Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 32Odi/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123236826
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Muziková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4123236826.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Tatianou Muzikovou v právnej veci žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a. s., so sídlom: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava – Nové Mesto, IČO: 47 967 692,
právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova
13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X,
XXX XX D. E., právne zastúpený JUDr. Mária Vančová, advokátka so sídlom Štefánikova trieda 84, 949
01 Nitra, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Nitra bola dňa 25.07.2023 doručená žaloba, ktorou sa žalobca ako veriteľ
žalovaného domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že sa domáha zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodu, že žalovaný
nemal pri oddlžení poctivý zámer. Žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný, keď mal
dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov a zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu
možnousudzovať,žeúmyselnenaplnilformálneznakyplatobnejneschopnosti,abyboloprávnenýpodať
návrh. Žalovaný, ako dlžník, nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a

schopností.
Žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu naplnil zákonné predpoklady
„nepoctivého zámeru“ podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR (neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel
alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu) § 166g ods. 2 písm. f) ZKR
(dlžník nebol platobne neschopný), § 166g ods. 2 písm. h) ZKR (mal snahu poškodiť svojho veriteľa)
a najmä zo správania žalovaného po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu
riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností podľa ust. § 166g ods. 1 ZKR.

Žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný. Podľa informácií dostupných žalobcovi
bol žalovaný v čase oddlženia zamestnanou osobou s príjmom postačujúcim na hoci len čiastočnú
úhradu pohľadávky žalobcu, prípadne aj ostatných veriteľov žalobcu. Žalovaný zo svojho príjmu mohol
v malých mesačných dávkach vo výške 20 – 30 Eur uspokojovať pohľadávku žalobcu a ostatných
veriteľov a tým prejaviť úprimnú snahu riešiť svoj dlh a preukázať svoj poctivý zámer. Žalovaný však
namiesto toho využil inštitút oddlženia a zbavil sa všetkých svojich dlhov. Pre dôkladné zistenie príjmov
žalovaného v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok žalobca navrhuje

vykonať dopyt na Sociálnu poisťovňu za obdobie pol roka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu
na majetok žalovaného, z ktorého by bol preukázaný príjem žalovaného a jeho platobná schopnosť/
neschopnosť. Z predmetného listinného dôkazu sa preukážu skutočnosti proklamované žalobcom a to,
že žalovaný mal dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov voči svojim veriteľom, teda, žežalovaný mohol hoci len sčasti uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov a tým preukázať svoj poctivý
zámer. Žalobca nemá zákonnú možnosť preveriť dosiahnuté príjmy žalovaného a navrhovaný dôkaz nie
je schopný sám zabezpečiť. Ďalej žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhuje, aby súd vykonal

dopyt na Úrad geodézie, kartografie a katastra za účelom poskytnutia informácie o vlastníckom práve
žalovaného ako i informácie, či žalovaný v čase pred podaním návrhu nepreviedol svoje nehnuteľnosti
alebo či po oddlžení nenadobudol nejaké nehnuteľnosti. Žalobca navrhuje, aby súd vykonal dopyt na
predmetný úrad za obdobie 4 roky pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného
a dva roky po oddlžení žalovaného. Žalobca navrhuje vykonať dopyt aj na Policajný zbor, dopravný

inšpektorát za účelom poskytnutia informácie o tom, či žalovaný vlastnil pred podaním návrhu na
vyhlásenie konkurzu osobné motorové vozidlo a ak áno, kedy došlo k jeho prevodu, alebo odhláseniu
z evidencie. Žalobca navrhuje vykonať dopyt aj na Centrálny register účtov za účelom poskytnutia
informácie o vedení osobných účtov na meno žalovaného, po ktorom vykonaní žalobca žiada vykonať
dopyt na bankové inštitúcie, v ktorých má žalovaný evidovaný osobný účet za účelom poskytnutia výpisu
z bankového účtu žalovaného za obdobie rok pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho

majetok, počas konkurzu, ako i pol roka po oddlžení, na základe ktorého dôkazu bude preukázaný
poctivý/nepoctivý zámer žalovaného a zrejmé jeho príjmy, výdavky a majetková situácia. Žalobca
navrhuje pripojenie celého konkurzného spisu za účelom oboznámenia sa so všetkými relevantnými
skutkovými okolnosťami.
Žalobca má dôvodnú pochybnosť o platobnej neschopnosti Žalovaného. Zákon definuje platobnú

neschopnosť fyzickej osoby ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň
jeden splatný záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za platobnú
neschopnosť nemožno považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh. Žalobca zároveň podotýka,
že na platobnú neschopnosť dlžníka nemožno nazerať len z čisto formálneho hľadiska, teda z hľadiska
naplnenia zákonných znakov platobnej neschopnosti v zmysle ust. § 3 ods. 2 ZKR, nakoľko splnenie

týchto formálnych znakov môže dlžník sám svojím aj možným úmyselným konaním navodiť, aj keď
skutočný stav platobnej neschopnosti dlžníka vďaka príjmu dlžníka, nezodpovedá. Je nesprávne len
na základe nepreukázaného vyhlásenia dlžníka hovoriť o platobnej neschopnosti, avšak je nevyhnutné
preskúmať a dostatočným spôsobom preveriť skutočnú majetkovú situáciu dlžníka v čase podania
návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Žalobca zastáva názor, že zo strany dlžníka bol stav

platobnej neschopnosti spôsobený samotným konaním žalovaného, keď tento prestal splácať svoje
dlhy nie z dôvodu objektívnej nemožnosti, nakoľko dosahoval príjem, ale z vlastného subjektívneho
rozhodnutia. Z uvedených dôvodov sa jedná o zneužitie inštitútu oddlženia a o zjavné zneužitie práva.
Skutočnosť, že dlžník, napriek dostatočnému príjmu, odmieta uhradiť dobrovoľne svoje záväzky a
rozhodne sa zbaviť sa svojich záväzkov prostredníctvom inštitútu oddlženia, nemožno považovať za

