Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821010324
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5821010324.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

21 3To/2/2025

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Sučika a JUDr. Eriky Bebčákovej, na verejnom zasadnutí konanom 20. marca 2025, prejednal
odvolanie podané obžalovanou A. B., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.
k. 4T/49/2021-468 z 19.9.2024 a takto

r o z h o d o l :

2 3To/2/2025
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), e), ods. 3 Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Námestovo, č. k.
4T/49/2021-468 z 19.9.2024 vo výroku o uloženom treste a vo výroku o náhrade škody.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine rozsudku Okresného súdu Námestovo,
č. k. 4T/49/2021-468 z 19.9.2024,

obžalovanú A. B., B. C., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom
E. B., prechodne bytom F.,
F. F. X,

o d s u d z u j e :

Podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. účinného od 6.8.2024 (ďalej len Tr. zák.), za použitia § 41 ods. 3 Tr. zák., na
spoločný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanej výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá a zároveň jej ukladá probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej

dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. obžalovanej určuje skúšobnú dobu 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. obžalovanej ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť
v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaná povinná zaplatiť poškodeným:
- spoločnosti TATRA UNITED CORPORATION, a. s., so sídlom Bratislava, Námestie 1. mája 5, IČO: 31
382 711, škodu vo výške 22 137,19 eur,
- občianskemu združeniu JK ROZÁLKA PEZINOK, so sídlom Pezinok, Rozálka 2888/9, IČO: 42 262
542, škodu vo výške 4 605,92 eur a
- poškodenej obchodnej spoločnosti meander invest s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, M. R. Štefánika 1821,
IČO: 44 820 313, škodu vo výške 2 132,34 eur. o d ô v o d n e n i e :

20 3To/2/2025
Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č. k. 4T/49/2021-468 z 19.9.2024, bola obžalovaná A. B.

uznaná vinnou, že

ako osoba konajúca na základe Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 15.02.2019 uzatvorenej medzi
objednávateľom TATRA UNITED CORPORATION, a.s. so sídlom Bratislava, nám. 1. Mája č. 5, IČO: 31
382 711 a poskytovateľom KAMA INVEST, s.r.o., so sídlom Zubák č. 22, IČO: 36 335 185, v období od
mesiaca máj 2019 do 04.02.2020 v Pezinku v priestoroch JK Rozálka

1/ za účelom zaúčtovania v učtárni spol. TATRA UNITED CORPORATION, a.s. odovzdala fiktívne
výdavkové pokladničné doklady a faktúry od dodávateľa spoločnosti Rhenus Logistic, s.r.o., IČO: 48 534
412, so sídlom 25216, Nučice 369, Česká republika, a to:
- faktúru č. 1029 zo dňa 13.11.2019 na sumu 897,- €, ku ktorej vystavila fiktívny výdavkový pokladničný

doklad zo dňa 14.11.2019, preukazujúci vyplatenie predmetnej sumy spoločnosti Rhenus Logistic, s.r.o.,
- faktúru č. 1032 zo dňa 20.11.2019 na sumu 990,- €, ku ktorej vystavila fiktívny výdavkový pokladničný
doklad zo dňa 21.11.2019, preukazujúci vyplatenie predmetnej sumy spoločnosti Rhenus Logistic, s.r.o.,
- faktúru č. 1035 zo dňa 26.11.2019 na sumu 532,- €, ku ktorej vystavila fiktívny výdavkový pokladničný
doklad zo dňa 26.11.2019, preukazujúci vyplatenie predmetnej sumy spoločnosti Rhenus Logistic, s.r.o.,

- faktúru č. 1037 zo dňa 02.12.2019 na sumu 464,- €, ku ktorej vystavila fiktívny výdavkový pokladničný
doklad zo dňa 02.12.2019, preukazujúci vyplatenie predmetnej sumy spoločnosti Rhenus Logistic, s.r.o.,
- faktúru č. 1038 zo dňa 05.12.2019 na sumu 730,- €, ku ktorej vystavila fiktívny výdavkový pokladničný
doklad zo dňa 05.12.2019, preukazujúci vyplatenie predmetnej sumy spoločnosti Rhenus Logistic, s.r.o.,
- faktúru č. 1045 zo dňa 11.12.2019 na sumu 699,- €, ku ktorej vystavila fiktívny výdavkový pokladničný

doklad zo dňa 11.12.2019, preukazujúci vyplatenie predmetnej sumy spoločnosti Rhenus Logistic, s.r.o.,
pričom uvedené sumy v predmetných faktúrach a výdavkových pokladničných dokladoch uvedenej
spoločnosti neboli vyplatené, ale si ich prisvojila obžalovaná z pokladne spoločnosti TATRA
UNITEDCORPORATION, a.s., ktorá jej bola spoločnosťou zverená,

2/ za účelom zaúčtovania v učtárni spoločnosti TATRA UNITED CORPORATION, a.s. odovzdala
príjmovépokladničnédokladyavýdavkovépokladničnédokladyzodňa17.01.2020sfalošnýmipodpismi
predsedu Poľnohospodárskeho výrobno-obchodného družstva Doľany, so sídlom Doľany č. 434,
IČO: 47 970 553, F. G., preukazujúce vyplatenie depozitu za dodávku slamy vo výške 4.500,- €, pričom
predsedaPVODDoľanyF.G.uvedenúsumuneprevzal,alesijuprisvojilaobžalovanázpokladneTATRA

UNITED CORPORATION, a.s., ktorá jej bola zverená,

3/ z pokladne spoločnosti TATRA UNITED CORPORATION, a.s., ktorá jej bola zverená, si v nezistenom
čase do dňa 04.02.2020 prisvojila finančnú hotovosť vo výške 6.575,- €,

4/ neodovzdala v učtárni spoločnosti TATRA UNITED CORPORATION, a.s. tržby za ubytovanie hostí v
areáli Rozálka v Pezinku za deň 20.01.2020 vo výške 717,- € a za obdobie od 24.01.2020 do 31.01.2020
vo výške 299,- €, ale si ich prisvojila z pokladne spoločnosti TATRA UNITED CORPORATION, a.s., ktorá
jej bola zverená,

