Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823201514
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3823201514.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobkyne:
A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. D., B. XXX,
zast.: JUDr. Jana Bezáková, advokátka so sídlom Prievidza, Bakalárska 6, proti žalovaným:
1/Československáobchodnábanka,a.s.,IČO:36854140sosídlomBratislava,Žižkova11,2/AUKČNÁ
SPOLOČNOSŤ s.r.o., IČO: 46 141 341 so sídlom Bratislava, Kopčianska 10, zast.: ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA - Marek Piršel s.r.o., IČO: 47 255 498 so sídlom Bratislava-mestská časť Petržalka,
Kopčianska 10, 3/ E. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, 4/ E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX,

XXX XX G., A. H. D., zast.: JUDr. Katarína Galová, advokátka so sídlom Piešťany, E. Belluša 10, o
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ a 4/ proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza č. k. 4C/16/2023-233 zo dňa 5. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovaným 1/, 2/ a 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že dražba nehnuteľností: parcela registra CKN

č. XXX/X vo výmere 340 m2, druh pozemku záhrada, parcela registra CKN č. XXX/X vo výmere 544
m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele
registra CKN č. XXX/X, zapísaných na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie B., obec C. D. D., I. J.,
konaná dňa 2.3.2023 dražobníkom obchodnou spoločnosťou AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ, s. r. o., IČO: 46
141 341, sídlo Kopčianska 10, 851 01 Bratislava (ďalej aj len „dražba“), je neplatná. Žalobkyni priznal
nárok na náhradu trov konania od žalovaných 1/, 2/, 3/ 4/ ako povinných spoločne a nerozdielne
v rozsahu 100 %.

1.2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie v ods. 9 až 18 popísal skutkové okolnosti, zistené
zvykonanéhodokazovania,zktorýchprirozhodovanívychádzal.Právnevecposúdilpodľa§37vyhlášky
ministra zahraničných vecí č. 95/1983 Zb., nariadenia EP a Rady (EÚ)
č. 1215/2012, nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 593/2008, § 2, § 5 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom, § 7 ods. 1 až 4, § 8 ods. 2, § 12 ods. 4, 5,
§ 13a, § 17, ods. 5 a) až f), § 17 ods. 9, § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách

(ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), § 151b, §40a, § 143, § 145 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).1.3. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal otázku svojej právomoci konať vo veci a otázku
rozhodného práva, s ohľadom na fakt, že žalobkyňa je štátnou príslušníčkou Ukrajinskej republiky,
žalovaný 4/ je občan Nemeckej spolkovej republiky a nehnuteľnosť, ktorej sa dražba týkala, sa nachádza

na území Slovenskej republiky. Vychádzal z toho, že žaloba o určenie neplatnosti dražby je vo svojej
podstate sporom týkajúcim sa vecného práva k nehnuteľnosti a otázka, či vec patrí alebo nepatrí do
BSM, je taktiež občianskoprávnym sporom. Dospel k záveru o nemožnosti aplikovať na vec nariadenie
č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach,
s poukazom na čl. 1 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia. Za použitia § 37 zákona č. 97/1963 o

medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ustálil, že je daná právomoc slovenských súdov,
pričom podľa § 20 CSP je na konanie príslušný Okresný súd Prievidza. Rozhodným právom je právo
Slovenskej republiky podľa § 5 zákona č. 97/1963 Zb. a čl. 36-37 Zmluvy medzi Československou
socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci
a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach.

1.4. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci samej založil na právnom názore, že nehnuteľnosti
nadobudnuté počas trvania manželstva patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa §
143 a § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to aj v prípade, že sú evidované len na jedného z nich.
Bolo preukazné, že predmet dražby žalovaný 4/ kúpil po uzatvorení manželstva, a pretože žalovaní
nepredniesli skutočnosti, preukazujúce opak (okrem zápisu v katastri nehnuteľností), mal za to, že

nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby, boli nadobudnuté do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov žalobkyne
a žalovaného 4/. Pokiaľ žalovaný 1/ namietal, že údaje katastra v časti údajov o právach
k nehnuteľnosti sú podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona záväzné, kým sa nepreukáže opak,
je nepochybné, že zápis vlastníckeho práva nasvedčoval vlastníctvu výlučne žalovaného 4/. Avšak

01.02.2023 dala žalobkyňa zapísať na príslušný list vlastníctva informatívnu poznámku, že uplatnila svoj
nárok na vyporiadanie BSM na súde.

1.5. Žalobkyňa ako manželka žalovaného 4/ nebola účastníčkou spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola
podkladom dražby ani neudelila na jej uzavretie súhlas. Napriek tomu, že žalovaný 4/ a dražobník,

žalovaný 2/, vedeli o prebiehajúcom konaní o vyporiadanie BSM, ktoré sa týkalo dražených
nehnuteľností, o čom bola zapísaná aj poznámka na LV v katastri nehnuteľností ešte pred samotnou
dražbou, dražba prebehla bez jej vedomia a bez toho, aby s ňou v priebehu dražby bolo konané
(žalobkyňa nebola označená ako osoba so spoluvlastníckym vzťahom k predmetu dražby, nebolo
jej umožnené nahliadnuť do písomností súvisiacich s dražbou, nebol jej zaslaný znalecký posudok a

nemohla voči nemu podať námietky, nemala možnosť oznámiť dražobníkovi všetky skutočnosti, ktoré
sú jej známe
o stave predmetu dražby, ako aj o právach a záväzkoch viaznucich na predmete dražby, možnosť zistiť
výšku pohľadávky, dostať oznámenie o dražbe. Žalovaný 2/ jej zaslal listiny
o priebehu dražby až po vykonaní dražby, čím boli porušené ust. § 7 ods. 1-4, § 8 ods. 2, § 12 ods. 4,

5,§ 13a, § 17 ods. 5 písm. a/, f/, § 17 ods. 9, § 21 ods. 2 a § 28 ods. 1 zákona
o dobrovoľných dražbách. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že porušenie týchto zákonných
povinností reálne spôsobilo zásah do vlastníckych práv žalobkyne, pričom išlo o také intenzívne
porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré má za následok neplatnosť dobrovoľnej
dražby. Žalobkyňa totiž bola z procesu dražby vylúčená napriek tomu, že uplatňovala vlastnícke právo

titulom bezpodielového spoluvlastníctva. Poznamenal, že doručenie písomností len žalovanému 4/
nebolo postačujúce, vzhľadom na osobitnosť zákonnej úpravy v zákone o dobrovoľných dražbách oproti
úprave v Občianskom zákonníku. Naviac, v čase konania dražby už boli manželia rozvedení. Právna
relevantnosť poznámky
o prebiehajúcom konaní o vyporiadanie BSM v katastri nehnuteľností posilňovala dôvodnosť jej

postavenia ako dotknutej osoby. Súd prvej inštancie zdôraznil, že úlohou súdu v tomto konaní nie
je zistiť, kto je zodpovedný za porušenia zákona o dobrovoľných dražbách, ale objektívne zistiť, či
kporušeniudošlo.Zostranyžalobkynenezistilšikanóznyvýkonpráva,akotonamietalvkonanížalovaný
4/. Vzhľadom na zistené pochybenia súd prvej inštancie rozhodol o neplatnosti vykonanej dražby.

1.6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej
žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od
žalovaných 1/ - 4/ ako nárok od žalovaných, ktorí tvorili v konaní nerozlučné spoločenstvo
v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách.1.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali včas odvolanie žalovaní 1/, 2/ a 4/.

1.2. Žalovaný 1/ namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal,
že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa kvalitatívne nároky, ktoré naň kladie právna úprava a judikatúra
ESĽP, Ústavného súdu SR a vyšších slovenských súdov. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s
argumentáciou žalovaných, akceptovateľným spôsobom sa nevenoval argumentom smerujúcim k

platnosti záložnej zmluvy, zásade materiálnej publicity katastra nehnuteľností, súvisiacej zákonnej
povinnosti akceptovať údaje zapísané v katastri nehnuteľností a nepreukázaniu nehodnovernosti údajov
zapísaných v katastri. Nevenoval sa otázke, z akého dôvodu nebola domnelá vlastníčka zapísaná ako
spoluvlastník nehnuteľnosti
a prečo túto skutočnosť skoro 10 rokov neriešila. Taktiež sa nevysporiadal so skutočnosťou, že
nebolo platne rozhodnuté, či predmetná nehnuteľnosť spadala do BSM. Súd prvej inštancie neuviedol,

akým spôsobom bola konkrétne žalobkyňa údajne poškodená. Zmätočne uvádza porušenia povinnosti
v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré porušila sama žalobkyňa. Odvolaním napadnuté
rozhodnutie je nielenže vecne nesprávne, ale aj svojvoľné
a nepreskúmateľné, je priamym zásahom do práv žalovaných na spravodlivé konanie a súdnu ochranu.
Je nesporné, že žalobkyňa ani žalovaný 4/ nikdy žalovaným 1/, 2/ neoznámili, že by mal predmet dražby

spadať do BSM. Žalovaný 1/ túto vedomosť nemá ani ju nemohol získať. Svadba prebehla po podpísaní
dokumentov zo strany žalovaného 1/. V katastri nehnuteľností bol ako výlučný vlastník zapísaný
žalovaný 4/. Žalobkyňa napriek tomu, že mala počas procesu výkonu záložného práva vedomosť o
dražbe, žalovaných 1/ a 2/ neinformovala. Poznámka
o možnosti, že nehnuteľnosť patrí do BSM, bola zapísaná na list vlastníctva deň pred dražbou.

