Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 19SVs/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200002
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:2022200002.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu (sťažovateľ): Združenie domových
samospráv,o.z.,sosídlomRovniankova14,85102Bratislava,IČO:31820174,zastúpenýadvokátskou
kanceláriou: Tkáč & Partners, s. r. o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01, IČO: 53 929 691; proti
žalovanému: Okresný úrad Trnava, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom
Kollárova 8, 917 02 Trnava; za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ MERKURY MARKET SLOVAKIA,

s. r. o., so sídlom Duklianska 11, 080 01 Prešov, IČO: 36 501 891, zastúpený advokátskou kanceláriou:
Dolobáč Legal, s. r. o., so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, IČO: 55 034 268, 2/ KB SYSTÉM, s. r. o.,
so sídlom Tomášikova 10D, 821 03 Bratislava, IČO: 35 754 168; 3/ H. Y., nar. XX.X.XXXX, X. J. XXX/XX,
XXX XX Y.; 4/ A. Y., nar. XX.X.XXXX, X. J. XXX/XX, XXX XX Y.; 5/ Národná diaľničná spoločnosť, a. s.,
so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001; 6/ H. R., nar. X.XX.XXXX, K. XXXX/
XX, XXX XX L. F.; 7/ E. Y., nar. XX.XX.XXXX, . N. L. XXXX/XX, XXX XX. L.; 8/ B. J., nar. XX.X.XXXX, N.

A. F. XXXX/X, XXX XX V.; 9/ P. L., nar. XX.X.XXXX,. O. XXXX/X, XXX XX L.; 10/ G. J., nar. X.X.XXXX, N.
A. F. XXXX/X, XXX XX V.; 11/ A.. E. J., nar. XX.X.XXXX, N. E. XXXX/X, XXX XX V.; 12/ Slovenská správa
ciest, so sídlom Dúbravská cesta 3, 841 04 Bratislava, IČO: 00 003 328; 13/ AP - Ateliér, s. r. o., so sídlom
Dobrianskeho 2157/2, 071 01 Michalovce, IČO: 35 912 278; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného číslo: OU-TT-OCDPK-2021/023887-007 z 25. októbra 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu
proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/1/2022-129 z 8. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/1/2022-129 z 8. decembra 2022 sa zrušuje a vec sa
vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Ďalší účastník konania 1/ požiadal Mesto Trnava podaním doručeným dňa 30. marca 2020 o vydanie
stavebného povolenia na stavbu „Novostavba výstavno-predajnej haly Trnava, Novostavba skladovej

haly Trnava - SO 02 Spevnené plochy“ (dve územné rozhodnutia na túto stavbu boli vydané Mestom
Trnava dňa 10. decembra 2019). Počas konania podaním doručeným Mestu Trnava dňa 18. mája
2020 žalobca ako účastník konania predložil vyjadrenie a námietky. Účastníctvo v stavebnom konaní
žalobcovi vyplývalo z ustanovenia § 59 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „StavZ“) v spojení s §
24 až § 27 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZEIA“), konkrétne v spojení s § 24 ods. 2
ZEIA, čo vyplýva z rozhodnutia zo zisťovacieho konania vydaného Okresným úradom Trnava, Odborom
starostlivosti o životné prostredie, dňa 17. mája 2019 pod č. OU-TT-OSZP3-2019/012198/ŠSMER/Šá.
2. Mesto Trnava vydalo dňa 24. mája 2021 v poradí druhé stavebné povolenie na tieto stavby pod č.
OSaŽP/297-75053/2021/MH, keď skoršie stavebné povolenie vydané dňa 29. júna 2020 bolo odvolacím
orgánom zrušené.

3. Žalobca sa proti druhému stavebnému povoleniu odvolal. Rozhodnutím číslo: OU-TT-
OCDPK-2021/023887-007 z 25. októbra 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutiežalovaného“) žalovaný v poradí druhé stavebné povolenie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 25. októbra 2021 a nadobudlo
právoplatnosť dňa 5. novembra 2021.

4. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného dňa 5. januára 2022 správnu žalobu na Krajský súd v
Trnave (ďalej aj ako „správny súd“), ktorý postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny
poriadok“) napadnutým uznesením žalobu odmietol. Uviedol, že z predloženého spisového materiálu
zistil, že žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania bolo napadnuté rozhodnutie doručené dňa

25. októbra 2021 s tým, že lehota na podanie žaloby plynúca z § 181 ods. 1 SSP (fyzická osoba alebo
právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo
osobitný predpis neustanovuje inak) márne uplynula dňom 27. decembra 2021 (v dôsledku posledného
dňa lehoty ako soboty), keď žaloba bola podaná elektronicky až dňa 5. januára 2022, a teda oneskorene.
5. Ďalej uviedol, že nemohol odvodiť plynutie lehoty na podanie žaloby podľa § 181 ods. 3 SSP

(zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy), a to odo dňa 5.
novembra 2021, kedy napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, keďže mal žalobca v danom
administratívnom konaní, v ktorom sa rozhodovalo o jeho odvolaní, priamo postavenie účastníka
konania, a teda predmetné rozhodnutie sa mu priamo doručovalo. Preto mu lehota na podanie správnej

žaloby začala plynúť odo dňa oznámenia (doručenia) napadnutého rozhodnutia. Správny súd pri svojej
argumentácii vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vydaného pod
sp. zn. 8Sžk/30/2021 zo 16. novembra 2021.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia účastníkov konania

6. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. V nej v podstate argumentuje,
že správny súd nesprávne právne posúdil otázku včasnosti podanej správnej žaloby, pretože
zainteresovaná verejnosť je subjektom sui generis podľa SSP, a nie je možné na ňu vzťahovať
obmedzenia podľa § 178 ods. 1 SSP, a následne ani pravidlo uvedené v § 181 ods. 1 SSP, čo potvrdzuje
aj komentárová literatúra k SSP. Mal za to, že ak by zákonodarca chcel podmieniť včasnosť podania

správnej žaloby zainteresovanej verejnosti, ktorá bola súčasne účastníkom administratívneho konania,
momentom doručenia administratívneho rozhodnutia, tak by to výslovne v § 181 ods. 3 SSP uviedol.
7. Žalobca preto navrhol zrušenie napadnutého uznesenia správneho súdu a vrátenie veci správnemu
súdu na ďalšie konanie.
8. Ďalší účastník konania 1/ sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v tom zmysle, že nie je dôvodná,

pretože správnosť právneho názoru správneho súdu potvrdzuje rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/30/2021 zo 16. novembra 2021, pričom zdôrazňoval rovnosť
účastníkov v administratívnom konaní. Žalobca nebol dostatočne bdelý, keď svoju žalobu nepodal v
lehote počítanej od doručenia napadnutého administratívneho rozhodnutia.

III. Postúpenie veci veľkému senátu
9. Uznesením sp. zn. 8Svk/4/2023 z 30. mája 2024 senát 8S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „senát 8S“ alebo „predkladajúci senát“) podľa § 22 ods. 1 písm. Správneho súdneho
poriadku postúpil vec vedenú pod sp. zn. 8Svk/4/2023 na prejednanie a rozhodnutie o právnej otázke
nastolenej v uvedenom uznesení veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

(ďalej aj ako „veľký senát“).
10. Predkladajúci senát zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP),
oprávnenou osobou (§ 442 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1
SSP a § 57 SSP).
11.Priskúmanídôvodnostipodanejkasačnejsťažnostipredkladajúcisenátzistil,žeprejehorozhodnutie

bude rozhodujúce zodpovedanie kľúčovej právnej otázky nastolenej sťažovateľom, konkrétne či
počítanie lehoty na podanie správnej žaloby žalobcom v postavení zainteresovanej verejnosti sa
spravuje vždy iba ustanovením § 181 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, alebo v prípade, že žalobca
v postavení zainteresovanej verejnosti bol súčasne účastníkom dotknutého administratívneho konania,
či sa počítanie lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanou verejnosťou spravuje ustanovením

§ 181 ods. 1 SSP.
12. V rámci rozhodovacej činnosti kasačného súdu predkladajúci senát identifikoval rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vydané pod sp. zn. 8Sžk/30/2021 zo 16. novembra
2021 (ďalej len „odlišné rozhodnutie“), v ktorom bol v bode 32 konštatovaný nasledovný záver : „V súlades princípom rovnosti účastníkov konania je len taký postup súdu, kedy je vo vzťahu k zainteresovanej
verejnosti ako účastníkovi administratívneho konania, za začiatok plynutia lehoty na podanie správnej
žaloby pokladané oznámenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pre zachovanie rovnosti účastníkov

konania je nevyhnutné, aby všetkým účastníkom bola na podanie správnej žaloby poskytnutá lehota v
rovnakej dĺžke, teda aby táto plynula od momentu, kedy účastník mal po prvýkrát možnosť oboznámiť
sa s obsahom preskúmavaného rozhodnutia. Výsledkom uvedeného bude taktiež garancia priznania
procesnýchprávvrovnakejmieretakzainteresovanejverejnosti(žalobcovi),akoajostatnýmúčastníkom
súdneho konania.“ Na závery odlišného rozhodnutia odkazoval pri svojej argumentácii aj správny súd.