5/ od zamestnankyne spoločnosti TATRA UNITED CORPORATION, a.s. A. H. prevzala
- pokladničný doklad zo dňa 11.01.2020 od dodávateľa spoločnosti IKEA Bratislava, s.r.o., Ivánska
cesta 18, Bratislava, IČO: 35 849 436, na sumu 43,47 €, ku ktorému vystavila fiktívny výdavkový
pokladničný doklad zo dňa 11.01.2020, preukazujúci vyplatenie finančnej hotovosti vo výške
43,47 € A. H., predmetný pokladničný doklad a výdavkový pokladničný doklad za účelom zaúčtovania

odovzdala v učtárni spoločnosti TATRA UNITED CORPORATION, a.s., deklarovanú finančnú hotovosť
vo výške 43,47 € A. H. nevyplatila, ale si ju prisvojila z pokladne spoločnosti TATRA UNITED
CORPORATION, a.s., ktorá jej bola zverená, pričom spoločnosť následne preplatila uvedenú sumu
svojej zamestnankyni A. H. zo svojich prostriedkov,

6/ od zamestnankyne spoločnosti TATRA UNITED CORPORATION, a.s. I. J. prevzala- doklad o úhrade poštovného na Slovenskej pošte, a.s. zo dňa 21.01.2020 na sumu 3,90 €, ku ktorému
vystavila fiktívny výdavkový pokladničný doklad zo dňa 22.01.2020, preukazujúci vyplatenie finančnej
hotovosti vo výške 3,90 € I. J.,

- doklad o úhrade poštovného na Slovenskej pošte, a.s. zo dňa 27.01.2020 na sumu 2,- €, ku ktorému
vystavila fiktívny výdavkový pokladničný doklad zo dňa 27.01.2020, preukazujúci vyplatenie finančnej
hotovosti vo výške 2,- € I. J.,
- doklad o úhrade poštovného na Slovenskej pošte, a.s. zo dňa 28.01.2020 na sumu 1,55 €, ku ktorému
vystavila fiktívny výdavkový pokladničný doklad zo dňa 28.01.2020, preukazujúci vyplatenie finančnej

hotovosti vo výške 1,55 € I. J.,
- pokladničný doklad zo dňa 28.01.2020 od dodávateľa spoločnosti Pepco Slovakia, s.r.o., Nevädzová 6,
Bratislava, IČO: 46 868 674 na sumu 4,99 €, ku ktorému vystavila fiktívny výdavkový pokladničný doklad
zo dňa 28.01.2020 na sumu 75,98 €, preukazujúci vyplatenie sumy 4,99 € I. J., pričom k VPD pripojila
ďalšípokladničnýdokladoddodávateľaSLOVNAFT,a.s.nasumu69,99€,ktorývšakspoločnosťTATRA
UNITED CORPORATION, a.s. uznáva ako náklad spoločnosti,

predmetné doklady a výdavkové pokladničné doklady za účelom zaúčtovania odovzdala v učtárni
spoločnosti TATRA UNITED CORPORATION, a.s., deklarovanú finančnú hotovosť vo výške 12,44 € I. J.
nevyplatila,alesijuprisvojilazpokladnespoločnostiTATRAUNITEDCORPORATION,a.s.,ktorájejbola
zverená, pričom uvedenú sumu následne uhradila poškodená spoločnosť I. J. z vlastných prostriedkov,

7/ od zamestnanca spoločnosti TATRA UNITED CORPORATION, a.s. K. L. prevzala
- pokladničný doklad zo dňa 07.01.2020 od dodávateľa spoločnosti SLOVNAFT, a.s., Vlčie hrdlo č. 1,
Bratislava, IČO: 31 322 832, na sumu 97,01 €, ku ktorému vystavila fiktívny výdavkový pokladničný
doklad zo dňa 07.01.2020, preukazujúci vyplatenie finančnej hotovosti vo výške 97,01 € K. L.,
- faktúru č. 2020010037 a pokladničný doklad zo dňa 14.01.2020 od dodávateľa spoločnosti BPC AUTO,

s.r.o., Wolkrova č. 9, Bratislava, IČO: 44 854 986, na sumu vo výške 230,27 €, ku ktorým vystavila
fiktívny výdavkový pokladničný doklad zo dňa 14.01.2020, preukazujúci vyplatenie finančnej hotovosti
vo výške 230,27 € K. L.,
- pokladničný doklad zo dňa 14.01.2020 od dodávateľa spoločnosti SLOVNAFT, a.s., Vlčie hrdlo č. 1,
Bratislava, IČO: 31 322 832, na sumu 99,- €, ku ktorému vystavila fiktívny výdavkový pokladničný doklad

na sumu 102,65 € zo dňa 14.01.2020, preukazujúci vyplatenie finančnej hotovosti vo výške 99,- € K. L.,
pričom k nemu pripojila ďalší pokladničný doklad od spoločnosti MURAT, s.r.o. na sumu 3,65 €, ktorý
však poškodená firma uznáva ako svoj náklad,
- pokladničný doklad č. 0002 zo dňa 15.01.2020 od dodávateľa M. F., B. J. XXXX/XX, F., IČO: 50 375
016, na sumu vo výške 366,- €, ku ktorému vystavila fiktívny výdavkový pokladničný doklad zo dňa

15.01.2020, preukazujúci vyplatenie finančnej hotovosti vo výške 366,- € K. L.,
predmetné pokladničné doklady a výdavkové pokladničné doklady za účelom zaúčtovania odovzdala
v učtárni spoločnosti TATRA UNITED CORPORATION, a.s., deklarovanú finančnú hotovosť vo výške
792,28 € K. L. nevyplatila, ale si ju prisvojila, pričom uvedenú sumu následne svojmu zamestnancovi
K. L. uhradila poškodená spoločnosť,

8/ za účelom zaúčtovania v učtárni spoločnosti TATRA UNITED CORPORATION, a.s., odovzdala
výdavkový pokladničný doklad zo dňa 15.01.2020 s falošným podpisom zamestnanca spoločnosti
TATRA UNITED CORPORATION, a.s. K. L.,
preukazujúci vyplatenie finančnej hotovosti vo výške 2.450,- € K. L. a fiktívne príjmový pokladničný

doklad a výdavkový pokladničný doklad zo dňa 21.01.2020, preukazujúce vyplatenie finančnej
hotovosti vo výške 1.500,- € K. L., pričom K. L. uvedené sumy neprevzal, ale si ich prisvojila obžalovaná
z pokladne spoločnosti, ktorá jej bola zverená,
9/ z pokladne občianskeho združenia JK ROZÁLKA PEZINOK, so sídlom Rozálka č. 2888/9, Pezinok,
IČO: 42 262 542, ktorá jej bola zverená, si prisvojila finančnú hotovosť vo výške 4.605,92 €,

pričom uvedená skutočnosť bola zistená dňa 04.02.2020 počas inventarizácie pokladne,

