Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 36Cb/108/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123329414
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:6123329414.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu AVLIIS, s.r.o. so sídlom Malé

Ostratice 236, 956 34 Ostratice, IČO 46 351 728, zast. 1/ Marek Čuhák, advokát, Ružová dolina 8, 821
09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO 52 940 624, 2/ JUDr. Anna Žedényiová, advokát, Palackého
85/5, 911 01 Trenčín, IČO 42 024 552, proti žalovanému SENOR s.r.o. so sídlom 972 26 Kostolná Ves
219, IČO 46 259 023, zast. IVANOVIČ LEGAL s.r.o., Štúrova 11, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré
Mesto, IČO 54 434 556, o zaplatenie 57 828,- € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a náhrada 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. V žalobe v konaní, vedenom Okresným súdom Trenčín, pod sp. zn. 36Cb/108/2023, sa žalobca

proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 29 392,80 € s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy
9 595,80 € od 29.05.2019 do zaplatenia, zo sumy 9 823,80 € od 29.06.2019 do zaplatenia, zo
sumy 9 973,20 € od 25.07.2019 do zaplatenia; paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v sume 120,- € a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovaným sa v roku
2015 dohodli na vzájomnej spolupráci, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu spočívajúci vo vyvíjaní
činnosti smerujúcej k tomu, aby žalovaný pričinením žalobcu mal príležitosť vstúpiť do zmluvných
vzťahov a spolupráce s tretími subjektmi, pričom predmetom činnosti žalovaného, ktorú mal poskytovať

tretím subjektom odlišným od žalobcu malo byť poskytnutie prác žalovaným spočívajúcich v povrchovej
úprave kovov. Žalobca so žalovaným sa dohodli na výške odplaty a spôsobe jej výpočtu, žalovaný po
vykonaní prác objednaných tretím subjektom predkladal v pravidelných intervaloch žalobcovi podklady
pre účely výpočtu konkrétnej sumy odplaty, ktorú zaplatil žalovaný žalobcovi. Spôsob vyúčtovania
odplaty žalobcu bol medzi žalobcom a žalovaným dohodnutý a vzájomne odsúhlasený na základe
pomocných dokumentov tak, že konateľ žalobcu priniesol konateľovi žalovanému konkrétny diel, na
ktorom mala byť vykonaná žalovaným práca pre tretí subjekt, konateľ žalovaného stanovil výšku odplaty,

za ktorú túto prácu vykoná pre žalobcu, konateľ žalobcu dohodol s tretím subjektom sumu, za ktorú
sa práca na konkrétnom diely bude žalovaným pre tretí subjekt vykonávať, žalovaný vykonal pre
tretí subjekt objednanú prácu, žalovaný vystavil pre tretí subjekt faktúru a od fakturovanej sumy si
žalobca vyrátal na základe pomocných dokumentov svoju odplatu, ktorú žalovaný zaplatil žalobcovi. Dňa
01.01.2016 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená na základe podnetu žalovaného aj písomná
zmluva o sprostredkovaní, na uzatvorení ktorej trval a jej uzatvorenie navrhol žalovaný, a ktorá pôvodné
dojednanie medzi žalobcom a žalovaným nenahradila, a ani nezmenila. Medzi zmluvnými stranami bola

na základe zmluvy o sprostredkovaní dohodnutá provízia vo výške 20% z hodnoty sprostredkovaného
obchodu žalobcom žalovanému. Táto písomná dohoda o provízii, ako aj spôsob a mechanizmus jej
výpočtu,bolazmluvnýmistranaminásledneústnedohodnutávovýškepresahujúcejpísomnedohodnutú
výšku provízie 20% z hodnoty sprostredkovaného obchodu, a to na základe pôvodnej ústnej dohodymedzi žalobcom a žalovaným z roku 2015. Žalobca si voči žalovanému riadne plnil svoje povinnosti
vyplývajúce zo vzájomných dohôd so žalovaným a za riadne vykonanú činnosť vystavoval žalovanému
faktúry, predmetom ktorých bolo vyúčtovanie odplaty žalobcu v súlade s dohodou so žalovaným o jej

výške, ako aj v súlade s dohodnutým spôsobom a mechanizmom jej výpočtu a s uvedením predmetu
dodania určeným žalovaným, pričom išlo aj o faktúry č. FV2019/015 zo dňa 14.05.2019, splatná dňa
28.05.2019, na sumu 9 595,80 €; č. FV2019/019 zo dňa 14.06.2019, splatná dňa 28.06.2019, na sumu
9 823,80 € a č. FV2019/023 zo dňa 10.07.2019, splatná dňa 24.07.2019, na sumu 9 973,20 €. Faktúry
žalobca riadne doručil žalovanému, avšak žalovaný tieto faktúry bezdôvodne neuhradil žalobcovi ku dňu

podania žaloby ani len čiastočne.

1.2. K žalobe žalobca pripojil listiny: faktúry č. FV2019/016 zo dňa 14.05.2019, č. FV2019/019 zo
dňa 14.06.2019, č. FV2019/023 zo dňa 10.07.2019, súpis výrobkov, zmluva o sprostredkovaní zo dňa
01.01.2016, výpis žalobcu z obch. registra o dňa 27.10.2022, právne stanovisko zo dňa 25.05.2023.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz sp. zn. 25Up/977/2023 zo
dňa 20.06.2023, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.

3.1. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V odpore proti platobnému rozkazu (sp. zn. 36Cb/108/2023)
v celom rozsahu poprel žalobou uplatnené právo a výslovne poprel existenciu akéhokoľvek iného

dojednania, ako písomnej uzatvorenej Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 01.01.2016, a teda aj žalobcom
tvrdenej ústnej dohody. Žalobca výslovne poprel, že by medzi stranami sporu existovalo akékoľvek iné
dojednanieovýškeprovízie,nežnavýšku20%zosprostredkovanéhoobchodu,atoajpreduzatvorením
zmluvy o sprostredkovaní. Žalobcom predkladané „pomocné doklady“, nikdy neboli podkladom pre
fakturáciu, nikdy neboli vzájomne odsúhlasené a nie sú predmetom dohody medzi žalobcom a

žalovaným. Odplata bola žalovanému vždy uhrádzaná výhradne titulom provízie a žiadne iné dojednanie
medzi stranami neexistovalo. V „pomocných podkladoch“ je napr. v tabuľke DL 58-98 v riadku č. 1 je v
stĺpci vyplatené z Manu uvedená suma 432,- €, pričom žalovanému malo z tejto sumy pripadnúť 168,-
€, čo predstavuje 38,89 % a žalobcovi malo z tejto sumy pripadnúť 264,- €, čo predstavuje 61,11 %.
V riadku 1b je v stĺpci vyplatené z Manu uvedená suma 1 743,- €, pričom žalovanému malo z tejto

sumy pripadnúť 435,75 €, čo predstavuje 25 % a žalobcovi malo z tejto sumy pripadnúť 1 307,25 €, čo
predstavuje 75 %. V riadku 2 je v stĺpci vyplatené z Manu uvedená suma 168,- €, pričom žalovanému
malo z tejto sumy pripadnúť 84,- €, čo predstavuje 50 % a žalobcovi malo z tejto sumy pripadnúť
84,- €, čo predstavuje taktiež 50 %. Nie je vôbec možné zistiť, podľa čoho by mala byť takáto výška
odplaty určovaná a počítaná, pričom je zároveň absolútne nelogické a hlavne aj z hľadiska obchodných

rozhodnutí a obchodného vedenia spoločnosti – žalovaného, že by žalovaný pristúpil na dojednanie, v
rámci ktorého by znášal všetky náklady, vykonal všetku prácu a žalobcovi by súčasne z odplaty platil
50 % až 70 %. Takéto dojednanie medzi žalobcom a žalovaným skutočne nikdy neexistovalo. Žalobca
jeho existenciu žiadnym spôsobom nepreukázal. Tabuľky nikdy neboli vzájomne odsúhlasené. Medzi
stranami sporu prebiehala spolupráca a žalobca vystavoval žalovanému faktúry, pričom tieto faktúry

žalovaný žalobcovi uhrádzal. Žalovaný žalobcovi plne dôveroval, vnímal ich obchodný vzťah ako veľmi
nadštandardný, a preto žalovaný nepodroboval faktúry doručované žalobcom až takej kontrole, ako
to bolo v prípade jeho iných obchodných partnerov. Uvedené vychádzalo z toho, že konateľ žalobcu
denne chodil do sídla žalovaného, pričom počas toho, ako sa pracovalo na dieloch, ktoré priviezol,
bol niekoľko hodín v sídle žalovaného, dával pokyny jeho zamestnancom a aj sám doručoval faktúry

zamestnankyni žalovaného. Žalobca však už počas spolupráce so žalovaným postupoval chaoticky, keď
si napr. nárok na províziu počas niektorých mesiacov neuplatnil a nevystavil faktúry, pričom následne
si voči žalovanému uplatňoval vysoké sumy naraz, a zároveň na faktúrach uvádzal rôzne popisy, ako
napr. „odguličkovanie“, „sprostredkovanie lakovania“, „sprostredkovanie zvárania“, „sprostredkovanie
pieskovania“, ako aj popisy odguličkovávanie „ZSB Balghalter“, „ZSB Konsole“, „ZSB Halter“, „ZSB

Schwinge“, „ZSB Lagerbock“, „ZSB Hlater LI - RE“, ako aj v prípade faktúr, ktoré sú prílohou žaloby.
Postup žalobcu pri fakturácii zneprehľadňoval uplatňovanie a uhrádzanie odplaty medzi stranami sporu,
pričom sa zároveň sťažovala možnosť kontroly zo strany žalovaného. Žalovaný dlhší čas nemal
vedomosť o tom, že žalobca koná účelovo, s cieľom zneprehľadniť uplatňovanie odplaty. Žalovaný
následne k 31.12.2019 vykonal rozsiahlu internú kontrolu, na základe ktorej zistil, že žalobca si voči

nemu uplatňoval neexistujúce nároky. Keď žalovaný zistil, ako žalobca vo vzťahu k nemu koná, a teda,
že vystavuje faktúry nad rámec ich dojednania, pristúpil k ukončeniu zmluvy o sprostredkovaní a zaslal
žalobcovi list, v ktorom ho vyzval aj na vrátenie súm, ktoré boli žalovaným žalobcovi uhradené nad rámec
dohody. Žalobca bol oprávnený fakturovať odplatu výhradne na základe zmluvy o sprostredkovaní,a to províziu vo výške 20%. Medzi stranami sporu nikdy nedošlo k zmene zmluvy o sprostredkovaní,
a ani k žiadnej ústnej dohode o jej modifikácii, na základe ktorej by mohol mať žalobca nárok na
zaplatenie provízie prevyšujúci 20%. Žiadne dojednanie ani nemohlo nadväzovať na spoluprácu za rok

2015, pretože aj v roku 2015 mal žalovaný nárok výhradne na províziu vo výške 20%. V neposlednom
rade poukazoval žalovaný aj na ust. § 40 ods. 2 Obč. zák., v zmysle ktorého: písomne uzavretá
dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Vzhľadom na citované ustanovenie Občianskeho
zákonníka je jednoznačne zrejmé, že aj v prípade existencie ústneho dojednania (ktorého existenciu
žalovaný popieral), by takéto dojednanie nebolo platné a nemohlo byť mať za následok zmenu obsahu

zmluvy o sprostredkovaní. Už len pre úplnosť žalovaný uviedol, že žalobca absolútne ničím nepreukázal
existenciu ústneho dojednania, ani len neuviedol, čo malo byť vlastne jeho obsahom, ale len formálne
uviedol,žemánároknavyššiuprovíziu,ktorúsiuplatňuje.Žalobcaneuniesoldôkaznébremeno.Žalobca
dokonca ani len neopísal skutkové okolnosti tak, ako to vyžaduje ust. § 132 ods. 1 CSP, nakoľko
žaloba neobsahuje pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností. Žalobca neuviedol, ako k
fakturovaným sumám dospel a neuviedol ani len to, v akej výške mala byť teda provízia v zmysle

„následnej ústnej dohody“ medzi stranami sporu a ako sa vyčísľovala. Žalobca len odkázal na faktúry,
ktoré priložil k návrhu. Potom, ako žalovaný zistil, že žalobca mu predkladal neoprávnene vystavené
faktúry, začal k týmto faktúram tvoriť opravné položky, pričom opravné položky vo výške 100% boli
vytvorené aj vo vzťahu k faktúram, na základe ktorých si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok, teda
k faktúram č. FV2019015, č. FV2019019 a č. FV2019023. O vytvorení opravných položiek vo výške

100% predložil žalovaný aj potvrdenie vydané A. B., ktorá je externou účtovníčkou žalovaného. Žalovaný
osobitneuviedoltietoskutočnosti,nakoľkopredmetnéfaktúrypôvodnebolizahrnutédojehoúčtovníctva,
avšak po zistení, že tieto faktúry sú vystavené neoprávnene, začal žalovaný tvoriť opravné položky.
Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie na základe faktúr za odguličkovanie aj v iných
sporoch (podal už cca do 11 návrhov), pričom jeho argumentácia je v jednotlivých návrhoch diametrálne

odlišná. Napr. v konaní 37Up/841/2022 žalobca uviedol, že pre žalovaného vykonával vzájomne
dohodnutú činnosť „odguličkovávanie“. Žalobca však nikdy pre žalovaného žiadne práce nevykonával,
tzv. odguličkovanie“ je súčasťou procesu pieskovania, ktoré vykonával žalovaný. Žalobca nemal ani len
potrebnú technológiu. Rovnako žalobca tvrdil, že si voči žalovanému uplatňuje odplatu za vykonávanie
činnosti „odguličkovávanie“ aj v právnej veci 34Up/838/2022. Argumentáciu o nároku za vykonávanie

činnosti „odguličkovávanie“ uviedol žalobca aj v právnej veci 4Up/841/2022 a v konaní 1Up/841/2022.
Následne (po ďalšej zmene právneho zástupcu), začal žalobca tvrdiť, že: „Medzi stranami sporu bola
dohodnutá odplata, ktorá žalovanému prináleží po zaplatení ceny treťou osobou žalovanému za prácu
v podobe úpravy kovov. V priloženej tabuľke č. 1, vyhotovenej žalovaným, sú uvedené čísla dielcov
od 1 do 84, pričom ku každému dielcu je priradená peňažná suma za jeden kus daného dielca. Ide o

sumu, ktorú si za jeden kus daného dielca ponechá žalovaný po zaplatení ceny treťou osobou s tým,
že rozdiel, medzi cenou zaplatenou treťou osobou za každý jednotlivý dielec a sumou prináležiacou
za každý jednotlivý dielec žalovanému, prináleží v zmysle dohody medzi stranami sporu žalobcovi.
Žalovaný teda bol po zaplatení ceny treťou osobou povinný zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi zaplatenou
sumou od tretej osoby a sumou, ktorú si bol oprávnený ponechať. Žalobca mal teda právo na zaplatenie

vyššej odplaty ako 20% z hodnoty sprostredkovaného obchodu.“ Jedná sa o konanie vedené pod sp.
zn. 27Up/1325/2022. Už len z takéhoto postupu žalobcu je zrejmé, že žalobca koná špekulatívne a
jeho skutkové tvrdenia sú zjavne nepravdivé. Žalobca podáva návrhy na vydanie platobných rozkazov
účelovo, tesne pred uplynutím premlčacej doby, pričom sa jedná o faktúry za „odguličkovávanie“, teda o
rovnaký právny a skutkový základ. Žalobca účelovo zahlcuje súdy, umelo zvyšuje náklady žalovaného

na právne zastúpenie, ktoré si žalovaný musí financovať. Tento postup žalobcu je jednak šikanózny,
no najmä mimoriadne účelový, nakoľko žalobca uvádza rôzne argumentácie a „skúša“, či s niektorou
argumentáciou bude úspešný. Žalobca si neuplatňuje nárok zo všetkých neoprávnene vystavených
faktúr v jednom spore, nakoľko si je vedomý neexistencie nároku, ale pokúša sa takýmto spôsobom
zistiť, či by sa predsa len nemohol domôcť neexistujúceho nároku, resp. aspoň jeho časti. Na Okresnom

súde Prievidza, kam sú veci postupované, bol už v právnej veci vedenej pod sp. zn. 14Cb/19/2022 dňa
15.11.2022 vyhlásený rozsudok, pričom v rámci odôvodnenia súd konštatoval, že žalobca nepreukázal,
že by vykonával akúkoľvek činnosť, za ktorú by mu vznikol nárok na zaplatenie odplaty, ktorú si uplatnil
na základe faktúr za odguličkovávanie.

3.2. K odporu proti platobnému rozkazu žalovaný pripojil listiny: AVLIIS - došlé faktúry za obdobie
rokov 2016-2020, Saldokontá dodávateľov, potvrdenie žalovaného zo dňa 29.09.2022, potvrdenia A.
B. zo dňa 14.07.2023 a 12.04.2023, rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 14Cb/19/2022-176 zo
dňa 15.11.2022, faktúry č. FV2018/028 zo dňa 13.08.2018, č. FV2018/032 zo dňa 13.09.2018, č.FV2018/020 zo dňa 13.06.2018, č. FV2018/016 zo dňa 14.05.2018, č. FV2018/024 zo dňa 12.07.2018,
čestné prehlásenie A. B., sprievodné listy Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Up/841/2022
zo dňa 09.06.2022, sp. zn. 37Up/841/2022 zo dňa 07.06.2022, potvrdenia Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. 4Up/841/2022 zo dňa 27.05.2022, sp. zn. 37Up/841/2022 zo dňa 27.05.2022, návrh na
vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy 15 522,- € s prísl., plnomocenstvá zo dňa 17.05.2022,
26.05.2022, oznámenia o prístupovom kóde zo dňa 06.06.2022, 14.06.2022, 07.06.2022, Poučenie
o procesných právach a povinnostiach strán sporu, návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie
sumy 5 000,- € s prísl., platobný rozkaz sp. zjn. 37Up/841/2022 zo dňa 07.06.2022, návrh na vydanie

platobného rozkazu o zaplatenie 15 361,80 € s prísl., návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie
15 733,50 € s prísl., návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 17 568,- € s prísl., Stanovisko
k ukončenej sprostredkovateľskej zmluve zo dňa 08.07.2020, saldakontá odberateľov.

