.5, zároveň pán J. potvrdil, že čl. 5.5 Zmluva neobsahovala od začiatku, ale že
zmluvy sa postupne sprísňovali. Nakoľko čl. 5.5 nehovorí o objektívnych zmenách zvýšenia úrokového
rozpätia, ale hovorí o subjektívnych dôvodoch zmeny úrokového rozpätia je ju potrebné považovať za
neprijateľnú ex lege v zmysle § 53 ods. 5 OZ.
Následne po zrušení rozhodnutia prvostupňového súdu zástupca žalobcu doplnil, že po rozhodnutí

v tejto veci boli vypočutí svedkovia, z týchto výpovedí vyplýva, že predmetom kontraktačného procesu
boli len podané žiadosti o schválenie úveru, následne boli poslané na centrálu žalovanej, následne
bola vyhotovená zmluva a zaslaná na podpis, toto uviedol svedok J.. Predložili i viaceré rozhodnutia
NSSR, v ktorých sa NSSR zaoberal článkom 5.5 predmetnej zmluvy, vyjadril názor, že kontraktačný
proces medzi správcom a žalovaným nemá žiadny vplyv na to, aby bolo možné posudzovať neprijateľnú

zmluvnú podmienku ako individuálne dojednanú. Poukazuje na § 53 ods. 4 OZ v terajšom znení, ktoré
vlastne znenie bolo i v čase uzavretia zmluvy v roku 2008 a ktoré ustanovenie upravuje špeciálne
klauzuly neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré sú neprijateľné za každých okolností bez ohľadu
na individuálne dojednanie, preto vykonanie akéhokoľvek dokazovania by bolo nadbytočné.
Je toho názoru, že žalovaný nepreukázal, že by takáto podmienka bola individuálne dojednaná priamo

so spotrebiteľmi. Poukazujem tiež na to, že oznámenie o zvýšení úrokového rozpätia nie je odôvodnené
a tým pádom nie je jasné a určité.
Svedok M. J. prvý krát ozrejmil celý proces uzatvárania zmlúv ako aj celý postup žalovaného vo svojej
výpovedi dňa 25.04.2022, 09.06.2022 a dňa 02.02.2023 (Zápisnica spis.zn.: 14C/203/2016 zo dňa02.02.2023, M. J., Zápisnica spis.zn.: 14C/204/2016 zo dňa 09.06.2022, M. J., Zápisnica spis.zn.:
33C/62/2016 zo dňa 25.04.2022 M. J.). Svedecké výpovede nepreukazujú ani náznak individuálneho
dojednania čl. 5.5, hoci táto skutočnosť je úplne irelevantná s ohľadom na platnú právnu úpravu

Občianskeho zákonníka, podľa ktorej prieskum neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4
OZ nevylučovalo individuálne dojednanie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Svedecké výpovede M. L.
sa týkali iba podávania žiadostí o úver, ktoré sa spracovávali na pracovisku v G., obsah zmluvy bol
nemenný, vypracovaný centrálou a nikdy ju nevidel žiadny právnik, čo je čistý výmysel M. L..
Čítanie zviazaných zmlúv správcom tesne pred ich podpisom nie je individuálne dojednanie, ako i

podávanie žiadosti o úver na pobočke v G.. Právny zástupca žalovaného preukazuje individuálne
dojednanie otázkami položenými na pojednávaniach dňa 04.08.2020, 28.07.2020, 22.09.2020,
09.06.2022, 16.06.2022 a 02.02.2023, avšak sugestívne otázky položené právnym zástupcom
žalovaného nepreukazujú individuálne dojednanie (hoci ani nie je potrebné), pričom prvých 7 výpovedí
svedka M. J. z rokov 2019 a 2020 ignoruje, a navrhuje vykonať iba tie dôkazy, ktoré najviac vyhovujú
žalovanému, pričom skreslené a ovplyvnené výpovede vedomosťou o predmete sporu sú práve

výpovede z obdobia 06/2022 až 09/2022, pričom vyjadrenia svedkov je potrebné brať s ohľadom na
celkové dokazovanie, tak ako bolo zhrnuté v „Analýze svedeckých výpovedí svedkov M. L. a M. J. v
konaniach PRIMA BANKA.“
O priebehu „individuálneho dojednania“ zo strany dodávateľa- žalovaného nedošlo k predloženiu
žiadneho dôkazu v zmysle § 53 ods.3 OZ ku každej zmluve samostatne v zmysle § 52a ods. 1 OZ.

Žalovaný nikdy netvrdil, že zmluvu dojednával priamo so spotrebiteľmi, iba so správcom a to údajne
podľa § 8b ods. 1 písm. a) a b) BytZ.
Okrem právomoci zastupovať vlastníkov pred súdom dané zákonné ustanovenia neobsahujú
kompetencie správcu pri uzatváraní zmlúv alebo oprávnenie individuálne dojednávať zmluvy s
dodávateľmi.

Individuálne dojednanie je upravené v § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka ako činnosť spotrebiteľa
definovaného podľa § 52 ods. 4 OZ pri pripomienkovaní obsahu zmluvy známej spotrebiteľovi pred jej
podpisom, s tým že dodávateľ je povinný individuálne dojednanie preukázať.
Žalovanej bolo jasné v zmysle Občianskeho zákonníka, že individuálne dojednanie bolo potrebné
vykonaťsjednotlivýmivlastníkmi.Správcaniejeoprávnenýviesťindividuálnedojednanie,tátoprávomoc

nevyplýva ani z OZ a ani zo žiadneho iného právneho predpisu, preto nie je možné poukazovať
na nesplnenie povinností správcu, teda obviňovať správcu za nezákonné predloženie neprijateľných
zmluvných podmienok dodávateľom – žalovaným.
Záver o individuálnom dojednaní zmluvy správcom za spotrebiteľov nebol aprobovaný Najvyšším
súdom Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 31.05.2023 spis.zn.: 5 Cdo 71/2022, práve naopak

Najvyšší súd v bode 13.2 Odôvodnenia konštatuje, že až podľa následnej právnej úpravy, a aj to iba
pri spotrebiteľských úveroch podľa zákona č. 129/2010 Z.z. ( prejednávaný úver nie je spotrebiteľský
úver) bol v § 24a zavedený špeciálny režim s účinnosťou od 01.01.2013, preto citujeme nasledovné
odôvodnenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky:
Možnosť individuálneho dojednania nie je daná správcovi žiadnymi právnymi predpismi, nakoľko v

zmysle § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, individuálne dojednanie spotrebiteľskej zmluvy môže
prebiehať iba medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
V zmysle bodu 52 Odôvodnenia Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.07.2023,
spis.zn.: 9Cdo/135/2022 tento záver aproboval aj Najvyšší súd SR, keďže konštatuje že účasť správcu
na kontraktačnom procese s bankou „nemá vplyv na možnosť posudzovania zmluvných podmienok ako

individuálne dojednaných.“, preto: „Vo vzťahu k výsledku konania v prejednávanej veci je bez právneho
významu, že kontraktačného procesu s bankou sa zúčastňoval namiesto jednotlivých vlastníkov iba
správca ako ich zástupca, pretože to nemá vplyv na možnosť posudzovania zmluvných podmienok ako
individuálne dojednaných.“
S odkazom na vyššie uvedené, aj keby bolo preukázané „individuálne dohodnutie“ resp. „kontraktačný

proces“, je rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 14C/21/2017, Krajského súdu v Trnave sp. zn.
25Co/90/2020, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.5.2023 sp. zn. 5Cdo/71/2022
v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka a 53d Občianskeho zákonníka priamo aplikovateľný na tu
prejednávaný prípad.
Súdu dáva do pozornosti ( okrem rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.5.2023 sp. zn.

5Cdo/71/2022) aj medzičasom vydaných ďalších 6 Uznesení Najvyššieho súdu SR: Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/218/2021 zo dňa 30.11.2022, Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/98/2022 zo dňa 15.08.2023, Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/74/2023 zo dňa 15.08.2023, UznesenieNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/74/2023 zo dňa 15.08.2023, Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/86/2022 zo dňa 26.09.2023 a Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/78/2023 zo dňa 26.09.2023 v totožných veciach.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil 6 Rozsudkov Krajského súdu v Trnave a to: rozsudok Krajského
súdu v Trnave zo dňa 28. septembra 2020 sp. zn. 23Co/185/2019, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo
dňa 21. decembra 2021, sp. zn. 9Co/104/2020, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30. novembra
2022, sp. zn. 26Co/92/2021, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30. novembra 2022, sp. zn.
26Co/92/2021, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30. novembra 2022, sp. zn. 11Co/93/2021 a

rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 25. októbra 2022, sp. zn. 11CoCsp/59/2021.
Zároveň poukazuje aj na viac ako 7 Uznesení Krajského súdu v Trnave, ktoré prijali opačný záver
potvrdzujúci odôvodnenosť podaných spotrebiteľských žalôb. (23CoCsp/10/2022, 26CoCsp/15/2022,
10CoCsp/43/2022, 10CoCsp/22/2022, 10Co/16/2022, 10CoCsp/25/2022), ako aj Rozsudok KS TT spis.
zn.: 25Co/90/2020 zo dňa 24.11.2021 potvrdený NS SR).
Je potrebné brať do úvahy ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, teda Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky a to aj v obdobných veciach, preto odkazuje aj na Uznesenie Najvyššieho
súdu SR, spis.zn.: 6Cdo/127/2017 alebo napríklad Uznesenie Najvyššieho súdu SR, spis. zn.:
4Cdo/148/2018.
Okrem vyššie uvedeného, neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 OZ sú vždy neplatné
v súlade s § 54 ods. 5 OZ bez ohľadu na individuálne dojednanie, nakoľko sa jedná o špeciálne

neprijateľné zmluvné podmienky.
Vyššie uvedené vyplýva z tzv. Veľkého komentára k Občianskemu zákonníku C.H. Beck, v ktorom
sa uvádza, že: „Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ predstavuje čierny zoznam neprijateľných zmluvných
podmienok a lex specialis normu k odseku 1, pričom vypočítava zmluvné klauzuly, ktoré budú
vždy a za každých okolností považované za neprijateľné. Uvedené vystihuje povahu čierneho

zoznamu neprijateľných zmluvných podmienok, keďže tieto zmluvné podmienky už nebudú podliehať
všeobecnému testu neprijateľnosti realizovanému aplikáciou generálnej klauzuly vymedzenej v odseku
1. Odsek 4 svojou povahou predstavuje zákonodarcom definovaný neuzavretý (arg. „najmä“) výpočet
zmluvných podmienok, ktorý sa môže priebežne dopĺňať, avšak ktorý rovnako môžu svojou judikatúrnou
činnosťou rozširovať súdy rozhodujúce v spotrebiteľských sporoch, a to najmä za použitia § 298 CSP

Podľa článku 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“), nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky
definované v článku 3.
Podľa článku 3 bod 2 Smernice, „skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak

celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu.“
Podľa článku 3 bod 3 Smernice, Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré sa môžu považovať za nekalé. Pri právnom posúdení je potrebné vychádzať z prílohy Smernice
tzv. Grey list, ktorá obsahuje taxatívne vymenované neprijateľné zmluvné podmienky: „PODMIENKY

UVEDENÉ V ČLÁNKU 3 ODS. 3.1. Podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: …..
j) umožniť predajcovi alebo dodávateľovi jednostranne meniť zmluvné podmienky bez právneho dôvodu,
ktorý je uvedený v zmluve;
k)umožniťpredajcovialebododávateľovijednostrannemeniťbezprávnehodôvoduakékoľvekvlastnosti
výrobku alebo služby, ktoré majú byť zabezpečené;

l) umožniť stanovenie ceny za tovar v momente dodania alebo umožniť predajcovi tovaru alebo
dodávateľovi služieb zvýšiť ich cenu bez toho, aby sa v oboch prípadoch poskytlo spotrebiteľovi
zodpovedajúce právo zrušiť zmluvu, ak je konečná cena príliš vysoká v porovnaní s cenou dohodnutou
pri uzavretí zmluvy;
V súvislosti s tým je potrebné doplniť, že v zmysle Prílohy č. II Smernice, Slovenská republika oznámila

Európskej Komisií podľa článku 8a Smernice, že: „Vnútroštátne právo obsahuje čiernu listinu zmluvných
podmienok, ktoré sú nekalé za každých okolností.“
Žalovaný tvrdí, že: „určitosť a zrozumiteľnosť ustanovení zmluvy v čase jej podpisu bola potvrdená
samotnými zmluvnými stranami.“
PotvrdeniesvedkaM.L.nespôsobujezrozumiteľnosťaurčitosťzmluvy.TožesvedokM.L.nasugestívnu

otázku právneho zástupcu žalovaného, či zmluvu pokladal za zrozumiteľnú a určitú, svedok odpovedal
„áno“ neznamená, že zmluva bola zrozumiteľná a určitá.
Zrozumiteľnosť a určitosť zmluvného ustanovenia sa hodnotí objektívne podľa osobitných
spotrebiteľskýchvýkladovýchpravidiel(§54ods.2OZačlánok5Smernice93/13/EHS)anienazákladeodpovede právne neznalého – laika svedka na sugestívnu otázku právneho zástupcu žalovaného, ktorá
už obsahovala aj odpoveď. ( v súlade s Rozsudkom NS SR sp. zn. 2 Cdo 281/2005)
Poukazuje na výpovede o M. J., ktorý poukazuje na rôzne dôvody resp. príčiny zmeny úrokového

rozpätia ( nevie z akých dôvodov, dôvodmi sú zmena ratingu, zmena rizika klienta, pokles EURIBOR,
sankcia za neplnenie povinností žalobcu, rozhodla úverová komisia na centrále), teda sám „tápa“ v
dôvodoch, pre ktoré banka pristúpila k zvýšeniu úrokového rozpätia.
Skutočným dôvodom zvýšenia úrokového rozpätia neboli dôvody na strane žalobcu, ale na strane
žalovaného.Nebolisplnenézmluvnépodmienkypodľačl.5.5zmluvynazvýšenieúrokovéhorozpätia(ak

by dojednanie bolo platné), pretože skutočné dôvody zvýšenia úrokového rozpätia a úmysel žalovaného
podrobne vysvetlil M. J. na výsluchu dňa 04.04.2020 ( str. 3, Zápisnica z pojednávania spis. zn:
11C/51/2017 zo dňa 04.02.2020).
Na základe vyjadrenia samotnej žalovanej, jediným dôvodom pre zvýšenie úrokového rozpätia bolo
„prehodnotenie rizika klienta z dôvodu porušenia záväzkov zo zmlúv o termínovanom úvere“, čo nie je
zmluvne dojednaný dôvod v zmysle čl. 5.5.