poctivý zámer. Uvedeným konaním dochádza k úmyselnému zneužitiu inštitútu oddlženia žalovaným.
Takéto zneužitie oddlženia je zároveň bezprecedentným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu,
nakoľko zbavuje veriteľa možnosti byť uspokojený zo svojej pohľadávky bez akejkoľvek náhrady; takéto
konanie nemôže požívať právnu ochranu.
Žalobca má za to, že žalovaný sa len snažil využiť právnu úpravu, primárne orientovanú na osoby, ktoré

vlastnia málo majetku a majú nízke príjmy2 . Takouto osobou žalovaný nie je. Ak by mal žalovaný so
stabilným príjmom skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možnosti,
naďalej by riadne splácal svoje záväzky veriteľom, prípadne by využil inštitút splátkového kalendára (§
168 a nasl. ZKR), ktorý ma na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký právny účinok ako konkurz, avšak pri
tomto spôsobe oddlženia dochádza vždy k aspoň čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Poukazujeme na

to, že žalovaný má a mal pravidelný príjem, ktorý je základnou podmienkou na povolenie splátkového
kalendára. Zákon demonštratívne vymenúva, kedy dlžník má poctivý zámer a rovnako aj situácie,
kedy dlžník poctivý zámer nemá. V zmysle ust. § 166g ods. 1 ZKR „Dlžník má poctivý zámer, ak
z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v
medziachsvojichmožnostíaschopností,najmäakposkytovalsprávcoviaveriteľompotrebnúsúčinnosť,

vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie
nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja
dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie
sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.“ Je zrejmé, že predpokladom poctivého
zámeru žalovaného je, okrem iného, aj úprimná snaha žalovaného riešiť, po podaní návrhu, svoj dlh

v rámci svojich možností. Z konania žalovaného takáto snaha nevyplýva. Zákonom výslovne uvedené
podmienky nepoctivého zámeru (§ 166g ods. 2 ZKR) nie sú konečným výpočtom a zákonodarca
predpokladá, že existujú aj iné ďalšie dôvody nepoctivého zámeru dlžníka, ktoré sú dôvodom na
zrušenie oddlženia dlžníka. Takým dôvodom je potom aj neplnenie záväzkov bez dôvodu a v dobetesne predchádzajúcej podaniu návrhu na konkurz. Žalobca nespochybňuje ekonomickú a spoločenskú
opodstatnenosť oddlženia. Oddlženie je pre určitú skupinu ľudí jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z
tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali či už vlastným pričinením alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli

ovplyvniť. Oddlženie však nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník môže zbaviť
svojich záväzkov voči veriteľovi. Žalobca má za to, že právna úprava oddlženia nie je určená na ochranu
dlžníkov, ktorý sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov aj za situácie, keď ich príjem a sociálne
a rodinné podmienky splatenie týchto záväzkov umožňujú. Ak sa dlžník rozhodne pre oddlženie, veriteľ
nemá možnosť, ako tento proces zvrátiť. Je preto úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či

dlžník spĺňa podmienky oddlženia, má poctivý zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia.
Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek
tomu, že sa u žalovaného nijako sa nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný je naďalej zamestnaný a jeho
životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Tieto skutočnosti vyplývajú z návrhu na vyhlásenie
konkurzu a rovnako zo životopisu žalovaného, ktoré predložil k návrhu. Na základe uvedeného nemožno
hovoriť o naplnení skutkovej podstaty poctivého zámeru v zmysle ust. § 166g ods. 1 ZKR. Žalovaný by

pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím
inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť
svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti, tak ako to
žalobca preukázal vyššie.
Žalobca navrhol, aby súd vydal tento rozsudok: Okresný súd Nitra zrušuje oddlženie žalovaného:

Žalovaný:A.B.,trvalebytomF.XX,XXXXX,F.,rodnéčíslo:XXXXXXXXXX,štátnyobčanSR,nazáklade
uzneseniasp.zn.:29OdK/168/2022,ktorýmsúdzbavilžalovanéhovšetkýchzáväzkovvrozsahu,vakom
neboli uspokojené v konkurze. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov súdneho konania v
celom rozsahu, teda 100%.

3. Ako dôkaz pripojil k žalobe: Zmluva o úvere Poštová banka, a.s., z 02. 09. 2012, Príloha k Zmluve
o postúpení pohľadávok, Zmluva o postúpení pohľadávok č. II/2016 uzatvorená medzi Poštová banka,
a.s., a BENCONT COLLECTION, a.s., Žiadosť o preukázanie poctivého zámeru a komunikáciu s
veriteľom, Poučenie o práve veriteľa využiť svoje zákonné možnosti domáhať a zrušenia oddlženia z 19.
10. 2022, Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/23/2020 z 4. decembra 2020, Rozsudok

