Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. marec 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 35C/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121211542
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7121211542.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: Barborka

hypericum, n.o., so sídlom Slnečná 1662/16, 048 01 Rožňava, IČO: 52 135 322, zastúpený Steiner &
Associates s.r.o., so sídlom Plávková 2, 040 11 Košice, IČO: 36 864 081, proti žalovanému: Košický
samosprávnykraj,sosídlomNámestieMaratónumieru68/1,04266Košice,IČO:35541016,zastúpený
JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, o zaplatenie finančného
príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi doplatok finančného príspevku na prevádzku na rok
2021 na žalobcom prevádzkovaný domov sociálnych služieb vo výške 21.319,44 Eur a na žalobcom

prevádzkované zariadenie podporovaného bývania vo výške 40.225,16 Eur, a to všetko do 30 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10,42 %,

o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobca sa žalobou zo dňa 21.12.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti
poskytnúť mu finančný príspevok na prevádzku na rok 2021 na ním prevádzkovaný domov sociálnych
služieb vo výške 36.628,44 Eur a ním prevádzkované zariadenie podporovaného bývania vo výške
74.854,28 Eur.
1.2 Zároveň žiadal súd, aby mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

2.1 Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutkovými tvrdeniami, že žalobu podal na základe
rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ktorý v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vedeného na krajskom súde pod sp.zn. 4Cob/137/2021 svojím uznesením zo dňa 25.11.2021 nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým zmenil uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 21.9.2021 vydané pod
č.k. 26Cb/60/2021 - 84 tak, že uložil žalovanému povinnosť, aby mu uhrádzal každú mesačnú splátku
úhrady finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vo výške 6.169,45 Eur, a to

odo dňa doručenia rozhodnutia až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a zároveň mu uložil
povinnosťpodaťprotižalovanémužalobuvovecisamejozaplateniefinančnéhopríspevkunaprevádzku
poskytovanej sociálnej služby do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Žalobca ďalej uviedol, že
je neziskovou organizáciou poskytujúcou sociálne služby v zmysle zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnychslužbách a ako neverejný poskytovateľ sociálnych služieb nedosahuje pri tejto činnosti zisk. Žalobca
poukázal na ust. § 81 písm. l) a ust. § 75 ods. 3 a ods. 4, § 77 zákona č. 488/2008 Z.z. o sociálnych
službách, podľa ktorých sociálnu službu v zariadení podporovaného bývania a v domove sociálnych

služieb financuje samosprávny kraj, teda v jeho prípade je to Košický samosprávny kraj, t.j. žalovaný.
Uviedol, že žalovaný poskytuje žalobcovi finančný príspevok na prevádzku na základe súkromnoprávnej
zmluvy uzatvorenej podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka. Táto výška príspevku musí byť vypočítaná
v súlade s ust. § 77 zákona č. 488/2008 Z.z. o sociálnych službách a to tak, že najprv žalovaný vypočíta
výšku základných ukazovateľov pre výpočet príspevku (priemerné bežné výdavky, priemerné skutočne

dosiahnutépríjmy)vosvojichvlastnýchzariadeniachsociálnychslužieb,potomsatietoúdajeprepočítajú
na jeho zariadenia v rovnakej kategórii podľa formy, druhu sociálnej služby a kapacity a odpočíta sa
príspevok z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Domáha sa
tak dofinancovania príspevku, keďže právnym základom financovania je občianskoprávna zmluva, a to
aj napriek tomu, že výšku príspevku určuje zákon a táto sa vypočítava administratívnym postupom.
Žalobca poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané

v konaní vedenom pod sp.zn. 1KO/8/2020. Žalobca konštatoval, že podstata protiprávneho konania
žalovaného spočíva v tom, že základné ukazovatele finančného príspevku vo vlastných zariadeniach
(najmä priemerné bežné výdavky) vypočítava protiprávnym spôsobom tak, že do nich nezapočítava
všetky výdavky, ktoré doň majú patriť, čím poníži výšku priemerných bežných výdavkov a tak aj celú
finálnu výšku finančného príspevku na prevádzku. Žalobca poukázal na výpočet výšky príspevku, ktorú

žalovaný už podľa žalobcu roky nerešpektuje, aj keď ide o výšku určenú zákonom. Uviedol, že mu
žalovaný poskytuje príspevok na prevádzku týchto sociálnych služieb každý rok nižší, aj keď naopak,
sa zvyšujú každý rok náklady na mzdy a energie a ostatné služby v sociálnych zariadeniach.
Žalobca uviedol, že na rok 2019 žalovaný vypočítal celkový príspevok na prevádzku v sume 84.068,24
Eur (z toho domov sociálnych služieb vo výške 21.268,82 Eur a zariadenie podporovaného bývania vo

výške 62.799,42 Eur), na rok 2020 v sume 74.357,40 Eur (z toho domov sociálnych služieb
vo výške 19.342,68 Eur a zariadenie podporovaného bývania vo výške 55.014,72 Eur). Na rok 2021
mu však žalovaný ponúkol zmluvu s príspevkom iba vo výške 49.938,12 Eur (z toho domov sociálnych
služieb vo výške 15.309,- Eur a zariadenie podporovaného bývania vo výške 34.629,12 Eur), a to všetko
pri nezmenenom počte prijímateľov sociálnych služieb v jeho zariadeniach. Žalobca ďalej uviedol, že

žalovaný do priemerných bežných výdavkov vo svojich zariadeniach zarátava výdavky nie na všetkých
zamestnancov poskytujúcich sociálne služby, ale iba na zamestnancov v prepočte na minimálny
normatív počtu zamestnancov (podľa prílohy č. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách).
Správne by mal žalovaný do priemerných bežných výdavkov započítavať reálne vyplatené mzdy
a odvody všetkých zamestnancov poskytujúcich sociálne služby vo svojich zariadeniach sociálnych

služieb. Má za to, že príloha č. 1 Zákona o sociálnych službách (tzv. Maximálny počet prijímateľov
sociálnej služby na jedného zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov
na celkovom počte zamestnancov) nebola prijatá za účelom výpočtu príspevku na prevádzku, ale
iba ako zákonodarcom stanovený minimálny personálny normatív počtu zamestnancov, ktorý musí
každý poskytovateľ sociálnych služieb dodržať v prepočte na počet prijímateľov sociálnych služieb, aby

bola zabezpečená aspoň minimálna kvalita sociálnej služby. Samotný žalovaný pritom tento minimálny
normatív prekračuje, keďže je nepostačujúci na kvalitné poskytovanie sociálnych služieb - v každom
porovnateľnom zariadení žalovaného pracuje pri poskytovaní sociálnej služby počet zamestnancov
poskytujúcich sociálne služby ďaleko prevyšujúci minimálny personálny normatív. Avšak do priemerných
bežných výdavkov započítava žalovaný len časť z týchto zamestnancov po prepočítaní na minimálny

personálny normatív na jedného prijímateľa, čo vyplýva aj z Usmernenia žalovaného č. 8/2015 a
jeho dodatku č. 1 zo dňa 22.2.2021. Uvedené znamená, že prijímatelia sociálnych služieb dostanú u
verejného poskytovateľa sociálnych služieb (žalovaného) oveľa vyššiu osobnú starostlivosť, pretože
táto je plne financovaná žalovaným, kým v jeho prípade žalovaný vypláca príspevok vypočítaný iba
z minimálneho personálneho normatívu, a tak ho žalovaný núti okresať svojich zamestnancov na

minimálny personálny normatív. Poskytovanie sociálnej služby zamestnancami v prepočte na minimálny
personálny normatív však postačuje iba na minimálne prežitie zariadenia sociálnych služieb, nie na
skutočne kvalitne poskytnutú sociálnu službu pre prijímateľa. Podľa žalobcu je najdôležitejšie, že zákon
č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách neumožňuje žalovanému svojvoľne do výšky priemerných
bežných výdavkov započítavať iba zamestnancov na minimálny personálny normatív - personálny

normatív bol zákonodarcom zavedený pre zabezpečenie minimálnej kvality sociálnej služby, nie na
účely výpočtu finančného príspevku na prevádzku, t.j. na tieto účely minimálny personálny normatív
nemožno použiť. Uviedol, že mu žalovaný ponúkol financovanie na rok 2021 vo výške 49.938,12 Eur.
Táto výška príspevku nezodpovedá zákonnej výške príspevku, ktorý určuje zákon č. 448/2008 Z.z. osociálnych službách. Preto spolu s podpísaným Dodatkom č. 1 k Zmluve o poskytovaní finančného
príspevku na rok 2021, ktorým sa určila táto výška príspevku, zaslal žalovanému aj list zo dňa 5.5.2021,
v ktorom namietal nesprávny výpočet výšky príspevku na prevádzku na rok 2021 a žiadal žalovaného o

jeho prepočet podľa zákona. Žalovaný napriek tejto negociačnej výzve odmietol určiť výšku príspevku
podľa zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. Keďže tieto finančné prostriedky predstavujú
najpodstatnejšiu čiastku financovania zariadenia žalobcu, za účelom zabezpečenia prevádzky svojej
činnosti musel uzatvoriť so žalovaným Dodatok č. 1 k Zmluve č. 7377/2020/OSV zo dňa 15.4.2021.
Tento dodatok uzatvoril v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok a s výhradami, ktoré

k dodatku pripojil listom zaslaným spolu s podpísaným dodatkom. Žalobca v žalobe predložil vlastný
výpočet výšky finančného príspevku na prevádzku na rok 2021 pre domov sociálnych služieb a pre
zariadenie podporovaného bývania. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že ak by žalovaný postupoval
v zmysle ust. § 77 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách mal by mu prispieť v
roku 2021 a) sumou 36.628,44 Eur na zariadenie domova sociálnych služieb, pričom žalovaný mu
prispel iba sumou 15.309,- Eur; b) sumou 74.854,28 Eur na zariadenie podporovaného bývania, pričom

žalovaný prispel iba sumou 34.629,12 Eur.
2.2 V rámci prostriedkov procesného útoku žalobca do konania označil a predložil listinné dôkazy:
vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.11.2021 v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vedenom na
Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 26Cb/60/2021, zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na
prevádzku poskytovanej sociálnej služby za rok 2019, za rok 2020, za rok 2021 vrátane ich dodatkov,

rozhodnutie Okresného úradu Košice zo dňa 12.6.2019 o výmaze neziskovej organizácie Barborka
n.o. z dôvodu zlúčenia s neziskovou organizáciou Barborka hypericum, n.o., odpoveď žalovaného
zo dňa 16.7.2021 na výzvu žalobcu o prehodnotení výpočtu finančného príspevku, usmernenie č.
8/2015 zo dňa 1.1.2016 Odboru sociálnych vecí a zdravotníctva Úradu Košického samosprávneho
kraja, ktorým bol upravený postup pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov, výpočte bežných

výdavkov a bežných príjmov pre zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho
kraja a dodatok č.1 usmernenia, stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky zo dňa 2.2.2021 a zo dňa 23.3.2021, odpoveď na žiadosť o podanie informácie v súlade
so zákonom č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o slobode informácií) Trnavského samosprávneho kraja zo dňa 22.7.2021, Prešovského

samosprávneho kraja zo dňa 22.7.2021, Banskobystrického samosprávneho kraja zo dňa 28.7.2021,
Žilinského samosprávneho kraja zo dňa 23.7.2021, Bratislavského samosprávneho kraja zo dňa
22.7.2021, Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa 23.7.2021, Nitrianskeho samosprávneho kraja
zo dňa 28.7.2021, schválenú novelu zákona o sociálnych službách, negociačnú výzvu zo dňa 5.5.2021,
opatrenie Ministerstva financií, ktorým sa ustanovuje druhová klasifikácia, organizačná klasifikácia

a ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie, odpoveď žalovaného na žiadosť o sprístupnenie
informácií zo dňa 26.7.2021, výpočet ekonomicky oprávnených nákladov, bežných výdavkov a bežných
príjmov za rok 2020 IDEA - Domov sociálnych služieb A. B., výpočet ekonomicky oprávnených nákladov,
bežných výdavkov a bežných príjmov za rok 2020 Subsidium – Špecializované zariadenie a Zariadenie
pre seniorov Rožňava, výpočet ekonomicky oprávnených nákladov, bežných výdavkov a bežných

príjmov za rok 2020 Domko - Domov sociálnych služieb, priemerné príjmy neverejných poskytovateľov
sociálnych služieb z finančného príspevku Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky.

3.1 Súd prvej inštancie svojím uznesením zo dňa 12.1.2022 vydaným v súlade s ust. § 167

ods. 2 zákona Civilného sporového poriadku vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia písomne k veci vyjadril a v prípade ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo
vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň bol poučený o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie v zmysle ust. § 273 Civilného sporového poriadku.

