Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/96/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7621202270
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7621202270.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcov: 1. A. B., nar. X.X.XXXX, bytom
C. B. D. C., E. XXXX/XX, 2. F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. B. D. C., E. XXXX/XX, obaja zastúpení
Občianskym združením Centrum právnej pomoci Košice, so sídlom v Košiciach, Tomášikova 147/3
proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 35 724 803,
zastúpenému Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, o určenie,
že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam a o určenie, že
záložné právo neexistuje, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo

dňa 23.2.2024 č.k. 1C/28/2021-381 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví
tohto rozhodnutia zamietol žalobu a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. Uviedol, že o výške
náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Rozhodol tak v poradí druhým rozsudkom o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby vo vzťahu
k žalovanému určil, že tento nie je oprávnený domáhať sa výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 14.12.2010, nachádzajúcim sa v kat. úz. B. D. C., zapísaným
na LV č. XXXX a vedených Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor Spišská Nová Ves
ako rodinný dom so súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parc. č. 7678/68, garáž na dvoch parcelách
so súp. č. XXXX, postavenej na pozemku parc. č. 7678/186 a 7678/187, parcely reg. „C“ č. 7678/68

o výmere 338 m2 druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, parcely č. 7678/186 o výmere 20 m2
druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, parcely č. 7678/187 o výmere 8 m2 druh pozemku –
zastavaná plocha a nádvorie, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. Tiež sa domáhali
určenia, že záložné právo k týmto nehnuteľnostiam, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov,
neexistuje.

3. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia sa domáhajú požadovaného určenia, že žalovaný

nie je oprávnený domáhať sa výkonu záložného práva a tiež, že záložné právo k nehnuteľnostiam
nimi uvedeným neexistuje na tom základe, že rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 10.9.2020 sp. zn. 9Csp/129/2020 súd o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražboua zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby k predmetným nehnuteľnostiam
do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň určil povinnosť žalobcom podať voči
žalovanémužalobuvovecisamejourčenie,žežalovanýniejeoprávnenýdomáhaťsavýkonuzáložného

práva k predmetným nehnuteľnostiam na základe záložnej zmluvy zo dňa 14.12.2010 a žalobu vo
veci samej týkajúcu sa zmluvy o splátkovom úvere č. 052464494 zo dňa 14.12.2010. Žalobcovia
žalobu založili na tvrdení, že zmluva o splátkovom úvere, ktorú uzavreli s právnym predchodcom
žalovaného Slovenskou sporiteľňou a.s. obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Tvrdili, že pokiaľ
právny predchodca žalovaného vyhlásil ku dňu 15.5.2015 ako pôvodný veriteľ mimoriadnu splatnosť

úveru a dňa 31.7.2015 oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na
dobrovoľnej dražbe, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je neplatným právnym úkonom, keďže
takáto možnosť v zmluve o splátkovom úvere dojednaná nebola, a teda nemohlo dôjsť ani k platnému
postúpeniu nesplatnej pohľadávky na žalovaného v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaný
sa preto nemohol stať záložným veriteľom, a teda nie je oprávnený domáhať sa výkonu záložného
práva k nehnuteľnostiam uvedeným v záložnej zmluve. Žalobcovia tiež vzniesli námietku premlčania

nároku žalovaného a námietku premlčania záložného práva tvrdiac, že pokiaľ pôvodný veriteľ vyhlásil
ku dňu 15.5.2015 mimoriadnu splatnosť úveru a 31.7.2015 oznámil žalobcom začatie výkonu záložného
práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, pohľadávka žalovaného sa premlčala 15.5.2018
a záložné právo sa premlčalo 31.7.2018.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 100, § 101,
§ 103, § 112, § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, berúc do úvahy právny názor odvolacieho súdu
vyslovený v uznesení zo dňa 21.6.2023 sp.zn. 9Co/102/2022, ktorým bol zrušený skorší rozsudok súdu
prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je opodstatnená, preto ju zamietol.

5. Podľa názoru súdu prvej inštancie nespornou skutočnosťou bolo, že žalobcovia a právny
predchodca žalovaného Slovenská sporiteľňa a.s. uzavreli dňa 14.12.2010 zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru na bývanie, resp. na
nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností vo výške 97.000,00 eur, splatného v 281 mesačných
splátkachpo609,05eur.Ďalšounespornouskutočnosťoubolo,žedňa14.12.2010rovnakotietozmluvné

strany uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu, na základe
ktorej bolo v prospech veriteľa zriadené záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré boli vo
vlastníctve žalobcov za účelom zabezpečenia spomínaného úveru.

6. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 31.7.2015 pôvodný veriteľ oznámil

žalobcom začatie výkonu záložného práva a rovnako aj príslušnému katastrálnemu úradu a dňa
21.6.2017 požiadal príslušný katastrálny úrad o výmaz poznámky o prebiehajúcom výkone dražby
z dôvodu, že upustil od vykonania dražby. V konaní bolo preukázané, že dňa 18.5.2015 vyhlásil
pôvodný veriteľ splatnosť pohľadávky žalobcov ku dňu 15.5.2015 a dňa 30.6.2017 oznámil postúpenie
pohľadávky na základe zmluvy o postúpení zo dňa 23.6.2017. Následne nový veriteľ – žalovaný dňa

25.1.2018cestoudražobníkaoznámilpríslušnémukatastrálnemuúraduzačatievýkonuzáložnéhopráva
a dňa 8.6.2018 bola vykonaná neúspešná dražba predmetných nehnuteľností, keďže sa žiadny dražiteľ
do dražby neprihlásil. Dňa 14.6.2018 žalovaný podal dražobníkovi návrh na vykonanie opakovanej
dražby, ku ktorej však nedošlo.

7. Žalobcovia o.i. založili žalobu na tvrdení, že nárok žalovaného vyplývajúci z úverovej zmluvy je
premlčaný a rovnako je premlčané aj záložné právo tvrdiac, že pokiaľ pôvodný veriteľ vyhlásil ku dňu
15.5.2015 mimoriadnu splatnosť úveru, pohľadávka sa premlčala najneskôr dňa 15.5.2018 a rovnako
došlo aj k premlčaniu záložného práva, ktoré sa premlčalo dňa 31.7.2018, teda tri roky potom, ako
pôvodný veriteľ oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva listom zo dňa 31.7.2015.

8. Súd prvej inštancie preto zameral dokazovanie na zistenie, kedy došlo k splatnosti úverovej
pohľadávky. Z obsahu spotrebiteľskej úverovej zmluvy zistil, že banka (právna predchodkyňa
žalovaného) s dlžníkmi (žalobcami) dohodli plnenie v splátkach, s oprávnením banky pre prípad
neuhradenia splatných peňažných záväzkov v termíne vyhlásiť úver za splatný. Táto dohoda bola

vdanomprípadeobsiahnutávoVšeobecnýchobchodnýchpodmienkach,ktorésastalisúčasťouzmluvy,
čo vyplynulo z čl. III. bod 3 zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 14.12.2010. V danom prípade pôvodný
veriteľ (právny predchodca žalovaného) listom zo dňa 18.5.2015 oznámil žalobcom, že ku dňu 15.5.2015
vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Stalo sa tak pre neuhradenie splátky, splatnej dňa15.2.2015. Rešpektujúc ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka tak pôvodný veriteľ mohol zosplatniť
úver pre nezaplatenie tejto splátky splatnej dňa 15.2.2015 v deň nasledujúci po dni 15.5.2015, teda
dňa 16.5.2015. Odvtedy začala plynúť trojročná premlčacia doba pre uplatnenie zosplatneného dlhu.

Práve tento deň je najneskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz v zmysle § 101
Občianskeho zákonníka, čo znamená, že tento deň je aj začiatkom plynutia premlčacej doby pre
uplatnenie celého dlhu. Pokiaľ ide o výkon záložného práva (§ 151j Občianskeho zákonníka), toto sa
premlčuje vo všeobecnej trojročnej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa mohlo vykonať po prvý raz (§ 101
Občianskeho zákonníka), teda po márnom uplynutí splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Toto pravidlo

je modifikované druhou vetou § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého záložné práva sa
nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

9. Súd prvej inštancie na daný prípad aplikoval ust. § 112 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje
spočívanie premlčacej doby. Berúc do úvahy právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozhodnutí
sp. zn. 5Cdo/64/2020, ktorý vyriešil otázku, že za orgán, u ktorého došlo k uplatneniu práva možno

považovať aj dražobnú spoločnosť, v danom prípade skúmal, či nedošlo k spočívaniu premlčacej doby.

10. Preto uzavrel, že štandardná premlčacia doba v danom prípade by uplynula dňom 16.5.2018, kedy
by došlo k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky. Dňa 31.7.2015 však došlo zo strany vtedajšieho
veriteľa – právneho predchodcu žalovaného k uplatneniu záložného práva u dražobníka, teda došlo

aj k spočívaniu premlčacej doby, a to do dňa 21.6.2017, kedy bola skončená neúspešná dobrovoľná
dražba. Dňa 22.6.2017 opäť začala plynúť premlčacia doba a dňa 23.6.2017 došlo k postúpeniu
pohľadávky na žalovaného. Žalovaný dňa 28.10.2017 opätovne inicioval dobrovoľnú dražbu cestou
dražobnej spoločnosti, preto týmto dňom došlo opätovne k spočívaniu premlčacej doby až do dňa
8.6.2018, kedy došlo k ukončeniu neúspešnej dražby. Dňa 14.6.2018 začala ďalšia dražba, ktorá bola

ukončená dňa 11.9.2020 z dôvodu, že Okresný súd Spišská Nová Ves nariadil dňa 10.9.2020 v konaní
vedenom pod sp. zn. 9Csp/129/2020 neodkladné opatrenie, ktoré sa stalo právoplatným dňa 1.2.2021
a ktorým zakázal žalovanému pokračovať vo vykonávaní dražby až do skončenia konania vo veci samej.
Odvtedy spočívala premlčacia doba, pričom žaloba bola podaná dňa 29.4.2021. Súd prvej inštancie tiež
konštatoval, že po nariadení neodkladného opatrenia žalovaný nemohol riadne pokračovať vo výkone

záložného práva, preto premlčacia doba spočívala.

11. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k premlčaniu pohľadávky a ani
záložného práva ako akcesorického záväzku k hlavnému úverovému záväzku, preto tvrdenie žalobcov
o tom, že v danom prípade došlo k premlčaniu pohľadávky a aj k premlčaniu záložného práva nemožno

považovať za opodstatnené.

12. Súd prvej inštancie k tvrdeniu žalobcov o tom, že inkorporačnú doložku obsiahnutú v časti III.
Záverečnéustanoveniabod2.a3.Zmluvyosplátkovomúverezodňa14.12.2010jepotrebnépovažovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v zmluvnom vzťahu

medzi spotrebiteľmi a dodávateľom uviedol, že toto tvrdenie nemožno považovať za opodstatnené.
Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je nevyhnutné, aby dohoda o možnosti vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti pohľadávky pre prípad jej nesplácania riadne a včas nemohla byť zakotvená vo všeobecných
obchodných podmienkach alebo úverových podmienkach, ktoré by sa stali súčasťou zmluvy.

13. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že zamietol návrh žalobcov na doplnenie dokazovania
o vyjadrenie príslušných dražobných spoločností k okolnostiam, prečo nevykonali dražbu v lehote 2
rokov a k vytváraniu prieťahov, keďže tieto dôkazy považoval za kontraproduktívne a nadbytočné.
Vykonanie týchto dôkazov by žiadnym spôsobom nemohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej. Mal za
to, že pôvodný veriteľ a aj žalovaný riadne pokračovali vo výkone záložného práva, keď už samotné

podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby a poskytnutie riadnej súčinnosti pri jej reálnom výkone
je postačujúce. Doba trvania dražby a okolnosti, za ktorých je vykonávaná nie sú v rukách záložného
veriteľa, ale v rukách dražobnej spoločnosti.

14. Na základe týchto úvah žalobu zamietol.

15. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal plnú
náhradu trov konania voči neúspešným žalobcom.16. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhli, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie alebo aby rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uplatnili

náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Podľa názoru žalobcov súd prvej inštancie
neakceptoval právny názor vyslovený odvolacím súdom v skoršom rozhodnutí, ktorým bol zrušený prvý
rozsudok súdu prvej inštancie. Súd sa nedostatočne a nesprávne vyporiadal s námietkou žalobcov
týkajúcou sa neplatného zosplatnenia úveru z dôvodu, že možnosť predčasne zosplatniť úver veriteľom
nebola medzi zmluvnými stranami preukázateľne dohodnutá. Súd nesprávne posúdil inkorporačnú