Okresného súdu Trnava č. k. 36Odi/1/2019-79 z 6. novembra 2019, Rozsudok Okresného súdu Prešov
č. k. 2Odi/2/2021-77 z 7. októbra 2021, právoplatný 31. decembra 2021 s doložkou právoplatnosti,
Dôvodová správa k Zákonu o konkurze a reštrukturalizácii z 21. 09. 2016, plnomocenstvo zo dňa
02.02.2022, osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty.
4. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.10.2023, na ktoré sa dostavil žalovaný a právna
zástupkyňa žalovaného. Žalobca a právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili. Podľa §
180 CSP súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu a PZ žalobcu. Rozhodol tak na
základe toho, že právny zástupca žalobcu v písomnom podaní zo dňa 24.10.2023 doručenom súdu
dňa 24.10.2023 požiadal o ospravedlnenie neúčasti žalobcu i právneho zástupcu žalobcu a aby sa

pojednávanie konalo v ich neprítomnosti a aby na základe listinných dôkazov súd rozhodol vo veci.
6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie, a to oboznámením s nasledovnými listinami: Zmluva
o úvere Poštová banka, a.s., z 02. 09. 2012, Príloha k Zmluve o postúpení pohľadávok, Zmluva o
postúpení pohľadávok č. II/2016 uzatvorená medzi Poštová banka, a.s., a BENCONT COLLECTION,
a.s., Žiadosť o preukázanie poctivého zámeru a komunikáciu s veriteľom, Poučenie o práve veriteľa

využiť svoje zákonné možnosti domáhať a zrušenia oddlženia z 19. 10. 2022, Rozsudok Krajského
súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/23/2020 z 4. decembra 2020, Rozsudok Okresného súdu Trnava č.
k. 36Odi/1/2019-79 z 6. novembra 2019, Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 2Odi/2/2021-77 z 7.
októbra 2021, právoplatný 31. decembra 2021 s doložkou právoplatnosti, Dôvodová správa k Zákonu
o konkurze a reštrukturalizácii z 21. 09. 2016, odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni z 24.10.2023,

podstatný obsah spisu OS Nitra sp. zn. 29OdK/168/2022, a to: Návrh na vyhlásenie konkurzu z 17. 08.
2022, Rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci zo dňa 28.07.2022, Indikatívna
informácia z Centrálneho registra exekúcii z 16. 08. 2022, Životopis dlžníka, aktuálna životná situácia a
zoznamspriaznenýchosôb,Zoznamveriteľovz16.08.2022,Zoznammajetkudlžníka,Zoznam majetku
väčšej hodnoty, ktoré dlžník vlastnil v posledných troch rokoch, Uznesenie Okresného súdu Nitra č.

k. 29OdK/168/2022-19 z 25. augusta 2022, právoplatné 03. 09. 2022, Výpis z Obchodného vestníka
č. 233/2022 z 06. 12. 2022 – oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje
náklady konkurzu, písomnými podaniami strán sporu založenými v súdnom spise a vyjadreniami strán
sporu na pojednávaní nariadenom na deň 30.10.2023 a výsluchom žalovaného.7. Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré súd zamietol, a to vykonaním dopytu na Úrad
geodézie, kartografie a katastra, vykonaním dopytu na Policajný zbor, dopravný inšpektorát, vykonaním
dopytunacentrálnyregisterúčtovavykonanímdopytunabanku,uvedenésúdodôvodniltým,žežalobca

žiadne konkrétne skutočnosti vo vzťahu k majetku zisťovanému týmto dôkazom netvrdil. Pokiaľ ide o
obdobie pred vyhlásením konkurzu, toto bolo preverené šetrením realizovaným správcom konkurznej
podstaty ustanoveným súdom v konkurznom konaní, výsledkom čoho bolo konštatovanie nemajetnosti
žalovaného, ktoré vyústilo do zverejnenia Oznámenia o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku.
Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili, a nie dokazovať to, čo strany

netvrdili.
8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 30.10.2023 uviedol, že žalovaný popiera
všetky skutkové tvrdenia žalobcu uvádzané v podanej žalobe a žalobu považuje za nedôvodnú v
celom rozsahu. Žalobcove tvrdenia ktoré boli uvedené v žalobe sú výlučne v rovine domnienok a ničím
nepodložených tvrdení. Podľa nášho názoru žalobca v súlade s textom podanej žaloby a jej príloh
dostatočným spôsobom nepreukázal existenciu zákonných dôvodov na zrušenie oddlženia žalovaného

pre nepoctivý zámer. Žalovaný uvádza, že CPP na základe jeho žiadosti posúdilo jeho situáciu či
spĺňa podmienky na vyhlásenie konkurzu, pomohli mu s kompletizáciou celého podania a príloh, aj so
samotným podaním. Následne aj správca skúmal pomery dlžníka. Žalovaný predtým ako podal návrh
na oddlženie sa neuviedol úmyselne do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený takýto návrh podať
a taktiež sa nikdy nespoliehal na to, že bude svoje dlhy riešiť prostredníctvom konkurzu. V zozname

majetku uviedol celý svoj majetok tzn. žiadny majetok, pričom ani nezatajil žiadny majetok a uvádzal aj
svoj aktuálny reálne dosahovaný príjem. Všetky tieto listiny boli súčasťou konkurzného spisu. Z daného
možno usúdiť, že v čase samotného oddlženia správca ako aj samotný súd vychádzali pri posudzovaní
a rozhodovaní len z pravdivých informácií v súvislosti s príjmovými a majetkovými pomermi žalovaného
a so splnením podmienok na jeho oddlženie. Žalovaný preto opodstatnene zastáva názor, že nezatajil