Žalobkyňa v žalobe napadla predmetnú dražbu tvrdenou neplatnosťou právneho úkonu - záložnej
zmluvy. Neplatnosť záložnej zmluvy by mohla vychádzať len z absencie súhlasu žalobkyne so založením
nehnuteľnosti. V takom prípade ide len o možnú relatívnu neplatnosť právneho úkonu, pri ktorom
uplynula trojročná premlčacia doba, v ktorej sa prípadnej relatívnej neplatnosti mohla žalobkyňa dovolať.
Žalovaný 1/ vzniesol námietku premlčania, čím sa otázka platnosti záložnej zmluvy uzavrela a na

záložnú zmluvu je potrebné nazerať ako na platný právny úkon. Zdôraznil zásadu materiálnej publicity
katastra nehnuteľností, podľa ktorej sú údaje katastra hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.
Osoba, ktorá vychádza z údajov v katastri, je chránená predpokladom hodnovernosti podľa § 70 ods.
1 katastrálneho zákona. Ak sa zápis v katastri odchyľuje od skutočného právneho stavu, uplatní sa
domnienka, že údaje evidované v katastri, sú v súlade s reálnym stavom. Ak sa podarí domnienku

vyvrátiť dôkazom opaku, údaje následne prestávajú byť hodnoverné a záväzné. Poukázal na § 71 ods.
1, 2 katastrálneho zákona a zdôraznil, že hodnovernosť údajov katastra treba interpretovať tak, že údaje
katastra sú zapisované zákonom ustanoveným postupom a na základe relevantných
a hodnoverných podkladov. Ten, kto ich používa, koná v dobrej viere (ak mu nie je známe niečo iné).
Pojem záväznosť údajov katastra sa dá interpretovať iba tak, že tieto údaje sa musia povinne používať

podľa § 71 katastrálneho zákona. Musia ich teda používať štátne orgány pri výkone svojej právomoci
(najmä vo verejných listinách) a musia ich používať fyzické alebo právnické osoby pri vyhotovovaní listín
o právnych úkonoch. Žalovaní 1/ a 2/ mali zákonnú povinnosť akceptovať údaje zapísané v katastri
nehnuteľností a použiť práve tieto údaje pri výkone záložného práva procesom dobrovoľnej dražby.
Pokiaľ ide o právne posúdenie súdom prvej inštancie, namietal, že súd v odôvodnení zmätočne vyčíta,

že žalobkyňa nebola navrhovateľom či účastníkom dražby. Vo vzťahu k ust. § 7 ods. 1 až 4 zákona
o dobrovoľných dražbách uviedol, že toto ustanovenie sa vzťahuje na navrhovateľa dražby. Podľa § 8
ods. 2 zákona je dražobník povinný umožniť nazretie do písomností súvisiacich s dražbou vlastníkovi
predmetu dražby, pričom žalobkyňa o nazretie do spisu nikdy nežiadala. V súvislosti s § 12 ods. 4 a 5
zákona dražobná spoločnosť vlastníkovi nehnuteľnosti znalecký posudok odoslala. Z ust. § 13a zákona

nevyplýva dražobníkovi žiadna povinnosť, takže nie je možné konštatovať porušenie. Podľa § 17 ods.
1 písm. a) a f) zákona je dražobník povinný zaslať vlastníkovi oznámenie o dražbe. V čase odosielania
oznámenia o dražbe nebolo možné odosielať žalobkyni, pretože možnosť jej spoluvlastníctva nebola
známa a hodnovernosť údajov katastra nebola spochybnená. Preto nemohlo byť toto ustanovenie zo
strany dražobníka porušené. Povinnosť dražobníka podľa § 17 ods. 9 zákona je naviazaná na žiadosť

vlastníka predmetu dražby, ale žalobkyňa takúto žiadosť nepodala, preto dražobník túto povinnosť
neporušil. Dražobník nemohol porušiť právo žalobkyne na podanie žaloby o neplatnosť dražby podľa
§ 21 ods. 2, pretože toto právo žalobkyňa využila. Aplikácia § 28 ods. 1 zákona nie je možná, pretože
o dražbe bola vyhotovovaná notárska zápisnica. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne aplikovalprávne normy, aplikoval nesprávne právne normy. Zdôraznil, že predpokladom úspešnosti žaloby o
určenie neplatnosti dražby nie je len to, že boli porušené ustanovenie zákona, ale aj to, že žalobca bol
práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutý na svojich právach. Obidva predpoklady musia byť

splnené súčasne. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno na ich preukázanie zaťažuje žalobcu. Súd
prvej inštancie, aby vôbec mohol dospieť k záveru o neplatnosti dražby, účelovo a neprípustne zastúpil
žalobkyňu, keď do konania vniesol argument zásady nemo plus iuris, napriek chýbajúcim logickým
súvislostiam a absencii konfrontácie jeho úvahy s faktom platnosti záložnej zmluvy. Súd nahradením
procesnej aktivity žalobkyne, na ktorej spočívalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, zaťažil konanie

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci.

1.3. Žalovaný 2/ vo svojom odvolaní žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Uviedol, že sa nestotožňuje
s názorom súdu prvej inštancie, ktorý určil ako dôvod pre neplatnosť dražby skutočnosť, že žalobkyňa

nebola účastníkom dražby a boli porušené jej práva korešpondujúce s povinnosťami dražobníka a
dlžníka vyplývajúce z § 7 ods. 1 - 4, § 8 ods. 2, § 12 ods. 4 a 5, § 13 a, § 17
ods. 5 písm. a) a f), § 17 ods. 9, § 21 ods. 2 a § 28 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Dražobník
začal so žalobkyňou konať a zásielky zo strany dražobníka boli žalobkyni doručované ihneď po tom, ako
dražobník zistil, že existuje možnosť, že nehnuteľnosť spadá do BSM, teda po zapísaní poznámky na

LV o prebiehajúcom konaní o vyporiadaní BSM. Toto bolo zistené deň pred dražbou, kedy bol z tohto
dôvodu vyhotovený dodatok k oznámeniu
odražbe.Včasevyhotoveniaoznámeniaodražbeavšetkýchpredchádzajúcichúkonochtátopoznámka
na LV zapísaná nebola. Dražobník kvôli tomuto zisteniu okamžite začal zásielky doručovať aj žalobkyni,
ktorej bola doručená notárska zápisnica o priebehu dražby. Dražobník nebol oprávnený ani povinný z

tohto dôvodu upustiť od dražby podľa § 19 ods. 1 zákona
o dobrovoľných dražbách. Skutočnosť, že bola podaná žaloba o vyporiadanie BSM, nie je dôvodom,
pre ktorý by dražobník mohol od dražby upustiť. Žalobkyňa mohla skutočnosť, že nehnuteľnosť bola
súčasťou BSM, oznámiť dražobníkovi včas, pretože mala od počiatku vedomosť o konaní dražby.
Žalobkyňa počas celého priebehu dražby ani raz nevzniesla námietku, že by nehnuteľnosť mala spadať

do BSM a počkala si až do okamihu tesne pred dražbou, čím si zabezpečila dôvod pre podanie
žaloby o neplatnosť dražby. Takéto konanie podľa jeho názoru nemôže požívať právnu ochranu.
Banka pri poskytovaní úveru nebola povinná bližšie skúmať rodinný stav dlžníka a prípadné zaradenie
nehnuteľnosti do majetku BSM. Žalovaný 4/ nebol v čase poskytovania úveru záložcom, a teda
vlastníkom nehnuteľnosti. Ak by aj banka tento stav skúmala, z vyjadrenia žalovaného 4/ je zrejmé, že v

čase posudzovania podmienok úveru a podpisu dokumentov zo strany banky bol žalovaný 4/ slobodný
a k sobášu so žalobkyňou došlo po podpise dokumentácie zo strany banky, teda
včase,keďdokumentáciupodpisovalžalovaný4/.Dražobníkrovnakotaknemámožnostianioprávnenie
na to, aby zistil, či nehnuteľnosť patrí do BSM, ak to nevyplýva zo skutočností zapísaných v katastri
alebo mu toto nie je oznámené. Položil otázku ako môže záložný veriteľ alebo dražobník zodpovedať za

porušenie povinností žalobkyne a žalovaného 4/ oznámiť tieto skutočnosti. Skutočnosť, že nehnuteľnosť
patrí do BSM, nebola žiadnym spôsobom v priebehu dražby preukázaná, žalobkyňa dražobníkovi
neadresovala ani jednu zásielku, kde by BSM preukázala. Jediné, čo žalobkyňa urobila, bolo zapísanie
poznámky o podaní žaloby
o vyporiadaní BSM do katastra, tesne pred konaním dražby. Podanie akejsi žaloby bez preukázania

ďalších skutočností nemôže dražobník považovať za hodnoverné preukázanie opaku. Nesúhlasil s
právnym posúdením súdu, podľa ktorého nepostačuje doručovanie jednému z manželov v súlade s §
145 Občianskeho zákonníka s tým, že žalobkyňa a žalovaný 4/ boli
v čase výkonu dražby rozvedení. Slovenský právny poriadok nepozná pojem bývalí manželia, výslovne
uvádza len pojem manželia. Pokiaľ Občiansky zákonník na inom mieste vymedzuje časové obdobie,

ktoré sa má týkať ustanovení o nakladaní so spoločnými vecami, výslovne používa slovné spojenie „za
trvania manželstva“, respektíve používa spojenie „po rozvode manželstva“ alebo „rozvedený manžel“.
Na žiadnom mieste neuvádza osobitnú právnu úpravu ohľadom nakladania so spoločnými vecami
manželov a bývalých manželov. Rozlišuje len hmotnoprávnu podmienku, či vec patrí alebo nepatrí
do BSM. Rozhodnutie o rozvode je rozhodnutie v statusovej veci, ktoré nezakladá aplikáciu iných

hmotnoprávnych noriem na nakladanie so spoločnou vecou, patriaceho do BSM pred a po rozvode
manželstva. Pokiaľ BSM trvá, je každý z manželov úplným vlastníkom spoločnej veci, pričom vlastníctvo
jedného manžela je obmedzené rovnakým vlastníctvom druhého manžela. Ustanovenie § 145 ods.12 Občianskeho zákonníka sa týka vecí patriacich do BSM a nakladanie s nimi bez ohľadu na to, či
manželstvo trvá alebo došlo k jeho rozvodu. Zdôraznil, že v katastri nehnuteľností
bol zapísaný ako výlučný vlastník žalovaný 4/ bez zápisu poznámky

o spochybnení hodnovernosti týchto údajov. Uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
odkázal na ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré reálne porušené neboli a ktoré
nehovoria o právach vlastníka alebo žalobkyne. Súd bez ďalšieho kopíroval všetky zákonné
ustanovenia, kde sa spomína pojem vlastník, ktoré však s konaním nemajú súvis. Vo vzťahu k ust. § 7
ods. 1 až 4 zákona o dobrovoľných dražbách uviedol, že toto ustanovenie sa vzťahuje na navrhovateľa

dražby a nedefinuje žiadne oprávnenie pre žalobcu, preto nie je zrejmé, akým spôsobom malo byť
porušené. Podľa § 8 ods. 2 zákona je dražobník povinný umožniť nazretie do písomností súvisiacich
s dražbou vlastníkovi predmetu dražby, pričom žalobkyňa o nazretie do spisu nikdy nežiadala, preto
toto právo nemohlo byť porušené. Podľa § 12 ods. 45 zákona je dražobník povinný zaslať vlastníkovi
znalecký posudok a tento je oprávnený voči nemu podať námietky. Skutočnosť o spoluvlastníctve
žalobkyne nebola známa, preukázaná, ale ani tvrdená, preto nemohlo byť toto ustanovenie zo strany

dražobníkaporušené.Ustanovenie§13azákonahovoríopovinnostivlastníkapredmetudražbyoznámiť
dražobníkovi všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe o stave predmetu dražby ako aj o právach a
záväzkoch viaznucich na predmete dražby. Ide teda o porušenie povinností žalobkyne, ktorá mala túto
skutočnosť dražobníkovi oznámiť. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) a f) zákona je dražobník povinný zaslať
vlastníkovi oznámenie o dražbe. Skutočnosť o spoluvlastníctve žalobkyne nebola známa, preukázaná,

ale ani tvrdená, preto nemohlo byť toto ustanovenie zo strany dražobníka porušené. Zároveň súd
odkazuje na doručovanie správcovi dane príslušnému podľa trvalého pobytu vlastníka, čo bolo v danej
veci splnené. Dražobník je podľa § 17 ods. 9 zákona povinný na žiadosť vlastníka predmetu dražby
oznámiť výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby, čo žalobkyňa nežiadala,
pretodražobníktútopovinnosťneporušil.Dražobníknemoholporušiťprávožalobkynenapodaniežaloby

oneplatnosťdražbypodľa§21ods.2,pretožejezrejmé,žetotoprávožalobkyňavyužila.Podľa§28ods.
1 zákona dražobník je povinný podať písomné potvrdenie o vydražení predmetu dražby vydražiteľovi
v prípade, ak sa nevyhotovuje notárska zápisnica. Ide o právo vydražiteľa, o dražbe bola vyhotovená
notárska zápisnica. Zdôraznil, že súdom uvádzané porušenia zákona žalobkyňa ani nenamietala, preto
súd nahrádzal jej procesnú aktivitu a dôkazné bremeno. Rovnako tak súd nahradil tvrdenie žalobkyne

o tom, ako mala byť ním tvrdenými skutočnosťami dotknutá na svojich právach. Súd pri rozhodovaní
berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne
známe alebo skutočnosti ustanovené CSP. V danom prípade došlo zo strany súdu k porušeniu tohto
zákonného ustanovenia, súd konal
o skutočnostiach, ktoré neboli namietané a nahradil tým dôkazné bremeno žalobkyne, čím porušil právo

na rovnosť strán sporu. Súd prvej inštancie sa ani nevysporiadal s otázkou, akým spôsobom bola
žalobkyňa dotknutá na svojich právach. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo
66/2019, podľa ktorého predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby nie je len to, že
boli porušené ustanovenie zákona, ale aj to, že žalobca bol práve porušením týchto ustanovení fakticky
dotknutý na svojich právach. Obidva predpoklady musia byť splnené súčasne. Povinnosť tvrdenia a

dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje žalobcu. Žalobkyňa podľa rozsudku nemala v dôsledku
vyššie uvedených porušení ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách žiadne zákonné možnosti ako
ovplyvniť dražbu. Práve tým, že žalobkyni dražobník doručil notársku zápisnicu o priebehu dražby, mohla
podať žalobu
o neplatnosť dražby, ktorú koncipovala dostatočne obšírne, namietala dokonca neplatnosť záložnej

zmluvy či neprijateľnosť zmluvných podmienok. Kládol otázku, ako mohla byť žalobkyňa dotknutá na
svojich právach tým, že jej nebol doručený znalecký posudok, keď hodnotu nehnuteľnosti v žalobe
nenamieta. Ak došlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách súd musí riadne odôvodniť príčinnú
súvislosť medzi porušením zákona
o dobrovoľných dražbách a dotknutosťou žalobcu na jeho právach, čo v danom prípade nebolo