8. Žalovaný v písomných vyjadreniach a pred súdom uviedol, že namieta nedostatok právomoci
súdu SR, keďže žalovaná ponúkla správcovi v čl. 15 ods. 15.11 zmluvy o úvere neodvolateľný
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a správca tento návrh prijal, keďže políčko v rozhodcovskej
zmluve (s poučením, že ak dané políčko označí, platí, že neprijíma návrh rozhodcovskej zmluvy)

neoznačil. Žalovaný tiež vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti, keď má za to, že prejednávaný
prípad nie je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy, keď zmluva o termínovanom úvere je absolútnou
obchodnoprávnou zmluvou, a to s prihliadnutím na účel právnej úpravy ochrany spotrebiteľa a obsah
úverového vzťahu zmluvných strán. Zmluvu uzavrel správca bytového domu, ktorý sa špecializuje
výhradne na správu bytových domov, preto nemožno hovoriť o slabšej strane a nerovnovážnom

vzťahu zmluvných strán. Vlastníci neboli pri uzatváraní úverovej zmluvy slabšou stranou, ktorá
má byť chránená pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Spotrebiteľská legislatíva vychádza
z predpokladu neskúseného spotrebiteľa. Ak je v rámci kontraktačného procesu ex lege zastúpený
profesionálom, disponujúcim odbornou spôsobilosťou a kvalifikovaným statusom, stráca ochranný
mechanizmus svoje opodstatnenie. Správca bytového domu je povinný dojednať v prospech vlastníkov

najvýhodnejšie možné podmienky, aké sa dajú v čase a mieste objednania týchto tovarov a služieb
dohodnúť. V opačnom prípade zodpovedá vlastníkom za škodu, ktorú im takouto činnosťou spôsobil.
Nakoľko prejednávaný prípad nie je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy, miestne príslušným súdom na
prejednanie veci je súd určený podľa sídla žalovaného.
K veci samej žalovaný uviedol, že nejde o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorého dôvodu neprináleží

súdu skúmať ani vysloviť eventuálnu neprijateľnosť dojednaných zmluvných podmienok. Peňažný
nárok žalobcov vychádza z domnelého porušenia vybraných zmluvných ustanovení, ktoré nemožno
posudzovať podľa predpisov upravujúcich poskytovanie spotrebiteľského úveru. Stanovisko NBS preto
považuje za irelevantné a nemožno naň prihliadať.
Žalovaný ďalej vzniesol námietku premlčania, keď listom zo dňa 8.6.2011 oznámil správcovi, že v súlade

s čl. 5 ods. 5.5 zmluvy o úvere sa s účinnosťou od 1.7.2011 mení úrokové rozpätie na 2,50% p.a.
a celková úroková sadzba tak bude predstavovať hodnotu 6 mesačný EURIBOR + 2,50% p.a.. Nárok
na zaplatenie peňažnej sumy zodpovedajúcej rozdielu, ktorý by žalobcovia zaplatili na úrokoch bez
zvýšenia úrokového rozpätia a sumou, ktorú žalobcovia žalovanej skutočne zaplatili po jej zvýšení,
inkasovanej žalovanou v období od 1.7.2011, označenej ako bezdôvodné obohatenie, je nedôvodný

a premlčaný, keďže žaloba bola súdu doručená dňa 30.6.2016. Žalovaný pristúpil k zmene úrokovej
sadzby na základe legitímneho právneho dôvodu, v súlade s čl. 5 ods. 5.5 zmluvy o úvere, pri zmene
miery rizika klienta, ku ktorej dospel v rámci interného prehodnotenia komplexných ukazovateľov
návratnosti úveru. O tejto zmene žalovaný správcu informoval listom zo dňa 8.6.2011. V prípade
sporu o skutočnom obsahu medzi nimi dojednaného ustanovenia je nevyhnutné interpretovať dotknutý

článok zmluvy o úvere v súlade so všeobecne akceptovanými výkladovými pravidlami. Na základe
interpretačných pravidiel v § 35 ods. 2 OZ a § 37 ods. 1 OZ možno uzavrieť, že zo znenia čl. 5
ods. 5.5 zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaný je oprávnený jednostranne zmeniť úrokovú sadzbu,
ak dôjde k zmene miery rizika klienta. Konkrétne metódy posudzovania rizík klienta predstavujú
obchodné tajomstvo, ktoré banka z dôvodu zachovania kompetitívnej výhody na trhu nezverejňuje, ani

nesprístupňuje. Záverom žalovaný navrhol, aby súd konanie pre nedostatok právomoci zastavil, resp.
vec postúpil Okresnému súdu Žilina, resp. žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania.Žalovaný vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že žalobca si žalobou podanou 30.6.2016 uplatnil
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj za obdobie, keď bol jeho nárok už premlčaný. Zo žaloby
vyplýva, že žalovaný žalobcovi adresoval oznámenie o zvýšení úrokového rozpätia zo dňa 8.6.2011. Ako

sa uvádza v oznámení úrokového rozpätia predloženého žalobcom, k problematike zvýšenia úrokového
rozpätia podľa bodu 5.5 úverových zmlúv prebehli ešte v čase pred 8.6.2011 vzájomné rokovania, na
ktorých bolo so správcom toto zvýšenie úrokového rozpätia prejednané. Oznámenie bolo odoslané dňa
8.6.2011 doporučene bez doručenky ako list 1. triedy, čo preukazuje žalovaný kópiou podacieho lístka, v
ktorom sa nachádza informácia, že v tejto zásielke bolo odoslaných celkom 18 kusov oznámení. Podľa

poštových podmienok mal byť list doručený nasledujúci pracovný deň po dni odoslania. Ak žalobca list
k žalobe priložil, znamená to, že ním disponoval, preto je jeho doručenie nesporné (§ 151 ods. 1 CSP).
Následne, od 1.7.2011 začal voči nemu žalovaný uplatňovať zvýšenie úrokového rozpätia.
Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca sa bráni tým, že spotrebitelia nemali v rokoch 2012, 2013 a 2014
informácie potrebné k zisteniu, že konanie žalovaného možno považovať za bezdôvodné obohatenie.
Žalovaný však v zmysle § 24a ZoSÚ spotrebiteľov (teda jednotlivých vlastníkov) neinformuje o žiadnej

skutočnosti týkajúcej sa zmluvy o úvere, keďže práva a povinnosti vykonával podľa tohto ustanovenia
vždy voči správcovi. Správca bol o situácii, že dôjde k zvýšeniu úrokového rozpätia podľa čl. 5.5 zmluvy
o úvere informovaný na osobných rokovaniach a následne doručením oznámenia o zvýšení úrokového
rozpätia. Z tohto dôvodu od začiatku vedel, že k zvýšeniu došlo, aj z akých dôvodov. Navyše nie je
správny ani argument, že by sa spotrebitelia dozvedeli o bezdôvodnom obohatení práve odpoveďou

NBS. Táto odpoveď bola reakciou na list správcu, ktorému bola doručená aj odpoveď.
Správca mal preukázateľne vedomosť o všetkých okolnostiach bezdôvodného obohatenia najneskôr
26.5.2014, keď adresoval žalovanému list. Z neho je zrejmé, že v prípade jednej zo zmlúv o úvere
(týkajúcej sa bytového domu B. so A.. B. XXXX G.) vedel o zvýšení úrokovej sadzby podľa čl. 5.5
zmluvy o úvere a považoval ho za neoprávnené. Správca pritom vedel, že uzavrel (minimálne) 50

zmlúv, v ktorých je rovnaké ustanovenie, a v prípade ktorých mu v čase medzi 8.6.2011 a 30.8.2012
bolo doručených 50 oznámení o zvýšení úrokového rozpätia, ktoré s ním bolo navyše pred prvým
zvýšením osobitne prerokované. Okrem toho bola v prípade jednotlivých zmlúv dohodnutá sadzba v
zložení úrokové rozpätie a 6M BRIBOR (od 1.1.2009 EURIBOR), v dôsledku čoho je aktuálna výška
úrokovej sadzby klientovi pravidelne oznamovaná každých 6 mesiacov. Je preto iracionálne, že by si

správca, ktorý je povinný pri výkone správy konať s odbornou starostlivosťou, nevšimol ani v jednom
z 11 oznámení doručených od júna 2011 do júna 2016, že pri tomto úvere došlo k zmene úrokového
rozpätia. Z predloženej tabuľky sadzieb je pritom úplne zrejmé, že nešlo o nepatrnú zmenu vo výške
splátky, keďže úroková sadzba účtovaná od 1.7.2011 sa zvýšila o 1,6%.
Za rozhodujúci dátum je nutné považovať termín inkasovania splátky po prvom oznámení o zvýšení

úrokového rozpätia. Preto je premlčané bezdôvodné obohatenie z tých splátok, ktoré boli uhradené pred
30.6.2014.
Žalobca svoju argumentáciu o protiprávnom systematickom konaní vo vzťahu k spotrebiteľom opiera o
právoplatnérozhodnutieKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.7Co/563/2015z10.2.2016,vktoromKrajskýsúd
v Žiline označil čl. 5 ods. 5.5 zmluvy o úvere za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu neurčitosti.

Žalovaný predkladá súdu uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/223/2016 z 25.10.2017, ktorým NS SR zrušil
citovaný rozsudok. Navyše, výsledok konania nie je aplikovateľný v tomto spore, keďže rozsudkom
sp. zn. 7Co/563/2015 súd rozhodol spor týkajúci sa bežného úveru, poskytnutého žalovaným fyzickým
osobám - spotrebiteľom. Ide o úplne iný typ zmluvy, ktorý nesúvisí s úverom podľa § 24a ZoSÚ, navyše
nebol uzatvorený odborne kvalifikovanou osobou (ako je to v prípade tohto sporu), ale bežnými občanmi

pri financovaní kúpy nehnuteľnosti. Týmto osobám, na rozdiel od žalobcu, musí súd poskytnúť podstatne
vyšší stupeň ochrany.
Správca, ako zástupca vlastníkov, bol žalovaným riadne informovaný o zmene úrokovej sadzby ešte
pred tým, ako ju žalovaný začal voči nemu uplatňovať. Zmena miery rizika (ktorej údajné neoznámenie
vytýka žalobca žalovanému) nemôže byť skutočnosťou rozhodujúcou pre vznik a premlčanie nároku na

vydanie bezdôvodného obohatenia. Jedinou skutočnosťou, ktorá môže byť dôvodná vo vzťahu k vzniku
bezdôvodného obohatenia a k začatiu plynutia premlčacej lehoty, je zmena úrokovej sadzby, o ktorej
žalovaný informoval správcu ako zástupcu žalobcov.
Žalovaný namieta tvrdenia žalobcu, že o zvýšení úrokovej sadzby sa dozvedel až zo stanoviska NBS
z 28.4.2016. Správca, ktorý zastupoval vlastníkov ako zákonný zástupca vo veciach zmluvy o úvere,

je povinný správu vykonávať s odbornou starostlivosťou. Pri dodržaní vyžadovanej starostlivosti musel
zistiť, že žalovaný voči nemu uplatňuje inú, vyššiu splátku úveru, ihneď po jej prvom uplatnení, osobitne
ak bol o tom informovaný na rokovaní. Ak správca zistil zmenu výšky splátky úveru údajne po uplynutí 3
rokov, a to len z vyjadrenia NBS, je to možné považovať za podstatné porušenie povinnosti správcu, zaktoré správca zodpovedá vlastníkom bytov podľa § 8 ods. 5 ZoVB. Okrem toho sám žalobca predložil
súdu ako dôkaz list žalovaného zo dňa 8.6.2011, z ktorého vyplýva, že mu žalovaný oznámil zvýšenie
úrokového rozpätia na 2,5 % p.a. Z predloženého dôkazu je zrejmé, že z tohto listu mal žalobca

vedomosť o namietanom zvýšení úrokového rozpätia.
Vyjadrenie NBS o tom, že žalovaný porušuje práva vlastníkov ako spotrebiteľov, v jej stanovisku z
28.4.2016 (ktorého závery sú tendenčné a jednostranné), nemá vo vzťahu k objektívnej ani subjektívnej
zistiteľnosti toho, že dochádza k vzniku bezdôvodného obohatenia, žiadnu relevanciu. Stanovisko
NBS nemožno považovať za meritórne rozhodnutie o práve strany, ani za skutkové zistenie. Nemôže

zakladať skutočnosť rozhodujúcu na splnenie niektorého z predpokladov vzniku nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ani nemôže byť považované skutočnosť, od ktorej začína plynúť premlčacia
lehota.
Žalobca v podanej žalobe nepreukázal, kedy uhradil jednotlivé splátky úveru nešpecifikoval výpočet,
podľa ktorého dospel k požadovanej výške bezdôvodného obohatenia. Bez toho nemôže žalovaný
presne identifikovať ani súd posúdiť vznesenú námietku premlčania. Navyše nemôže verifikovať, či je

požadovaná suma správna.
Zástupkyňa žalovaného pred súdom uviedla, že dojednanie čl. 5.5 predmetnej Zmluvy nepovažuje
za neprijateľnú podmienku z dôvodov, ktoré uviedli písomne, takisto nepovažuje toto dojednanie za
neurčité a nezrozumiteľné a preto neplatné. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zodpovednosť
za dojednanie predmetnej Zmluvy teda i konkrétneho čl. 5.5 mal samotný správca, ktorý mal konať

s odbornou starostlivosťou a i s poukazom na túto skutočnosť nemožno aplikovať na predmetný spor
rozhodnutia NSSR, ÚS a iných súdov, na ktoré poukazoval zástupca žalobcu, nakoľko sa jedná o iné
prípady konkrétne o prípady, kedy zmluvnou stranou boli samotní spotrebitelia, fyzické osoby a nie
subjekt – správca tak ako to bolo v danom prípade. V danom prípade teda bol kontraktačný proces
zverený správcovi, ktorý mal pomerne silné postavenie v tomto zmluvnom vzťahu, keď ako vyplýva

i zo svedeckých výpovedí uzatváral viacero obdobných úverových zmlúv, zastupoval veľa vlastníkov
bytových domov.
Zo zápisnice zo dňa 18.2.2008, ktorú predložil zástupca žalobcu vôbec nevyplýva ako predmetná
schôdza prebiehala, čo bolo jej obsahom o čom sa tam ohovorilo, s čím boli oboznámení vlastníci, táto
zápisnica zachytáva iba záznam z toho čo bolo prijaté na schôdzi, aké závery.