žiadnu dôležitú potrebnú informáciu a nemožno preto hovoriť ako uvádza žalobca v tomto smere o jeho
nepoctivom zámere. Zo správania žalovaného možno usudzovať, že v medziach svojich možností a
schopností vynaložil úprimnú snahu na riešení svojho dlhu, poskytol veriteľom a správcovi potrebnú
súčinnosť a podľa informácií od klienta zotrval dodnes v tom istom zamestnaní s približne rovnakým
príjmom, ktoré bolo uvedené ako jeho posledné zamestnanie v životopise dlžníka. Žalovaný dodáva, že

súd pri rozhodovaní o poctivom zámere dlžníka v návrhu na vyhlásenie oddlženia má posudzovať toto
oddlženie ako aj samotný poctivý zámer nielen mechanicky, ale aj s ohľadom na osobu dlžníka a jeho
životné skúsenosti. V tejto súvislosti súdu uvádzam, že žalovaný dosiahol iba základné vzdelanie na
špeciálnej pedagogickej škole a zároveň je osobou blízko dôchodkového veku z čoho vyplýva, že súd
musí miernejšie prihliadať na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka. Žalovaný taktiež nemá

k dispozícii ani svoje vlastné obydlie. Nikdy nebol vlastníkom významnejšieho majetku, nemá skúsenosti
s podnikaním. Samotná žaloba o zrušenie oddlženia dlžníka vzhľadom na ex post charakter predstavuje
taktiež zásadný zásah do právnej istoty nielen žalovaného. Žalovaný žiada zamietnuť žalobu v celom
rozsahu a taktiež žiada, aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
9. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalovaného uviedol, že pridržiavame sa našich doterajších

písomných a ústnych vyjadrení a žalobu žiadame zamietnuť v celom rozsahu. Sme názoru, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutočností uvedených v žalobe a dostatočným spôsobom
nepreukázalexistenciuzákonnýchdôvodovnazrušenieoddlženiažalovanéhoprejehonepoctivýzámer.
Zároveň žiadame, aby nám bol priznaný nárok na náhradu trov konania.
10. Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že zarába približne 770,- eur, z toho 300,- eur platí výživné na

dcéru,80,-eurplatíelektrikuasatelitazostanemupribližne300-350,-eur.Naotázkuprávnejzástupkyne
uviedol, že býva v F. okres D. E., G. H. XX, A. XXX XX a ak to brat predá, tak nevie, čo ešte vymyslí.
Dom je už uvedený v realitnej kancelárii na predaj.
11. Z vykonaného dokazovania a z pripojeného spisu OSNR sp. zn. 29OdK/168/2022 mal súd
preukázané, že Okresný súd Nitra Uznesením č. k. 29OdK/168/2022 – 19 zo dňa 25.08.2022 oddlžil

žalovaného tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu,
v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Zo spisu sp. zn.
29OdK/168/2022 zo životopisu dlžníka, súd ďalej zistil, že žalovaný uviedol priebeh svojich zamestnaní
a v čase podania návrhu na oddlženie bol zamestnaný. Žalovaný dosiahol základné vzdelanie. Zo
zoznamu veriteľov vyplýva, že žalovaný uviedol 11 veriteľov, , pričom uviedol, že nevlastní žiadny

majetok a za posledné tri roky nevlastnil majetok väčšej hodnoty. Dňa 06.12.2022 bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku pod č. 233/2022 oznam správcu o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná
podstata nepokryje náklady konkurzu. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni súd zistil, že
žalovaný mal príjem v hrubom – za mesiac 02/2022 – 1130,20 eura, 03/2022 – 1768,59 eura, 04/2022– 1305,28 eura, 05/2022 – 1460,07 eura, 06/2022 – 1344,07 eura, 07/2022 – 1281,69 eura, 08/2022-
1128,52 eura, 09/2022- 1237,60 eura, 10/2022 – 1377,26 eura, 11/2022-1185,98 eura, 12/2022 823,65
eura, 01/2023-1427,48 eura, 02/2023 – 994,81 eura, 03/2022 – 1263,68 eura). Súd ďalej zistil, že

žalovaný uzatvoril dňa 07.09.2012 zmluvu o úvere č. 9295639712 so spoločnosťou Poštová banka
a.s., IČO: 31 340 890, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.400,00 eur, pričom
táto pohľadávka bola postúpená na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. II/2016
zo dňa 06.10.2016, uzatvorenej medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s., IČO: 31 340 890, ktorej
predmetom bolo postúpenie pohľadávok špecifikovaných v Prílohe č. 1, ktorá tvorila neoddeliteľnú

súčasť tejto zmluvy. Výpis z tejto prílohy žalobca pripojil k podanej žalobe, súd tak mal za to, že
v prípade žalobcu ide o veriteľa žalovaného, ktorý bol dotknutý oddlžením. Z dokladu zo dňa 16.08.2022
o exekúciách vedených voči žalovanému vyplývali dve exekučné konania vedené voči žalovanému
v prospech subjektov odlišných od žalobcu.
12. Súd posudzoval predmetný spor podľa nasledujúcich ustanovení zákona:
13. Podľa § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania žaloby (ďalej len „ZoKR“), veriteľ, ktorý bol dotknutý
oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči
dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového
kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.
Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

14. Podľa § 166g ods. 1 ZoKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu
možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo
výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie

nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.
15. Podľa § 166g ods. 2 ZoKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,

b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na
drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o

dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,
e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,

f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho

veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu

poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci,
l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.

16. Podľa § 166g ods. 3 ZoKR súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí
alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo
má iné osobitné životné skúsenosti.17. Podľa § 166g ods. 4 ZoKR súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má
vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá

mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.
18. Podľa § 166g ods. 5 ZoKR poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd
poctivý zámer dlžníka neskúma.
19. Podľa § 3 ods. 2 ZoKR, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní

po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku
pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred
podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je
platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.
Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť
uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.

20. Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 a 4 vyhlášky č. 643/2005 Z.z. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky z 20.12.2005, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti
a predlženia, na účely určenia platobnej neschopnosti sa platobne neschopným rozumie ten, kto má
viac ako jedného veriteľa, viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti a koho peňažné
záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom, ktorým sa rozumejú

a) peňažné prostriedky,

b) pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo
v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj s
výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace,

c) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní, ak možno
s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie,

d) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní, ak možno s

odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne splnenie do 30 dní od uplynutia lehoty
ich splatnosti,

e) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktoré sú splatné na požiadanie (na videnie), ak možno
s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, ak by sa o ich

splatenie požiadalo nasledujúci deň.

