Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812010585
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8812010585.6

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M,
MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Jaroslava Bugeľa, na verejnom zasadnutí konanom dňa
28.05.2025 v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.
zákona,oodvolaníobžalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduVranovnadTopľouzodňa03.01.2025,
sp. zn. 12T/221/2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 03.01.2025, sp. zn. 12T/221/2012
bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona,
s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona účinného do 30.09.2012, na tom skutkovom základe, že

- spolu s už nebohým C. D., nar. XX.XX.XXXX vo E. F. C., zomrelým dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom G.
XXX/XX, E. F. C., dňa 04.06.2012 v čase okolo 17.00 hod. až do 20.30 hod. na B. H. XXXX E. E. F. C. po
predchádzajúcej vzájomnej dohode vošli do kancelárie prevádzky spoločnosti I. spol. s r.o., J. X, J., kde
až do svojho odchodu v čase okolo 20.30 hod. vulgárne nadávali konateľovi uvedenej spoločnosti I. K.
K., ktorému sa vyhrážali zabitím a ublížením na zdraví, bránili mu v odchode z kancelárie, nedovolili mu
prijímať telefonické hovory, pričom zlomiac drevenú zdravotnícku barlu patriacu poškodenému nebohý

C. D. rozbíjal ňou zariadenie kancelárie a obaja sa mu vyhrážali, že zlomenú časť barly mu vrazia
do kolena a druhé koleno mu prevŕtajú vŕtačkou, kde pod vyššie uvedenými hrozbami ho žiadali,
aby do budúceho dňa, t.j. 05.06.2012 do 12.00 hod. opustil mesto E. F. C. alebo im vyplatil bližšie
nešpecifikovanú sumu peňazí a to z dôvodu, že je ich konkurenciou v podnikaní, kde týmto konaním bola
poškodenému spôsobená škoda na majetku v sume 265,34 eura, no neboli mu spôsobené zranenia
vyžadujúce si lekárske ošetrenie.

Za uvedený skutok obžalovanému súd uložil podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona účinného do 30.09.2012,
s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, bez zistenia poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 Tr. zákona a
priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zákona trest odňatia
slobody vo výmere 24 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu 24 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal poškodeného I. K. K. s nárokom na náhradu škody na civilný
proces.

Proti uvedenému rozsudku riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 13.03.2025,
podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom obhajcu, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvéhostupňa prostredníctvom obhajcu dňa 27.03.2025. Namietal, že právny názor okresného súdu sa v
písomnom vyhotovení rozsudku iba arbitrárne a alibisticky opiera o neobhájiteľný a neaktuálny postoj k
jeho vine, ktorá pochádza zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu. Odôvodnenie uznesenia krajského

súdu a jeho závery sú nesprávne, nelogické, formálne, nepreskúmateľné a arbitrárne. Odvolací súd
rezignoval na primárnu spravodlivosť, ako aj na svoju právomoc a povinnosť spočívajúcu v tom, aby
rozhodol trestnú vec iba na základe výsledkov vykonaného dokazovania a aby dôkazy spolu objektívne
vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach v duchu elementárnej logiky. Okresný súd rozhodol o jeho vine
po viac ako 12 rokoch od spáchania skutku v poradí už štvrtým rozsudkom. Prvými dvoma rozsudkami

bol uznaný za vinného, avšak na základe odvolaní krajský súd obidva rozsudky zrušil a zrušil aj v
poradí tretí rozsudok, ktorým bol spod obžaloby oslobodený. Odvolací súd poprel svoj vlastný právny
názor vyslovený v predchádzajúcich uzneseniach. Uznesením zo dňa 21.03.2016, sp. zn. 6To/44/2015
krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu, ktorým ho uznal za vinného, pričom z neho v ďalšom
citoval. Na rozdiel od uvedeného odôvodnenia krajský súd v uznesení zo dňa 28.05.2024 uviedol, že
z preukázaných okolností nemalo v závere rezultovať oslobodenie spod obžaloby podľa § 285 písm.

a/ Tr. poriadku, pretože podľa názoru odvolacieho súdu niet pochybností o tom, že sa skutok stal. Aj
napriek tomu, že v samotnom uznesení krajského súdu je uvedené, že sa vec vracia súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, zo samotného obsahu tohto uznesenia
vyplýva jasný pokyn uznať ho za vinného. Odvolací súd nie oprávnený dávať súdu prvého stupňa
akýkoľvek pokyn na odsúdenie vyslovením záväzného právneho názoru. Súd rozhodnutie o vine založil

na právnom názore krajského súdu vyjadrenom v tomto uznesení, ktorým je prvostupňový súd v zmysle
ustanovenia § 327 ods. 1 Tr. poriadku viazaný. Vyššie uvedené arbitrárne, alibistické a neobhájiteľné
odôvodnenie jeho viny je v príkrom rozpore s nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 07.02.2019, č. IV. ÚS
558/2018, ktorý v obdobnej veci výslovne uviedol, že odvolací súd môže prvostupňovému súdu vytknúť
chyby pri hodnotení dôkazov, ktorých sa podľa jeho názoru dopustil (nelogickosť záverov, opomenutie

niektorých okolností a pod.), nie je však oprávnený dávať mu záväzné pokyny k akým záverom má dôjsť
pri hodnotení jednotlivých dôkazov, ani na to, aké celkové skutkové zistenia má urobiť. Podľa názoru
ústavného súdu v danom prípade pokyn krajského súdu adresovaný okresnému súdu, ktorým mu v
podstate prikázal, akým spôsobom má rozhodnúť o základnej otázke trestného konania, t.j. o jeho vine,
či nevine bol v okolnostiach posudzovanej veci neprípustný. Vzhľadom na výsledky celého vykonaného

dokazovania možno uzavrieť, že doteraz nebolo jednoznačne preukázané, že skutok sa vôbec stal,
resp., že jeho vina v prípade, že sa skutok vôbec stal, ostala len v rovine pravdepodobnosti a prostej,
ničím relevantne a nespochybniteľne nepodloženej možnosti.
Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ

podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku
a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania je

preukázané, že skutok uvedený vo výroku rozsudku sa stal, je trestným činom a ako trestne zodpovedný
páchateľ ho spáchal obžalovaný, spolu s už nebohým D.. Vyššie uvedený záver možno oprieť
predovšetkým o svedeckú výpoveď poškodeného, ktorý vo svojej výpovedi opísal priebeh skutkového
deja a skutočnosti vyplývajúce z výpovede poškodeného potvrdzujú aj výpovede svedkov K., K. a A.,
ako aj dôkazy objektívneho charakteru, ktoré v ďalšom rozviedol. Skutočnosti vyplývajúce z výpovede

poškodeného sčasti potvrdzuje aj obžalovaný a potvrdzujú ich aj dôkazy objektívneho charakteru a to
zápisnica o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, zápisnica o vydaní veci, podľa ktorej poškodený
dobrovoľne vydal štvorčekový papier rozmerov 147 x 210 mm s rukou písaným textom v plastikovom
priehľadnom euroobale, znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava z odvetvia daktyloskopie, podľa ktorého
na predloženej vecnej stope č. 1 - rukou písanom texte na štvorčekovom papieri 147/210 mm boli

použitou chemickou metódou zviditeľnené daktyloskopické stopy, pričom bola potvrdená zhoda stopy
č. 11 s osobou evidovanou v zbierke daktyloskopických kariet na meno C. D., ako aj znalecký posudok
č. 36/2013, ktorý vypracoval na poškodeného znalec L. M. N. z odboru psychológie. Hodnovernosť
svedeckej výpovede poškodeného plynie aj z následného správania sa poškodeného, ktorý sa na
druhý deň ráno po skutku dostavil na policajné oddelenie, aby podal na obžalovaného a zomrelého

D. trestné oznámenie, v ktorom opísal priebeh skutkového deja zhodne s jeho neskoršími výpoveďami
v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, ako aj s rekonštrukciou, počas ktorej znázorňoval
priebeh incidentu, ktorý popísal vo svojich výpovediach.Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj obsahu predloženého spisu, odvolací súd
v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol posúdený ako zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona účinného

do 30.09.2012. Vo vzťahu k tomuto skutku boli súdom prvého stupňa vykonané dôkazy v rozsahu
potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto procesne
zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu aj
vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje aj krajský súd za správne,
stotožnil sa s nimi a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol

jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie
súdu prvého stupňa v celom rozsahu, z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností,
odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom
a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého
stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky
procesných strán, pričom ani procesné strany sa v rámci odvolacieho konania nedomáhali vykonania

ďalších dôkazov. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj
pre konanie nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v zhodnotení vykonaných dôkazov v zmysle zásad
uvedenýchv§2ods.12Tr.poriadku,navytvoreniezáveruotom,čidošlokspáchaniuskutku,akánoako
a k akému. Z obsahu uvedeného rozsudku súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie
dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia. Výsledky vykonaného dokazovania

tvoria ucelený celok tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností
možno vyvodiť záver, že obžalovaný A. B. spáchal skutok tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa.

V prejednávanej trestnej veci je vzhľadom na vykonané dokazovanie nesporné, že obžalovaný A. B. dňa
04.06.2012,spolusužt.čnebohýmC.D.,navštívilkanceláriuprevádzkyspoločnostiI.spol.sr.o.,vktorej

sa v tom čase nachádzal konateľ uvedenej spoločnosti I. K. K.. Uvedené vyplýva zhodne z výpovede
obžalovaného A. B., poškodeného I. K. K., ako aj z výpovede svedkov K., K. a A.. Sporná preto ostala
skutočnosť, či v priebehu návštevy v kancelárii poškodeného sa obžalovaný A. B. mal poškodenému
K. vyhrážať zabitím, brániť mu v odchode z kancelárie, prijímať telefonické hovory a vyhrážať sa mu
ublížením na zdraví pod hrozbou, aby opustil mesto E. F. C. do nasledujúceho dňa, do 12.00 hod. alebo

im vyplatil bližšie nešpecifikovanú sumu peňazí a to z dôvodu, že je ich konkurenciou v podnikaní.

Aj keď obžalovaný A. B. spáchanie skutku poprel s odôvodnením, že v predmetnej kancelárii sa len
kričalo, pričom išlo o konflikt medzi t.č. už nebohým C. D. a poškodeným K. z dôvodu, že tento sa mal
na adresu C. D. nevhodne vyjadriť a on tam zotrval iba z dôvodu, aby zabránil ešte väčšiemu konfliktu,

krajský súd uvedenému tvrdeniu obžalovaného neuveril, považoval ho za účelové v snahe zbaviť sa
trestnej zodpovednosti.

Obžalovaný A. B. je v celom rozsahu usvedčovaný výpoveďou poškodeného K., ktorý podrobne popísal
ako sa nachádzal v kancelárii, kde mal stretnutie s pánom K., po čom prišiel D. s obžalovaným B., D.

chytil K. za šaty a vyhodil ho z kancelárie, pričom ho ešte kopol do zadku, po čom mu začali vulgárne
nadávať, vyhrážať sa mu, že ho zabijú, zakopú, utopia, ublížia mu na zdraví tým, že mu prevŕtajú zdravé
koleno, pričom, aj keď aktívnejší v napádaní a vyhrážkach bol t.č. už nebohý D., uvedeného konania
sa dopúšťal aj obžalovaný B., pričom v priebehu konania mu porozbíjali zariadenie kancelárie, poškodili
nábytok a z ich správania mal následne psychické problémy, do práce ho museli voziť, nikdy nebol v

kancelárii sám, navštívil psychiatra v Poľsku.

Časť konania obžalovaného B. a t.č. už nebohého D. bola potvrdená aj svedkami K., K. a A., v rozsahu
akom ho mali možnosť vnímať, keď svedok K. potvrdil, že keď bol v kancelárii u poškodeného K. vošli
do kancelárie D. a B., po čom mu D. povedal, aby vypadol, chytil ho za bundu a vyhodil ho, pričom ho

ešte kopol do zadku, okolo 17.20 hod. zavolal B., nech ho nechajú na pokoji a ten mu povedal, že sa do
toho nemá starať s tým, že z kancelárie bolo počuť krik a buchot, obžalovaný povedal poškodenému,
aby sa mu nestaral do kšeftu a potom, keď okolo 20.30 hod. prišiel za poškodeným do kancelárie, videl
zlomenú barlu, bola diera v stole, strhnutá žalúzia, porozhadzované papiere a po stenách boli stopy po
úderoch, pričom poškodený mu povedal, že ho udierali do pleca a hrudníka s tým, že on osobne počul

ako hovorili poškodenému, aby sa im nestaral do kšeftu a vypadol z E..

Svedok K. uviedol, že bol svedkom hádky medzi obžalovaným, poškodeným a D., počul hluk, keďže mal
kanceláriu vedľa, vošiel do kancelárie poškodeného, na zemi videl rozhádzané papiere a zlomenú barlu,poškodený sedel za stolom, ktorý bol trochu posunutý, pýtal sa čo sa stalo, na čo mu D. povedal, aby
sa nestaral, že sa rozprávajú o oknách a aby išiel preč, čo aj urobil, pričom po tom ako odišli pomáhal
poškodenému upratovať kanceláriu.

Svedok A. uviedol, že prišiel do kancelárie odniesť kľúče, otvoril mu obžalovaný B., videl D. sedieť cca
2 m od stola a až nasledujúci deň sa od poškodeného dozvedel, že ho mali navštíviť obžalovaný a D. a
riešili nejaké nezhody, pričom si všimol natrhnutú žalúziu a rozbitý pohár.

Z uvedených výpovedí svedkov K., K. a A. vyplýva, že títo popísali priebeh jednotlivých častí skutku, pri
ktorých boli prítomní, v zhode s tým, ako to popísal aj poškodený K..