13. Predkladajúci senát sa s vyjadreným právnym názorom nestotožnil a dospel k názoru, že od tohto
právneho názoru je potrebné sa odchýliť a lehotu na podanie správnej žaloby, ak je žalobca v postavení
zainteresovanej verejnosti, je potrebné vždy počítať spôsobom podľa § 181 ods. 3 SSP, teda odo dňa
právoplatnosti žalovaného rozhodnutia, keďže Správny súdny poriadok nezohľadňuje skutočnosť, či
zainteresovaná verejnosť bola alebo nebola účastníkom administratívneho konania.
14. Veľký senát v súlade s § 466 ods. 4 SSP požiadal o stanovisko Generálnu prokuratúru Slovenskej

republiky, ktorá sa vo svojom stanovisku stotožnila so záverom predkladajúceho senátu uvedeného v
predchádzajúcom odseku.

IV. Posúdenie veci veľkým senátom
15. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sa po zistení, že postup

predkladajúceho senátu bol súladný s ustanovením § 22 ods. 1 písm. a) SSP, oboznámil so spisovým
materiálom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Svk/4/2023, a keďže otázka
predložená v postupujúcom uznesení bola jediným sťažnostným bodom žalobcu, povaha veci pripúšťala
rozhodnúť veľkému senátu vo veci samej, preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach
uplatneného sťažnostného bodu (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu

a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
16. Predmetom posudzovania v práve rozhodovanej veci je otázka včasnosti podania správnej žaloby
žalobcom, ktorý má postavenie zainteresovanej verejnosti s odkazom na ustanovenie § 24 ods. 2 ZEIA
v spojení s § 59 ods. 1 písm. c) StavZ (bod 3 tohto uznesenia). Obsahom administratívneho a súdneho
spisumalveľkýsenátpreukázané,ženapadnutérozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňa5.novembra

2021 a správna žaloba bola doručená na Krajský súd v Trnave dňa 5. januára 2022, teda v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.
17. V odlišnom rozhodnutí vo vzťahu k lehote zainteresovanej verejnosti na podanie správnej žaloby
bolo skonštatované:
Zásadný vplyv na stanovenie rozhodujúcej skutočnosti určujúcej začiatok plynutia lehoty na podanie

správnej žaloby zainteresovanou verejnosťou, má okolnosť, či táto vystupovala ako účastník už v
administratívnom konaní, alebo či zainteresovaná verejnosť správnou žalobou napáda rozhodnutie
správnehoorgánuoopravnomprostriedkuvadministratívnomkonaní,ktoréhozainteresovanáverejnosť
účastníkom nebola. (bod 21)
V procesnej situácii, kedy zainteresovaná verejnosť nebola súčasťou správneho konania ako jeho

účastník, dochádza k naplneniu znenia ustanovenia § 181 ods. 3 SSP, kedy zainteresovaná verejnosť
nadobúda možnosť oboznámiť sa s preskúmavaným rozhodnutím žalovaného až jeho zverejnením,
viažucim sa na právoplatnosť tohto rozhodnutia. (bod 22)
V súlade s princípom rovnosti účastníkov konania je len taký postup súdu, kedy je vo vzťahu k
zainteresovanej verejnosti ako účastníkovi administratívneho konania, za začiatok plynutia lehoty na

podanie správnej žaloby pokladané oznámenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pre zachovanie
rovnosti účastníkov konania je nevyhnutné, aby všetkým účastníkom bola na podanie správnej žaloby
poskytnutá lehota v rovnakej dĺžke, teda aby táto plynula od momentu, kedy účastník mal po prvýkrát
možnosť oboznámiť sa s obsahom preskúmavaného rozhodnutia. Výsledkom uvedeného bude taktiež
garancia priznania procesných práv v rovnakej miere tak zainteresovanej verejnosti (žalobcovi), ako aj