3.2 Predmetné uznesenie bolo žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 12.1.2022.

4. Žalovaný sa k veci v súdom stanovenej lehote nevyjadril, t.j. žalobcom tvrdené skutočnosti žiadnym
spôsobom nenamietal a nerozporoval, a preto súd prvej inštancie rozhodol v spore dňa 7.3.2022
rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

5. Žalovaný v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 10.3.2022 sa zároveň vyjadril aj
k žalobe žalobcu, ktorú žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že mu nie je zrejmé, či ide o žalobu
podanú v súlade s ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku alebo žalobu na plnenie podľaust. § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku. Má za to, že ak by súd posúdil žalobu podľa ust.
§ 137 písm. a) Civilného sporového poriadku, žaloba je nedôvodná prinajmenšom v tej časti, v ktorej
sa žalobca domáha zaplatenia sumy 36.628,44 Eur na domov sociálnych služieb, nakoľko

žalobcovi poskytol na túto službu sumu 15.309,- Eur, a napriek tomu sa žalobca nedomáha len rozdielu
medzi tvrdenou správnou výškou príspevku v sume 36.628,44 Eur a sumou reálne ním žalobcovi
poskytnutou vo výške 15.309 Eur, t.j. zaplatenia sumy 21.319,44 Eur. Rovnako tak namietal petit týkajúci
sa finančného príspevku na zariadenie podporovaného bývania, pokiaľ sa dožaduje žalobca zaplatenia
sumy 74.854,28 Eur, nakoľko žalobcovi poskytol na túto službu sumu 34.629,12 Eur, a napriek

tomu sa žalobca nedomáha len rozdielu medzi tvrdenou správnou výškou príspevku 74.854,28 Eur
a sumou reálne ním žalobcovi poskytnutou vo výške 34.629,12 Eur, t.j. zaplatenia sumy 40.225,16
Eur. Žalovaný nerozporoval tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy o poskytovaní finančného príspevku
na prevádzku poskytovanej sociálnej služby na obdobie od 1.1.2021 do 31.12.2021 vrátane dodatku
k tejto zmluve a rovnako nerozporoval tvrdenia žalobcu, že poskytol za toto rozhodné obdobie žalobcovi
finančný príspevok na prevádzkovaný domov sociálnych služieb vo výške 15.309,- Eur a na zariadenie

podporovaného bývania vo výške 34.629,12 Eur. Argumentoval, že poskytuje finančné príspevky
neverejným poskytovateľom sociálnych služieb na základe zmluvy o poskytovaní finančného príspevku
na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, pričom ide o zmluvu, ktorá má občianskoprávny charakter.
Namietal skutkové tvrdenie žalobcu o uzavretí zmluvy o poskytovaní finančného príspevku v tiesni, za
nápadne nevýhodných podmienok, a v tejto súvislosti žalovaný doplnil, že ak žalobca zmluvu uzatvoril

za týchto podmienok, mohol v tomto prípade od zmluvy odstúpiť, tak ako mu to umožňuje ust. § 49
Občianskeho zákonníka. Uviedol, že pokiaľ žalobca v žalobe tvrdí, že v zmluve o poskytnutí finančného
príspevku mala byť jeho výška dohodnutá v inej sume, nemožno sa podľa žalovaného rozdielu medzi
dohodnutou výškou finančného príspevku a sumou, o ktorej sa žalobca domnieva, že mu mala byť
poskytnutá, domáhať spôsobom, ktorý si zvolil žalobca. Poukázal, že právnym titulom, na základe

ktorého poskytuje finančný príspevok, je písomná zmluva podľa osobitného predpisu, pričom zákon č.
448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov svojou poznámkou č. 13 odkazuje na
ust. § 51 Občianskeho zákonníka. Má za to, že žalobca nemôže obchádzať kogentné ustanovenia
citovaného zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách tým, že si zvolí zjavne nevhodný

spôsob ochrany svojich práv. Zdôraznil, že právnym dôvodom na poskytnutie finančného príspevku
medzi stranami konania je podľa ust. § 75 ods. 14 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách
písomná zmluva, ktorú uzatvára s neverejným poskytovateľom sociálnych služieb v súlade s ust. § 81
písm. h) bod 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. Výšku príspevku považuje žalovaný za
zákonnú a určenú v súlade s kritériami uvedenými v ust. § 77 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych

službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov.

6.1 Okresný súd Košice I svojím uznesením zo dňa 1.4.2023 vydaným pod č.k. 35C/3/2022 – 138
rozsudok pre zmeškanie žalovaného vydaný pod č.k. 35C/3/2022 – 102 zo dňa 7.3.2022 zrušil, nakoľko

žalovaným uvádzané dôvody zrušenia rozsudku pre zmeškanie považoval za vážne a ospravedlniteľné.
6.2 Predmetné uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.4.2022.

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.5.2022 uviedol, že žalobu od počiatku formuloval ako žalobu na
plnenie, t.j. na zaplatenie požadovanej sumy. Nerozporuje skutočnosť, že žalovaný mu uhradil časť

finančného príspevku na prevádzku na rok 2021 na základe zmluvy o poskytnutí finančného
príspevku, má však za to, že pre správne rozhodnutie vo veci samej je nevyhnutné, aby súd ako
prejudiciálnu otázku ustálil samotnú výšku finančného príspevku na prevádzku na rok 2021. Podľa
žalobcu samotný petit žaloby rešpektuje žalovaným zaplatený finančný príspevok na prevádzku na rok
2021 na základe uzavretej písomnej zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že to bol zákonodarca, ktorý

určil povinnosť žalovaného poskytnúť finančný príspevok vo výške určenej zákonom (ust. § 75 ods.
14 posledná veta zákona o sociálnych službách), avšak na základe písomnej zmluvy, a nie priamo zo
zákona (napr. iba na základe žiadosti neverejného poskytovateľa sociálnych služieb). Uviedol, že takúto
formuláciu petitu žaloby zvolil preto, lebo mu síce nárok na finančný príspevok na prevádzku na rok
2021 v zákonnej výške vznikol ex lege, avšak zákonodarca ho zároveň podmienil uzatvorením zmluvy,

pričom žalovaný v zmluve určil nesprávnu výšku finančného príspevku na prevádzku. Argumentoval, že
ak by žaloval iba na sumu rozdielu medzi obdržaným finančným príspevkom na prevádzku a zákonne
vypočítanou výškou príspevku na rok 2021, hrozilo by, že by si žalovaný pri úhrade mohol príslušnú
sumu napr. započítať proti sume už poskytnutej na základe zmluvy, pretože by absentovalo určeniecelkovej výšky finančného príspevku na prevádzku na rok 2021, ktorú mu bol povinný žalovaný uhradiť.
Má za to, že nie je účelné robiť rozdiely medzi časťou finančného príspevku na prevádzku uhradeného
na základe zmluvy a ďalšou časťou príspevku, ktorá uhradená nebola, pretože v zmysle zákona o

sociálnych službách ide vždy len o jeden finančný príspevok na prevádzku na daný rok. Tento príspevok
nie je deliteľný na jednotlivé časti (t.j. uhrádzaný na základe zmluvy alebo na základe zákona), ale vždy
je iba jeden. Konštatoval, že ak ho žalovaný určil v zmluve v nesprávnej výške, je potom nevyhnutné
autoritatívne určenie výšky finančného príspevku na prevádzku a zaviazanie žalovaného k jeho úhrade
v správnej sume. Svoju argumentáciu žalobca rozvíjal následne tým spôsobom, že v prípade úspechu

v tomto súdnom spore sa bude domáhať od žalovaného zaplatenia finančného príspevku na prevádzku
na rok 2021 v prisúdenej výške, pričom od tejto odpočíta už obdržanú časť finančného príspevku na
prevádzku v zmysle zmluvy o poskytnutí príspevku na rok 2021. Žalobca zotrval na svojej argumentácii,
že zmluvu podpísal v tiesni, pričom, zdôraznil, že od tejto nemohol odstúpiť z dôvodu, že finančný
príspevok na prevádzku predstavuje najpodstatnejší zdroj financovania jeho činnosti, t.j. poskytovania
sociálnych služieb, a v prípade odstúpenia od zmluvy by mu žalovaný prestal vyplácať

tento finančný príspevok, čo by pre neho znamenalo okamžité ukončenie činnosti poskytovania služieb
sociálnych služieb. O skutočnosti, že zmluvu uzatvoril v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok,
svedčí podľa žalobcu aj komunikácia medzi stranami sporu o navýšení príspevku, teda jeho výzva na
prepočítanie výšky príspevku zo dňa 5.5.2021 a odpoveď žalovaného zo dňa 16.7.2021. Opakovane
zdôraznil, že kvôli protiprávnemu postupu žalovaného zákonodarca musel zmeniť zákon o sociálnych

službách a svoju vôľu expressis verbis uviesť do znenia zákona. Má za to, že konanie žalovaného,
spočívajúce v nesprávnom výpočte a určení výšky finančného príspevku na prevádzku, je mimoriadne
jasnéazreteľnézovšetkýchdôkazovdoloženýchkžalobe.Vtejtosúvislosti opakovanepoukázal najmä
na stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 2.2.2021, postup všetkých ostatných
samosprávnych krajov, z ktorého vyplýva, že jedine žalovaný vypočítaval príspevok inak ako sedem

ostatných samosprávnych krajov a zmenu zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. K uplatnenej
výške finančného príspevku žalobca uviedol, že nárok na finančný príspevok na prevádzku vypočítal
údajmi z porovnateľných zariadení žalovaného v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti (vlastné zariadenia
žalovaného) postupom podľa ust. § 77 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách.

8. Žalobca na pojednávaní súdu prostredníctvom svojho zástupcu zotrval na svojej skutkovej a právnej
argumentácii a k otázkam financovania svojich zariadení žiadal vypočuť štatutárnu zástupkyňu.
Poukázal na skutočnosť, že zmluva o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby spolu s jej dodatkom boli uzatvorené so žalovaným aj na rok 2022, avšak výška
tohto príspevku bola podstatne vyššia a korešpondovala už so zákonom č. 484/2021 Z.z., ktorým

došlo k novelizovaniu ust. § 77 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. Podotkol, že
prijatá novela odstránila akékoľvek pochybnosti, a teda má za to, že žalovaný pri výpočte príspevku za
predchádzajúce roky postupoval protiprávne.

9. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní súdu doplnil, že žalobca

žalobou žiada aj o plnenie, ktoré mu už bolo poskytnuté, a preto v tejto časti by neoprávnene mohol
viesť exekučné konanie. Už aj z tohto dôvodu je presvedčený, že nejde o žalobu na plnenie, ale o žalobu
o určenie, či tu právo je alebo nie je, event. o určenie právnej skutočnosti. Pokiaľ by však išlo o žalobu na
plnenie, bez ďalšieho navrhuje, aby súd zamietol žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáha poskytnutia
finančného príspevku na rok 2021 na prevádzkovaný domov sociálnych služieb vo výške 15.309,- Eur,

ktorý bol žalobcovi už poskytnutý, a pokiaľ ide o zariadenie podporovaného bývania, žiada zamietnuť
žalobu v časti zaplatenia príspevku vo výške 34.629,12 Eur, ktorý bol v tejto výške nesporne žalobcovi
rovnako poskytnutý. Zdôraznil, že žalobca nemá na určovacej žalobe naliehavý právny záujem, a pokiaľ
žalobca tvrdí, že malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy s iným obsahom, t.j. s inou výškou finančného
príspevku, mal sa žalobou domáhať nahradenia prejavu vôle. Opakovane žalovaný uviedol, že žalobca

mal možnosť od zmluvy odstúpiť, tak ako mu to dovoľuje ust. § 49 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ
ide o finančný príspevok na rok 2022, výška príspevku bola stanovená na základe novej platnej
úpravy platnej odo dňa 1.1.2022. Na otázku súdu na zástupkyňu žalovaného, aby uviedla, či bolo
žalovanému doručené stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
zo dňa 2.2.2021, zástupkyňa žalovaného okrem iného uviedla, že nepochybne mu bolo doručené,

ale v tomto stanovisku sa uvádza, že ministerstvo nemá žiadnu právomoc, ktorá by mu umožňovala
zasahovať do výpočtu výšky finančného príspevku, keďže toto nie je záväzné. Na ďalšiu otázku súdu
na zástupkyňu žalovaného, aby sa vyjadrila k stanovisku Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskejrepublikyzodňa2.2.2021včasti,keďpríslušnéministerstvovosvojomstanoviskupoukázalona skutočnosť, že na účely určenia výšky finančného príspevku na príslušný rozpočtový rok je potrebné
vychádzať z reálne vyplatených miezd a odvodov všetkým zamestnancom zariadenia sociálnych služieb
v pôsobnosti vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok a nie je daná možnosť

vychádzať len z minimálneho normatívu počtu zamestnancov pre daný druh a formu sociálnej služby
podľa prílohy č. 1 k zákonu o sociálnych službách, na to zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný
trvá na tom, že od 1.1.2022 postupoval pri výpočte finančného príspevku správne. Na doplňujúcu
otázku súdu na zástupkyňu žalovaného, aby uviedla, či žalovaný upravil v súvislosti so stanoviskom
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo dňa 2.2.2021 svoje Usmernenie č. 8

OdborusociálnychvecíazdravotníctvaÚraduKošickéhosamosprávnehokraja,zástupkyňažalovaného
predniesla, že nemá o tom úplne presnú vedomosť, ale domnieva sa, že vo vzťahu k príspevkom,
ktoré boli poskytované do 31.12.2021, žalovaný neupravil predmetné usmernenie. Na ostatnú otázku
súdu na zástupkyňu žalovaného, aby uviedla, akým spôsobom upravil žalovaný poskytnutie príspevku,
jeho výšku v zmluve o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby
uzavretej na rok 2022, a či to bolo v súlade s novelou zákona o sociálnych službách, zástupkyňa

žalovaného uviedla, že príspevok na rok 2022 bol poskytnutý v súlade s novelou zákona o sociálnych
službách, a to voči všetkým poskytovateľom sociálnych služieb.

10. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi predloženými
stranami sporu, pripojením si spisu Okresného súdu Košice I vedeného na súde pod sp.zn.

26Cb/60/2021 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

11. V konaní nebolo sporné, že žalobca je neziskovou organizáciou poskytujúcou sociálne služby
podľa zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a to dennú pobytovú

službu v domove sociálnych služieb a v zariadení podporovaného bývania, a že tieto sociálne služby
poskytuje vo verejnom záujme pre sociálne odkázané fyzické osoby, a že pri tejto činnosti ako nezisková
organizácia, nevytvára zisk a je odkázaná na financovanie od samotných prijímateľov sociálnych služieb
a od príspevkov, ktoré poskytuje žalobcovi žalovaný.

12. Nebolo v konaní sporné, že Okresnému úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy bol
doručený návrh na vykonanie výmazu z registra neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne
prospešné služby neziskovej organizácie s názvom Barborka n.o. z dôvodu zlúčenia sa s neziskovou
organizáciou Barborka hypericum n.o.. V zmysle zmluvy o zlúčení zanikajúca nezisková organizácia
Barborka n.o. ku dňu zlúčenia 1.7.2019 odovzdala svoj majetok, záväzky a pohľadávky nástupnickej

neziskovej organizácie Barborka hypericum n.o., ktorá odo dňa účinnosti zlúčenia prebrala majetok,
záväzky a pohľadávky zanikajúcej neziskovej organizácie.

13. Zo Zmluvy o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo
dňa 7.2.2019 č. 2490/2019/OSV-2518 a Dodatku č. 1 k zmluve č.

2490/2019/OSV-2518 o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby
zo dňa 3.4.2019 súd zistil, že na obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019 sa žalovaný zaviazal poskytnúť
neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb C., D., so sídlom Špitálska 1, Rožňava, IČO: 35 583
339 príspevok na prevádzku poskytovaných sociálnych služieb, a to na zariadenie podporovaného
bývania pre 15 fyzických osôb vo výške 62.799,42 Eur a na domov sociálnych služieb pre 6 fyzických

osôb vo výške 21.268,82 Eur, celkovo tak poskytnúť finančný príspevok na prevádzku poskytovaných
sociálnych služieb v sume 84.068,24 Eur.

14. Zo Zmluvy o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo dňa
4.2.2020 č. 7407/2019/OSV-46393) a Dodatku č. 1 k zmluve č. 7407/2019/

OSV-46393 o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo dňa
16.4.2020 je zrejmé, že na obdobie od 1.1.2020 do 31.12.2020 sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi
akoneverejnémuposkytovateľovisociálnychslužieb príspevoknaprevádzkuposkytovanýchsociálnych
služieb, a to na zariadenie podporovaného bývania pre 15 fyzických osôb vo výške 55.014,72 Eur a na
domov sociálnych služieb pre 6 fyzických osôb vo výške 19.342,68 Eur, celkovo tak poskytnúť finančný

príspevok na prevádzku poskytovaných sociálnych služieb v sume 74.357,40 Eur.

15. Zo Zmluvy o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo dňa
21.12.2020 č. 7377/2020/OSV-44965 a Dodatku č. 1 k zmluve č. 7377/2020/OSV-44965 o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo dňa
15.4.2021 vyplýva, že na obdobie od 1.1.2021 do 31.12.2021 sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi
akoneverejnémuposkytovateľovisociálnychslužieb príspevoknaprevádzkuposkytovanýchsociálnych

služieb, a to na zariadenie podporovaného bývania pre 15 fyzických osôb vo výške 34.629,12 Eur a na
domov sociálnych služieb pre 6 fyzických osôb vo výške 15.309,- Eur, celkovo tak poskytnúť finančný
príspevok na prevádzku poskytovaných sociálnych služieb v sume 49.938,12 Eur.

16. Žalobca listom zo dňa 5.5.2021 požiadal žalovaného o prehodnotenie finančného príspevku na

obdobie od 1.1.2021 do 31.12.2021, keďže mal za to, že výška stanovená v zmluve je pre neho
likvidačná.Vlistežalobcapoukázalnaskutočnosť,žezmluvupodpisujelenzdôvodučasovejafinančnej
tiesne, pričom zásadne nesúhlasí so stanovenou výškou príspevku.

17. Žalovaný v liste zo dňa 16.7.2021, doručenom žalobcovi dňa 30.7.2021, uviedol, že výšku príspevku
považuje za správnu a odmietol žalobcovi zvýšiť finančný príspevok na prevádzku poskytovanej

sociálnej služby.

18.1 Z predložených listinných dôkazov je tiež zrejmé, že Odbor sociálnych vecí a zdravotníctva Úradu
Košického samosprávneho kraja svojím Usmernením č. 8/2015 zo dňa 30.12.2015 upravil postup
pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov, výpočte bežných výdavkov a bežných príjmov pre

zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti žalovaného za predchádzajúci rozpočtový rok v jeho časti II.
tak, že za bežné výdavky sa považujú výdavky za mzdy, platy, poistné, tovary a služby (napr. cestovné
náhrady), energie, materiál, dopravné, údržba a opravy, nájomné spojené s poskytovaním sociálnej
služby v štandardnom rozsahu určenom zákonom v súlade s prílohou č. 1 a prílohou č. 2 usmernenia.
18.2 Za bežné výdavky na poskytovanie sociálnej služby v štandardnom rozsahu určenom zákonom sa

nepovažujú podľa usmernenia výdavky na činnosti poskytované v súlade s ust. § 15 ods. 3 zákona (tzv.
„nadštandardné činnosti“), ktoré zvyšujú kvalitu poskytovaných sociálnych služieb nad rámec určený
zákonom; na počet zamestnancov presahujúci zákonom (príloha č.1 zákona) stanovený minimálny
normatív počtu zamestnancov podľa druhu a formy sociálnej služby (napr. mzdy, poistné, materiál,
školenie, BOZP, pracovné odevy....); na jednorazové špecifické služby (napr. výdavky na sťahovanie,

na správu majetku, ktorý nesúvisí s poskytovaním sociálnej služby....); výdavky spojené s realizáciou
projektov poskytovateľa sociálnej služby (napr. projekt deinštitucionalizácie zariadenia, vzdelávacie
projekty, IS Cygnus a pod.), realizácia projektu musí byť vopred odsúhlasená odborom sociálnych vecí
a zdravotníctva.
18.3 Podľa usmernenia priemerné bežné výdavky sa zisťujú za predchádzajúci rozpočtový rok v členení

podľa jednotlivých druhov poskytovaných sociálnych služieb v pôsobnosti Košického samosprávneho
kraja (t.j. špecializované zariadenie, zariadenie podporovaného bývania, špecializované zariadenie,
rehabilitačné stredisko, útulok), ak ide o sociálne služby poskytované v zariadení, aj podľa formy
poskytovanej sociálnej služby (t.j. ambulantná, pobytová týždenná, pobytová ročná forma) a kapacity
zariadenia (t.j. do 40 miest, od 41 do 100 miest, od 101 miest) v prepočte na prijímateľa sociálnej služby.

18.4 V zmysle usmernenia priemerné bežné výdavky v členení podľa druhu, formy sociálnej služby
a kapacity zariadenia za predchádzajúci rok, sú podkladom pre výpočet finančného príspevku na
prevádzku poskytovanej sociálnej služby na príslušný rozpočtový rok, a tento určí Košický samosprávny
kraj na príslušný rozpočtový rok vo výške rozdielu medzi priemernými bežnými výdavkami na
poskytovanie tejto sociálnej služby v pôsobnosti Košického samosprávneho kraja za predchádzajúci

rok a: a) sumou finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby
pri úkonoch sebaobsluhy poskytnutého neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby na príslušný
rozpočtovýrokab)priemernýmiskutočnedosiahnutýmipríjmamizplateniaúhradzatútosociálnuslužbu
poskytovanú v pôsobnosti vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok (§77 ods. 2).

19. Odbor sociálnych vecí Úradu Košického samosprávneho kraja vydal dňa 22.2.2021 Dodatok č. 1
k Usmerneniu č. 8/2015, ktorým v jeho II. časti upravil charakteristiku bežných výdavkov tým spôsobom,
že za bežné výdavky na poskytovanie sociálnej služby v štandardnom rozsahu určeným zákonom sa
nepovažujú výdavky na:
-činnostiposkytovanévsúladesust.§15ods.3zákonač.448/2008Z.z.(tzv.„nadštandardnéčinnosti“),

- počet zamestnancov presahujúcich 10 % zákonom č. 448/2008 Z.Z. (príloha č. 1 tohto zákona)
stanovený minimálny normatív počtu zamestnancov podľa druhu a formy sociálnej služby (napr. mzdy,
platy, poistné...),- na jednorazové špecifické služby (napr. výdavky na sťahovanie, na správu majetku, ktorý nesúvisí
s poskytovaním sociálnej služby...),
- výdavky spojené s realizáciou projektov poskytovateľa sociálnej služby (napr. projekt

deinštitucionalizácie zariadenia, vzdelávacie projekty, IS Cyprus, a pod.).

20.1 Zo stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo dňa 2.2.2021
vyplýva, že na účely určenia výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby
na príslušný rozpočtový rok je potrebné do bežných výdavkov na porovnateľnú sociálnu službu

poskytovanú v pôsobnosti vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok, v nákladovej
položke „mzdy a odvody“ zahrnúť mzdové prostriedky a odvody (kategória 610 a 620 rozpočtovej
klasifikácie výdavkov) vyplatené zamestnancom zariadení sociálnych služieb (porovnateľného druhu
sociálnej služby, formy sociálnej služby a kapacity zariadenia) s plným fondom pracovného času
a vyplatené zamestnancom zariadení sociálnych služieb (porovnateľného druhu sociálnej služby, formy
sociálnej služby a kapacity zariadenia), ktorí pracujú na skrátený úväzok. To znamená, že na účely

určeniavýškyfinančnéhopríspevkunaprevádzkuposkytovanejsociálnejslužbynapríslušnýrozpočtový
rok je potrebné vychádzať z reálne vyplatených miezd a odvodov všetkým zamestnancom zariadenia
sociálnych služieb (porovnateľného druhu sociálnej služby, formy sociálnej služby a kapacity zariadenia)
v pôsobnosti vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok.
20.2 Podľa názoru ministerstva nie je možnosť na účely určenia výšky finančného príspevku vychádzať

lenzminimálnehonormatívupočtuzamestnancovpredanýdruhaformusociálnejslužbypodľaprílohyč.
1 k zákonu o sociálnych službách, ktorý v prílohe upravuje maximálny počet prijímateľov sociálnej služby
na jedného zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte
zamestnancov podľa jednotlivých druhov sociálnej služby, resp. druhov zariadení a cieľovej skupiny
v týchto zariadeniach. Ministerstvo v tejto súvislosti uviedlo, že „personálny normatív“ predstavuje

minimálny personálny normatív, ktorý na účely vzniku a trvania oprávnenia poskytovať sociálnu službu
zabezpečuje minimálnu požiadavku na početnosť personálneho zabezpečenia poskytovania sociálnej
služby v rámci plnenia personálnych požiadaviek na jej poskytovanie.

21. Z odpovedí Trnavského samosprávneho kraja zo dňa 22.7.2021, Prešovského samosprávneho

kraja zo dňa 22.7.2021, Banskobystrického samosprávneho kraja zo dňa 28.7.2021, Žilinského
samosprávneho kraja zo dňa 23.7.2021, Bratislavského samosprávneho kraja zo dňa 22.7.2021,
Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa 23.7.2021 a Nitrianskeho samosprávneho kraja
z o dňa 28.7.2021, na otázku či sa pri výpočte priemerných bežných výdavkov na poskytovanie sociálnej
služby započítavajú do bežných výdavkov v zariadeniach v ich zriaďovateľskej pôsobnosti mzdy a

odvody všetkých zamestnancov poskytujúcich sociálne služby, súd zistil, že pri výpočte priemerných
bežných výdavkov tieto započítavajú do bežných výdavkov mzdy a odvody všetkých zamestnancov
poskytujúcich sociálne služby.

22. Žalobca spolu so žalobou predložil súdu aj výpočet výšky finančného príspevku na prevádzku na rok

2021,ktorúmalobdržaťprizákonnomspôsobevýpočtu.Podľatvrdeniažalobcunarok2021malobdržať
príspevok na prevádzkovaný domov sociálnych služieb vo výške 36.628,44 Eur a na prevádzkované
zariadenie podporovaného bývania vo výške 74.854,28 Eur, spolu tak vo výške 111.482,72 Eur.

23. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I (v súčasnosti Mestského súdu Košice) vedeného na

súde pod sp.zn. 26Cb/60/2021 je zrejmé, že žalobca návrhom na začatie konania, doručenom súdu dňa
30.8.2021, žiadal súd, aby uložil žalovanému neodkladným opatrením povinnosť uhrádzať mu každú
mesačnú splátku úhrady finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vo výške
6.169,45 Eur, a to odo dňa doručenia predmetného rozhodnutia až do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej. Vzhľadom na skutočnosť, že išlo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím

konania vo veci samej, navrhol, aby mu súd uložil povinnosť podať proti žalovanému žalobu vo veci
samej o zaplatenie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby do 30 dní odo dňa
doručenia uznesenia. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

24. Súd prvej inštancie svojím uznesením zo dňa 21.9.2021 vydaným pod č.k. 26Cb/60/2021 - 84

rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalobcovi nepriznal právo
na náhradu trov konania.25. Krajský súd v Košiciach na podklade podaného odvolania žalobcu rozhodnutím zo dňa 25.11.2021
vydaným pod č.k. 4Cob/137/2021 – 135 zmenil uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 21.9.2021
vydané pod č.k. 26Cb/60/2021 - 84 tak, že uložil žalovanému, aby uhrádzal žalobcovi každú mesačnú

splátku úhrady finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vo výške 6.169,45
Eur, a to odo dňa doručenia tohto rozhodnutia až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (I.
výrok uznesenia), žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania proti
žalovanému v celom rozsahu (II. výrok uznesenia) a žalobcovi zároveň uložil povinnosť podať
proti žalovanému žalobu vo veci samej o zaplatenie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej

sociálnej služby do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia (III. výrok uznesenia).

26.1 Žalobca podaním zo dňa 27.9.2022 vo vyššie uvedenom spore navrhol zrušiť neodkladné opatrenie
nariadené Krajským súdom v Košiciach zo dňa 25.11.2021 s poukazom na skutočnosť, že medzi
sporovými stranami došlo v septembri 2022 k uzavretiu zmluvy o poskytovaní finančného príspevku na
prevádzku poskytovanej sociálnej služby na rok 2022.

26.2 Žalovaný podaním zo dňa 4.10.2022 súhlasil so zrušením neodkladného opatrenia z identických
dôvodov.

27.1 Vzhľadom na zhodné prejavy strán sporu súd prvej inštancie svojím uznesením zo dňa 17.10.2022
zrušil neodkladné opatrenie nariadené Krajským súdom v Košiciach a stranám náhradu trov konania

nepriznal.
27.2 Uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.11.2022.

28. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu strán sporu, vykonal dokazovanie
vo vyššie naznačenom smere a vec právne posúdil nasledovne:

29. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o
samosprávnych krajoch) v znení neskorších zmien a doplnkov samosprávny kraj pri výkone samosprávy
sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. Pritom najmä a) zabezpečuje
tvorbu a plnenie programu sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho

kraja, b) vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja, c) obstaráva,
prerokúva a schvaľuje územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov, d)
účelne využíva miestne ľudské, prírodné a iné zdroje, e) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a
podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov samosprávneho kraja a rozvoja
samosprávneho kraja, f) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové

organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov, g) podieľa sa na tvorbe a ochrane
životného prostredia, h) utvára predpoklady na optimálne usporiadanie vzájomných vzťahov sídelných
útvarov a ostatných prvkov svojho územia, i) obstaráva a schvaľuje program rozvoja
v oblasti poskytovania sociálnych služieb a spolupracuje s obcami a inými právnickými osobami a
fyzickými osobami pri výstavbe zariadení a bytov určených na poskytovanie sociálnych služieb, j) utvára

podmienky na rozvoj zdravotníctva, k) utvára podmienky na rozvoj výchovy a vzdelávania, najmä v
stredných školách, a na rozvoj ďalšieho vzdelávania, l) utvára podmienky na tvorbu, prezentáciu a rozvoj
kultúrnych hodnôt a kultúrnych aktivít a stará sa o ochranu pamiatkového fondu, m) utvára podmienky
na rozvoj cestovného ruchu a koordinuje tento rozvoj, n) koordinuje rozvoj telesnej kultúry a športu
a starostlivosť o deti a mládež, o) spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a

ekonomického rozvoja obcí, p) podieľa sa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území
samosprávneho kraja, q) rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov, r) vykonáva
ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi.

30. Podľa ust. § 10 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov

(zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších zmien a doplnkov majetok samosprávneho
kraja slúži na plnenie úloh samosprávneho kraja. Majetok samosprávneho kraja a nakladanie s ním
ustanovuje osobitný zákon.

31. Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších

zmien a doplnkov vyšší územný celok a správca sú povinní hospodáriť s majetkom vyššieho územného
celku v prospech rozvoja vyššieho územného celku, jeho obyvateľov a ochrany a tvorby životného
prostredia.32. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších
zmien a doplnkov vyšší územný celok a správca sú povinní hospodáriť s majetkom vyššieho
územného celku podľa tohto zákona a v súlade so zásadami hospodárenia s majetkom vyššieho

územného celku schválenými zastupiteľstvom.

33. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších
zmien a doplnkov zásady hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku upravia najmä
a) práva a povinnosti správcov,

b) podmienky odňatia správy majetku vyššieho územného celku správcom,
c) postup a podmienky prenechávania majetku vyššieho územného celku do užívania iným osobám,
d) úkony správcov neuvedené v odseku 3, ktoré podliehajú schváleniu zastupiteľstvom,
e) určenie hodnoty majetku, na ktorú sa pri nakladaní s takýmto majetkom vyžaduje schválenie
zastupiteľstvom,
f) spôsoby výkonu práv vyplývajúcich z vlastníctva cenných papierov a majetkových podielov na

právnických osobách založených vyšším územným celkom alebo v ktorých má vyšší územný celok
postavenie ovládajúcej osoby alebo rozhodujúci vplyv, s dôrazom na transparentnosť a efektívnosť
nakladania s majetkom.

34. Podľa ust. § 9 ods. 3 zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších

zmien a doplnkov zastupiteľstvo schvaľuje
a) spôsob prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku vyššieho územného celku; to neplatí, ak je vyšší
územný celok povinný previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu, 1aa)
b) podmienky obchodnej verejnej súťaže, ak sa má prevod vlastníctva nehnuteľného majetku vyššieho
územného celku realizovať na základe obchodnej verejnej súťaže,

c) prevody vlastníctva nehnuteľného majetku vyššieho územného celku, ak sa realizujú priamym
predajom,
d) prevody vlastníctva hnuteľného majetku vyššieho územného celku nad hodnotu určenú v zásadách
podľa odseku 2,
e) nakladanie s majetkovými právami vyššieho územného celku nad hodnotu určenú v zásadách podľa

odseku 2,
f) vklady majetku vyššieho územného celku do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných
spoločností,
g) koncesné zmluvy na uskutočnenie stavebných prác alebo koncesné zmluvy na poskytnutie služby
uzatvorené podľa osobitného predpisu (ďalej len "koncesná zmluva"), a to trojpätinovou väčšinou

všetkých poslancov,
h) zámer realizovať zlepšenie energetickej efektívnosti budovy alebo zariadenia vo vlastníctve vyššieho
územného celku prostredníctvom energetickej služby s garantovanou úsporou energie poskytovanej na
základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor.

35. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov sociálna služba je odborná činnosť, obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto
činností, ktoré sú zamerané na
a) prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo

zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity,
b) zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej
začlenenia do spoločnosti,
c) zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej
osoby,

d) riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny,
e) prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny,
f) zabezpečenie starostlivosti o dieťa z dôvodu situácie v rodine, ktorá vyžaduje pomoc pri starostlivosti
o dieťa.

36. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
účastníci právnych vzťahov podľa tohto zákona sú
a) prijímateľ sociálnej služby,b) poskytovateľ sociálnej služby,
c) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"),
d) obec,

e) vyšší územný celok,
f) partnerstvo,
g) iná osoba, ktorej vznikajú práva a povinnosti podľa tohto zákona pri poskytovaní sociálnej služby.

37. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a

doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov prijímateľ sociálnej služby je fyzická osoba, ktorej sa za podmienok ustanovených týmto
zákonom poskytuje sociálna služba, a ktorou je
a) občan Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný
pobyt hlásený podľa osobitného predpisu,
b) cudzinec, ktorý je občan členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody

o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len "Európsky hospodársky
priestor"), má registrovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu a je
zamestnaný alebo študuje na štátom uznanej škole na území Slovenskej republiky,
c) cudzinec, ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a má registrovaný trvalý pobyt
na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,

d) rodinný príslušník cudzinca uvedeného v písmene b), ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,
e) cudzinec, ktorý je rodinný príslušník občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky a ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa
osobitného predpisu,

f) cudzinec, ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorého práva
vyplývajúce podľa tohto zákona zaručuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná
a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov,
g) cudzinec, ktorému bol udelený azyl podľa osobitného predpisu,
h) cudzinec, ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorý má registrovaný trvalý

pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,
i) cudzinec, ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru, má povolenie na
prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu a ktorého
práva podľa tohto zákona nie sú upravené medzinárodnou zmluvou,
j) cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa osobitného predpisu,

k) cudzinec, ktorému sa poskytlo dočasné útočisko podľa osobitného predpisu,
l) Slovák žijúci v zahraničí, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v priebehu jedného
kalendárneho roka nepretržite aspoň 180 dní; splnenie tejto podmienky je Slovák žijúci v zahraničí
povinný preukázať na účely trvania nárokov získaných podľa tohto zákona každý kalendárny rok.

38. Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
poskytovateľom sociálnej služby je za podmienok ustanovených týmto zákonom obec, právnická osoba
zriadená obcou alebo založená obcou, právnická osoba zriadená vyšším územným celkom alebo
založená vyšším územným celkom (ďalej len "verejný poskytovateľ sociálnej služby") a iná osoba (ďalej

len "neverejný poskytovateľ sociálnej služby").

39. Podľa ust. § 3 ods. 4 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
vyšší územný celok je poskytovateľom sociálnej služby, len ak poskytuje základné sociálne poradenstvo.

40. Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení účinnom do
31.12.2021 poskytovateľ sociálnej služby je povinný
a) prihliadať na individuálne potreby prijímateľa sociálnej služby,

b) aktivizovať prijímateľa sociálnej služby podľa jeho schopností a možností,
c) poskytovať sociálnu službu na odbornej úrovni,
d) spolupracovať s rodinou, obcou a komunitou pri utváraní podmienok na návrat prijímateľa
sociálnej služby poskytovanej v zariadení s celoročnou pobytovou formou do prirodzeného rodinnéhoprostredia alebo komunitného prostredia s prednostným poskytovaním sociálnej služby terénnou
formou, ambulantnou formou alebo týždennou pobytovou formou, a to so súhlasom prijímateľa sociálnej
služby a pri rešpektovaní jeho osobných cieľov, potrieb, schopností a zdravotného stavu.

41. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení účinnom
do 31.12.2021 poskytovateľ sociálnej služby uvedenej v § 33 až 40 a 57 je povinný plánovať
poskytovanie sociálnej služby podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa sociálnej

služby, viesť písomné individuálne záznamy o priebehu poskytovania sociálnej služby a hodnotiť
priebeh poskytovania sociálnej služby za účasti prijímateľa sociálnej služby (ďalej len „individuálny
plán“). Ak je prijímateľ sociálnej služby fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím alebo fyzická
osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, súčasťou individuálneho plánu je aj program sociálnej
rehabilitácie.

42. Podľa ust. § 9 ods. 4 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov poskytovateľ sociálnej služby uvedenej v § 26, 27, 29, 32, 32b a § 34 až 40 je povinný
dodržiavať maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného svojho zamestnanca a minimálny
percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov podľa prílohy č. 1. Za

odborného zamestnanca na účely prvej vety sa považuje zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby,
ktorý vykonáva alebo riadi vykonávanie odbornej činnosti podľa § 16 alebo činnosti podľa § 61 ods. 9.

43. Podľa ust. § 12 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov sociálne služby podľa druhu sú
a) sociálne služby krízovej intervencie, ktorými sú:
1. terénna sociálna služba krízovej intervencie,
2. poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach, ktorými sú:
2.1. nízkoprahové denné centrum,

2.2. integračné centrum,
2.3. komunitné centrum,
2.4. nocľaháreň,
2.5. útulok,
2.6. domov na polceste,

2.7. zariadenie núdzového bývania,
3. nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu,

b) sociálne služby na podporu rodiny s deťmi, ktorými sú:
1. pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa,

2. pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa v zariadení dočasnej starostlivosti o deti,
3. služba na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života,
4. služba na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života v zariadení starostlivosti o
deti do troch rokov veku dieťaťa,
5. služba včasnej intervencie,

c) sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia,
nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, ktorými sú
1. poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej
fyzickej osoby, a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek, ktorými sú:

1.1. zariadenie podporovaného bývania,
1.2. zariadenie pre seniorov,
1.3. zariadenie opatrovateľskej služby,
1.4. rehabilitačné stredisko,
1.5. domov sociálnych služieb,

1.6. špecializované zariadenie,
1.7. denný stacionár,
2. domáca opatrovateľská služba (ďalej len "opatrovateľská služba"),"
3. prepravná služba,4. sprievodcovská služba a predčitateľská služba,
5. tlmočnícka služba,
6. sprostredkovanie tlmočníckej služby,

7. sprostredkovanie osobnej asistencie,
8. požičiavanie pomôcok,

d) sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií, ktorými sú
1. monitorovanie a signalizácia potreby pomoci,

2. krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií,

e) podporné služby, ktorými sú
1. odľahčovacia služba,
2. pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností,
3. poskytovanie sociálnej služby v dennom centre,

4. podpora samostatného bývania,
5. poskytovanie sociálnej služby v jedálni,
6. poskytovanie sociálnej služby v práčovni,
7. poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny.