žalobkyňou zdôvodnené a súd prvej inštancie sa s tým nedostatočne vysporiadal. Žalovaný 3/ ako
vydražiteľ nehnuteľnosti je fyzickou osobou, ktorá nadobudla nehnuteľnosť za účelom následného
užívania. Vyslovením neplatnosti dražby z dôvodov uvedených v rozsudku by došlo k neprimeranému
zásahu do jeho práv, čo bolo potrebné v konaní tiež skúmať.
K porušeniu povinností zo strany žalovaného 1/ a žalovaného 2/ nedošlo, a ak by aj súd uvedené

skutočnosti vyhodnotil ako porušenie zákonných ustanovení, toto porušenie s určitosťou nemožno
považovať za spôsobilé ukrátiť žalobkyňu na jej právach. Z uvedeného dôvodu považuje rozsudok za
svoj vlastný neudržateľný.1.4. Žalovaný 4/ v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Uviedol,
že rozsudok súdu prvej inštancie je svojvoľný, arbitrárny, právne nekorektný, zmätočný a nepresvedčivý.
Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti dražby z obidvoch zákonných dôvodov podľa § 21 ods. 2

zákona o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ neplatnosť záložnej zmluvy zo dňa 02.05.2013 odôvodňovala
tým, že ju nepodpísala, nebola jej účastníčkou a absentoval jej súhlas ako manželky s takouto zmluvou,
žalobkyňa záložnú zmluvu k žalobe doložila, teda poznala jej obsah. Vedela, kto je záložným veriteľom,
kedy túto zmluvu žalovaný 1/ podpísal, kto je záložcom a že žalovaný 4/ na záložnej zmluve vystupoval
ako dlžník a nie ako vlastník nehnuteľností. Záložná zmluva nebola právnym úkonom manželov v

súvislosti s nakladaním so spoločným majetkom, pretože nehnuteľnosti v čase podpisu záložnej zmluvy
neboli vo vlastníctve žalovaného 4/. Súhlas žalobkyne k tejto zmluve nebol potrebný. Žalovaní 1/
a 2/ vzniesli námietku premlčania voči dovolaniu sa relatívnej neplatnosti záložnej zmluvy žalobkyňou.
Súd prvej inštancie v rozsudku vyhodnotil spochybňovanie platnosti záložnej zmluvy žalobkyňou ako
nedôvodné. Záložná zmluva bola platná nielen
z dôvodu, že žalovaní 1/ a 2/ vzniesli námietku premlčania, ale najmä z dôvodu, že sa domáhala

neplatnosti voči záložnej zmluve, voči ktorej vôbec nemala právo domáhať sa relatívnej neplatnosti
podľa § 40 a Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby pre
porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách sa môže domáhať len osoba, ktorá bola takýmto
porušením zákona o dobrovoľných dražbách dotknutá na svojich právach. Žalobkyňa tak bola povinná
pravdivo a úplne opísať v čom spočívalo porušenie zákona a na akých právach bola žalobkyňa v

súvislosti s takýmto porušením zákona dotknutá a tieto svoje tvrdenia preukázať. Žalobkyňa v žalobe
porušenie opísala tak, že citovala § 7 ods. 4 zákona
odobrovoľnýchdražbáchaneurčitoavšeobecneuviedla,žejejneboliakobezpodielovejspoluvlastníčke
doručované oznámenia a listiny súvisiace s dražbou, z ktorého dôvodu nemala vedomosť o dôvodoch
a realizácii dražby. Žalobkyňa bola názoru, že pokiaľ by jej písomnosti boli doručované, mohla ovplyvniť

priebeh dražby. Akým spôsobom mohla ovplyvniť priebeh dražby už nevysvetlila. Na pojednávaní
zotrvala na svojich vyjadreniach, nijako nedoplnila svoje skutkové tvrdenia k preukázaniu porušenia
zákonaodobrovoľnýchdražbáchanaakýchprávachmalabyťporušenímdotknutáaniúčinnenepoprela
tvrdenia žalovaných 1/, 2/, 4/ v ich vyjadreniach. Zdôraznil, že podľa kúpnej zmluvy žalovaný 4/
financoval kúpu nehnuteľnosti čiastočne z úveru poskytnutého žalovanému 1/ a čiastočne zo svojich

výlučných prostriedkov spred manželstva. Z uznesenia súdu vo veci sp. zn. 16C/7/2021 nevyplýva
skutočnosť, že žalovaný zobral žalobu späť na základe námietok žalobkyne. V bode 15 napadnutého
rozsudku prvoinštančný súd iba okopíroval tvrdenia žalobkyne zo žaloby a nejde o zistenie skutkového
stavu. Ak by súd konal procesne korektne a objektívne a v súlade s princípom rovnosti strán sporu
pri uplatňovaní prostriedkov procesného útoku a obrany, uviedol by aj rozhodné tvrdenia žalovaných,

ktorí konkrétne žalobné tvrdenia žalobkyne v žalobe svojimi tvrdeniami a dôkazmi účinne popreli.
Neignoroval by pre vec rozhodné skutočnosti: žalobkyňa od 02.09.2020 mala vedomosť o tom, že
žalovaný4/sapovažujezavýlučnéhovlastníkanehnuteľnostiažesivočinejuplatňujeprávozvýlučného
vlastníctva k nehnuteľnosti - vypratanie. Od 26.02.2021 mala žalobkyňa vedomosť o tom, že žalovaný
4/ má záujem nehnuteľnosť predať a vyplatiť zostatok úveru žalovanému 1/, mala vedomosť o tom, že

nehnuteľnosti sú založené a aká je výška zostatku úveru. Žalovaný 4/ mal záujem sa so žalobkyňou
dohodnúť, ale žalobkyňa bezdôvodne odmietla uzatvoriť dohodu. Pred rozvodom manželstva aj po jeho
rozvode, žalobkyňa neuhrádzala žalovanému 4/ náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti, ktoré musel
žalovaný 4/ uhrádzať, nepodieľala sa na úhrade splátok úveru. Žalobkyňa dňa 21.12.2021 splnomocnila
zástupkyňu na konanie o vyporiadanie BSM, žalobu podala až 31.01.2023, čo nasvedčuje pasivite.

Žalobkyňa nepodala žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do BSM, návrh na neodkladné opatrenie
- zdržanie sa výkonu záložného práva, neoznámila žalovanému 1/, že sa považuje za bezpodielovú
spoluvlastníčku nehnuteľností, nedomáhala sa informácií od žalovaného 1/ ani od žalovaného 4/ o výške
zostatku úveru, nedomáhala sa postavenia vlastníka predmetu dražby a neinformovala žalovaných o
podaní žaloby o vyporiadanie BSM dňa 31.01.2023. Žalovaný 4/ informoval žalobkyňu, že prestáva

platiť úver a že žalovaný 1/ začne vykonávať záložné právo dražbu nehnuteľnosti. Dňa 15.12.2022 sa
v rámci dražby konala obhliadka nehnuteľnosti za prítomnosti žalobkyne, ktorú skutočnosť v konaní
nepoprela. Ďalšie úkony v rámci dražby žalobkyne v konaní nijako účinne nepoprela. Tieto skutočnosti
prvoinštančný súd odignoroval, neprihliadol na ne v procese hodnotenia dôkazov. Následne tak aplikoval
nedostatočne zistený skutkový stav v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

Žalobkyňa nebola reálne dotknutá na svojich právach. Súd znalý práva mal
na daný skutkový stav správne aplikovať § 70 a § 71 katastrálneho zákona, § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj zásadu právo patrí bdelým. Žalovaný 4/ má za to, že prvoinštančný
súd konal a rozhodol ultra petitum. Predmetom tohto konania bolo určenie, či dražba nehnuteľností jeneplatná pre porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktorým by bola žalobkyňa reálne dotknutá na
svojich právach. Predmetom tohto konania nebola žaloba
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Preto rozhodovanie súdu o predbežnej otázke - či

predmet dražby patrí do BSM je nielen procesne neprípustné, ale aj irelevantné. Súd sa mal zamerať
výlučne na to, či žalobkyňa v konaní preukázala vyvrátenie hodnovernosti a záväznosti údajov katastra
nehnuteľností o evidencii vlastníctva nehnuteľnosti výlučne žalovaným 4/. Žalobkyňa nepreukázala, že
by v procese dražby existovalo právoplatné rozhodnutie súdu
o určení spoluvlastníctva žalobkyne k nehnuteľnostiam, ktorým by bola hodnovernosť

azáväznosťúdajovkatastraúčinnevyvrátená.Pretozáversúduvbode25napadnutéhorozsudkuotom,
že na preukázanie opaku postačovalo podanie žaloby o vyporiadanie BSM žalobkyňou a informatívna
poznámka v katastri nehnuteľností, je v rozpore s § 70 ods. 2, § 71 ods. 23 katastrálneho zákona.
Pre žalovaného 1/, 2/ boli v procese dražby údaje o výlučnom vlastníctve žalovaného 4/ záväzné. Za
takejto právnej situácie, ak sa v procese dražby, o ktorej žalobkyňa vedela, nekonalo so žalobkyňou a
spoluvlastníčkou predmetu dražby, nedošlo objektívne ani subjektívne k porušeniu ustanovení zákona

o dobrovoľných dražbách ako nesprávne právne uzatvára súd prvej inštancie v bode 20. napadnutého
rozsudku. Žalobkyňa konala v rozpore so zásadou, že právo patrí bdelým, pričom nikto sa nesmie
dovolávať, ťažiť
z vlastnej nepoctivosti. Preto právne závery súdu prvej inštancie o objektívnom porušení zákona o
dobrovoľných dražbách, v dôsledku ktorého bola žalobkyňa reálne dotknutá na svojich právach, zo

zisteného skutkového stavu nevyplývajú. Nesprávny je aj záver súdu o údajnom nedodržaní obvyklej
miery opatrnosti na strane žalovaného 2/ ako dražobníka. V procese dražby boli pre žalovaného 2/
záväzné údaje z katastra nehnuteľností. V bode 20 rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že sa mu
javí konanie žalovaného 4/ spočívajúce v späťvzatí žaloby o vypratanie nehnuteľnosti nedobromyseľné,
ale toto konštatovanie súdu je irelevantné, naviac svojvoľné a zaujaté. Navrhol, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.

3. Žalobkyňa sa písomne vyjadrila k odvolaniam žalovaných 1/, 2/ a 4/ tak, že navrhla, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. V celom rozsahu sa pridržiava svojich vyjadrení v súdnom
konaní. Dňa 01.02.2023 dala zapísať informáciu o prebiehajúcom súdnom konaní o vyporiadaní BSM

ako poznámku do katastra nehnuteľností na príslušný list vlastníctva. V čase priebehu dražby bola
táto poznámka na liste vlastníctva zapísaná, strany sporu o prebiehajúcom súdnom konaní museli
vedieť. Žalovaný 4/ o nároku žalobkyne vedel už z konania, vedeného na súde pod sp. zn. 16C/7/2021,
teda dávno pred zápisom informatívnej poznámky do katastra nehnuteľností a napriek tomu na túto
skutočnosť v dražbe neupozornil. Napriek nároku žalobkyne sa so žalobkyňou pri výkone dražby

nekonalo, neboli jej doručované oznámenia a listiny súvisiace s dražbou, v dôsledku čoho nemala
vedomosť o dôvodoch
a realizácii dražbe, a preto sa k dražbe ani nemohla vyjadrovať. Dražobník ani po zápise poznámky
do katastra nehnuteľností nárok žalobkyne k spornej nehnuteľnosti neriešil a so žalobkyňou nekonal.
Žalovaní odôvodňujú svoje odvolenie argumentami, ktoré uviedli už

v prvoinštančnom konaní a s ktorými sa súd vysporiadal. Pri dobrovoľnej dražbe vydražiteľ nadobúda
vlastnícke právo na základe príklepu, ide o originálne nadobudnutie vlastníckeho práva bez aplikácie
zásady nemo plus iuris. Osoba, ktorá tvrdí, že jej prislúcha vlastnícke právo k predmetu dražby,
sa svojho vlastníckeho práva môže domáhať výlučne žalobou o neplatnosť dražby podľa zákona o
dobrovoľných dražbách v trojmesačnej lehote, po uplynutí ktorej už nie je možné dražbu, a teda ani

nadobudnutie vlastníckeho práva spochybniť. Žaloba o neplatnosť dražby je teda jediný prostriedok
obrany vlastníckeho práva žalobkyne ako spoluvlastníčky predmetu dražby.

4. Žalovaný 2/ sa k vyjadreniu žalobkyne písomne vyjadril tak, že žalobkyňa len potvrdzuje, že dala
zapísať poznámku o prebiehajúcom súdnom konaní až dňa 01.02.2023, teda po všetkých úkonoch,

ktoré smerovali ku konaniu dražby. Hneď ako táto poznámka bola zapísaná, so žalobkyňou bolo konané.
Tvrdeniežalobkyneotom,žetoutoinformácioudisponovalžalovaný4/nemávplyvnaneplatnosťdražby,
nakoľko neuvedenie tejto informácie zo strany pôvodného vlastníka nemôže spôsobiť neplatnosť dražby.
Nejdetotižoporušeniepovinnostídražobníka.Žalobkyňaprvýkrátuvádzavýpočetpovinností,kuktorých
k porušeniu malo dôjsť, až vo vyjadrení k odvolaniam, v prvoinštančnom konaní tieto neuviedla. Zotrval

na svojom odvolacom návrhu.5. Žalovaný 4/ sa k vyjadreniu žalobkyne písomne vyjadril tak, že nejde o vecné a určité vyjadrenie
žalobkyne k odvolaniam, len o opakujúce sa vyjadrenia žalobkyne vo veci samej. Zotrval na svojom
odvolaní voči rozsudku.

6. Ďalšie písomné podania vo veci podané neboli.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),

t. j. v medziach podaných odvolaní a ich dôvodov.

8. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaných 1/,
2/ a 4/ nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani
to nevyžadoval dôležitý záujem.
9. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

12. Žalovaní 1/, 2/ a 4/ v odvolaniach namietajú, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), že konanie má inú vadu, ktorá
mohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci(§365ods.1písm.d/CSP),žesúdprvejinštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP),
v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

13. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou

práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,
že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady
nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní ( napr.

vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď
apodobne)aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.

15. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť

a pravdivosť získaných poznatkov.

16. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnuprávnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd na základe odvolaní žalovaných i z úradnej
povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/
týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu,

odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia
podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

18.1. Čo sa týka žalovanými 1/, 2/ a 4/ namietaného porušenia práva na spravodlivý proces (§ 365
ods. 1 písm. b/ CSP), vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd v prvom rade uvádza,
že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom

poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na
nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup
pred skončením dokazovania.
18.2. Vo vzťahu k namietanému nedostatočnému odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie, resp. jeho
zmätočnosti, nepreskúmateľnosti, odvolací súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie zodpovedá kritériám odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. Odvolací súd
zdôrazňuje, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť
odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť
dať podrobnú odpoveď na každý argument (napr.: rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z

19.04.1994, č. 16034/90, bod 61). I Ústavný súd SR v tomto smere konštatoval, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného

súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (rozhodnutie sp.
zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003). V rozhodnutí
sp. zn. IV. ÚS 358/09 zo dňa 15.10.2009 Ústavný súd SR uviedol, že všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (nález sp. zn. II. ÚS
410/06zodňa02.08.2007).Súdprvejinštancievods.1napadnutéhorozsudkuuviedol,čohosavkonaní
žalobkyňa domáha, v ods. 2, 3, 4 a 7 popísal základnú procesnú obranu žalovaných v konaní, v ods. 5

sa zaoberal otázkou právomoci súdu vo veci konať a v ods. 6 otázkou rozhodného práva, v ods. 8 až
18 napadnutého rozsudku podrobne popísal, ktoré dôkazy v konaní vykonal a aké skutkové okolnosti
z nich zistil.
V ods. 19 uviedol zákonné ustanovenia, podľa ktorých vec posudzoval a v ods. 21 až 27 sa jasne
a zrozumiteľne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a právnymi argumentami

strán, uviedol, ako vyhodnotil vykonané dôkazy a ako na danú vec aplikoval relevantnú právnu úpravu.
Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ a 4/ v odvolaní namietajú, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vôbec
nezaoberal argumentáciou žalovaných, predostretou v konaní, odvolací súd poukazuje na ods. 23 až 27
odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorých sa súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zaoberal
práve námietkami žalovaných.

18.3. Odvolací súd pripomína, že za procesnú vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP nemožno
považovať to, že žalovaní sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie nestotožňujú a že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa ich predstáv. Samotná skutočnosť, že odvolateľ nesúhlasí so skutkovými a
právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutí súdu prvej inštancie a nestotožňuje sa s nimi,

nemôže sama osebe viesť k záveru o naplnení dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože do
práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom
úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou apožiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.
ÚS 50/04,

I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Z týchto dôvodov mal odvolací súd za nedôvodnú odvolaciu
námietku žalovaných 1/, 2/ a 4/ ohľadne nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku.

19. Pokiaľ žalovaní namietajú, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), v dôsledku vec nesprávne právne posúdil

(§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho
spisového materiálu a vyhodnotení toho, čo uviedli
v rámci odvolacieho konania strany, skonštatoval, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191
ods. 1 CSP a v napadnutom rozsudku sa riadne vysporiadal so skutkovou i právnou argumentáciou
strán vznesenou v prvoinštančnom konaní. Súd prvej inštancie uviedol, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal
a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Hodnotenie vykonaných dôkazov obsahuje úvahy súdu
prvej inštancie, ktoré majú logickú postupnosť a oporu v skutkových zisteniach. Súd prvej inštancie
presne a jasne uviedol, ktoré tvrdenia strany produkovali, čo považoval za preukázané a ktoré tvrdenia
vyhodnotil ako nepreukázané. Zistený skutkový stav podriadil pod príslušné právne normy, ktoré vo

veci aplikoval a túto aplikáciu vyjadril svojím myšlienkovým postupom. Odvolací súd je toho názoru, že
formulácie použité súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sú určité a zrozumiteľné, odôvodnenie
je ako celok presvedčivé a z hľadiska obsahu spĺňa aj kvalitatívnu požiadavku.

20. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej

inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením. Prijaté právne závery súd prvej inštancie náležite vysvetlil
spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu, vo vzťahu k čomu
odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP.

21. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a vzhľadom k obsahu odvolaní
žalovaných 1/, 2/ a 4/ odvolací súd dodáva nasledovné:

22. Predmetom konania podľa žaloby zo dňa 25.04.2023 je určenie neplatnosti dražby v žalobe

špecifikovaných nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. XX, k. ú. B., obec C. D. D., I. J. (ďalej aj
„predmet dražby“), konaná dňa 02.03.2023 dražobníkom - žalovaným 2/. Ako žalovaného 1/ označila
navrhovateľa dražby, žalovaný 4/ bol ku dňu konania dražby v katastri nehnuteľností evidovaný ako
výlučný vlastník predmetu dražby, žalovaný 3/ je vydražiteľ.

23. V žalobe žalobkyňa jednak namietala neplatnosť záložnej zmluvy, uzavretej medzi žalovaným 1/
a žalovaným 4/ dňa 02.05.2013. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby, nadobudol žalovaný 4/
kúpnou zmluvou zo dňa 25.03.2013, ktorej vklad bol povolený dňa 07.05.2013, teda kúpnou zmluvou
uzavretou za trvania manželstva žalobkyne a žalovaného 4/. Z tohto dôvodu predmet dražby patrí do
BSM- žalobkyne a žalovaného 4/. Kúpu nehnuteľností žalovaný 4/ financoval z úveru, ktorý mu poskytol

žalovaný 1/; úverovú zmluvu a následne zmluvu o zriadení záložného práva k predmetu dražby, ktorou
bolo zabezpečené plnenie
z úverovej zmluvy, uzavrel žalovaný 1/ len so žalovaným 4/, hoci žalovaný 4/ bol v tom čase už ženatý
so žalobkyňou. S nehnuteľnosťami, patriacimi do BSM, mohol žalovaný 4/ nakladať len so súhlasom
žalobkyne. Žalobkyňa však záložnú zmluvu nepodpísala, nebola jej účastníkom, a preto mala za to,

že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 02.05.2013, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti, tvoriace
predmet dražby, je neplatná. Pre prípad, ak by súd dospel k záveru o platnosti danej záložnej zmluvy,
namietala porušenie ustanovení zákona
o dobrovoľných dražbách, ktorým bola na svojich právach dotknutá. Výslovne uviedla, že žalovaný 4/
vedel, že si k nehnuteľnostiam uplatňuje titulom BSM vlastnícke právo. Napriek tomu sa so žalobkyňou

pri výkone dobrovoľnej dražby nekonalo, neboli jej doručované oznámenia a listiny súvisiace s dražbou
do vlastných rúk, v dôsledku čoho nemala vedomosť
o dôvodoch a realizácii dražby. Aj keď vo februári 2023 poslala žalobkyni advokátka žalovaného 4/
oznámenie o prebiehajúcej dražbe, tomuto oznámeniu neverila, mala za to, že ide len o spôsob, akýmju chce žalovaný 4/, bývalý manžel, donútiť, aby nehnuteľnosti vypratala. Žalovaný 2/ zaslal žalobkyni
listiny o priebehu dražby až po vykonaní dražby, konkrétne notársku zápisnicu - osvedčenie o vykonaní
dražby, ktorú prevzala 09.03.2023.

24. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil neplatnosť dražby špecifikovaných nehnuteľností,
zapísaných na LV č. XX, k.ú. B., obec C. D. D., I. J. (ďalej aj „predmet dražby“), konanej dňa 02.03.2023
dražobníkom - žalovaným 2/. Výrok rozsudku zodpovedá navrhovanému petitu obsiahnutému v žalobe
žalobkyne a teda námietka žalovaného 4/ o tom, že súd prvej inštancie rozhodol tzv. ultra petitum

(§216 CSP) a priznal žalobkyni viac, ako sa žalobou domáhala, neobstojí. Porušenie zásady ne ultra
petitum nemôže spočívať ani v skutočnosti, že súd prvej inštancie sa pred rozhodnutím vo veci samej
o určení (ne)platnosti dražby predbežne zaoberal otázkou, riadne namietanou žalobkyňou v žalobe,
ohľadne toho, či nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby patria alebo nepatria do BSM žalobkyne
a žalovaného 4/, ako sa mylne domnieva žalovaný 4/. Rozhodnutie v civilnom sporovom konaní totiž
niekedy závisí od posúdenia prejudiciálnej (predbežnej) otázky konajúcim súdom. O porušenie zásady

vyjadrenej v § 216 CSP tak nejde v prípade, ak
súd určitú právnu otázku v konaní posúdi prejudiciálne. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť
nikdy poňaté do výroku súdneho rozhodnutia, tak ako tomu bolo i v súdenej veci
a prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, netvorí preto prekážku
právoplatne rozhodnutej veci. Argumentácia žalovaného 4/ o prekročení žalobného návrhu žalobkyne

súdom prvej inštancie tak nie je dôvodná.
25. Na základe skutkových okolností vymedzených žalobkyňou v žalobe súd prvej inštancie sa správne
prejudiciálnezaoberalotázkou,čipredmetdražbypatríalebonepatrídoBSMžalobkyneažalovaného4/,
ako tvrdila v žalobe žalobkyňa a túto otázku riešil podľa správneho zákonného ust. - § 143 Občianskeho
zákonníka.

26. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

27. V konaní bolo z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie zistené, že žalobkyňa a žalovaný
4/ uzavreli manželstvo dňa 16.03.2013. Žalovaný 4/ po uzavretí manželstva, dňa 25.03.2013, uzavrel

kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam, tvoriacim predmet dražby. Vzhľadom na to, že žalovaní v konaní
neprodukovali žiadne relevantné okolnosti, ktoré by vylučovali aplikáciu § 143 Občianskeho zákonníka,
súd prvej inštancie správne uzavrel, že nehnuteľnosti, tvoriace predmet dražby nadobudli manželia -
žalobkyňa a žalovaný 4/ - do BSM.

28. Odvolací súd zdôrazňuje, že na uvedenom závere nič nemení ani fakt, že kúpnu zmluvu
na nehnuteľnosti, uzavrel len žalovaný 4/, resp. že kúpu financoval (či už plne alebo čiastočne)
z prostriedkov, ktoré mu poskytol žalovaný 1/ na základe zmluvy o úvere zo dňa 21.03.2013. Podľa
ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít, prezentovanej napr. judikátom najvyššieho súdu,
publikovaným pod č. R 32/1969 ak za trvania manželstva vznikol dlh,

z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad vo vlastnom mene uzavrel zmluvu o
pôžičke,aaksataktozískanépeniazepoužilinakúpuurčitejveci,t.j.bolazanezískanáurčitámajetková
hodnota, patrí aj táto hodnota - za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 OZ a bez ohľadu na
to, či bola zmluva o pôžičke platne uzavretá - do bezpodielového spoluvlastníctva. Na záväzok manžela,
ktorý takto zaobstaral peniaze, ktoré je povinný vrátiť (či už ako plnenie zo zmluvy o pôžičke alebo ako

neoprávnený majetkový prospech v prípade, keď zmluva o pôžičke nebola uzavretá platne), a ktorý ich
v skutočnosti vynaložil na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva. Taktiež bol bez právneho významu na daný záver argument o tom, že žalovaný 1/
podpísal zmluvu o úvere a zmluvu o zriadení záložného práva dňa 05.03.2013,
t. j. pred uzavretím manželstva žalobkyne a žalovaného 4/, pretože právny úkon je uzavretý momentom

stretu prejavov vôle zmluvných strán, ku ktorému nepochybne došlo až dňa 21.03.2013 (prejav vôle zo
strany žalovaného 4/ ako druhej zmluvnej strany), po uzavretí manželstva žalovaného 4/ so žalobkyňou
(16.03.2013).29. Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá
na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti

dražbyzaniká,aksaneuplatnídotrochmesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnosti
dražby súvisia so spáchaním trestného činu
a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase
príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa
neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť

dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

30. Súd prvej inštancie v ods. 21 napadnutého rozsudku dostatočne vysvetlil, z akého dôvodu
neakceptoval argumentáciu žalobkyne o neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa
21.03.2013 a odvolacia námietka žalovaných, podľa ktorej sa súd prvej inštancie nevenoval riadne
otázke platnosti danej záložnej zmluve, nie je dôvodná. Naviac, súd prvej inštancie otázku platnosti

zmluvyozriadenízáložnéhoprávazodňa21.03.2013posúdilnazákladeargumentáciežalovanýchvich
prospech a svoje závery o neplatnosti dražby konanej dňa 02.03.2023 na žalobkyni tvrdenej neplatnosti
zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 21.03.2013 vôbec nezaložil.
31. Na základe vyriešenia prejudiciálnej otázky, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby, patrili ku
dňu konania dražby do BSM žalobkyne a žalovaného 4/ (ods. 22 napadnutého rozsudku) a prejudiciálnej

otázky platnosti zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 21.03.2013, uzavretej medzi žalovaným 1/
ako záložným veriteľom a spoločnosťou AGAMA PLUS spol. s r.o. a žalovaným 4/ (ods. 21 napadnutého
uznesenia) sa súd prvej inštancie na základe žaloby následne správne zaoberal otázkou, či a akým
spôsobom došlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách v zmysle § 21 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách.

32. Podľa § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách navrhovateľom dražby je vlastník predmetu
dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je
oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

33.Podľa§7ods.4zákonaodobrovoľnýchdražbáchnavrhovateľdražbyjepovinnýoznačiťosoby,ktoré
majú predkupné právo k predmetu dražby alebo ktoré majú spoluvlastnícky podiel k predmetu dražby.
34. Podľa § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ,
dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom
konania dražby.

35. Podľa § 13a zákona o dobrovoľných dražbách vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má
predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní bez zbytočného odkladu oznámiť dražobníkovi
na jeho žiadosť všetky skutočnosti, ktoré sú im známe o stave predmetu dražby, ako aj o právach a
záväzkoch viaznucich na predmete dražby.

36. Podľa § 17 ods. 5 písm. a/ zákona o dobrovoľných dražbách v lehotách ustanovených
v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného
veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa.

37. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v konaní bolo dokazovaním pred súdom prvej inštancie
preukázateľne zistené, že navrhovateľ dražby, žalovaný 1/ neoznačil žalobkyňu ako bezpodielovú
spoluvlastníčku draženej nehnuteľnosti (§ 7 ods. 1, 4 zákona o dobrovoľných dražbách), dražobník
nezaslal žalobkyni ako bezpodielovej spoluvlastníčke draženej nehnuteľnosti znalecký posudok
najneskôr 30 dní predo dňom konania dražby (§ 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách) a dražobník

nezaslal žalobkyni ako bezpodielovej spoluvlastníčke draženej nehnuteľnosti oznámenie o dražbe
(§ 17 ods. 5 písm. a/ zákona o dobrovoľných dražbách). Žalovaný 4/ neoznámil žalovaným 1/, 2/
rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa BSM žalovaného 4/ a žalobkyne, týkajúce sa nehnuteľností, ktoré
boli predmetom dražby (§ 13a zákona o dobrovoľných dražbách). Záveru súdu prvej inštancie o tom,
že pri dražbe, ktorej neplatnosť je predmetom tohto konania, došlo k porušeniu ustanovení § 7

ods. 1, 4, § 12 ods. 4, § 17 ods. 5 písm. a/ a § 13a zákona o dobrovoľných dražbách, tak niet čo vytknúť.

38. Odvolací súd si je vedomý rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 66/2019 zo dňa
28.08.2020, označeného žalovanými v konaní, podľa ktorého k úspešnosti žaloby o určenie neplatnostidražby nepostačuje len zistenie, že došlo k porušeniu ustanovení zákona. Predpokladom úspechu
takejto žaloby je, že musí ísť o také jeho porušenie, ktorým je zároveň žalujúca osoba aj reálne
dotknutá na svojich právach. Medzi porušením niektorého ustanovenia zákona a vznikom ujmy na

právach žalujúcej osoby musí existovať príčinná súvislosť. To znamená, že pre úspešnosť žaloby
o určenie neplatnosti dražby v zmysle citovaného zákonného ustanovenia musia byť kumulatívne
splnené dva predpoklady, a to, že boli porušené ustanovenia tohto zákona, a že žalujúca osoba bola
práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutá na svojich právach. Posúdením otázky reálneho
dopadu porušení ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách sa riadne zaoberal i súd prvej inštancie

v ods. 23 napadnutého rozhodnutia a na základe výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní
sa odvolací súd stotožňuje s jeho záverom, že vyššie označené porušenia zákona o dobrovoľných
dražbách predstavujú i faktickú, reálnu ujmu na právach žalobkyne, ktorá preukázateľne nebola riadne
oboznámená s priebehom dražby, nebol jej zaslaný znalecký posudok ohľadne hodnoty draženej
nehnuteľnosti ani žiadne iné písomnosti, týkajúce sa dražby s výnimkou osvedčenia o vykonaní dražby
po jej vykonaní. V dôsledku uvedeného jej bolo reálne zabránené uplatňovať riadne svoje práva

(spolu)vlastníka predmetu dražby, popísané napr. v súdom prvej inštancie uvádzaných ust. § 8 ods. 2,
17 ods. 9 atď. zákona o dobrovoľných dražbách. Odvolaciemu súdu pritom v súvislosti s argumentáciou
žalovaných 1/, 2/ a 4/ v odvolaní nie je zrejmé, aké reálnejšie dotknutie na právach bezpodielového
spoluvlastníka nehnuteľností by mohlo existovať, než jeho úplné vynechanie z celého procesu dražby
až po jej zavŕšenie vydražením v prospech tretej osoby (žalovaný 3/).

39. Odvolací súd vo vzťahu k citovanému uzneseniu najvyššieho súdu pre úplnosť uvádza, že
predmetné rozhodnutie sa týka odlišnej situácie, ako je prejednávaná vec. Rozhodnutím
sp. zn. 6Cdo 66/2019 Najvyšší súd SR zrušil rozsudok odvolacieho súdu s odôvodnením, že je pravdou,
že dražobník je v oznámení o dražbe povinný uviesť obidva spôsoby dražobnej zábezpeky a keďže v

oznámení chýbal údaj o možnosti zložiť dražobnú zábezpeku formou bankovej záruky, bolo porušené
ustanovenie§17ods.1písm.f)zákonač.527/2002Z.z.Odvolacísúdsavšakpodľanázorunajvyššieho
súdu opomenul zaoberať vecou aj z hľadiska (hoci to žalobcom v žalobe bolo tvrdené), či išlo v
okolnostiach danej veci o také porušenie zákona, ktorým bol zároveň žalobca aj reálne dotknutý na
svojich právach a teda, či je naplnený aj druhý predpoklad úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti

dražby. Ak napriek tomu dospel
k právnemu názoru, že dražba je neplatná, jeho rozhodnutie treba považovať za predčasné
a ním vyslovený právny názor (zatiaľ) za nesprávny. V súdenej veci sa súd prvej inštancie neopomenul
touto otázkou zaoberať a v rámci svojich úvah postačujúco a presvedčivo vysvetlil, prečo mal za to, že
opomenutie žalobkyne ako bezpodielovej spoluvlastníčky nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby,

má za následok reálny zásah do jej práv, ako je uvedené vyššie. Ako tiež uviedol súd prvej inštancie, je
pritom irelevantné kto konkrétne za porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách zodpovedá
a v akej miere, podstatné je, že práva žalobkyne v procese dobrovoľnej dražby preukázateľne porušené
boli.

40. Rovnako ako súd prvej inštancie má odvolací súd za to, že v priebehu spornej dražby nepostačovalo
doručovanie písomností, týkajúcich sa dražby, len žalovanému 4/ ako v tom čase už bývalému manželovi
žalobkyne. Odhliadnuc od súdom prvej inštancie uvádzaného faktu, že zákon o dobrovoľných dražbách
predstavuje lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, už podľa R V/1968 písomnosť určenú
dvom účastníkom konania, ktorí sú manželmi, nemožno doručiť spoločnou poštovou zásielkou na

spoločnú doručenku. Doručenie je v takom prípade účinné len u manžela, ktorý poštovú zásielku prevzal
a jej prevzatie potvrdil svojím podpisom na doručenke (ŠTEVČEK, Marek, § 167 [Doručenie žaloby
a vyjadrení]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa,
BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol., Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, Praha: C. H.
Beck, 2022, s. 690). Podľa aktuálnych záverov Najvyššieho súdu SR vyjadrených v uznesení sp. zn.

5Cdo/177/2022 zo dňa 31.07.2024 inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov je upravený v
ustanoveniach § 143 až § 151 OZ. Pre uvedený druh spoluvlastníctva je charakteristické, že jeho
subjekty, ktorými sa môžu stať len manželia, nemajú kvantitatívne určený podiel na spoločnej veci.
Spoluvlastníci - manželia majú k veci rovnaké práva
a povinnosti ako individuálny vlastník, avšak s tým rozdielom, že vykonávajú všetky tieto práva

a povinnosti spoločne, bez toho, aby miera ich účasti na takom výkone vlastníckeho práva bola
vymedzená podielmi. Z tejto koncepcie úpravy vyplýva osobitosť, že vo vzťahu k tretím osobám je
každý z bezpodielových spoluvlastníkov vlastníkom celej veci (celého podielu veci), obmedzeným
rovnakým vlastníckym právom druhého bezpodielového spoluvlastníka. Vlastnícke právo tak svedčíobom manželom spoločne a nerozdielne, čo v hmotnoprávnej oblasti našlo výraz v tom, že právne úkony
tretích osôb, týkajúce sa predmetovo spoločnej veci, musia mať adresátov v oboch spoluvlastníkoch.
To znamená, že splnenie povinnosti vyplývajúcej z hmotnoprávneho úkonu, ktorého zmysel je v tom, že

adresátovi sprostredkuje okolnosť, že niekto iný uplatňuje určité subjektívne právo, ktorým zasahuje do
jeho doterajšieho právneho (majetkového) postavenia, musí smerovať voči obom manželom, pretože
zasahuje do právneho postavenia každého z nich vo vzťahu k celej veci (celému podielu). Odvolací
súd nezistil v konaní žiaden dôvod pre odchýlenie sa od popísaných záverov najvyššej súdnej inštancie
(čl. 2 ods. 2 CSP) a takýto dôvod neuvádzajú ani odvolatelia. V súdenej veci bolo teda namieste,

aby písomnosti podľa zákona o dobrovoľných dražbách, nesporne zasahujúce do majetkových práv
žalovaného 4/ i žalobkyne, boli doručované osobitne každému z nich. I táto odvolacia námietka
žalovaných tak bola nedôvodná.

41.Odvolacísúdvovzťahukargumentáciižalovaných1/,2/a4/,žesúdprvejinštancienahradil tvrdenia
žalobkyne o tom, ako mala byť ňou tvrdenými skutočnosťami reálne dotknutá na svojich právach; že

v dôsledku uvedeného konal o skutočnostiach, ktoré neboli v konaní namietané a nahradil tým dôkazné
bremeno žalobkyne, čím porušil právo na rovnosť strán sporu, uvádza, že je to žaloba ako procesný
úkon strany, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva (§ 131
CSP). Tento základný procesný úkon strany treba posudzovať ako každé podanie podľa jeho obsahu (čl.
11 ods. 1 a § 124 ods. 1 CSP). To znamená, že predmetom civilného procesu je procesný nárok, ktorý je

predmetom nároku (petitom) a základom nároku, ktorý tvoria právne významné skutočnosti, na ktorých
sa zakladá žalobný návrh a ktoré umožňujú súdu, aby jeho nárok právne kvalifikoval (iura novit curia).
Je to jedine žalobca, ktorého viaže povinnosť uvádzať skutočnosti, ktorými vykreslí skutkový dej, na
základe ktorého si uplatňuje svoj nárok v takom rozsahu, ktorý umožní jeho jednoznačnú individualizáciu
(nemožnú zámenu s iným skutkom), pretože popis rozhodujúcich skutočností slúži na vymedzenie

predmetu konania po skutkovej stránke.

42. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa v žalobe jednoznačne uviedla, čoho sa žalobou domáha
a ako navrhuje, aby súd rozhodol. Okrem popísania skutkových okolností uzavretia a zániku manželstva
so žalovaným 4/, okolností nadobudnutia nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby a okolností, za

ktorých sa domáhala svojich vlastníckych práv k nehnuteľnosti, už v žalobe, podanej v lehote podľa
§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách výslovne tiež uviedla, že žalovaný 4/ vedel, že si k
nehnuteľnostiam uplatňuje titulom BSM vlastnícke právo. Napriek tomu sa so žalobkyňou pri výkone
dobrovoľnejdražbynekonalo,nebolijejdoručovanéoznámeniaalistinysúvisiacesdražboudovlastných
rúk,

v dôsledku čoho nemala vedomosť o dôvodoch a realizácii dražby. Žalovaný 2/ zaslal žalobkyni listiny
o priebehu dražby až po vykonaní dražby, konkrétne notársku zápisnicu - osvedčenie
o vykonaní dražby, ktorú prevzala 09.03.2023. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa už v žalobe
jednoznačne uviedla právne významné skutočnosti, na ktorých sa zakladá žalobný návrh a ktoré
umožnili súdu, aby jej nárok právne kvalifikoval, konal o ňom a na ich základe i rozhodol. Táto odvolacia

námietka žalovaných tak nebola dôvodná.
43. Pokiaľ ide o námietku žalovaných , že žalobkyňa v žalobe neuviedla konkrétne zákonné ustanovenia,
ktoré mali byť v zmysle žaloby žalovanými porušené, je treba si uvedomiť, že súd musí rešpektovať
predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného
skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený

v žalobnom návrhu. Právna kvalifikácia je však vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto
právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby.

44. Odvolací súd dodáva, že rovnosť pred súdom je len výrazom rovnosti strán civilného sporového
konania. Rovnosť pred zákonom a rovnosť pred súdom je obsahom toho istého pojmu a znamená

rovnaké postavenie oboch procesných strán pri aplikácii hmotných
i procesných predpisov ktorýmkoľvek súdom voči ktorémukoľvek účastníkovi konania. Zásada rovnosti
strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok
a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje civilný súd
(m. m. PL. ÚS 43/95). Obsah spisu v súdenej veci nedáva podklad pre záver, že by súd prvej inštancie

porušil zásadu rovnosti procesných strán. Súd prvej inštancie vytvoril obom procesným stranám rovnakú
možnosť vyjadriť sa k veci, k vykonanému dokazovaniu, k priebehu konania a k vyjadreniam protistrany
a rozhodol na základe riadne a úplne zisteného skutkového stavu, zohľadňujúc pritom argumenty oboch
sporových strán.45. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ v odvolaní opakovane namietali i zásadu materiálnej publicity katastra a ich
dobrú vieru v zápis v katastri nehnuteľností, v ktorom bol ku dňu konania dražby ako výlučný vlastník

zapísaný len žalovaný 4/, odvolací súd poukazuje na ods. 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku,
v ktorom sa súd prvej inštancie s touto námietkou žalovaných vznesenou už v prvoinštančnom konaní
zaoberal a s ktorým odôvodnením sa plne stotožňuje. V zmysle § 70 ods. 1 katastrálneho zákona sú
údaje katastra uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Materiálna publicita údajov katastra
je teda de lege lata vyvrátiteľná

a podmienená tým, či sa v konkrétnom prípade nepreukáže nesúlad údajov katastra so skutočným
stavom. S touto okolnosťou musí byť opatrný nadobúdateľ uzrozumený (nález Ústavného súdu SR z
19. januára 2021, sp. zn. I. ÚS 510/2016). Ako je uvedené vyššie, v súdenej veci bolo vykonaným
dokazovaním zistené, že stav zápisu v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti. Pokiaľ zápis
v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má táto skutočnosť prevahu nad katastrom, čo je
vyjadrené práve zásadou, že údaje zapísané v katastri nehnuteľností sa považujú za platné, len pokiaľ

sanepreukážeopak.Samotnádobrávieražalovaných1/,2/vzápisvevidenciinehnuteľnostítaknemôže
sama osebe oslabiť vlastnícke právo žalobkyne k predmetu dražby. Naviac, žalovaný 4/ ako účastník
dražby o uplatňovaní si nároku žalobkyne titulom BSM k predmetu dražby mal preukázateľne vedomosť
minimálne od roku 2021, kedy túto skutočnosť žalobkyňa namietala v konaní o vypratanie nehnuteľností,
vedenom proti nej ako žalovanej žalovaným 4/ ako žalobcom (uznesenie Okresného súdu Prievidza sp.

zn. 16C/7/2021 zo dňa 08.10.2021). To, že žalovaný 4/ porušil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle §
13a zákona o dražbách, nemôže ísť na ťarchu žalobkyne, ktorá spornej dražby nebola vôbec účastná.
Žalovaný 2/ ako dražobník ku dňu konania dražby 02.03.2023 mal taktiež preukázateľne vedomosť
o tom, že žalobkyňa si k predmetu dražby uplatňuje (spolu)vlastnícke právo v súdnom konaní, a to
z poznámky, zapísanej práve do katastra nehnuteľností dňa 01.03.2023 (na návrh žalobkyne zo dňa

01.02.2023).

46. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, keď podľa
§ 255 ods. 1 priznal žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, náhradu trov konania voči neúspešným
žalovaným 1/ až 4/.

47. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

48.1. Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania.

48.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48.3. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48.4. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

48.5. Keďže žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, patrí jej podľa § 396 ods. 1 v spojení s

§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP vo vzťahu k neúspešným žalovaným 1/, 2/ a 4/ nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % .

48.6. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).