4.1. V žalobe v konaní, vedenom Okresným súdom Trenčín, pod sp. zn. 36Cb/112/2023, sa žalobca
proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 28 435,20 € s 9% ročným úrokom z omeškania zo

sumy 9 954,- € od 29.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 8 878,80 od 28.09.2019 do zaplatenia, zo
sumy 9 602,40 € od 29.10.2019 do zaplatenia; paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v sume 120,- € a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovaným sa v roku
2015 dohodli na vzájomnej spolupráci, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu spočívajúci vo vyvíjaní
činnosti smerujúcej k tomu, aby žalovaný pričinením žalobcu mal príležitosť vstúpiť do zmluvných

vzťahov a spolupráce s tretími subjektami, pričom predmetom činnosti žalovaného, ktorú mal poskytovať
tretím subjektom odlišným od žalobcu malo byť poskytnutie prác žalovaným spočívajúcich v povrchovej
úprave kovov. Žalobca so žalovaným sa dohodli na výške odplaty a spôsobe jej výpočtu, žalovaný po
vykonaní prác objednaných tretím subjektom predkladal v pravidelných intervaloch žalobcovi podklady
pre účely výpočtu konkrétnej sumy odplaty, ktorú zaplatil žalovaný žalobcovi. Spôsob vyúčtovania

odplaty žalobcu bol medzi žalobcom a žalovaným dohodnutý a vzájomne odsúhlasený na základe
pomocných dokumentov tak, že konateľ žalobcu priniesol konateľovi žalovanému konkrétny diel, na
ktorom mala byť vykonaná žalovaným práca pre tretí subjekt, konateľ žalovaného stanovil výšku odplaty,
za ktorú túto prácu vykoná pre žalobcu, konateľ žalobcu dohodol s tretím subjektom sumu, za ktorú
sa práca na konkrétnom diely bude žalovaným pre tretí subjekt vykonávať, žalovaný vykonal pre

tretí subjekt objednanú prácu, žalovaný vystavil pre tretí subjekt faktúru a od fakturovanej sumy si
žalobca vyrátal na základe pomocných dokumentov svoju odplatu, ktorú žalovaný zaplatil žalobcovi. Dňa
01.01.2016 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená na základe podnetu žalovaného aj písomná
zmluva o sprostredkovaní, na uzatvorení ktorej trval a jej uzatvorenie navrhol žalovaný, a ktorá pôvodné
dojednanie medzi žalobcom a žalovaným nenahradila, a ani nezmenila. Medzi zmluvnými stranami bola

na základe zmluvy o sprostredkovaní dohodnutá provízia vo výške 20% z hodnoty sprostredkovaného
obchodu žalobcom žalovanému. Táto písomná dohoda o provízii, ako aj spôsob a mechanizmus jej
výpočtu,bolazmluvnýmistranaminásledneústnedohodnutávovýškepresahujúcejpísomnedohodnutú
výšku provízie 20% z hodnoty sprostredkovaného obchodu, a to na základe pôvodnej ústnej dohody
medzi žalobcom a žalovaným z roku 2015. Žalobca si voči žalovanému riadne plnil svoje povinnosti

vyplývajúce zo vzájomných dohôd so žalovaným a za riadne vykonanú činnosť vystavoval žalovanému
faktúry, predmetom ktorých bolo vyúčtovanie odplaty žalobcu v súlade s dohodou so žalovaným o jej
výške, ako aj v súlade s dohodnutým spôsobom a mechanizmom jej výpočtu a s uvedením predmetu
dodania určeným žalovaným, pričom išlo aj o faktúry č. FV2019/027 zoi dňa 14.08.2019, splatná
28.08.2019, v sume 9 954,- €; č. FV2019/033 zo dňa 13.09.2019, splatná 27.09.2019, v sume 8 878,80

€ a č. FV2019/037 zo dňa 14.10.2019, splatná 28.10.2019, v sume 9 602,40 €. Faktúry žalobca riadne
doručilžalovanému,avšakžalovanýtietofaktúrybezdôvodneneuhradilžalobcovikudňupodaniažaloby
ani len čiastočne.

4.2. K žalobe žalobca pripojil listiny: faktúry č. FV2019/027 zo dňa 14.08.2019, č. FV2019033 zo dňa

13.09.2019, č. FV2019/037 zo dňa 14.10.2019, súpis výrobkov, zmluva o sprostredkovaní zo dňa
01.01.2016, výpis žalobcu z obch. registra zo dňa 27.10.2022, právne stanovisko zo dňa 28.08.2023.

5. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz sp. zn. 27Up/1435/2023
zo dňa 18.09.2023, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpro s odôvodnením.

6.1. Žalovaný žiadal žalobu v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36Cb/112/2023
zamietnuť. V odpore pod sp. zn. 36Cb/112/2023 proti platobnému rozkazu v celom rozsahu poprel
žalobou uplatnené právo a výslovne poprel existenciu akéhokoľvek iného dojednania, ako písomnejuzatvorenej Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 01.01.2016, a teda aj žalobcom tvrdenej ústnej dohody.
Žalobca výslovne poprel, že by medzi stranami sporu existovalo akékoľvek iné dojednanie o výške
provízie, než na výšku 20% zo sprostredkovaného obchodu, a to aj pred uzatvorením zmluvy o

sprostredkovaní. Žalobcom predkladané „pomocné doklady“, nikdy neboli podkladom pre fakturáciu,
nikdy neboli vzájomne odsúhlasené a nie sú predmetom dohody medzi žalobcom a žalovaným. Odplata
bola žalovanému vždy uhrádzaná výhradne titulom provízie a žiadne iné dojednanie medzi stranami
neexistovalo. V „pomocných podkladoch“ je napr. v tabuľke DL 58-98 v riadku č. 1 je v stĺpci vyplatené
z Manu uvedená suma 432,- €, pričom žalovanému malo z tejto sumy pripadnúť 168,- €, čo predstavuje

38,89 % a žalobcovi malo z tejto sumy pripadnúť 264,- €, čo predstavuje 61,11 %. V riadku 1b je v
stĺpci vyplatené z Manu uvedená suma 1 743,- €, pričom žalovanému malo z tejto sumy pripadnúť
435,75 €, čo predstavuje 25 % a žalobcovi malo z tejto sumy pripadnúť 1 307,25 €, čo predstavuje
75 %. V riadku 2 je v stĺpci vyplatené z Manu uvedená suma 168,- €, pričom žalovanému malo
z tejto sumy pripadnúť 84,- €, čo predstavuje 50 % a žalobcovi malo z tejto sumy pripadnúť 84,-
€, čo predstavuje taktiež 50 %. Nie je vôbec možné zistiť, podľa čoho by mala byť takáto výška

odplaty určovaná a počítaná, pričom je zároveň absolútne nelogické a hlavne aj z hľadiska obchodných
rozhodnutí a obchodného vedenia spoločnosti – žalovaného, že by žalovaný pristúpil na dojednanie, v
rámci ktorého by znášal všetky náklady, vykonal všetku prácu a žalobcovi by súčasne z odplaty platil
50 % až 70 %. Takéto dojednanie medzi žalobcom a žalovaným skutočne nikdy neexistovalo. Žalobca
jeho existenciu žiadnym spôsobom nepreukázal. Tabuľky nikdy neboli vzájomne odsúhlasené. Medzi

stranami sporu prebiehala spolupráca a žalobca vystavoval žalovanému faktúry, pričom tieto faktúry
žalovaný žalobcovi uhrádzal. Žalovaný žalobcovi plne dôveroval, vnímal ich obchodný vzťah ako veľmi
nadštandardný, a preto žalovaný nepodroboval faktúry doručované žalobcom až takej kontrole, ako
to bolo v prípade jeho iných obchodných partnerov. Uvedené vychádzalo z toho, že konateľ žalobcu
denne chodil do sídla žalovaného, pričom počas toho, ako sa pracovalo na dieloch, ktoré priviezol,

bol niekoľko hodín v sídle žalovaného, dával pokyny jeho zamestnancom a aj sám doručoval faktúry
zamestnankyni žalovaného. Žalobca však už počas spolupráce so žalovaným postupoval chaoticky, keď
si napr. nárok na províziu počas niektorých mesiacov neuplatnil a nevystavil faktúry, pričom následne
si voči žalovanému uplatňoval vysoké sumy naraz, a zároveň na faktúrach uvádzal rôzne popisy, ako
napr. „odguličkovanie“, „sprostredkovanie lakovania“, „sprostredkovanie zvárania“, „sprostredkovanie

pieskovania“, ako aj popisy odguličkovávanie „ZSB Balghalter“, „ZSB Konsole“, „ZSB Halter“, „ZSB
Schwinge“, „ZSB Lagerbock“, „ZSB Hlater LI - RE“, ako aj v prípade faktúr, ktoré sú prílohou žaloby.
Postup žalobcu pri fakturácii zneprehľadňoval uplatňovanie a uhrádzanie odplaty medzi stranami sporu,
pričom sa zároveň sťažovala možnosť kontroly zo strany žalovaného. Žalovaný dlhší čas nemal
vedomosť o tom, že žalobca koná účelovo, s cieľom zneprehľadniť uplatňovanie odplaty. Žalovaný

následne k 31.12.2019 vykonal rozsiahlu internú kontrolu, na základe ktorej zistil, že žalobca si voči
nemu uplatňoval neexistujúce nároky. Keď žalovaný zistil, ako žalobca vo vzťahu k nemu koná, a teda,
že vystavuje faktúry nad rámec ich dojednania, pristúpil k ukončeniu zmluvy o sprostredkovaní a zaslal
žalobcovi list, v ktorom ho vyzval aj na vrátenie súm, ktoré boli žalovaným žalobcovi uhradené nad rámec
dohody. Žalobca bol oprávnený fakturovať odplatu výhradne na základe zmluvy o sprostredkovaní,

a to províziu vo výške 20%. Medzi stranami sporu nikdy nedošlo k zmene zmluvy o sprostredkovaní,
a ani k žiadnej ústnej dohode o jej modifikácii, na základe ktorej by mohol mať žalobca nárok na
zaplatenie provízie prevyšujúci 20%. Žiadne dojednanie ani nemohlo nadväzovať na spoluprácu za rok
2015, pretože aj v roku 2015 mal žalovaný nárok výhradne na províziu vo výške 20%. V neposlednom
rade poukazoval žalovaný aj na ust. § 40 ods. 2 Obč. zák., v zmysle ktorého: písomne uzavretá

dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Vzhľadom na citované ustanovenie Občianskeho
zákonníka je jednoznačne zrejmé, že aj v prípade existencie ústneho dojednania (ktorého existenciu
žalovaný popieral), by takéto dojednanie nebolo platné a nemohlo byť mať za následok zmenu obsahu
zmluvy o sprostredkovaní. Už len pre úplnosť žalovaný uviedol, že žalobca absolútne ničím nepreukázal
existenciu ústneho dojednania, ani len neuviedol, čo malo byť vlastne jeho obsahom, ale len formálne

uviedol,žemánároknavyššiuprovíziu,ktorúsiuplatňuje.Žalobcaneuniesoldôkaznébremeno.Žalobca
dokonca ani len neopísal skutkové okolnosti tak, ako to vyžaduje ust. § 132 ods. 1 CSP, nakoľko
žaloba neobsahuje pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností. Žalobca neuviedol, ako k
fakturovaným sumám dospel a neuviedol ani len to, v akej výške mala byť teda provízia v zmysle
„následnej ústnej dohody“ medzi stranami sporu a ako sa vyčísľovala. Žalobca len odkázal na faktúry,

ktoré priložil k návrhu. Potom, ako žalovaný zistil, že žalobca mu predkladal neoprávnene vystavené
faktúry, začal k týmto faktúram tvoriť opravné položky, pričom opravné položky vo výške 100% boli
vytvorené aj vo vzťahu k faktúram, na základe ktorých si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok, teda
k faktúram č. FV2019027, č. FV2019033 a č. FV2019037. O vytvorení opravných položiek vo výške100% predložil žalovaný aj potvrdenie vydané A. B., ktorá je externou účtovníčkou žalovaného. Žalovaný
osobitneuviedoltietoskutočnosti,nakoľkopredmetnéfaktúrypôvodnebolizahrnutédojehoúčtovníctva,
avšak po zistení, že tieto faktúry sú vystavené neoprávnene, začal žalovaný tvoriť opravné položky.

Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie na základe faktúr za odguličkovanie aj v iných
sporoch (podal už cca do 11 návrhov), pričom jeho argumentácia je v jednotlivých návrhoch diametrálne
odlišná. Napr. v konaní 37Up/841/2022 žalobca uviedol, že pre žalovaného vykonával vzájomne
dohodnutú činnosť „odguličkovávanie“. Žalobca však nikdy pre žalovaného žiadne práce nevykonával,
tzv. odguličkovanie“ je súčasťou procesu pieskovania, ktoré vykonával žalovaný. Žalobca nemal ani len

potrebnú technológiu. Rovnako žalobca tvrdil, že si voči žalovanému uplatňuje odplatu za vykonávanie
činnosti „odguličkovávanie“ aj v právnej veci 34Up/838/2022. Argumentáciu o nároku za vykonávanie
činnosti „odguličkovávanie“ uviedol žalobca aj v právnej veci 4Up/841/2022 a v konaní 1Up/841/2022.
Následne (po ďalšej zmene právneho zástupcu), začal žalobca tvrdiť, že: „Medzi stranami sporu bola
dohodnutá odplata, ktorá žalovanému prináleží po zaplatení ceny treťou osobou žalovanému za prácu
v podobe úpravy kovov. V priloženej tabuľke č. 1, vyhotovenej žalovaným, sú uvedené čísla dielcov

od 1 do 84, pričom ku každému dielcu je priradená peňažná suma za jeden kus daného dielca. Ide o
sumu, ktorú si za jeden kus daného dielca ponechá žalovaný po zaplatení ceny treťou osobou s tým,
že rozdiel, medzi cenou zaplatenou treťou osobou za každý jednotlivý dielec a sumou prináležiacou
za každý jednotlivý dielec žalovanému, prináleží v zmysle dohody medzi stranami sporu žalobcovi.
Žalovaný teda bol po zaplatení ceny treťou osobou povinný zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi zaplatenou

sumou od tretej osoby a sumou, ktorú si bol oprávnený ponechať. Žalobca mal teda právo na zaplatenie
vyššej odplaty ako 20% z hodnoty sprostredkovaného obchodu.“ Jedná sa o konanie vedené pod sp.
zn. 27Up/1325/2022. Už len z takéhoto postupu žalobcu je zrejmé, že žalobca koná špekulatívne a
jeho skutkové tvrdenia sú zjavne nepravdivé. Žalobca podáva návrhy na vydanie platobných rozkazov
účelovo, tesne pred uplynutím premlčacej doby, pričom sa jedná o faktúry za „odguličkovávanie“, teda o

rovnaký právny a skutkový základ. Žalobca účelovo zahlcuje súdy, umelo zvyšuje náklady žalovaného
na právne zastúpenie, ktoré si žalovaný musí financovať. Tento postup žalobcu je jednak šikanózny,
no najmä mimoriadne účelový, nakoľko žalobca uvádza rôzne argumentácie a „skúša“, či s niektorou
argumentáciou bude úspešný. Žalobca si neuplatňuje nárok zo všetkých neoprávnene vystavených
faktúr v jednom spore, nakoľko si je vedomý neexistencie nároku, ale pokúša sa takýmto spôsobom

zistiť, či by sa predsa len nemohol domôcť neexistujúceho nároku, resp. aspoň jeho časti. Na Okresnom
súde Prievidza, kam sú veci postupované, bol už v právnej veci vedenej pod sp. zn. 14Cb/19/2022 dňa
15.11.2022 vyhlásený rozsudok, pričom v rámci odôvodnenia súd konštatoval, že žalobca nepreukázal,
že by vykonával akúkoľvek činnosť, za ktorú by mu vznikol nárok na zaplatenie odplaty, ktorú si uplatnil
na základe faktúr za odguličkovávanie.

6.2. K odporu proti platobnému rozkazu žalovaný pripojil listiny: platobné rozkazy Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 1UP/841/2022 zo dňa 03.10.2022, sp. zn. 4Up/841/2022 zo dňa 09.06.2022,
sp. zn. 34Up/838/2022 zo dňa 14.06.2022, sp. zn. 37Up/841/2022 zo dňa 07.06.2022, sprievodné listy
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Up/841/2022 zo dňa 09.06.2022, 37Up/841/2022 zo dňa

07.06.2022, potvrdenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Up/841/2022 zo dňa 27.05.2022,
sp. zn. 34Up/838/2022 zo dňa 27.05.2022, sp. zn. 37Up/841/2022 zo dňa 27.05.2022, návrh na
vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy 15 522,- € s prísl., faktúry č. FV2018/020 zo dňa
13.06.2018, č. FV2018/016 zo dňa 14.05.2018, č. FV2018/024 zo dňa 12.07.2018, č. FV2018/028 zo
dňa 13.08.2018, č. FV2018/032 zo dňa 13.09.2018, plnomocenstvá zo dňa 17.05.2022, 26.05.2022,

17.05.2022, oznámenia o prístupovom kóde zo dňa 06.06.2022, 14.06.2022, 07.06.2022, návrh na
vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy 17 568,- € s prísl., návrh na vydanie platobného rozkazu
ozaplateniesumy5000,-€sprísl.,výpiszbankovéhoúčtužalobcuzodňa30.03.2020,návrhnavydanie
platobnéhorozkazuozaplateniesumy15361,80€sprísl.,AVLIIS-došléfaktúryaichúhradyzaobdobie
rokov 2016-2020, saldakontá dodávateľov – zoznam faktúr, potvrdenie žalovaného zo dňa 29.09.2022,

potvrdenie A. B. zo dňa 12.04.2023, saldakontá odberateľov – zoznam faktúr, rozsudok Okresného
súdu Prievidza č.k. 14Cb/19/2022-176 zo dňa 15.11.2022, Stanovisko k ukončenej sprostredkovateľskej
zmluve zo dňa 08.07.2020.

7. Uznesením, vyhláseným na predbežnom prejednaní sporu dňa 17.04.2024, Okresný súd Trenčín

spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 36Cb/108/2023 a sp. zn. 36Cb/112/2023, ktoré sa
ďalej vedie pod sp. z. 36Cb/108/2023.8. Súd vykonal dokazovanie listinami: žaloba v konaní sp. zn. 36Cb/108/2023, faktúry č. FV2019/016
zo dňa 14.05.2019, č. FV2019/019 zo dňa 14.06.2019, č. FV2019/023 zo dňa 10.07.2019, súpis
výrobkov, zmluva o sprostredkovaní zo dňa 01.01.2016, výpis žalobcu z obch. registra o dňa

27.10.2022, právne stanovisko zo dňa 25.05.2023, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 17.07.2023
v konaní sp. zn. 36Cb/108/2023, AVLIIS - došlé faktúry a ich úhrady za obdobie rokov 2016-2020,
Saldokontá dodávateľov, potvrdenie žalovaného zo dňa 29.09.2022, potvrdenia A. B. zo dňa 14.07.2023
a 12.04.2023, rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 14Cb/19/2022-176 zo dňa 15.11.2022, faktúry č.
FV2018/028 zo dňa 13.08.2018, č. FV2018/032 zo dňa 13.09.2018, č. FV2018/020 zo dňa 13.06.2018,

č. FV2018/016 zo dňa 14.05.2018, č. FV2018/024 zo dňa 12.07.2018, č. 2015/013 zo dňa 03.11.2015,
č. 150102073 zo dňa 09.09.2015, č. 2016001 zo dňa 11.07.2016, č. 150101745, č. 2016013 zo
dňa 15.11.2016, č. 2016018 zo dňa 30.12.2016, č. 2016019 zo dňa 30.12.2016, č. 2017004 zo dňa
15.02.2017, č. 2017009 zo dňa 14.03.2017, č. 2017013 zo dňa 07.04.2017, č. 2017016 zo dňa
09.05.2017, č. 2017020 zo dňa 12.06.2017, č. 2017023 zo dňa 07.07.2017, 2017026 zo dňa 10.08.2017,
č. 2017029 zo dňa 11.09.2017, č. 2017034 zo dňa 09.10.2017, č. 2017038 zo dňa 10.11.2017, č.

2017044 zo dňa 15.12.2017, č. 2017048 zo dňa 29.12.2017, č. FV2018/004 zo dňa 14.02.2018, č.
FV2018/008 zo dňa 15.03.2018, č. FV2018/012 zo dňa 09.04.2018, č. 150102285 zo dňa 10.10.2015,
čestné prehlásenie A. B., sprievodné listy Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Up/841/2022 zo dňa
09.06.2022, sp. zn. 37Up/841/2022 zo dňa 07.06.2022, potvrdenia Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 4Up/841/2022 zo dňa 27.05.2022, sp. zn. 37Up/841/2022 zo dňa 27.05.2022, sp. zn. 34Up/838/2022

zo dňa 27.05.2022, návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy 15 522,- € s prísl.,
plnomocenstvá zo dňa 17.05.2022, 26.05.2022, oznámenia o prístupovom kóde zo dňa 06.06.2022,
14.06.2022, 07.06.2022, Poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu, návrh na vydanie
platobného rozkazu o zaplatenie sumy 5 000,- € s prísl., platobné rozkazy sp. zn. 37Up/841/2022 zo
dňa 07.06.2022, sp. zn. 1UP/841/2022 zo dňa 03.10.2022, sp. zn. 4Up/841/2022 zo dňa 09.06.2022, sp.

zn. 34Up/838/2022 zo dňa 14.06.2022, návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 15 361,80
€ s prísl., návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 15 733,50 € s prísl., návrh na vydanie
platobného rozkazu o zaplatenie 17 568,- € s prísl., Stanovisko k ukončenej sprostredkovateľskej zmluve
zo dňa 08.07.2020, saldakontá odberateľov, správa FR SR zo dňa 24.08.2023, písomné vyjadrenia
žalobcu zo dňa 08.11.2023, 26.03.2024, 03.04.2024, emailová komunikácia zo dňa 22.07.2016,

18.07.2016, 11.11.2016, 21.04.2017, 13.10.2017, 14.12.2017, 15.12.2017, 17.01.2018, 22.07.2016,
10.11.2016, 04.03.2020, 06.03.2020, 05.03.2020, 15.11.2020, 17.11.2020, 07.04.2021, 18.01.2018,
zoznam vydaných faktúr zo dňa 05.03.2020, 04.03.2020, zápisnice Okresného údu Prievidza sp. zn.
8Cb/7/2022 o pojednávaní zo dňa 16.02.2023, 01.12.2022, 20.09.2022, objednávky č. OBJ-39225-K
(vrátane technických výkresov), č. OBJ-01780-K, č. OBJ-01789-K, č. OBJ-01787-K, č. OBJ-01772-K,

č. OBJ-01769-K, č. OBJ-01768-K, č. OBJ-01767-K, č. OBJ-01766-K, č. OBJ-01763-K, č. OBJ-01758-K,
č. OBJ-01755-K, č. OBJ-01754-K, č. OBJ-01753-K, č. OBJ-01749-K, č. OBJ-01739-K, č. OBJ-01738-K,
č. OBJ-01735-K, č. OBJ-01734-K, č. OBJ-01732-K, č. OBJ-01729-K, č. OBJ-01724-K, č. OBJ-01715-K,
č. OBJ-01713-K, č. OBJ-01693-K, č. OBJ-01689-K, č. OBJ-01687-K, č. OBJ-01686-K, č. OBJ-01685-K,
č. OBJ-01668, č. OBJ-01652-K, č. OBJ-01651-K, č. OBJ-01649-K, č. OBJ-01646-K, č. OBJ-01638-K,

č. OBJ-01636-K, č. OBJ-01634-K, č. OBJ-01629-K, č. OBJ-01624-K, č. OBJ-01617-K, č. OBJ-01612-K,
č. OBJ-01611-K, č. OBJ-01610-K, č. OBJ-01603-K, č. OBJ-01599-K, č. OBJ-01592-K, č. OBJ-01588-K,
č. OBJ-01579-K, č. OBJ-01572-K, č. OBJ-01586-K, č. OBJ-01585-K, č. OBJ-01676-K, č. OBJ-01569-K,
č. OBJ-01566-K, č. OBJ-01563-K, č. OBJ-01561-K, č. OBJ-01554-K, č. OBJ-01543-K, č. OBJ-01541-K,
č. OBJ-01540-K, č. OBJ-01534-K, č. OBJ-01527-K, č. OBJ-01525-K, č. OBJ-01522-K, č. OBJ-01521-K,

č. OBJ-01514-K, č. OBJ-01511-K, č. OBJ-01509-K, č. OBJ-01508-K, č. OBJ-01507-K, č. OBJ-01497-K,
č. OBJ-01493-K, č. OBJ-01485-K, č. OBJ-01478-K, č. OBJ-01467-K, č. OBJ-01561-K, č. OBJ-01563-K,
č. OBJ-01566-K, č. OBJ-01569-K, č. OBJ-01576-K, č. OBJ-01585-K, č. OBJ-01586-K, č. OBJ-01572-K,
č. OBJ-01629-K, č. OBJ-01659-K, č. OBJ-01661-K, č. OBJ-01663-K, č. OBJ-01667-K, č. OBJ-01677-
K, č. OBJ-01678-K, objednávky bez čísla zo dňa 22.01.2016, 21.01.2016, dodacie listy č. 2015-47,

č. 2015-48, č. 2015-49, č. 2015-50, č. 2015-51, č. 2015-52, č. 2015-53, č. 2015-54, č. 2015-55,
č. 2015-56, č. 2015-57, č. 2015-58, č. 2015-59, č. 2015-60, č. 2015-61, č. 2015-62, č. 2015-63, č.
2015-64, č. 2015-65, č. 2015-66, č. 2015-67, č. 2015-68, č. 2015-69, súpis faktúr vystavených do LKW
Komponenten s.r.o., žiadosť zo dňa 15.12.2017, sprievodný list žalovaného zo dňa 18.03.2020, Úhrady
faktúr za rok 2020, správy nezávislého audítora pre spoločníkov spoločnosti SENOR s.r.o. zo dňa

27.03.2017, 30.04.2018, 20.03.2019, 23.03.2020, 31.03.2021, účtovná závierka žalovaného zostavená
k 31.12.2020, žaloba zo dňa 28.08.2023 pod sp. zn. 36Cb/112/2023, faktúry č. FV2019/027 zo dňa
14.08.2019, č. FV2019033 zo dňa 13.09.2019, č. FV2019/037 zo dňa 14.10.2019, právne stanovisko zodňa 28.08.2023, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 13.10.2023 v konaní sp. zn. 36Cb/112/2023,
písomné vyjadrenia žalobcu zo dňa 18.11.2023 a 10.04.2024 v konaní pod sp. zn. 36Cb/112/2023.

9. Z písomného vyhotovenia zmluvy je zrejmé, že dňa 01.01.2016 uzatvoril žalobca ako
sprostredkovateľ so žalovaným ako záujemcom Zmluvu o sprostredkovaní, predmetom ktorej bol
záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca uzavrel zmluvu s tretími
osobami, predmetom ktorej bude 1. povrchová úprava kovov – pieskovanie, lakovanie a 2. zváracie
práce, a to v súlade a za podmienok upravených v tejto zmluve, ako aj pokynov záujemcu.

Podľa čl. II ods. 2 Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 01.01.2016, záujemca sa zaväzuje zaplatiť
sprostredkovateľovi províziu za predpokladu, že k naplneniu predmetu tejto zmluvy dôjde v priamej
súvislosti s činnosťou sprostredkovateľa vo výške 20% z hodnoty sprostredkovaného obchodu.
Záujemca vypracuje podklad – zoznam vyšlých faktúr, vrátane fakturovaných súm bez DPH, ktorý bude
prílohou k vystavenej faktúre sprostredkovateľom, na základe ktorej bude provízia uhradená.

10. Faktúrou č. FV2019/015 zo dňa 14.05.2019, splatnou 28.05.2019, žalobca vyfakturoval žalovanému
„odguličkovávanie“: ZSB Balghalter, ZSB Konsole, ZSB Halter, ZSB Schwinge, ZSB Lagerbock a ZSB
Halter Li-RE spolu v sume 9 595,80 €.
Faktúrou č. FV2019/019 zo dňa 14.06.2019, splatnou 28.06.2019, žalobca vyfakturoval žalovanému
„odguličkovávanie“: ZSB Balghalter, ZSB Konsole, ZSB Halter, ZSB Schwinge, ZSB Lagerbock a ZSB

Halter Li-RE spolu v sume 9 823,80 €.
Faktúrou č. FV2019/023 zo dňa 10.07.2019, splatnou 24.07.2019, žalobca vyfakturoval žalovanému
„odguličkovávanie“: ZSB Balghalter, ZSB Konsole, ZSB Halter, ZSB Schwinge, ZSB Lagerbock a ZSB
Halter Li-RE spolu v sume 9 595,80 €.
Faktúrou č. FV2019/027 zo dňa 14.08.2019, splatnou 28.08.2019, žalobca vyfakturoval žalovanému

„odguličkovávanie“: ZSB Balghalter, ZSB Konsole, ZSB Halter, ZSB Schwinge, ZSB Lagerbock a ZSB
Halter Li-RE spolu v sume 9 954,- €.
Faktúrou č. FV2019/033 zo dňa 13.09.2019, splatnou 27.09.2019, žalobca vyfakturoval žalovanému
„odguličkovávanie“: ZSB Balghalter, ZSB Konsole, ZSB Halter, ZSB Schwinge, ZSB Lagerbock a ZSB
Halter Li-RE spolu v sume 8 878,80 €.

Faktúrou č. FV2019/037 zo dňa 14.10.2019, splatnou 28.10.2019, žalobca vyfakturoval žalovanému
„odguličkovávanie“: ZSB Balghalter, ZSB Konsole, ZSB Halter, ZSB Schwinge, ZSB Lagerbock a ZSB
Halter Li-RE spolu v sume 9 602,40 €.
Žalovaný uvedené faktúry doteraz žalobcovi neuhradil.

11.1. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

11.2. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

11.3. Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

11.4. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

11.5. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

11.6. Podľa § 167 ods. 1 CSP, ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení

konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

11.7. Podľa § 167 ods. 2 CSP, spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej
súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrenírozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.

11.8. Podľa § 167 ods. 3 CSP, ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí
iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť
sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí
žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

11.9. Podľa § 167 ods. 4 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu
podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej
súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a
označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej
koncentrácie konania.

11.10. Podľa § 168 ods. 1 CSP, ak súd nerozhodne inak, nariadi pred prvým pojednávaním predbežné
prejednanie sporu.

11.11. Podľa § 168 ods. 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, vzťahujú sa na predbežné prejednanie sporu

ustanovenia o pojednávaní.

11.12. Podľa § 171 ods. 1 CSP, ak sa spor nepodarilo vyriešiť zmierom, súd uloží stranám povinnosti
potrebné na dosiahnutie účelu konania, najmä v súvislosti s prípravou pojednávania. Zároveň určí,
ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré

dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci a
predpokladaný termín pojednávania.

11.13. Podľa § 171 ods. 2 CSP, ak je to možné a účelné, súd môže na predbežnom prejednaní rozhodnúť
vo veci samej.

11.14. Podľa § 642 Obch. zák., zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude
vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou,
a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

11.15. Podľa § 644 Obch. zák., sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva,
ktorá je predmetom sprostredkovania.

11.16. Podľa § 647 ods. 1 Obch. zák., sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú
za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi

však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v
rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná
zmluva.

11.17. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo

jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

11.18. Podľa § 369 ods. 2 Obch. zák., ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný

platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

11.19. Podľa § 369c ods. 1 Obch. zák., omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa
§ 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

11.20. Podľa § 17 ods. 27 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, daňovník
okrem daňovníka podľa osobitného predpisu a daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, základdane zistený podľa odseku 1 písm. b) a c) upraví o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu),
ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a
neodpisovanému majetku, zásobám, finančnému majetku a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok

(náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti
takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu) tak, aby zvýšenie
základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné
predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako
a) 360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20% menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej

časti,
b) 720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50% menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej
časti,
c) 1 080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100% menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej
časti.

12. Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia odplaty fakturovanej faktúrami č.
FV2019/015 zo dňa 14.05.2019, splatná 28.05.2019 v sume 9 595,80 €; č. FV2019/019 zo dňa
14.06.2019, splatná 28.06.2019 v sume 9 823,80 €; č. FV2019/023 zo dňa 10.07.2019, splatná
24.07.2019 v sume 9 973,20 €; č. FV 2019/027 zo dňa 14.08.2019, splatná 28.08.2019 v sume 9 954,-
€; č. FV2019/033 zo dňa 13.09.2019, splatná dňa 27.09.2019 v sume 8 878,80 €; č. FV2019/037 zo

dňa 14.10.2019, splatná 28.10.2019 v sume 9 602,40 €, t.j. spolu v sume 57 828,- € s prísl.. Podľa čl. II
bodu 2.3 žaloby zo dňa 26.05.2023 (sp. zn. 36Cb/108/2023), spôsob vyúčtovania odplaty mal byť medzi
stranami sporu dohodnutý tak, že konateľ žalobcu priniesol konateľovi žalovaného konkrétny diel, na
ktorom mala byť žalovaným vykonaná práca pre tretí subjekt; konateľ žalovaného stanovil výšku odplaty,
za ktorú túto prácu vykoná pre žalobcu, konateľ žalobcu dohodol s tretím subjektom sumu, za ktorú sa

mala práca na konkrétnom diely vykonať pre tretí subjekt; žalovaný vykonal pre tretí subjekt objednanú
prácu a vystavil pre tretí subjekt faktúru ; od fakturovanej sumy si žalobca vyrátal na základe pomocných
dokumentov svoju odplatu, ktorú žalovaný zaplatil žalobcovi.

13. Z obsahu označených, žalovaných faktúr (predmetu fakturovaného plnenia) je zrejmé, že žalobca

nimi vyfakturoval žalovanému „odguličkovávanie: ZSB Balghalter, ZSB Konsole, ZSB Halter, ZSB
Schwinge, ZSB Lagerbock a ZSB Halter Li-RE“. Medzi stranami však nebolo sporné, že fakturácia len
(samostatne) ceny takejto práce, ktorá je síce súčasťou pieskovania (zmluvne dohodnutej povrchovej
úpravy – viď zmluva o sprostredkovaní zo dňa 01.01.2016), nebola predmetom žalovaných faktúr.
Žalobca pre žalovaného žiadne práce, ktoré by spočívali v odguličkovávaní nevykonal. Vzhľadom

k tomu súd v spore nemal preukázaný (citovaný) predmet fakturácie uvedený v žalovaných faktúrach
(odguličkovávanie). Aj podľa žaloby a vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, predmetom fakturácie
žalovaných faktúr bola odplata (provízia) vo výške presahujúcej písomne dohodnutú výšku provízie 20%
z hodnoty sprostredkovaného obchodu, a to na základe pôvodnej ústnej dohody strán z roku 2015.

14. V predmete fakturácie žalovaných faktúr sú, okrem odguličkovávania, označené aj určité
komponenty (výrobky), ktorých sa mala príslušná faktúra týkať. Jednotlivé žalované faktúry obsahujú
označenie 6 komponentov (výrobkov), ktoré sú (vždy všetky) uvedené v každej z nich, a to s rovnakou
cenou za jednotlivý druh komponentu (ZSB Balghalter 0,45€, ZSB Konsole 0,45 €, ZSB Halter 0,95 €,
ZSB Schwinge 0,95 €, ZSB Lagerbock 0,45 € a ZSB Halter Li-RE 0,45 €). Predmet fakturácie sa odlišuje

len v počte fakturovaných komponentov z jednotlivého druhu a v dôsledku toho fakturovanej celkovej
cene. Okrem žalovaných faktúr vystavil žalobca žalovanému ďalšie faktúry, ktoré v predmete fakturácie
obsahujú rovnaké komponenty (ZSB Balghalter 0,45€, ZSB Konsole 0,45 €, ZSB Halter 0,95 €, ZSB
Schwinge 0,95 €, ZSB Lagerbock 0,45 € a ZSB Halter Li-RE 0,45 €), a to napr. faktúry č. 2016013
zo dňa 15.11.2016, č. 2016018 zo dňa 30.12.2016, č. 2016019 zo dňa 30.12.2016, č. 2017004 zo

dňa 15.02.2017, č. 2017009 zo dňa 14.03.2017, č. 2017013 zo dňa 07.04.2017, č. 2017016 zo dňa
09.05.2017, č. 2017020 zo dňa 12.06.2017, č. 2017023 zo dňa 07.07.2017, 2017026 zo dňa 10.08.2017,
č. 2017029 zo dňa 11.09.2017, č. 2017034 zo dňa 09.10.2017, č. 2017038 zo dňa 10.11.2017, č.
2017044 zo dňa 15.12.2017, č. 2017048 zo dňa 29.12.2017, č. FV2018/004 zo dňa 14.02.2018, č.
FV2018/008 zo dňa 15.03.2018, č. FV2018/012 zo dňa 09.04.2018. V žiadnej z označených faktúr však

nie je predmet fakturácie (jednotlivé komponenty) označený takým spôsobom, aby bol nezameniteľný,
a aby bolo možné overiť, či už nebol fakturovaný inou faktúrou. Pri jednotlivých fakturovaných
komponentoch nie je zrejmé, ktorou konkrétnou objednávkou boli u žalovaného objednané, či a kedy
boli žalovaným vyhotovené, príp. vyfakturované ich objednávateľovi žalovaným. Údaje, na základektorých by bolo možné fakturované komponenty v jednotlivých faktúrach nezameniteľným spôsobom
identifikovať nebolo možné v konaní zistiť ani z tabuliek (súpisov výrobkov), napr. s označením DL
58-98, Dl 99-136, nakoľko žalované faktúry neodkazujú na príslušnú, konkrétnu objednávku, dodací list,

alebo tabuľku, na základe ktorej boli vyhotovené. Z uvedených dôvodov zo žalovaných faktúr nebolo
možné zistiť a overiť obchody (uzatvorené zmluvy, objednávky, príp. inú činnosť, ktorú mal žalobca pre
žalovaného vykonať), za ktorých sprostredkovanie mala byť nimi fakturovaná odplata.

15. Žalobca v konaní teda neuviedol skutkové tvrdenia, ktorými by nezameniteľným spôsobom

identifikoval (vymedzil) konkrétnu činnosť (sprostredkované obchody), ktorú mal vykonávať pre žalobcu
a na základe ktorej vyfakturoval žalovanú odplatu. Túto označil v žalobe len všeobecne ako „činnosť
smerujúcu k tomu, aby mal žalovaný pričinením žalobcu príležitosť vstúpiť do zmluvných vzťahov
a spolupráce s tretími subjektmi“, pričom predmetom práce žalovaného mala byť povrchová úprava
kovov. Z písomnej zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 01.01.2016, ako aj z vyjadrenia strán sporu,
pritom vyplýva, že percentuálna sadzba odplaty (provízie) žalobcu sa mala odvíjať od hodnoty

sprostredkovaného obchodu. Zo žalovaných faktúr taktiež nebolo možné identifikovať konkrétne
obchody, ktoré mal žalobca sprostredkovať pre žalovaného. Vzhľadom k tomu, v dôsledku chýbajúcich
skutkových tvrdení, ktorých predmetom by bola identifikácia obchodov, za sprostredkovanie ktorých
si žalobca uplatnil odplatu fakturovanú žalovanými faktúrami, mal súd zato, že žalobca si v konaní
nesplnil tzv. povinnosť tvrdenia podľa § 150 ods. 1 CSP. V dôsledku neunesenia uvedeného bremena

tvrdenia následne žalobca v spore neuniesol ani dôkazné bremeno, keď v zmysle § 647 ods. 1 Obch.
zák. nepreukázal, že pre žalovaného sprostredkoval obchody, za ktoré fakturoval odplatu žalovanými
faktúrami. Súd mal zato, že v konaní nebolo preukázané, či žalovaný reálne uzavrel obchody, za
ktoré žalobca fakturoval odplatu žalovanými faktúrami, t.j. či žalovaný vykonal povrchovú úpravu na
komponentoch uvedených v žalovaných faktúrach, a či boli tieto obchody sprostredkované žalobcom.

Vzhľadomktomusúdžalobuozaplateniesumy57828,-€(§647ods.1Obch.zák.)s9%ročnýmúrokom
z omeškania zo sumy 9 595,80 € od 29.05.2019 do zaplatenia, zo sumy 9 823,80 € od 29.06.2019
do zaplatenia, zo sumy 9 973,20 € od 25.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 9 954,- € od 29.08.2019
do zaplatenia, zo sumy 8 878,80 od 28.09.2019 do zaplatenia, zo sumy 9 602,40 € od 29.10.2019
do zaplatenia (§ 369 ods. 1, 2 Obch. zák.) a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky v sume 240,- € (§ 369c ods. 1 Obch. zák.) v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
V konaní nebolo tiež preukázané omeškanie žalovaného so zaplatením žalovanej odplaty v sume
57 828,- €.

16. V súvislosti s procesnou povinnosťou tvrdenia súd poukazuje napr. na nález Ústavného súdu SR

sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 09.06.2020: „I. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v
súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou
dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného
bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého
každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre

ňu priaznivá a ktorej sa domáha. II. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie
aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej
relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu
skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.“ Taktiež podľa
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 6/2010 zo dňa 22.09.2010: „Okruh rozhodujúcich

skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma
zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako
aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca
(veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej

základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas
dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce
tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie
plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako
aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté

procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté
plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní
dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkovkonania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje
práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“

17. V konaní absentovali súdu viaceré skutkové tvrdenia od oboch strán sporu, najmä čo sa týka
právneho základu (napr. dohody strán) vzniku práva na žalovanú odplatu, ale tiež jej výšky, a to aj
s prihliadnutím na neurčitosť predmetu fakturácie v žalovaných faktúrach. Vzhľadom k tomu súd za
účelom vyjasnenia predmetu sporu a vydiskutovania si procesných možností, vrátane možnosti ukončiť
spor zmierlivým spôsobom nariadil, v zmysle § 168 ods. 1 CSP, v spore predbežné prejednanie sporu.