44. Podľa ust. § 71 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
sociálne služby poskytované neverejným poskytovateľom sociálnej služby môžu byť financované
a) z finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch
sebaobsluhy a z finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby za podmienok

ustanovených týmto zákonom,
b) z úhrad za sociálne služby od prijímateľa sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej
služby a z úhrad za iné činnosti podľa § 15 ods. 3 uvedených v osobitnej zmluve podľa § 74 ods. 8,
c) z rozpočtu ministerstva, a to z
1.finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou

podľa § 78a,
2.finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v nocľahárni podľa § 78aa,

d) z vlastných zdrojov neverejného poskytovateľa sociálnej služby,
e) z prostriedkov prijatých na základe písomnej darovacej zmluvy,

f) z výsledku hospodárenia z podnikateľskej činnosti po zdanení daňou z príjmov, ktorú vykonáva
neverejný poskytovateľ sociálnej služby podľa osobitných predpisov,
g) zo zisku zo sociálneho podniku,
h) z iných zdrojov.

45. Podľa ust. § 72 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
neverejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a
platenia zmluvou podľa § 74 v súlade s aktuálnym cenníkom sociálnej služby, ktorý zverejní na svojom
webovom sídle, a ak ho nemá, na inom verejne dostupnom mieste, tak, aby priemerná suma úhrady za

sociálnu službu požadovaná neverejným poskytovateľom sociálnej služby od prijímateľov tejto sociálnej
služby v súlade s uzatvorenými zmluvami podľa § 74 ods. 7 písm. h) bola po prepočítaní tejto úhrady
na prijímateľa tejto sociálnej služby na mesiac alebo na inú jednotku výkonu podľa § 77 ods. 1 najviac
vo výške rozdielu medzi
a) priemernými ekonomicky oprávnenými nákladmi neverejného poskytovateľa tejto sociálnej služby za

predchádzajúci rozpočtový rok, po ich prepočítaní na mesiac na prijímateľa sociálnej služby alebo na
inú jednotku výkonu podľa § 77 ods. 1, a ak ide o sociálnu službu v zariadení, po ich prepočítaní na
mesiac na počet miest v zariadení zapísaný v registri a
b) priemerným príjmom neverejného poskytovateľa sociálnej služby za predchádzajúci rozpočtový rok
z finančného príspevku podľa § 76, § 77, § 78a a 78aa po prepočítaní týchto príjmov na mesiac na

prijímateľa sociálnej služby alebo na inú jednotku výkonu podľa § 77 ods. 1, a ak ide o sociálnu službu
v zariadení, po prepočítaní týchto príjmov na mesiac na počet miest v zariadení zapísaný v registri.46. Podľa ust. § 72 ods. 4 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
určovanie sumy úhrady najviac vo výške podľa odseku 3 sa nevzťahuje na neverejného poskytovateľa

sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk.

47. Podľa ust. § 72 ods. 5 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
ekonomicky oprávnené náklady podľa odsekov 2 a 3 sú náklady poskytovateľa sociálnej služby na

činnosti uvedené v § 16 až 18, ktoré je pre poskytovaný druh sociálnej služby povinný vykonávať,
zabezpečovať ich vykonávanie alebo utvárať podmienky na ich vykonávanie a na činnosti uvedené v §
61 ods. 9, ktoré tvoria
a)mzdy,platyaostatnéosobnévyrovnaniavovýške,ktorázodpovedávýškeplatuaostatnýchosobných
vyrovnaní podľa osobitného predpisu,
b) poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné

dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom v rozsahu určenom podľa písmena a),
c) tuzemské cestovné náhrady,
d) výdavky na energie, vodu a komunikácie,
e) výdavky na materiál okrem reprezentačného vybavenia nových interiérov,
f) dopravné,

g) výdavky na rutinnú údržbu a štandardnú údržbu okrem jednorazovej údržby objektov alebo ich častí
a riešenia havarijných stavov,
h) nájomné za prenájom nehnuteľnosti alebo inej veci okrem dopravných prostriedkov a špeciálnych
strojov, prístrojov, zariadení, techniky, náradia a materiálu najviac vo výške obvyklého nájomného, za
aké sa v tom čase a na tom mieste prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu

alebo porovnateľné veci,
i) výdavky na služby,
j) výdavky na bežné transfery v rozsahu vreckového podľa osobitného predpisu, odstupného,
odchodného, náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného
predpisu,

k) odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku podľa účtovných predpisov, o ktorom poskytovateľ
sociálnej služby účtuje a odpisuje ho ako účtovná jednotka; odpis hmotného majetku, ktorým sú
novoobstarané stavby, byty a nebytové priestory užívané na účely poskytovania sociálnych služieb v
zariadeniach alebo ich technické zhodnotenie, najviac vo výške obvyklého nájomného, za aké sa v
tom čase a na tom mieste prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo

porovnateľné veci.

48. Podľa ust. § 75 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení účinnom do
31.12.2021 vyšší územný celok je povinný poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej

sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s
cieľom dosiahnuť zisk, ak o poskytovanie tejto sociálnej služby neverejného poskytovateľa sociálnej
služby požiadal vyšší územný celok a poskytuje
a) sociálnu službu v zariadení, ktorým je
1. útulok,

2. domov na pol ceste,
3. zariadenie núdzového bývania,
4. zariadenie dočasnej starostlivosti o dieťa,
5. zariadenie podporovaného bývania,
6. rehabilitačné stredisko,

7. domov sociálnych služieb,
8. špecializované zariadenie,

b) službu včasnej intervencie,
c) tlmočnícku službu,

d) sociálnu službu v integračnom centre,
e) podporu samostatného bývania.49. Podľa ust. § 75 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
zmien a doplnkov finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri

úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje
na základe písomnej zmluvy, najskôr odo dňa uzatvorenia zmluvy o poskytovaní tohto finančného
príspevku. Pri určovaní výšky finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej
osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby pre
účastníkov zmluvy platia ustanovenia § 76 a 77.

50. Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení účinnom do
31.12.2021finančnýpríspevoknaprevádzkuposkytovanejsociálnejslužbysaurčípodľadruhusociálnej
služby, a ak ide o sociálnu službu poskytovanú v zariadení, aj podľa formy sociálnej služby a kapacity
zariadenia, v prepočte na počet prijímateľov sociálnej služby, na počet hodín sociálneho poradenstva,

na počet hodín opatrovateľskej služby, na počet hodín sociálnej rehabilitácie, na počet hodín služby
včasnej intervencie, na počet kilometrov prepravnej služby, na počet hodín sprievodcovskej služby a
predčitateľskej služby, na počet hodín tlmočenia alebo na inú jednotku výkonu.

51. Podľa ust. § 77 ods. 2 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a

doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
zmienadoplnkovakodsek8neustanovujeinak,výškafinančnéhopríspevkunaprevádzkuposkytovanej
sociálnej služby sa na príslušný rozpočtový rok určí vo výške rozdielu medzi priemernými bežnými
výdavkami na poskytovanie sociálnej služby v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za
predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu podľa odseku 1 a

a) priemerným príjmom z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 na sociálnu službu v
pôsobnosti obce za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu podľa odseku 1, ak
ide o sociálnu službu v zariadeniach uvedených v § 35, § 36 a 40,
b) priemerným príjmom neverejných poskytovateľov sociálnej služby z poskytnutého finančného

príspevku podľa § 78a na sociálnu službu za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na jednotku
výkonu podľa odseku 1, ak ide o sociálnu službu v zariadeniach uvedených v § 34, § 37 až 39,
c) príjmom neverejného poskytovateľa sociálnej služby z poskytnutého finančného príspevku podľa §
76 na sociálnu službu na príslušný rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu podľa odseku 1, ak
ide o sociálnu službu uvedenú v § 41,

d) priemernými skutočne dosiahnutými príjmami z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú
v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na
jednotku výkonu podľa odseku 1.

52. Podľa ust. § 77 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a

doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení účinnom
do 31.12.2021 obec a vyšší územný celok zisťujú priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z
poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z
platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za
predchádzajúci rozpočtový rok, v členení podľa jednotlivých druhov poskytovaných sociálnych služieb,

a ak ide o sociálne služby poskytované v zariadení, aj podľa formy sociálnej služby a kapacity zariadenia
podľa registra, v prepočte na prijímateľa sociálnej služby, na hodinu sociálneho poradenstva, na hodinu
sociálnej rehabilitácie, na hodinu služby včasnej intervencie, na hodinu opatrovateľskej služby, na
kilometer prepravnej služby, na hodinu sprievodcovskej služby a predčitateľskej služby, na hodinu
tlmočenia alebo na inú jednotku výkonu. Na účely prvej vety sa priemerné bežné výdavky, priemerné

príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy
zisťujú v závislosti od toho, či kapacita zariadenia je do 40 miest, od 41 do 100 miest alebo od 101
miest. Priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71
ods. 6 a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu podľa prvej vety
a druhej vety obec a vyšší územný celok zverejnia na svojom webovom sídle a aj na úradnej tabuli

alebo spôsobom v obci a vo vyššom územnom celku obvyklým a musia byť prístupné k nahliadnutiu na
obecnom úrade alebo úrade samosprávneho kraja. Priemerné bežné výdavky podľa predchádzajúcej
vety obec a vyšší územný celok zverejní najneskôr do konca februára príslušného rozpočtového roka a
v štruktúre podľa § 72 ods. 5 najneskôr do konca apríla príslušného rozpočtového roka.53. Podľa ust. § 77 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení účinnom od

1.1.2022 obec a vyšší územný celok zisťujú priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého
finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady
za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci
rozpočtový rok, v členení podľa jednotlivých druhov poskytovaných sociálnych služieb, a ak ide o
sociálne služby poskytované v zariadení, aj podľa formy sociálnej služby a kapacity zariadenia podľa

registra, v prepočte na prijímateľa sociálnej služby, na hodinu sociálneho poradenstva, na hodinu
sociálnej rehabilitácie, na hodinu služby včasnej intervencie, na hodinu opatrovateľskej služby, na
kilometer prepravnej služby, na hodinu sprievodcovskej služby a predčitateľskej služby, na hodinu
tlmočenia alebo na inú jednotku výkonu. Na účely prvej vety sa priemerné bežné výdavky, priemerné
príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a priemerné skutočne dosiahnuté
príjmy zisťujú v závislosti od toho, či kapacita zariadenia je do 40 miest, od 41 do 100 miest alebo

od 101 miest. Za bežné výdavky podľa prvej vety sa považujú skutočne čerpané bežné výdavky za
predchádzajúci rozpočtový rok s ich vecným vymedzením v ekonomickej klasifikácii výdavkov podľa
osobitného predpisu, ak odsek 5 neustanovuje inak. Priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z
poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia
úhrady za sociálnu službu podľa prvej vety a druhej vety obec a vyšší územný celok zverejnia na svojom

webovom sídle a aj na úradnej tabuli alebo spôsobom v obci a vo vyššom územnom celku obvyklým
a musia byť prístupné k nahliadnutiu na obecnom úrade alebo úrade samosprávneho kraja. Priemerné
bežné výdavky podľa predchádzajúcej vety obec a vyšší územný celok zverejní najneskôr do konca
februára príslušného rozpočtového roka a v štruktúre podľa § 72 ods. 5 najneskôr do konca apríla
príslušného rozpočtového roka.

54. Podľa ust. § 77 ods. 4 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
ministerstvo zisťuje priemerné príjmy neverejných poskytovateľov sociálnej služby z poskytnutého
finančného príspevku podľa § 78a za predchádzajúci rozpočtový rok, ak ide o sociálnu službu v

zariadeniach uvedených v § 34, § 37 až 39, v členení podľa jednotlivých druhov zariadení a
formysociálnejslužbyvprepočtenaprijímateľasociálnejslužbyapodľaúzemnýchobvodovjednotlivých
vyšších územných celkov. Za príjem neverejného poskytovateľa sociálnej služby z poskytnutého
finančnéhopríspevkupodľa§78asapovažujesumatohtofinančnéhopríspevkupodľapríslušnejzmluvy
uzatvorenej na predchádzajúci rozpočtový rok. Priemerné príjmy neverejných poskytovateľov sociálnej

služby z poskytnutého finančného príspevku podľa § 78a zistené podľa prvej vety ministerstvo zverejní
na svojom webovom sídle najneskôr do konca septembra predchádzajúceho kalendárneho roka.

55. Podľa ust. § 77 ods. 5 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení účinnom

do 31.12.2021 ak neboli v predchádzajúcom rozpočtovom roku uhradené bežné výdavky, ktoré vznikli
za obdobie január až december predchádzajúceho rozpočtového roka, pri zisťovaní priemerných
bežných výdavkov na poskytovanie sociálnej služby v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku
podľa odseku 3 sa tieto bežné výdavky započítavajú na účely určenia výšky finančného príspevku na
prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa odseku 1 na nasledujúci rozpočtový rok. Ustanovenie

prvej vety platí rovnako aj na vratky alebo nedoplatky vzniknuté v rámci bežných výdavkov.

