Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. august 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/146/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415201612
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1415201612.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Ľubomír Turza, s miestom
podnikania Galvaniho 12, 821 04 Bratislava, IČO: 40 698 785, zastúpený FAIRSQUARE advokátska
kancelária s. r. o., Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: Generali
Česká pojišťovna a.s., Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956,

konajúca prostredníctvom organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby Generali Poisťovňa, pobočka
poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, zastúpený
MST PARTNERS, s. r. o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, v konaní o
zaplatenie 362.209,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV č. k. 10Cb/64/2015 - 3135 zo dňa 14.6.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave návrh žalovaného zo dňa 17.04.2023 na prerušenie konania spis. zn.

2Cob/146/2022 z a m i e t a .

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 10Cb/64/2015 - 3135 zo dňa
14.6.2021 v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e a vo výroku II. a III.
z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č. k. 10Cb/64/2015 - 3135 zo dňa 14.6.2021 vo výroku I.
zamietol návrh na prerušenie konania, vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
362.209,26Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9,05%ročnezosumy150.000,-Eurod12.11.2014
do zaplatenia a zo sumy 212.209,26 Eur od 16.3.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku III. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si pôvodným návrhom uplatnil voči žalovanému
podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka nárok na zaplatenie primeraného preddavku vo výške
150.000,- Eur. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 7.4.2014 uzatvoril ako poistený so žalovaným ako
poistiteľom poistnú zmluvu č. 5720073795, predmetom ktorej bolo poistenie majetku a zodpovednosti
za škodu. Rozsah poistenia dohodnutý zmluvou predstavoval poistenie súboru hnuteľných vecí (vrátane

zásob, akými sú materiál, nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výrobky a tovar), tak
ako je stanovené vo Všeobecných poistných podmienkach živelného poistenia VPP PPZ 14 (ďalej
aj „VPP“), Zmluvných ustanoveniach a Doložkách pre poistenie hnuteľných vecí - živel ZU PPZ HV
14, Všeobecných poistných podmienok poistenia pre prípad škôd spôsobených krádežou vlámaním
alebo lúpežou VPP PPKL 14, Zmluvných ustanoveniach a Doložkách pre poistenie hnuteľných vecí -
krádež a lúpež ZLJ PPKL14, Limitoch plnenia a spôsobov zabezpečenia hnuteľných vecí stanovených

na základe čl. XII. VPP PPKL 14, pre prípad ich poškodenia alebo zničenia požiarom, ostatnými
živlami, krádežou vlámaním, úmyselným poškodením a vandalizmom. Dňa 13.7.2014 cca o 23:30 h.došlo k poistnej, resp. škodovej udalosti - číslo škodovej udalosti 309 103 7073, kedy bol v dôsledku
požiaru v prenajatých skladových priestoroch a predajni zničený hnuteľný majetok žalobcu (vrátane
zásob, akými sú materiál, nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výrobky a tovar). Vznik

škodovej udalosti žalobca telefonicky oznámil žalovanému 14.7.2014 a v ten istý deň v zmysle § 799
Občianskeho zákonníka vyhotovil písomné Oznámenie škody z poistenia majetku, v ktorom uviedol
predpokladanú výšku škody 400.000,- Eur v dôsledku znehodnotenia a zničenia predajne a skladu
autodielov. Žalovaný oznámenie prevzal dňa 15.7.2014. Dňa 14.7.2014 a 16.7.2014 bola žalovaným
vykonaná obhliadka, počas ktorej boli vyhotovené zápisy a žalovaným podrobná fotodokumentácia

poistených zničených a poškodených vecí vnútri priestorov. Následne došlo k vytriedeniu poškodeného
a zničeného hnuteľného majetku do kontajnerov. Dňa 14.7.2014 bola vlastníkovi pozemku Slovenskou
inšpekciou životného prostredia uložená povinnosť upraviť kontaminovaný terén v mieste úniku
nebezpečných látok, zabezpečiť zneškodnenie kontaminovanej zeminy a nebezpečných odpadov
odborne spôsobilou osobou oprávnenou nakladať s nebezpečným odpadom a zabezpečiť odborný
hydrogeologický posudok za účelom posúdenia znečistenia v nespevnenom teréne a predložiť ho

inšpekcii do 18.7.2014. Dňa 15.7.2014 sa uskutočnilo stretnutie žalovaného, vlastníka pozemku,
na ktorom došlo ku škodovej udalosti a právneho zástupcu žalobcu, na ktorom bolo na základe
súhlasu žalovaného odsúhlasené ďalšie vypratávanie požiarom poškodeného a zničeného hnuteľného
majetku z dôvodu environmentálnych rizík. Dňa 16.7.2014 žalobca zabezpečil roztriedenie zničených
a poškodených vecí tak, aby bolo možné vykonať doobhliadku, žalovaný v ten istý deň doobhliadku

vykonal a v popise skutkového stavu v čase obhliadky navrhol zabezpečiť odvoz a zneškodnenie
tovaru v kontajneri, nakoľko považoval obhliadku obsahu kontajnera za bezpredmetnú. Dňa 25.7.2014
žalobca predložil žalovanému súpis poškodených hnuteľných vecí obsahujúci úplný zoznam poistených
hnuteľných vecí zistených z doobhliadky, ktoré boli poškodené v dôsledku škodovej udalosti, označenie
stupňa ich poškodenia podľa tam uvedenej legendy, ktorý zodpovedá zistenému rozsahu poškodenia

z doobhliadky. Žalovaný podpisom potvrdil vyhlásenie, že súpis hnuteľných vecí na listoch označených
ako skladový tovar na str. 1 až 88 ku dňu 10.7.2014 predstavuje úplný zoznam poistených hnuteľných
vecí zistených z doobhliadky, označenie stupňa poškodenia podľa legendy, ktorá je súčasťou
predmetného súpisu a zodpovedá zistenému rozsahu poškodenia z doobhliadky. Súpis bol vykonaný
na základe priloženého zápisu z doobhliadky. Právny zástupca žalobcu po vykonaní obhliadok

priebežne preposielal, resp. osobne odovzdal žalovanému ním vyžiadané podklady a daňové doklady
preukazujúce hodnotu vecí v súpise v prílohách 1 až 5. Dňa 31.7.2014 zaslal právny zástupca žalobcu
žalovanému žiadosť o udelenie písomného súhlasu s likvidáciou hnuteľných veci uvedených v súpise,
ktorý žalovaný udelil dňa 1.8.2014. Nakoľko boli naplnené všetky podmienky § 797 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, vyšetrovanie nebolo žalovaným vykonané bez zbytočného odkladu, neskončilo do jedného

mesiaca po tom, ako sa žalovaný o poistnej udalosti dozvedel a napriek žiadostiam nesplnil povinnosť
poskytnúť primeraný preddavok poistného plnenia, žalobca nárok uplatnil na súde.

3. Uznesením č. k. 10Cb/64/2015-345 zo dňa 07.04.2016 súd prvej inštancie pripustil žalobcom
navrhnutú zmenu žaloby zo dňa 21.03.2016 tak, že sa domáha od žalovaného zaplatenia sumy

362.209,26 Eur s príslušenstvom, ktorá už predstavuje celkovú uplatnenú sumu voči žalovanému titulom
nároku na poistné plnenie.

4. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie namietal, že mu nie je známy právny základ nároku,
nakoľko v súvislosti s poistnou udalosťou prebiehalo trestné stíhanie, ktoré nebolo v tom čase skončené.

Ďalej namietal, že žalobcovi nárok na poistné plnenie nevznikol, keď podľa čl. I bod 1 všeobecných
poistných podmienok sa poistenie vzťahuje na hnuteľné veci, ktorých vlastníkom je poistený a ktoré sú
jednotlivo uvedené v poistnej zmluve alebo sú neoddeliteľnou súčasťou v poistnej zmluve vymedzeného
súboru vecí. Poistenie sa na tieto veci vzťahuje, ak nie je v poistnej zmluve dohodnuté inak, iba za
predpokladu, že sú evidované v účtovníctve alebo prípadne inej operatívnej evidencii poisteného. Podľa

čl. VIII bod 1 písm. I VPP PPZ 14 je poistený povinný viesť účtovníctvo spôsobom a v rozsahu povinností
stanovených príslušnými právnymi predpismi a v prípade, ak to súvisí s poistením alebo so šetrením
poistnej udalosti, bez zbytočného odkladu predložiť vyžiadané účtovné doklady poisťovateľovi. Podľa
čl. XI bod 16 VPP PPZ 14, v prípade, ak uvedie poistený poisťovateľa do omylu v otázke splnenia
podmienok na poskytnutie poisteného plnenia a takýmto spôsobom sa snaží vylákať od poisťovateľa

poistné plnenie, poisťovateľ nie je povinný poskytnúť poistné plnenie. Vykonané ohliadky ani predložené
doklady nepreukázali, že hnuteľné veci podľa súpisu zo dňa 15.3.2016 sa nachádzali v mieste
škodovej udalosti. Odborným šetrením predložených účtovných dokladov nebola preukázaná evidencia
hnuteľných veci podľa predloženého súpisu v účtovníctve žalobcu, čo je základnou podmienkou vznikunároku na poistné plnenie. Požadované inventarizačné záznamy z inventarizácie zásob za roky 2012
až 2014 vrátane záznamu fyzickej inventúry zásob, ani registre zásob za roky 2012 až 2015 žalobca
nepredložil z dôvodu ich zničenia pri poistnej udalosti, nepreukázal, že tvrdené poškodené resp. zničené

veci boli zaevidované v jeho účtovníctve a teda boli predmetom poistenia. Žalovanému nie je známy
dôvod, pre ktorý žalobca nepredložil záznamy, ktoré mali byť vyhotovené po škodovej udalosti v rokoch
2014 a 2015, ktoré škodová udalosť zničiť nemohla. Žalovaný tak mohol vychádzať iba z výkazu
majetku a záväzkov v jednoduchom účtovníctve žalobcu k 31.12.2013, z ktorého vyplýva, že hodnota
zásob bola k 31.12.2013 na úrovni 388.931,- Eur. Žalobca nepreukázal, že mu vznikla škoda na veciach

evidovaných v jeho účtovníctve, teda na poistených veciach, nebolo možné priznať poistné plnenie.
Samotný súpis nepreukazuje, že veci v ňom uvedené boli evidované v účtovníctve žalobcu.

5. Žalovaný ďalej namietal, že dňa 25.07.2014 predložil žalobca likvidátorovi súpis, v ktorom boli
vyznačené aj kovové autosúčiastky, ktoré X. S. neobhliadol, ako aj takzvaný ostatný tovar, ktorý sa
mal v čase tretej obhliadky (22.07.2014) nachádzať v regáloch a ktorý nebol obhliadnutý. Pri likvidácii

predajne po požiari bol na základe doložených účtovných dokladov odovzdaný na likvidáciu odpad v
nasledovnej štruktúre: 1,86 t nebezpečný a kontaminovaný odpad (likvidácia 5.8.2014), 1,86 t zmiešané
obaly (likvidácia 6.8.2014),
1,38 t zmiešané obaly (likvidácia 7.8.2014), spolu 5,11, 2,53 t kovový šrot (likvidácia 2.8.2014). Na
základerozboruštruktúryvybranejčastipoškodenýchkovovýchdielovbolozistené,žepodľadofoteného

Súpisu a počtu ks vybraných kovových dielov bola hmotnosť 7.096 kg, jedná sa asi o 20% náhradných
dielov z deklarovaného celkového množstva náhradných dielov na zásobách v sklade a ide o zostatkovú
hmotnosť kovových dielov, ktoré nemohli pri požiari sublimovať a museli by zostať na mieste požiaru.
Žalobca deklaroval odovzdanie kovového odpadu do zberných surovín v hmotnosti 2530 kg a tiež
poškodenie 3175 filtrov, 107 ks svetlometov, 705 ks termostatov, 2309 ks stieračov, 108 ks tyčka

riadenia, 33 ks turbodúchadiel, 2166 sviečok, ktoré tiež pozostávali z kovových častí, čo sa na hmotnosti
likvidovaného kovového šrotu rovnako muselo prejaviť. Žalovaný uvádza, že všetok tovar, tak ako je
uvedený v súpise sa nemohol fyzicky zmestiť do priestorov žalobcu na Galvaniho ulici.

6. V prípade skladových zásob žalovaný namietal, že ak by aj predložený súpis zodpovedal skutočnosti,

tak na základe žalobcom tvrdeného rozsahu poškodených, resp. zničených vecí a k nim pridružených
legiend neobstojí žalobcom vyčíslená výška požadovaného poistného plnenia, nakoľko určenie výšky
poistného plnenia na základe obstarávacích cien vecí nemá oporu vo všeobecných poistných
podmienkach. K jednotlivým zložkám skladových zásob žalobca priradil nasledovné legendy: A1
zhorené, A2 roztavené, A3 deformované teplom, B1 zatečené hasiacou vodou, B2 zhrdzavené hasiacou

vodou, C zadymené a neočistiteľné obaly, C1 kontaminované, D Dobré a použiteľné, D1 Použiteľné za
zníženú cenu. Legendy Al a A2 zodpovedajú zničeným zásobám. Žalobca mal v takom prípade svoj
nárok na poistné plnenie vyčísliť tak, že by určil sumy zodpovedajúce nákladom na znovuzriadenie
zničených vecí. Legendy A3, B1, B2, C a C1 môžu zodpovedať znehodnoteným alebo poškodeným
zásobám.Priznehodnotenýchzásobáchmalžalobcaurčiťnímpožadovanúvýškupoistnéhoplneniaako

rozdiel medzi poistnou hodnotou a ich skutočnou hodnotou po znehodnotení. V prípade poškodených
zásob mal žalobca vyčísliť požadované poistné plnenie ako sumu potrebnú na ich opravu alebo úpravu,
od ktorej treba odpočítať cenu zvyškov poškodených zásob a sumu, o ktorú sa zmenšili obvyklé náklady.

7. Súd prvej inštancie ako nesporný posúdil skutkový stav, že žalobca dňa 07.04.2014 uzatvoril so

žalovaným poistnú zmluvu č. 5720073795, predmetom ktorej bolo poistenie majetku a zodpovednosti za
škodu,dňa13.07.2014ccao23:30hod.došlokpoistnej,resp.škodovejudalosti-čísloškodovejudalosti
309 103 7073 v mieste poistenia, kedy bol v dôsledku požiaru v prenajatých skladových priestoroch
a predajni zničený hnuteľný majetok žalobcu (vrátane zásob, akými sú materiál, nedokončená výroba,
polotovary vlastnej výroby, výrobky a tovar), že dňa 14.07.2014 žalobca telefonicky oznámil žalovanému

vznik škodovej udalosti a v ten istý deň vyhotovil písomné Oznámenie škody z poistenia majetku,
v ktorom uviedol predpokladanú výšku škody 400.000,- Eur, ktoré žalovaný prevzal 15.07.2014.
Ďalej za nesporné posúdil, že dňa 14.07.2014 a 16.07.2014 bola žalovaným vykonaná obhliadka,
počas ktorej boli vyhotovené zápisy a fotodokumentácia, následne došlo k vytriedeniu majetku do
kontajnerov. Dňa 14.07.2014 bola vlastníkovi pozemku Slovenskou inšpekciou životného prostredia

uložená povinnosť upraviť kontaminovaný terén. Dňa 15.07.2014 sa uskutočnilo stretnutie, ktorého sa
zúčastnil žalovaný, p. D. ako vlastník a prenajímateľ pozemku, na ktorom bolo odsúhlasené ďalšie
vypratávanie poškodeného a zničeného hnuteľného majetku, dňa 16.07.2014 žalobca zabezpečil
roztriedenie zničených a poškodených vecí, aby bolo možné vykonať doobhliadku, ktorú žalovanýv ten istý deň vykonal a v popise skutkového stavu v čase obhliadky navrhol zabezpečiť odvoz a
zneškodnenietovaru(hnuteľnéhomajetku)vkontajneri,nakoľkopovažovalobhliadkuobsahukontajnera
za bezpredmetnú. Dňa 25.07.2014 predložil žalobca žalovanému súpis poškodených hnuteľných vecí,

žalovaný podpisom potvrdil vyhlásenie, že súpis hnuteľných vecí nachádzajúci sa v tomto spise na
listoch označených ako skladový tovar ku dňu 10.07.2014 na stranách označených 1 až 88 predstavuje
úplný zoznam poistených hnuteľných vecí zistených z doobhliadky vykonanej v mieste poistnej udalosti,
ktoré boli poškodené v dôsledku poistnej udalosti a označenie stupňa ich poškodenia podľa legendy,
zodpovedá zistenému rozsahu poškodenia z doobhliadky. Žalobca po vykonaní obhliadok priebežne

doručoval žalovanému žiadané podklady a daňové doklady preukazujúce okrem iného hodnotu vecí
spísaných v Súpise v prílohách 1 až 5. Dňa 31.07.2014 zaslal právny zástupca žalobcu žiadosť
o udelenie písomného súhlasu žalovaného s likvidáciou hnuteľných veci uvedených v súpise, ktorý
žalovaný udelil dňa 01.08.2014.