Ďalej uvádza, že svedok L., ktorý vypovedal v obdobných sporoch na tunajšom súde tvrdil, že vlastníci
dostali k nahliadnutiu i samotné zmluvy aby sa s nimi mohli oboznámiť. Z výpovedí svedkov pána J.,
ktorý uzatváral zmluvu s bankou a pána L. ako správcu, je zrejmé, že došlo k individuálnemu dojednaniu
konkrétneho článku 5.5, z ich výpovede vyplýva, že prebiehali rokovania o zmluve, boli zohľadnené
i viaceré navrhované zmeny, vyjadrili sa, že žiadne z ustanovení nepovažovali za neurčité, čo vyplýva

i z toho, že nakoniec zmluva bola podpísaná.
Čo sa týka premlčania zotrváva na vyjadreniach, že na daný prípad je potrebné aplikovať 2 ročnú
subjektívnu premlčaciu dobu s poukazom na to, že nárok žalobcu je nárokom na vydanie bezdôvodného
obohatenia.
Následne po zrušení rozhodnutia žalovaný doplnil, že z listinných dôkazov je zrejmé, že medzi Bytovým

družstvom so sídlom v Trnave a žalovaným bolo uzavretých niekoľko desiatok úverov na obnovu
a rekonštrukciu bytových domov, ktoré obsahujú sporný bod 5.5. Uvedené skutočnosti potvrdili aj
svedkovia M. I. J., bývalý zamestnanec žalovaného (výpoveď zo dňa 4.2.2020 v konaní vedenom
Okresným súdom Trnava sp. zn. 11C/51/2017) a M. K. L., bývalý štatutár správcu (výpoveď zo dňa
9.7.2020 v konaní vedenom Okresným súdom Trnava sp. zn. 11C/33/2017). Oznámením o zvýšení

úrokového rozpätia zo dňa 8.6.2011 začal žalovaný so zmenou úrokového rozpätia na úveroch s tým,
že prvé úvery zvýšil už od 1.7.2011. Zvýšenie úrokového rozpätia žalovaný so správcom prediskutoval,
správca o zvýšení preto vedel. Uvedené skutočnosti potvrdili aj svedkovia M. I. J., bývalý zamestnanec
žalovaného (výpoveď zo dňa 4.2.2020 v konaní vedenom Okresným súdom Trnava sp. zn. 11C/51/2017)
aM.K.L.,bývalýštatutársprávcu(výpoveďzodňa9.7.2020vkonanívedenomOkresnýmsúdomTrnava

sp. zn. 11C/33/2017). Navyše žalobca a žalovaný pri jednom z úverov v roku 2012 uzavreli dodatok, v
ktorom súhlasili so zvýšením úrokového rozpätia, z čoho je zrejmé, že zmenu považovali v danom čase
za legitímnu (potvrdzuje to dodatok č. 2 k zmluve o úvere č. XX/XXX/XX zo dňa 16.5.2012). Svedok
M. K. L. vo svojej svedeckej výpovedi dňa 9.7.2020 (jeho prvá, najspontánnejšia svedecká výpoveď)
potvrdil, že správca o obsahu zmluvy rokoval, mohol ju meniť a pripomienkovať. Potvrdil, že v čase

uzavretia zmluvy nepovažoval správca žiadne ustanovenie za neurčité a vedel o zvýšení úrokového
rozpätia od roku 2011, a aj keď s ním spočiatku nesúhlasil, zmieril sa s ním. Svedkovia M. I. J. a M. K. L.
sa vyjadrovali aj k námietke neurčitosti a nezrozumiteľnosti zmluvy o úvere. Obaja svedkovia potvrdili,
že v čase podpisu zmluvy nepovažovali žiadne ustanovenie za neurčité ani nezrozumiteľné.Žalovaný nikdy netvrdil (ani na to nemal dôvod), že zmluvu dojednával priamo so spotrebiteľmi.
Vzhľadom na právnu úpravu BytZ v čase uzavretia zmluvy nemal takú možnosť ani povinnosť.
Samostatne v mene vlastníkov obstarával uzavretie zmluvy o úvere žalobca (§ 8b ods. 1 a § 6 ods.

2 BytZ platný 5.6.2008). Povinnosťou správcu podľa § 8b ods. 1 písm. a) a b) BytZ bolo hospodáriť s
majetkomvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdomesodbornoustarostlivosťouadbaťnaochranu
práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými.
V prípade nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o
výkone správy zodpovedal za škodu spôsobenú vlastníkom bytov (§ 8 ods. 5 BytZ).

Neaplikovateľné na túto vec sú rozsudky Okresného súdu Piešťany sp. zn. 14C/21/2017 a Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 25Co/90/2020, ktoré nemožno považovať za rozhodnutia v totožnej veci. Súd v
nich totiž nepripustil ako dôkaz výsluch svedkov M. K. L. a M. I. J. preukazujúce individuálne dojednanie
zmluvy. To, či súd mohol v skutkovo a právne totožnej veci dospieť k záveru o individuálnom dojednaní,
už bolo predmetom dovolacieho prieskumu. Legitimitu tohto záveru potvrdzujú rozhodnutia dovolacieho
súdu vydané v totožných veciach proti žalovanému (ods. 8.3 rozsudku NS SR zo dňa 31.5.2023 sp.

zn. 5Cdo/71/2022 a ods. 20 a 20.1 uznesenia NS SR zo dňa 26.7.2023 sp. zn. 9Cdo/135/2022 aj z
uznesenia NS SR zo dňa 27.9.2023 sp. zn. 7 Cdo/65/2022). Naopak, rozhodnutia NS SR 7Cdo/98/2022
zo dňa 15.8.2023, sp. zn. 7Cdo/74/2023 zo dňa 15.8.2023 a 7 Cdo/86/2023 zo dňa 26.9.2023 sú
nepreskúmateľné a vecne nesprávne. Nesprávne odkazujú na rozhodnutie sp. zn. 5Cdo/71/2022
(bez toho, aby posúdili totožnosť veci), v dôsledku čoho je ich žalovaný nútený napadnúť ústavnou

sťažnosťou. Totožné s touto vecou sú zatiaľ iba rozhodnutia NS SR vo veci sp. zn. 9Cdo/135/2022 a sp.
zn. 7 Cdo/65/2022, v ktorých okresný súd žalobu zamietol z dôvodu individuálneho dojednania a krajský
a dovolací súd považovali jeho názor za legitímny.
Vkonkrétnomprípadebolazmluvaoúvereuzavretá5.6.2008.Podľa§53ods.1OZnemožnopovažovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku ustanovenie, ktoré bolo individuálne dojednané. Aj keby sa na túto

problematiku aplikovalo iba znenie smernice 93/13/EHS, v zmysle jej čl. 3 ods. 1 aj tak musí súd vylúčiť
individuálne dojednanú zmluvných podmienku z prieskumu neprijateľnosti. Ak by sa aplikovalo na túto
problematiku iba znenie smernice 93/13/EHS, ktoré je súčasťou právneho poriadku SR od 1.5.2004,
súd aj v zmysle jej čl. 3 ods. 1 musí vylúčiť individuálne dojednanú zmluvných podmienku z prieskumu
neprijateľnostizmluvnýchpodmienok.Prieurokonformnomvýkladetaknemožnodospieťkinémuzáveru

ako k tomu, že v individuálne dojednanej zmluve nemožno určovať neprijateľné zmluvné podmienky.
Žalobca začal od roku 2022 prezentovať vec tak, že ako prvý mal byť dojednaný iný variant zmluvy,
uzatvorený ešte s Prvou komunálnou bankou, a.s. (teda v roku 2003 a skôr) a rozporuje, že táto
zmluva nebola so správcom individuálne dojednaná. Ak to tvrdí, mal by predložiť konkrétny variant inej,
údajne individuálne dojednanej zmluvy. Správca, ako zmluvná strana, ním istotne disponuje. V opačnom

prípade má jeho argument povahu nepreukázaného tvrdenia. Svedecké výpovede boli vykonané s
ohľadom a v kontexte dojednávania zmlúv medzi správcom a bankou od októbra 2006 do januára 2011 a
boli uzavreté takmer v totožnom znení v desiatkach prípadoch za účelom zatepľovania bytových domov
žalobcu, teda o zmluve, ktorá je predmetom sporu v tejto veci.
Individuálne dojednávanie zmluvy aj to, či bola zmluva v čase uzavretia neurčitá pritom preukazujú

svedecké výpovede svedkov M. I. J. a M. K. L.. Títo svedkovia vypovedali opakovane, pričom súd
musí hodnotiť opakované výpovede v ich kontexte, nie podľa jednotlivej odpovede svedka. Okrem toho
treba zohľadniť, že spontánne sú iba prvé výpovede svedkov, pri každej ďalšej výpovedi existuje riziko,
že svedok výpoveď modifikuje podľa vnímaných informácií. Súd navyše musí pri hodnotení dôkazov
výslovne špecifikovať, ktorú svedeckú výpoveď považuje za relevantnú a hodnovernú. Podľa nášho

názoru sú relevantné svedecké výpovede, ktoré nie sú ovplyvnené vedomosťami svedkov o predmete
sporu a negatívneho výsledku sporu pre správcu (na rozdiel od svedeckých výpovedí v roku 2022).
Z generálneho pohľadu na výpovede svedkov je zrejmé, že správca s bankou o obsahu zmluvy rokoval,
poznal jej obsah, žiadne ustanovenie nepovažoval za neurčité a na znak súhlasu s obsahom zmluvy
ju uzavrel. Preto nemožno za dôvodný považovať nárok žalobcu, ktorý voči žalovanému rozporuje

vlastné právne úkony, údajne vykonané v dobrej viere. Ak majú vlastníci dojem, že správca porušil
svoju povinnosť, mali by si uplatniť nárok na náhradu škody podľa BytZ priamo voči správcovi. Voči
žalovanému sú však zmluvou viazaní v rozsahu úkonu vykonaného ich zákonným zástupcom.
Svedok M. L. vo svojich výpovediach z roku 2020 pritom potvrdil, že v čase začatia rokovaní išlo
pri úveroch na zateplenie bytových domov o nový produkt a prvé rokovania trvali dlhšie. Je celkom

zrejmé, že následne uzavreli viacero zmlúv. Konkrétne to boli zmluva č. XX/XXX/XX z 14.8.2006 (spor
vedený OS Trnava sp. zn. 33Csp/168/2017), zmluva č. XX/XXX/XX z 24.8.2006 (spor vedený OS
Piešťany sp. zn. 15Csp/71/2018), zmluva č. XX/XXX/XX z 2.10.2006 ( spor vedený OS Trnava sp. zn.
33C/60/2016), zmluva č. XX/XXX/XX z 2.10.2006 (spor vedený OS Trnava sp. zn. 21C/58/2017), zmluvač. XX/XXX/XX z 2.10.2006 (spor vedený OS Trnava sp. zn. 32C/39/2017), zmluva č. XX/XXX/XX z
2.10.2006 (spor vedený OS Trnava sp. zn. 32C/50/2017), zmluva č. XX/XXX/XX z 2.10.2006 (spory
vedené OS Trnava sp. zn. 22C/78/2017 a sp. zn. 11Csp/42/2020), zmluva č. XX/XXX/XX z 2.10.2006

(spor vedený OS Trnava sp. zn. 27C/31/2017), zmluva č. XX/XXX/XX z 16.10.2006 (spor vedený OS
Trnava sp. zn. 11Csp/134/2016), zmluva č. XX/XXX/XX z 19.10.2006 (spor vedený OS Trnava sp. zn.
22C/36/2017), zmluva č. XX/XXX/XX z 19.10.2006 (spor vedený OS Trnava sp. zn. 16C/47/2017) a
zmluva č. XX/XXX/XX z 21.12.2006 (spor vedený OS Trnava sp. zn. 11C/42/2017)2. Už iba z týchto
údajov je zrejmé, že správca nežaloval bezdôvodné obohatenie zo žiadnej zmluvy uzavretej skôr ako

v auguste 2006 a najviac zmlúv sa uzavrelo 2.10.2006. To vylučuje správnosť domnienky žalobcov
vnesené do svedeckých výpovedí, že zmluva bola rokovaná s Prvou komunálnou bankou! Naopak, je
zrejmé, že konkrétna zmluva bola rokovaná v roku 2006 a jej znenie je tak totožné so zmluvou, ktorá
je predmetom týchto sporov.
Podľa žalovaného je správne, ak súd prizná vyššiu relevanciu svedeckým výpovediam z roku 2020. Z
nich vyplynulo, že správca pripomienkoval prvú verziu zmluvy, ktorú strany tvorili a uzatvárali od roku