56. Podľa ust. § 77 ods. 5 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení účinnom od 1.1.2022
aknebolivpredchádzajúcomrozpočtovomrokuuhradenébežnévýdavky,ktorévzniklizaobdobiejanuár

až december predchádzajúceho rozpočtového roka, pri zisťovaní priemerných bežných výdavkov na
poskytovaniesociálnejslužbyvpôsobnostiobcealebovyššiehoúzemnéhocelkupodľaodseku3satieto
bežné výdavky započítavajú na účely určenia výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby podľa odseku 1 na nasledujúci rozpočtový rok. Ustanovenie prvej vety platí rovnako aj
na vratky alebo nedoplatky vzniknuté v rámci bežných výdavkov a nevzťahuje sa na uhradené bežné

výdavky na mzdy a platy zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby a poistné na verejné zdravotné
poistenie, poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie platené
zamestnávateľom z tohto príjmu.57. Podľa ust. § 77 ods. 6 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
ak neboli v predchádzajúcom rozpočtovom roku skutočne zaplatené úhrady za sociálnu službu, ktoré

mali byť prijaté za obdobie január až december predchádzajúceho rozpočtového roka, pri zisťovaní
priemerných skutočne dosiahnutých príjmov z platenia úhrad za sociálnu službu v pôsobnosti obce
alebo vyššieho územného celku podľa odseku 3 sa príjmy z platenia týchto úhrad započítavajú na účely
určenia výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa odseku 1 až na
nasledujúci rozpočtový rok. Ustanovenie prvej vety platí rovnako aj na vratky alebo nedoplatky vzniknuté

v rámci platenia úhrady za sociálnu službu.

58. Podľa ust. § 77 ods. 7 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
za príjem neverejného poskytovateľa sociálnej služby z poskytnutého finančného príspevku podľa §
76 sa považuje suma tohto finančného príspevku podľa príslušnej zmluvy uzatvorenej na príslušný

rozpočtový rok.

59. Podľa ust. § 77 ods. 8 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
ak neverejný poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu, ktorú obec alebo vyšší územný

celok v predchádzajúcom rozpočtovom roku neposkytovali alebo nezabezpečovali prostredníctvom
právnickej osoby, ktorú zriadili alebo založili, za priemerné bežné výdavky a za priemerné skutočne
dosiahnuté príjmy sa považujú
a) priemerné bežné výdavky a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy za túto sociálnu službu
poskytovanú v pôsobnosti inej obce v územnom obvode príslušného vyššieho územného celku, v ktorom

sa obec nachádza, za predchádzajúci rozpočtový rok, ak ide o obec,
b) priemerné bežné výdavky a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy za túto sociálnu službu
poskytovanú v pôsobnosti iného vyššieho územného celku, ktorého územný obvod je susediaci s
územným obvodom vyššieho územného celku, za predchádzajúci rozpočtový rok, ak ide o vyšší územný
celok,

c) priemerné bežné výdavky a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy za túto sociálnu službu
poskytovanú inými neverejnými poskytovateľmi sociálnej služby s finančnou podporou podľa odseku 1
a § 76 alebo § 78a, v územnom obvode obce za predchádzajúci rozpočtový rok, ak ide o obec,
d) priemerné bežné výdavky a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy za túto sociálnu službu
poskytovanú inými neverejnými poskytovateľmi sociálnej služby s finančnou podporou podľa odseku 1

a § 76 alebo § 78a, v územnom obvode vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok,
ak ide o vyšší územný celok,
e) skutočné bežné výdavky a skutočne dosiahnuté príjmy neverejného poskytovateľa sociálnej služby
za predchádzajúci rozpočtový rok, alebo
f) predpokladané bežné výdavky a predpokladané príjmy neverejného poskytovateľa sociálnej služby na

príslušný rozpočtový rok, ak neverejný poskytovateľ sociálnej služby neposkytoval túto sociálnu službu
v predchádzajúcom rozpočtovom roku.

60. Podľa ust. § 77 ods. 9 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

do priemerných bežných výdavkov, do skutočných bežných výdavkov a do predpokladaných bežných
výdavkov na poskytovanie sociálnej služby sa nezapočítajú bežné výdavky a predpokladané bežné
výdavky na vykonávanie, zabezpečovanie alebo utváranie podmienok na vykonávanie iných činností
podľa § 15 ods. 3.

61. Podľa ust. § 77 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov do priemerných skutočne dosiahnutých príjmov, do skutočne dosiahnutých príjmov a do
predpokladaných príjmov z platenia úhrad za sociálnu službu sa nezapočítajú skutočne dosiahnuté
príjmy a predpokladané príjmy z platenia úhrad za vykonávanie, zabezpečovanie alebo utváranie

podmienok na vykonávanie iných činností podľa § 15 ods. 3.

62. Podľa ust. § 77 ods. 11 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskoršíchpredpisov ak je čas trvania poskytovania sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby
kratší než rozpočtový rok, určí sa výška finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej
služby pomerne.

63. Podľa ust. § 81 písm. h) zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
vyšší územný celok uzatvára zmluvu
1. o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému

poskytovateľovi sociálnej služby,
2. o uhradení ekonomicky oprávnených nákladov podľa § 71 ods. 10.

64. Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

65.V danom prípade predmetom konania je nárok žalobcu ako neverejného poskytovateľa sociálnych
služieb, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, na doplatenie finančného príspevku
zo strany žalovaného na prevádzku žalobcom poskytovanej sociálnej služby – domov sociálnych
služieb a zariadenie podporovaného bývania, ktorého poskytovanie patrí do tzv. originálneho výkonu
samosprávy samosprávneho kraja.

66. Právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad
poskytovaním sociálnych služieb upravuje zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov s tým, že financovanie sociálnych služieb (vrátane platieb za poskytovanie sociálnych služieb

a zmluvných vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb) je upravené v štvrtej časti zákona v ust. § 71
až 78e. Ust. § 71 upravuje zdroje financovania sociálnych služieb a ust. § 72 práva a povinnosti, či
už poskytovateľov sociálnej služby, alebo prijímateľov sociálnej služby súvisiace s platením úhrady za
sociálnu službu. Spôsoby vzniku právneho vzťahu medzi poskytovateľom sociálnej služby a
prijímateľom takejto služby je upravený v ust. § 74 citovaného zákona č. 448/2008 Z.z., z ktorého

je zrejmé, že takýto právny vzťah (teda aj práva a povinnosti, či už poskytovateľa, alebo prijímateľa
sociálnej služby) vzniká na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, kde zákon jednoznačne
vymedzuje jednak práva a povinnosti poskytovateľa sociálnej služby a fyzickej osoby, ktorá má
záujem o poskytovanie sociálnej služby v súvislosti s uzatvorenou zmluvou, ale aj zakladá kontraktačnú
povinnosť (povinnosť uzatvoriť písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby) poskytovateľovi

sociálnej služby za podmienok uvedených v ods. 2 tohto ustanovenia. Finančná podpora neverejného
poskytovateľa sociálnej služby poskytujúceho sociálnu službu vo verejnom záujme je upravená v
tretej hlave tejto časti, a to v ust. § 75 a nasledujúcich. Podmienky nároku i spôsob určenia výšky
finančnej podpory neverejných poskytovateľov sociálnych služieb zo strany vyšších územných celkov
poskytnutím finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sú viazané ust. § 75,

ust. § 76, ust. § 77 a ust. § 78 zákona o sociálnych službách, pričom zákon priamo v ust. § 81 písm. h)
písm. 1. a písm. l upravuje pôsobnosť vyššieho územného celku tak, že vyšší územný celok uzatvára
zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému
poskytovateľovi sociálnej služby a poskytuje mu podľa ust. § 75 ods. 3 a ods. 4 finančný príspevok na
prevádzku poskytovanej sociálnej služby.

67. V súlade s vyššie uvedeným, podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka je predmetný zmluvný vzťah
medzi žalobcom ako neverejným poskytovateľom sociálnych služieb, ktorý poskytovaním sociálnych
služieb nedosahuje zisk, a žalovaným, do pôsobnosti ktorého patrí poskytovanie finančného príspevku
na prevádzku poskytovaných sociálnych služieb, uzatváraný podľa ust. § 81 písm. h) zákona

č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a zároveň podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka ako
nepomenovaná zmluva. To, že medzi stranami sporu ide o súkromnoprávny zmluvný vzťah, vyplýva
aj z § 75 ods. 14 zákona č. 488/2008 Z.z. o sociálnych službách, ktorý určuje,
že finančný príspevok na prevádzku sociálnych služieb sa poskytuje na základe súkromnoprávnej
zmluvy uzatvorenej podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, pričom výška samotného príspevku

sa vypočítava podľa ust. § 76 a ust. § 77 citovaného zákona o sociálnych službách. Na podporu
uvedeného súd dopĺňa, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení vydanom pod sp.
zn. 1Ko/8/2020 zo dňa 7.9.2020 ustálil, že medzi poskytovateľom sociálnej služby a osobou povinnouposkytovať finančný príspevok na prevádzku sociálnej služby je vzťah súkromnoprávny a spory
z tohto vzťahu prejednávajú súdy v civilnom sporovom konaní.

68. V konaní je nesporné, že žalobca je neziskovou organizáciou zriadenou v súlade so zákonom č.
213/1997Z.z.oneziskovýchorganizáciáchposkytujúcichvšeobecneprospešnéslužby,tedanemôžepri
svojej činnosti vo verejnom záujme pri poskytovaní sociálnych služieb vytvárať zisk. Prípadný zisk musí
byť rozdelený v každom účtovnom období a nemôže tento zisk ponechávať na financovanie ďalšieho
obdobia. Je nesporné, že žalobca ako nezisková organizácia je tak odkázaná na financovanie od

samotných poskytovateľov sociálnych služieb a od príspevkov, ktoré mu poskytuje žalovaný na základe
písomnej zmluvy uzatvorenej podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, ktorá sa uzatvára každoročne na
obdobie príslušného rozpočtového roka.

69. Je tiež nesporné a z predložených zmlúv o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby a ich dodatkov jednoznačne vyplýva, že pri zachovaní doterajšieho počtu

prijímateľov sociálnych služieb, a to pre 6 osôb v domove sociálnych služieb a pre 15 osôb v zariadení
podporovanéhobývania, žalovanýposkytolnaobdobie od1.1.2021do31.12.2021 žalobcovipríspevok
na financovanie sociálnych služieb pre porovnanie s predchádzajúcimi rokmi v podstatne nižšom
rozsahu.
70. Na rok 2019 žalovaný žalobcovi poskytol finančný príspevok vo výške 84.068,24 Eur, v roku 2020

to bol príspevok vo výške 74.357,40 Eur, pričom Zmluvou o poskytovaní finančného príspevku na
prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo dňa 21.12.2020 č. 7377/2020/OSV-44965 a Dodatku
č. 1 k zmluve č. 7377/2020/OSV-44965 o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej
sociálnejslužbyzodňa15.4.2021naobdobieod1.1.2021do31.12.2021sažalovanýzaviazalposkytnúť
žalobcovi ako neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb príspevok na prevádzku poskytovaných

sociálnych služieb len v sume 49.938,12 Eur.

71. Sporným je, či výška finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby na obdobie
od 1.1.2021 do 31.12.2021, určená zmluvou a jej dodatkom, zodpovedá výške príspevku, ktorý určuje
zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. Strany sporu učinili v konaní sporným, či je žalobcom

zvolený typ žaloby správne zvolený procesný nástroj ochrany jeho práv, či je vôbec možné zo strany
súdu zasiahnuť do vzťahu medzi stranami sporu a autoritatívnym súdnym rozhodnutím určiť výšku
finančného príspevku, keďže predmetný zmluvný vzťah medzi stranami sporu je súkromnoprávnym
vzťahom, či žalobca uzatvoril zmluvu o poskytovaní finančného príspevku v tiesni, za nápadne
nevýhodných podmienok, a či v prípade nesúhlasu neverejného poskytovateľa sociálnych služieb

s výškou dojednaného finančného príspevku, je možné sa domáhať ochrany práv podaním žaloby
o nahradenie prejavu vôle súdom.

72. Žalobca k námietkam žalovaného uviedol, že žalobu od samého počiatku koncipoval ako žalobu
na plnenie v zmysle ust. § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku. Keďže žalovaný určil výšku

finančného príspevku na obdobie od 1.1.2021 do 31.12.2021 v rozpore so zákonom č. 448/2008 Z.z.
o sociálnych službách a odmietol svoj postup pri jeho určení na rok 2021 zmeniť, domáhal sa ochrany na
súde podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému Krajský súd v Košiciach vyhovel
a neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť uhrádzať mesačnú splátku úhrady finančného
príspevku na prevádzku sociálnej služby vo výške 6.169,45 Eur a následne touto žalobou sa domáha

vyplatenia zákonom stanovenej výšky príspevku podľa zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách.

73. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že v danom prípade ide o žalobu
podľa ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku alebo o žalobu na určenie právnej skutočnosti
podľa ust. § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku a vzhľadom na jej charakter a formulovaný petit

podanú žalobu považuje za žalobu na plnenie podľa ust. § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku.