21. Za finančný majetok sa nepovažujú peňažné prostriedky, pohľadávky ani cenné papiere, ktoré sú
vyjadrené v mene štátu, ktorý nie je členským štátom Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj.
22. Na účely odseku 1 sa neprihliada na peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti, o ktorom vedie

dlžník s veriteľom vzájomné rokovanie o zmene jeho splatnosti alebo o inej jeho reštrukturalizácii a
veriteľ má záujem rokovanie viesť, čo dlžníkovi písomne v čase rokovania potvrdil.
23. Peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti a finančný majetok dlžníka vyjadrený v tej istej
cudzej mene sa na účely odseku 1 v sume, v ktorej sa vzájomne kryjú, započítajú. Vo zvyšnej sume
sa prepočítajú na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou

centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. 1) Ak Európska centrálna banka ani Národná
banka Slovenska referenčný výmenný kurz cudzej meny neurčuje a nevyhlasuje, prepočet na eurá sa
urobí s odbornou starostlivosťou.
24. Podľa § 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

25. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
26.Podľa§150CSP,stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúceskutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu.

27. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
28. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.29. Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.
30. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
31. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
32. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
33.Podľa§186ods.2CSP,súdvychádzazozhodnýchtvrdenístrán,akneexistujedôvodnápochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
34. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu

veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
35. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.
36. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykoná dôkazy na pojednávaní.

37. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
38. Podľa § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

39. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
40. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
41. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
42. Súd po preskúmaní podanej žaloby ako aj pripojených dokumentov dospel k záveru, že žaloba nie

je dôvodná.
43. Súd konštatuje, že žaloba bola podaná dotknutým veriteľom žalovaného v zákonnej lehote.
44. Súd konštatuje , že daný vzťah je potrebné vec posudzovať podľa ustanovení § 166 a nasl. ZoKR.
Účelom inštitútu oddlženia v žiadnom prípade nie je, ani nemôže byť, nedôvodná ochrana dlžníka pred
jeho veriteľmi. Zákonodarca dlžníkovi týmto inštitútom neposkytuje možnosť zbaviť sa dlhov na úkor

veriteľov. Naopak, účelom oddlženia je dosiahnutie maximálnej možnej ochrany práv dlžníka na „slušný
život“ a práva veriteľov na úhradu ich pohľadávok za situácie, keď dlžník pre mimoriadne nepriaznivú
životnú a finančnú situáciu nie je schopný splácať svoje dlhy (spravidla voči viacerým) veriteľom a
táto situácia má priamy a negatívny dopad na jeho osobný život, prípadne život jeho rodiny, ako aj na
zabezpečovanie základných životných potrieb pre seba, prípadne svoju rodinu (osoby odkázané na jeho

výživu a starostlivosť). Výlučne za týmto účelom zákon dlžníkovi umožňuje odpustenie zvyšku dlhov,
ktoré nebude možné uspokojiť z jeho majetku. Dlžníkovi však v ust. § 166g ZKR od počiatku ukladá
povinnosť ctiť si zásadu „pacta sunt servanda“ (dohody/dlhy sa majú plniť), čo znamená povinnosť
vynaložiť úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností.
45.SúdvtejtosúvislostipoukazujenarozhodnutieÚstavnéhosúduSRsp.zn.III.ÚS570/2016,vktorom

uviedol, že „hlavnou úlohou konajúceho súdu je spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem
na strane dlžníka - fyzickej osoby) a oddlženia a záujmy stále neuspokojených veriteľov“.
46. Vo vzťahu k účelu a podstate právnej úpravy oddlženia ústavný súd v citovanom rozhodnutí
uviedol, že „účelom oddlženia je zbaviť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov (§ 166 ods. 1
zákona o konkurze a reštrukturalizácii), aby ho dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý

zvyšok jeho života, aby tieto dlhy negenerovali ďalší jeho úpadok, a aby sa po stránke hospodárskeho
zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol opätovne postaviť na vlastné nohy“.
47. Zákonodarca úpravou § 166g ods. 5 ZKR vyjadril dôveru v poctivé, slušné, pravdivé a dobromyseľné
konanie dlžníka pri podaní návrhu na konkurz s oddlžením a zákon v tejto fáze konania vychádza z
právnej domnienky jeho poctivého zámeru. Splnenie podmienky poctivého zámeru preto zákon vyhradil

až na osobitné konanie o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.
48.Inštitútzbaveniasadlhovformouoddlženiajeprávnymnástrojomurčenýmpredlžníkafyzickúosobu,
ktorým možno za podmienok ustanovených v ZoKR dosiahnuť nevymáhateľnosť pohľadávok v rozsahu,
v ktorom nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka. Súd poctivý zámer dlžníka pri oddlžení skúma výlučnev rámci konania o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Ustanovenie § 166g ods. 1 ZoKR
definuje poctivý zámer dlžníka, pričom ho viaže na správanie dlžníka po podaní návrhu na vyhlásenie
konkurzu. Ustanovenie § 166g ods. 2 ZoKR zase uvádza, kedy o poctivom zámere dlžníka nemožno

hovoriť, pričom môže ísť o konanie dlžníka ako pred, tak i po podaní návrhu. Dôkazné bremeno nesie
v konaní veriteľ, ktorý musí nepoctivý zámer dlžníka preukázať.
49. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené dôvody zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer, a to v zmysle § 166g
ods. 2 písm. c/, f/ a h/ Zákona o konkurze a reštrukturalizácie, pričom ide o dôvody:
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo

neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.