Na predbežnom prejednaní sporu dňa 17.04.2024 sa spor nepodarilo vyriešiť zmierom. V zmysle §
171 ods. 1 CSP súd preto určil, ktoré skutkové tvrdenia boli medzi stranami sporné, ktoré skutkové
tvrdenia považoval za nesporné, a tiež ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Zároveň,
v zmysle § 150 ods. 2 CSP, vyzval strany sporu na doplnenie chýbajúcich skutkových tvrdení.
Súd, okrem iného, konštatoval, že medzi stranami sú sporné žalované faktúry. Podľa žalovaného sú
fiktívne. Predbežne sa súdu javil ako sporný výpočet provízie fakturovanej žalovanými faktúrami. Súdu

predbežne absentovali skutkové tvrdenia o spôsobe výpočtu žalovanej provízie. Nebolo zrejmé, či
v predmete faktúry išlo o označenie výrobkov, ich počet alebo či provízia vychádzala z ceny, aké
percento predstavuje alebo akým iným spôsobom bola vypočítaná. Súd predbežne konštatoval, že
pokiaľ mala byť žalovanými faktúrami vyfakturovaná provízia, ktorá mala predstavovať časť ceny
výrobku, tak potom by bolo potrebné pri každej z faktúr konkretizovať: počet, typ, cenu výrobkov,

z ktorých provízia v danej faktúre vychádzala, a tiež obdobie, v ktorom boli vyrobené a prípadne doložiť
faktúry od Mann. Súd predbežne považoval žalované faktúry za nepreskúmateľné, a preto otázky
smeroval k doplneniu skutkových tvrdení, aby bolo možné preskúmať existenciu fakturovaného plnenia,
keďže podľa žalovaného fakturované plnenie neexistovalo. Predbežne mal súd zato, že nebolo zrejmé,
akým spôsobom bola vypočítaná fakturovaná provízia, z akých výrobkov a v ktorom období mali byť

vyrobené. Žalobca však napriek tomu, ani na predbežnom prejednaní sporu dňa 17.04.2024, skutkové
tvrdenia ohľadom identifikácie obchodov, za ktorých sprostredkovanie mala byť vyfakturovaná žalovaná
provízia, neuviedol. Uviedol, že v prvom rade bolo potrebné preukázať existenciu samotnej dohody
o výške provízie, kde v rámci výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu by sa žalobca vyjadril jednak
k samotnej existencii dohody o výške provízie a jednak aj k samotnému výpočtu. Poukazoval na to,

že aj v iných konaniach o obdobných faktúrach žalobcu mali súdy zato, že predtým, ako sa zaoberali
výpočtom provízie, resp. spôsobom určenia výšky fakturovanej sumy v jednotlivých faktúrach, bolo
potrebné v prvom rade preukázať existenciu dohody o výške provízie nad rámec písomnej dohody, a to
sa, podľa názoru žalobcu, bez výpovede svedkov a predložených listinných dôkazov nedá. Žalobca mal
zato, že v rámci predbežného prejednania sporu sa ustáli rozsah sporných a nesporných skutočností

a adekvátne sa potom k tomu strany zariadia a navrhnú dokazovanie.

18. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Predmetom sporu bolo zaplatenie provízie za obchody, ktoré mal žalobca
sprostredkovať pre žalovaného. Určenie obchodov, za ktorých si žalobca uplatnil (a aj fakturoval)

žalovanú províziu je teda základnou a rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie vo veci samej v tomto
spore, od ktorej závisí aj rozsah dokazovania vykonaného súdom. Vzhľadom k tomu, že žalobca riadne
neidentifikoval nezameniteľným spôsobom v konaní obchody, za ktorých sprostredkovanie si uplatnil
žalovanú províziu, nebolo možné za účelom ich preukázania vykonať dokazovanie. Ak nie je možné na
základe skutkových tvrdení strán sporu ustáliť obchody, za ktoré si žalobca uplatnil žalovanú províziu,

nie je potom možné posúdiť či je účelné vykonať stranami navrhnuté dokazovanie na ich preukázanie.
Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy.

19. Podľa § 153 ods. 1 prvej vety CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany, teda aj uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa veci
samej, včas. Žalobca mal v spore možnosť uviesť riadne vymedziť obchody, za ktoré si v konaní uplatnil
províziu už v žalobe, alebo aj v písomnom vyjadrení k odporu, alebo v po ňom nasledujúcom, ďalšom
písomnom vyjadrení žalobcu. Žalovaný už v odpore namietal neprehľadnosť a chaotickosť uplatnenej
provízie;rôznypopisfakturovanéhoplneniavofaktúrachaneexistujúcenárokyžalobcu,pričomvýslovne

poukázal aj na to, že „žalobca neuviedol, ako k fakturovaným sumám dospel a neuviedol ani len to,
v akej výške mala byť teda provízia v zmysle „následnej ústnej dohody“ medzi žalobcom a žalovaným
a ako sa vyčísľovala. Žalobca len odkázal na faktúry, ktoré priložil k návrhu.“. Žalovaný tiež v odpore
poukázal na rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 14Cb/19/2022 zo dňa 18.11.2022, v ktorom,podľa neho, v rámci odôvodnenia súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by vykonával akúkoľvek
činnosť, za ktorú by mu v konaní vznikol nárok na zaplatenie odplaty, ktorú si uplatnil na základe
faktúr za odguličkovanie. Napriek uvedenému žalobca v tzv. písomnej časti tohto konania, a ani na

predbežnomprejednanísporudňa17.04.2024obchody,zaktorýchsprostredkovaniesiuplatnilžalovanú
províziu, neuviedol takým spôsobom, by ich bolo možné overiť a preukázať. Vzhľadom k tomu súd,
v zmysle § 171 ods. 2 CSP, mal zato, že na predbežnom prejednaní sporu dňa 17.04.2024 bolo možné
a účelné rozhodnúť vo veci samej a za týmto účelom otvoril pojednávanie. Súd podotýka, že žalobca
je v spore právne zastúpený. O odročenie pojednávania nežiadal. Súd mal zato, že nie je účelné, ani

hospodárne nariaďovať pojednávanie na iný termín, nakoľko v dôsledku absencie skutkových tvrdení
ohľadom obchodov, za ktoré si žalobca v spore uplatnil žalovanú províziu, nebolo potrebné vykonať
dokazovanie inými dôkazmi, ako boli v spise už predložené listinné dôkazy. Súd mal tiež zato, že
i keby žalobca po predbežnom prejednaní sporu ešte dodatočne doplnil uvedené skutkové tvrdenia,
tieto by už ako prostriedky procesného útoku v zmysle § 153 ods. 1 CSP neboli uplatnené včas, keďže
žalobca ich mohol uviesť už v tzv. písomnej časti konania alebo na predbežnom prejednaní sporu, ak

by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, keďže išlo o základnú podmienku
pre uplatnenie žalovaných provízií, ktorú mal žalobca uviesť a vedieť odôvodniť už pri podaní žaloby,
a teda nešlo o žiadnu novú skutkovú okolnosť, ktorá by vyplynula až z predbežného prejednania sporu.
Aj s prihliadnutím na konanie pod sp. zn. 14Cb/19/2022, v ktorom bola žalobcom uplatnená provízia
obdobným spôsobom, vymedzenie obchodov, za ktoré si žalobca uplatnil províziu, nezameniteľným

spôsobom, teda nepredstavovala takú spornú skutkovú okolnosť, o ktorej by žalobca nevedel ešte ani
na predbežnom prejednaní sporu dňa 17.04.2024, alebo ktorú by nemohol v konaní predvídať alebo
ktorá by vyšla najavo až po tom, ako mal žalobca povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy.
Súd mal tiež zato, že preukázanie dohody, na základe ktorej bola uplatnená žalovaná provízia, nie je
podmienkou pre identifikáciu obchodov, za ktoré si ju žalobca uplatnil, v spore.

20. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov strán sporu a svedkov C. D. E.,
A. B. a pani F., nakoľko tieto výsluchy ako dôkazné prostriedky posúdil ako neúčelné, keďže žalobca
nešpecifikoval jednotlivé obchody takým spôsobom, aby bolo možné určiť, z akého konkrétneho
obchodu, ktorý mal sprostredkovať, si uplatnil žalovanú províziu, v dôsledku čoho nebolo zrejmé, aké

konkrétne obchody majú byť uvedenými dôkazmi v spore preukázané. Súd mal zato, že uvedené dôkazy
(navrhnuté výsluchy) boli uplatnené v zmysle § 153 ods. 1 CSP včas. Súd tiež nevykonal dokazovanie
emailom žalovaného odoslaným prijímateľovi chy-koroz, ktorého predmetom bola Faktúra č. 150101745
(listina založená v spise bola vytlačená 14.07.2015), ako ani k nemu pripojenou fotodokumentáciou
(v spise sp. zn. 36Cb/108/2023 na č.l. 292-313), nakoľko v spore nebolo, v zmysle § 187 ods. 1

CSP, preukázané, že tieto listiny získal žalobca zákonným spôsobom, keďže nebol účastníkom tejto
komunikácie, a tiež s ohľadom na absenciu skutkových tvrdení o sprostredkovaných obchodoch mal
súd zato, že vo vzťahu k výsledku konania (s ohľadom na neidentifikované a následkom toho aj
nepreukázané sprostredkované obchody) sú právne irelevantné.

21. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný uviedol žalované faktúry v kontrolnom výkaze
DPH, avšak, aj s ohľadom na námietky žalovaného v tomto konaní, uvedená skutočnosť nemá za
následok uznanie žalovaného záväzku v zmysle § 323 ods. 1 Obch. zák., a teda nezakladá vyvratiteľnú
domnienku o trvaní žalovaného záväzku.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal proti žalobcovi
náhradu 100% trov konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.