8. Súd prvej inštancie vyhodnotiac obranu žalovaného uviedol, že spornosť uplatneného nároku

žalovaný odôvodnil okrem iného tým, že žalobca nemal mať poškodené hnuteľné veci riadne
zaúčtované, v poškodených priestoroch sa podľa žalovaného nemohlo nachádzať toľko hnuteľných
vecí ako žalobca deklaroval. Podľa súdu prvej inštancie zásadnou spornou otázkou v konaní bolo, či
je žalobcom uplatnený nárok dôvodný, vzhľadom na tvrdenia žalovaného, ktorý v konaní tvrdil, že v
danom objekte, priestore sa nemohlo nachádzať toľko hnuteľných vecí, ktoré boli uvedené v súpise a

taktiež tvrdil, že žalobca nemal poškodené veci riadne vedené v účtovníctve, čo by znamenalo výluku
z poistenia.

9. Súd prvej inštancie v bode 11 odôvodnenia uviedol dôkazy, ktoré v rámci procesného útoku predložil
žalobca, v bode 12 uviedol, ktoré dôkazy navrhol vykonať a predložil súdu žalovaný a osobitne uviedol,

že vykonal výsluchy svedkov p. S., Z., S., I., S., Z.. Skutkový stav právne posúdil podľa § 1 ods. 2 prvá
a druhá veta zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 788 ods. 1, § 795 ods. 1, § 797 ods. 1 až 4
Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods.1 a ods. 2 nariadenia vlády SR
č. 21/2013 Z. z. Nárok žalobcu posúdil ako dôvodný. Konštatoval, že žalovaný sa snažil preukázať, že
nárok nie je dôvodný, nakoľko v objekte, kde došlo k požiaru, sa nemohlo nachádzať toľko hnuteľných

vecí, ktoré boli uvedené v súpise a taktiež tvrdil, že žalobca nemal poškodené veci riadne vedené v
účtovníctve, čo by znamenalo výluku z poistenia.

10. Súd prvej inštancie neprisvedčil obrane žalovaného, že mali byť porušené resp. nesplnené
všeobecné poistné podmienky, čl. I bod 1, podľa ktorého poistenie sa vzťahuje na hnuteľné veci,

ktorých vlastníkom je poistený a ktoré sú jednotlivo uvedené v poistnej zmluve alebo sú neoddeliteľnou
súčasťou v poistnej zmluve vymedzeného súboru vecí. Poistenie sa na tieto veci vzťahuje, ak nie je v
poistnej zmluve dohodnuté inak iba za predpokladu, že sú evidované v účtovníctve poisteného alebo
prípadne v inej operatívnej evidencii poisteného. Podľa čl. VIII bod 1 písm. I všeobecných poistných
podmienok, poistený je povinný viesť účtovníctvo spôsobom a v rozsahu povinností stanovených

príslušnými právnymi predpismi a v prípade, ak to súvisí s poistením alebo so šetrením poistnej
udalosti bez zbytočného odkladu predložiť vyžiadané účtovné doklady poisťovateľovi. Podľa čl. XI
bod 16 všeobecných poistných podmienok, v prípade, ak uvedie poistený poisťovateľa do omylu v
otázke splnenia podmienok na poskytnutie poisteného plnenia a takýmto spôsobom sa snaží vylákať od
poisťovateľa poistné plnenie, poisťovateľ nie je povinný poskytnúť poistné plnenie. Žalovaný uviedol, že

odborným šetrením účtovných dokladov žalobcu zistil porušenie zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
Súd prvej inštancie konštatoval, že záver žalovaného o porušení zákona o účtovníctve nebol preukázaný
a tvrdenie žalovaného považoval za nedôvodné aj v nadväznosti na expertný posudok TPA Horwath a
z listinných dôkazov tiež vyplynulo (č. l. 1620 - 1621), že žalobca predložil žalovanému pri súčinnosti k
likvidácii k poistnej udalosti účtovné doklady na zhruba 6700 listoch.

11. Súd prvej inštancie znalecký posudok organizácie Experta vyhodnotil ako nepresvedčivý a
neprihliadal naň pri rozhodovaní o podanej žalobe. Uviedol, že žalobca úspešne spochybnil znalecký
posudok ako celok, spôsob vypracovania, ako aj jeho závery. Súd prvej inštancie vyslovil záver, že
považuje za krajne nepravdepodobné, že spracovanie objektívneho znaleckého posudku v obdobnom

prípade, keď neexistuje budova, kde malo dôjsť k poistnej udalosti, keď neexistuje tovar, ktorý mal byť
poistnou udalosťou poškodený či zničený, keď znalec nepracoval s inými podkladmi a informáciami
len zadanými zadávateľom - žalovaným, je vôbec možné. Nepresvedčivosť záverov súkromného
znaleckého posudku vidí v tom, že na základe jednotlivých otázok zadania znalec použil pre dosiahnutievýsledku premenné, ktoré mohol len odhadnúť, nakoľko nedisponoval hodnovernými údajmi, na základe
ktorých by mohol dospieť k hodnoverným záverom, za účelom objektívneho poznania veci a zistenia
potrebných informácií neoslovil žalobcu. K otázke č. 1a znalec pre jasný záver musí poznať aj objem

nehnuteľnosti, v ktorej sa poškodené veci mali nachádzať. Znalec však vychádzal z katastrálnej mapy,
listu vlastníctva a náčrtu odhadovaného spôsobu rozmiestnenia regálov, na ktorých mali byť tovary
umiestnené, vnútornú výšku priestoru odhadol na 2 metre, v doplnení č. 1 ZP 2,5 m, z akej výšky
teda znalec vychádzal je nejasné. Nevedel tiež o rozsiahlych pivničných priestoroch, ktoré ako tvrdil
žalobca existovali. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani so závermi odpovede na otázku 1b ohľadom

vyhotovenia objemovej analýzy množstva tovaru, ktorý mohol byť uskladnený v priestore, nakoľko nie
je zrejmé, akou metódou postupoval, na základe akého postupu dospel k výberu položiek tovaru, ktoré
použil ako vzorku pre objemový výpočet. Podľa súdu prvej inštancie znalec musel vychádzať len z
predpokladov o rozmeroch nehnuteľnosti, druhu a umiestnení regálov, rozmeroch a druhu tovarov (s
obalom, bez obalu), spôsobe skladovateľnosti. Už samotný fakt, že základným údajom pre jednotlivé
výpočty bol náčrt, teda celkom zjavne neexaktná veličina - odhad priestorového riešenia, typu a druhu

regálov, odhad výšky miestností je podľa súdu prvej inštancie diskvalifikujúci pre akékoľvek exaktnejšie
závery.

12. V prípade hmotnostnej analýzy súdu prvej inštancie nie je zrejmé, odkiaľ znalec čerpal údaje o
hmotnosti ním určených dielov, od ktorej odvíjal rozpor s deklarovaným odvezeným kovovým odpadom

2530 kg a hmotnosťou, ktorú kovový odpad podľa žalovaného musel mať. Podľa súdu prvej inštancie
je nesporné, že bol odvezený kovový odpad minimálne v hmotnosti 2530 kg, ale žalovaným tvrdená
skutočnosť, že táto hmotnosť mala predstavovať všetok kovový odpad preukázaná nebola a podľa
názoru súdu prvej inštancie nemožno vyvodiť jednoznačný záver, ktorý by vylučoval žalobou uplatnený
nárok, čo i len v časti. Na dokreslenie pochybností o presnosti a presvedčivosti znaleckého posudku súd

prvej inštancie uviedol, že svedok (t. j. znalec) nevedel presne odpovedať na žalobcom položenú otázku,
ako pri vodnej pumpe určili kvalifikovaným odhadom 0,124% podiel kovu, pričom súdu prvej inštancie je
z jeho činnosti známe a považuje za fakt, že vodná pumpa ako súčasť (súčiastka) vozidla, ktorá poháňa
obeh chladiacej vody v motore, je takmer celokovová súčiastka (kovové telo, ložiská, osky, hnacia vrtuľa
môže byť aj plastová) s minimálnym množstvom nekovových súčastí. Záver znalca k otázke 2b, že

všetky kovové diely zo súpisu mohli mať hmotnosť 17.400 kg súd prvej inštancie bez ďalšieho odmietol,
nakoľko postup ako k tomuto údaju znalec dospel, vyšiel len na základe dedukcií a hrubého odhadu.

13. Záver znalca v odpovedi na otázku č. 3, či je technicky možné, aby kovové diely zo súpisu boli
zhorené, roztavené a deformované teplom podľa zadelenia A1, A2, A3 súd prvej inštancie vyhodnotil

ako rozporuplný a neprijateľný z dôvodu, že je mimo špecializáciu znaleckej organizácie, pričom
odborné vyjadrenie p. A. bolo vypracované neskôr ako samotný znalecký posudok. Okrem toho súd
prvej inštancie ako neprijateľný, resp. rozporuplný vyhodnotil záver znalca v odpovedi na otázku č. 3,
že je teoreticky možné, aby kovové diely zo súpisu boli zhorené, roztavené a deformované teplom,
ale technicky nie je možné, aby kovové diely zo súpisu boli zhorené, roztavené a deformované teplom

poškodením v zmysle zadelenia A1, A2, A3 podľa súpisu, nakoľko toto zadelenie je v rozpore s
predloženou fotodokumentáciou.

14. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani so záverom znalca k otázke 4b, kde stanovil výšku skutočnej
škody metódou kvalifikovaného odhadu, pokiaľ by rozsah tovaru a jeho poškodenia zodpovedal údajom

uvedených v súpise poškodených hnuteľných vecí zo dňa 25.07.2014, a to v sume 165.300,26 Eur,
ku ktorej dospel tak, že k jednotlivým položkám určil percentuálnu mieru poškodenia, ktorá sa pretavila
do ceny položky. Zoznam položiek sa nachádza na č. l. 66 - 152 znaleckého posudku. Znalec pri
určovaní miery poškodenia vychádzal z fotografií a vlastného úsudku. Súd prvej inštancie uviedol, že
síce nespochybňuje metódu kvalifikovaného odhadu ako metódu znaleckého skúmania ani spôsobilosť

znalca v príslušnom odbore kvalifikovane odhadnúť rozsah poškodenia pri hnuteľnej veci, ktorú vie
fyzicky obhliadnuť (prípadne vykonať potrebné merania, v istých prípadoch), zistiť mieru poškodenia,
zníženie funkčnosti, zachovanie (zmenu) fyzikálnych vlastností, objemu, rozmerov. Avšak spôsob ako
dospel znalec k svojmu záveru v prejednávanej veci a v konkrétnej otázke považoval za nevierohodný,
nakoľko pracoval viac s odhadmi ako presnými vstupnými dátami.

15. Súd prvej inštancie uviedol, že pre rozhodnutie považoval za najzásadnejšie dôkazy súpis
poškodených vecí, výpoveď svedka S. a svedkyne S.. Súd prvej inštancie vyjadril jednoznačný nesúhlas
s tvrdením žalovaného, že súpis spísal poškodený a pán S. ho len podpísal a ustálil, že p. S. súpispodpísal ako žalovaným určená a poverená osoba, preto je súpis pre proces likvidácie udalosti a z toho
vyplývajúcich nárokov dokumentom vydaným žalovaným prostredníctvom svojho povereného zástupcu
svedka S.. Skutočnosť, že p. S. sa rozhodol pri súpise poškodených vecí vychádzať z podkladov, pri

tvorbe ktorých kooperoval žalobca, podľa súdu prvej inštancie nemôže byť žalobcovi na ťarchu. Za
zásadnýargumentsúdprvejinštanciepovažovalajvýpoveďlikvidátorkyžalovaného,ktorádohliadalana
priebeh likvidácie a 1.8.2014 vydala súhlas s likvidáciou hnuteľných vecí uvedených v súpise. Uviedla,
že súhlas na likvidáciu by nedala, ak by mala pochybnosť, že súpis je riadnym dokumentom a výstupom
z obhliadok. Súd prvej inštancie považoval za dôležité uviesť, že bolo výlučne v rukách žalovaného, aby

namietanú nemožnosť umiestnenia množstva a druhu tovaru v priestoroch preukazoval už pri prvých
úkonoch - obhliadkach, súpise poškodených vecí, čím mohol a mal predísť nezrovnalostiam pri likvidácii
poistnej udalosti a podaniu žaloby. V žiadnom prípade nemôže obstáť postoj žalovaného, že by to bolo
časovo náročné a za technika by niekto iný musel vykonávať inú prácu. Bolo jednoducho povinnosťou
žalovaného riadne vykonať obhliadku, aby nemohli vzniknúť pochybnosti o množstve poškodeného
tovaru. Všetky následné kroky žalovaného smerujúce k spochybneniu uplatneného nároky podľa názoru

súdu prvej inštancie nie sú spôsobilé spochybniť a zmeniť jeho vlastné kroky a postupy na začiatku
likvidácie poistnej udalosti.

16. Výšku uplatneného nároku považoval súd prvej inštancie za preukázanú a odôvodnenú. Žalobca
ustálil výšku nároku ako súčet hodnoty hnuteľných vecí, zásob vo výške 347.059,86 Eur, hodnotu vecí

uvedených v súpise, ktoré neboli určené na ďalší predaj 13.064,50 Eur, náklady na úhradu troch faktúr:
za zneškodnenie a vývoz odpadu - 977,12 Eur, za prenájom kontajnerov 419,40 Eur, faktúra za práce
súvisiace so škodovou udalosťou 1.067,88 Eur.

17. Rozhodnutie o uplatnenom príslušenstve súd prvej inštancie odôvodnil tak, že žalobca si nárok na

úrok z omeškania uplatnil zvlášť z pôvodnej uplatnenej sumy preddavku vo výške 150.000,- Eur vo
výške 9,05% ročne od 12.11.2014 a zo zvyšnej sumy 212.209,26 Eur od 16.03.2016, takto uplatnený
nárok súd prvej inštancie nepovažoval za rozporný so zákonom a skutočnosť, že suma 150.000,- Eur
predstavuje pôvodne uplatnený nárok na preddavok podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čase
rozhodovania predstavuje časť celkovo uplatnenej sumy neznamená, že by uplatnený úrok z omeškania

bol uplatnený v rozpore so zákonom. Výšku úroku z omeškania si podľa súdu prvej inštancie žalobca
tiež uplatnil v súlade so zákonom.

18. Súd prvej inštancie k návrhom na vykonanie dokazovania uviedol, že zamietol návrh na doplnenie
dokazovania znaleckým dokazovaním ohľadom množstva a veľkosti tovaru, nakoľko ho považoval za

nehospodárny, k tejto otázke prebehlo rozsiahle dokazovanie a súd nepovažoval za reálne získať
iné údaje k vyriešeniu tejto otázky, ako už boli v konaní prezentované. Taktiež netrval na žalovaným
navrhnutom výsluchu žalobcu, nakoľko tento bol v konaní riadne právne zastúpený, jeho účasť
nepovažoval za nutnú a jeho zdravotný stav vylučujúci účasť na pojednávaní za preukázaný. Ďalej
súd prvej inštancie nevykonal dôkaz oboznámením sa s trestným spisom ČVS: ORP-1131/4-VYS-

B2-2014TV, nakoľko to pre posúdenie a vyhodnotenie veci nepovažoval za účelné a hospodárne. Podľa
§ 181 ods. 4 CSP tiež neprihliadal na dôkazné návrhy a skutkové tvrdenia predložené po 20 dňovej
lehote uloženej na pojednávaní konanom 23.10.2019.

19. Zamietnutie návrhu na prerušenie konania zo dňa 10.09.2020 súd prvej inštancie odôvodnil tým, že

návrh odôvodnil žalovaný tým, že podal trestné oznámenie na základe skutkového stavu súvisiaceho s
prejednávanou vecou. Je pravdou, že ak by vo veci požiaru bolo vedené trestné konanie s konkrétnou
obvinenou osobou, s najväčšou pravdepodobnosťou by konanie prerušil. Avšak trestné stíhanie začína
vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania, do skončenia dokazovania a vyhlásenia rozsudku súd
nemal vedomosť o začatí trestného stíhania na základe podaného trestného oznámenia.

20. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) podľa zásady úspechu vo veci.

21. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu, voči všetkým výrokom má za to,

že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces z dôvodov (§ 365 ods. 1
písm. b CSP); konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 365 ods. 1 písm. d CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenierozhodujúcichskutočností(§365ods.1písm.eCSP),súdprvejinštanciedospelnazákladevykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h CSP). Napadnutý rozsudok

považuje za nezákonný a nesprávny, nepreskúmateľný a arbitrárny, žiada odvolací súd, aby ho zmenil
tak, že žalobu zamietne a k náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania zaviazal žalobcu,
alternatívnenapadnutýrozsudokzrušilaprerušilkonaniedoprávoplatnéhoskončeniatrestnéhokonania
iniciovaného žalovaným trestným oznámením zo dňa 8.9.2020 podaným na Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru v Bratislave II.

22.Zhľadiskaskutkovéhožalovanýzdôraznil,ženazákladevykonanéhošetreniadňa15.3.2016ukončil
likvidáciu škodovej udalosti č. 3091037073 bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodov, že vykonané
ohliadky ani žalobcom predložené doklady nepreukázali, že veci podľa Súpisu poškodených hnuteľných
vecí sa nachádzali v mieste vzniku škodovej udalosti, odborným šetrením predložených účtovných
dokladov nebola preukázaná evidencia hnuteľných veci podľa súpisu v účtovníctve žalobcu, čo je

základnou podmienkou vzniku nároku na poistné plnenie, žalobca odpoveďou na Žiadosť o doplnenie
údajov k škodovej udalosti zo dňa 16.12.2015 doručenou žalovanému dňa 22.2.2016 uviedol, že
vyžiadané účtovné doklady potrebné pre posúdenie nároku na poistné plnenie nepredloží. Z výsledkov
šetrenia, ustanovení Poistnej zmluvy podľa žalovaného vyplýva, že neboli splnené podmienky nároku
na poistné plnenie, ani preukázaný rozsah uplatneného nároku a žalobca zároveň svojím konaním

uviedol poisťovňu do omylu v otázke splnenia podmienok pre poskytnutie poistného plnenia. Uznesenie
č. k. 10Cb/64/2015-345 zo dňa 07.04.2016 o pripustení zmeny žaloby následne nastavilo v danej veci
predmet konania, ktorý sa odvíjal od obsahu oznámenia o likvidácii škodovej udalosti. S ohľadom na už
citovaný obsah oznámenia o likvidácii škodovej udalosti možno zhrnúť, že žalovaný odmietol poskytnúť
žalobcovi poistné plnenie z dôvodu, že: a) žalobca uviedol žalovaného do omylu v otázke splnenia

podmienok na poskytnutie poistného plnenia (s odkazom na čl. XI bod 16 VPP), b) nebola preukázaná
evidencia hnuteľných vecí, ktoré mali byť škodovou udalosťou postihnuté vo účtovníctve žalobcu, čo je
základnou podmienkou vzniku nároku na poistné plnenie (s odkazom na Čl. I bod 1 VPP). Žalovaný v
oznámení o likvidácii škodovej udalosti poprel, že by sa na mieste škodovej udalosti mohli nachádzať
všetky žalobcom deklarované (poškodené či zničené veci). Úlohou súdu prvej inštancie bolo zistiť, či

dôvody, pre ktoré žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie v celom rozsahu, boli (skutkovo a právne)
opodstatnené alebo nie a ak by neidentifikoval dôvody odmietnutia poskytnutia poistného plnenia za
opodstatnené, posúdiť dôvodnosť námietky žalovaného, podľa ktorej sa na mieste škodovej udalosti (4
miestnostiach prevádzky žalobcu) nenachádzali všetky žalobcom deklarované (poškodené či zničené)
veci. Zároveň vzhľadom na vyjadrenie žalovaného k zmenenej žalobe zo dňa 9.5.2016 vysporiadať sa

s námietkou nesprávne určenej výšky žalovanej sumy.

23. Žalovaný namieta porušenie § 181 ods. 2 CSP súdom prvej inštancie, nakoľko po tom, čo uznesením
zo dňa 07.04.2016 sp. zn, 10Cb/64/2015-345 pripustil zmenu žaloby, neuviedol predbežné právne
posúdenieveci,pričomprávnyzákladavýškauplatňovanéhonárokužalobcu,akoajobranažalovaného,

boli po zmene žaloby zásadne zmenené. Súd prvej inštancie vyslovil predbežné právne posúdenie veci
na pojednávaní dňa 3.2.2016, keď bol predmetom konania nárok na priznanie primeraného preddavku
poistného plnenia podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka vo výške 150.000,- Eur. Súd prvej
inštancietedapredbežnéprávneposúdenieprezentovalohľadneposúdeniasplneniapodmienoknároku
žalobcu na poskytnutie primeraného preddavku. V tom čase nebola skončená likvidácia škodovej

udalosti, neboli známe dôvody odmietnutia poskytnutia poistného plnenia. Správa o likvidácii škodovej
udalosti bola vydaná až dňa 15.3.2016. Následne súd prvej inštancie už žiadne predbežné právne
posúdenie neprezentoval a stranám teda nebolo známe hodnotenie dôvodnosti žalobcom podanej
žaloby s ohľadom na okolnosti, pre ktoré žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, ktoré
tvorili podstatu sporu. Súd prvej inštancie mal v súlade s materiálnym poňatím § 181 ods. 2 CSP uviesť

svoje predbežné právne posúdenie aj po pripustení zmeny žaloby.

24. Žalovaný ďalej namieta nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozsudku citujúc rozsiahlu judikatúru k
otázke odôvodnenia rozhodnutí. Súd prvej inštancie v rozsudku sa v rozpore s
§ 220 ods. 2 CSP nevysporiadal so zásadnými argumentami žalovaného, a to: že žalobca svojim

postupom uviedol žalovaného do omylu ohľadne splnenia podmienok na poskytnutie poistného
plnenia, nepreukázal evidenciu hnuteľných vecí, ktoré mali byť postihnuté škodovou udalosťou,
v účtovníctve žalovaného uplatnená výška poistného plnenia odporuje uplatniteľným všeobecným
poistným podmienkam (všeobecné poistné podmienky živelného poistenia žalovaného VPP PPZ 14)in eventum uplatneným znížením poistného plnenia, v rozsudku nevymenoval všetky žalovaným
predložené dôkazy, resp. uplatnené návrhy na vykonanie dokazovania, ignoroval veľkú časť žalovaným
predložených dôkazov, resp. uplatnených návrhov na vykonanie dokazovania (predložené dôkazy

nevykonal, resp. nerozhodol o návrhoch na vykonanie dokazovania) a zamietol vykonanie niektorých
dôkazných návrhov žalovaného v rozpore so zákonom a bez riadneho odôvodnenia. Súd prvej inštancie
nijako nevyhodnotil, či uplatnenie oprávnenia žalovaného odmietnuť poistné plnenie podľa čl. XI bod
16 VPP, bolo v danom prípade opodstatnené na základe toho, že sa žalobca vyhotovením súpisu
poškodených hnuteľných vecí, jeho podpísaním a zaslaním žalovanému dopustil konania, ktorým

žalovaného uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie poisteného plnenia a takýmto
spôsobom sa snaží vylákať od poisťovateľa poistné plnenie. Podľa žalovaného išlo o zásadnú okolnosť,
ohľadom ktorej žalovaný navrhoval, resp. predkladal mnohé dôkazy. Súd prvej inštancie poukázal na
čl. XI bod 16 VPP iba v kontexte vedenia vecí v účtovníctve žalobcu v bode 13 rozsudku, čo ale
predstavovalo úplne odlišný a samostatný dôvod odmietnutia poistného plnenia. Súd prvej inštancie
v rozsudku odignoroval aj ďalšie skutkové okolnosti podporujúce záver žalovaného, a to hodnotenie

obsahu súpisu, hodnotenie obsahu oboch analýz U. Z. zo dňa 21.9.2016, nesúlad medzi údajmi v súpise
a fotodokumentáciu z miesta škodovej udalosti, žalobcom tvrdenú existenciu pivničných priestorov,
spomenutú 1x až na pojednávaní dňa 3.3.2017, v ktorých mal byť uložený škodovou udalosťou
postihnutý tovar a to za dôkazmi podloženej situácie, v zmysle ktorej v pivničných priestoroch prevádzky
žalobcu nehorelo a neuskutočnila sa tam ani žiadna obhliadka technikom žalovaného a závery zo

svedeckej výpovede I.. D..

25. Súd prvej inštancie nevyhodnotil zásadný argument žalovaného o nepriznaní poistného plnenia z
dôvodu nepreukázania evidencie dotknutých vecí v účtovníctve žalobcu, keď podľa čl. I bod 1 VPP sa
poistenie na tieto veci vzťahuje, ak nie je v poistnej zmluve uvedené inak, iba za predpokladu, že sú

evidované v účtovníctve poisteného alebo prípadne v inej operatívnej evidencii v zmysle príslušných
právnych predpisov. Súd prvej inštancie neposudzoval dôvodnosť postupu žalovaného pri nepriznaní
poistného plnenia na základe žalovaným uvádzaného „nepreukázania evidencie vecí uvedených v
Súpise v účtovníctve žalobcu“, ale na základe skutkovo neexistujúceho dôvodu odmietnutia poskytnutia
poistného plnenia, ktorý mal podľa súdu prvej inštancie spočívať v tom, že „žalobca nemal poškodené

veciriadnevedenévúčtovníctve”.Vecipoistenéhoneevidovanévúčtovníctvetotižniesúpodľačl.1ods.
1 VPP predmetom poistenia, čo znamená, že ak nastane škodová udalosť, nemožno ohľadne takýchto
vecí poskytnúť poistné plnenie. Naproti tomu veci neevidované v účtovníctve riadne predstavujú veci,
ktoré v účtovníctve evidované sú (avšak vadne), takéto veci predmetom poistenia sú a neprichádza
možnosť neposkytnúť poistné plnenie podľa čl. 1 bod. 1 VPP. Súd prvej inštancie len všeobecne

konštatoval nepreukázanie porušenia zákona o účtovníctve žalovaným, avšak nevysvetlil, aký má
táto nesprávne zistená okolnosť konkrétny súvis s nedodržaním čl. I. bod 1 VPP strany žalobcom,
neuviedol, z akých okolností uvádzaných v správe TPA Horwath malo vyplynúť neporušovanie zákona o
účtovníctve, naviac keď z tej správy vyplynul opak (viď str. 10 posledný odstavec správy TPA Horwath)
a keď opak vyplýva aj z aplikovateľnej judikatúry a nepreskúmateľným je aj záverečné konštatovanie

súdu, podľa ktorého z listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca predložil žalovanému pri súčinnosti k
likvidácii k poistnej udalosti účtovné doklady na zhruba 6700 listoch. Táto skutočnosť nepreukazuje, že
žalobca preukázal evidovanie veci uvedených v súpise vo svojom účtovníctve.

26. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí nezaoberal ani ďalšou zásadnou námietkou výšky uplatneného

nároku. Žalovaný už vo vyjadrení zo dňa 9.5.2016 namietal nesprávnosť žalobcom uplatnenej výšky
poistného plnenia s ohľadom na uplatniteľné ustanovenia VPP (XI bod 4 až 6 VPP), namietal aj to,
že v prípade nepoškodených či nepatrne poškodených vecí by žalobcovi nevznikol nárok na poistné
plnenie (ak by aj základ nároku bol daný). Súd prvej inštancie nevyhodnotil ani žalovaným in eventum
uplatnené zníženie poistného plnenia v bode 3.2 stanoviska zo dňa 5.3.2018. S ohľadom na súdom

ustálený skutkový stav ohľade množstva kovových súčiastok na mieste škodovej udalosti (podľa súdu
prvej inštancie nebolo preukázané, že na mieste škodovej udalosti boli iba kovové súčiastky o hmotnosti
2530 kg) mal súd prvej inštancie obranu žalovaného vyhodnotiť.

27. Žalovaný ďalej namieta, že § 220 ods. 2 CSP ukladá súdu okrem iných povinností aj uviesť,

aké prostriedky procesnej obrany žalovaný použil. Súd prvej inštancie v bode 12. rozsudku uviedol,
že v rámci procesnej obrany žalovaný navrhol vykonať a súdu predložil nasledovné dôkazy: list
z 15.03.2016, správa TPA Horwath zo dňa 15.3.2016, kópia čestného vyhlásenia X. S., zhrnutie
výsledkov analýzy fyzického objemu tovaru, znalecký posudok č. 336/2016. Žalovaný navrhol, resp.predložil súd prvej inštancie podstatne viac dôkazov, najmä a) vyjadrenie žalovaného zo dňa 9.5.2016
s priloženými listinnými dôkazmi, vrátane zápisov z ohliadok, ako aj fotodokumentáciou, ktoré boli jeho
prílohou, b) návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 26.9.2016 v nadväznosti na pojednávanie zo dňa

7.9.2016 spolu s analýzami Ing. Pevného, a to analýzou deklarovanej miery poškodenia kovových
dielov v súpise poškodených vecí zo dňa 21.9.2016, zhrnutím výsledkov analýzy fyzického objemu
tovaru zo dňa 21.9.2016, Doplnenie č.1 k znaleckému posudku č. 336/2016, správa hasičského a
záchranného útvaru Hl. m. SR Bratislavy zo dňa 1.12.2017 a fotografiami zo zásahu pri požiari u
žalobcu (stanovisko žalovaného zo dňa 5.1.2018), e) podrobné podklady analýz U.. Z. podložené

rozsiahloufotodokumentáciouzmiestapožiaru(vyjadreniažalovanéhozodňa28.2.a5.3.2018),požiaru
(vyjadrenia žalovaného zo dňa 28.2. a 5.3.2018), f) vyjadrenie žalovaného zo dňa 24.6.2020 s prílohami,
g) stanovisko žalovaného zo dňa 10.9.2020 s prílohami. Z § 220 ods. 2 CSP vyplýva povinnosť súdu
vysvetliť, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy, súd nemá zákonný priestor na to, aby dôkazy, resp. dôkazné návrhy účastníka
konania v rozsudku úplne ignoroval, čo sa v danej právnej veci stalo. Z bodov 13 až 25 rozsudku

vyplynulo, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie: a) výsluchom svedkov S., Z., S., I., S., Z.,
b) znaleckým posudkom č. 336/2016, c) správou TPA Horwath o zistených skutočnostiach zo dňa
15.3.2016, d) čestným vyhlásením X. S.. V bode 26 rozsudku uviedol, že zamietol návrh na vykonanie
znaleckého dokazovania, výsluch žalobcu, dokazovanie obsahom trestného spisu ČVS: ORP-1131/4-
VYS-B2-2014TV a podľa § 181 ods. 4 CSP neprihliadal na dôkazné návrhy a skutkové tvrdenia

predložené po 20 dňovej lehote uloženej súdom na pojednávaní konanom 23.10.2019. Z napadnutého
rozsudku nevyplýva (viď bod 12), že by súd vykonal dokazovanie na obsah súpisu s ohľadom na
žalovaným uvádzané okolnosti, prílohami k vyjadreniu žalovaného zo dňa 9.5.2016, medzi ktorými boli
tak zápisnice z ohliadok miesta škodovej udalosti ako aj kompletná fotodokumentácia z miesta škodovej
udalosti, analýzy U.. Z. z 21.9.2016 týkajúcej sa deklarovanej miery poškodenia kovových dielov v

súpise poškodených vecí zo dňa 21.9.2016, obsahom správy hasičského a záchranného útvaru Hl.
mesta SR Bratislavy zo dňa 1.12.2017 a ani fotografiami zo zásahu pri požiari u žalobcu, podrobnými
podkladmi analýz U.. Z. podloženými rozsiahlou fotodokumentáciou z miesta požiaru, ktoré boli súdu
predložené v prílohe vyjadrení žalovaného zo dňa 28.2. a 5.3.2018 ani Doplnením č. 1 k znaleckému
posudku č. 336/2016. Žalovaný v bode 7 vyjadrenia zo dňa 9.5.2016 ako aj písm. g) vyjadrenia zo

dňa 26.9.2016 požadoval, aby súd zaviazal žalobcu na predloženie registra zásob tovaru za roky 2015
a 2014, všetkých vystavených predajných faktúr od 14.7.2014, inventarizácie zásob za rok 2014 (od
13.7.2014) ako aj peňažný denník od 18.7.2014 do konca roka 2014 a za rok 2015. Súd prvej inštancie
o návrhoch na vykonanie dokazovania nijako nerozhodol, ani medzi zhrnutými návrhmi žalovaného
na vykonanie dokazovania. Pre prípad, že súd v konaní dospeje k záveru o opodstatnenosti základu

žalobcom uplatneného nároku žalovaný navrhoval, aby súd s ohľadom na čl. XI body 4 až 6 VPP
zabezpečil odborné vyjadrenie k oprávnenej výške poistného plnenia v danej veci, ani o tomto návrhu
na vykonanie dokazovania nijako nerozhodol.

28. Žalovaný ďalej namieta zamietnutie jeho návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom

množstva a veľkosti tovaru, ktorý súd prvej inštancie považoval za nehospodárny a nepovažoval
za reálne získať iné údaje k vyriešeniu tejto otázky ako už boli v konaní prezentované. Žalovaný
poukazuje na neexistenciu dôvodov pre nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu, ako ich zakladá
judikatúra a poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/107/2019.
Znalecké dokazovanie by nebolo s ohľadom na predmet konania irelevantné, nakoľko jeho výsledkom

by bolo určenie, či v súpise spísané veci sa nachádzali v čase požiaru na mieste škodovej udalosti,
čo by malo priamy súvis aj s posúdením, či sa žalobca dopustil konania, ktorým žalovaného uvádzal
do omylu, resp. na určenie rozsahu škodovou udalosťou poškodených či zničených vecí, výsledky
znaleckého dokazovania jednoznačne overia, prípadne vyvrátia skutočnosti tvrdené žalovaným a
znalecké dokazovanie by ani nebolo nadbytočné, nakoľko súd prvej inštancie neprihliadol na znalecký

posudok č. 336/2016 (a nepriamo ani na analýzu U.. Z. - zhrnutie výsledkov analýzy fyzického objemu
tovaru zo dňa 21.9.2016) a nevykonal ani iné navrhované dôkazy, preto nebolo preukázané, či všetky
veci uvedené v súpise sa v čase požiaru nachádzali na mieste škodovej udalosti alebo nie. Žalovaný
namieta záver súdu prvej inštancie o nereálnosti takéhoto dokazovania, nakoľko nie je expertom na
riešenie takejto technickej otázky, pričom pre takýto záver ani nemal v spise žiadny odborný podklad.