74. Pri žalobe na plnenie znie žalobný návrh na zaplatenie peňažnej sumy alebo na splnenie inej
ako peňažnej povinnosti. Právo na plnenie vyplýva z právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným,
ktorý môže byť založený na rozličných právnych dôvodoch (uzatvorenie zmluvy, vznik bezdôvodného

obohatenia, zodpovednosť za vzniknutú škodu, inej právnej skutočnosti). Právo uplatňované žalobou
na plnenie je právo už existujúce, ktoré bolo porušené.75. Pri určovacej žalobe v zmysle ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku je formulovaný petit
žalobynaurčenie,čituprávoje(pozitívnaurčovaciažaloba),alebočituprávonieje(negatívnaurčovacia
žaloba). V zásade žalobca nebude mať naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak

už k porušeniu práva došlo, nakoľko tak ako už súd vyššie uviedol, ochranu už porušeného práva môže
dosiahnuť žalobca žalobou na plnenie. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza
z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem na takomto určení, ak k porušeniu práva zatiaľ nedošlo,
avšak právo žalobcu je neisté alebo ohrozené. Na tomto mieste je potrebné tiež zdôrazniť, že žaloba na
plnenie konzumuje (v sebe zahŕňa) aj určovací žalobný nárok.

76. V danom prípade podľa súdu prvej inštancie nemôže ísť o žalobu podanú podľa ust. § 137
písm. c) Civilného sporového poriadku, nakoľko k porušeniu práva už došlo, pričom predmetnou žalobou
sa žalobca nedomáha určenia, či tu právo na poskytovanie finančného príspevku na prevádzku je
alebo nie je, nakoľko nesporne žalobca ako neverejný poskytovateľ sociálnych služieb má nárok na
príspevok od žalovaného podľa zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, a podľa tvrdení

žalobcu poskytnutý finančný príspevok žalovaným nezodpovedá zákonnej výške. N tomto mieste súd
prvej inštancie podporne konštatuje, že samotný žalobca v bode 11. článok I. na str. 7 svojej žaloby
uvádza, že sa domáha žalobou dofinancovania poskytovania sociálnych služieb v jeho zariadeniach
oproti výške, ktorú protiprávne vypočítal a zmluvne sa zaviazal uhradiť žalovaný na rok 2021.

77. Z rovnakého dôvodu nemôže ísť v prejednávanom prípade ani o žalobu na určenie právnej
skutočnosti podľa ust. § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. Navyše žaloba na určenie právnej
skutočnosti je prípustná len za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva z právneho predpisu (najmä
z hmotného práva), čo nie je tento prejednávaný prípad.

78. Žalovaný ďalej polemizuje, že žalobca v prípade nesúhlasu s výškou poskytnutého príspevku, sa
svojej ochrany mal domáhať žalobou o nahradenie prejavu vôle a žiadať súd, aby uložil žalovanému
povinnosť uzavrieť zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na sociálne služby s obsahom, ktorého
sa žalobca domáha.

79. Ani v tomto prípade nemožno súhlasiť s názorom žalovaného. Zásahy súdu do tvorby
súkromnoprávnych vzťahov formou nahradenia prejavu vôle súdom treba vnímať ako výnimku zo
zásady rešpektovania autonómie vôle subjektov súkromného práva pri robení právnych úkonov a to
v prípadoch, ak by svojvôľa vedúca k nečinnosti jedného subjektu bola spôsobilá poškodiť oprávnené
záujmy druhej strany, čo by mohlo viesť k vedomému porušovaniu práva. Ide o poskytovanie ochrany

subjektu (zmluvnej strane), ktorá objektívne nie je schopná sama zabezpečiť výkon svojho práva a kedy
nekonanie iného subjektu možno vnímať ako konanie, ktoré je v rozpore s právom, zasahujúce do
práv iných a je v rozpore s dobrými mravmi. Preto nahradenie prejavu vôle súdom prichádza do úvahy
len v prípadoch, ktoré sú v zákone výslovne uvedené. Súd tak uzatvára, že v prejednávanom spore
neprichádza do úvahy žaloba na nahradenie prejavu vôle a žaloba žalobcu na plnenie je vhodne

zvoleným prostriedkom žalobcu na ochranu jeho porušeného práva.

80. Žalobca v žalobe tvrdí, že žalobca sa dopúšťa protiprávneho konania tým, že základné ukazovateľa
finančného príspevku vo vlastných zariadeniach (najmä priemerné bežné výdavky) vypočítava
protiprávnym spôsobom tak, že do nich nezapočítava všetky výdavky, ktoré doň majú patriť, čím

poníži výšku priemerných bežných výdavkov a tak aj celú finálnu výšku finančného príspevku na
prevádzku. Uviedol, že žalovaný do priemerných bežných výdavkov vo svojich zariadeniach zarátava
výdavky nie na všetkých zamestnancov poskytujúcich sociálne služby, ale iba na zamestnancov v
prepočte na minimálny normatív počtu zamestnancov (podľa prílohy č. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o
sociálnych službách). Správne by mal žalovaný do priemerných bežných výdavkov započítavať reálne

vyplatené mzdy a odvody všetkých zamestnancov poskytujúcich sociálne služby vo svojich zariadeniach
sociálnych služieb. Príloha č. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách (tzv. maximálny počet
prijímateľov sociálnej služby na jedného zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných
zamestnancov na celkovom počte zamestnancov) nebola prijatá za účelom výpočtu príspevku na
prevádzku, ale iba ako zákonodarcom stanovený minimálny personálny normatív počtu zamestnancov,

ktorý musí každý poskytovateľ sociálnych služieb dodržať v prepočte na počet prijímateľov sociálnych
služieb, aby bola zabezpečená aspoň minimálna kvalita sociálnej služby. Samotný žalovaný podľa
žalobcu pritom tento minimálny normatív prekračuje, keďže je nepostačujúci na kvalitné poskytovanie
sociálnych služieb - v každom porovnateľnom zariadení žalovaného pracuje pri poskytovaní sociálnejslužby počet zamestnancov poskytujúcich sociálne služby ďaleko prevyšujúci minimálny personálny
normatív.Avšakdopriemernýchbežnýchvýdavkovzapočítavažalovanýlenčasťztýchtozamestnancov
po prepočítaní na minimálny personálny normatív na jedného prijímateľa. Uvedené znamená, že

prijímatelia sociálnych služieb dostanú u verejného poskytovateľa sociálnych služieb (žalovaného)
oveľa vyššiu osobnú starostlivosť, pretože táto je plne financovaná žalovaným, kým žalobcovi žalovaný
vypláca príspevok vypočítaný iba z minimálneho personálneho normatívu, a tak žalobcu núti
okresať svojich zamestnancov na minimálny personálny normatív. Poskytovanie sociálnej služby
zamestnancami v prepočte na minimálny personálny normatív však postačuje iba na minimálne prežitie

zariadenia sociálnych služieb, nie na skutočne kvalitne poskytnutú sociálnu službu pre prijímateľa. Čo
je najdôležitejšie, zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách neumožňuje žalovanému svojvoľne do
výšky priemerných bežných výdavkov započítavať iba zamestnancov na minimálny personálny normatív
- personálny normatív bol zákonodarcom zavedený pre zabezpečenie minimálnej kvality sociálnej
služby, nie na účely výpočtu finančného príspevku na prevádzku, t.j. na tieto účely minimálny personálny
normatív nemožno použiť.

81. To, že žalovaný postupuje vyššie opísaným spôsobom, t.j. vypočítaval priemerné bežné výdavky za
rozhodné obdobie od 1.1.2021 do 31.12.2021 iba z minimálneho personálneho normatívu je nespornou
skutočnosťou medzi sporovými stranami. Daná skutočnosť jednoznačne vyplýva z Usmernenia
žalovaného č. 8/2015, jeho Dodatku č. 1 zo dňa 22.2.2021 a zo samotného vyjadrenia žalovaného

k žalobe.

82. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal, že zo žiadneho ust. zákona č. 448/2008 Z.z. nevyplýva, že
by jeho výpočet výšky finančného príspevku bol nesprávny. Uviedol, že zákon č. 448/2008 Z.z. prešiel
od svojho prijatia viacerými novelizáciami, pričom zákonom č. 484/2021 Z.z. došlo aj

k novelizácii ust. § 77 ods. 3, kedy sa za druhú vetu vložila nová tretia veta. Aj keď podľa novelizovaného
ust. § 77 ods. 3 citovaného zákona za bežné výdavky podľa prvej vety sa považujú skutočne čerpané
bežné výdavky za predchádzajúci rozpočtový rok s ich vecným vymedzením v ekonomickej klasifikácii
výdavkov podľa osobitného predpisu, ak odsek 5 neustanovuje inak, má však za to, že jeho postup pri
výpočte príspevku, kedy pri výpočte príspevku vychádzal z maximálneho počtu prijímateľov sociálnej

služby na jedného zamestnanca a minimálneho percentuálneho podielu odborných zamestnancov na
celkovom počte zamestnancov, bol nesprávny.

83.1 V danom prípade skutočnosť, že tento postup žalovaného nemá oporu v zákone č. 448/2008
Z.z., konkrétne v ust. § 77 ods. 3 citovaného zákona, deklarovalo vo svojom stanovisku aj Ministerstvo

práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo dňa 2.2.2021, ktoré uviedlo, že na účely
určeniavýškyfinančnéhopríspevkunaprevádzkuposkytovanejsociálnejslužbynapríslušnýrozpočtový
rok je potrebné do bežných výdavkov na porovnateľnú sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti
vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok, v nákladovej položke „mzdy a odvody“
zahrnúť mzdové prostriedky a odvody (kategória 610 a 620 rozpočtovej klasifikácie výdavkov) vyplatené

zamestnancom zariadení sociálnych služieb (porovnateľného druhu sociálnej služby, formy sociálnej
služby a kapacity zariadenia) s plným fondom pracovného času a vyplatené zamestnancom zariadení
sociálnychslužieb(porovnateľnéhodruhusociálnejslužby,formysociálnejslužbyakapacityzariadenia),
ktorí pracujú na skrátený úväzok. To znamená, že na účely určenia výšky finančného príspevku na
prevádzku poskytovanej sociálnej služby na príslušný rozpočtový rok je potrebné vychádzať z reálne

vyplatených miezd a odvodov všetkým zamestnancom zariadenia sociálnych služieb (porovnateľného
druhu sociálnej služby, formy sociálnej služby a kapacity zariadenia) v pôsobnosti vyššieho územného
celku za predchádzajúci rozpočtový rok.
83.2 Podľa názoru ministerstva nie je možnosť na účely určenia výšky finančného príspevku vychádzať
lenzminimálnehonormatívupočtuzamestnancovpredanýdruhaformusociálnejslužbypodľaprílohyč.

1 k zákonu o sociálnych službách, ktorý v prílohe upravuje maximálny počet prijímateľov sociálnej služby
na jedného zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte
zamestnancov podľa jednotlivých druhov sociálnej služby, resp. druhov zariadení a cieľovej skupiny
v týchto zariadeniach. Ministerstvo v tejto súvislosti uviedlo, že „personálny normatív“ predstavuje
minimálny personálny normatív, ktorý na účely vzniku a trvania oprávnenia poskytovať sociálnu službu

zabezpečuje minimálnu požiadavku na početnosť personálneho zabezpečenia poskytovania sociálnej
služby v rámci plnenia personálnych požiadaviek na jej poskytovanie, a nie tak ako si to vykladá
žalovaný.84. Navyše žalobca ako dôkaz, že žalovaný pri výpočte finančného príspevku na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby nepostupuje zákonom predpísaným spôsobom, predložil do konania
odpovede všetkých ostatných vyšších územných celkov Slovenskej republiky, ktoré vo svojich

odpovediach zhodne uviedli, že do priemerných bežných výdavkov vo vlastných zariadeniach
započítavajú mzdy a odvody všetkých zamestnancov poskytujúcich sociálne služby, t.j. výdavky na
týchto zamestnancov nijakým spôsobom neupravujú na minimálny personálny normatív, resp. 10% nad
minimálny personálny normatív.

85. Inak povedané, žalovaný je vôbec jediným samosprávnym krajom v Slovenskej republike, ktorý
postupoval pri výpočte finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby inak ako
ostatných sedem samosprávnych krajov Slovenskej republiky a na účely určenia výšky príspevku
nevychádzal z reálne vyplatených miezd a odvodov všetkým zamestnancom poskytujúcich sociálne
služby.

86. Podľa názoru súdu prvej inštancie pôvodné znenie ust. § 77 ods. 3 zákona č. 448/2008
Z.z. (pred prijatím novely zákona o sociálnych službách zákonom č. 484/2021 Z.z. )
nepripúšťalo iný výklad, definíciu bežných výdavkov, nakoľko predmetnou novelou zákona o sociálnych
službách došlo jedine k odstráneniu pochybností interpretačnej praxe pri posudzovaní obsahu a rozsahu
pojmu „bežné výdavky“.

87. V tejto súvislosti podporne súd uvádza, že zo samotnej dôvodovej správy novely zákona je
zrejmé, že takto explicitne koncipovaná právna úprava mala zabrániť neželanej interpretačnej praxi,
pri ktorej vyšší územný celok nevykazoval na účely výšky finančného príspevku na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby reálne vynaložené bežné výdavky na všetkých zamestnancov sociálnej

služby poskytovanej v zariadeniach sociálnej služby, ale len pomernú časť vynaložených bežných
výdavkov prepočítanú na tzv. personálny normatív pre konkrétny druh sociálnej služby, resp. konkrétny
druh zariadenia, určený podľa prílohy č. 1 k zákonu – maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na
jedného zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte
zamestnancov ustanovený v prílohe č. 1 k zákonu.