doložku obsiahnutú v časti III. Záverečných ustanovení bod 2 a 3 zmluvy. Túto podľa názoru žalobcov
je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa názoru žalobcov je nevyhnutné, aby
táto úprava bola zakotvená priamo v zmluve, v jej základných ustanoveniach, nie vo všeobecných
obchodných podmienkach. Súd nemal za preukázané, že všeobecné obchodné podmienky boli
žalobcom ako spotrebiteľom pred podpisom zmluvy známe, resp., že boli ku zmluve priložené.
Žalobcovia pritom namietali, že so všeobecnými obchodnými podmienkami ani inými súčasťami zmluvy

pred podpisom zmluvy oboznámení neboli a tieto neboli ani priložené k zmluve a ani dané žalobcom
k dispozícii. Poukázali na rozhodnutia iných prvoinštančných a odvolacích súdov, ktorí takúto zmluvnú
podmienku vyhodnotili ako neprijateľnú. Príkladmo uviedli niekoľko takýchto rozhodnutí. Súd prvej
inštancie sa nesprávne vyporiadal aj s otázkou premlčania zabezpečenej pohľadávky a premlčania
záložného práva. Žalobcovia nenamietajú, že premlčacia lehota samotnej zabezpečenej pohľadávky

začala plynúť dňom 16.5.2015. Nestotožňujú sa však s názorom súdu prvej inštancie, že uplatnením
záložného práva u dražobníka došlo k spočívaniu premlčacej lehoty a tiež zabezpečenej pohľadávky.
Právnypredchodcažalovanéhositotižsamotnúzabezpečenúpohľadávkumoholuplatniťlennamiestne
príslušnom súde ako orgáne ochrany práva. Preto v danom prípade došlo k premlčaniu pohľadávky
dňom 16.5.2018. Pokiaľ by žalobcovia aj pripustili názor odvolacieho súdu s poukazom na rozhodnutie

NS SR sp. zn. 5Cdo/64/2020 majúc za to, že plynutie premlčacej doby pri premlčaní záložného práva
zdieľaosudpremlčacejdobypohľadávky,ktorejsplneniebolozáložnýmprávomzabezpečené,pokiaľide
o začiatok plynutia premlčacej doby záložného práva, tento sa zhoduje so začiatkom plynutia premlčacej
doby zabezpečenej pohľadávky. V danom prípade 16.5.2015 začala plynúť trojročná premlčacia lehota
a akceptujúc, že v období od 28.10.2017 do 8.6.2018 došlo k spočívaniu premlčacej doby, premlčacia

doba by spočívala len 223 dní. K premlčaniu záložného práva teda došlo ku dňu 25.12.2018. Pokiaľ sa
aj žalovaný dňa 14.6.2018 obrátil na dražobnú spoločnosť a uzatvoril zmluvu o vykonaní opakovanej
dražby, v tomto konaní riadne nepokračoval, nevykonával kroky smerujúce k uskutočneniu druhého kola
dražby po neúspešnom prvom kole, preto nedošlo k spočívaniu premlčacej doby. Žalovaný až po viac
ako dvoch rokoch dňa 13.8.2020 podpísal oznámenie o opakovanej dražbe, ktorá sa mala uskutočniť

dňa 30.9.2020. V konaní nebolo preukázané, že by právny predchodca žalovaného dňa 31.7.2015
uplatnil právo u dražobnej spoločnosti. Nesúhlasia s názorom súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh
na doplnenie dokazovania tak, ako vyplýva z obsahu rozhodnutia.

17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia pojednávania

v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu
danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie nie je opodstatnené.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.4.2025 o 9,40 hod.

v pojednávacej miestnosti č. dv. 210/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 24.4.2025 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

19. Žalobcovia v odvolaní namietajú odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/

C.s.p., teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu

vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil žiadnej vady konania, ktorá by mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nebolo zistené, že by súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods.
2 C.s.p., keď jeho odôvodnenie dáva odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom konania.

Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá štruktúre odôvodnenia tak, ako má na mysli spomínané zákonné
ustanovenie. Pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcami (vyjadrenie príslušných
dražobných spoločností k okolnostiam vykonávania dražby), v napadnutom rozhodnutí odôvodnil, prečo
navrhnutý dôkaz nevykonal, pričom úvahy súdu prvej inštancie v tomto smere odvolací súd považuje za
správne. Nie je povinnosťou súdu vykonať každý stranou sporu navrhnutý dôkaz, ale len taký, ktorý je
pre zistenie skutkového stavu významným.

22. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje
a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

23. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalobcami

v odvolaní. Žalobcovia pritom uvádzajú skutočnosti, ktoré boli uvedené už pred súdom prvej inštancie
a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Preto odvolacie námietky nie
sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

24. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcov odvolací súd

dopĺňa nasledovné:

25. Súd prvej inštancie vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení zo
dňa 21.6.2023 sp.zn. 9Co/102/2022 zameral dokazovanie na zistenie okamihu splatnosti (zročnosti)
záväzku (dlhu), ktorý sa stal predmetom záväzkového vzťahu medzi stranami sporu na základe úverovej

zmluvy.

26. V danom prípade strany sporu uzatvorili úverovú zmluvu, ktorej podstatné náležitosti sú v listine
podpísanej obidvoma stranami určené výslovným odkazom na samostatnú listinu, ktorá nimi nebola
podpísaná (Všeobecné obchodné podmienky). Táto skutočnosť aj podľa názoru odvolacieho súdu

bez ďalšieho nespôsobuje neplatnosť zmluvnej podmienky dojednanej v tejto samostatnej listine za
podmienky, že prejav vôle zmluvných strán bol dostatočne určitý a zmluvný konsenzus pokrýva aj
takéto dojednania. Stačí, že zmluvné strany vyhlásia takúto samostatnú listinu za súčasť zmluvy
v podpísanom texte vlastnej zmluvy. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že žalobcovia boli riadne
oboznámení so znením Všeobecných obchodných podmienok, čo potvrdili svojim podpisom na úverovej

zmluve. Všeobecné obchodné podmienky sa tak v súlade s ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka
stali súčasťou predmetnej úverovej zmluvy (viď uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/146/2017 s odkazom
na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2016 vo veci Home Credit Slovakia a.s. proti G. H., C
42/15, ktoré vychádza z toho, že všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej smernice „musia
byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, keďže zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne

vyhotovená ako jediný dokument“).

27. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade strany sporu platne dohodli vo
Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sa stali súčasťou úverovej zmluvy možnosť veriteľa
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky tak, ako vyplýva z ust. § 565

Občianskeho zákonníka.

28. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal aj s otázkou plynutia premlčacej doby zosplatnenej
pohľadávky.

29. Správne na daný prípad aplikoval aj ust. § 112 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje spočívanie
premlčacej doby. Za orgán, u ktorého došlo k uplatneniu práva v zmysle tohto zákonného ustanovenia
podľa ustáleného právneho názoru najvyšších súdnych autorít možno považovať aj dražobnú
spoločnosť.30. Niet pochýb o tom, že v danom prípade začala plynúť premlčacia doba dňom 16.5.2015 ako
správne uzavrel súd prvej inštancie. Vychádzajúc z ust. § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná

premlčacia doba 3-ročná. Nepochybne bolo v danom konaní preukázané, že dňa 28.10.2017 došlo
k iniciovaniu dobrovoľnej dražby už postupníkom – žalovaným prostredníctvom dražobnej spoločnosti,
o čom svedčí dôkaz obsiahnutý v spise na č.l. 317. Odvtedy dražobné konanie pokračovalo kontinuálne
až po nariadenie neodkladného opatrenia súdom uznesením zo dňa 10.9.2020 č.k. 9Csp/129/2020-30,
ktoré sa stalo právoplatným dňa 1.2.2021 a ktorým bolo súdom zakázané žalovanému pokračovať vo

vykonávaní dražby do skončenia konania vo veci samej. Počas tohto obdobia, teda od 28.10.2017
premlčacia doba kontinuálne spočívala, z čoho vyplýva, že k premlčaniu pohľadávky a ani záložného
práva v danom prípade nedošlo. Aj za situácie, keby sa odvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou
žalobcov, že v danom prípade nebolo preukázané, že by právny predchodca žalovaného dňa 31.7.2015
uplatnil právo u dražobnej spoločnosti, k premlčaniu pohľadávky ani záložného práva z dôvodov vyššie
uvedených, v danom prípade nedošlo.

31. Zo všetkých týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok
vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §

255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešným žalobcom.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).