29.NepripojenietrestnéhospisuvoveciOkresnéhoriaditeľstvaPZ,odborukriminálnejpolície,Bratislava
II, sp. zn. ČVS: ORP - 1131/4-VYS-B2-2014TV, predmetom ktorej malo byť vyšetrovanie požiaru
v prevádzke žalobcu dňa 13.7.2014, žalovaný považuje za vrcholne neštandardné. Z rozsudkuNajvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo/107/2019 je zrejmé, že súd bol oprávnený tento dôkaz nevykonať
iba v prípade, ak by ho posúdil ako nerelevantný pre posúdenie veci samej, súd prvej inštancie však
nerelevantnosť tohto dôkazu v bode 26. nekonštatuje, poukazuje len na jeho údajnú neúčelnosť a

nehospodárnosť pre posúdenie a vyhodnotenie prejednávanej veci, pričom vôbec neuvádza v čom
takáto neúčelnosť či nehospodárnosť spočíva (čo je samo o sebe nepreskúmateľné).

30. Žalovaný ďalej namieta postup súdu prvej inštancie, odôvodnený v bode 26 rozsudku, keď podľa §
181 ods. 4 CSP už neprihliadal na dôkazné návrhy a skutkové tvrdenia predložené po 20 dňovej lehote

uloženej súdom na pojednávaní konanom 23.10.2019. Vo vzťahu k návrhom žalovaného sa postup
súdu týka skutočností a dôkazných návrhov v stanoviskách zo dní 24.6.2020 a 10.9.2020 s prílohami.
Žalovaný nespochybňuje právo súdu postupovať podľa § 181 ods. 4 CSP, ktoré sa týka výlučne
skutkových tvrdení a dôkazov, ktoré existujú najneskôr do uplynutia lehoty na dodatočné prednesenie
skutkových tvrdení, resp. označenie či predloženie dôkazov. Podľa žalovaného je zrejmé, že možnosť
neprihliadnuť na skutkové tvrdenia a dôkazy sa nevzťahuje na tie, ktoré vyvstali až po uplynutí danej

lehoty. Okrem toho súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 23.10.2019 poskytol túto lehotu iba vzhľadom
na výsluch svedka U.. Z. k analýze TPA Horwath týkajúcej sa účtovníctva žalobcu, realizovaný dňa
23.10.2019. Súd prvej inštancie bol preto oprávnený podľa § 181 ods. 4 CSP neprihliadnuť v nadväznosti
na uznesenie zo dňa 23.10.2019 iba na tie skutočnosti a dôkazy predložené po uplynutí lehoty,
ktoré súviseli s výpoveďou U.. Z.. Žalovaný preto namieta, že súd prvej inštancie nebol oprávnený

neprihliadať na stanovisko žalovaného zo dňa 24.6.2020, kde poukázal na priebeh mimosúdnych
rokovaní so žalobcom v priebehu roka 2020 a existenciou právnej povinnosti a zodpovednosti žalobcu
za archivovanie účtovnej dokumentácie podľa § 35 ods. 1 zákona o účtovníctve (nakoľko na právne
posúdenie sa obmedzenie podľa § 181 ods. 4 CSP nevzťahuje), a stanovisko žalovaného zo dňa
10.9.2020, kde žalovaný priložil niektoré z podkladov z trestného spisu Okresného riaditeľstva PZ,

odboru kriminálnej polície, Bratislava II, sp. zn. ČVS: ORP - 1131/4-VYS-B2-2014TV, konkrétne Opis
zápisnice z ohliadky požiaru zo dňa 13.7.2014, znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho
ústavu PZ ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2014/10691 , zápisnicu z výpovede svedka I.. D. zo dňa 2.2.2015
(str. 1, 4, 5) a fotokópiu znaleckého posudku Kriminalistického a expertného ústavu Policajného zboru,
odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz ČES- PPZ-KEU-BA-EXP-2014/11342 zo

dňa 29.6.2015. Rovnako mal rozhodnúť o návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom I.. D., ktorý
žalovaný (s ohľadom na zápisnicu o jeho výsluchu v trestnom konaní) navrhol a výsluchu kuchára,
ktorého U.. D. spomenul vo svojej výpovedi, dôkazy vyhodnotiť, resp. odôvodniť zamietnutie návrhu na
ich vykonanie.

31. Žalovaný namieta nesprávne zistenie skutkového stavu a tiež namieta, že zistený skutkový stav
je nedostatočný pre rozhodnutie, a teda súd prvej inštancie mal vykonať ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa žalovaného z vykonaného dokazovania vyplynuli dôvody na zamietnutie žaloby v celom rozsahu,
a to: a) žalobca nepreukázal evidenciu hnuteľných vecí, ktoré mali byť postihnuté škodovou udalosťou,
v účtovníctve, b) žalobca uviedol žalovaného do omylu ohľadne splnenia podmienok na poskytnutie

poistného plnenia, c) bolo preukázané, že na mieste škodovej udalosti (predajňa žalobcu a 3 skladové
miestnosti) sa nenachádzali všetky hnuteľné veci, za poškodenie či zničenie ktorých si žalobca uplatňuje
poistné plnenie (čo by pri neexistencii dôvodov na zamietnutie žaloby v celom rozsahu zakladalo nárok
žalobcu na čiastočné plnenie), d) žalobca si uplatnil nárok na poistné plnenie vo výške, ktorá odporovala
všeobecným poistným podmienkam.

32. Okolnosti uvádzané súdom na str. 28 až 31 rozsudku nemajú žiadnu spojitosť s tým, že žalobca
nepreukázal evidenciu dotknutých vecí v svojom účtovníctve a nevysvetľujú dôvody, pre ktoré súd
vyhovel žalobe napriek tomu, že žalovaný nepreukázal evidenciu daných vecí vo svojom účtovníctve.
Relevantnou účtovnou evidenciou pritom bol register (kniha) zásob ako aj záznamy z fyzickej inventúry

tovaru za roky 2013 a 2014. Súpis nemôže predstavovať relevantný doklad o evidovaní vecí v
účtovníctve.Evidencia(knihazásob)jevzmyslezákonač.431/2002Z.z.ajehovykonávacíchpredpisov
záväzným (§ 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z.) účtovným podkladom, do ktorého podnikateľ účtujúci v
jednoduchom účtovníctve účtuje zásoby, medzi ktoré patrí aj tovar určený na ďalší predaj. Platí preto,
že až zavedením tovaru do knihy zásob sa tovar považuje za zaúčtovaný. Uvedené následne znamená,

že kniha zásob predstavuje základný doklad, ktorým účtovná jednotka môže preukázať či a aké zásoby
mal ku dňu škodovej udalosti evidované vo svojom účtovníctve a ako sa dané zásoby v období pred
škodovou udalosťou u žalobcu menili. Z hľadiska účtovných predpisov (§ 29 zákona č. 431/2002 Z.
z.) sa inventúrou a jej výstupmi zisťuje či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov vúčtovníctve zodpovedá skutočnosti. Bez dokladov o evidencii zásob z rokov 2012 až 2014 a dokladov
z inventúry nie je možné preukázať, že veci uvedené v Súpise boli evidované v účtovníctve žalobcu.
Žalobca nepopiera, že žalovanému nepredložil požadovanú účtovnú dokumentáciu, tvrdil, že došlo k

jej zničeniu pri škodovej udalosti zničením počítača, či počítačov, nepreukázal však, že by škodovou
udalosťou došlo k zničeniu počítača, v ktorom by boli uložené registre zásob, resp. záznamy z inventúry
(za roky 2012 až 2014), nepreukázal ani len riadnu likvidáciu dotknutého počítača, či počítačov, naopak
z predložených dôkazov vyplynulo, že počítač, prípade počítače škodovou udalosťou zo dňa 12.7.2014
poškodené a ani zničené neboli, nakoľko neuvádzajú v súpise medzi vecami, ktoré mali byť škodovou

udalosťou poškodené či zničené. Naviac zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertného ústavu
Policajného zboru, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz ČES- PPZ-KEU-BA-
EXP-2014/11342 zo dňa 29.6.2015, predloženého žalovaným súdu prvej inštancie v prílohe stanoviska
zo dňa 10.9.2020 vyplynulo, že v ňom skúmali zaistené dve stopy /pevné disky/ (HDD Seagate, 80Gb,
7200.10 a HDD Samsung HD161GJ, 160 GB). Oba pevné disky boli vyhodnotené ako funkčné, čo
popiera tvrdenia žalobcu o zničení, či poškodení počítača, ktorý sa nachádzal v jeho prevádzke a

pri ktorom malo zároveň dôjsť k zničeniu účtovnej dokumentácie. Ak by aj došlo k zničeniu účtovnej
dokumentácie, z rozhodovacej praxe súdov cit. v stanovisku zo dňa 24.6.2020 vyplýva, že žalobca ako
účtovná jednotka bol z hľadiska § 35 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. povinný zabezpečiť ochranu svojej
účtovnej dokumentácie tak, aby bola k dispozícii aj v prípade ak by došlo k jej zničeniu či poškodeniu
živelnou, či inou podobnou udalosťou. Žalobcovi nič nebránilo rekonštruovať svoje účtovníctvo.

33. Na možnosti preukázania účtovania tovaru uvedeného v Súpise registrom /knihou zásob/ nič
nemenia ani výkazy majetku a záväzkov v jednoduchom účtovníctve žalobcu za roky 2013 a 2014,
ktoré nepreukazujú evidovanie jednotlivých konkrétnych vecí v účtovníctve. Podľa výkazu majetku a
záväzkovžalobcubolahodnotazásobk31.12.2013naúrovni388.931,-Eur.Vsúpisepoškodenýchvecí,

ktorý podľa žalobcu vychádzal zo stavu zásob ku dňu 10.7.2014 je uvedená hodnota zásob 347.060,-
Eur. Z výkazu majetku a záväzkov v jednoduchom účtovníctve žalobcu k 31.12.2014 následne vyplýva
hodnota zásob k 31.12.2014 na úrovni 347.972,- Eur. Podľa žalovaného je zrejmé, že ak žalobca k
31.12.2014 evidoval zásoby na úrovni 347.972,- Eur, musel k tejto sume dospieť na základe údajov
v knihe /registri/ zásob platných ku koncu roka 2014 po tom, čo zrealizoval fyzickú inventúru zásob,

ktorú porovnal s údajmi v evidencii zásob v účtovníctve /viď § 30 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 431/2002
Z. z./, musí to znamenať, že ku koncu roka 2014 musel mať fyzicky k dispozícii existujúci /a inventúrou
prekontrolovaný/ tovar v hodnote 347.972,- Eur. V prípade takéhoto tovaru pritom nepochybne nemohlo
ísť o veci postihnuté škodovou udalosťou, keďže tie mali byť podľa žalobcu fyzicky zničené, nakoľko
ako žalobca ako uviedol aj v podanej žalobe, po škodovej udalosti prestal s vykonávaním podnikateľskej

činnosti.

34. Žalovaný namieta nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k nepriznaniu
poistného plnenia z dôvodu uvedenia žalovaného do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie
poistného plnenia vyhotovením Súpisu, jeho podpísaním a zaslaním žalovanému. Žalovaný bol

oprávnený odmietnuť poskytnúť žalobcovi poistné plnenie na podklade čl. XI bod 16 VPP PPZ 14.
Súpis bol vyhotovený žalobcom, čo potvrdilo čestné vyhlásenie a výpoveď technika žalovaného U.. S.
a bol spracovaný v rozpore s realitou a tak, aby uvádzal do omylu, obsahoval aj veci (s mierou ich
údajného poškodenia), ktoré neboli technikom žalovaného obhliadnuté. Žalovaný poukázal na analýzy
pracovníka poisťovne U.. Z. (objemová a hmotnostná analýza), v zmysle záverov ktorých všetok tovar

uvedený v súpise sa nemohol fyzicky zmestiť do priestorov skladu žalobcu na Galvaniho ulici, v odvolaní
uvádza konkrétne údaje to Zhrnutia výsledkov analýzy fyzického objemu tovaru a hmotnosti kovových
dielov a záveru, že zo súpisu zjavne vyplýva snaha žalobcu výrazne navýšenou hodnotou zásob (v
rozpore so skutočnosťou) ako aj nesprávnymi informáciami o miere poškodenia uviesť žalovaného
do omylu za účelom získania neoprávneného a nepodloženého poistného plnenia. Žalovaný ďalej

nesprávne skutkové zistenia odôvodňuje aj U.. Z. zistené nezrovnalosti Súpisu s fotodokumentáciou,
ktorých obsiahly zoznam žalovaný uvádza v prílohe č. 1 odvolania.

35. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal závery znaleckého posudku Experta, s.r.o. č. 336/2016 a jeho
Doplnenie č. 1, ktoré závery žalovaného podporujú, že nie je možné, aby žalobcom deklarovaný tovar

podľa ním predloženého Súpisu poškodených hnuteľných vecí zo dňa 25.7.2014 mohol byť umiestnený
v priestoroch vyhorenej predajne autodielov na Galvaniho ulici 12, 821 04 Bratislava /str. 24 znaleckého
posudku/, nie je možné, aby hmotnosť zostatku všetkých kovových dielov zo skladu podľa priloženého
Súpisu poškodených hnuteľných vecí zo dňa 25.7.2014 po požiari zo dňa 13.07.2014 bola ako klientomdeklarovaná a vážnym listom doložená 2 530 kg /str. 24 a kapitola 6 znaleckého posudku/, technicky
nie je možné, aby kovové diely uvedené v priloženom Súpise poškodených hnuteľných vecí zo dňa
25.07.2014 boli zhorené, roztavené a deformované teplom poškodením v zmysle zadelenia A1, A2,

A3 podľa Súpisu poškodených hnuteľných vecí zo dňa 25.07.2014 /viď str. 25 znaleckého posudku/
(uvedený záver podporuje aj odborné vyjadrenie znalca Petra Mišíka číslo 1/2017 zo dňa 28.2.2017), z
analyzovanej jednej desatiny vybranej podskupiny autosúčiastok dospel znalec k záveru, že hmotnosť
ich oceľových prvkov musela byť na úrovni 8.015 kg /viď str. 9 až 16 a str. 24 doplnenia č. 1 k znaleckému
posudku 336/2016/, podľa vyhotovenej objemovej analýzy by poškodený musel mať k dispozícii sklad

4,86 až 9,67 krát väčší, aby doň mohol umiestniť všetky súpisom deklarované súčiastky /viď str. 24
doplnenia č. 1 k znaleckému posudku 336/2016/.

36. Žalovaný namieta, že dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie odmietol prihliadať na uvedený znalecký
posudokneobstoja.Konajúcisudcanemážiadnukvalifikáciuaaniodbornéznalostinato,abyrelevantne
posúdil, či v existujúcej situácii je možné spracovať znalecký posudok. Z miesta požiaru existuje

rozsiahla fotodokumentácia, ktorú znalec mal k dispozícii (súd ju mal rovnako k dispozícii, avšak
nevykonal dokazovanie oboznámením s ňou) a tiež aj rôzne účtovné doklady, na ktoré poukázal v
časti 12 rozsudku. Nakoľko pre vyriešenie tejto otázky sú potrebné odborné znalosti, súd ich nebol
oprávnený vyhodnocovať (§ 206 a nasl. CSP). Posúdenie, či znalec potreboval na zodpovedanie
otázky 1a znaleckého posudku poznať objem nehnuteľnosti, či postačoval list vlastníctva a náčrt -

odhadovaný spôsob rozmiestnenia regálov, je otázka odborná (nie skutková a ani právna), súd ju
preto nebol oprávnený samostatne posudzovať (s ohľadom na § 206 a nasl. CSP) a vytvárať si na
základe jej posúdenia svoj názor na relevantnosť znaleckého posudku. Rovnako súd prvej inštancie
aj v ďalších častiach posudzuje okolnosti, ktoré majú odborný charakter. Žalovaný ako nepravdivé
hodnotí konštatovanie súdu prvej inštancie, podľa ktorého nie je zrejmé, odkiaľ žalovaný čerpal údaje o

hmotnosti ním určených dielov, od hmotnosti ktorých odvíjal rozpor s deklarovaným kovovým odpadom
a hmotnosťou, ktorú prípadný kovový odpad musel mať, poukazuje na doplnenie č. 1 znaleckého
posudku na str. 22 a 23 a zhrnutie výsledkov analýzy fyzického objemu tovaru zo dňa 21.9.2016 U.
Z.. Pokiaľ ide o záver súdu, podľa ktorého žalovaným tvrdená skutočnosť, že hmotnosť odvezeného
kovového odpadu vo výške 2530 kg mala predstavovať všetok kovový odpad, preukázaná nebola,

žalovaný namieta, že to nie je pravda. Žalovaný kovovým odpadom nedisponoval, nakladal s ním
výlučne žalobca, na preukázanie likvidácie predložil iba faktúru č. 2014003 dodávateľa Z. T., s faktúrou
boli žalobcovi dodané aj dodacie listy, z týchto dokladov predložených žalobcom (ktoré sa mali týkať
naloženia so všetkými poškodenými vecami) vyplýva, že naložil s likvidovaným kovovým odpadom
iba o hmotnosti 2530 kg. Žalovaný zastáva názor, že závery súdu prvej inštancie, ktorým spochybnil

znalecký posudok nie sú správne, išlo o posudzovanie odborných otázok, načo nemal právo, naviac sa
nevysporiadal s Doplnením č. 1 k znaleckému posudku. Rozsudok v tomto trpí zásadnými (a to dokonca
až ústavnoprávnymi) nedostatkami.

37. Žalovaný ďalej namieta, že nebol žalobcom počas likvidácie škodovej udalosti informovaný o

existencii pivničných priestorov a ani o uložení žiadneho tovaru v nich, čo znamená, že žiadny tovar,
ktorý mal byť uložený v pivničných priestoroch ani neobhliadol. Tvrdenia žalobcu o umiestnení tovaru
uvedeného v Súpise v pivničných priestoroch potom popierajú hodnovernosť súpisu. V zápise z ohliadky
zo dňa 14.7.2014 (podpísaným aj samotným žalobcom) je jasne uvedené, že zničený a obhorený tovar
bol ohliadkou zistený v 4 miestnostiach s tým, že bola zhotovená fotodokumentácia. Z fotodokumentácie

realizovanej technikom žalovaného je zrejmé, že priestor predajne a skladu má spolu štyri miestnosti, nie
sú zachytené žiadne pivničné priestory. Žalovaný poukazuje na Odpoveď Hasičského a záchranného
útvaru Hlavného mesta SR Bratislavy na žiadosť žalovaného o zaslanie informácií k poistnej udalosti
č. 3091037073, že „dňa 12.07.2014 o 23:55 hod. bol na Operačné stredisko Krajského riaditeľstva
Hasičského a záchranného zboru v Bratislave ohlásený požiar v predajni auto dielov na Galvaniho ulici č.

12 v Bratislave. Na miesto požiaru boli následne vyslané zásahové jednotky Hasičského a záchranného
útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktoré po príjazde na miesto zásahu prieskumom
zistili,žesajednáopožiarstrechypredajneautosúčiastok,ktorábolatohočasuvrekonštrukcii.Hasičská
jednotka požiar zlikvidovala pomocou dvoch vodných prúdov C52. Hasičská jednotka nezasahovala v
suteréne objektu.“. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že 3 755 položiek deklarovaných žalobcom podľa

legendy bolo znehodnotených požiarom v rámci legendy A1 až B2, teda viac ako 84% z celkového počtu
položiek. V Súpise sa nachádza v zmysle znaleckého posudku celkovo 4 459 položiek. Z uvedeného
vyplýva, že na položky C, C1, D a D1 by malo pripadať len 704 položiek, čo predstavuje 15,7% položiek
Súpisu. Zo znaleckého posudku Experta vyplýva, že množstvo súčiastok podľa predloženého Súpisuoznačených ako D-D1 predstavuje 4 151 kusov. Za predpokladu pravdivosti tvrdenia právneho zástupcu
žalobcu o uložení dotknutého tovaru v pivničných priestoroch by muselo platiť, že poškodeného tovaru
s legendou D a D1 by muselo byť podstatne viac ako len 4% zo všetkých položiek, to z dôvodu, že v

pivničných priestoroch nehorelo, pričom ani v priestoroch samotnej predajne /ako najväčšej miestnosti/
sa nenachádzal požiarom zničený, či značne poškodený tovar. Žalovaný poukazuje aj na výpoveď
svedka I.. P. D. zo dňa 2.2.2015 v trestnej veci vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ, odbore kriminálnej
polície, Bratislava II, sp. zn. ČVS: ORP - 1131/4-VYS-B2-2014TV, týkajúcej sa vyšetrovania požiaru v
prevádzke Ľ.. J., z ktorej vyplynulo, že má informáciu, že pred požiarom mali dve veľké autá nakladať z

prevádzky Ľ.. J. tovar, malo sa tak stať počas dovolenky Ľ.. J., ktorá podľa fotodokumentácie založenej v
spise OR PZ v spise mala trvať od 11.7 do 18.7.2014, evidencia tovaru v Súpise je datovaná k 10.7.2014,
teda ku dňu, ktorý predchádzal začiatku dovolenky Ľ.. J., počas ktorej a zároveň pred požiarom (teda v
dňoch 11. a 12.7.2014) sa mal odvážať dvoma veľkými autami tovar z prevádzky.

38. Ďalej žalovaný poukazuje na dôkaz Správa o zistených skutočnostiach TPA Horwath A&A, s.r.o

zo dňa 15.3.2016, z ktorého ako aj z výpovede U.. Z. na pojednávaní dňa 23.10.2019 vyplynulo, že
fakt, že žalobca odmietal predložiť doklady, ktoré nemohli byť zničené škodovou udalosťou, zakladá
výrazné podozrenie, že žalobca (okrem iného) v rokoch 2012 až 2014 odpredal aj tovar, ktorý následne
deklaroval v Súpise. Z okolností uvedených vyššie je zrejmé, že aj z účtovníctva žalobcu vyplývajú
dôvodné pochybnosti či tovar tak ako bol uvedený v Súpise, sa v čase škodovej udalosti skutočne

nachádzal v priestoroch žalobcu /z iných predložených dôkazov pritom jasne vyplýva, že tovar sa v
rozsahu uvedenom v Súpise nemohol nachádzať v priestoroch žalobcu/.

39. Žalovaný namieta, že pokiaľ aj súd prvej inštancie nezamietol žalobu v celom rozsahu z vyššie
namietaných dôvodov, mal posúdiť otázku rozsahu vecí, ktoré sa nachádzali na mieste škodovej udalosti

dňa 12.7.2014. Fyzickú prítomnosť požiarom zničeného tovaru bolo možné preukázať iba nepriamo,
predložením riadne vedenej účtovnej dokumentácie, k tomu však nedošlo, za čo v plnom rozsahu
zodpovedá samotný žalobca. Žalovaný zastáva názor, že ak teda by malo platiť, že v súpise sú uvedené
veci, ktoré boli v čase škodovej udalosti uložené v pivničných priestoroch, ide o zjavne o žalovaným
neohliadnutý, zároveň požiarom nepoškodený tovar, čo len dokazuje, že žalobca súpisom uvádzal

žalovaného do omylu. Podľa žalovaného bolo preukázané, že v čase požiaru sa na mieste škodovej
udalosti (predajni a 3 skladových miestnostiach) nenachádzali všetky veci uvedené v súpise, preto
súd prvej inštancie nemal skutkový základ, aby žalobe vyhovel. Žalovaný uviedol, že ak by súd prvej
inštancie nezohľadnil ani jednu z uvedených okolností, mal zohľadniť, že žalobca preukázal iba likvidáciu
kovových súčastí v rozsahu 2 530 kg, likvidácia iných kovových dielov ako tých, ktoré boli deklarované

vo faktúre č. 2014003 (v rozsahu 2 530 kg) nebola preukázaná. V konaní bolo analýzou U.. Z. ako
aj znaleckým posudkom Experta jednoznačne preukázané, že pokiaľ by mali byť na mieste škodovej
udalosti a v jej čase všetky veci uvedené v súpise, hmotnosť zostatku kovových dielov by musela byť
podstatne vyššia ako žalobcom tvrdených 2 530 kg. S ohľadom na potrebu znaleckého dokazovania,
pokiaľ ide o určenie škody na veciach, ktoré sa nachádzali na mieste škodovej udalosti v čase jej

vzniku, pričom súd prvej inštancie takéto znalecké dokazovanie nerealizoval, platí, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

40. K uplatnenej výške škody žalovaný poukazuje na čl. XI bod 4, 5, 6 VPP, z ktorého vyplýva dohodnutý
spôsob výpočtu poistného plnenia pre stupne poškodenia alebo zničenia zásob a namieta, že ak by aj

zodpovedal skutočnosti žalobcom v Súpise tvrdený rozsah poškodených, resp. zničených hnuteľných
vecí a k nim žalobcom pridružené legendy a ak tieto veci boli vôbec poistené (čo žalovaný popiera),
žalobcom vyčíslená výška požadovaného poistného plnenia neobstojí. Žalovaný namieta žalobcom
požadované poistné plnenie za veci označené s legendou D, D1 resp. vecí uvedených v Súpise, ktoré
neboli určené na ďalší predaj, nakoľko buď boli poškodené iba minimálne, alebo vôbec. Ak už súd prvej

inštancie ustálil, že základ nároku žalobcu je daný a tiež, že veci uvedené v Súpise boli poistené a
nachádzali sa na mieste škodovej udalosti v čase jej vzniku (čo vyvracajú okolnosti uvedené vyššie),
žalobca by mal nárok na poistné plnenie iba vo výške 165.300,26 Eur bez DPH na základe záverov
znaleckého posudku Experta /str. 26 posudku/. Ak súd prvej inštancie na tento dôkaz neprihliadol, mal
zabezpečiť realizáciu odborného posúdenia výšky škody na veciach uvedených v Súpise v súlade s

uplatniteľnými VPP. S ohľadom na potrebu znaleckého dokazovania pokiaľ ide o určenie škody na
veciach, ktoré sa nachádzali na mieste škodovej udalosti v čase jej vzniku aj výšky škody, pričom súd
takéto znalecké dokazovanie nerealizoval, platí, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.41. Žalovaný ďalej namieta nevykonanie ďalších navrhnutých dôkazov, a to výsluchu žalobcu. Dôvodí,
že počas pojednávaní vyšla najavo skutočnosť, že prevádzka žalobcu mala mať aj rozsiahle pivničné

priestory a že v nej bol uložený tovar uvedený v Súpise. Zároveň vyšlo najavo, že v pivničných
priestoroch (ak existovali) nehorelo, preto tam nemohol byť uložený požiarom poškodený či zničený
tovar. V priestoroch pivnice sa ohliadka nerealizovala. Iba žalobca preto môže svojou výpoveďou
potvrdiť, či pivnica v priestoroch jeho predajne existovala, či tam bol uložený tovar uvedený v Súpise a
v akom rozsahu. Žalovaný má za to, že nie je postačujúce čestné vyhlásenie žalobcu, nakoľko sa ním

upiera žalovanému právo klásť žalobcovi otázky. Žalovaný ďalej dôvodí, že žalobca sa mal vo výsluchu
vyjadriť aj k svojmu účtovníctvu a vysvetliť nezrovnalosti ako aj spôsobu vypracovania súpisu. Žalovaný
trvá na tom, že v konaní sa malo vykonať znalecké dokazovanie, výsledok znaleckého dokazovania
by mohol byť základom aj pre určenie výšky poistného plnenia, na ktoré by mal žalobca nárok, ak by
neboli dané dôvody na zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie
mal vykonať aj dokazovanie účtovnou dokumentáciou z obdobia po škodovej udalosti, ak považoval

základ nároku za daný, mal žalobcu zaviazať na predloženie registra zásob tovaru za roky 2015 a 2014,
všetkých vystavených predajných faktúr od 14.7.2014, inventarizácie zásob za rok 2014 (od 13.7.2014)
ako aj peňažného denníka od 18.7.2014 do konca roka 2014 a za rok 2015. Predložením týchto dôkazov
by bolo preukázané, či žalobca skutočne zničil celé poškodené či zásoby ako tvrdí, alebo ich naďalej
predával, ako aj zistenie dôvodu stavu zásob ku dňu 31.12.2014 na úrovni 347.972,- Eur. Žalovaný

za dôvodné považuje aj dokazovanie pripojením trestného spisu ČVS: ORP-1131/4-VYS-B2-2014TV,
ktoré môže základ či výšku žalobcom uplatneného nároku poprieť či spochybniť, minimálne s ohľadom
na výpoveď I.. D. v trestnom konaní a kuchára, ktorého spomenul vo svojej výpovedi, obsah týchto
výsluchov nevylučuje návrhy na ďalšie dôkazy. V prípade preukázania základu nároku má žalovaný za
to, že súd prvej inštancie bol povinný vykonať aj dokazovanie vo vzťahu k výške škody.

42. Žalovaný za nezákonný a nesprávny považuje aj výrok I. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej
inštancie zamietol návrh na prerušenie konania. Súd prvej inštancie potvrdil, že v trestnom konaní sa
rieši otázka v zmysle § 162 ods. 1 písm. a) CSP a uviedol, že v neskoršej fáze trestného konania (po
vznesení obvinenia konkrétnej osobe) by konanie v danej veci prerušil. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP

„súd preruší konanie ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť“. Ak
sa pritom v trestnom konaní rieši otázka v zmysle § 162 ods. 1 písm. a) CSP, súd je povinný konanie
prerušiť bez ohľadu na jeho štádium trestného konania.

43. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, napadnutý rozsudok považuje za mimoriadne dobre a

presvedčivo odôvodnený, súd prvej inštancie od bodu 13. až do bodu 33. odôvodnenia veľmi podrobne,
jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnocuje vykonané dokazovanie vo vzťahu k predmetu
sporu, dôsledne vyhodnotil všetky podstatné (skutkové a právne) okolnosti veci a svoje úvahy viac
než presvedčivo, logicky a vo vzájomných súvislostiach vysvetlil v rozsiahlom odôvodnení. Súd prvej
inštancie sa podľa žalobcu v odôvodnení zaoberal všetkými relevantnými dôkazmi a postupoval v

súlade s ustálenou judikatúrou, keď sa súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia zaoberať úplne všetkými
dôvodmi a argumentmi procesných strán. Žalobca uvádza, že žalovaný postavil základ svojej procesnej
obrany na spochybňovaní vlastného záverečného dokumentu z obhliadky, t.j. Súpisu poškodených
hnuteľných vecí zo dňa 25.07.2014, procesná stratégia žalovaného však má zásadné a neodstrániteľné
nedostatky. V prvom rade, súpis bol síce podpísaný aj zo strany žalobcu, ale bol to záverečný výstup

žalovaného z obhliadky, ako to potvrdil svedok Szabo. Postup likvidácie, formu a obsah súpisu určil
žalovaný, ktorý mal všetok čas a prostriedky, aby riadne obhliadol všetky veci. Žalovaný následne
súhlasil s fyzickou likvidáciou vecí. Je preto vylúčené, aby sa zodpovednosť za prípadné nedostatky
záverečného písomného výstupu z obhliadky poisťovne prenášal na žalobcu, zvlášť ak už spätne
nie je možné objektívne určiť rozsah poškodenia vecí. Žalovaný mal zabezpečenú kontrolu postupu

osoby poverenej fyzickým obhliadaným vecí na mieste poistnej udalosti a zabezpečením záverečného
výstupu z obhliadok, na činnosť a výstupy p. S. dohliadala p. S., ktorá po riadnom preštudovaní
všetkých dokumentov vrátane Súpisu rozhodla, že už netreba ďalšie obhliadky, nebude treba mať
k dispozícii poškodené veci a dala súhlas na ich likvidáciu. Je objektívne vylúčené, aby bol celý
proces obhliadky ukončenej súpisom a likvidáciou obhliadaných vecí vykonaný účelovo v prospech

žalobcu bez vedomej účasti poverených zamestnancov (p. S. a jeho nadriadenej p. S.). Žalovaný
nedokázal počas celého sporu hodnoverne vysvetliť, ako by ho žalobca mohol uviesť do omylu pri
likvidácii poistených vecí bez participácie poverených zamestnancov žalovaného. Ak by sme však aj
vychádzali z možnosti nevedomého pochybenia poverených zamestnancov žalovaného, nešlo by ouvedenie žalovaného do omylu zo strany žalobcu, ale len o nezvládnutú likvidáciu, čo je nie dôvod na
odmietnutie poistného plnenia. Súd prvej inštancie nemal ani možnosť postupovať inak, ako rozhodol
v rozsudku, keďže žalovaný sa rozhodol spochybniť nárok žalobcu na poistné plnenie v zásade len

v dvoch rovinách, a to v rovine, že účtovníctvo žalobcu má nedostatky, resp. že ich neeviduje v
účtovníctve a v rovine, že vlastný záverečný dokument žalovaného z likvidácie je nedôveryhodný.
Možnosť, že by účtovníctvo žalobcu a jeho prípadné nedostatky, mohli mať vplyv na výšku poistného
plnenia, žalovaný v tomto konaní ani netvrdil, a teda súd ani nemal možnosť na takúto procesnú
obranu prihliadať. Pokiaľ ide o spochybňovanie vlastného Súpisu, do úvahy prichádza len prípadné

zlyhanie zamestnancov žalovaného, čo nie je dôvod na odmietnutie poistného plnenia. Žalovaný sa
snažil cez dojmy a podozrenia, že niektoré položky na súpise sa javili ako menej poškodené dokázať
spochybnenie súpisu, unikala mu však podstata veci, teda že ak vylúčime úmyselné uvedenie do
omylu, čo vykonané dokazovanie vylúčilo, pri zlyhaní zamestnancov žalovaného (či už z nedbalosti,
alebo finančného šetrenia na obhliadkach), žalovanému nemôže stačiť preukázať, že nejaká položka
zo Súpisu je uvedená nesprávne, resp. že je zle označená legenda, ale aj skutočný stav poškodenia

danej položky. Pri zlyhaní žalovaného v rámci jeho základnej povinnosti riadne obhliadnuť poškodený
predmet totiž je právne neprípustné pripustiť akékoľvek paušálne poníženie poistného plnenia.

44. K odvolacej námietke porušenia § 181 ods. 2 CSP súdom prvej inštancie, spočívajúcej v tom,
že po pripustení zmeny žaloby uznesením zo dňa 07.04.2016 sp. zn, 10Cb/64/2015- 345 súd prvej

inštancie neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci žalobca uvádza, že súd prvej inštancie
opakovane na pojednávaniach hodnotil sporné a nesporné skutočnosti, uvádzal, ktoré dôkazy vykoná,
viedol so sporovými stranami vecný dialóg aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci a aj s ohľadom na
prezentované názory opakovane sporové strany vyzýval k zmieru, čo je možné preukázať zvukovými
záznamami z pojednávaní.

45. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku žalobca uvádza, že súd prvej inštancie sa
v odôvodnení zaoberal všetkými relevantnými dôkazmi a postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou,
ktorá vyžaduje, aby sa súd venoval dostatočným spôsobom tým skutkovým a právnym skutočnostiam,
ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné, právne významné. K výhradám žalovaného k

vyhodnoteniu dôkazov žalobca uvádza, že okolnosťou uvedenia žalovaného do omylu sa venuje súd
prvej inštancie prakticky vo väčšine odôvodnenia, v bodoch 24. a 25. odôvodnenia sa podrobne zaoberá
procesnou obranou žalovaného vo vzťahu k evidencii vecí v účtovníctve (v bode 13. uvádza slovné
spojenie riadne vedené v účtovníctve, tým myslí aj to, že sú vedené v účtovníctve), zaoberal sa aj
dôvodnosťou výšky uplatneného nároku. K zníženiu poistného plnenia, ktoré mal žalovaný uplatniť v

bode 3.2. stanoviska zo dňa 05.03.2018 žalobca uvádza, že tento bod len rozoberá opakovane námietky
žalovaného ku kovovým častiam položiek Súpisu, čomu sa súd prvej inštancie venoval v odôvodnení.
Súd prvej inštancie sa zaoberal všetkými relevantnými dôkazmi vznesenými v rámci procesnej obrany
žalovaného. V prípade námietky nevykonania dokazovania fotodokumentáciou z miesta obhliadok súd
prvej inštancie tieto dôkazy riadne vykonal, sú obsahom súdneho spisu, čoho dôkazom je aj rozsiahla

argumentácia v množstve vzájomných vyjadrení sporových strán a fotodokumentáciou sa súd zaoberá
na viacerých miestach odôvodnenia rozsudku. Rovnako sa zaoberal analýzami p. Z. a jeho výsluchom
napríklad v bode 1 odôvodnenia rozsudku, Doplnením č. 1 k znaleckému posudku č. 336/2016 sa
zaoberá v bode 18. odôvodnenia. Ďalšie znalecké dokazovanie súd odmietol vykonať z dôvodu, že toto
objektívne nemohlo vykonať posúdenie stavu hnuteľných vecí bez reálnej dispozície s nimi a len na

základe dvojrozmerných fotiek. K neprerušeniu trestného konania žalobca uvádza, že žalovaný podal
trestné oznámenie po 6 rokoch, pred skončením prvostupňového konania, kde orgány činné v trestnom
konaní ani nezačali trestné stíhanie.

46. K námietke, že súd poskytol lehotu podľa § 181 ods. 4 CSP na pojednávaní dňa 23.10.2019 iba vo

vzťahu k výsluchu svedka U.. Z. žalobca uvádza, že súd prvej inštancie jasne zadal stranám lehotu vo
vzťahu k celému dokazovaniu, zároveň k dôkazom po tejto lehote žalobca poukazuje na § 153 ods. 1
CSP. Vo vzťahu k nevykonaniu výpovede p. D. sám žalovaný priznáva, že mal prístup k trestnému spisu
k okolnostiam založenia požiaru už od roku 2016, ale tieto sa snažil vniesť do konania až tesne pred
skončením dokazovania, čo je vedomé porušenie povinnosti uplatniť včas prostriedky procesnej obrany.

47. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1. písm. f CSP, ktorý žalovaný odôvodňuje
tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
nakoľko žalobca nepreukázal evidenciu vecí uvedených v Súpise v účtovníctve žalobca poukazuje nato, že predložil tisíce strán účtovných dokladov a súčasne žalovaný počas celého konania nepredložil
žiadne posúdenie týchto dokladov predložených žalobcom. Žalobca odkazuje na rozsah poskytnutých
dokladov: predloženie časti faktúr a súpisu vecí zo dňa 30.07.2014 s prílohami, sprievodný list zo

dňa 14.08.2015 s prílohami, sprievodný list zo dňa 09.09.2014 s prílohami, vyjadrenie k žiadosti o
doplnenie údajov k škodovej udalosti č. 3091037073 zo dňa 14.08.2015 s prílohami, predloženie
vyžiadaných dokladov zo dňa 01.12.2015 s prílohami, preberací protokol zo dňa 03.12.2015. K tvrdeniu
žalovaného, že žalobca nepopiera skutočnosť, že nepredložil požadovanú účtovnú dokumentáciu,
ale že mal tvrdiť, že došlo k jej zničeniu pri škodovej udalosti zničením počítača, resp. počítačov,

žalobca odkazuje na vyjadrenie zo dňa 05.08.2020. Doklady, ktoré boli predložené žalovanému pritom
jednoznačne preukazujú vedenie vecí zo Súpisu v účtovníctve žalobcu. Žalovaný nepredložil jediný
dôkaz spochybňujúci konkrétne tisíce strán listín od žalobcu v tom smere, že tieto nedokazujú účtovanie
o tovare u žalobcu. Žalovaný v Oznámení o ukončení likvidácie škodovej udalosti č. 3091037073 bez
poskytnutia poistného plnenia zo dňa 15.03.2016 výslovne uviedol odkaz na čl. VII bod 1 písm. I) VPP
PPZ 14 (riadne vedenie účtovníctva) a čl. XI bod 16 VPP PPZ 14 (uvedenie do omylu v otázke splnenia

podmienok na poskytnutie poistného plnenia). V zmysle VPP PPZ 14, konkrétne článku VIII. bod 2
sa uvádza, že ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v bode 1 tohto článku VPP PPZ 14
podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je
poisťovateľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy č. 5720073795 zo dňa 07.04.2014 znížiť a to až do
celej výšky poistného plnenia podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti

plniť. V zmysle poistnej zmluvy a poistných podmienok nie je možné odmietnuť poistné plnenie za
stavu, keď žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazu, pretože netvrdil ani nepreukázal naplnenie
hypotéz jeho vlastných ustanovení v jeho vlastných zmluvných podmienkach. Žalovaný totiž nikdy v
tomto konaní ani len netvrdil, že by ním namietané nedostatky účtovníctva žalobcu mali podstatný vplyv
na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Žalobca mal doklady

zálohované v počítačoch, ale nie mimo prevádzky. Pritom z ustanovenia článku VIII. bod 1 písm. f)
VPP PPZ 14 nevyplýva, že by súčasťou sankcionovateľných povinností žalobcu ako poisteného bola
povinnosť zabezpečenia účtovných dokladov, zvlášť ak táto povinnosť je vymedzená len neurčito a túto
celkom určite žalobca splnil tým, že zálohoval účtovníctvo na počítačoch popri listinnej forme, priamo
vo svojej prevádzke. Žalobca poukazuje na Sprievodný list zo dňa 14.08.2015, ktorým predložil súdu

Vyjadrenie k Žiadosti o doplnenie údajov k škodovej udalosti č. 3091037073 adresované žalovanému, č.
poistnej zmluvy 5720073795, č. škodovej udalosti 3091037073 v reakcii na Žiadosť o doplnenie údajov
k škodovej udalosti č. 3091037073 v tej istej veci zo dňa 10.7.2015. V prílohe okrem vyjadrení zaslal
žalobca všetky dokumenty, ktoré uvádza v bode 35 odvolania. Ak by aj hypoteticky bolo porušenie
riadneho vedenia účtovníctva žalovaným preukázané, tento dôvod odmietnutia poistného plnenia

nemôže obstáť, nakoľko žalovaný netvrdil a nepreukázal poistnými podmienkami vplyv prípadných
účtovných nedostatkov na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie následkov poistnej udalosti.

48. K tvrdeniam o uvedení žalovaného do omylu vyhotovením súpisu žalobca zdôraznil, že je v rozpore
s vykonaným dokazovaním a svedeckými výpoveďami oboch poverených zamestnancov žalovaného.

Celý súpis a jeho text bol koncipovaný, vytvorený a vopred odsúhlasený p. S. a na základe jeho pokynov,
nadriadená p. S. vypovedala, že súpis mala k dispozícii a že dala súhlas na fyzickú likvidáciu, nakoľko
nepovažovala žiadnu ďalšiu obhliadku za potrebnú. Žalobca poukazuje na odsek 30 napadnutého
rozsudku a záver súdu prvej inštancie, že „všetky následné kroky žalovaného v rámci procesnej obrany
smerujúce k spochybneniu uplatneného nároky podľa názoru súdu nie sú spôsobilé spochybniť a zmeniť

jeho vlastné kroky a postupy na začiatku likvidácie poistnej udalosti”.

49. K argumentácii analýzami žalovaného (t.j. tzv. analýza U. Z.) a podkladov, z ktorých vychádzal
žalobca namieta, že nie je pravda, že všetky kovové veci z miesta poistnej udalosti mali hmotnosť
len 2 530 kg a tiež, že analýza mala preukázať, že celkový úložný objem regálov v predajni žalobcu

predstavuje objem do 60 m3, resp. 69 m3, a uskladnenie jednotlivých dielov by vyžadovalo 134 m3,
nakoľko sa preukázala nepoužiteľnosť a nesprávnosť analýzy a súd sa týmito analýzami zaoberal v bode
23. a aj v bode 30. odôvodnenia rozsudku. Vyjadrenia svedka Z. žalobca hodnotí ako klamstvo. Potom,
čo žalovaný odňal likvidáciu p. S., v p. Z. predložených výstupoch z internetových stránok (až na pár
výnimiek) nedokázal nájsť rozmery výrobkov, p. Z., resp. žalovaný nesplnil súdom nariadenú povinnosť

predložiť „tabuľkové údaje o rozmerov jednotlivých tovarov, z ktorých prítomný svedok vychádzal pri
svojejanalýze“,nevedelvysvetliť,prečojeproblém,abysklad,ktorýmámať300m3pojaltovaroobjeme
130 m3 a prečo by mal byť úložný priestor len cca 69 m3, odvolával sa na BZOP a uličky v sklade.50. K odvolacím námietkam nesprávneho vyhodnotenia znaleckého posudku Experta, s.r.o. č. 336/2016
v znení doplnenia č. 1, z ktorého podľa žalovaného vyplynul záver, že veci zo Súpisu sa nemohli zmestiť
do priestorov žalobcu a žalovaný namietal aj hmotnosť kovových častí vecí v Súpise žalobca uvádza,

že dokazovanie a výsluch znalca preukázali závažné nedostatky posudku, nepoužiteľnosť záverov
a neschopnosť znalca obhájiť svoje postupy. Žalobca odkazuje na obsah Vyjadrenia k znaleckému
posudku a k výsluchu znalca zo dňa 24.08.2017. Postup súdu prvej inštancie pri vyhodnotení
predloženého posudku žalobca považuje za správy v zmysle čl. 15 a § 191 CSP. Žalobca tiež súhlasí so
záverom súdu prvej inštancie, ktorý spochybnil možnosť spracovania objektívneho znaleckého posudku

v danej veci, súd v odôvodnení uviedol dôvody, pre ktoré je objektívne nemožné vypracovať znalecký
posudok a ide o všeobecne známe skutočnosti. Pri neexistujúcich veciach a objekte, nie je možné
vypracovať objektívny znalecký posudok.

51. Žalobca v prípade určenia objemu nehnuteľnosti odkazuje na odseky 18 až 20 napadnutého
rozsudku a závery znalca a jeho postup považuje za nespôsobilé na vyvodenie záverov o objeme

nehnuteľnosti. Znalec výslovne potvrdil, že nevedel o rozsiahlych pivničných priestoroch ani nemal
k dispozícii žiadnu stavebnú dokumentáciu, ani iné relevantné podklady. Znalec sa podľa vlastného
vyjadrenia zaoberal len umiestnením tovaru na regáloch, nie v ostatných častiach nehnuteľnosti (na
podlahe, zavesený po stropoch, umiestnený v rozsiahlych pivničných priestoroch). Znalec mal určovať
objem položiek, ale podľa tabuľky na str. 14 zisťoval len 2 rozmery, teda len obsah, nie je zrejmé, z

akého zdroja a akým postupom znalec skúmal rozmery výrobkov a či tieto zodpovedajú presne tým
výrobkom, ktoré boli v súpise poškodených vecí, pri počte regálov a ich umiestneniu vychádzal výlučne z
náčrtu protistrany v súdnom konaní a pri závere znalca, že nie je možné technicky uskladniť deklarovaný
počet všetkých položiek súpisu poškodených zásob do regálov v predmetnej predajni, poukazuje na
subjektívny a zrejme účelový výber náhodne vytypovaných položiek.

52. Podľa žalobcu sa žalovaný snaží zavádzať, keď tvrdil, že žalobca mal deklarovať, že hmotnosť
zostatku všetkých kovových dielov podľa súpisu poškodených vecí bola 2 530 kg, čo podľa žalobcu nie
je pravda. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie sa s témou hmotnosti kovových dielov presvedčivo
vysporiadal napríklad v bode 21. odôvodnenia. Žalobca ďalej odmieta argumenty žalovaného, že nemal

vedomosť o existencii pivničných priestorov, žalovaný vedel o existencii pivničných priestorov, vedel o
nich aj p. S.. Žalobca pritom nikdy neuviedol, koľko tovaru sa nachádzalo v pivničných priestoroch. Súd
prvej inštancie vychádzal z existencie pivničných priestorov a teda aj z toho dôvodu správne ustálil, že ak
znalecposudzovalobjemnehnuteľnostiamožnosťuskladneniapoložiekzoSúpisuvpriestorochžalobcu
a pritom nezobral do úvahy existenciu pivničných priestorov, už len táto skutočnosť musí diskvalifikovať

znalecký posudok.

53. K výpovedi p. D. v trestnom konaní ČVS: ORP - 1131/4-VYS- B2_2014TV žalobca namieta jeho
zaujatosť vo viacerých vzťahoch so žalobcom a poukazuje na to, že uvedené trestné konanie bolo
ukončené bez vyvodenia záveru, že žalobca akýmkoľvek spôsobom pochybil. Vytýka žalovanému, že

úmyselne zatajil súdu výpoveď žalobcu zo dňa 21.07.2014, kde výslovne upozornil na osobu p. D..
K námietkam žalovaného k správe TPA Horwath zo dňa 15.03.2016 a výpovedi p. Z. na pojednávaní
dňa 23.10.2019 žalobca odkazuje na body 24. a 25. odôvodnenia a svoje vyjadrenia v konaní pred
súdom prvej inštancie. Riadne vedenie účtovníctva, vo vzťahu ku ktorému je dôvod na odmietnutie
poistného plnenia stanovený v čl. VII bod 2 VPP PPZ 14, má právny význam len vtedy, ak malo

vedoméporušenietejtopovinnostipodstatnývplyvnavznikpoistnejudalostialebonazväčšenierozsahu
následkov poistnej udalosti. Žalovaný nenašiel ani po upozornení žalobcom žiaden argument, ktorým
by odôvodnil odmietnutie poistného plnenia podľa čl. VII bod 2 VPP PPZ 14.

54. K námietkam žalovaného k určeniu výšky poistného plnenia, kde žalovaný odkazuje na záver

znaleckého posudku, podľa ktorého by žalobcovi patrila len suma 165.300,26 Eur, žalobca odkazuje na
odôvodnenie v bode 22. rozsudku, kde sa súd nestotožnil so záverom znalca na otázku 4b, pri ktorej
mal stanoviť výšku skutočnej škody metódou kvalifikovaného odhadu, súd prvej inštancie konštatoval,
že metóda, ktorou znalec určoval mieru poškodenia ostala neozrejmená a posudok v tejto časti tiež
považuje za nevierohodný.

55. K nevykonaniu žalovaným navrhnutého dôkazu výsluchom žalobcu žalobca uvádza, že v konaní
preukázal, že sa objektívne nemohol zúčastniť pojednávania, vážne dôvody svojej neprítomnosti nasúde spôsobené vážnymi psychickými problémami súvisiacimi práve so skutočnosťou, že celá jeho
prevádzka zhorela a nekorektné obštrukcie a naťahovanie mu znemožnilo obnoviť úspešnú prevádzku.

56. K námietke nevykonania znaleckého dokazovania žalobca poukazuje na závery súdu prvej
inštancie v bode 26. odôvodnenia. Podľa žalobcu žiadny znalec by nedokázal spätne posúdiť objem,
hmotnosť, rozsah a mieru poškodenia jednotlivých poškodených vecí. Žalobca dokonca podporil svoju
argumentáciu o nemožnosti vykonať znalecký posudok odborným vyjadrením znaleckej organizácie
SAZO zo dňa 11.06.2018, ktorú predložil ako dôkaz.

57. K odvolaniu voči výroku o prerušení konania žalobca odkazuje na odôvodnenie tohto výroku
rozsudku. Súd by bol viazaný prípadnými rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní, ale celkom
určite nemusí brať ohľad na to, ak jedna zo sporových strán podá nedôvodné trestné oznámenie.

58. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu doručil vyjadrenie žalovaný podaním zo dňa 10.3.2022. Zotrval

na námietkach, že súd prvej inštancie zásadným spôsobom porušil princíp rovnosti zbraní tým, že
nevykonal dokazovanie, resp. odmietol podstatné návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania bez
akéhokoľvek zdôvodnenia tohto postupu, ignoroval veľkú časť žalovaným predložených dôkazov, resp.
uplatnených návrhov na vykonanie dokazovania a zamietol vykonanie niektorých dôkazných návrhov
žalovaného v rozpore so zákonom a bez riadneho odôvodnenia, pričom vykonanie týchto dôkazov

by malo zásadný význam pre výsledok samotného konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení opätovne
uvádzal a vymenúval ten ktorý dôkazný prostriedok, ktorý súd prvej inštancie odmietol vykonať resp.
vyhodnotiť - znalecké dokazovanie, nepripojenie trestného spisu, pričom opätovne poukázal na §
181 ods. 4 CSP, ktorý súd prvej inštancie porušil. K vyjadreniam žalobcu žalovaný uviedol, že sa
s hodnoteniami výpovedí svedkov žalobcom nestotožňuje, ide o subjektívne hodnotenie, vnímanie a

interpretovanie si týchto výpovedí svedkov žalobcom. Žalovaný je toho názoru, že v súčasnom štádiu
konania, t. j. v rámci vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného, sú tieto hodnotenia výpovedí svedkov
bezpredmetné. V prípade účtovných dokladov uviedol, že podstatným pre toto konanie je, či veci, ktoré
tvorili obsah súpisu boli alebo neboli evidované v účtovníctve. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal,
že by tieto veci, resp. súčiastky v účtovníctve mal evidované. Navyše tieto účtovné dokumenty neboli

založené žalobcom do súdneho spisu a neboli predmetom dokazovania. Podmienka vedenia poistených
vecí v účtovníctve je podmienkou poistenia, ktorej splnenie pri uplatňovaní poistného plnenia má
povinnosť preukazovať žalobca, pričom v napadnutom rozsudku je konštatované len predloženie
účtovníctva v značnom rozsahu. Súd prvej inštancie nemal mať z čoho za preukázané, že poškodené
predmety uvedené v Súpise boli skutočne v tomto účtovníctve zachytené. Žalovaný ďalej uviedol, že v

prípade problematiky uvedenia do omylu, resp. rozsahu vecí, ktoré sa nachádzali na mieste škodovej
udalosti, žalobca prevažne sumarizuje svoje stanoviská, ktoré už predkladal v priebehu konania pred
súdom prvej inštancie. Žalovaný zotrváva na názore, že okolnosti uvedené v jeho odvolaní preukazujú,
že žalovaný bol súpisom spracovaným žalobcom uvedený do omylu, čo opodstatňovalo žalovaného
odmietnuť poskytnutie poistného plnenia žalobcovi. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v obsahu

vyjadrenia neuviedol iné argumenty ako tie, ktoré už boli uvedené v jeho predchádzajúcich rozsiahlych
podaniach.

59. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v podaní zo dňa 12.8.2022 uviedol, že žalovaný vo vyjadrení
neuvádza žiadne nové skutočnosti alebo tvrdenia a opakuje v rôznej obmene tie isté námietky a výhrady

k napadnutému rozsudku, ku ktorým sa dostatočným spôsobom vyjadril už vo vyjadrení k odvolaniu.
Žalobca zastáva názor, že súd sa v napadnutom rozsudku vysporiadal so všetkými relevantnými
tvrdeniami sporových strán a všetkými návrhmi dôkazov. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný následne vo
vyjadrenívymenúva,čosúdprvejinštancienevykonal(návrhnaďalšieznaleckédokazovanie,pripojenie
trestného spisu), pričom neuvádza žiadny argument, prečo by napadnutý rozsudok v tomto ohľade mal

byť nesprávny. Žalobca poukázal na rozsudky Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/240/2019, resp.
15Co/10/2021 ako aj na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/138/2018, 5Cdo/138/2018, a
3Cdo/50/2008 ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 377/2018, pričom v označených
rozhodnutiach súdy konštatovali, že je v právomoci súdu rozhodnúť o tom, ktoré dôkazy vykoná a ktoré
nie. Žalobca sa vo zvyšku svojho vyjadrenia vyjadroval k jednotlivým argumentom žalovaného uvedené

v jeho vyjadrení k vyjadreniu, pričom na podrobnejšiu argumentáciu žalobca odkázal na svoje vyjadrenie
k odvolaniu. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v obsahu vyjadrenia neuviedol iné argumenty ako tie,
ktoré už boli uvedené v jeho predchádzajúcich rozsiahlych podaniach.60. Žalovaný bez výzvy súdu v odvolacom konaní doručil ďalšie vyjadrenie zo dňa 17.04.2023 spojené s
návrhom na prerušenie konania vedeného pod sp. zn. 2Cob/146/2022. Žalovaný reagoval na vyjadrenie
žalobcu zo dňa 12.8.2022, uviedol, že žalobca v ňom uvádza iba všeobecné tvrdenia bez akejkoľvek

spôsobilosti vyvrátiť odvolacie argumenty žalovaného. Žalovaný sa stručne vyjadruje k vyjadreniam
žalobcu,pričomodkazujenasvojeodvolanieaužskôruvádzanéargumenty.Žalovanýnáslednenavrhol,
aby odvolací súd prerušil súdne konanie, nakoľko v jeho priebehu vyšli najavo viaceré skutočnosti, ktoré
preukazujú neopodstatnenosť podanej žaloby žalobcu, ako aj protiprávne konanie žalobcu, jednotlivé
dôkazy preukazujú podvodné konanie žalobcu voči žalovanému s cieľom získania poistného plnenia,

na ktoré nemá nárok. Žalovaný preto odvolaciemu súdu oznámil, že podal oznámenie o skutočnostiach,
ktoré nasvedčujú spáchaniu trestného činu poisteného podvodu podľa § 233 ods. 1 a ods. 5 Trestného
zákona, na podklade ktorého prebieha trestné konanie Krajského riaditeľstva PZ, odbor Kriminálna
polícia Bratislava CVS: KRP-288/3-VYS-BA-2020. V prípade, že súd po uskutočnení trestného konania
uzná žalobcu vinným zo spáchania trestného činu, bude zrejmé, že opodstatnenosť neposkytnutia
poisteného plnenia žalovaným z titulu uvedenia do omylu zo strany žalobcu (čo inak potvrdzujú už

samotné okolnosti, ktoré v konaní pred civilným súdom vyšli najavo) bude preukázaná rozsudkom
trestného súdu. Nakoľko sa jedná o otázku, v ktorej konajúci súd nie je oprávnený konať, pričom jej
vyriešenie môže mať zásadný vplyv pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu, žalovaný týmto v súlade
s § 162 ods. 1 písm. a) CSP žiada, aby konanie prerušil z dôvodu prebiehajúceho trestného konania a to
až do právoplatnosti skončenia trestného konania. Súd konajúci v danej veci nie je oprávnený rozhodnúť

o tom, či došlo k spáchaniu trestného činu poisťovacieho podvodu, ako ani o vine či treste prípadného
páchateľa.

61. Žalobca k obsahu podania doručil vyjadrenie podaním zo dňa 28.6.2024, uviedol, že vyjadrenie
žalovaného neobsahuje žiadne nové alebo relevantné skutočnosti, ale je všeobecným kompilátom

predchádzajúcich účelových až zavádzajúcich tvrdení žalovaného. Žalobca znovu uviedol, že žalovaný
potom, čo súd prvej inštancie presvedčivo a účinne odhalil snahu žalovaného spochybňovať
nespochybniteľné, začal nedôvodne a účelovo útočiť na rôzne formálno-procesné aspekty napadnutého
rozsudku. Žalobca sa následne vyjadril z dôvodu procesnej opatrnosti aj k vyjadreniam žalovaného,
pričom sa jednalo o už skôr produkované a opakované argumenty. K návrhu na prerušenie konania

uviedol, že žalovaný opakovane žiada o prerušenie tohto súdneho konania z dôvodu trestného konania,
pričom vedel o údajnom podvode už v roku 2016, ale trvalo mu takmer 5 rokov, kým podal trestné
oznámenie. Žalobca zastáva názor, že dôvodom takéhoto omeškania žalovaného je zrejmý a súvisí s
tým, že potom čo žalovaného procesná obrana zlyhala, snažil sa vytvoriť účelovú obštrukciu a podal
účelové trestné oznámenie. Podanie trestného oznámenia či dokonca začatia trestného stíhania vo veci

(čo v tomto prípade ešte ani nenastalo) nemôže byť dôvodom prerušenia súdneho konania.

62. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.

63. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

64. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

65. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

66. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP prejednal vec podľa§ 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi
odvolania žalovaného, vyjadreniami žalobcu a žalovaného, dospel k záveru, že odvolanie je v merite
veci dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II. a výroku III. zrušiť

a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

67. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného voči výroku I. napadnutého rozsudku, ktorým zamietol návrh
žalovaného na prerušenie konania odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné. Žalovaný návrh na prerušenie konanie do právoplatného skončenia trestného konania

iniciovaného trestným oznámením zo dňa 8.9.2020 podaným na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru
v Bratislave II odôvodnil tým, že podal trestné oznámenie na základe skutkového stavu súvisiaceho
s prejednávanou vecou. Podľa § 193 CSP veta tretia, ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti. Ustanovenie

§ 162 ods. 1 písm. a) CSP potom ukladá súdu obligatórne postupovať prerušením konania, ak
rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. O zamietnutí návrhu na
prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej (§ 162 ods. 3 CSP). Podanie
oznámenia o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú spáchaniu trestného činu nemôže byť dôvodom pre
prerušenie konania, nakoľko samo o sebe neznamená, že na jeho základe bolo začaté trestné stíhanie

vo veci a žalovaný ani netvrdí, že by k vydaniu uznesenia o začatí trestného stíhania vôbec prišlo.

68. Odvolací súd sa najskôr zaoberal odvolacou námietkou procesnej povahy, a to námietkou porušenia
§ 181 ods. 2 CSP súdom prvej inštancie, ktorá má spočívať v tom, že po pripustení zmeny žaloby
uznesením zo dňa 07.04.2016 spis. zn. 10Cb/64/2015- 345 súd prvej inštancie neuviedol svoje

predbežné právne posúdenie veci, čo je v rozpore s materiálnym pojatím § 181 ods. 2 CSP. Súd prvej
inštancie postupoval podľa 181 ods. 2 CSP na pojednávaní dňa 03.02.2016. Odvolací súd poukazuje
na ustálenú rozhodovaciu činnosť (napr. Uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo/52/2020 publikované pod R
60/2021, Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 643/2022-14 zo dňa 24.11.2022, sp. zn. 7Cdo
111/2020, 1Obdo 92/2018, 2Obdo 56/2020), z ktorej vyplýva záver, že cieľom tohto ustanovenia je

„... zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť
strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je jeho cieľom
zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za
dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu
buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu

sporu pri realizácii jej procesných práv.“. Ak sudca dané zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden
priamydosahnamožnosťvylúčeniastranysporuzjejprocesnýchpráv,ktoréjejCivilnýsporovýporiadok
priznáva.Porušenie§181ods.2CSPžiadnymspôsobomnediskvalifikujestranusporunapríkladvpráve
zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v
práve zhrnúť svoje návrhy na záver pojednávania a pod. Z judikatúry ústavného súdu, napr. uznesenie

vo veci sp. zn. IV. ÚS 16/2012, ako aj uznesenie č. k. II. ÚS 366/2018 z 11. júna 2018 vyplýva, že
opomenutie aplikácie § 181 ods. 2 CSP sa konvaliduje vydaním rozhodnutia vo veci samej, v ktorom súd
svoje názory oznámil, a tým zhojil tento procesný nedostatok a prípadné odňatie práva na spravodlivý
súdny proces stranám sporu. Túto námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

69. K ostatnému obsahu odvolania odvolací súd úvodom uvádza, že obsah práva na spravodlivý
proces (odvolací dôvod upravený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorý je naplnený ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), je pomerne široký, ide najmä (nie však výlučne)
o právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na prejednanie veci zákonným

sudcom, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní
zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. O
naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde vtedy, ak nesprávny procesný

postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany dosiahne intenzitu, ktorá odôvodňuje záver, že konanie
sa nejaví ako spravodlivé. Namietané pochybenie súdu je preto potrebné posúdiť v kontexte celého
konania a vplyvu na jeho výsledok. Obsahom odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP
je nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností súdom prvejinštancie. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom
sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Ustanovenie § 185 CSP predstavuje zakotvenie
princípu formálnej pravdy, čím sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré

mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si
o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami
a súvisiacimi dôkazmi. Civilný sporový poriadok kladie dôraz na procesnú diligenciu strán sporu, čoho
dôsledkom je presun dôkaznej iniciatívy bezvýhradne na strany sporu.

70. Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie
skutkového stavu, pričom jasne a jednoznačne odôvodnené meritórne rozhodnutie tvorí súčasť
základného práva na súdnu ochranu (II. ÚS 6/03). Citované ustanovenie § 185 CSP síce prenecháva
súdu rozhodnutie, ktoré zo stranami navrhnutých dôkazov vykoná, avšak z ustálenej judikatúry
vyplývajú pre postup súdu obmedzenia, ktorých cieľom je práve spoľahlivé zistenie skutkového
stavu. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je

argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez
relevantnej súvislosti s predmetom konania, ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti
tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec
tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo
vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo

vyvrátené.Aktietodôvodyzistenéneboli,súdpostupujevrozporesčl.46ods.1ačl.48ods.2ÚstavySR,
ktoré garantujú pre strany sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada takmer
vždy založí nie len nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež
jeho protiústavnosť (rozsudok NS SR z 31.3.2021, sp. zn. 5Cdo/107/2019).

71. V prejednávanej veci si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti
evidovanej u žalovaného pod č. 309 103 7073 zo dňa 13.7.2014 cca o 23:30 hod., keď bol v dôsledku
požiaru v prenajatých skladových priestoroch a predajni zničený hnuteľný majetok žalobcu, a to na
základe poistnej zmluvy č. 5720073795 s dohodnutým rozsahom poistenia súboru hnuteľných vecí
(vrátane zásob, akými sú materiál, nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výrobky a tovar,

pre prípad ich poškodenia alebo zničenia požiarom, ostatnými živlami, krádežou vlámaním, úmyselným
poškodením a vandalizmom. Zmluvné podmienky boli dojednané poistnou zmluvou a ďalej podrobne
vo Všeobecných poistných podmienkach živelného poistenia VPP PPZ 14, Zmluvných ustanoveniach
a Doložkách pre poistenie hnuteľných vecí - živel ZU PPZ HV 14, Všeobecných poistných podmienok
poistenia pre prípad škôd spôsobených krádežou vlámaním alebo lúpežou VPP PPKL 14, Zmluvných

ustanoveniach a Doložkách pre postenie hnuteľných vecí - krádež a lúpež ZLJ PPKL14, Limitoch plnenia
a spôsobov zabezpečenia hnuteľných vecí stanovených na základe čl. XII. VPP PPKL 14. Žalovaný
ukončil dňa 15.03.2016 šetrenie poistnej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia, čo odôvodnil
tým, že šetrením nebolo preukázané, že hnuteľné veci podľa Súpisu sa nachádzali v mieste vzniku
škodovej udalosti, odborným šetrením predložených účtovných dokladov nebola preukázaná evidencia

hnuteľných veci podľa predloženého Súpisu v účtovníctve žalobcu a neboli splnené podmienky
nároku na poistné plnenie, ani preukázaný rozsah uplatneného nároku. Zároveň žalovaný ako dôvod
odmietnutia poskytnutia poistného plnenia žalovaný uviedol, že ho žalobca svojím konaním uviedol do
omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie poistného plnenia.

72.Súdprvejinštancievodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiauviedol,žeprerozhodnutiepovažovalza
najzásadnejšie dôkazy Súpis poškodených vecí, výpoveď svedka S. a svedkyne S., pričom za nesporné
posúdil, že technik - zamestnanec žalovaného p. S. vykonal na mieste poistnej udalosti obhliadky
a spísal rozsah a stav poškodenia poistených vecí. Súd prvej inštancie uzavrel, že skutočnosť, že
p. S. sa rozhodol pri súpise poškodených vecí vychádzať z podkladov, pri tvorbe ktorých kooperoval

žalobca, nemôže byť žalobcovi na ťarchu. Odvolací súd sa s takýmto skutkovým záverom nestotožňuje,
z obsahu spisu vyplýva, že súpis vecí vyhotovil žalobca. Je síce pravdou, že zamestnanec žalovaného
tento súpis podpísal, z čoho ale bez ďalšieho vzhľadom na ďalšie dokazovanie produkované žalovaným
nemožno vyvodiť záver, že predložený súpis zodpovedá skutočnosti a ani že je nespochybniteľným
a záväzným právnym úkonom vo vzťahu k výsledkom vyšetrenia poistiteľa, potrebného na zistenie

rozsahu jeho povinnosti plniť. Za takýto právny úkon žalovaného je možné považovať až oznámenie
zo dňa 15.03.2016, ktorým žalovaný podľa § 796 ods. 4 Občianskeho zákonníka žalobcovi oznámil
odmietnutie plnenia a uviedol dôvody, ktoré nie je možné dodatočne meniť.73. Odvolací súd primárne za zásadnú pre posúdenie dôvodnosti celej obrany žalovaného voči
uplatnenému nároku žalobcu a pre meritórne rozhodnutie považuje spornú otázku, či sa hnuteľné
veci postihnuté škodovou udalosťou uvedené v súpise skutočne nachádzali v mieste vzniku škodovej

udalosti, jednoducho povedané, či sa hnuteľné veci a tovar postihnutý požiarom v žalobcom
deklarovanom objeme mohol zmestiť do nehnuteľnosti, v ktorej sa podľa žalobcu v čase škodovej
udalosti nachádzal. Odvolací súd sa preto nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že za
najzásadnejší dôkaz, ktorým by mal žalobca vyvrátiť procesnú obranu žalovaného, je možné považovať
Súpis poškodených vecí, a to ani jeho vyhodnotením v súvislosti s výpoveďou svedka S. a svedkyne

S., nakoľko z týchto dôkazov vyplýva len postup strán pri zaisťovaní podkladov pre likvidáciu škodovej
udalosti, nie je z nich možné vyvodiť žiaden skutkový záver vo vzťahu k nastolenej zásadnej otázke pre
rozhodnutie.

74. Pre zodpovedanie spornej skutkovej otázky sú nepochybne potrebné odborné znalosti. Žalovaný
na preukázanie tejto procesnej obrany v konaní predložil Znalecký posudok odbornej organizácie

Experta, s.r.o. č. 336/2016 a jeho Doplnenie č. 1. Prvoinštančný súd na Znalecký posudok odbornej
organizácie Experta, s.r.o. č. 336/2016 (v znení Doplnenia č. 1) neprihliadol, avšak ako vyplýva z
obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nie s ohľadom na konfrontáciu postupu znalcov
a odborných záverov so závermi iného znalca alebo odborne spôsobilej osoby, ale hoci na to nemá
potrebnú odbornosť, nedisponuje dostatočnými odbornými znalosťami, ktoré by mu umožňovali hodnotiť

správnosť postupu znalca, resp. znaleckej organizácie a bez dôvodných pochybností konštatovať ich
nesprávnosť, sám vyhodnocoval odborné závery a polemizoval s nimi, a to napriek tomu, že žalovaný
navrhol vykonať vo veci znalecké dokazovanie súdom ustanoveným znalcom. Ani s úvahou súdu prvej
inštancie, že je nepravdepodobné, že spracovanie objektívneho znaleckého posudku v obdobnom
prípade je vôbec možné (keď neexistuje budova kde malo dôjsť k poistnej udalosti, keď neexistuje tovar,

ktorý mal byť poistnou udalosťou poškodený či zničený, keď znalec nepracoval s inými podkladmi a
informáciami len zadanými zadávateľom - žalovaným) sa odvolací súd nestotožňuje. Takýto záver súd
prvej inštancie prijal len na základe vlastného úsudku, hoci na jeho prijatie nemá odbornú kvalifikáciu
a nie je možné ho prijať bez vyjadrenia odborne spôsobilej osoby, či jeho vypracovanie vzhľadom
na konkrétne disponibilné podklady je alebo nie je možné spracovať. Len príkladmo odvolací súd

uvádza, že samo zničenie budovy a tovaru zrejme nebráni analyzovať objem skladovacieho priestoru
napr. z projektovej dokumentácie zničenej stavby, detailné informácie o rozmeroch tovaru príp. obaloch
poskytne výrobca (názov, váha, rozmery, obalový materiál, atď.), postup a metóda je ale výlučne
v kompetencii znalca a odvolací súd v tomto smere nie je svoju úvahu spôsobilý formulovať ako
kategorický záver o možnosti vyhotoviť posudok. Ak žalobca vo vyjadrení k odvolaniu podporil svoju

argumentáciu o nemožnosti vykonať znalecký posudok odborným vyjadrením znaleckej organizácie
SAZO zo dňa 11.06.2018, ktorú predložil ako dôkaz, z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, či súd prvej
inštancietentodôkazvôbecvykonal,aničiakohovyhodnotil,prizávereonemožnostivyhotoviťznalecký
posudok z tohto vyjadrenia nevychádzal.

75.Vkonanípredsúdomnemôžesudcariešiťodbornéotázky,atoanivtedy,akbydisponovalpotrebnou
odbornou kvalifikáciou. Za nepatričné preto považuje odvolací súd aj odôvodnenie vyhodnotenia
hmotnostnejanalýzyaprocesnejobranyžalovanéhospočívajúcejvtvrdenomrozporemedziodvezeným
kovovýmodpadom2530kgaskutočnouhmotnosťou,akúmalmaťpodľažalovanéhopoškodenýkovový
tovar, keď pochybnosti o presnosti a presvedčivosti znaleckého posudku súd prvej inštancie odôvodnil

napr. tak, že príkladmo mu je z jeho činnosti známe a považuje za fakt, že vodná pumpa, ako súčasť
(súčiastka) vozidla, ktorá poháňa obeh chladiacej vody v motore je takmer celokovová súčiastka (kovové
telo, ložiská, osky, hnacia vrtuľa môže byť aj plastová) s minimálnym množstvom nekovových súčastí.

76. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (čl. 15 ods. 2 CSP) a súd ich hodnotí podľa svojej

úvahy (§ 191 CSP). Súd hodnotí znalecký posudok ako každý iný dôkaz. Faktické (nie právne)
obmedzenie spočíva v tom, že súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska jej
vecnej správnosti (...). Podstata hodnotenia znaleckého posudku spočíva v tom, že súd vezme do
úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom
a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálnologického uvažovania.“ (Učebnica občianskeho

procesného práva 1. zväzok, J. Mazák, Martina Jánošíková, 2012, str. 350). Úvaha súdu pri
hodnotení toho-ktorého vykonaného dôkazu má teda svoje mantinely, ktoré sú dané odbornosťou osoby
zákonného sudcu pre riešenie skutkovej otázky odborného charakteru. Súd prvej inštancie teda nemal
hodnotiť odborné závery z hľadiska ich správnosti, mal posudzovať iba úplnosť posudku vo vzťahu kzadaniu, logické odôvodnenie záverov a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Skúmanie logického
odôvodnenia záverov a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi však neznamená polemiku sudcu so
skutkovými otázkami odborného charakteru. Ak však súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôkazný

prostriedok - znalecký posudok organizácie Experta je nepresvedčivý (teda nesprávnosť záverov nebola
preukázaná), potom nebol relevantný dôvod nevyhovieť návrhu žalovaného na vykonanie znaleckého
dokazovania.

77. Súd prvej inštancie nevykonanie znaleckého dokazovania na návrh žalovaného ohľadom množstva

a veľkosti tovaru odôvodnil tým, že návrh považuje za nehospodárny vzhľadom k tomu, že k tejto
otázke prebehlo rozsiahle dokazovanie a súd nepovažoval za reálne získať iné údaje k vyriešeniu tejto
otázky ako už boli v konaní prezentované. Zároveň na inom mieste odôvodnenia uviedol, že považuje
dokonca za krajne nepravdepodobné, že spracovanie objektívneho znaleckého posudku v obdobnom
prípade, keď neexistuje budova kde malo dôjsť k poistnej udalosti, keď neexistuje tovar, ktorý mal byť
poistnou udalosťou poškodený, či zničený, keď znalec nepracoval s inými podkladmi a informáciami len

zadanými zadávateľom - žalovaným, je vôbec možné. Odôvodnenie nevykonania tohto dôkazu súdom
prvej inštancie je potrebné subsumovať pod dôvod nadbytočnosti, teda že argument, podľa ktorého
určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním
bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené (viď. 5Cdo/107/2019). Odvolací súd je ale toho
názoru, že skutkový stav nebolo možné z doteraz vykonaných dôkazov bezpečne, resp. nepochybne

ustáliť.

78. Práve pre odbornú povahu posudzovanej otázky bolo potrebné aby súd vo veci nariadil znalecké
dokazovanie. S poukazom na uvedené, je možné postup súdu prvej inštancie hodnotiť ako v rozporný
s § 191 CSP, kedy súd prvej inštancie je povinný vyhodnotiť skutkový stav len na základe predložených

dôkazov. Zároveň postupom súdu prvej inštancie, ktorý za absencie riadneho odborného posúdenia zo
strany odborne spôsobilej osoby, suploval odborné závery na základe vlastných uvážení a nedostatočne
sa tým vysporiadal s procesnou obranou žalovaného, v dôsledku čoho vyvodil predčasný záver,
že žalovaný nepreukázal naplnenie dôvodov pre odmietnutie poskytnutia poistného plnenia, došlo k
porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

79. Odvolací súd tiež konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k postupu pri
dokazovaní je zmätočné. Súd prvej inštancie v bode 11 uviedol taxatívne dôkazy, ktoré predložil žalobca,
v obsahu rozhodnutia ale neuviedol, ktoré z týchto dôkazov vykonal, ani ako ich vyhodnotil, čo platí aj
pre návrhy na dokazovanie označené a predložené žalovaným, ktoré vymenoval v bode 12 prvý odsek,

následne uvádza v ďalšom odseku bodu 12 dôkazy, ktoré vykonal, a to len výsluchy svedkov S., Z., S.,
I., S., Z.. Ako a či súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a ktorými zo stranami predložených listín a k
akým skutkovým záverom z nich dospel, súd prvej inštancie neuviedol. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé,
aké stanovisko k návrhom žalovaného na vykonanie dokazovania (ktoré sú uvedené v bode 27 tohto
rozhodnutia) súd prvej inštancie zaujal a nie je možné preto ani podrobiť odvolaciemu prieskumu ich

vykonanie, príp. nevykonanie. V číslovaní odsekov súd prvej inštancie spolu s dôkazmi tiež zmätočne v
bode 12 uvádza právne predpisy, ktoré na vec aplikoval, avšak v celom obsahu odôvodnenia neuvádza
žiadne z ustanovení zmluvy či všeobecných podmienok, ktoré posudzoval a ktoré by na vec aplikoval.
Súd vykonáva dokazovanie nielen výsluchom navrhnutých svedkov, ale aj listinami a skutočnosť, že
za podmienok v § 204 CSP nemusí vykonať dôkaz listinou čítaním alebo oboznámením jej obsahu

neznamená, že v odôvodnení rozhodnutia nie je povinný dokazovanie listinami vyhodnotiť, resp. uviesť
dôvody, pre ktoré konkrétny navrhnutý alebo predložený dôkaz nevykonal.

80. Rovnako nie je možné preskúmať úvahy súdu prvej inštancie vo vzťahu k námietke vyčíslenia
výšky nároku na základe obstarávacích cien vecí a komparácie výšky uplatneného nároku so

všeobecnými poistnými podmienkami, keď súd prvej inštancie k tejto časti procesnej obrany nezaujal
žiadne stanovisko, nevysvetlil, ako sa vysporiadal s námietkami nesúladu výšky nároku so všeobecnými
poistnými podmienkami, ani či vôbec dokazovanie nimi vykonal. Uviedol len, že výšku uplatneného
nároku žalobcom považoval za preukázanú a odôvodnenú a že žalobca ustálil výšku nároku ako súčet
hodnoty hnuteľných vecí, zásob vo výške 347.059,86 Eur, hodnotu vecí uvedených v súpise, ktoré neboli

určené na ďalší predaj 13.064,50 Eur, náklady na úhradu troch faktúr: za zneškodnenie a vývoz odpadu
- 977,12 Eur, za prenájom kontajnerov 419,40 Eur, faktúra za práce súvisiace so škodovou udalosťou
1.067,88 Eur. Nie je zrejmé, z akých dôkazov produkovaných žalobcom (ktorého zaťažuje dôkaznébremeno) pri svojom závere vo vzťahu k výške nároku vychádzal, ako výpočet žalobcu právne posúdil
vzhľadom k námietkam žalovaného.

81. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra

1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný
súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS
119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

82.Súdsavodôvodnenísvojhorozhodnutiamusívysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky
skutočnostizistenévykonanýmdokazovaním,aletiežspoukazomnaprávnezávery,ktoréprijal.Účelom

odôvodneniarozsudkujepredovšetkýmpreukázaťsprávnosťvýrokovejčastirozhodnutiaaodôvodnenie
súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť
preskúmateľné. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky prijaté bez odborného podkladu. Napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie uvedené požiadavky nespĺňa.

83. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 CSP v merite veci (výrok II a III) zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom
konaní bude v intenciách vyššie uvedeného opätovne vec prejednať procesným postupom súladným s
príslušnými zákonnými ustanoveniami a znovu vo veci rozhodnúť. Primárne bude jeho povinnosťou sa

riadne vysporiadať s návrhom žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom ustálenia
skutkového stavu s ohľadom na základnú spornú otázku, či sa hnuteľné veci postihnuté škodovou
udalosťou uvedené v súpise skutočne nachádzali v mieste vzniku škodovej udalosti, teda či sa hnuteľné
veci a tovar postihnutý požiarom v žalobcom deklarovanom objeme mohol zmestiť do nehnuteľnosti, v
ktorej sa podľa žalobcu v čase škodovej udalosti nachádzal. Z výsledku dokazovania potom vyplynie aj

prípadný záver o dôvodnosti odmietnutia poistného plnenia žalovaným z dôvodov upravených v čl. XI
bod 16 VPP PPZ 14. Pre prípadnú nemožnosť vykonania tohto dôkazu bude potrebné, aby súd prvej
inštancie vychádzal výlučne z odôvodneného stanoviska ustanoveného znalca ako odborne spôsobilej
osoby. Následne v prípade, ak bude mať za preukázané, že veci uvedené v súpise sa skutočne
nachádzali v mieste vzniku škodovej udalosti, bude povinný opätovne vyhodnotiť obranu žalovaného,

či boli predmetom poistenia s poukazom na dohodnutý rozsah poistenia VPP PPZ 14 čl. I bod 1 (tu
odvolací súd uvádza, že je potrebné dôsledne rozlišovať predmet a rozsah poistenia od výluky, keď
škoda je krytá poistením, ale poisťovňa z dôvodov v osobitnej klauzule nie je povinná poskytnúť poistné
plnenie) a posúdi uplatnenú výšku nároku (viď. bod 80 odôvodnenia). Povinnosťou súdu prvej inštancie
bude vychádzať iba z riadne vykonaného dokazovania navrhnutého stranami sporu s tým, že sa riadne

vysporiadasargumentáciouobochstránsporutýkajúcousapodstatnýchotázok,atokomplexnetak,aby
nové rozhodnutie vo veci poskytlo stranám sporu náležité a presvedčivé odpovede na všetky podstatné
otázky súvisiace s meritom veci, ktoré tvoria zásadnú časť ich argumentácie.

84. Svoje nové rozhodnutie vo veci je súd prvej inštancie povinný odôvodniť spôsobom zodpovedajúcim

dikcii ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a v odôvodnení sa vysporiadať nielen so všetkými podstatnými
skutočnosťami tvrdenými stranami sporu a s rozpormi v ich tvrdeniach v nadväznosti na vykonané
dôkazy, ale aj so všetkými skutočnosťami majúcimi podstatný význam pre konanie a procesný postup
súdu, pričom z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil konkrétne
tvrdenia a dôkazy predložené stranami sporu a aké z nich vyvodil skutkové a právne závery. Pod

právnymi závermi je potrebné chápať nielen subsumovanie skutkového stavu pod všeobecne záväznú
právnu normu, ale aj pod zmluvnú úpravu právneho vzťahu sporových strán. Právna úprava poistnej
zmluvy má totiž prevažne dispozitívny charakter, čo sa v praxi prejavuje v tom, že k poistnej zmluve
si zmluvné strany upravujú vzájomné vzťahy podrobne vo všeobecných poistných podmienkach a tiežosobitných podmienkach pre konkrétny typ poistenia. Zároveň v odôvodnení rozhodnutia jednoznačne a
zrozumiteľne uvedie, ktoré navrhnuté dôkazy vykonal a aké skutkové závery z vykonaného dokazovania
ustálil (teda nielen to, ktorá strana aký dôkaz navrhla a predložila).

85. Súd prvej inštancie vo veci opätovne meritórne rozhodne, pričom je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.

86. Odvolací súd z rovnakých dôvodov, ako uvádza v bode 67 pri posudzovaní odvolania voči

zamietnutiu návrhu žalovaného na prerušenie konania, zamietol aj návrh žalovaného na prerušenie
konania sp. zn. 2Cob/146/2022 zo dňa 17.04.2023 (t.j. odvolacieho konania) doručený v odvolacom
konaní, ktorý žalovaný odôvodnil tým, že podal oznámenie o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú
spáchaniu trestného činu poistného podvodu podľa § 233 ods. 1 a ods. 5 Trestného zákona, na podklade
ktorého prebieha trestné konanie Krajského riaditeľstva PZ, odbor Kriminálna polícia Bratislava ČVS:
KRP-288/3-VYS-BA-2020, z výsledku trestného konania bude zrejmé, že opodstatnenosť neposkytnutia

poisteného plnenia žalovaným z titulu uvedenia do omylu zo strany žalobcu (čo inak potvrdzujú už
samotné okolnosti, ktoré v konaní pred civilným súdom vyšli najavo) bude preukázaná rozsudkom
trestného súdu a jedná sa o otázku, v ktorej konajúci súd nie je oprávnený konať, pričom jej vyriešenie
môže mať zásadný vplyv pre posúdenie dôvodnosti žaloby (výrok I. tohto odvolacieho rozhodnutia).
Podanie oznámenia o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú spáchaniu trestného činu nemôže byť dôvodom

pre prerušenie konania, nakoľko samo o sebe neznamená, že na jeho základe bolo začaté trestné
stíhanie vo veci a žalovaný ani netvrdí, že by k vydaniu uznesenia o začatí trestného stíhania vôbec
prišlo.

87. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

88. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).