88. Možno tak právne uzavrieť, že postup žalovaného pri výpočte finančného príspevku na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby bol v rozpore so zákonom o sociálnych službách, a teda žalovaný určil
výšku finančného príspevku v nesprávnej výške.

89.Trebaprisvedčiťžalobcovi,žeposkytovaniefinančnéhopríspevkužalovanýmvnižšomakozákonom
stanovenom rozsahu, znamená pre žalobcu ohrozenie jeho činnosti ako neziskovej organizácie
a neverejného poskytovateľa sociálnych služieb pre fyzické osoby, ktoré sú výsostne odkázané na
sociálnu pomoc, garantovanú štátom, formou pobytovej sociálnej služby v zariadeniach žalobcu. Je
potrebné zdôrazniť, že žalobca sociálne služby poskytuje vo verejnom záujme a pri svojej činnosti

nevytvára zisk, a je plne odkázaný na financovanie od prijímateľov sociálnych služieb a od finančných
príspevkov mu poskytnutých žalovaným.

90. Vzhľadom na finančnú odkázanosť žalobcu na poskytnutie príspevku od žalovaného sa súd
nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že ak žalobca nesúhlasil s výškou poskytnutého príspevku,

uzavrel zmluvu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, mal právo od zmluvy odstúpiť, tak ako
to predpokladá ust. § 49 Občianskeho zákonníka.

91. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že právo na odstúpenie od zmluvy je subjektívnym právom,
pričom existenciu podmienok predpokladaných hypotézou tejto právnej normy, je potrebné skúmať vždy

vo vzťahu ku konkrétnemu typu zmluvy a s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho
prípadu. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje priamo zo zákona, pričom následkom odstúpenia
od zmluvy je skutočnosť, že sa zmluva zrušuje od samého počiatku (ex tunc). V právnych vzťahoch
účastníkov zmluvného vzťahu nastáva rovnaký právny stav, ako keby k uzavretiu zmluvy nikdy nedošlo
s tým, že účastníci zrušenej zmluvy sa vzájomne vyporiadajú podľa zásad o bezdôvodnom obohatení,

t.j. vrátia si to, čo si už predtým plnili.

92. V prípade, že by žalobca jednostranne odstúpil od zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na
prevádzku na rok 2021, žalovaný by nemal už žiadnu povinnosť vyplácať žalobcovi finančný príspevok,ktorý predstavuje základný zdroj financovania jeho sociálnej služby, a zároveň by musel žalovanému
vrátiť už poskytnutú časť finančného príspevku od 1.1.2021 titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

93. Pre žalobcu by to fakticky znamenalo, že by nedokázal zabezpečiť prevádzku svojich zariadení,
nedokázal by naplniť štandardy kvality poskytovania sociálnych služieb, čo by malo za následok
zánik jeho oprávnenia poskytovať sociálne služby a následne jeho výmaz z Registra poskytovateľov
sociálnych služieb podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách.

94. Podľa ust. § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

95. Podľa ust. § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

96. Podľa ust. § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

97. Podľa ust. § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa
týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak

je popretie neúčinné.

98. Podľa ust. § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo

so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

99. Podľa ust. § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku na prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

100. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak
o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať.

101. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa
opierajú o právo alebo iný nárok. Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich
z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla
zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu,
resp. konkrétnej hmotno-právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia

vyúsťujedoprocesnéhoneúspechutejstranysporu,ktoránedokázalaformulovaťtvrdeniavkonkrétnych
skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého
v právnej norme, o ktorú sa strana sporu pri uplatnení alebo pri bránení práva opierala. V žalobe
musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému účelu slúži
opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v spore preukázané, povedú k záveru,

že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na opis
rozhodujúcich skutočností sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporom konaní, ako v konaní nesporovom
a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh ako v konaní, ktoré mohlo začať aj bez
návrhu.

102. Sporové konanie je ovládané tiež tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že procesnú
zodpovednosť za zistenie skutkového stavu majú sporové strany a nie súd. Prejednacia zásada
znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú, a ktorých z toho
dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

103.1 Civilné sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. To znamená, že súd vychádza len
z tých skutočností, ktoré strany sporu v konaní tvrdili.
103.2 Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Prídavok „skutkové“ zvýrazňuje, že sa nejedná o tvrdenia právne. Strany sporu totižnie sú v súlade s princípom „súd pozná právo“ povinné uvádzať právne posúdenie veci. Sú však povinné
– pokiaľ sa nechcú vystaviť riziku straty sporu – uvádzať skutkové tvrdenia.
103.3 Žalobca je povinný v žalobe uviesť také skutočnosti (skutkové tvrdenia), ktorými vymedzí skutok

(skutkový dej), na základe ktorého si v spore uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje
jeho jednoznačnú individualizáciu. Inými slovami, žalobca je povinný vymedziť predmet konania po
skutkovej stránke. Tieto tvrdenia strany sporu možno považovať za podstatné a rozhodujúce. Právna
teória pre ne používa aj pojem substancované tvrdenia. Substancované tvrdenia sú teda také, ktoré
možno podradiť pod konkrétne ustanovenie hmotného práva.

104. Žalobca v konaní predložil súdu výpočet výšky príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej
služby na rok 2021, kedy mal obdržať od žalovaného finančný príspevok vo výške 111.482,72 Eur
(príspevok na prevádzkovaný domov sociálnych služieb vo výške 36.628,44 Eur a na prevádzkované
zariadenie podporovaného bývania vo výške 74.854,28 Eur).

105. Žalovaný v konaní nerozporoval žiadnym relevantným spôsobom výpočet príspevku a nenavrhol
vykonať akékoľvek dokazovanie v tomto smere. Potvrdil, že žalobcovi poskytol na rok 2021 na domov
sociálnych služieb sumu 15.309,- Eur a na zariadenie podporovaného bývania sumu 34.629,12 Eur,
a z tohto dôvodu namietal, že žaloba je nedôvodná prinajmenšom v časti, v ktorej poskytol žalobcovi
plnenia zo zmluvy o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovaných asociálnych

služieb.

106. V intenciách vyššie uvedeného zmyslom sporového civilného konania je stanoviť okruh sporných
otázok, ktoré budú predmetom dokazovania a vykonanie dôkazov, ktoré strany sporu navrhli na
preukázanie svojich skutkových tvrdení. V súlade s Čl. 8 Základných princípov Civilného sporového

poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Predmetná
doktrína podporuje naplnenie účelu a zmyslu procesného práva, ktorým je zásada hospodárnosti
a účelnosti súdneho konania. To znamená, že aj žalovaný v rámci procesnej obrany znáša povinnosť
tvrdenia, a tým pádom aj dôkaznú povinnosť.

107. Súd podotýka, že nemôže v žiadnom prípade „suplovať“ aktivitu žalovaného, ktorý má jednoznačne
povinnosť už v samotnom vyjadrení k žalobe, či v duplike uvádzať svoje skutkové tvrdenia a označiť, či
navrhovať dôkazy, pretože v danom prípade by tým nepochybne došlo k porušeniu zásady rovnakého
postavenia strán sporu, keďže naznačenú povinnosť uviesť vlastné skutkové tvrdenia a navrhovanie

dokazovania na preukázanie skutkových okolností, by namiesto strany sporu plnil súd.

108. Súd tak vychádzal z výpočtu finančného príspevku, ktorú predložil žalobca a podložil listinnými
dôkazmi a zaviazal žalovaného k povinnosti doplatiť žalobcovi finančný príspevok na prevádzku na
rok 2021 na žalobcom prevádzkovaný domov sociálnych služieb vo výške 21.319,44 (t.j. rozdiel medzi

žalobcom tvrdenou správnou výškou príspevku v sume 36.628,44 Eur a sumou reálne žalovaným
poskytnutou vo výške 15.309,- Eur) a na žalobcom prevádzkované zariadenie podporovaného bývania
vo výške 40.225,16 Eur (t.j. rozdiel medzi žalobcom tvrdenou správnou výškou príspevku v sume
74.854,28 Eur a sumou reálne žalovaným poskytnutou vo výške 34.629,12 Eur ), a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol.

109. Požiadavka, aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že by žalobca bol
povinný urobiť súdu presný návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne,
určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob
určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak

použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca
domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným
návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia
súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal.

110. V danom prípade zmätočne pôsobí žalobcova požiadavka týkajúca sa navrhovaného výroku
rozhodnutia súdu na poskytnutie celého finančného príspevku zvlášť, ak z obsahu žaloby vyplýva, že
žalobca sa domáha dofinancovania príspevku, ktorý nebol poskytnutý žalovaným v súlade s právnou
úpravou spôsobu jeho určenia v zákone č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách.111. Nemožno však súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že ak by žaloval iba na sumu rozdielu medzi
obdržaným finančným príspevkom na prevádzku a zákonne vypočítanou výškou príspevku na rok 2021,

hrozilo by, že by si žalovaný pri úhrade mohol príslušnú sumu napr. započítať proti sume už poskytnutej
na základe uzavretej zmluvy. Z hľadiska právneho účinku rozsudku, tento druh žaloby (žaloba na
plnenie) speje k vydaniu rozhodnutia s deklaratórnymi účinkami. Žalobný petit na plnenie musí byť jasný,
zrozumiteľný,pričomexekúciumožnoviesťvrozsahupriznanéhonárokuuvedenéhovexekučnomtitule.

112. Treba mať tiež na zreteli, že ak by súd postupoval príliš formalisticky pri posudzovaní formulácie
navrhovaného znenia výroku súdneho rozhodnutia tak, ako to naznačuje žalovaný, nemohol by byť
naplnenýhlavnýzmyselprávanaspravodlivýsúdnyproces,ktorýmjesúdnaochranaporušenéhopráva.
Vzhľadom na uvedené súd formuloval enunciát rozhodnutia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

113.1 K zamietnutiu návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom štatutárnej zástupkyne žalobcu
a predloženia listinného dôkazu – listu Generálneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny č. 1302402018 – MOSS zo dňa 15.5.2018 súd uvádza, že možnosť uvádzať skutkové
tvrdenia, popierať skutkové tvrdenia a navrhovať vykonanie dokazovania je v súdnom procese časovo
obmedzená. Skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení sú prostriedkami procesného útoku a

procesnej obrany a ich predloženie podlieha zákonnej koncentrácii konania a sudcovskej koncentrácii
konania.
113.2 Uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania je v právomoci súdu. Uplatnenie zákonnej
koncentrácie konania je obligatórne.
113.3 Zákonná koncentrácia konania znamená, že prostriedky procesného útoku a

prostriedkyprocesnejobranymožnouplatniťnajneskôrdovyhláseniauznesenia,ktorýmsadokazovanie
končí.Tátozákonnákoncentráciakonaniavšakneznamená,žestranysporumôžuprostriedkyprocesnej
obrany a prostriedky procesného útoku uplatňovať až do skončenia zákonnej koncentrácie konania,
pretože sudcovská koncentrácia konania znamená, že prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany treba uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana sporu mohla

predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Využívanie
prostriedkov procesnej obrany alebo prostriedkov procesného útoku nemôže viesť k prieťahom v
súdnom konaní, pretože práve sudcovská koncentrácia konania a zákonná koncentrácia konania má
prispieť k rýchlemu konaniu a má zabrániť zdržiavaniu konania niektorou zo strán sporu. 113.4 Účelom
sudcovskej koncentrácie konania podľa ust. § 153 Civilného sporového poriadku je zabrániť tomu, aby

strany zdržiavali spor niektorými procesnými úkonmi. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného
útoku resp. procesnej obrany je na úvahe súdu. Súd musí starostlivo zvažovať práva a povinnosti jednej
aj druhej strany sporu, teda právo žalobcu na spravodlivý proces a na včasné rozhodnutie o žalobe a
právožalovaného,abymalmožnosťvčasuplatniťvšetko,čonamietaprotižalobcomuplatnenémuprávu.

114. Žalobca mal možnosť navrhnúť dokazovanie navrhovanými dôkaznými prostriedkami v žalobe,
najneskôr v podanej replike. Žalobca však návrhy na vykonanie dokazovania uviedol až na pojednávaní
konanom dňa 8.2.2024 a z uvedených dôvodov súd tieto návrhy na vykonanie dokazovania zamietol,
nakoľko neboli uplatnené včas a vykonanie dokazovania v tomto smere by bolo porušením zásady
koncentrácie konania.

115. Podľa ust. § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

116. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

117. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta.118. O trovách konania súd tak rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Žalobca mal úspech len čiastočný, a to v časti zaplatenia istiny vo výške 61.544,60 Eur a neúspech
v časti zaplatenia istiny 49.938,12 Eur, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení úspešnosť žalobcu v

rozsahu 55,21 % a jeho neúspech v rozsahu 44,79 %. Žalobcovi, ktorý bol v spore čiastočne úspešný
tak vznikol v tomto konaní nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10,42 %, predstavujúci pomer
medzi jeho úspechom a neúspechom v spore.

119. Na záver súd uvádza, že vzhľadom na dodržanie formálneho postupu pri vyplácaní tohto

priznaného peňažného nároku zo strany žalovaného, súd uložil v súlade s ust. 232 ods. 3 Civilného
sporového poriadku žalovanému lehotu na plnenie 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
meritórneho rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania

( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti).