Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124201570
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124201570.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom D., proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Digital Park I, Einsteinova
21, 851 01 Bratislava, IČO: 31 383 408, právne zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so
sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 100.000,- eur, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8C/9/2024-118 zo dňa 7.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu
zamietol. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

2. V danom prípade uviedol, že žalobcovia sa vzájomnou žalobou doručenou súdu dňa 31.7.2023
v spojení s podaním zo dňa 8.3.2024 domáha voči žalovanému nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,-
eur. Návrh odôvodňoval tým, že po tom, čo žalovaný zrušil s ním zmluvu o sprostredkovaní a stopol
mu všetky provízie, ostatné poisťovne s ním ako s poistným agentom už nechceli uzavrieť zmluvy na

vyplácanie zmlúv zálohovou formou. Týmto bolo poškodené jeho meno v poisťovníctve, kde pracoval od
roku 2001 a nikto už preto s ním v poisťovníctve ani nechce spolupracovať. Požadovanú sumu vypočítal
z mesačného príjmu (február 2014 až február 2016), po odrátaní všetkých provízií, nákladov na nájom
kancelárie a výplate asistentky ostalo 2.800,- a 3.000,- eur. Poukázal, že mienil sa tejto práci venovať
aj naďalej, lebo skúšky v poisťovníctve mal platné do roku 2018. Preto usúdil, že bude pracovať ešte 3
roky dokedy mu platil certifikát, čiže 36 x cca 2.800,- eur = 100.000,- eur.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní poukázal, že prioritne sa zaoberal námietkou
premlčania vznesenou žalovaným. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako jeden
z relatívne samostatných prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby, je právom majetkovej povahy,
ktoré sa premlčuje. Toto právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Poukazoval
na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp.zn. 25Cb/150/2023, ktorým žalobca odstúpil od zmluvy so
žalovaným dňa 20.4.2016, pričom storná začali vznikať v období február 2016 až máj 2016. Poukazoval
na to, že skúšky v poisťovníctve mal žalobca platné do roku 2018, teda do uvedeného obdobia mohol

pracovať ako finančný agent a najneskôr od uvedeného obdobia žalobcovi plynúť premlčacia doba.
Žaloba bola podaná na súde až v júli 2023, t. j. po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie nároku na
náhradu prípadnej nemajetkovej ujmy.4. Prvoinštančný súd právne zdôvodnil svoje rozhodnutie poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
§ 101 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že predmetom ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka

sú rýdzo osobné práva občana, ktoré ovplyvňujú rozvoj jeho osobnosti a s ním sú úzko späté. Medzi
výrazné stránky osobnosti človeka patrí právo na ochranu cti, a to aj odborných kruhoch, v ktorých je
svojou činnosťou známy. Zákon chráni česť najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení. Primerané
finančné zadosťučinenie v peniazoch možno požadovať vtedy, ak zadosťučinenie v nepeňažnej forme
nemôže slúžiť ako satisfakcia alebo by nemateriálnu ujmu nekompenzovalo v dostatočnej miere.

5. S poukazom na vyjadrenie žalovaného a jeho vznesenú námietku premlčania uviedol, že ak by aj
nárok žalobcu nebol premlčaný, tak je nedôvodný, keďže žalobca nepreukázal splnenie zákonných
predpokladov pre vznik zodpovednosti spôsobenej zásahom do jeho osobnostných práv. Nepreukázal
v čom spočíva protiprávnosť zásahu žalovaného, aké zákonné, či zmluvné ustanovenie mal žalovaný
porušiť. To, že žalovaný ukončil spoluprácu so žalobcom podľa Čl. 6 ods. 1 písm. c) ZoFS nemôže

predstavovať neoprávnené konanie. Ďalej konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by sa jeho meno
dostalopričinenímžalovanéhonatzv.„blacklist“poisťovní,pričommalsámuviesť,žemoholsvojeslužby
poskytovať aj iným poisťovniam, aj keď za iných podmienok, než ktoré mal dohodnuté so žalovaným.
Uzavrel, že je to práve žalobca, ktorý konal neoprávnene, keď uvádzal, resp. jeho spolupracovníčka,
klientov žalovaného do omylu, čo potvrdili vo svojich podaniach adresovaných žalovanému (č.l. 68 až

75) a sám žalovaný v liste zo dňa 27.4.2016 toto uvedenie do omylu pri uzatváraní poistných zmlúv
potvrdil. Preto žalobu ako nedôvodnú zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP s poukazom na úspešnosť žalovaného v konaní v celom rozsahu.

6. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods.

1 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že
s rozsudkom prvoinštančného súdu nesúhlasí. Poukázal, že žalovaný uvádza fakty, ktoré vyhovujú
jemu, avšak v mesiaci marec 2016, kedy mali dostať okolo 5.3. províziu za mesiac február 2016,

táto neprišla v stanovenom termíne. Začal ju následne urgovať a až po dvoch týždňoch sa stretol
s obchodným riaditeľom, ktorý oznámil, že províziu za mesiac február 2016 nevyplatí. Tento obchodný
riaditeľ nepristúpil ani na žiadny kompromis a tak sa nedozvedel sa dôvod nevyplácania provízií.
Následne, keď oznámil svojím obchodníkom, že provízie za mesiac február 2016 nedostanú, skončili
s ním spoluprácu, lebo nevideli budúcnosť ďalej pokračovať v jeho firme. Ďalej poukazoval, že žalovaný

nielenže nevyplatil províziu za mesiac február 2016, ale na provízny list umelo vygeneroval dlh vo výške,
aká mala byť vyplatená za mesiac február 2016. Preto dával do pozornosti, keď žalovaný s ním nechcel
ďalej spolupracovať, ani vyplácať provízie za mesiac február 2016, mal mu to manažérsky oznámiť už
koncom februára 2016. Z tohto dôvodu žiada nemajetkovú ujmu vo výške 100.000,- eur za manažérske
profesionálne zlyhanie žalovaného. Ďalej poukazoval na konanie z roku 2017 vedené pred Okresným

súdom Svidník pod sp.zn. 6C/73/2016 a tam uvedené skutočnosti, na základe ktorých žalovaný
predmetnú žalobu na súde uplatnil. Okrem iného poukazoval na konanie pani E., ktorá uzatvárala
zmluvy od septembra 2015. V tejto súvislosti dával do pozornosti, že nemal vedomosť o tom, že pani E.
platila poistné. Ďalej poukázal na postoj ako nadnárodná poisťovňa dokáže zničiť malého podnikateľa,
ktorý nedisponuje finančným kapitálom, a preto je o túto pracovnú ponuku nulový záujem. Uviedol, že

ukončenie spolupráce má mať nejakú formu s maklérom, ktorý na finančnom trhu pôsobí celkove od roku
2001. Navrhol, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok zrušil a vyhovel žalobe a priznal mu náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- eur.

8. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné, účelové

a súd prvej inštancie na základe skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, dospel k správnym záverom.
Náležite sa vyporiadal s okolnosťami v prejednávanej veci, svoj postup aj odôvodnil a jeho závery nie
sú svojvoľné. Uviedol, že prvoinštančný súd žalobu zamietol najmä z dôvodu, že nárok žalobcu bol
premlčaný. Žalobca si totiž uplatňoval nemajetkovú ujmu za obdobie rokov 2016 až 2018, kedy mohol
ešte vykonávať činnosť finančného sprostredkovateľa, avšak údajne z dôvodu konania žalovaného mu

bolo v tejto činnosti zabránené. Žalobca tak už v roku 2018 mal vedieť o spôsobení údajnej nemajetkovej
ujmy, avšak nárok na náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil pred súdom prvýkrát až vo vyjadrení
dňa 30.7.2023 v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 20Cb/150/2023. Zároveňpoukázal na tú skutočnosť, že žalobca sa vo svojom odvolaní nevyjadril k premlčaniu ako hlavnému
dôvodu zamietnutia žaloby.

9. Zo strany žalovaného došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, pretože žalobca spolu so svojou
spolupracovníčkou konali protiprávne, keď za účelom získania vyššej provízie pri uzatváraní poistných
zmlúv uvádzali poistníkov do omylu. Samotný žalobca v liste zo dňa 27.4.2016 potvrdil, že poistníci
boli uvádzaní do omylu tým, že im boli poskytnuté bonusové zmluvy, pri ktorých nemuseli počas dvoch
rokov platiť poistné. Nemôže byť na ťarchu žalovaného, že v dôsledku nekalého konania žalobcu s ním

ukončil zmluvný vzťah a nechcel ďalej pokračovať v spolupráci. Skutočnosť, že so žalovaným nechceli
spolupracovať ďalšie poisťovne je pochopiteľná. Zároveň poukázal, že v konaní nepreukázal žalobca,
že by mal po ukončení spolupráce so žalovaným problém uskutočňovať sprostredkovateľskú činnosť pre
inú poisťovňu. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal
mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

10. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané
vzákonomstanovenejlehote(§362ods.1CSP),oprávnenýmsubjektom(§359CSP),protirozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je

opodstatnené.

11. Je nepochybnou skutočnosťou to, že predmetom tohto konania bola vylúčená vzájomná žaloba
žalovaného z konania 25Cb/150/2023 o zaplatenie 100.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy spôsobenej
neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti voči žalobcovi (v konaní 25Cb/150/2023) na

samostatné konanie.

12. Keďže v konaní sp.zn. 25Cb/150/2023 pred Okresným súdom v Prešove vyplynulo, že argumentácia
tam uvedeného žalovaného nie je procesnou obranou, ale vo veci si uplatňuje vzájomnou žalobou
vlastný nárok vyplývajúci z jeho údajného poškodenia osobnostných práv, v dôsledku čoho mu vznikla

nemajetková ujma vo výške 100.000,- eur, ktorú mal spôsobiť žalobca, predmetný nárok – vzájomnú
žalobu žalovaného z konania 25Cb/150/2023 vylúčil na samostatné konanie a konštatoval, že vo
vylúčenom konaní bude vystupovať v pozícii žalovaného žalobca z konania 25Cb/150/2023 (Wüstenrot
poisťovňa, a.s.).

13. Na základe takejto žaloby súd prvej inštancie nárok žalobcu právne posudzoval s v zmysle
ustanovenia § 9, § 11 ods. 1, § 13 ods. 1, § 13 ods. 2 a podľa § 101 Občianskeho zákonníka.
Prvoinštančný súd identifikoval nárok žalobcu po jeho vlastnom uplatnení tak, že požadovaná suma má
predstavovať mesačný príjem žalobcu za obdobie február 2014 až 2016 po odrátaní provízií, nákladov
na jeho kanceláriu a výplate asistentky (36 x 2.800,- eur) = 100.000,- eur.

14. Správne súd prvej inštancie sa prioritne musel zaoberať vznesenou námietkou premlčania
žalovaným v písomnom podaní zo dňa 6.8.2024 (č.l. 52).

15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Žalobca si uplatňuje nemajetkovú ujmu za tvrdené obdobie rokov 2016 až 2018, kedy nemohol
vykonávať činnosť finančného sprostredkovateľa z dôvodu, že mu konaním žalovaného bola takáto
činnosť zabránená. Po vykonanom dokazovaní prvoinštančným súdom sa odvolací súd stotožnil so

záverom súdu o tom, že od roku 2018 žalobcovi začala plynúť premlčacia doba, keďže mal vedomosť
o spôsobení údajnej nemajetkovej ujmy, pre uplatnenie daného nároku. Žaloba bola podaná na súde až
30.7.2023, t.j. po uplynutí premlčacej doby.

17. Odvolací súd z tohto dôvodu ďalšie námietky žalobcu uvádzané v podanom odvolaní považoval za

nedôvodné. Prvoinštančnému súdu bol zrejmý predmet sporu, ktorý bol vylúčený vzájomnou žalobou
tak, ako to vyplýva aj z obsahu spisu a vykonaného dokazovania, z ktorého nepochybne vyplýva tá
skutočnosť, že v rámci prioritného právneho posúdenia nároku žalobcu, bolo dôvodné sa zaoberať
ustanovením § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vznesenou námietkou premlčania žalovaným, činárok žalobcu je premlčaný alebo nie. Keďže z vykonaného dokazovania prvoinštančný súd zistil, že
toto právo bolo premlčané, bolo nutné bez ďalšieho nárok žalobcu zamietnuť. Z týchto dôvodov má
odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dostatočne poukázal na právne dôvody, pre ktoré danú žalobu

zamietol a jeho rozhodnutie je správne. Preto odvolací súd postupom podľa § 387 CSP rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP podľa procesného výsledku konania a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).