2006. To, že svedok M. J. v roku 2022 uviedol, že on zmluvu neupravoval a upravovala ju centrála
banky, ktorá mu ju zaslala, je pre posúdenie individuálneho dojednania irelevantné. Navyše je iba
málo pravdepodobné, že by si práve v roku 2022 (t.j. 16 rokov po rokovaniach) náhle spomenul, že
banka neakceptovala pripomienky správcu, pokiaľ vo výpovediach v roku 2020 tvrdil, že banka niektoré
pripomienky akceptovala. Uvedené je potrebné vyhodnotiť aj v nadväznosti na vnesené tvrdenie o

uzavretí zmluvy s Prvou komunálnou bankou, čo vylučujú údaje o sporoch vedených medzi správcom
a žalovaným. Pre individuálne dojednanie je naopak významné práve to, že svedok M. L. potvrdil, že
banka akceptovala niektoré pripomienky, aj keď nie významné.
Zmenu miery rizika klienta ako dôvod zvýšenia úrokového rozpätia potvrdzujú aj svedecké výpovede M.
J.. Správca bol podľa nich o dôvode zmeny informovaný na osobnom rokovaní s bankou. Preukazuje

to aj list zo dňa 8.6.2011, ktorý odkazuje na predchádzajúce rokovanie o zvýšení úrokového rozpätia,
list zo dňa 26.5.2014, v ktorom správca žiada o vysvetlenie, prečo bola prehodnotená jeho miera rizika,
a odpoveď banky zo dňa 24.6.2014. Riziko žalobcu v danom prípade bolo bankou oproti skoršiemu
obdobiu zhoršené o dva stupne. Zhoršovanie miery rizika žalobcu pritom jednoznačne vyplýva aj z faktu,
že zmluvy z roku 2006 – 2008 mali určené úrokové rozpätie iba vo výške 0,9% p.a. (čo si súd môže

preveriť z iných súdnych rozhodnutí medzi bankou a správcom), ale zmluva uzavretá 20.8.2010 mala
už úrokové rozpätie 2% p.a. Správca teda mal informáciu o zvyšovaní úrokového rozpätia aj z rokovaní
pred uzavretím zmlúv v rokoch 2010 – 2011 s vyšším úrokovým rozpätím.
Dôvod zmeny úrokovej sadzby a jeho základ v zmluve vyplývajú z vykonaného dokazovania. Odlišné
tvrdenia sú iba dohady žalobcu, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Bývalý zamestnanec

správcu vo svojej prvej svedeckej výpovedi dňa 9.7.2020 potvrdil, že ako zástupca vlastníkov bytov
mal možnosť zmluvu pripomienkovať, pripomienkoval ju jeho právnik a na obsahu zmluvy sa dohodli.
Nepredloženie písomných dôkazov o priebehu kontraktačného procesu neznamená, že kontraktácia
nebola preukázaná, keďže jej priebeh preukazujú výpovede jej účastníkov.
Ak by súd napriek svedeckým výpovediam dospel k záveru, že zmluva nie je individuálne dojednaná a

treba na ňu aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. OZ v aktuálnom znení (keďže ide o ustanovenia totožné
so smernicou 93/13/EHS), je potrebné ustáliť, či je ustanovenie neprijateľnou zmluvnou podmienkou na
základe generálnej klauzuly v zmysle § 53 ods. 1 OZ alebo ide o niektorú zo skutkových podstát podľa
§ 53 ods. 4 OZ. Žalobcovia tvrdia, že podľa nich ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.
4 písm. i) a j) OZ.

Podľa § 53 ods. 4 písm. i) OZ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou ustanovenie, ktoré umožňuje
dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Podľa § 53
ods. 4 písm. j) OZ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou ustanovenie, ktoré dodávateľa oprávňuje na
zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. Z podstaty sporu sa javí,

že v konkrétnom prípade by sa mal aplikovať výlučne § 53 ods. 4 písm. j) OZ ako lex specialis k § 53
ods. 4 písm. i) OZ.
V konkrétnom prípade však ustanovenie nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože
aplikáciu § 53 ods. 4 písm. j) OZ vylučuje § 53 ods. 16 písm. a) OZ pri takých zmluvách, ktorých
predmetom je obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo

službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej
sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv. Keďže v konkrétnom prípade je cena (úrok) závislá na pohybe
indexu EURIBOR (pôvodne BRIBOR), ustanovenie nemôže byť považované za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Spotrebiteľ má v konkrétnom prípade aj právo zmluvu predčasne ukončiť splatením (t.j.financovaní inou bankou) podľa čl. 8.5 zmluvy. Rovnakú výnimku obsahuje na základe čl. 3 ods. 3
smernice 93/13/EHS aj čl. 2 písm. c) prílohy smernice.
Výnimku z uplatnenia podmienky, ktorá sa považuje za neprijateľnú na základe aktuálneho § 53 ods. 4

písm. i) OZ upravuje čl. 2 písm. b) prílohy smernice. Podľa neho sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku
nepovažuje právo zmeniť úrokovú sadzbu platenú spotrebiteľom alebo finančnú službu spotrebiteľovi
alebo sumu iných poplatkov za finančné služby bez oznámenia, ak na to má dodávateľ právny dôvod, za
predpokladu, že sa od dodávateľa vyžaduje ihneď o tom informovať druhú zmluvnú stranu alebo strany
pri najbližšej príležitosti a že druhá strana má možnosť ihneď odstúpiť od zmluvy. V konkrétnom prípade

právny dôvod existoval, a bola ním zmena ratingu klienta, čo potvrdzuje písomná komunikácia medzi
bankou a správcom.
Vzhľadom na uvedené sa domáha, aby súd žalobu zamietol.

9. Zo Zmluvy o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX zo dňa 5.6.2008 vyplýva, že klient - Bytové družstvo
so sídlom v Trnave (zastúpené M. K. L., prokuristom) a žalovaný ako banka (ešte ako Dexia banka

Slovensko a.s.) uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť klientovi úver
vovýške3.100.000,-Sk,zaúčelomzatepleniaakompletnejdodávkyamontážehydroizolácienastreche
bytového domu na ulici E. X, F.. Úročenie úveru bolo dojednané v odseku 2.2.4. zmluvy, keď celková
revizibilná úroková sadzba je hodnota 6 mesačného BRIBOR plus úrokové rozpätie 0,9 % p.a.. V bode
5.5. zmluvy je obsiahnuté dojednanie o tom, že banka má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú

sadzbu v prípade, ak dôjde k zmene miery rizika klienta. Zmena miery rizika klienta môže súvisieť
predovšetkým so zmenou ratingu klienta stanoveného bankou, alebo so zmenou rizikovej váhy klienta
podľa pravidiel stanovených Národnou bankou Slovenska. Pre posúdenie zmeny miery rizika klienta sú
rozhodujúce skutočnosti platné v čase ich ostatného posúdenia v porovnaní s aktuálnymi rozhodujúcimi
skutočnosťami. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je banka oprávnená uskutočniť automaticky bez

dodatkov k úverovej zmluve. Banka predmetnú zmenu v primeranej lehote oznámi klientovi.

10. Z listu žalovaného zo dňa 8.6.2011 (predloženého žalobcom) adresovaného Bytovému družstvu so
sídlom v Trnave, M. K. L. vyplýva, že ním banka oznamuje, že podľa bodu 5.5 Úverovej zmluvy č. XX/
XXX/XX banka mení dňom 1.7.2011 úrokové rozpätie na 2,50 % p.a..

11. Predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie po zvýšení úrokovej sadzby
od 1.7.2011 do 30.6.2016 o sumu 6.443,62 eur, za obdobie od 1.7.2016 do 20.7.2018 o sumu 2.133,43
eur a za obdobie od 21.7.2018 do 20.1.2020 o sumu 1.315,52 eur, keď žalobca mal za to, že žalovaný
„neoprávnene“ zvýšil úrokové rozpätie, žalobca žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie

po zvýšení úrokového rozpätia, ako rozdiel medzi sumou ktorú vlastníci bytov žalovanému zaplatili po
zvýšení úrokovej sadzby, a sumou ktorú by zaplatili na úrokoch bez zvýšenia úrokovej sadzby.
Zároveň žalobca žiadal určiť, že zmluvná podmienka používaná žalovaným v spotrebiteľskej zmluve pod
článkom 5.5 Zmluvy o termínovanom úvere je neprijateľná.

12. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 2 písm. a), písm. b) zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy,) na účely tohto zákona sa rozumiea) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu
uzavretiazmluvy),zákonsanevzťahujenazmluvyoposkytnutíúverunaúčelynadobudnutiaexistujúcich

alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a
ich údržbu.

Podľa § 24a zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, na úvery na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných
zariadeníapríslušenstvadomuposkytovanévlastníkombytovanebytovýchpriestorovpodľaosobitného

predpisu, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, § 4 ods. 1 písm. a) až d),
f) až n) a s), ods. 2 a ods. 7 až 15, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a), b), d), e), g), h), j) až o), s) a u), § 11
ods. 1, § 12, 19, 23 a 25a, pričom takíto dlžníci vykonávajú svoje práva v súvislosti s uvedenými úvermi
spoločne prostredníctvom správcu alebo spoločenstva vlastníkov a veriteľ plní povinnosti voči takýmto
dlžníkom tak, že ich plní voči správcovi alebo voči spoločenstvu vlastníkov; to neplatí, ak ide o úvery

poskytované Štátnym fondom rozvoja bývania podľa osobitného predpisu.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, a ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.(ods. 1)
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.(ods. 2)

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.(ods. 3)
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.(ods. 4)

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.7.2007 do
31.10.2008, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách,ktorýmisúzmluvyuzavretépodľaObčianskehozákonníkaaleboObchodnéhozákonníka,ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,

ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.7.2007
do 31.10.2008, predávajúci nesmie spotrebiteľovi ukladať povinnosť bez právneho dôvodu (písm. a),

upierať práva podľa § 3 (písm. b).

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.7.2007 do
31.10.2008, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a

ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.7.2007 do
31.10.2008, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať
nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o
vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.Podľa § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.7.2007
do 31.10.2008, predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o konečnej cene predávaného výrobku

alebo poskytovanej služby a zreteľne označiť výrobok alebo službu cenou alebo informáciu o cene inak
vhodne sprístupniť (ods. 1).
Informácia o cene, neúplná cena, chýbajúca cena alebo informácia o spôsobe určenia ceny nesmú
vzbudzovať dojem, že cena je nižšia, ako je skutočná cena (písm. a), určenie ceny závisí od okolností,
od ktorých v skutočnosti nezávisí (písm. b), v cene je zahrnutá dodávka výrobku, výkonu, práce alebo

služby, za ktoré sa v skutočnosti platí osobitne (písm. c), cena je alebo môže byť zvýšená, znížená alebo
nezmenená, aj keď to tak nie je (písm. d), vzťah ceny a užitočnosti ponúkaného výrobku alebo služby
zodpovedá skutočnosti, aj keď táto informácia nie je pravdivá (písm. e) (ods. 2).

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, a ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). (ods. 1)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. (ods. 2)
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve.

(ods. 3)
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (ods. 4)

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, a ods. 6 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu
zvýšenia úrokového rozpätia), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (ods. 1)
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (ods. 2)
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané. (ods. 3)
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (ods. 5)
Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne

prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti. (ods. 6)

Podľa § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.3.2010), ak súd určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto

podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (ods. 1).V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší
(ods. 2).

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. (ods. 1)
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (ods. 2)

Podľa § 6 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v znení účinnom do
31.10.2018, na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
(ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy
s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom.

Podľa § 8b ods. 1, prvá veta zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v znení
účinnom do 31.10.2018), správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

Podľa § 8b ods. 2 písm. a) a písm. b) zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v
znení účinnom do 31.10.2018), pri správe domu je správca povinný hospodáriť s majetkom vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o
výkone správy (písm. a)), dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a
uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými (písm. b)).

Podľa § 8b ods. 3 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy), pri obstarávaní služieb a tovaru je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie
podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca
je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome

o výbere dodávateľa. (ods. 3)

Podľa § 9 ods. 7 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v znení účinnom od
1.11.2018), spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú

a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej
moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže
rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome.

Podľa § 290 Civilného sporového poriadku, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a
spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského
sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej

zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v
takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorániejeprečlenskéštátyEurópskejúniepriamozáväzná,avšakpredstavujevýznamnéinterpretačné
pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, článok 2 písm. a),
nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa článku 3 bod 1 citovanej Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá

sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa bodu 2 článku 3 tejto Smernice sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa bodu 3 článku 3 príloha Smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,

ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa článku 4 bod 1 citovanej Smernice bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky
ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa bodu 2 článku 4 hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje k definícii hlavného
predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané
výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.
Podľa článku 6 citovanej Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

13. Žalovaný v konaní namietal nedostatok právomoci súdov SR rozhodovať spor medzi stranami, a to
s poukazom na rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 15.12. dodatku k zmluve o termínovanom

úvere. Súd mal za to, že je daná právomoc súdu konať v uvedenej veci, a to s prihliadnutím na
to, že predmetnú rozhodcovskú doložku súd považoval za neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Súd
poukazuje na to, že z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že rozhodcovský súd s uvedeným názvom
„Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk“ v čase vzniku úverového vzťahu neexistoval, z ktorého
dôvodu je uvedené dojednanie neurčité a nezrozumiteľné, a preto neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ.

Zároveň, rozhodnutím Zhromaždenia členov Slovenskej bankovej asociácie došlo medzičasom k
zrušeniu Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie ku dňu 1.1.2019. Navyše, súd
tiež poukazuje na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť
sa na súd, pričom dodávateľ sa môže účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu, iba ak vo veci už

skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie, čo preukázané nebolo. Vzhľadom na všetko uvedené
dospel súd k záveru, že tu nie je prekážka konania spočívajúca v nedostatku jeho právomoci a spor
prejednal.

14. Pokiaľ ide o miestnu príslušnosť tunajšieho súdu, táto bola daná ustanovením § 87 písm. f)

zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v znení účinnom do 30.6.2016), v zmysle ktorého popri
všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak
ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 41 CSP (námietka miestnej príslušnosti bola žalovaným
podaná už za účinnosti CSP), súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného. V danej veci
žalovaný namietal miestnu nepríslušnosť tunajšieho súdu z dôvodu, že sa nejedná o spotrebiteľský spor,

pretomalzato,žemiestnepríslušnýmjevšeobecnýsúdžalovaného.Vzhľadomnato,žesajednáospor
zo spotrebiteľskej zmluvy miestne príslušným súdom bol Okresný súd Piešťany (bydliskom vlastníkov
bytov bolo N. F.), keďže tunajší súd vo veci konal, založil si tým miestnu príslušnosť.

15. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalovaného (O. P.

A., Q.) a žalobca (Bytové družstvo so sídlom v Trnave, ktorý ako správca konal v mene vlastníkov bytov
a nebytových priestorov) uzavreli dňa 5.6.2008 Zmluvu o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX (na strane
„klienta“ ju podpísal M. K. L., ako prokurista Bytového družstva so sídlom v Trnave / správcu, pričom
v zmluve ako zmluvná strana priamo nefigurujú vlastníci bytov a nebytových priestorov). Na základeuvedenej zmluvy bola dojednaná výška úveru 3.100.000,- Sk, účel zateplenie a kompletná dodávka
amontážhydroizolácienastrechebytovéhodomunauliciE.X,F..Vzmluveboldojednanýbod5.5.podľa
ktorého „Banka má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu v prípade, ak dôjde k zmene

miery rizika Klienta. Zmena miery rizika Klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu Klienta
stanoveného Bankou, alebo so zmenou rizikovej váhy Klienta podľa pravidiel stanovených Národnou
bankou Slovenska. Pre posúdenie zmeny miery rizika Klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v
čase ich ostatného posúdenia v porovnaní s aktuálnymi rozhodujúcimi skutočnosťami. Príslušnú zmenu
úrokovej sadzby je Banka oprávnená uskutočniť automaticky bez dodatkov k Úverovej zmluve. Banka

predmetnú zmenu v primeranej lehote oznámi Klientovi.“

16. Skutkový stav uvedený v bode 15 nebol v konaní sporný, sporné bolo či zmluvná podmienka
pod článkom 5.5. Zmluvy o termínovanom úvere je neprijateľná, resp. neplatná pre nejasnosť,
nezrozumiteľnosť a rozpor s dobrými mravmi a či na strane žalovaného v dôsledku zvýšenia úrokového
rozpätia vzniklo bezdôvodné obohatenie.

17. Súd tento zmluvný vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou posúdil ako vzťah spotrebiteľský,
ktorý nie je priamo podriadený zvýšenej hmotnoprávnej ochrane priznanej zákonom o spotrebiteľských
úveroch, čo vylúčil zákon č. 258/2001 Z. z. účinný v čase uzatvorenia zmluvy v § 1 ods. 2 písm.
a), v súčasnosti zákon č. 129/2010 Z. z. v § 1 ods. 3 písm. r), avšak podľa § 24a tohto zákona v

aktuálnom znení, sa vybrané ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch pri poskytovaní úveru
vlastníkom bytov a nebytových priestorov na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných
častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu, aplikujú. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval
ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, ktorý
poskytolúvervrámcisvojhopodnikania.Danýúverpritomnebolposkytnutývsúvislostispodnikateľskou

činnosťou bytového družstva, ale v súvislosti s vykonaním potrebných opráv a rekonštrukčných prác
na bytových domoch v G., a teda za účelom zveľadenia majetku fyzických osôb ako vlastníkov bytov v
nich. Na strane dlžníka tak vystupovali spotrebitelia, ktorým nebol úver poskytnutý v rámci obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe zákonného splnomocnenia (bytový zákon) v súlade so
zmluvou o výkone správy konal za spotrebiteľov žalobca ako správca bytového domu, pričom subjektom

základného hmotnoprávneho vzťahu s bankou boli jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov,
teda spotrebitelia.

18. Na základe bodu 5.5 zmluvy došlo k zvýšeniu pôvodného úrokového rozpätia žalovanou z 0,9 %
na 2,50 % ročne odo dňa 1.7.2011, ktorú zmluvnú podmienku označoval žalobca spočiatku výlučne

za neprijateľnú; neskôr tiež za nejasnú, nezrozumiteľnú a rozpornú s dobrými mravmi, preto neplatnú
a prijaté plnenie žalovanou na základe nej za bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ žalobca odkazoval
na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vydané v konaní pod sp. zn. 7Co/563/2015, kedy mala byť
vyslovená neprijateľnosť obdobného zmluvného ustanovenia, tak tento rozsudok bol medzičasom
zrušenýuznesenímNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Cdo/223/2016z25.10.2017arovnakosapostupovalo

aj v konaní pod sp. zn. 7Co/13/2018, kedy bol rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušený uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/141/2020 zo dňa 21.10.2020. Závery odvolacieho súdu v týchto
konaniach ale neboli prijaté v spore o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach podľa § 301
a nasl. CSP (Krajský súd v Žiline nemá na takéto spory ani kauzálnu príslušnosť), teda aplikácia §
305 a § 306 CSP (viazanosť výroku o neprijateľnej zmluvnej podmienke pre každého) tu bola úplne

vylúčená, aj pokiaľ ešte neboli rozhodnutia dovolacím súdom zrušené. S účinnosťou od 25.7.2023 boli
z CSP vypustené ust. § 301 až 306 CSP o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach a nahradené
zákonom č. 261/2023 Z.z. o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, ktorý v tretej
hlave (v § 23 až 25) takmer totožne upravuje konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach a
v § 25 zakotvuje, že výrok právoplatného rozhodnutia podľa § 24 ods. 1, ktorým súd určil neprijateľnosť

zmluvnej podmienky, je záväzný pre každého.
K tejto otázke zaujal stanovisko NS SR v rozhodnutí sp. zn. 9Cdo/135/2022 zo dňa 26.07.2023,
(a obdobne aj v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/65/2022 zo dňa 27.9.2023) s ktorým sa súd stotožňuje,
pričom uviedol, že zákaz používania neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53a OZ je
upravený v hmotnoprávnom predpise (Občianskom zákonníku), a to napriek tomu, že uvedené zákonné

ustanovenie má charakter procesnoprávnej normy (normujúc procesné účinky súdneho rozhodnutia).
Účinky súdneho rozhodnutia, rozhodnutie vydané v spotrebiteľskom spore nevynímajúc, však upravuje
CSP, a to v ust. § 228, v zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre
tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.Skutočnosť, či určitá zmluvná podmienka v individuálnom spotrebiteľskom spore je neplatná z dôvodu
neprijateľnosti, musí súd posudzovať v každom konkrétnom prípade s ohľadom na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu. Znenie § 53a OZ sa tak istým spôsobom dostáva do nesúladu s § 228 CSP.

Ustanovenie § 53a bolo do Občianskeho zákonníka doplnené zákonom č. 575/2009 Z. z. účinným od
1. marca 2010. Podľa prechodného ustanovenia § 879l sa ustanoveniami tohto zákona spravujú právne
vzťahy vzniknuté do 28. februára 2010; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich uplatnené
pred 1. marcom 2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok nadobudol účinnosť 1. júla 2016. Podľa § 1 CSP Civilný sporový poriadok upravuje postup

súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Podľa § 2
CSP sa podľa tohto zákona postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok,
Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.
Vzhľadom na uvedené má súd za to, že adekvátnym a účinným prostriedkom prevencie vo vzťahu k
používaniu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je konanie o abstraktnej
kontrole v spotrebiteľských veciach (§ 301 a nasl. CSP), na ktoré sú kauzálne príslušné vybrané krajské

súdy, je pri nich zabezpečená publicita vydaných rozhodnutí a tieto sú navyše záväzné erga omnes. Pri
subjektívne záväzných rozhodnutiach vydaných v individuálnych spotrebiteľských sporoch chýba práve
aspekt publicity súdnych rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že aj ust. § 53a OZ je
potrebné vzťahovať len na prípady, v ktorých bola neprijateľnosť zmluvnej podmienky určená v konaní
o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, a to najmä s ohľadom na vzájomný vzťah § 53a OZ

a § 298 v spojení s § 228 CSP (k tomu pozri aj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1038).
Obdobný záver prijal NS SR aj v uznesení sp. zn. Cdo/218/2021.
Súd poukazuje tiež na skutočnosť, že predmetom konania bol navyše iný typ úverového produktu, dlžníci
neboli zastúpení správcom a zmluvné ustanovenie bodu 4.6 nebolo totožné s ustanovením bodu 5.5.

v predmetnej zmluve.
Pokiaľ žalobca odkazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave v rozsudku č.k. 25Co/90/2020-684
zo dňa 24.11.2021, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 14C/21/2017-500 zo dňa
13.8.2020, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi príslušné sumy a zároveň ním bolo určené,
že ustanovenie čl. 5.5 dotknutej zmluvy o termínovanom úvere (obdobného znenia ako v tomto prípade)

je neplatné, v ktorom spore bolo dovolanie žalovaného proti rozsudku odvolacieho súdu rozsudkom NS
SR sp. zn. 5Cdo/71/2022 zo dňa 31.5.2023 zamietnuté, súd uvádza, že súdy vychádzali z diametrálne
odlišnej procesnej a nadväzne i skutkovej situácie, keď v prvoinštančnom konaní v dôsledku dôvodne
aplikovanej sudcovskej koncentrácie konania nebolo pripustené dokazovanie za účelom preukázania
individuálneho dojednania danej zmluvy, súdy teda vychádzali z iného záveru ako v tomto prípade, že

predmetná zmluva nebola individuálne dojednaná.

19. Spotrebitelia ako vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome sú v zmysle citovaného
§ 6 bytového zákona a v súlade so zmluvou o výkone správy pri správe ich bytového domu povinne
zastúpení správcom, ktorý do 31.10.2018 plnil v ich mene podľa § 8b ods. 1 bytového zákona a

od 1.11.2018 podľa § 9 ods. 7 bytového zákona vo svojom mene a na ich účet voči banke sám
všetky práva a povinnosti. To zodpovedá aj § 24a zákona č. 129/2010 Z.z., kde v prípade úverov
na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva
domu poskytovaných vlastníkom bytov plní veriteľ povinnosti voči takýmto dlžníkom iba prostredníctvom
správcu. Uvedená skutočnosť má vplyv na to, že správca (nie individuálni vlastníci) vedie zmluvné

rokovania, dojednáva zmluvné podmienky, realizuje výklad zmluvy a nadobúda subjektívnu vedomosť
o zvýšení úrokového rozpätia.
V konaní bolo preukázané, že správca ako zástupca vlastníkov bol žalovaným v zmysle znenia článku
5.5 poslednej vety úverových zmlúv riadne písomne informovaný o zmene úrokovej sadzby ešte pred
tým, ako ju žalovaný začal uplatňovať, keď žalovaný oznámil žalobcovi zvýšenie úrokového rozpätia

listom zo dňa 8.6.2011, ktorý bol podľa podacieho hárku pošty odovzdaný na poštovú prepravu dňa
8.6.2011 list 1. triedy (podaných 18 ks listov - ,,zvýšenie úrokového rozpätia“ adresovaných BD Trnava)
napokon o tom, že i v danom prípade bol list doručený žalobcovi svedčí skutočnosť, že žalobca
list priložil k predmetnej žalobe čo znamená, že ním disponoval, preto súd jeho doručenie žalobcovi
považoval za nesporné. V danom prípade neboli ustanovené žiadne konkrétne náležitosti oznámenia

zasielaného nie priamo spotrebiteľom, ale ich zástupcovi, ktorý bol o zmene výšky úroku a jej dôvodoch
upovedomený. Zákonné podmienky dojednania jednostrannej zmeny úrokovej sadzby v danom prípade
boli teda splnené, keď dôvod zvýšenia úrokovej sadzby bol v úverových zmluvách jasne a zrozumiteľne
dohodnutý a zároveň jej zmena bola vopred oznámená žalobcovi.Vedomosť žalobcu o zvýšení úrokového rozpätia vyplýva i z výpovede svedka M. I. J. v konaní sp.zn.
11C/25/2017 na pojednávaní dňa 21.1.2020, keď svedok uviedol, že klient bol vždy oboznámený čo ide
banka robiť, pamätá si, že to bolo s pánom L. a s ekonomickou námestníčkou.

20. Článok 5.5 zmluvy o úvere nadväzuje na článok 2.2.4, kde bola dohodnutá tzv. revizibilná úroková
sadzba, ktorá sa mení podľa pravidiel v článku 5.4, 5.5. a 5.6. úverovej zmluvy, čo bolo pri jej definícii
v 1. bode výslovne uvedené, a preto žalobca musel vedieť, že sa nejedná o fixný úrok. Zo znenia
bodu 5.5 zmluvy, za použitia interpretačných pravidiel v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka jasne

vyplýva, že žalovaný je oprávnený jednostranne zmeniť úrokovú sadzbu (resp. úrokové rozpätie), ak
dôjde k zmene miery rizika klienta, ktorá zmena miery rizika klienta môže súvisieť predovšetkým so
zmenou ratingu klienta alebo so zmenou rizikovej váhy klienta, pričom sa porovnávajú skutočnosti v
čase posledného posúdenia miery rizika klienta s aktuálnymi skutočnosťami. Pojmy „miera rizika klienta“
a „rating klienta“ sú pritom ekonomickými pojmami, ktorých význam musel byť žalobcovi ako správcovi a
zároveň podnikateľovi zrejmý. Pojem „miera rizika klienta“ znamená pravdepodobnosť zlyhania klienta

pri splácaní úveru. „Rating klienta“ predstavuje interné hodnotenie banky a hovorí o schopnosti splácať
dlhy, pričom konkrétne hodnotiace postupy sú súčasťou know-how banky alebo ratingovej agentúry, a
preto ich podrobnosti nebývajú zverejňované.
V prejednávanom spore teda za spotrebiteľov, vlastníkov jednotlivých bytov a nebytových priestorov
v konkrétnych bytových domoch pri uzatváraní konkrétnych zmlúv konala právnická osoba

prostredníctvom svojho prokuristu M. L., u ktorého sa oprávnene očakávala a predpokladala určitá
profesionalita. V zmysle § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení od 1.7.2007 správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome a na ich účet (priame zastúpenie) a je oprávnený konať pri správe
domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Podľa citovaného ustanovenia

správca vykonáva správu bytového domu samostatne vždy na účet vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, jedná sa teda o zastúpenie, z ktorého práva a povinnosti vznikajú priamo zastúpenému.
Preto ak kontraktačný proces v danom prípade bol vedený a individuálne dojednaný správcom z titulu
jeho oprávnenia vyplývajúceho z cit. ust. § 8b ods. 1 ZoVB, ako zákonným zástupcom spotrebiteľov,
je tým naplnená požiadavka individuálneho dojednania zmluvy so spotrebiteľmi. Správca totiž konal

samostatne a na ich účet. Oboznámenie vlastníkov správcom o obsahu návrhu zmluvy o úvere je
potom vnútornou otázkou ich vzájomného vzťahu, dojednania a zvyklostí, bez vplyvu na kompetenciu
správcu navonok konať na účet vlastníkov samostatne. Správca v tomto procese nie je treťou osobou,
ale zákonným zástupcom spotrebiteľov.
K uvedenej otázke v obdobnej veci tých istých strán sa obdobne vyjadril aj NS SR vo svojom uznesení

sp. zn. 9Co/135/2022 zo dňa 26.7.2023, ktorý uviedol, že na posúdenie individuálneho dojednania
zmluvnej podmienky nemá vplyv to, či sa jednotliví vlastníci mali v priebehu kontraktačného procesu
možnosť oboznámiť so znením jednotlivých zmluvných dojednaní, resp. ovplyvniť kontraktačný proces,
pretože konanie správcu, ktorý vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zastupuje, je
konaním na ich účet. Vo vzťahu k výsledku konania v danej veci je preto bez právneho významu, že

kontraktačného procesu s bankou sa zúčastňoval namiesto jednotlivých vlastníkov iba správca ako ich
zástupca, pretože to nemá vplyv na možnosť posudzovania zmluvných podmienok ako individuálne
dojednaných.
Žalobca je ako právnická osoba založená výlučne za účelom správy bytových domov povinný hospodáriť
s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade

s podmienkami zmluvy o výkone správy (odsek 2 písm. a) tohto ustanovenia). Bolo preto dôvodné
od žalobcu vyžadovať, aby pri uzatváraní zmlúv o termínovanom úvere konal tak, že dojedná čo
najvýhodnejšie podmienky aj pokiaľ sa týka ustanovení o cene plnenia, teda výške úroku za poskytnutý
úver. Bod 5.5. zmluvy súvisí so zmenou úroku za tam špecifikovaných podmienok, ktoré bol povinný
správca dojednať čo najvýhodnejšie v prospech vlastníkov bytov v súlade s §8b ods. 3 zákona o

vlastníctve bytov a nebytových priestorov, lebo s ich majetkom hospodáril s odbornou starostlivosťou
podľa odseku 2 tohto ustanovenia. Pri výkone správy bytových domov správcom sa prezumuje náležitá
miera odbornosti.

21. V danej veci, i z predložených viacerých rozhodnutí súdov, nebolo medzi stranami sporné, že Medzi

Bytovým družstvom so sídlom v Trnave - žalobcom a žalovaným bolo uzavretých niekoľko desiatok
úverovnaobnovuarekonštrukciubytovýchdomov,ktoréobsahujúspornýbod5.5..Uvedenéskutočnosti
potvrdili aj svedkovia M. I. J., bývalý zamestnanec žalovaného (výpoveď zo dňa 4.2.2020 v konaní
vedenom Okresným súdom Trnava sp. zn. 11C/51/2017) a M. K. L., bývalý štatutár správcu (výpoveďzo dňa 9.7.2020 v konaní vedenom Okresným súdom Trnava sp. zn. 11C/33/2017). Svedkovia potvrdili
i skutočnosť, že zvýšenie úrokového rozpätia žalovaný so správcom prediskutoval, správca o zvýšení
preto vedel.

Svedok M. K. L. vo svojej svedeckej výpovedi dňa 9.7.2020 zároveň potvrdil, že správca o obsahu
zmluvy rokoval, mohol ju meniť a pripomienkovať. Potvrdil, že v čase uzavretia zmluvy nepovažoval
správca žiadne ustanovenie za neurčité a vedel o zvýšení úrokového rozpätia od roku 2011, a aj keď
s ním spočiatku nesúhlasil, zmieril sa s ním.
O tom, že medzi žalovaným ako bankou a žalobcom ako klientom prebehol riadny kontraktačný procese

svedčí aj výpoveď M. K. L. na pojednávaní konanom dňa 9.7.2020 v konaní sp.zn. 11C/33/2017, ktorý
uviedolže„postupprirokovaníoúverovýchzmluváchboltaký,žebolivysvetlenépodmienkybanky,ktoré
museli byť odsúhlasené na schôdzi bytového domu - až následne Bytové družstvo podpísalo zmluvu,
a to po preštudovaní a odsúhlasení podmienok“, a tiež že „pri podpisovaní úverových zmlúv tieto svedok
(ako riaditeľ Bytového družstva) čítal, pred uzavretím prvých zmlúv sa radili aj s právnikom (boli spravené
aj „nejaké malé úpravy); v zmluvách boli aj pasáže ktoré neboli úplne jasné, tieto sa upravovali (zmluvy

čítali aj zástupcovi vlastníkov, ktorí mali záujem)“ - uvedené tvrdenia svedka spochybnené neboli.
Na pojednávaní dňa 28.7.2020 v konaní sp.zn. 11C/21/2017 svedok M. K. L. na otázku či čítal celý text
zmlúv ktoré podpisoval, uviedol: ,,Áno samozrejme, hlavne tie prvé, prvé detailne, ostatné sa pozreli
zbežnejšie, nie až tak detailne ako tie prvé, či sa tie ďalšie nelíšili od tých prvých.“
Ako vyplýva z výpovedí svedkov, M. L. vo svojich výpovediach z roku 2020 potvrdil, že v čase začatia

rokovaní išlo pri úveroch na zateplenie bytových domov o nový produkt a prvé rokovania trvali dlhšie.
Ako už súd uviedol, je nesporné, že následne uzavreli viacero zmlúv na ktoré poukázal žalovaný,
konkrétne to boli zmluva č. XX/XXX/XX z 14.8.2006 (spor vedený OS Trnava sp. zn. 33Csp/168/2017),
zmluva č. XX/XXX/XX z 24.8.2006 (spor vedený OS Piešťany sp. zn. 15Csp/71/2018), zmluva č. XX/
XXX/XX z 2.10.2006 ( spor vedený OS Trnava sp. zn. 33C/60/2016), zmluva č. XX/XXX/XX z 2.10.2006

(spor vedený OS Trnava sp. zn. 21C/58/2017), zmluva č. XX/XXX/XX z 2.10.2006 (spor vedený OS
Trnava sp. zn. 32C/39/2017), zmluva č. XX/XXX/XX z 2.10.2006 (spor vedený OS Trnava sp. zn.
32C/50/2017), zmluva č. XX/XXX/XX z 2.10.2006 (spory vedené OS Trnava sp. zn. 22C/78/2017 a sp.
zn. 11Csp/42/2020), zmluva č. XX/XXX/XX z 2.10.2006 (spor vedený OS Trnava sp. zn. 27C/31/2017),
zmluva č. XX/XXX/XX z 16.10.2006 (spor vedený OS Trnava sp. zn. 11Csp/134/2016), zmluva č.

XX/XXX/XX z 19.10.2006 (spor vedený OS Trnava sp. zn. 22C/36/2017), zmluva č. XX/XXX/XX z
19.10.2006 (spor vedený OS Trnava sp. zn. 16C/47/2017) a zmluva č. XX/XXX/XX z 21.12.2006 (spor
vedený OS Trnava sp. zn. 11C/42/2017).
Už iba z týchto údajov je zrejmé, že správca nežaloval bezdôvodné obohatenie zo žiadnej zmluvy
uzavretej skôr ako v auguste 2006 a najviac zmlúv sa uzavrelo 2.10.2006. To vylučuje správnosť

domnienky žalobcov vnesené do svedeckých výpovedí, že zmluva bola rokovaná s Prvou komunálnou
bankou! Naopak, je zrejmé, že konkrétna zmluva bola rokovaná v roku 2006 a jej znenie je tak totožné
so zmluvami uzavretými následne, teda i zmluvou ktorá je predmetom tohto konania uzavretou v roku
2008. Napokon súd poukazuje na skutočnosť, že svedkovia mali vedomosť v akom spore vypovedajú,
kto je stranou sporu, z čoho vyplýva, že sa vyjadrovali k zmluvám uzavretým s Dexia bankou Slovensko

(následne I. P.).
Z vyššie uvedeného, podľa názoru súdu vyplýva, že je nesporné, že minimálne k prvým zmluvám
v roku 2006 prebehol riadny kontraktačný proces, v rámci ktorého mal žalobca možnosť pripomienkovať
jednotlivé ustanovenia zmluvy.

22. V priebehu konania zástupca žalobcu predložil ďalšie zápisnice z pojednávaní vedených na
tunajšom súde, v ktorých poukazoval na výpovede svedkov M. L. a M. J. s tým, že svedecké
výpovede nepreukazujú ani náznak individuálneho dojednania čl. 5.5, svedecké výpovede M. L. sa
týkali iba podávania žiadostí o úver, ktoré spracovávali na pracovisku v G., obsah zmluvy bol nemenný,
vypracovaný centrálou a nikdy ju nevidel žiadny právnik.

Konkrétne právny zástupca žalobcu poukazoval na:
- výpoveď M. J. zo dňa 30.1.2019 spis.zn.: 22Csp/86/2017 kde svedok neuviedol nič k individuálnemu
dojednaniu, iba k dôvodom zvýšenia úrokového rozpätia – „dôvodom bolo porušenie zmluvy a bonita
klienta“
- výpoveď svedka M. J. zo dňa 27.6.2019 spis.zn.: 11Csp/134/2016 kde sa svedok nevyjadril k

individuálnemu dojednávaniu, k procesu uzatvárania zmluvy, svedok sa vyjadril k dôvodom zvýšenia
úrokového rozpätia- výpoveď svedka M. J. dňa 12.12.2019 spis.zn.: 11C/21/2017 kde svedok uviedol ku „kontraktačnému“
procesu iba jednu vetu „všetky zmeny týkajúce sa zmlúv schvaľoval odbor rizika, centrála“ a uviedol ,
že nepozná dôvody zmeny úrokového rozpätia

- výpoveď svedka M. J. dňa 21.1.2020 spis. zn.: 11C/25/2017, výpoveď neobsahovala nič k
individuálnemu dojednaniu, pretože úvery boli považované za podnikateľské, svedok vypovedá iba k
dôvodom zvýšenia úrokového rozpätia
- výpoveď svedka M. J. dňa 28.1.2020 spis. zn.: 11C/33/2017 kde zo svedeckej výpovede vyplýva,
že banka pristupovala k úverom pre bytové domy ako k podnikateľským úverom; z výpovede svedka

vyplýva, že pred podpisom zmluvy ( pripravenej na centrále banky z formulárovej zmluvy) zmluva bola
čítaná, kontrola správnosti vyplnenia zmluvy však nie je individuálnym dojednaním; z výpovede svedka
vyplýva, že pobočka v G. bola iba komunikačný kanál, reálne všetky rozhodovacie právomoci mala iba
centrála banky
- výpoveď svedka M. J. dňa 4.2.2020 spis. zn.: 11C/51/2017 obsahuje iba stručnú odpoveď na otázku
právnej zástupkyne žalobcu, opätovne o čítaní zmlúv pred podpisom; z výpovede vyplýva, že zmluvy

patrili do výsostnej kompetencie centrály, jednalo sa o podnikateľské ( nie spotrebiteľské) zmluvy,
individuálne dojednanie je tým pádom logicky vylúčené
-výpoveďsvedkaM.L.dňa9.7.2020spis.zn.:11C/33/2017zktorejvyplýva,žezmluvabolaštandardná,
nevstupovali do úpravy zmluvy a žalovaný určil úverové podmienky, a po odsúhlasení na dome došlo
k podpisu zmluvy. Nakoľko žalovaná nemala konkurenciu pri poskytovaní úverov na obnovu bytových

domov, tieto podmienky museli byť akceptované. O. N. sa nezúčastňoval individuálneho dojednania,
nakoľko žiadne ani nebolo, v zmysle výpovedí M. J., do procesu vstúpil až neskôr v roku 2012
- výpoveď svedka M. J. dňa 28.7.2020 spis. zn.: 11C/21/2017 potvrdzuje, že žiadne zmeny ani neboli
žiadané zo strany žalobcu, riešili sa iba záležitosti týkajúce sa splátok, predkladania dokumentácie,
zabezpečenia úveru, poistenia, teda nie zmluva. Individuálne dojednávanie vôbec neprebehlo.

- výpoveď svedka M. L. dňa 4.8.2020 spis. zn.: 11C/51/2017 z ktorej vyplýva, že pripomienky, ktoré mali
k zmluve väčšinou neboli akceptované, zmeny sa týkali len úroku, výšky tvorby fondu opráv, to však
nie je úprava resp. individuálne rokovanie o úverovej zmluve, ale iba o podmienkach poskytnutia úveru.
Záver o individuálnom dojednaní správcom však z výpovede svedka nevyplýva
- výpoveď svedka M. L. dňa 22.9.2020 spis. zn.: 11C/25/2017 obsahuje iba stručnú odpoveď na

otázku právnej zástupkyne žalobcu, opätovne o dohadovaní úverových podmienok, čítaní zmlúv pred
podpisom.
- výpoveď svedka M. J. M. L. dňa 2.2.2022, 25.4.2022, 9.6.2022 a dňa 2.2.2023 spis.zn.: 14C/203/2016,
spis.zn.: 14C/204/2016, spis.zn.: 33C/62/2016 z ktorých vyplýva, že zmluvy boli fixne dané bankou,
žalobca nikdy zmluvy nepripomienkoval, nemohli sa individuálne dojednávať a prvé zmluvy boli za čias

Prvej komunálnej banky, a.s.; svedok potvrdil, že zmluva bola formulárová, bez možnosti individuálne
dojednávať jej obsah, niečo v nej meniť; že prvé zmluvy boli uzatvárané za čias Prvej komunálnej banky,
a.s., neobsahovali článok 5.5 a žalobca podstatným spôsobom neovplyvňoval text zmluvy ( iba úroky a
parametre bytových domov sa dopĺňali; že rokovania sa viedli k podávaniu úverových žiadostí, zmluvy
sa na pobočke žalovanej v G. nevypracovávali, zmluvy sa vypracovávali na centrále, až po odsúhlasení

úverovej žiadosti zo vzorov zmlúv banky, ktoré boli nemenné.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že zo samotných výsluchov je zrejmé, že prvé zmluvy sa uzatvárali
v roku 2006, pričom zmluvy sa nedojednávali, dojednávali sa podmienky poskytnutia úveru a formálne
náležitosti k čerpaniu úveru, nakoľko sa jednalo vôbec o nový bankový produkt, pripomienky žalobcu
boli akceptované v minimálnom rozsahu a dotýkali sa maličkostí nie podstatných častí zmluvy. Podľa

výpovedepánaL.(str.2,Zápisnicazpojednávaniaspis.zn:11C/21/2017zodňa28.7.2020)prvézmluvy
boli poskytnuté na kontrolu, kde právnik ( O. N.) vykonal len minimálne úpravy, ktoré banka akceptovala,
pričomsvedokopisuječasovo,žesajednalooobdobieroka2006„Dexiabolaprvábanka,ktorádokázala
poskytnúť úvery bytovým domom. Potom neskôr prišli ďalšie banky, ktoré poskytovali tento úver.“
Z výsluchu pána J. vyplýva, že zmluvy sa sprísňovali a najjednoduchšie boli v roku 2006, tie ani

neobsahovali možnosť zvýšenia úrokového rozpätia, pretože neobsahovali článok 5.5 Zmluvy.
Pán L. síce tvrdí, že zmluvy „zbežne čítali“, ale je zásadné, že si túto zmenu nevšimol a nevedel o tom,
že sa dá jednostranne navýšiť úrokové rozpätie žalovaným. (str. 5, Zápisnica z pojednávania spis. zn:
11C/21/2017 zo dňa 28.07.2020) „Nevedeli sme to, ani sme nepočítali, že by sa to tak jednostranne
zvýšilo“)To sa dozvedel až následne v roku 2012 po aplikácii daných ustanovení bankou a po faktickom

zistení, „že sa niečo na účtoch domov deje“ ekonomickou námestníčkou.
Svedok M. J. potvrdil, že boli minimálne tri varianty zmluvy, pričom svedok L. tvrdil, že zmluvy boli
rovnaké ( str. 3, Zápisnica z pojednávania spis. zn: 11C/21/2017 zo dňa 28.07.2020). Svedok M. J.
následne na pojednávaní dňa 28.07.2020 tvrdil, že: „Vždy, keď sa vypracoval nejakým spôsobom novýtext úverovej zmluvy, bol klientovi zaslaný na prečítanie, následne sme mali rokovanie, kde sme si
vysvetlili všetky náležitosti, zmluva bola detailne prebratá.“ Následne však tieto tvrdenia popiera, keď
sám svedok hovorí: „V roku 2008 sa poskytovali ročne desiatky úverov, rokovanie bolo ku každej zmluve,

hlavne pri podpise, ak bolo skonštatované, že táto zmluva je taká istá ako včera, predvčerom, minulý
týždeň, boli prebraté základné ustanovenia: na čo je úver použitý, účel úveru, výška úveru, úroková
sadzba, aký typ úrokovej sadzby, podmienky splácania..., zmluva sa prešla v hlavných bodoch pred
každým podpisom.“ ( str. 6, Zápisnica z pojednávania spis. zn: 11C/21/2017 zo dňa 28.07.2020) Ak by
mal žalovaný dôkazy o pravidelnom zasielaní návrhov zmlúv emailovými správami, nebol by problém

ich určite predložiť a žalovaný by ich v rámci procesnej obrany určite predložil. Vzhľadom k tomu, že
táto komunikácia neprebiehala, nie je možné o tom predložiť listinné dôkazy.

23. Podľa názoru súdu, svedecké výpovede svedkov M. L. a M. J. na ktoré poukázal právny zástupca
žalobcu, nevyvrátili tvrdenie M. K. L., že pri rokovaní o úverových zmluvách boli vysvetlené podmienky
banky, boli vykonané aj úpravy, nejasné pasáže sa upravovali (výpoveď dňa 9.7.2020 v konaní sp.zn.

11C/33/2017), že čítal hlavne prvé zmluvy detailne a ostatné zmluvy sa pozreli zbežnejšie, či sa nelíšili
od tých prvých.“ (výpoveď dňa 28.7.2020 v konaní sp.zn. 11C/21/2017). To, že svedok M. J. v roku 2022
uviedol, že on zmluvu neupravoval a upravovala ju centrála banky, ktorá mu ju zaslala, je pre posúdenie
individuálneho dojednania irelevantné.
Pre individuálne dojednanie je naopak významné práve to, že zvýšenie úrokového rozpätia žalovaný so

správcom prediskutoval, správca o zvýšení preto vedel (uvedené potvrdili svedkovia M. I. J. /výpoveď
zo dňa 4.2.2020 v konaní vedenom Okresným súdom Trnava sp. zn. 11C/51/2017/ a M. K. L., /výpoveď
zo dňa 9.7.2020 v konaní vedenom Okresným súdom Trnava sp. zn. 11C/33/2017/).

Ďalej je významné to, že svedok M. L. potvrdil, že banka akceptovala niektoré pripomienky, aj keď nie
významné a tiež skutočnosť, že správca ako priamy zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov -
spotrebiteľovmalmožnosťsasovšetkýmizmluvnýmiustanoveniamioboznámiťpredpodpisomzmluvya
zároveň mohol aj reálne ovplyvniť ich obsah, ktorá skutočnosť, podľa názoru súdu, v konaní preukázaná

bola. Miera, do akej toto svoje oprávnenie správca aj reálne využil, je pritom nerozhodujúca, tak ako
je nerozhodujúce či správca uzatváranie zmlúv konzultoval s právnikom. Preto ani predložené čestné
prehlásenie zo dňa 25.1.2023 v ktorom R. O. A. vyhlásil, že sa žiadnym spôsobom nepodieľal na
úverových zmluvách je pre posúdenie individuálneho dojednania irelevantné.
Zároveň sa súd stotožňuje s názorom žalovaného, že svedecké výpovede z roku 2022 – 2023 nemožno

už považovať s poukazom na odstup času, ktorý uplynul od udalostí ku ktorým sa mali vyjadriť
ako i na skutočnosť, že svedkovia mali možnosť oboznámiť sa s rozhodnutiami súdov v týchto sporoch,
ktorá skutočnosť mohla myť vplyv na ich výpovede v konaní, za tak autentickú, ničím neovplyvnenú
a dôveryhodnú ako prvé výpovede.

24. S poukazom na uvedené, má súd za to, že bolo preukázané, že správca reálne zasahoval
do zmluvných rokovaní a mohol ovplyvniť obsah zmluvy. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka
nevyžaduje, aby zmluvné ustanovenia boli výsledkom procesu zmien zmluvy. Nie je ani nevyhnutné,
aby spotrebiteľ podmienky naozaj aj čítal. To, že pri neskorších zmluvách (uzavieraných od roku 2006)
toto svoje oprávnenie už z vlastného rozhodnutia využíval v nižšej miere a ku kontraktačnému procesu

tak pristupoval ľahkovážne a nezodpovedne, je pre záver o individuálnom dojednaní zmluvy irelevantné.
Za nerozhodné súd považoval tiež to, že M. L. (zástupca správcu) v niektorých výpovediach uviedol,
že nevedel, že banka môže zmeniť úrokové rozpätie, keďže pri zodpovednom prístupe to z obsahu čl.
5.5 zmlúv vedieť mal a mohol.

25. Čo sa týka námietky žalobcu, že zmluvy o úvere boli formulárové, a teda ich obsah spotrebiteľ
nemohol ovplyvniť, tak skutočnosť, že článok 5.5 nebol v zmluvách menený neznamená, že zmluva
bola formulárová a do jej obsahu sa nedalo zasiahnuť, ale znamená, že keď sa na tomto článku tie
isté zmluvné strany už dohodli a prerokovali ho v minulosti, tak pri každej ďalšej zmluve uzatvorenej
medzi nimi, ktorá ho obsahovala v totožnom znení, individuálne rokovania neviedli, čo je samozrejmé.

Správcapotvrdil,ževedelotomtočlánku,lebovedel,žezmluvaobsahujemožnosťbankyzvýšiťúrokové
rozpätie; vlastníci bytov v drvivej väčšine nenamietali znenie úverovej zmluvy, to ale neznamená, že
zmluva nebola individuálne dojednaná so správcom ako ich zástupcom, keďže bytové družstvo malo
zmluvy k dispozícii pred podpisom a možnosť pripomienkovať ich bola daná; mali teda teoretickúmožnosť upravovať ustanovenia zmluvy. Svedok M. J. potvrdil, že niekedy bolo druhej zmluvnej strane aj
vyhovené. Zhodne uviedli, že prvé rokovania sa týkali podmienok samotného úveru, za akých bude úver
poskytnutý, za akú odplatu, týkali sa tvorby fondu, výšky splátok, doby splatnosti. Následne sa rokovalo

aj o písomných náležitostiach zmluvy, strany sa vyjadrovali k niektorým ustanoveniam zmluvy. Pri prvých
rokovaniach si strany vysvetlili niektoré nejasné ustanovenia a pojmy, prvé zmluvy boli podrobnejšie
upravované, ďalšie zmluvy sa kontrolovali zbežnejšie. M. L. potvrdil, že zmluvy si mohli na bytovom
družstve vopred prečítať a pripomienkovať, uzatváranie prebiehalo dlhšie, naťahovalo sa to vzhľadom
na jednotlivé pripomienky. Rokovania o ďalších zmluvách boli už kratšie. Uzatvoreniu predchádzala

schôdza vlastníkov bytov a potom zmluvu s bankou podpísali. Boli to štandardné jednania. Ak by podľa
predstavy žalobcu mala banka so všetkými vlastníkmi, resp. s každým vlastníkom bytu individuálne
dojednávať podmienky pri uzatváraní zmlúv týkajúcich sa bytového domu, v ktorom vykonáva správu
(tu konkrétne podmienky poskytnutia úveru), potom by nemala funkcia správcu, ktorý by mal konať (tu
konkrétne s bankou) v mene vlastníkov pri všetkých jeho úkonoch s odbornou starostlivosťou, vôbec
zmysel. Správca bol aj v tomto spore žalobcom, keď ho súd ako žalobcu pripustil v zmysle § 9 ods. 7

aktuálneho bytového zákona, lebo to považoval za hospodárne a efektívne. Funkciou správcu je, aby
hájil záujmy vlastníkov bytov, či už v konaní pred súdmi, správnymi orgánmi alebo pri uzatváraní zmlúv
týkajúcich sa bytov, ktorých správu vykonáva.

26. Žalobca v žalobe ako dôvod neplatnosti bodu 5.5. zmluvy v žalobe uvádzal, že ide o neprijateľnú

zmluvnú podmienku. Následne, až počas konania uviedol, že ustanovenie je neurčité a nezrozumiteľné
a preto neplatné. Tieto tvrdenia žalobcu si odporujú, pretože žalobca v žalobe tvrdí, že uvedené
ustanovenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - takýto záver však predpokladá, že žalobca
bol schopný pochopiť význam uvedeného ustanovenia, a že už pri samotnom koncipovaní bodu 5.5.

bolo zrejmé, že dané ustanovenie umožňuje jednostranné zvýšenie úrokového rozpätia na základe
vlastného uváženia žalovaného ako banky. Z uvedeného vyplýva že pôvodne žalobca v žalobe určitosť
predmetného ustanovenia ani nespochybňoval, a vychádzajúc zo žaloby mu bol jeho význam zrejmý -
neskoršie spochybňovanie určitosti ustanovenia bodu 5.5. zmluvy považoval preto súd za účelové.

27.Neprijateľnázmluvnápodmienkajetakéustanoveniespotrebiteľskejzmluvy,ktoréspôsobujeznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a jej použitie zákon
sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vymenované, keďže
ustanovenie § 53 OZ obsahuje len ich demonštratívny výpočet. Zákon v tomto ustanovení však zároveň
výslovne zdôrazňuje, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku nejde vtedy, ak ide o predmet plnenia alebo

cenu plnenia. V zmysle § 497 a § 502 Obchodného zákonníka o úverovej zmluve, úrok predstavuje
cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi peniaze, je to zmluvne dojednaná cena úveru, odplata za
poskytnutý úver (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020). Úrok z úveru teda predstavuje
cenu plnenia, v dôsledku čoho v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, vo všeobecnej rovine najmä vo
vzťahu k jeho výške, neprichádza do úvahy jeho posudzovanie ako prípadnej neprijateľnej zmluvnej

podmienky (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/104/2020). Keďže zmluvná podmienka
uvedená v bode 5.5 zmluvy sa týka ceny plnenia, je zo zákona vylúčené jej určenie za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. V ustanovení § 53 ods. 4 sú však upravené dve výnimky (pod písmenom j), kedy je
ustanovenie zmluvy o cene plnenia neprijateľné. V odseku 16 tohto ustanovenia (§ 53) pod písmenom
a) OZ v aktuálnom znení je vylúčená aplikácia týchto výnimiek v prípadoch, ak cena plnenia závisí od

pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, ktoré dodávateľ neovplyvňuje.
Zákaz retroaktivity ale bráni uplatneniu tohto ustanovenia na daný prípad.

28. Žalobca v tomto spore presviedčal súd o existencii neprijateľnej zmluvnej podmienky upravenej v
ods. 4 pod písmenami i) a j) tohto ustanovenia (§ 53), teda žalobca bod 5.5 zmluvy o úvere subsumoval

pod dve špeciálne skutkové podstaty, avšak v tomto prípade sa nejedná ani o jednu z týchto možností.
Nešlo o jednostrannú bezdôvodnú zmenu zmluvných podmienok zo strany dodávateľa (písm. i), keď
dôvod zmeny úrokového rozpätia bol dohodnutý v zmluve za jasných a určitých podmienok, ktoré boli
aj dodržané, vysvetlené a tento postup bol druhej zmluvnej strane po vzájomnom prerokovaní včas
oznámený, preto podradenie bodu 5.5 zmluvy pod predmetné ustanovenie nebolo správne. Banka má

síce možnosť jednostranne meniť zmluvnú podmienku (zvýšenie či zníženie úroku) v spotrebiteľskej
zmluve, avšak nie bez dôvodu dohodnutého v zmluve (dôvodom bola zmena miery rizika klienta, ktorá
bola zrozumiteľne špecifikovaná v zmluve). Podľa písmena j) sú zakázané dva typy klauzúl: také, ktoré
stanovujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená až v čase splnenia a spotrebiteľ nemá právo odzmluvy odstúpiť alebo také, ktoré oprávňujú dodávateľa podstatne zvýšiť cenu tovaru alebo služby a
spotrebiteľ nemá právo od zmluvy odstúpiť. Na základe predmetného ustanovenia zákon nezakazuje
akékoľvekklauzulyzvyšujúcecenu,alelenklauzulyoprávňujúcedodávateľazvýšiťcenupodľajehovôle.

Zmenaakýchkoľvekzmluvneurčenýchpodmienokjezakázanávtedy,akzávisílenodjednejstrany,anie
od vopred jasných a objektívnych kritérií. Aj v spotrebiteľskej zmluve je možné dohodnúť určitú indexáciu
ceny. V danej veci nešlo o svojvoľné zvýšenie úroku dodávateľom (žalovanou), ale zvýšenie na základe
objektívne a jasne stanovených kritérií, ktoré dojednal s bankou skúsený odborník na hospodárenie s
majetkom vlastníkov bytov, toto odsúhlasil a o možnom zvýšení mal vedomosť, čo bolo potvrdené jeho

svedeckouvýpoveďouvtomtokonaní.Ustanoveniebodu5.5zmluvyniejeaninerovnovážnevprávacha
povinnostiach zmluvných strán, lebo umožňuje zmenu úrokovej sadzby nielen v neprospech spotrebiteľa
(teda sadzbu zvýšiť), ale aj v prospech spotrebiteľa (teda sadzbu znížiť). Keďže nebola preukázaná
existencianeprijateľnejzmluvnejpodmienkyvspotrebiteľskýchzmluváchotermínovanomúveretvrdená
žalobcom upravená v § 53 ods. 4 písm. i), ani j) OZ pri špeciálnych skutkových podstatách, mohlo by sa v
prípadeustanoveniabodu5.5zmlúvjednaťoneprijateľnúzmluvnúpodmienkupodľagenerálnejklauzuly

uvedenej v § 53 ods. 1 OZ, pri ktorej je prieskum zo zákona vylúčený jej individuálnym dojednaním,
resp. cenou plnenia, ktorou je úrok z úveru.

29. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej
zmluvy o termínovanom úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľnápodmienka“).Toneplatí(výnimkazprvejvety),akideopredmetplnenia,cenuplneniaalebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Zo znenia cit. § 53 ods. 1 OZ je zrejmé, že zákonodarca zaviedol pre individuálne zmluvné
dojednania výnimku z testu neprijateľnosti v generálnej klauzule zakotvenej v § 53 ods. 1 OZ. Vecný
rozsah prieskumu neprijateľnosti zmluvných podmienok je tak obmedzený len na štandardné zmluvné
dojednania a nepodliehajú mu tie zmluvné podmienky, ktoré boli individuálne dojednané a to i vtedy, ak
bysajednaloozmluvnépodmienkydemonštratívnevymenovanévods.4citovanéhoustanovenia.Tento

záver vyplýva aj z čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, podľa ktorého zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa tohto ustanovenia základnou všeobecnou
podmienkou pre posudzovanie nekalosti zmluvnej podmienky je, aby nebola individuálne dohodnutá.

30. V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy (ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ
priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho
poriadku Slovenskej republiky) čl. 3 bod 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá

sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 tohto článku,
podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky, alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne

dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy
naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo
dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom
podať dôkaz. Podľa bodu 3 tohto ustanovenia, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam
podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

31. Z citovaných ustanovení potom vyplýva, že ak žalovaný ako veriteľ resp. dodávateľ na ktorom
spočíva dôkazné bremeno, preukáže, že dotknutá zmluvná podmienka čl. 5.5 zmlúv bola individuálne
dohodnutá, nemôže byť neprijateľnou a teda neplatnou. V predmetnom konaní bolo preukázané
individuálne dojednanie danej zmluvy.

32. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť, že znenie bodu 5.5. zmluvy je neurčité, nezrozumiteľné,
v rozpore s dobrými mravmi a preto neplatné, súd ho považoval za určité a zrozumiteľné, a teda v tomto
smere za platne dojednané (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď zo znenia bodu 5.5. zmluvyvyplýva, že žalovaný je oprávnený jednostranne zmeniť úrokovú sadzbu (resp. úrokové rozpätie), ak
dôjde k zmene miery rizika klienta ktorá môže súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu klienta alebo so
zmenou rizikovej váhy klienta, pričom sa porovnávajú skutočnosti v čase posledného posúdenia miery

rizika klienta s aktuálnymi skutočnosťami (pojmy „miera rizika klienta“ a „rating klienta“ sú ekonomickými
pojmami, ktorých význam musel byť žalobcovi ako správcovi a zároveň podnikateľovi zrejmý). Zároveň
je dôležité brať do úvahy skutočnosť, že kontraktácia prebiehala medzi dvoma právnickými osobami,
pričom správca ako profesionál v danej oblasti má mať dostatok vedomostí na porozumenie obsahu
zmluvných dojednaní. Uvedené znenie ustanovenia zmluvy je tak s poukazom na jeho formuláciu

zrozumiteľné a určité, keď z ustanovenia bodu 5.5. zmluvy je zrejmé, že správca si bol vedomý
toho, že banka môže jednostranne zmeniť úrokové rozpätie v prípadoch uvedených v ustanovení.
Tejto vedomosti zodpovedalo jazykové vyjadrenie ustanovenia, predchádzajúce rokovania banky a
správcu o uzavretí zmluvy vrátane pripomienkovania, ako aj v konečnom dôsledku akceptácia aplikácie
uvedeného ustanovenia správcom. Na určitosti zmluvného dojednania nič nemení ani to, že v bode
5.5. zmluvy sa hovorí o zmene úrokovej sadzby, pričom banka pristúpila k zmene úrokového rozpätia -

sadzbu EURIBOR (predtým BRIBOR) neurčuje totiž žalovaný, ale príslušná európska inštitúcia, a preto
ustanovenie bodu 5.5. možno aplikovať iba na zmenu úrokového rozpätia, nie na zmenu základnej
sadzby, avšak v konečnom dôsledku došlo k zmene úrokovej sadzby ako takej. V čase uzatvorenia
zmluvy bol prokuristom správcu M. K. L., ktorý zmluvu o úvere (aj viaceré obdobné zmluvy) počas
vykonávania funkcie prokuristu podpísal.

Súd nezistil ani žiaden rozpor daného dojednania s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, keď v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Dobré mravy možno definovať ako základné všeobecne uznávané v spoločnosti panujúce morálne
zásady ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. NS SR pod R 5/2009 definoval dobré mravy ako

obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie..., ktoré zodpovedá základným v spoločnosti prevládajúcim
morálnym zásadám. Právny úkon, ktorý v zmysle cit. ust. § 39 OZ nie je dovolený, je absolútne
neplatný a to od počiatku ex tunc, teda spätne od uzavretia zmluvy, pričom na absolútnu neplatnosť
musí súd prihliadať z úradnej povinnosti ex officio. Platnosť právneho úkonu sa pritom posudzuje so
zreteľom na okolnosti v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Plnenie z neplatného právneho úkonu

je bezdôvodným obohatením (§ 451 OZ), ktoré sa musí vydať (§ 457 OZ).
Pri posúdení textu citovaného ustanovenia 5.5 zmluvy cez prizmu vyššie uvedených teoretických
východísk súd žiadnu nemorálnosť čl. 5.5 zmluvy, teda jeho rozpor s dobrými mravmi nezistil,
keď nezistil čím by predmetné dojednanie mohlo narúšať základné morálne spoločenské zásady.
Absencia niektorých okolností pre uplatnenie predmetného ustanovenia, by zakladala neurčitosť

alebo nezrozumiteľnosť predmetného právneho úkonu, nie však jeho rozpor s dobrými mravmi.
Ustanovenie ani jednostranne nezvýhodňuje banku na úkor spotrebiteľov, keďže umožňuje zvýšenie
i zníženie úrokovej sadzby. Ani možnosť jednostranného zvýšenia úrokovej sadzby bankou zakotvená
v predmetnom ustanovení, sama osebe nezakladá rozpor s dobrými mravmi. Sám zákon totiž
jednostrannú zmenu zmluvných podmienok za splnenia zákonom stanovených podmienok, pripúšťa (§

53 ods. 4 písm. i/ v spojení s akt. ods. 15 OZ).
Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti poukazuje na neplatnosť predmetného dojednania pre rozpor
neprijateľnej podmienky so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, sám neuvádza pre aký
rozpor,sktorýmkonkrétnymustanovenímzákona,bytotozmluvnédojednaniečl.5.5malobyťabsolútne
neplatné, súd takýto rozpor nezistil.

Súd pritom dáva do pozornosti, že NS SR v uznesení sp. zn. 9Cdo/135/2022 zo dňa 26.7.2023 uviedol,
že v tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti skutočnosť, že špeciálna právna úprava v § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka má prednosť pred všeobecnou v § 39 Občianskeho zákonníka.

33. S ohľadom na všetky zistené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov i smernice mal

súd za preukázané, že v čase uzatvárania zmlúv o termínovanom úvere uzatvorených medzi stranami
sporu v roku 2006 správca ako zástupca spotrebiteľov mal možnosť pri uzatváraní týchto zmlúv ovplyvniť
obsah návrhu pripraveného žalovanou, keď bol preukázaný riadny priebeh kontraktačného procesu
medzi stranami a individuálne dojednanie sporného ustanovenia bodu 5.5 zmlúv o termínovanom
úvere, v dôsledku ktorého došlo k zvýšeniu úrokového rozpätia dohodnutým spôsobom, o čom mal

správca už pri uzatváraní zmlúv vedomosť ako to sám potvrdil a tento článok ako aj celú zmluvu mal
možnosť po preštudovaní si jej obsahu aj pripomienkovať. Ak túto možnosť nie pri každej zmluve využil,
keď jej obsah mu bol už zo svojej predchádzajúcej činnosti známy a rozhodol sa tak po vlastnom
uvážení, ktoré konanie je pochopiteľné, toto nemôže mať za následok odopretie mu možnosti zostrany dodávateľa do obsahu zmluvy zasiahnuť. Dodávateľ teda preukázal individuálne dojednanie
namietanej zmluvnej podmienky a možnosť spotrebiteľov prostredníctvom ich zástupcu ovplyvniť jej
obsah. V ďalších zmluvách uzatvorených v rokoch 2008, teda i v danom prípade, bolo znenie bodu 5.5

nezmenené, avšak od 1.1.2008 došlo k zmene právnej úpravy, podľa ktorej je spotrebiteľskou zmluvou
každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pričom táto nesmie obsahovať neprijateľné zmluvné
podmienky, ibaže sa týkajú predmetu plnenia, ceny plnenia alebo ak boli individuálne dojednané.
Sporné ustanovenie článku 5.5 v zmluvách sa týkalo odôvodnenej zmeny ceny plnenia (úroku) a
bolo aj individuálne dojednané; nešlo ani o žiadny prípad z demonštratívneho výpočtu vymenovaných

neprijateľnýchzmluvnýchpodmienokvodseku4ustanovenia§53(tedaaniožalobcomtvrdenúzmluvnú
podmienku podľa písmena i), resp. j) tohto ustanovenia), ktoré by mali byť podľa žalobcu vždy neplatné.
V tejto súvislosti poukazuje súd na požiadavku eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva v súlade
so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

34. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov,

aby dosiahli cieľ sledovaný Smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku.
Vnútroštátne orgány aplikácie práva sa majú vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho
práva, t. j. jeho výklad v súlade so Smernicou, aby sa tak zabezpečil reálny účinok Smernice bez
ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok. Keďže v sporoch
medzi jednotlivcami je priamy účinok Smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či

môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Zásada
eurokonformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť
k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným Smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť. Podľa
článku 3 Smernice sa zmluvná podmienka považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zo zmluvy ku škode spotrebiteľa za podmienky, že

nebola individuálne dohodnutá, teda bola vopred navrhnutá a spotrebiteľ nemohol z tohto dôvodu
ovplyvniťjejpodstatu,najmäpripredbežneformulovanejštandardnejzmluve.Vsúladestýmtovýkladom
individuálne dojednanie zmluvnej podmienky sa nepovažuje za nekalé. Keďže v konaní bolo takéto
individuálne dojednanie zmluvnej podmienky preukázané svedeckými výpoveďami osôb zúčastnených
na kontraktačnom procese zmluvných strán, nemožno takúto podmienku považovať za neprijateľnú, a

teda neplatnú.

35. Pretože nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej nepovažoval súd za
dôvodný, nezaoberal sa jeho namietaným premlčaním.

36. Súdkostatnýmlistinnýmdôkazomuvádza,žežalobcapredložilakolistinnýdôkaziOdpoveďNBSzo
dňa 5.10.2021, z ktorej vyplýva, že Národná banka Slovenska odpovedala na žiadosť Bytového družstva
v Trnave o prieskum neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v bode 5.5 Zmluvy o termínovanom
úvereč.XX/XXX/XX.Ktomutodôkazusúduvádza,ževyjadrenieNBSnemážiadnyvplyvnarozhodnutie
v predmetnej veci, preto ho súd v rámci hodnotenia dôkazov neposudzoval.

Žalobca predložil ako listinný dôkaz i Zápisnicu z domovej schôdze konanej dňa 8.1.2008 z ktorej je
evidentné iba to, že účelom schôdze bol výber realizátora opravy bytovky, preto ani tento dôkaz súd
neposudzoval v rámci hodnotenia dôkazov, nakoľko nesúvisel s predmetom sporu.

37. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.(ods. 2)

38. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.