50. Rovnako tak sa súd nestotožnil ani s tým, že by boli splnené podmienky na zrušenie oddlženia podľa
§ 166g ods. 1 ZoKR, podľa ktorého dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu
možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností.
51. V súvislosti s argumentáciou žalobcu je nutné poukázať na definíciu platobnej neschopnosti
fyzickej osoby uvedenú v § 3 ods. 2 ZoKR. Z nej vyplýva, že zákonné znaky, ktoré sú predpokladom

vzniku platobnej neschopnosti dlžníka fyzickej osoby sú existencia aspoň jedného peňažného záväzku
po lehote splatnosti 180 dní a objektívna neschopnosť dlžníka tento záväzok plniť. Objektívnou
neschopnosťou dlžníka plniť je pritom nutné rozumieť stav, kedy dlžník nemá dostatok objektívnych
prostriedkov, aby splatný peňažný záväzok uhradil. Podľa ustanovenia § 1 vyhlášky MS SR č. 643/2005
Z. z. sa platobne neschopným rozumie ten, koho peňažné záväzky nie sú kryté jeho finančným

majetkom. Finančným majetkom sa pritom rozumejú peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu, peňažné
pohľadávky, dlhové cenné papiere atď. (Vyhláška síce nereflektovala na zmenu definície platobnej
neschopnosti fyzickej osoby v ZoKR účinnej od 01.03.2017, jej podstata spočívajúca v nekrytí splatných
záväzkov finančným majetkom dlžníka však platí.) Podstatou definície platobnej neschopnosti teda nie
je to, či je dlžník schopný záväzok uhradiť v splátkach, ale či disponuje dostatkom finančného majetku,

ktorým by záväzok mohol uhradiť v celosti. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie NSSR sp.zn.
4Obdo/7/2022 zo dňa 28.02.2022.
52. Ani samotná existencia pracovnoprávneho vzťahu a príjmu žalovaného, ktorý vyplýva z odpovede
na lustráciu v Sociálnej poisťovni, ešte bez ďalšieho neznamená, že tento spĺňa podmienku platobnej
schopnosti vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcov žalobcu a existencie finančného majetku

žalovaného. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni súd zistil, že žalovaný mal príjem v hrubom –
za mesiac 02/2022 – 1130,20 eura, 03/2022 – 1768,59 eura, 04/2022 – 1305,28 eura, 05/2022 – 1460,07
eura, 06/2022 – 1344,07 eura, 07/2022 – 1281,69 eura, 08/2022- 1128,52 eura, 09/2022- 1237,60 eura,
10/2022 – 1377,26 eura, 11/2022-1185,98 eura, 12/2022 823,65 eura, 01/2023-1427,48 eura, 02/2023
– 994,81 eura, 03/2022 – 1263,68 eura).

53. Súd zdôrazňuje, že pojem „platobná neschopnosť“ znamená taký majetkový stav dlžníka, ktorý
vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov (vrátane iného finančného majetku okrem finančných
prostriedkov) nedosahuje hodnotu v takej výške, aby bol spôsobilý na úhradu pohľadávky veriteľa
v lehote 180 dní od splatnosti tohto záväzku. Preukázanie nepoctivého zámeru, v danom prípade z
dôvodov tvrdenia zo strany žalobcu o existencii platobnej schopnosti, je na strane žalobcu. Žalobca

neuviedol také okolnosti, ktoré by v rámci zákonnej definície platobnej neschopnosti (existencie
splatného záväzku a nemožnosť jeho úhrady zo strany dlžníka v lehote 180 dní po splatnosti) vyvrátili
takto zákonom definovanú platobnú neschopnosť ku dňu podania návrhu na oddlženie.
54. Súd ďalej zdôrazňuje, že za účelom definovania platobnej neschopnosti v ust. § 1 vyhl. č . 643/2005
Z. z. bol určený druh a výška finančného majetku, ktorého existencia vyvracia závery o platobnej

neschopnosti, pričom sa má jednať o finančný majetok v hodnote takej, aby bol spôsobilý na krytie
záväzku dlžníka voči veriteľovi. Pri platobnej neschopnosti sa neposudzuje celkový majetkový stav
dlžníka, t.j. existencia iného majetku, ale práve finančné prostriedky, resp. iný finančný majetok, ktorý
má vplyv na posudzovanie platobnej schopnosti, t. j. na existenciu finančných prostriedkov, hotovosti,
peňazí na účte alebo iného finančného majetku v takej hodnote aby bol spôsobilý na krytie splatného

záväzku. Existenciu žiadneho finančného majetku, a to ani finančných prostriedkov v hodnote spôsobilej
na krytie záväzku, žalobca v konaní nepreukázal.
55. Dôkazné bremeno preukázať nepoctivý zámer je na žalobcovi a pokiaľ žalobca ako jeden z dôvodov
nepoctivého zámeru uvádzal existenciu platobnej schopnosti, ktorá mala brániť povoleniu oddlženia, bolpovinný preukázať svoje tvrdenie a uniesť dôkazné bremeno o tom, že žalovaný bol platobne schopná
v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalobca 1/ a 2/ však žiadne takéto dôkazy nepredložili.
Tvrdenie o tom, že žalovaný bol zamestnaný ešte samo o sebe nepreukazuje existenciu platobnej

schopnosti žalovaného v čase podania návrhu na oddlženie, ale naopak tento stav preukazuje len tú
skutočnosť, že žalovaný nedisponoval žiadnym finančným majetkom, ktorý by bol spôsobilý na krytie
pohľadávky žalobcu.
56. Súd je toho názoru, že žalobca možnosť splácania zo stany žalovaného posudzoval len individuálne
vo vzťahu k nemu ako veriteľovi žalovaného bez zreteľa na skutočnosť, že žalovaný mal aj iné

ďalšie záväzky (podľa podaného návrhu na oddlženie mal žalovaný 11 veriteľov, preukázateľne aj
dve ďalšie exekúcie vedené v prospech iných oprávnených subjektov ako žalobca). Podľa názoru
súdu skutočnosť, že boli žalovanému vykonávané zrážky zo mzdy v prospech jedného z veriteľov
ešte neznamená automaticky preukázanie platobnej schopnosti žalovaného vo vzťahu k všetkým jeho
veriteľom, respektíve preukázanie tej skutočnosti, že žalovaný nebol platobne neschopný. Platobnú
schopnosť nepreukazuje ani to, že má žalovaný príjem, z ktorého jej boli v prospech žalobcu vykonávané

zrážky v prospech žalobcu. Žalovaný je zamestnaný, má základné vzdelanie, rozvedený, pričom po tom
ako išiel do väzenia sa mu nahromadili dlhy, a jeho čistý príjem je okolo 770,- eur, čo žalovaný uviedol vo
svojom životopise a pri svojom výsluchu, kde pri predpokladaných výdavkoch na starostlivosť o dieťa –
výživné na dcéru vo výške 300,- eur, bývanie, 80,- eur elektrina a satelit, ošatenie, výdavkov za stravu,
existencii ďalších exekučných konaní voči žalovanému ako aj záväzkov voči iným ďalším veriteľom,

je skôr dôvodný predpoklad nemožnosti splácania všetkých záväzkov žalovaného, napriek stálemu
príjmu žalovaného. To že je žalovaný zamestnaný, žalovaný aj sám uviedol v návrhu na oddlženie
(v časti životopis dlžníka, aktuálna životná situácia a zoznam spriaznených osôb), čiže ani tu súd
nevidel akýkoľvek nepoctivý zámer žalovaného nejakým spôsobom zatajiť dôležité informácie o jeho
aktuálnej životnej situácii. V zmysle § 166 f/ ods.1 ZoKR, má žalobca dôkaznú povinnosť, teda bolo

na žalobcovi, aby preukázal, že žalovaný nebol platobne neschopný, kde podľa názoru súdu žalobca
v tomto smere neuniesol dôkaznú povinnosť globálne vo vzťahu ku všetkým záväzkom žalovaného a
k celkovej životnej situácii žalovaného, ale zameral sa a aj žalobu odôvodnil len z hľadiska posúdenia
vzťahu žalobca - žalovaný. Podporne súd uvádza, že aj samotný konkurz vyhlásený na žalovaného bol
zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryla náklady konkurzu, teda ani v rámci konkurzu nebol

zistený dostatočný majetok na vykonanie konkurzu. Pokiaľ aj žalobca poukazoval na ním predložené
rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č. k. 8Odi/1/2018-133 zo dňa 18.10.2018, kde bolo jeho žalobe
súdom vyhovené, súd poukazuje na to, že v tamtom prípade Okresný súd Bratislava I konštatoval,
že žalovaný vykazoval nadštandardný príjem, z ktorého bolo možné jeho záväzky vysporiadať a išlo
o dlžníka, ktorý mal byť vo vedúcej funkcii, preto na neho aj prihliadal prísnejšie. Na druhú stranu

v tomto konaní príjem žalovaného, ktorý vplýva z lustrácie vykonanej cez Sociálnu poisťovňu, nie je
možné označiť ako nadštandardný, pričom súd v tomto konaní nemohol na základe tvrdení žalobcu
bez ďalšieho jednoznačne konštatovať, že by bol tento príjem postačujúci na vysporiadanie všetkých
záväzkov žalovaného. Žalovaný je zároveň osobou, ktorá má základné vzdelanie, teda súd prihliadal
miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce jeho poctivý zámer v zmysle § 166g ods. 4 ZoKR.

57. V súvislosti s ďalšími rozhodnutiami, na ktoré žalobca poukazoval a ktoré pripojil aj k žalobe súd
uvádza, že išlo najmä o rozhodnutia prvoinštančných okresných súdov. Obsahom princípu právnej istoty
v Civilnom sporovom poriadku (čl. 2 ods. 2 CSP) je ochrana legitímneho očakávania strany v to, že jeho
vec bude rozhodnutá v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Týmito sú
z vnútroštátnych súdov Ústavný súd Slovenskej republiky a Najvyšší súd Slovenskej republiky. Do tejto

skupiny nepatria okresné súdy, konajúce v prvej inštancii. Súdna prax okresných súdov, ani ak by bola
ustálená, nespadá do ochrany legitímneho očakávania sporovej strany tak, ako je výslovne normatívne
vymedzenávčl.2ods.2CSP.Pretoanivprípade,akokresnýsúddospejekodlišnémuprávnemunázoru
v porovnaní s iným rozhodnutím okresného súdu, nevyžaduje sa dôkladné a presvedčivé odôvodnenie
tohto odklonu tak, ako je tomu v prípade odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych

autorít (čl. 2 ods. 2 a 3 CSP). Napriek tomu súd však uvádza, že v skutkovo obdobných veciach nie je
ani len na úrovni súdov prvej inštancie ustálená súdna prax, keď v skutkovo obdobných veciach než
na aké poukazoval žalobca boli vydané aj rozhodnutia s odlišným právnym záverom (napr. rozsudok
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Odi/4/2019 zo dňa 6. júla 2020 a rozsudok Okresného súdu
Žilina sp. zn. 1Odi/1/2019 zo dňa 5. augusta 2020).