10/ dňa 02.05.2019 prevzala od zástupcu odberateľa spoločnosti Rezníček a spol., s.r.o. so
sídlom P.O.Box 20, Senec, IČO: 315 755 01, finančnú hotovosť vo výške 432,- €, ako platbu za
faktúru č.9000892019 zo dňa 30.04.2019, ktorú spoločnosť TATRA UNITED CORPORATION, a.s.

vystavila uvedenému odberateľovi a následne dňa 06.05.2019 v areáli Rozálka v Pezinku prevzala od
zástupcu spoločnosti Trocadero, s.r.o., so sídlom Šancová 3/B, Bratislava, IČO: 470 061 02, finančnú
hotovosť vo výške 504,- € ako platbu za faktúru č. 9000982019 zo dňa 30.04.2019 a platbu
za faktúru č.9001012019 zo dňa 06.05.2019, ktorú spoločnosť TATRA UNITED CORPORATION,a.s. vystavila uvedenému odberateľovi, pričom prevzatie týchto platieb nezaznačila v pokladničnej knihe
a prevzatú finančnú hotovosť neodovzdala do pokladne spoločnosti TATRA UNITED CORPORATION,
a.s., ale si ju prisvojila,

čím svojím konaním spôsobila škodu spoločnosti TATRA UNITED CORPORATION, a.s., so sídlom
Bratislava, nám. 1. mája č. 5, IČO: 313 827 11 vo výške 936,- €, čím svojím konaním spôsobila
spoločnosti TATRA UNITED CORPORATION, a.s., so sídlom
Bratislava, nám. 1. mája č. 5, IČO: 313 827 11 vo výške 22.137,19 € a občianskemu združeniu

JK ROZÁLKA PEZINOK škodu vo výške 4.605,92 €, spolu škodu vo výške 26.743,11 €,

11/ ako konateľka obchodnej spoločnosti KAMA INVEST, s.r.o., 020 64 Zubák 22, IČO: 36 335 185 na
základe zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej dňa 08.06.2020 s obchodnou spoločnosťou meander
invest s.r.o., M.R. Štefánika 1821, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 44 820 313 vykonávala v pozícii manager
prevádzky osobne činnosti zabezpečujúce prevádzkyschopnosť prevádzky nachádzajúcej sa na adrese

Oravice č. 109, okres Tvrdošín, pričom dňa 15.09.2020 po prevzatí tržieb z pokladní uvedenej prevádzky
a ich následnej evidencii do tabuľky denných tržieb pozmenila v tejto tabuľke celkové tržby, ako aj tržby
v hotovosti zo dňa 01.09.2020, ktoré znížila zo sumy 5.081,93 € na sumu 4.571,15 €, tržby v hotovosti
zo dňa 05.09.2020 znížila zo sumy 8.620,65 € na sumu 7.599,09 € a dňa 17.09.2020 v tabuľke denných
tržieb znížila celkovú hodnotu tržieb a tržbu v hotovosti zo dňa 02.09.2020 zo sumy 1.874,60 € na sumu

1.274,60 € a následne v tabuľke trezoru evidovanej od 01.01.2020 znížila dňa 15.09.2020 finančnú
hotovosť zaevidovanú dňa 01.02.2020 vo výške
2.092,70 € o sumu 346,95 €, finančnú hotovosť zaevidovanú dňa 02.02.2020 vo výške 2.580,67 € o
sumu 1.185,31 € a dňa 18.09.2020 taktiež znížila finančnú hotovosť zaevidovanú v tabuľke trezoru
dňa 02.01.2020 vo výške 3.639,05 € o sumu 600,- €, a to tak, aby trezor spoločne s tabuľkou

denných tržieb vykazovali navzájom finančnú zhodu, pričom obchodnej spoločnosti meander invest
s.r.o. neodviedla skutočné tržby, ale časť tržieb vo výške 2.132,34 € si prisvojila, pričom toto svoje
konanie zakrývala pozmeňovaním interných dokladov a to tabuľkou denných tržieb, ako aj tabuľkou s
finančnou hotovosťou trezoru odosielanými na dennej báze po ukončení prevádzky predstavenstvu a
ekonomickému oddeleniu obchodnej spoločnosti meander invest, s.r.o., M.R. Štefánika 1821, 026 01

Dolný Kubín, IČO: 44 820 313, čím tejto spoločnosti spôsobila škodu v celkovej výške 2.132,34 €,

čím spáchala pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a), d) Tr. zák.

Za to bola odsúdená podľa § 213 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák.,

§ 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. e) Tr. zák. na spoločný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a uložil
obžalovanej probačný dohľad a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 4 roky. Podľa
§ 51 ods. 2, ods. 4 písm. d) Tr. zák. súd uložil obžalovanej povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v
skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodeným: spoločnosti TATRA
UNITED CORPORATION, a.s., so sídlom Námestie 1. mája 5, 811 06 Bratislava, IČO: 31 382 711, škodu
vo výške 22.137,19 €, občianskemu združeniu JK ROZÁLKA PEZINOK, so sídlom Rozálka 2888/9, 902
01 Pezinok, IČO: 42 262 542, škodu vo výške 4.605,92 € a poškodenej obchodnej spoločnosti Meander

Invest, s.r.o., M. R. Štefánika 1821, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 44 820 313, škodu vo výške 2.132,34 €.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 19.9.2024 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení
a po poučení o opravnom prostriedku obžalovaná podala odvolanie voči všetkým výrokom napadnutého
rozsudku, ako aj voči konaniu, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku. Prokurátor a splnomocnenec

poškodeného sa nevyjadrili.

Dňa 10.12.2024 súdu prvého stupňa bolo elektronicky doručené odôvodnenie odvolania obžalovanej
podané prostredníctvom obhajcu podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, v ktorom sú
uvedené nasledovné argumenty:

„Proti rozsudku Okresného súdu Námestovo zo dňa 19.09.2024, č.k. 4T/49/2021-468, podala
obžalovaná na hlavnom pojednávaní dňa 19.09.2024, ihneď po vyhlásení rozsudku, odvolanie, ktorésmeruje proti výroku o vine, proti výroku o treste, náhrade škody a smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo.
Po doručení písomného vyhotovenia rozsudku odôvodňuje obžalovaná podané odvolanie týmto

podaním, a to v súdom prvého stupňa poskytnutej lehote.
V rámci podaného odvolania obžalovaná predovšetkým namieta, že súd prvého stupňa sa žiadnym
spôsobom nevysporiadal s jej obhajobou, a to námietkou, že dokazovaním vykonaným na hlavnom
pojednávaní nebolo preukázané, že by poškodenému, spoločnosti meander invest s.r.o., so sídlom M.R.
Štefánika 1281, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 44 820 313, chýbali v trezore nejaké peniaze, čím bolo

porušené základné právo obžalovanej na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a spravodlivý proces článku 6 ods. 1 dohovoru (bližšie bod 2. odôvodnenia odvolania).
Súdu prvého stupňa možno taktiež vytknúť, že skutkový záver o tom, že obžalovaná pozmenila spätne
tabuľky obsahujúce evidenciu tržieb, neumožňuje uznať obžalovanú za vinú z trestného činu sprenevery,
pretože samotné pozmenenie tabuliek, ktoré boli len vnútornou evidenciou, nie účtovnou evidenciou,
poškodeného, nenapĺňa znaky skutkovej podstaty žiadneho trestného činu (bližšie bod 3. odôvodnenia

odvolania).
Keďže súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nereagoval na obranu obžalovanej prednesenú počas
konania pred súdom prvého stupňa, obžalovaná sa v rámci podaného odvolania môže obmedziť len
na jej zopakovanie a zdôvodnenie, prečo vykonané dokazovanie neumožňuje spraviť záver o tom, že
sa dopustila skutku číslo 11/ uvedeného vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku (bližšie bod 4.

odôvodnenia odvolania).
Obžalovaná taktiež namieta, že súd prvej inštancie nevykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie
oboznámením obsahu USB kľúča z č.l. 238, ako sa nesprávne uvádza v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku a v zápisnici z hlavného pojednávania zo dňa 27.06.2024 a 19.09.2024 (bližšie
bod 5. odôvodnenia odvolania).

Nevysporiadanie sa s obhajobou obžalovanej zo strany súdu prvého stupňa
Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí

byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.
Obsahom povinnosti konajúceho súdu vyrovnať sa s obhajobou obžalovaného korešponduje aj

povinnosť súdu vyrovnať sa s obhajobou obžalovaného, ktorá je obsahom prednesu obžalovaného či
jeho obhajcu v rámci ich záverečných rečí, a to aj napriek tomu, že tieto nemajú charakter procesného
dôkazu. Pojem „obhajoba“ je potrebné v uvedenom kontexte interpretovať extenzívne aj vo vzťahu k
prednesu záverečných rečí, teda neobmedzovať výlučne na obsah výpovede obžalovaného či obsah
iných procesných dôkazov, na vykonaní ktorých obžalovaný participuje.

Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl.46 ods. l ústavy, resp. práva podľa čl.6
ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr.
II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,

ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m.m. IV. ÚS
115/03, III. ÚS 209/04). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia síce neznamená, že súd
musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania, avšak z odôvodnenia rozhodnutia
musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ

rozhodnutia.

Ustanovenie § 168 ods. 1 Trestného poriadku výslovne ukladá súdu, aby sa v odôvodnení rozsudku
vyrovnal s obhajobou obžalovaného. V posudzovanej veci súd prvého stupňa na túto svoju základnú
povinnosť úplne rezignoval.

Základná obhajobná námietka obžalovanej spočívala v tom, že vykonané dokazovanie nepreukazuje,
v akom rozsahu a či vôbec poškodenému chýbajú nejaké peniaze, keď listinné dôkazy predložené
poškodeným (interná evidencia o tržbách a pohyboch hotovosti v trezore) sú vnútorne rozporné, pričom
tieto rozpory sú zásadné a ani na základe iných vykonaných dôkazov nie je možné zistiť, ktoré zrozdielnych údajov sú pravdivé a či je vôbec niektorý z nich pravdivý. Na konkrétne rozpory bolo
poukázané na hlavnom pojednávaní dňa 28.11.2023 a v záverečnej reči obhajcu.
Súd prvého stupňa na túto obhajobu obžalovanej nereagoval vôbec a vôbec sa s ňou v odôvodnení

odvolaním napadnutého rozsudku nezaoberal. Vznik škody je pritom obligatórnym znakom objektívnej
stránky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery a bez vzniku škody nemôže dôjsť ani k spáchaniu
trestného činu sprenevery. Obhajobnú námietku, že nebol preukázaný vznik škody, nemožno považovať
za nie relevantnú a súd sa musí v odôvodnení svojho rozsudku s takouto námietkou vysporiadať.

Pozmeňovaním tabuliek nemohlo dôjsť k spáchaniu žiadneho trestného činu

Podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak
na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Súd prvého stupňa vyhodnocuje vykonané dokazovanie na strane 11 odvolaním napadnutého rozsudku
a na základe vykonaného dokazovania dochádza k záveru, že obžalovaná spätne upravovala evidenciu

denný tržieb. Tento záver, i keď ho obžalovaná považuje za nesprávny, nakoľko skutočnosť, že zo svojho
e-mailu odoslala spätne zmenené tabuľky ešte neznamená, že ich aj spätne menila, neumožňuje prijať
právny záver o spáchaní trestného činu sprenevery.
Na naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery je totiž potrebné prisvojiť
si cudziu vec (v posudzovanom prípade peniaze), čo preukázané nebolo a takýto skutkový záver ani

nevyslovil súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku, nehovoriac o tom, že by ho následne musel
aj riadne zdôvodniť. Ak mal aj súd prvého stupňa za preukázané, že došlo zo strany obžalovanej k
zásahu do tabuliek, tento záver nie je postačujúci na vyslovenie viny obžalovanej.

Vykonané dokazovanie neumožňuje spraviť záver o tom, že poškodenému vznikla akákoľvek škoda

Možno konštatovať, že vznik škody poškodenému by mali preukazovať dokumenty (v listinnej a
elektronickej forme), ktoré predstavujú internú (nie účtovnú) evidenciu poškodeného o finančných
hotovostných tokoch na pokladniach a v trezore. Táto evidencia je však vnútorne rozporná, pričom tieto
rozpory sú zásadné a ani na základe iných vykonaných dôkazov nie je možné zistiť, ktoré z rozdielnych

údajov sú pravdivé a či je vôbec niektorý z nich pravdivý.
Obhajoba opakovane (rovnako ako v konaní pred súdom prvého stupňa) poukazuje na to, že:
a/ Podľa uzávierky zo dňa 02.01.2020, pokladňa 1, na čl. 36 – prvej strane, boli tržby v hotovosti 1.120,78
€, z ktorých bolo 1.000,- € vybraných a použitých nezisteným spôsobom a na konci dňa
bola odovzdaná tržba 120,78 €. V rozpore s touto listinou je v tabuľke trezoru zo dňa 14.09.2020 (na

USB kľúči na č.l. 238, v tabuľkách na č.l. 32,33), v riadku 12 údaj o tom, že do trezora bolo z pokladne
1 vložených celých 1.120,78 €.
b/ Podľa uzávierky zo dňa 02.01.2020, pokladňa 2, na čl. 36 – druhej strane, boli tržby v hotovosti
3.639,05 €, z ktorých bolo 3.300,- € vybraných a použitých nezisteným spôsobom a na konci dňa bola
odovzdaná tržba 339,05 €. V rozpore s touto listinou je v tabuľke trezoru zo dňa 14.09.2020 (na USB

kľúči na č.l. 238, v tabuľkách na č.l. 32,33), v riadku 13 údaj o tom, že do trezora bolo z pokladne 2
vložených celých 3.639,05 €.
c/ Podľa uzávierky zo dňa 01.02.2020, pokladňa 1, na čl. 42 – prvej strane, boli tržby v hotovosti 835,45
€, z ktorých bolo 800,- € vybraných a použitých nezisteným spôsobom a na konci dňa bola odovzdaná
tržba 35,45 €. V rozpore s touto listinou je v tabuľke trezoru zo dňa 14.09.2020 (na USB kľúči na č.l.

238), v riadku 372 (v tabuľkách na č.l. 40, 41 riadok 1) údaj o tom, že do trezora bolo z pokladne 1
vložených celých 835,45 €.
d/ Podľa uzávierky zo dňa 01.02.2020, pokladňa 3, na čl. 45 – prvej strane, boli tržby v hotovosti 2.092,78
€, z ktorých bolo 1.500,- € vybraných a použitých nezisteným spôsobom a na konci dňa bola odovzdaná
tržba 592,78 €. V rozpore s touto listinou je v tabuľke trezoru zo dňa 14.09.2020 (na USB kľúči na č.l.

238), v riadku 374 (v tabuľkách na č.l. 40,41 riadok 3) údaj o tom, že do trezora bolo z pokladne 3
vložených celých 2.092,78 €.
e/ Podľa uzávierky zo dňa 02.02.2020, pokladňa 1, na čl. 49 – druhej strane, boli tržby v hotovosti
1.888,97 €, z ktorých bolo 1.840,- € vybraných a použitých nezisteným spôsobom a na konci dňa bola
odovzdaná tržba 48,97 €. V rozpore s touto listinou je v tabuľke trezoru zo dňa 14.09.2020 (na USB

kľúči na č.l. 238), v riadku 385 (v tabuľkách na č.l. 40,41 riadok 14) údaj o tom, že do trezora bolo z
pokladne 1 vložených celých 1.888,97 €.
f/ Podľa uzávierky zo dňa 02.02.2020, pokladňa 3, na čl. 50 – prvej strane, boli tržby v hotovosti 2.544,40
€, z ktorých bolo 1.700,- € vybraných a použitých nezisteným spôsobom a na konci dňa bola odovzdanátržba 844,40 €. V rozpore s touto listinou je v tabuľke trezoru zo dňa 14.09.2020 (na USB kľúči na
č.l. 238), v riadku 387 (v tabuľke na č.l. 40,41 riadok 16) údaj o tom, že do trezora bolo z pokladne 3
vložených celých 2.544,40 €.

g/ Podľa uzávierky zo dňa 02.02.2020, pokladňa 2, na č.l. 50 – druhej strane, boli tržby v hotovosti
2.580,67 €, z ktorých bolo 2.570,- € vybraných a použitých nezisteným spôsobom a na konci dňa bola
odovzdaná tržba 10,67 €. V rozpore s touto listinou je v tabuľke trezoru zo dňa 14.09.2020 (na USB kľúči
na č.l. 238), v riadku 386 (v tabuľke na č.l. 40,41 riadok 15) údaj o tom, že do trezora bolo z pokladne
2 vložených celých 2.580,67 €.

Rozdiel medzi vyššie uvedenými listina označenými ako uzávierka pokladne a evidenciou hotovosti v
trezore je mínus 12.710,- €, ktoré podľa predložených listinných dôkazov v trezore mali chýbať ešte v
čase, keď u poškodeného obžalovaná nepracovala.
Obdobné rozpory sú i medzi tabuľkou trezoru zo dňa 14.09.2020 (na USB kľúči na č.l. 238) a
inventarizáciami pokladnice na čl. 174 – 181, pričom vzhľadom na hospodárnosť konania boli na návrh
obhajoby oboznamované len pohyby v tabuľke trezoru za mesiac apríl 2020 – riadky 837 až 844

(na hlavnom pojednávaní dňa 19.09.2024). Podľa inventarizácie pokladnice zo dňa 31.03.2020 na čl.
176 mal byť k tomuto dátumu stav hotovosti v trezore 2.704,13 €. V mesiaci apríl boli podľa tabuľky
trezoru (riadky 837 až 844) príjmy 250,- € a výdaje 311,51 €, s rozdielom – 61,51 €, čo by znamenalo,
vychádzajúc z inventarizácie zo dňa 31.03.2020 (č.l. 176), že na konci mesiaca apríl malo byť v trezore
2.642,62 € (2.704,13 – 61,51 = 2.642,62). Podľa inventarizácie pokladnice zo dňa 30.04.2020 na čl. 177

však mala byť k tomuto dňu v trezore len hotovosť 180,72 €, teda menej o 2.461,90 €, ako tomu malo byť
podľa tabuľky trezoru zo dňa 14.09.2020 (na USB kľúči na č.l. 238). Záver, či sú správne údaje v listinách
označených ako inventarizácia pokladnice alebo údaje v tabuľke trezoru zo dňa 14.09.2020, resp. či
správne údaje nie sú v žiadnom z týchto interných dokladov poškodeného, vykonané dokazovanie
neumožňuje prijať. Je však jednoznačne spochybnená pravdivosť výpovede svedka N. H., že stav

trezoru sa fyzicky každý deň kontroloval.
Ak zhrnieme vyššie uvedené, je vysoko pravdepodobné, že už pred nástupom obžalovanej k
poškodenému chýbali poškodenému v trezore peniaze vysoko prevyšujúce sumu 2.132,34 €, teda ak
po odchode obžalovanej poškodený prepočtom hotovosti v pokladni zistil, že mu podľa jeho nepresnej
evidencie chýba v trezore 2.132,34 €, toto samotné zistenie nepreukazuje, že si obžalovaná peniaze

v tejto výške prisvojila. Preukazuje to len absolútnu zmätočnosť internej evidencie poškodeného o
hotovostivtrezore,atožeobžalobesanepodarilopreukázať,žepoškodenémuvzniklaakákoľvekškoda.

K dokazovaniu oboznámením obsahu USB kľúča z č.l. 238

Podľa § 2 ods. 19 Trestného poriadku, pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí
alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní
vykonané, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 269 Trestného poriadku, písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny,
ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa týka

dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom a
znalcom.
Súd prvého stupňa na strane 10 svojho rozsudku uvádza: „Súd na hlavnom pojednávaní vykonal
dokazovanie oboznámením obsahu USB kľúča.“ Obhajoba v tejto súvislosti namieta, že bola
oboznámená len veľmi malá časť elektronických dokumentov, ktoré sa na USB kľúči na č.l. 238

nachádzajú, pričom rozsah oboznámenia nie je zachytený v zápisniciach z hlavného pojednávania zo
dňa 27.06.2024 a 19.09.2024 a vyplýva len zo zvukových záznamov z hlavných pojednávaní.
Tu možno poukázať na záver zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 27.06.2024, kde sa uvádza, že
vzhľadom na nemožnosť otvorenia súbor na USB kľúči, ktorý je navrhnutý ako dôkaz, bude požiadaný
technik, aby aktualizáciou resp. nainštalovaním programu bolo umožnené vykonanie tohto dôkazu. Zo

zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 19.09.2024 zas vyplýva, že obhajca vo svojej záverečnej reči
namietol vykonanie dôkazu e-mailmi zo dňa 15.09., 17.09. a 18.09.2020 a ich prílohami z USB kľúča
na hlavnom pojednávaní, keď bol z USB kľúča oboznámený len e-mail zo dňa 14.09.2024 a časť jeho
prílohy podľa návrhu obhajoby.
Odhliadnuc od vyššie uvedeného, v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku súd prvého stupňa

vôbec neuvádza, čo vyplynulo z dokazovania oboznámením obsahu USB kľúča, čo je postup nezákonný
avšak vzhľadom na neochotu súdu prvého stupňa venovať sa obhajobným námietkam pochopiteľný. Z
dokumentov na USB kľúči (ich častí) oboznámených na hlavnom pojednávaní totiž vyplývajú zásadné
vnútorné rozpory v internej evidencii poškodeného o stave hotovosti v trezore.Návrh obžalovanej na rozhodnutie odvolacieho súdu

Vzhľadom na nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa popísané najmä v bode 2.
tohto podania obžalovaná navrhuje, aby Krajský súd v Žiline podľa ustanovenia § 321 ods. 1
písm. b/ Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Námestovo zo dňa 19.09.2024, č.k.
4T/49/2021-468, vo všetkých výrokoch a vec vrátil Okresnému súdu Námestovo, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

Dňa 10.1.2025 súdu prvého stupňa bolo doručené vyjadrenie poškodeného prostredníctvom
splnomocnenca poškodeného k odvolaniu obžalovaného, kde doslova uviedol:
„VprávnejvecivedenejnaOkresnomsúdeNámestovo,sp.zn.4T/49/2021obž.A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
vo veci prečinu sprenevery podľa ustanovenia § 213 ods. 1 Trestného zákona v znení neskorších
predpisov bolo právnemu zástupcovi poškodeného doručené Odôvodnenie odvolania obžalovanej etc.

zo dňa 10.12.2024, ku ktorému týmto predkladáme nasledovné vyjadrenie:
Poškodený považuje Rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 4T/49/2021-468 zo dňa
19.09.2024, ktorým bola obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX uznaná za vinnú za vecne správny, riadne
odôvodnený a spravodlivý.
Poškodený sa dôrazne ohradzuje voči tvrdeniam obž. A. B., že nebola preukázaná absencia finančných

prostriedkov v trezore poškodeného a takéto tvrdenia považuje len za absurdný pokus obžalovanej
o procesnú obranu. Rovnako poškodený poukazuje na skutočnosť, že práve spätným pozmenením
tabuliek evidencie tržieb sa obžalovaná pokúsila svoje konanie zamaskovať resp. oddialiť odhalenie jej
konania.
K ostatným tvrdeniam uvedeným v odôvodnení Odvolania sa poškodený nebude vyjadrovať, nakoľko

sa jedná o procesnú obranu, ktorá bola predmetom dokazovania a bola už posúdená konajúcim súdom
v celom rozsahu.“

Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k odvolaniu obžalovanej a k jeho
odôvodneniu.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor uviedol, že odvolanie obžalovanej
navrhuje zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. Obhajca v konečnom návrhu uviedol, že
navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. a aby krajský
súd sám vo veci rozhodol podľa § 285 písm. a) Tr. por., alternatívne, aby vec vrátil okresnému súdu,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal. Verejné zasadnutie sa za splnenia zákonných podmienok
vykonalo v neprítomnosti obžalovanej A. B., poškodeného meander invest s.r.o. a splnomocnenca
poškodeného.

Krajský súd ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.

por., zistil, že odvolanie obžalovanej bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo
podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolanie spĺňa náležitosti § 311
ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného
odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu na základe odvolania obžalovanej, a to vo
výroku o treste a vo výroku o náhrade škody. V tejto časti považoval odvolanie obžalovanej za dôvodné.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu

(pokračovacieho prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a), d) Tr. zák.) je napadnutý
rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo
k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia
prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebozodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací
súd v otázke skutkových zistení odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa,
s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom

na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Vina obžalovanej musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom.
Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa §
2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom

uváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoajvichsúhrneadospelklogickyodôvodnenýmskutkovým
zisteniam.

Skutočnosť, že odvolateľka sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovanú zo spáchania
žalovaného skutku a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom
dokazovaní na hlavnom pojednávaní.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že
v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je

nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle

ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,
§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

V posudzovanej veci uplatnené odvolacie námietky obžalovanej smerujú primárne do oblasti skutkových
zistení. Z jej strany ide o výhrady voči skutkovým zisteniam, spôsobu hodnotenia dôkazov vykonaných
súdom nižšej inštancie a zároveň polemizuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa.
V podstate sa obžalovaná takýmto spôsobom snaží presadiť vlastnú (pre ňu priaznivú a od skutkových

zistení súdu prvého stupňa inú) verziu skutkového stavu veci.

Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre
jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol
a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery.

Podstata skutku, ktorý sa kládol za vinu obžalovanej spočívala v tom, že mala odcudziť finančné
prostriedky, ktoré si ponechala ako tržbu patriacu poškodenej obchodnej spoločnosti a svoje konanie sa
následne snažila zakryť takým spôsobom, že pozmenila internú evidenciu tržieb.

Obžalovaná A. B. odvolanie založila na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby, použitej v konaní
pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa po dôkladnom preštudovaní
predloženého spisového materiálu dospel k právnemu záveru, že skutok, tak ako je uvedený vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku, sa stal, napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty stíhaného
trestného činu a dopustila sa ho obžalovaná. Aj podľa názoru odvolacieho súdu obžalovanú usvedčujú

z jej spáchania najmä listinné dôkazy, a to emailové správy spolu s prílohami spočívajúcimi v tabuľkách,
ktoré súd prvého stupňa popísal vo svojom odôvodnení. Svoje úvahy súd prvého stupňa teda správne
založil predovšetkým na tam uvedených usvedčujúcich dôkazoch, ktoré boli potvrdené a podporené
ďalšími vykonanými dôkazmi. Všetky vykonané dôkazy a okolnosti z nich vyplývajúce vo svojom súhrne(na ktoré poukázal prvostupňový súd) odôvodňujú záver, že zavinenie obžalovanej na spáchaní skutku
je bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané a vyvracajú obranu obžalovanej produkovanú
v priebehu celého trestného konania.

Obžalovaná počas svojej výpovede na hlavnom pojednávaní dňa 24.1.2023 uviedla, že bola na celej
prevádzke sama, pretože obe prevádzkarky boli PN. Ona sama denne posielala tabuľky konateľom,
manažérom a ekonomickému oddeleniu. Taktiež uviedla, že tabuľky sa mali kontrolovať denne a sama
nevedela uviesť, ako mohlo dôjsť k zmenám tabuliek. Na jednej strane obžalovaná uviedla, že ona

bola zodpovedná za prevádzku a bola na to sama, na strane druhej uviedla, že nevie ako mohlo dôjsť
ku skutočnostiam, ktoré sú jej kladené za vinu. Obrana obžalovanej bola nelogická, pretože svojou
výpoveďou samu seba usvedčila, že nikto iný sa skutku, ktorý jej je kladený za vinu ani dopustiť nemohol.

Svedkyňa K. O. P. počas výpovede na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.1.2023 uviedla, že
nikdy v minulosti k takýmto nezrovnalostiam nedošlo, tabuľky boli zaheslované heslom, ktoré vedeli

len prevádzkari a príjemcovia tabuliek, pričom k ich zmene došlo v dňoch 15.9. a 17.9., teda v dňoch
keď bola obžalovaná prevádzkarkou a na všetko bola sama, ako to sama uviedla. Pokiaľ obžalovaná
aj namietala, že ju na nezrovnalosti neupozornili hneď, tak svedkyňa logicky uvedené objasnila, keď
v predmetnom týždni mala dovolenku a chvíľu jej trvalo, kým na nezrovnalosti prišla. Obžalovaná teda
využila na spáchanie skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, neprítomnosť zodpovednej ekonómky.

Svedkyňa Q. E. R. potvrdila, že v rozhodnom čase bola prevádzkarkou obžalovaná a obžalovaná mala
ajzodpovednosťza evidenciutržiebazasielanietejtoevidencienapríslušnéemailovéadresy,pričomna
tento účel mala obžalovaná zaheslované emailové konto. Taktiež potvrdila výpoveď svedkyne K. O. P.,
že o nezrovnalostiach bola informovaná dňa 21.9.2020, pričom k zásahom do tabuliek došlo 15.9.2020

a 17.9.2020.
Svedkyňa N. H. potvrdila, že v čase spáchania skutku boli prevádzkarkami len obžalovaná a ona.
K počítaču, z ktorého sa odosielali tabuľky, mali prístup len prevádzkarky a v rozhodných dňoch tabuľky
nahadzovala len obžalovaná, nakoľko svedkyňa bola PN.

Z Centrálneho registra exekúcii bolo preukázané, že voči obžalovanej boli v minulosti vedené exekúcie.

Obžalovaná počas celého trestného konania popierala spáchanie skutku. Skutočnosť, že obžalovaná
sa mala dopustiť žalovaného skutku vyplýva najmä z výpovede svedkyne O. P., ktorá sa vyjadrila, že v
ten týždeň, kedy malo dôjsť ku skutku, mala dovolenku s tým, že v pondelok po príchode do práce začali

kontrolovať tržby, ktoré sa posielajú každý deň, tieto tabuľky sa posielali na štyri e-mailové adresy, oni
to kontrolovali cez medziúčet 395 s tým, že zistili, že im nesedí stav pred tým 15-tym so súčasným
stavom. Keď pátrali, tak zistili, že v tom týždni bol pozmenený údaj z tabuliek zo začiatku roka tak, aby
sedel s údajmi z hotovostí a stavom z trezoru. Výpoveďou tejto svedkyne, ako aj výpoveďou svedkyne
Q. E. R. bolo vyvrátené tvrdenie obžalovanej, že prístup k počítaču prostredníctvom hesla mali všetci

a mohol sa do neho dostať ktokoľvek. Z výpovedí oboch naposledy citovaných svedkýň vyplynulo,
že zasielané tabuľky boli chránené heslom, ktoré vedeli len prevádzkari a príjemcovia predmetných
tabuliek. Z výpovede samotnej obžalovanej vyplynulo, že v ten týždeň bola na celej prevádzke sama,
bola tam síce svedkyňa H., avšak ako sa vyjadrila samotná obžalovaná, táto sa zaúčala a teda prístup
do týchto tabuliek nemala.