ostatným účastníkom súdneho konania. (bod 32)
18. Z odlišného rozhodnutia vyplýva, že kasačný senát rozhodujúci vo veci sp. zn. 8Sžk/30/2021 si
bol vedomý vlastného znenia predmetného ustanovenia (§ 181 ods. 3 SSP) a sám ho nepovažoval
za neurčité, nejasné. Zároveň však skonštatoval, že interpretačný prístup, ktorý by vychádzal len z
jeho jazykového znenia, by predstavoval „možnosť nastolenia nerovnováhy medzi účastníkmi súdneho

konania, z ktorej zároveň pramení následok v podobe porušenia princípu rovnosti účastníkov konania
pred správnym súdom, upraveného v § 5 ods. 9 SSP.“
19. V zhode s názorom vyjadreným v odlišnom rozhodnutí, ani veľký senát nerozporuje, že aplikácia
ustanovenia § 181 ods. 3 SSP v jeho doslovnom znení môže v praxi viesť k situáciám, kedyzainteresovaná verejnosť ako účastník správneho konania, bude mať na prípravu správnej žaloby proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy o niečo dlhší časový úsek ako by na uskutočnenie toho istého úkonu
mal iný účastník konania (podľa § 178 ods. 1 SSP). Je to z dôvodu, že hoci je tento časový úsek v

prípade oboch kategórií účastníkov konania rovnaký, začiatok jeho plynutia sa u nich viaže na rozdielnu
právnu skutočnosť (oznámenie rozhodnutia c/a právoplatnosť rozhodnutia).
20. Podstatným pre posúdenie veci je preto metodologický prístup, ktorý si súd zvolí pri hodnotení a
riešení tejto situácie. V súvislosti s interpretáciou právnych noriem poukazuje v tejto časti odôvodnenia
veľký senát na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. III. ÚS 341/07), podľa ktorého

„Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych
noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy
uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého
nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali
navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho
predpisu.“.

21. Z toho istého rozhodnutia ústavného súdu (sp. zn. III. ÚS 341/07) tiež vyplýva, že „[...] Pri výklade
a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného
znenia.“, keď zároveň v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 155/2017 ústavný súd uviedol, že „Pri výklade a aplikácii
právnych predpisov [...] nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a
vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“ (k tomu pozri

aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 10Sžk/39/2017)
22. Vychádzajúc aj z vyššie uvedených premís, myšlienkovým pochodom kasačného senátu vyjadreným
v odlišnom rozhodnutí nie je možné uprieť racionalitu, ani legitímnosť. Veľký senát rozumie tak motívom
kasačného senátu pre uplatnený postup a tiež záverom, ku ktorým kasačný senát dospel. Na strane
druhej, rešpektujúc komplementárnu povahu metód výkladu práva (k tomu pozri body 20 a 21 vyššie) a

to, že „Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať
vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami [...]“, ako aj prihliadajúc na to, že „Jedinou požiadavkou,
ktorá je pri tom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 ústavy).“ (ÚS SR, sp.
zn. III. ÚS 274/07), veľký senát posudzoval vec v širšom kontexte (ako kasačný súd v rámci odlišného
rozhodnutia), a preto dospel aj k iným záverom.

23. V tejto súvislosti - ako svoje principiálne východisko - veľký senát konštatuje, že ustanovenie § 181
ods. 3 SSP považuje za jednoznačné. Nesporne z neho vyplýva všeobecná požiadavka formulovaná
zákonodarcom tak, že zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Je nepochybné, že predmetné zákonné ustanovenie
neobsahuje žiadny vnútorný diferenciačný prvok, ktorý by mal viesť k rozlišovaniu procesných situácií

podľa toho, či zainteresovaná verejnosť bola alebo nebola účastníkom administratívneho konania, v
ktorom došlo k vydaniu rozhodnutia, proti ktorému správna žaloba smeruje.
24. V zhode s názorom vyjadreným v odlišnom rozhodnutí, aj podľa názoru veľkého senátu môže
striktná aplikácia § 181 ods. 3 SSP - za určitých okolností - viesť k odchýlkam v procesnom postavení
jednotlivých účastníkov konania, a to v tom zmysle, že zainteresovaná verejnosť (ak by zároveň bola

účastníkom administratívneho konania), by na prípravu správnej žaloby proti rozhodnutiu mohla mať
fakticky dlhší časový úsek ako iný účastník konania, ktorý správnu žalobu podáva z dôvodu ochrany
svojich subjektívnych záujmov [pozn.: situácie, kedy zainteresovaná verejnosť nie je účastníkom
administratívneho konania, nie sú pre súdenú vec relevantné]. Ako je zrejmé, túto situáciu vyhodnotil
kasačný súd v odlišnom rozhodnutí tak, že je bez ďalšieho neprípustná, a preto ju cez požiadavku

dosiahnutia rovnosti účastníkov konania kompenzoval zavedením diferenciácie, ktorú ale ustanovenie
§ 181 ods. 3 neobsahuje (k tomu pozri bod 23 vyššie).
25. Podľa veľkého senátu však v rámci posudzovania spornej otázky nie je možné neprihliadať -
popri požiadavke na rovnosť účastníkov konania - aj na iné ústavné, príp. zákonné princípy, ktoré by
alternatívnym výkladom - odkláňajúcim sa od vlastného znenia ustanovenia § 181 ods. 3 SSP - mohli byť

dotknuté. V prvom rade je to najmä princíp právnej istoty a s ním spojená požiadavka na predvídateľnosť
práva a legitímne očakávania fyzických osôb a právnických osôb, že ak budú konať určitým - zákonom
predpokladaným - spôsobom, bude to viesť k následkom, ktoré platné právo s takýmto konaním spája
(v súdenej veci: včasnosť podania správnej žaloby, ak je táto podaná v lehote dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu).

26. Tu je zároveň potrebné dodať, že uvedená požiadavka musí ešte striktnejšie platiť v prípadoch,
kedy sa interpretovanou právnou normou má modifikovať procesný postup, ktorý zakotvuje predpoklady
pre realizáciu ústavného práva tejto osoby - napr. jej prístupu k súdu, resp. k súdnej ochrane (čl. 46
a nasl. Ústavy SR). Ak zákonodarca v prípade zainteresovanej verejnosti viazal v ustanovení § 181ods. 3 SSP začiatok plynutia lehoty na podanie správnej žaloby vždy a bez akýchkoľvek obmedzení
na právoplatnosť rozhodnutia správneho orgánu, proti ktorému žaloba smeruje, potom alternatívny
výklad (ktorý naviac nekorešponduje s jednoznačným znením samotnej právnej normy) a ktorý takúto

diferenciáciufaktickyzavádza,vskutočnostitomutosubjekturedukujeprávnypriestornazískaniesúdnej
ochrany tak, ako mu ho vymedzil zákonodarca.
27. V prospech zachovania interpretácie právnej úpravy tak, ako je táto vyjadrená v ustanovení § 181
ods. 3 SSP, svedčí pritom nielen samotná požiadavka primárne vychádzať pri výklade zákona z jeho
znenia (k tomu pozri aj bod 21 vyššie), ale - v okolnostiach súdenej veci - tento prístup podporujú aj iné

interpretačné metódy, ktoré veľký senát vo veci uplatnil. V tomto kontexte je možné uviesť, že samotné
znenie SSP už v súčasnosti akúsi procesnú dvojkoľajnosť vnímania zainteresovanej verejnosti, príp.
zainteresovanej verejnosti a iných účastníkov konania, pozná - vrátane procesných rozdielov medzi nimi
(ktomupozriajbody31anasl.tohtouznesenia).Totovyplývanapr.zustanovenia§7písm.a)SSP,kedy
pre prípustnosť správnej žaloby zainteresovanej verejnosti je vo všeobecnosti potrebné, aby táto podala
v správnom konaní riadny opravný prostriedok - za podmienky, že takéto oprávnenie mala, t. j. bola

účastníkom administratívneho konania (a opravný prostriedok zákon pripúšťal). Ak by zainteresovaná
verejnosť nebola účastníkom administratívneho konania, takúto povinnosť (pre prípustnosť správnej
žaloby) by podľa § 7 písm. a), logicky, nemala. Tiež je možné doplniť, že špecifickosť určovania
plynutia lehôt na podanie správnej žaloby rôznym účastníkom konania rôzne, vyplýva napr. dokonca aj
priamo z ustanovenia § 181 ods. 3 SSP v spojení s § 181 ods. 1 SSP - kým zákonodarca vo vzťahu

k zainteresovanej verejnosti určil, že tejto lehota na podanie správnej žaloby proti opatreniu orgánu
verejnej správy začína plynúť od „vydania opatrenia“ (pozn. v prípade súdneho prieskumu opatrení),
účastníkovi konania podľa § 178 ods. 1 SSP táto lehota začína plynúť až od „oznámenia opatrenia“ (§
181 ods. 1 SSP). Aj z uvedeného je potom možné dospieť k záveru, že zákonodarca zrejme nemal
zámer „nastaviť“ medzi účastníkmi konania (možnými žalobcami) - v otázke začiatku plynutia lehôt na

podanie správnej žaloby - stav absolútnej rovnosti, ale prihliadal na špecifiká, ktoré s ich statusom
môžu súvisieť. Znenie ustanovenia § 181 ods. 3 SSP potom veľký senát nemohol vyhodnotiť ani
ako prípadnú nedokonalosť zákonodarcu, príp. jeho opomenutie dôsledne rozlišovať medzi situáciami,
kedy zainteresovaná verejnosť bola, resp. nebola účastníkom administratívneho konania. Naopak, je
potrebné prijať záver, že ak zákonodarca v určitej časti zákona právnu úpravu formuluje tak, že tento

rozdiel vníma a k nemu viaže určitú - rozhodnú skutočnosť, potom situácie, kedy tak nerobí (a to je aj
nerozlišovanie začiatku plynutia lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanou verejnosťou, a to
bez ohľadu na to, či táto bola alebo nebola účastníkom administratívneho konania), je potrebné vnímať
ako vôľu, zámer zákonodarcu, nie ako nedostatok, ktorý má byť kompenzovaný súdnym výkladom (k
tomu pozri aj bod 32).

28. Pri posudzovaní toho, či je dôvodné kompenzovať stav vyššie naznačenej procesnej nerovnováhy
medzi zainteresovanou verejnosťou (§ 178 ods. 2 SSP) a inými účastníkmi konania (§ 178 ods. 1 SSP)
interpretáciou právnej úpravy, ktorá je (i) fakticky nesúladná s vlastným znením zákona, a to (ii) naviac
za možného zásahu do iných ústavných princípov (právna istota, predvídateľnosť práva, legitímne
očakávania zainteresovanej verejnosti viažuce sa k jasnému zneniu ustanovenia § 181 ods. 3 SSP),

musel veľký senát skúmať aj celkové následky toho-ktorého interpretačného prístupu a tieto navzájom
pomerovať. Nemohol pritom opomenúť východiskovú tézu, že v právnom štáte majú fyzické osoby a
právnické osoby svoje práva a povinnosti abstrahovať primárne z vlastného znenia objektívneho práva,
nie z jeho dodatočnej interpretácie zo strany súdov. Každá (súdna) interpretácia právnej normy v podobe
odklonu od jej vlastného znenia totiž predstavuje - vo svojej podstate - určitý zásah do princípu právnej

istoty a predvídateľnosti práva.
29. Tu potom veľký senát uvádza, že i keď v procese oznamovania rozhodnutí správneho orgánu
účastníkomadministratívnehokonanianepochybnemôžedôjsťkrozdielomvdátumeichoznámenia,tak
účastník konania chrániaci svoje subjektívne práva (§ 178 ods. 1 SSP), ako aj zainteresovaná verejnosť
(§ 178 ods. 3 SSP) majú podľa zákona na podanie správnej žaloby nakoniec vždy dvojmesačnú lehotu.

Samotná skutočnosť, že táto lehota má (môže mať) iný začiatok, a logicky, aj koniec, účastníkovi
konania - žalobcovi podľa § 178 ods. 1 SSP - na jeho právach neuberá. Naopak, výklad, ktorý by
predstavoval zavedenie diferenciácie lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanou verejnosťou
podľa toho, či táto bola alebo nebola účastníkom administratívneho konania, a to bez toho, aby toto
vyplývalo priamo zo zákona, (i) v skutočnosti uberá z práv zainteresovanej verejnosti tak, ako tieto

práva jednoznačne vo vzťahu k nej vymedzil zákonodarca, a to (ii) za súčasného zásahu do iných
významných ústavných princípov, ktoré - podľa názoru veľkého senátu - musia požívať aspoň takú
ochranu ako je rovnosť účastníkov konania (právna istota, predvídateľnosť práva, legitímne očakávania
a i.). Ani argumentácia vhodnosťou zachovania rovnakého času na prípravu a podanie žaloby plynúcehood doručenia rozhodnutia pre všetkých potom nemôže sama o sebe predstavovať rozhodujúci dôvod
pre taký výklad jazykovo jasne vyjadreného pravidla ustanoveného v § 181 ods. 3 SSP, ktorý by viedol
k porušeniu iných ústavných princípov a mohol by byť pre príslušníkov zainteresovanej verejnosti

prekvapivý - vrátane následku zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby. Podľa názoru veľkého
senátu nebolo v okolnostiach súdenej veci možné prijať taký výklad vzniknutej právnej situácie, ktorý by
vo svojej podstate znamenal odobrenie stavu, kedy sa obsah konkrétneho procesného práva spojeného
naviac s výkonom ústavného práva dotknutej osoby (prístup k súdu) určuje, resp. identifikuje inak ako
jednoznačným znením zákona, a to naviac v situácii, kedy by súd pozitívne právo svojím výkladom nie

dopĺňal, príp. by ho upresňoval z dôvodu neurčitosti, ale - naopak - fakticky by sa odkláňal od jasného
a určitého znenia normatívneho textu.
30. Veľký senát má potom vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti za to, že naznačená
interpretačná línia predstavuje menej invazívny zásah do objektívneho práva - vrátane ústavných
princípov, ktoré je v rámci výkladu práva súd povinný rešpektovať (k tomu pozri aj body 21 a 22
vyššie) a zároveň aj do individuálnej právnej sféry jednotlivých kategórií dotknutých subjektov. Preto

vo veci konštatuje nevyhnutnosť striktnej aplikácie ustanovenia § 181 ods. 3 SSP - bez ohľadu na to,
či zainteresovaná verejnosť bola alebo nebola účastníkom administratívneho konania, v ktorom bolo
vydané žalobou napadnuté administratívne rozhodnutie.
31. Veľký senát sa stotožnil s nosnou argumentáciou predkladajúceho senátu o potrebe bezvýnimočnej
aplikácie ustanovenia § 181 ods. 3 SSP vo všetkých prípadoch, kedy je správna žaloba podaná

zainteresovanou verejnosťou prihliadajúc aj na to, že zainteresovaná verejnosť je procesným subjektom
sui generis vystupujúcim na ochranu verejného záujmu v oblasti životného prostredia, zatiaľ čo účastník
(fyzická alebo právnická osoba v procesnom postavení žalobcu) v rámci správneho súdneho konania
bránisvojesubjektívnepráva.Predmetnýrozdieljepritomvoviacerýchaspektochmateriálnyaprejavuje
sa aj v tom, že dôsledné terminologické rozlišovanie medzi žalobcom ako fyzickou alebo právnickou

osobou a žalobcom ako zainteresovanou verejnosťou, a to v ustanoveniach § 61 SSP, § 178, či 181
ods. 1 a 3 SSP, premieta SSP aj do teleologického nastavenia podmienok prístupu jednotlivých typov
žalobcov k správnemu súdu.
32. Tu veľký senát zdôrazňuje, že podmienka splnenia žalobnej legitimácie pre fyzickú a právnickú
osobu ustanovená v § 178 ods. 1 SSP v spojení s § 177 ods. 1 SSP obsahuje predpoklad, že fyzická

a právnická osoba sa podanou žalobou môže domáhať len ochrany svojich subjektívnych práv. Naproti
tomu, zainteresovaná verejnosť môže podať žalobu výlučne vtedy, ak tvrdí, že bol porušený verejný
záujem v oblasti životného prostredia (§ 178 ods. 3 SSP v spojení s § 177 ods. 2 SSP); jej žalobná
legitimácia teda nie je viazaná na ochranu subjektívnych práv konkrétnych osôb. V dôsledku tohto
rozlíšenia je odlišná aj právna úprava lehôt na podanie správnej žaloby, kde v prípade žalobcu ako

fyzickej a právnickej osoby plynie odo dňa oznámenia rozhodnutia (§ 51 ods. 1 správneho poriadku) a
v prípade zainteresovanej verejnosti odo dňa jeho právoplatnosti.
33. Ak teda § 181 ods. 3 SSP ustanovuje osobitné pravidlo pre počítanie lehoty na správnu žalobu
podávanú zainteresovanou verejnosťou, vzhľadom na systematiku zákona a dôsledné rozlišovanie
zainteresovanej verejnosti ako osobitného žalobcu a iných typov žalobcov, neobstojí záver, príp.

predpoklad, že by zainteresovaná verejnosť mala byť - čo i len implicitne - podmnožinou pojmu „fyzická
a právnická“ osoba uvedeného v § 181 ods. 1 SSP. Ustanovenie § 178 a následne § 181 totiž výslovne a
systematicky počítajú s troma druhmi žalobcov - fyzická a právnická osoba chrániaca svoje subjektívne
práva, prokurátor chrániaci verejný záujem a zainteresovaná verejnosť chrániaca verejný záujem na
životnom prostredí. S týmito žalobcami Správny súdny poriadok jednak spája ich aktívnu žalobnú

legitimáciu a následne s nimi v rovnakej systematike spája aj lehotu na podanie správnej žaloby.
34. Výklad, v zmysle ktorého je lehota zainteresovanej verejnosti (bez ohľadu na jej faktickú účasť
v správnom súdnom konaní) na podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 3 SSP viazaná vždy na
právoplatnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo moment vydania opatrenia orgánu verejnej
správy, v plnom rozsahu korešponduje aj s interpretačnou zásadou terminologickej jednotnosti právneho

predpisu (pozri aj legislatívne vymedzenie v § 9 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych
predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov - nie je teda prípustné vykladať slovné spojenie zainteresovaná verejnosť v § 178
ods. 3 a v § 181 ods. 3 SSP odlišne).
35. Veľký senát súčasne dodáva, že odlišné (odlišným rozhodnutím prezentované) závery nemožno

vyvodiťanizdôvodovejsprávykSSP.Časťdôvodovejsprávy(tlačč.1335,VI.volebnéobdobieNárodnej
rady Slovenskej republiky) už k § 42 SSP uvádza: Správnu žalobu môže zainteresovaná verejnosť podať
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia alebo vydania opatrenia, vo vzťahu ku ktorým
tvrdí, že ním bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia (§ 178 ods. 3 a § 181 ods.3). Hoci je časť dôvodovej správy k § 181 SSP opisná, jej ratio je premietnuté práve do dôvodov pre
prijatie § 42 SSP a neobsahuje žiadne indície či úvahy, ktoré by mohli odôvodňovať správnosť záverov
uvedených v odlišnom rozhodnutí.

36. Veľký senát tak záverom sumarizuje, že argumentácia v prospech uplatnenia § 181 ods. 3 SSP aj
na zainteresovanú verejnosť, ktorá mala postavenie účastníka konania v administratívnom konaní, má
oporu (i) v jazykovom výklade § 181 ods. 3 SSP, (ii) v systematickom výklade § 181 ods. 3 v kontexte
§ 61 SSP a § 178 SSP, resp. systematického výkladu SSP ako celku, (iii) v odbornej komentárovej
spisbe (por. Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.

Bratislava : C. H. Beck, 2018, 278 s.), keď (iv) oporu pre odlišné úvahy nepodporuje ani dôvodová správa
k SSP a najmä (v) potreba aplikácie ustanovenia § 181 ods. 3 v jeho doslovnom znení je determinovaná
aj vzájomným pomerovaním následkov tej-ktorej interpretačnej línie, a to najmä v kontexte ochrany
princípov právneho štátu.
37. Konštatovaný záver veľkého senátu v práve posudzovanej veci konkrétne znamená, že lehota
na podanie správnej žaloby bola zachovaná. Žalobca doručil správnemu súdu žalobu dňa 5. januára

2022, teda v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré
právoplatnosť nadobudlo dňa 5. novembra 2021. Preto pokiaľ správny súd žalobu ako oneskorene
podanú odmietol, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

V. Záver

38. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel veľký senát k tomu záveru, že napadnuté uznesenie
správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Veľký
senát preto postupom podľa § 466 ods. 5 písm. a) v spojení s § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnuté
uznesenie Krajského súdu v Trnave a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave (právnemu nástupcovi
Krajského súdu v Trnave podľa zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov) na ďalšie konanie.
39. V ďalšom konaní správny súd včas podanú správnu žalobu vecne preskúma v rozsahu a z dôvodov
vymedzených žalobnými bodmi. Vyjadreným právnym názorom veľkého senátu sú správny súd (§ 469
SSP) ako aj ďalšie senáty Najvyššieho správneho súdu (§ 466 ods. 3 SSP) viazané.
40. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467

ods. 3 SSP).
41. Toto rozhodnutie prijal veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 7:0.
Lehota na podanie správnej žaloby plynie zainteresovanej verejnosti vždy od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia (§ 181 ods. 3 SSP). Na začiatok jej plynutia tak nemá vplyv skutočnosť, či

zainteresovaná verejnosť bola alebo nebola účastníkom administratívneho konania a teda, či sa jej
napadnuté rozhodnutie doručovalo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.