Tvrdenia poškodeného sú podporované aj ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi a to znaleckým
posudkom znalca z odboru psychológie PhDr. N., ktorý u poškodeného konštatoval, že po konaní
obžalovaného a D. zistil u poškodeného silnú neurotickú symptomatológiu, pocity úzkosti, strachu a

duševnej nerovnováhy, prejavy panickej poruchy, vystupňovanie strachu a úzkosti, pričom tento stav
súvisí s konaním obžalovaného a už nebohého D. a toto konanie viedlo k duševnej poruche, ktorá
obmedzila obvyklý život poškodeného, viedla k sociálnej izolácii, stráneniu sa návštev a spoločenských
príležitostí s tým, že vierohodnosť poškodeného je zachovaná vo všeobecnosti, lži skóre je v norme,
nezistil snahu o disimuláciu, známky zníženia všeobecnej, ani špecifickej vierohodnosti a prežitá udalosť

bola spúšťačom panickej poruchy.

Uvedená výpoveď poškodeného je podporovaná aj znaleckými posudkami KEÚ PZ, z ktorých vyplýva,
že na rifliach a tričku poškodeného boli zistené krvné stopy, pričom bola konštatovaná zhoda s DNA
profilom poškodeného K., ktorý bol pôvodcom krvných stôp a na štvorčekovanom papieri bola zistená

zhoda daktyloskopických stôp s daktyloskopickou kartou odtlačkov prstov a dlaní osoby C. D. a sporné
textové zápisy na štvorčekovanom papieri o veľkosti cca 147 x 210 mm vyhotovil C. D., ako aj listinnými
dôkazmiatonajmäzápisnicouoobhliadkemiestačinusfotodokumentáciou,zaistenýmštvorčekovaným
papierom a ďalšími, teda prevažná časť skutočností tvrdených poškodeným bola preukázaná aj ďalšími
vo veci vykonanými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu, na základe čoho krajský súd vyhodnotil výpoveď

poškodeného K. za vierohodnú.

Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním, tým, že spoločným
konaním iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania, so zbraňou, tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke

naplnil skutkovú podstatu žalovaného zločinu.

Na základe konštatovaného aj krajský súd dospel k záveru, že správne preto prvostupňový súd konanie
obžalovaného posúdil ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, s poukazom na
§ 138 písm. a/ Tr. zákona účinného do 30.09.2012.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery sa prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom u obžalovaného správne konštatoval
absenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd prvého stupňa zároveň správne zhodnotil všetky
okolnosti prípadu, prihliadol aj na osobu obžalovaného a správne dospel k záveru, že na dosiahnutie

individuálnej, ako aj generálnej prevencie bolo potrebné s použitím § 39 Tr. zákona obžalovanému
ukladať trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere
24 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 24 mesiacov a to z dôvodu
značného časového odstupu od spáchania skutku v trvaní cca 13 rokov.
Na základe zistených osobných a majetkových pomerov obžalovaného je odvolací súd toho názoru,

že uložený trest je možné považovať za trest zákonný a správny, vzhľadom na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosti jeho nápravy, aj s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu
Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že okresný súd rozhodol o jeho vine až po viac ako
12 rokoch od spáchania skutku v poradí až štvrtým rozsudkom, pričom prvé dva rozsudky, ktorými bol
uznaný za vinného boli zrušené a rovnako tak bol zrušený aj v poradí tretí rozsudok, ktorým bol spod

obžaloby oslobodený, krajský súd udáva, že z obsahu spisu vyplýva, že po tom ako boli v poradí prvé
dva rozsudky zrušené odvolacím súdom, došlo k zmene v zložení senátu, pričom dokazovanie bolo
vykonané od začiatku a okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku vysvetlil akými úvahami sa riadil,ktoré skutočnosti považoval za dokázané a tieto skutočnosti vyhodnotil v súlade s princípmi logického
myslenia.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že z odôvodnenia ostatného zrušujúce uznesenia
odvolacieho súdu vyplýva pokyn krajského súdu uznať ho za vinného krajský súd udáva, že v zmysle
§ 327 ods. 1 Tr. poriadku súd, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný
právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a
dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. V prípade, ak by odvolací súd nebol oprávnený vysloviť

právny názor, ktorým by „nasmeroval“ prvostupňový súd, uvedené ustanovenie by stratilo akýkoľvek
význam a zároveň by došlo k strate významu samotného inštitútu dvojinštančnosti konania v prípade
oslobodzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa.

Na základe konštatovaných dôvodov krajský súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, a
preto toto postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.