Z listinných dôkazov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prečítané a to uzávierka zo dňa 1.9.2020,
uzávierka zo dňa 2.9.2020 a uzávierka zo dňa 5.9.2020, vyplýva, že predmetné maily v týchto dňoch
zasielala obžalovaná. Z listinných dôkazov, ktoré boli prečítané na hlavnom pojednávaní (č. l. 14, č. l. 24
- 25) mal odvolací súd za preukázané, že tieto boli zasielané obžalovanou. Z listinných dôkazov (č. l. 30 -

36 a č. l. 37 - 46) mal odvolací súd za preukázané, došlo zo strany obžalovanej k zásahu do tabuliek, keď
15.9.2020poprevzatítržiebzpokladníuvedenejprevádzkyaichnáslednejevidenciidotabuľkydenných
tržieb pozmenila v tejto tabuľke celkové tržby, ako aj tržby v hotovosti zo dňa 1.9.2020, ktoré znížila zo
sumy 5 081,93 eur na sumu 4 571,15 eur, tržby v hotovosti zo dňa 5.9.2020 znížila zo sumy 8 620,65 eur
na sumu 7 599,09 eur a dňa 17.9.2020 v tabuľke denných tržieb znížila celkovú hodnotu tržieb a tržbu

v hotovosti zo dňa 2.9.2020 zo sumy 1 874,60 eur na sumu 1 274,60 eur a následne v tabuľke trezoru
evidovanej od 1.1.2020 znížila dňa 15.9.2020 finančnú hotovosť zaevidovanú dňa 1.2.2020 vo výške 2
092,70 eur o sumu 346,95 eur, finančnú hotovosť zaevidovanú dňa 2.2.2020 vo výške 2 580,67 eur osumu 1 185,31 eur a dňa 18.9.2020 taktiež znížila finančnú hotovosť zaevidovanú v tabuľke trezoru dňa
2.1.2020 vo výške 3 639,05 eur o sumu 600 eur.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že len obžalovaná sa mohla dopustiť posudzovaného trestného
činu, keď ona jediná bola v rozhodnom čase prevádzkarkou, ona jediná mala na zodpovednosti
vyúčtovanie tržieb a ona jediná aj poslala upravené tabuľky. Obžalovaná pritom už pred spáchaním
skutku vedela o ukončení spolupráce, teda mala motív. Zároveň mala na spáchanie skutku aj príležitosť,
keď využila neprítomnosť svedkyne K. O. P. na pracovisku.

Pri hodnotení obrany obžalovanej je potrebné prihliadať aj na skutočnosť, že obžalovaná mala
preukázateľne finančné problémy, o ktorých vypovedal svedok B. G. I., ktoré sú preukázané z výpisu
z Centrálneho registra exekúcii a taktiež zo skutočnosti, že obžalovaná si nechala vyplácať odmenu na
účet svojej matky, teda nie obchodnej spoločnosti, v mene ktorej konala.

Na preukázanie viny obžalovanej súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím
nenarušenú a uzatvorenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen
spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jej spáchania obžalovanú, ale
súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.

Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t. j.
že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam,
odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám
na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom.

V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného
ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia
nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd
prvého stupňa. Odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa
a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali

vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov súdom prvého
stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo

na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si
neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne
záväzných právnych predpisov.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovanej uvedené v písomných dôvodoch odvolania vo vzťahu
k výroku o vine, s týmito sa odvolací súd nestotožnil a má za to, že so všetkými námietkami skutkového
a právneho charakteru sa riadne vysporiadal okresný súd.

Odvolací súd vykonal na základe odvolacích námietok o neprimeranosti trestu prieskum uloženého

trestu obžalovanej z hľadiska jeho zákonnosti a primeranosti. Krajský súd zistil, že súd prvého stupňa
obžalovanej uložil neprimerane prísny trest.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu

Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali
v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práva slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných
členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej

prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným
členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto
spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno
potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne

doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi
páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi

jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Treba dodať, že záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi
legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže

so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať
spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá
v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia,
ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie – bezprávie voči neprimerane potrestanému
páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na

nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť a nie ešte viac
rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný
trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho
prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Okresný súd nesprávne aplikoval pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu ustanovenie § 34 ods.
4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie

páchateľaodosiahnutieurovnaniaspoškodeným,akoajnadobu,ktoráuplynulaodspáchaniatrestného
činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal
alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné
pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, alebo odstránenia škodlivého následku
trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým

ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest, alebo popri inom treste, pričom zváži najmä
uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233,
§ 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých
spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby
trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery

súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb,
ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Odvolací súd vykonal na základe odvolacích námietok o neprimeranosti trestu prieskum uloženého
trestu obžalovanej z hľadiska jeho zákonnosti a primeranosti. Krajský súd zistil, že súd prvého stupňa

obžalovanej uložil neprimerane prísny trest. Novelou Trestného zákona, ktorá nadobudla účinnosť dňa
6.8.2024, boli zmenené viaceré trestné sadzby trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného
zákona, okrem iného aj pri trestnom čine sprenevery, kde po novelizácii výšky škody už konanie
obžalovanej nemožno hodnotiť spôsobom, že spôsobila značnú škodu, ale skutkami spôsobila lenškodu väčšiu. Právna kvalifikácia skutku tak bola zmenená na prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1,
ods. 2 písm. a), d) Tr. zák. Pri tomto prečine sa trestná sadzba pohybuje v rozmedzí až na 4 roky.
Okresný súd teda obžalovanej uložil trest odňatia slobody na takmer úplne hornej hranici zákonom

ustanovenej sadzby, čo krajský súd nemohol považovať za trest spravodlivý a primeraný. Obžalovaná
má v registri trestov celkovo dva záznamy, pričom v jednom prípade sa na ňu hľadí, akoby nebola
odsúdená a v druhom prípade, t. j. odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok pod sp. zn.
39T/67/2021 zo dňa 27.10.2021, právoplatným dňa 24.11.2021, toto bolo krajským súdom zrušené a bol
vo vzťahu k tomuto odsúdeniu uložený spoločný trest.

Krajský súd uzatvára, že uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, výkon ktorého
podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 4 roky za súčasného uloženia dohľadu probačného
a mediačného úradníka, považuje za zákonný, primeraný a spravodlivý.

Reálne garantovanie a uplatnenie základného práva na súdnu ochranu aj v súdnom konaní

trestnom neznamená, aby všeobecné súdy preberali skutkové a právne názory strany konania, ktoré
v okolnostiach konkrétneho prípadu súvisia s uloženými druhmi a výmerami trestov.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, krajský súd napravil formálnu chybu v písaní, kde okresný súd
priznal okrem iných poškodených náhradu škody aj poškodenej spoločnosti Meander Invest, s.r.o., M. R.

Štefánika 1821, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 44 820 313, pričom správne mala byť poškodená spoločnosť
označená ako meander invest s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, M. R. Štefánika 1821, IČO: 44 820 313.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovanou
a nezistil žiadne ďalšie pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by

boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného
prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, rozhodol tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

21 3To/2/2025
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.