58. Poukaz žalobcu na zneužitie inštitútu oddlženia nemožno bez ďalšieho považovať za preukázanie
nepoctivého zámeru žalovaného, nakoľko práve pluralita veriteľov a neschopnosť splácať úvery sú
podmienkou na vyhlásenie konkurzu.59. Samotná skutočnosť podania návrhu na oddlženie počas exekúcie nepreukazuje nepoctivý zámer.
Žalovaný podaním návrhu len využil zákonnú možnosť podať takýto návrh. Teda zákon priamo
definuje a vyžaduje ako predpoklad oddlženia fyzickej osoby existenciu exekučného konania. Pokiaľ v

priebehu exekučného konania dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, sama o sebe táto skutočnosť
nepreukazuje, nepoctivý zámer, ale naopak preukazuje len využitie zákonných možností domáhať sa
oddlženiatoutoformou,pretožeažvedenímexekúciesúsplnenépodmienkynaoddlženiefyzickejosoby
pre platobnú neschopnosť.
60. Žalobca ďalej nepoctivý zámer žalovaného videl v tom, že žalovaný nevyužil oddlženie splátkovým

kalendárom, hoci mal a má stabilný príjem. V tejto súvislosti súd poukazuje na zákonnú úpravu
oddlženia fyzických osôb účinnú od 01. 03. 2017, ktorá neukladá povinnosť využiť oddlženie formou
splátkového kalendára v prípade, ak dlžník má príjem. Výber formy oddlženia je ponechaný na dlžníkovi.
Žalovaný v tomto prípade podľa súdu využil zákonný inštitút zákonným spôsobom a nie je možné
takéto jeho konanie sankcionovať zrušením oddlženia. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti aj
základné vzdelanie žalovaného. Pri hodnotení dôvodov pre poctivý, resp. nepoctivý zámer zákon

prikazuje prihliadnuť aj na osobu dlžníka. Súd prísnejšie hodnotí tieto dôvody u dlžníka, ktorý mal
v minulosti alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil
ako vedúci zamestnanec alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné
skúsenosti. Existencia ktorejkoľvek tejto skutočností, ktorá sa viaže k osobe dlžníka, je dôvodom na
prísnejšie hodnotenie dôvodov pre poctivý zámer. Ak ide o dlžníka, ktorý má iba základné vzdelanie, je

v dôchodkovom veku alebo blízko tohto veku, má vážne zdravotné problémy, načas alebo trvalo stratil
obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti, súd prihliada
miernejšie k dôvodom pre posudzovanie poctivého zámeru.
61. Súd nemal za preukázané ani ďalšie dôvody uvádzané žalobcom a to, že by žalovaný v návrhu
neuviedol dôležitú informáciu, alebo že mal žalovaný snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť

niektorého iného veriteľa. Súd je toho názoru, že v oboch týchto rovinách je v podanej žalobe len
určité konštatovanie zákonných ustanovení ZoKR žalobcom bez predloženia relevantných dôkazov na
ich preukázanie. Pretože súd nemal za preukázanú platobnú schopnosť žalovaného, nemohol mať za
preukázané ani to, že by žalovaný uviedla v tejto rovine nepravdivé vyhlásenie o tejto skutočnosti. Pokiaľ
ideotvrdenieosnahepoškodiťveriteľaalebozvýhodniťinéhoveriteľa,žalobcanepoukázalnakonkrétne

správanie dlžníka, z ktorého by bolo možné takúto snahu žalovaného jednoznačne vyvodiť. Žalobca
len skonštatoval, opätovne bez doloženia akýchkoľvek dôkazov, že žalovaný by pokračovaním v plnení
svojich záväzkov dokázala splatiť svoje záväzky voči všetkým ostatným veriteľom.
62. Čo sa týka tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu
nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností, súd je toho názoru, že zo žiadneho

ustanoveniazákonanevyplývaprežalovanéhopovinnosťkontaktovaťsvojhoveriteľazaúčelomriešenie
jej záväzkov. Preto takého konanie nie je možné vyhodnotiť ako nenaplnenie zákonného predpokladu
poctivého zámeru. Navyše ako už bolo vyššie uvedené, konkurz vyhlásený na žalovaného bol zrušený
z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryla náklady konkurzu, teda ani v rámci konkurzu nebol zistený
dostatočný majetok žalovanej na vykonanie konkurzu a prípadné uspokojovanie veriteľov.

63. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zrušenie
oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer nie je preukázaný. Žalobca sa v danom prípade domáhal
zrušeniaoddlženiažalovanéhozdôvodovuvedenýchv§166gods.2písm.c/,f/ah/ZoKRa§166gods.
1 ZoKR, pričom ani jeden z dôvodov nebol vykonaným dokazovaním preukázaný. Takejto žalobe nebolo
možné vyhovieť, keď dôkazné bremeno bolo v danom prípade na žalobcovi, ktorý ho neuniesol, a preto

súdrozhodoltak,žežalobužalobcuvcelomrozsahuzamietol.Žalobcamalvkonanípovinnosťtvrdeniaa
dôkaznúpovinnosťvzmysle§166fods.1ZoKR,keďžedôkaznébremenovždyzaťažujeúčastníka,ktorý
uplatňuje deklarované právo, teda v danej veci žalobcu. Keďže žalobca dôkazné bremeno neuniesol,
súdžalobuzamietol.Vzmyslevyššieuvedenýchskutočnostísúdzáveromuvádza,ženemalpreukázaný
nepoctivý zámer žalovaného pri jeho oddlžení, a preto súd žalobu zamietol.

64. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
65. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
66.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

67. Pokiaľ ide o trovy konania, súd v danom prípade rozhodol o trovách konania v zmysle § 255 ods.
1 CSP podľa zásady úspešnosti v spore. Žalovaný bol v konaní úspešný, keďže súd žalobu zamietol,
súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konaniarozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (§ 362 ods. 1 a 2 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP):
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
h) ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vec.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).