Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. september 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 60Cr/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122418097
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Šuchová LL.M

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6122418097.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Veronikou Šuchovou, LL.M., v spore žalobcu 1/

A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E. F. XXX, XXX XX D. E. F., žalobcu 2/ G. H., nar. XX. XX. XXXX,
bytom I. XX, XXX XX J., v konaní zastúpený: KADUC & PARTNERS s. r. o., so sídlom Trojičné námestie
142/4, 917 01 Trnava, IČO: 50 290 762, proti žalovanému: RD PROFI s.r.o., so sídlom J. G. Tajovského
5634/13, 917 08 Trnava, IČO: 44 406 479, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom: C. K. XXXX/XX, XXX XX J., IČO: 47 256 907, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu 1/ a 2/ z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 20.09.2022 domáhal voči
žalovanému 1/ a 2/ zrušenia Rozhodcovského rozsudku sp. zn. R 108/2022 zo dňa 13.07.2023
vydaného rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M. so sídlom: Jilemnického 30, 036 01 Martin.
Súčasne žiadali odložiť jeho vykonateľnosť. Súd návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku vyhovel do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalovaní namietali existenciu
rozhodcovskej doložky a tým pádom aj právomoc a príslušnosť rozhodcu konať a rozhodovať v

rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka, ktorá bola obsiahnutá v predžalobnej výzve zo
dňa 12.05.2022 nespĺňa náležitosti ustanovenia § 4 ods. 3 písm. a) zákona o rozhodcovskom
konaní, nakoľko tieto predpokladajú vzájomnú písomnú komunikáciu strán, prípadne odkaz v písomnej
komunikácii strán na dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku alebo písomné pristúpenie k zmluve,
ktoré obsahuje platnú rozhodcovskú doložku. Žalobcovia nielenže so žalovaným nekomunikovali svoj
zámer uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu alebo rozhodcovskú doložku, ale so žalovaným nekomunikovali
vôbec, na predžalobnú výzvu nereagovali. Navyše zdôraznili, že nikdy nemali zámer uzatvoriť

rozhodcovskú zmluvu, či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve
so žalovaným. Zároveň namietali tacitné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy (§ 4 ods. 7 zákona o
rozhodcovskom konaní). Vo vzťahu k tomuto argumentu uviedli, že riadne a včas vzniesli námietky
nedostatku právomoci rozhodcu spolu so žalobnou odpoveďou rozhodcovi. Rozhodcovská žaloba sa
dostala do ich dispozičnej sféry spolu s rozhodcovským uznesením o začatí rozhodcovského konania
zo dňa 27.06.2022 spolu s dôkazmi až dňa 13.07.2022. Námietky nedostatku právomoci rozhodcov
a žalobnú odpoveď zo dňa 20.07.2022 doručili toho istého dňa rozhodcovi. Preto bola zachovaná

lehota 7 dní od doručenia rozhodcovského uznesenia o začatí rozhodcovského konania spolu s
rozhodcovskou žalobou a prílohami. Žalobcovia sa v námietkach podaných v rozhodcovskom konaní
bránili skutočnosťami o neexistencii a nemožnosti vzniku rozhodcovskej zmluvy v dôsledku absencie
komunikácie žalovaného s nimi. Uvedená skutočnosť automaticky nezakladá vznik rozhodcovskejzmluvy, práve naopak rozhodcovská zmluva nevzniká, t.j. neexistuje. Žalobcovia nielenže neboli riadne
upovedomení o ustanovení rozhodcu, ale neboli riadne upovedomení ani o rozhodcovskom konaní.
Zároveň poukázali na to, že bezprostredne po tom ako sa im do dispozičnej sféry dostala rozhodcovská

žaloba s prílohami a rozhodcovské uznesenie o začatí rozhodcovského konania, na toto reagovali v
stanovenej 7 dňovej lehote, preto nemohlo dôjsť ani k tacitnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy. Vo
vzťahu k rozhodcovskému rozsudku uviedli, že sa dostal do ich dispozičnej sféry dňa 03.08.2022 a z
tohto dôvodu námietky boli podané včas. Navyše poukázali na to, že nároky priznané rozhodcovským
rozsudkom nemajú právny základ, nakoľko žalobcovia neboli zmluvnou stranou žiadneho právneho

vzťahu, z ktorého by im vyplynula povinnosť poskytnúť plnenie žalovanému.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 10.01.2023. Žalovaný poukazoval na
to, že právomoc rozhodcu vo veci konať nebola odvodená výlučne od vzájomnej komunikácie strán
(predžalobná výzva obsahovala rozhodcovskú doložku), ale najmä od rozhodcovskej doložky uvedenej
v čl. VII. Bod 4 všeobecných obchodných podmienok „AVOP“, ktoré sa nachádzali na webovej stránke

L. (bod 35 odôvodnenie rozhodcovského rozsudku). Táto rozhodcovská doložka sa vzťahovala aj
na uplatnenie náhrady škody voči štatutárom spoločnosti podľa Obchodného zákonníka. Žalovaný
poprel tvrdenia žalobcov o včasnom podaní žalobnej odpovedi a námietok nedostatku právomoci
rozhodcu konať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, ktoré v sebe obsahovalo námietky voči existencii
rozhodcovskej doložky. Dôsledkom uvedeného na námietky rozhodca nemohol prihliadať. Žalovaný má

za to, že pre procesnú pasivitu žalobcov došlo k nevyužitiu ich práv v rámci rozhodcovského konania, čo
nemôže ísť na ťarchu žalovaného. Oneskorená procesná obrana žalobcov má za následok tzv. preklúzii
práva na súdnu ochranu vo vzťahu k dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1
písm. a) bod 2 a 4. Použitie teórie preklúzie práva na súdnu ochranu pred všeobecným súdom v prípade
nevyčerpania prostriedkov procesnej obrany v rozhodcovskom konaní podložil žalovaný rozsiahlou

judikatúrou. Rozhodcovské uznesenie bolo doručené žalobcovi 1/ dňa 11.07.2022 fikciou. rozhodcovské
uznesenie bolo doručené žalobcovi 2/ dňa 29.06.2022 poštou. Na základe uvedeného žalovaný poprel
doručenie rozhodcovského uznesenia dňa 13.07.2022. Vo vzťahu k fikcii doručenia žalovaný poukazuje
na to, že pre účinné doručovanie a s tým spojenú následnú fikciu doručenia je nevyhnutné, aby sa
doručovaná písomnosť doručovala „mimo sféry dispozície adresát“ (nie, aby sa reálne do dispozície

adresáta dostala).

3. Žalobcovia v replike zotrvali na argumentácii o včasnom podaní námietky nedostatku právomoci
rozhodcu. Vo vzťahu k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky doplnili, že zo strany žalovaného nedošlo k
preukázaniu prijatia všeobecných obchodných podmienok niektorým zo spôsobov uvedených v článku

II. ods. 1 VOP, nakoľko žalovaný odkazuje na znenie článku VII. Ods. 4 VOP, ktorý už predpokladá
prijatie VOP. Samotnú predžalobnú výzvu nepovažujú za titul, ktorým by došlo k osvedčeniu existencie
právneho vzťahu medzi spoločnosťou BZK stav, s.r.o. a žalovaným. Rovnako to platí aj voči nim, keď
chýba taký prejav ich vôle, z ktorého by vyplynulo, že žalobcovia prijímajú VOP. K predloženej judikatúre
žalovaní uviedli, že sa týka právomoci exekučného súdu skúmať právomoc rozhodcovského súdu v

rámci exekučného konania. K hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol priznaný rozhodcovským rozsudkom
opätovne uviedli, že tento neexistuje a ani neexistoval, nakoľko nemá právny základ. priznaný nárok
zo zodpovednosti žalobcov z titulu ich pozície ako konateľov spoločnosti BZK stav, s.r.o. je v rozpore
s dobrými mravmi, nakoľko táto spoločnosť si nezaplatenú pohľadávku od spoločnosti neuplatňovala
viac ako 2 roky odo dňa vystavenia faktúry a zároveň došlo dňa 12.11.2021 k výmazu spoločnosti z

obchodného registra. Podľa názoru žalobcov ide o snahu žalovaného podriadiť domnelý právny vzťah
medzi ním a žalobcami pod režim rozhodcovského konania.

4. Žalovaný v duplike zopakoval argumentáciu o tom, že v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského
rozsudku súd nemôže vyvodzovať závery o hmotnoprávnej otázke priznaného nároku (o existencii

zmluvného vzťahu medzi žalovaným a spoločnosťou, o vykonaní/nevykonanie prác). K aplikácii
predloženej judikatúry aj v rámci konania o zrušení rozhodcovského rozsudku žalovaný poukazuje na to,
žeichpodstatoujeaplikáciapreklúzievprípadochkeďdôjdekoneskorenémuuplatneniuprávanamietať
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v identických prípadoch kedy sa rozhodcovská doložka
nachádzala v nepodpísaných VOP. Pokiaľ žalobcovia nevzniesli námietku nedostatku právomoci riadne

a včas - teda pri svojom prvom úkone (a to napriek tomu, že žalovaný 2/ si zásielku s uznesením
o začatí rozhodcovského konania riadne prevzal), toto právo mu zaniklo a následne nie je možné
skúmať v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy. Zákon o rozhodcovskom konaní obmedzil lehotu, do ktorej môže tieto skutočnosti účastníkrozhodcovského konania namietať. Následkoch zmeškania tejto lehoty na podanie námietky je fikcia
uzavretia zmluvy. Voči žalobcovi 1/ zopakoval následky doručenia uznesenia o začatí rozhodcovského
konania fikciou a možnosti aplikácie vyššie uvedených princípov aj v takomto prípade.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 04.09.2024. Strany sporu zotrvali na svojich
argumentačných líniách. Žalobca svoje tvrdenia doplnil o rozhodnutie I. ÚS 381/2019, v ktorom
sa Ústavný súd vyjadril ku skutočnostiam nemožnosti tacitného uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy
pri pasivite žalovaného v rozhodcovskom konaní. Zároveň poukázal na nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie žalobcov v rámci rozhodcovského konania.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, ktorými sú: Rozhodcovské
uznesenie sp. zn. R 108/2022 zo dňa 27.06.2022, žaloba o zaplatenie 25.000,- Eur s príslušenstvom
zo dňa 23.06.2022 s prílohami (s výnimkou predžalobnej výzvy zo dňa 12.05.2022 adresovanej A. B.
C. – oproti rozhodcovskému spisu) z čl. 12 – 15, Námietka nedostatku právomoci rozhodcu a žalobná

odpoveď zo dňa 20.07.2022 z čl. 15 – 17, Mailová komunikácia, podanie: zmeškanie lehoty - oznámenie
zo dňa 21.07.2022 z čl. 17 – 20, Rozhodcovský rozsudok sp.zn. R 108/2022 zo dňa 13.07.2022 z čl. 21
– 23, Uznesenie ústavného súd Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 398/2019 - 16 zo dňa 17.12.2019 čl.
126 – 131, Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 7 Ek/1308/2018 zo dňa 16.01.2019 spolu
s rozhodnutím o sťažnosti povinného proti tomuto uzneseniu z čl. 132 – 141, Rozsudok Okresného súdu

Banská Bystrica sp.zn. 62Cr/1/2022-135 zo dňa 09.03.2023 z čl. 142 – 146.

7. Z Rozhodcovského uznesenia sp. zn. R 108/2022 zo dňa 27.06.2022 z čl. 12 a 15 spisu vyplýva,
že ním došlo k začatiu rozhodcovského konania, prijatiu funkcie rozhodcu a prehláseniu rozhodcu, že
mu nie sú známe žiadne dôvody na vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci a k určeniu, že

rozhodcovské konanie bude písomné. Súčasťou výroku bolo konštatovanie, že spolu s rozhodcovským
uznesením je žalovanému 1/ a 2/ (žalobcovi 1/ a 2/ v tomto konaní) doručená aj žaloba s prílohami.
Posledným výrokom rozhodca vyzýval strany na uzatvorenie zmieru. Z poučenia pod písmenom e)
vyplýva, že účastník môže predpojatosť rozhodcu namietať iba pri prvom svojom úkone vo veci, ktorý
môže vykonať v lehote do siedmich dní po doručení uznesenia. Z poučenia pod písmenom f) vyplýva,

že žalovaný 1/ a 2/ (žalobca 1/ a 2/ v tomto konaní) sa k podanej žalobe môže vyjadriť podaním
žalobnejodpovedivlehotesiedmychdníodobdržaniažaloby.Vžalobnejodpovedimalmožnosťžalobca
sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe, mohol namietať neexistenciu
rozhodcovskej zmluvy (doložky), právomoc rozhodcu alebo zaujatosť rozhodcu, mohol uviesť dôvod
námietky a doložiť dôkazy, ktorými by námietky preukazoval. Zároveň bol žalovaný poučený, že ak

rozhodcovi v lehote nedoručí žalobnú odpoveď, rozhodca bude pokračovať v konaní bez toho, aby
považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu.

8. Z Rozhodcovského rozsudku sp.zn. R 108/2022 zo dňa 13.07.2022 z č. 21 – 23 spisu vyplýva
priznanie žalovaného nároku v celom rozsahu z titulu uplatnenej náhrady škody voči bývalým konateľom

spoločnosti BZK stav, s.r.o. (neskôr BZK stav v.o.s.). Rozhodca svoju právomoc odvodil z rozhodcovskej
doložky nachádzajúcej sa v písomnej komunikácii strán – predžalobnej výzve na náhradu škody, ktorá
vychádzala z rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. VII bode 4 Všeobecných obchodných podmienok
„AVOP“ uvedených na webovej stránke L., aplikáciu ktorých žalovaný od 01.04.2020 založil v rámci
vzťahov obchodného styku, ktoré boli prístupné na jeho webovej stránke. Rozhodca považoval takto

uzatvorenú rozhodcovskú doložku za prijatú a platne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby,
nakoľko žalobcovia aj existenciu v rámci rozhodcovského konania nenamietali (§ 4 ods. 7 Zákona o
rozhodcovskom konaní). Zákonnosť takéhoto postupu podložil judikatúrou všeobecných súdov a aj
Ústavného súdu Slovenskej republiky.

9. Z námietky nedostatku právomoci rozhodcu a žalobnej odpovedi zo dňa 20.07.2022 z č. 15 – 17 spisu
vyplýva podanie námietky nedostatku právomoci rozhodcu spolu so žalobnou odpoveďou zo strany
žalobcu 1/ a 2/.

10. Z prípisu rozhodcu - zmeškanie lehoty - oznámenie zo dňa 21.07.2022 vyplýva, že na námietku

právomoci a žalobnú odpoveď nie je možné prihliadnuť, nakoľko došlo k zmeškaniu procesnej lehoty.
Uznesenie o začatí rozhodcovského konania spolu so žalobou a dôkazmi bolo doručené žalobcovi 1/
fikciou dňa 11.07.2022 a žalovanému 2/ poštou dňa 29.06.2022. To znamená, že lehota na uplatnenie
procesnej obrany formou žalobnej odpovede uplynula dňa 06.07.2022. Zároveň rozhodca uviedol, ževec bola už v čase podania námietky rozhodnutá meritórne rozhodcovským rozsudkom dňa 13.07.2022,
ktorý bol vyexpedovaný na poštovú prepravu v rovnaký deň.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom pripojeného rozhodcovského spisu
vedeného pod sp.zn. R 108/2022 rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom LL.M. so sídlom Jilemnického 30,
036 01 Martin. Nahliadnutím do spisu rozhodcovského konania vedeného pod sp.zn. R 108/2022 súd
zistil, že došlo k doručeniu rozhodcovského uznesenia sp.zn. R 108/2022 zo dňa 27.06.2022, žaloby s
prílohami žalobcovi 1/ dňa 11.07.2022 (t.j. dňom prevzatia vrátenej zásielky rozhodcom v súlade s čl. 6

bod 5 rozhodcovských pravidiel v spojení s § 18 ods. 4 ZoRK) a žalobcovi 2/ dňa 29.06.2022 (poštou
do vlastných rúk). Ďalej oboznámil strany s tým, že k doručeniu rozhodcovského rozsudku žalobcovi
1/ a 2/ došlo dňa 25.07.2022 (t.j. dňom prevzatia vrátenej zásielky rozhodcom v súlade s čl. 6 bod 5
rozhodcovských pravidiel v spojení s § 25 zákona o rozhodcovskom konaní). Súd následne oboznámil
strany sporu s tým, že z rozhodcovského spisu vyplýva šetrenie trvalého pobytu žalobcu 1/ - B. C.
prostredníctvom registra obyvateľov SR, na obecnom úrade D. E. F. a v Ústrednej evidencii väzňov GR

ZVJS. Pričom bol potvrdený trvalý pobyt žalobcu 1/ na adrese číslo XXX, D. E. F.. Pričom sa jednalo
o adresu na ktorú boli zasielané zásielky rozhodcu v rámci rozhodcovského konania. Následne súd
oboznámil, že žalobcovia podali dňa 20.07.2022 námietku nedostatku právomoci rozhodcu a žalobnú
odpoveď, na ktorú rozhodca odpovedal prípisom zo dňa 21.07.2022 v ktorom žalobcom oznámil, že
na ich podanie nie je možné prihliadať titulom zmeškania procesnej lehoty a z dôvodu, že vec bola už

meritórne rozhodnutá rozhodcovským rozsudkom. Rozhodca uviedol, že lehota na uplatnenie procesnej
obrany formou žalobnej odpovede uplynula dňa 06.07.2022 (14 dní po lehote). Z údajov centrálneho
registra exekúcii zo dňa 01.12.2021 vyplynulo, že voči spoločnosti BZK stav, s.r.o. boli vedené 2
exekúcie.

12. Súd vykonal dokazovanie kontrolou webovej stránky L., z ktorej mal preukázané, že sa na
nej nachádzajú rokovacie pravidlá. Z nahliadnutia do rozhodcovských pravidiel uplatňovaných v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcom vyplýva, že dokument obsahuje zapracované všetky časové
verzie. Z úvodných ustanovení článok 1 bodu 2. vyplýva ustanovenie rozhodcu, z článku 6 vyplývajú
podmienky doručovania písomností, pričom v odseku 4 sú upravené možnosti doručovania písomností,

v odseku 5 sú upravené podmienky pre aplikovanie fikcie doručenia a v ods. 9 je stanovená úložná
lehota na uloženie zásielok určených do vlastných rúk 5 dní. Z článku 10 odseku 5 vyplýva lehota na
doručenie žalobnej odpovedi a rozsah skutočností, ktoré môže žalobná odpoveď obsahovať Medzi tieto
skutočnosti patrí aj namietanie neexistencie rozhodcovskej zmluvy (doložky), právomoc rozhodcu alebo
zaujatosť rozhodcu rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Z čl. 14 odsek 1 vyplýva procesný postup

rozhodcu v prípade nepodania žalobnej odpovedi a námietok.

13. Súd vo veci nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, pretože právny zástupca žalobcov
neuviedol, ku akým skutkovým tvrdeniam by sa žalobcovia mali vyjadrovať. Po doplnení skutočností
na pojednávaní vyplynulo, že sa jedná o informácie k doručovaniu rozhodcovského uznesenia a

rozhodcovského rozsudku, ktoré však nekonkretizoval. Súd považoval vykonanie tohto dôkazu za
nehospodárnenakoľkotátoskutočnosťvyplývazdoručenieknachádzajúcichsavrozhodcovskomspise,
údaje ktorých neboli žalobcami popreté a zároveň žalobcovia neboli prítomní na pojednávaní, čo by
malo za následok odročenie pojednávania.

14. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „Zákon č. 244/2002 Z. z.“), rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je
neplatná.

15. Podľa § 4 ods. 7 Zákon č. 244/2002 Z. z., rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú
v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej
odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

16. Podľa § 18 ods. 4 Zákon č. 244/2002 Z. z., v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského

konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd.17. Podľa § 21 ods. 1 Zákon č. 244/2002 Z. z., rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej
právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje
k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

18. Podľa § 21 ods. 2 Zákon č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť
námietkunedostatkuprávomocirozhodcovskéhosúdupreneexistenciualeboneplatnosťrozhodcovskej
zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto
časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom,

že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované
podľa osobitného zákona; 1a) túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania,
pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje
právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď
sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

19. Podľa § 25 ods. 1 Zákon č. 244/2002 Z. z., Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak,
písomnostisapovažujúzadoručené,akbolidoručenéadresátoviosobnealebodosídla,alebonamiesto
podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi
na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti,
písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu

podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý
umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.

20. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) a b) Zákon č. 244/2002 Z. z., tuzemský rozhodcovský rozsudok môže
byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti

druhému účastníkovi rozhodcovského konania, a) ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo

umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,

ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

b)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

21. Podľa § 40 ods. 4 Zákon č. 244/2002 Z. z., na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa
odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom

v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

22. Podľa § 41 Zákon č. 244/2002 Z. z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o

opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

23. Podľa čl. 6 bod 5 Rozhodcovkých pravidiel uplatňovaných v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom
JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M, ak sa nepodarí doručiť písomnosť adresátovi ktorý je podnikateľským

subjektom alebo právnickou osobou na adresu uvedenú v príslušnom registri a fyzickej osobe
nepodnikateľovi na miesto jeho bydliska či obvyklého pobytu, písomnosti sa považujú za doručené ak
sú zaslané do posledného známeho sídla podľa príslušného registra pri podnikateľských subjektoch
a právnických osobách; do posledného známeho miesta bydliska či obvyklého pobytu pri fyzickýchosobáchnepodnikateľoch;doporučenouzásielkoualeboinýmobvyklýmspôsobom.Zadátumdoručenia
písomnosti v prípade uplatnenia fikcie doručenia podľa tohto bodu sa považuje deň, prevzatia vrátenej
zásielky Rozhodcom. Za vynaloženia primeraného úsilia pri zisťovaní doručovacej adresy účastníka

sa považuje overenie cez príslušné registre a databázy elektronicky verejne dostupné prostredníctvom
internetu (napr. Obchodný register, Živnostenský register a pod.). Rozhodca nie je povinný zisťovať
doručovaciu adresu účastníka postupom upraveným v druhej vete ods. 1 § 25 ZoRK, resp. § 106 ods.
1 písm. a) a b), § 111 ods. 3 CSP.

24. Podľa čl. 10 bod 5 Rozhodcovkých pravidiel uplatňovaných v rozhodcovskom konaní pred
rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M, Žalovaný môže v lehote 7 dní od doručenia uznesenia o
začatí rozhodcovského konania podať Rozhodcovi žalobnú odpoveď. Žalobná odpoveď musí obsahovať
a) vyjadrenie ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe, b) pokiaľ má žalovaný právne
výhrady k žalobe, právnu kvalifikáciu výhrad spolu s označením konkrétnych právnych predpisov, na
ktoré sa odvoláva, c) ak žalovaný namieta neexistenciu rozhodcovskej zmluvy (doložky), právomoc

Rozhodcualebozaujatosťrozhodcu,uvedeniedôvodovnámietkyadoloženiedôkazov,ktorýminámietku
preukazuje, d) označenie dôkazov, ktoré navrhuje v konaní vykonať a ktoré preukazujú tvrdenia
žalovaného, e) prílohu, ktorou sú dôkazy, o ktoré žalovaný svoju žalobnú odpoveď opiera. Ak žalovaný
navrhuje vykonať dôkaz listinou je povinný kópiu tejto listiny predložiť spolu so žalobnou odpoveďou.

25. V danom prípade bola predmetom konania žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku
v nespotrebiteľskej veci. Preto rozsah prieskumu vychádzal zo zákona o rozhodcovskom konaní
v intenciách súdnou praxou akceptovaného názoru z ktorej vyplýva, že konanie o zrušenie
rozhodcovského rozsudku pred vsˇeobecny´m su´dom na rozhodcovske´ konanie nenadva¨zuje a preto
ho nie je mozˇne´ povazˇovatˇ za dˇalsˇie opravne´ konanie. Predmetom take´ho konania vsˇeobecne

´ho su´du nie je vecna´ spra´vnostˇ rozhodnutia rozhodcovske´ho su´du vo veci samej. Zistˇovanie
priebehu konania rozhodcovske´ho su´du a ni´m vydane´ho rozsudku je v su´dnom konani´ o zrusˇenie
rozhodcovske´ho rozsudku predmetom dokazovania vsˇeobecne´ho su´du a ty´m ota´zkou skutkovou a
na´sledne pra´vnou, avsˇak vy´lucˇne z hlˇadiska u´vah o procesnom postupe rozhodcovske´ho su´du v
ra´mci posudzovany´ch do^vodov pre zrusˇenie rozhodcovske´ho rozsudku podlˇa Zákona č. 244/2002

Z. z. (napr. R 56/2020).

26. V § 40 zákona o rozhodcovskom konaní zákonodarca dáva možnosť účastníkovi rozhodcovského
konania podať žalobu o zrušenie tuzemského právoplatného rozhodcovského rozsudku a tým zvrátiť
výsledok už ukončeného rozhodcovského konania. Zároveň však určuje aj podmienky podania takejto

žaloby, ktoré musia byť splnené na to, aby sa účastník rozhodcovského konania vôbec mohol pokúšať
o zrušenie právoplatného rozhodcovského rozsudku, jednak ustanovením postupu a jednak taxatívnym
vymenovaním dôvodov na podanie žaloby uvedenými v tomto ustanovení. Zrušenie rozhodcovského
rozsudku by malo byť v praxi riešenia sporov rozhodcovským spôsobom tým najkrajnejším prostriedkom
a nemalo by sa po ňom siahať v každom prípade, keď niektorá zo strán nie je spokojná s výsledkom

konania. Rozhodcovské konanie by malo byť stranami akceptované ako rovnocenný prostriedok
riešenia sporov, rovnako ako klasické súdne konanie. Nemalo by byť bežnou praxou, že strany sa v
konečnom dôsledku spoliehajú na možnosť zrušiť rozsudok rozhodcu, resp. stáleho rozhodcovského
súdu všeobecným súdom.

27. Súd vo veci vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že napadnutým rozhodcovským rozsudkom R
108/2022 zo dňa 13.07.2022, vydaným rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom LL. M., so sídlom v Martine,
bola žalobcovi 1/ a 2/ tohto konania uložená povinnosť zaplatiť žalovanému tohto konania sumu 25.000,-
Eur s príslušenstvom, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania, a teda rozhodca prejednával vec, ktorá
nie je vylúčená z rozhodcovského konania. Ďalej súd ako nespornú skutočnosť vyhodnotil preukázanie

aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán v tomto konaní.

28. Nebolo tiež sporné a doručenkou nachádzajúcou sa v rozhodcovskom spise mal súd preukázané,
že rozsudok bol doručený obom žalobcom dňa 25.07.2022, a to fikciou doručenia ktoré nastalo dňom
prevzatia vrátenej zásielky rozhodcom v zmysle čl. 6 bod 5 rozhodcovských pravidiel v spojení s

§ 25 zákona o rozhodcovskom konaní. Táto skutočnosť vyplýva z doručeniek nachádzajúcich sa v
rozhodcovskom spise. Žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná dňa 20.09.2022, na
základe čoho súd konštatoval, že zákonná lehota 60 dní v zmysle § 41 Zákona č. 244/2002 Z.z. bola
z časového hľadiska dodržaná.29. Základným predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na zrušenie rozhodcovského rozsudku
ako už bolo vyššie uvedené nie je len včasné podanie žaloby na všeobecný súd. Žalobca musí zároveň

preukázať aj existenciu niektorého z dôvodov, taxatívne vymedzených v § 40 ods. 1 písm. a) bodoch 1.
až 4. zákona č. 244/2002 Z. z., preto pre úspešné uplatnenie nároku žalobcu je nevyhnutné, aby žalobca
v lehote určenej v § 41 zákona uviedol dôvod, pre ktorý žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok. Žaloba o
zrušenie rozhodcovského rozsudku prichádza do úvahy len z dôvodov, ktoré sú taxatívne vymedzené v
§ 40 ods. 1 písm. a), b) Zákona č. 244/2002 Z. z. a dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí

byť v zákonnej lehote zo strany žalobcu vymedzený dostatočne konkrétne.

30. Navyše pri posudzovaní veci platí ustanovenie § 40 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z. z., ktoré
má kogentnú povahu a súd je povinný skúmať (aplikovať) prípadnú preklúziu práva účastníka
rozhodcovského konania, ak dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a)
Zákona č. 244/2002 Z. z. neboli namietané v konaní pred rozhodcovským súdom včas.

31. Nosnou argumentáciou žalobcov v tomto konaní bolo ich tvrdenie o včasnom podaní námietok
nedostatku právomoci rozhodcu vec prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní spolu so žalobnou
odpoveďou. Žalobcovia v celom konaní tvrdili, že ich procesný návrh bol podaný včas, nakoľko
Rozhodcovské uznesenie im bolo doručené do ich dispozície až dňa 13.07.2022. Z tohto dôvodu

považovali za zachovanú 7dňovú lehotu na uplatnenie ich procesných práv v rámci rozhodcovského
konania. Súd po oboznámení sa s obsahom rozhodcovského spisu mal preukázané, že Rozhodcovské
uznesenie sp.zn. R 108/2022 zo dňa 27.06.2022 bolo doručované spolu so žalobou a prílohami
žalobcovi 1/ na adresu trvalého pobytu. Vzhľadom k tomu, že zásielka bola poštou vrátená z dôvodu
jej neprevzatia v odbernej lehote, rozhodca vykonal dodatočné šetrenie trvalého pobytu žalobcu 1/

prostredníctvom registra obyvateľov SR, na obecnom úrade D. E. F. a v Ústrednej evidencii väzňov GR
ZVJS. Pričom bol potvrdený trvalý pobyt žalobcu 1/ na adrese číslo XXX, D. E. F.. Z tohto dôvodu bola
žalobcovi doručená zásielka dňa 11.07.2022 uplatnením fikcie doručenia, ktorá nastala dňom prevzatia
vrátenej zásielky rozhodcom v zmysle čl. 6 bod 5 rozhodcovských pravidiel v spojení s § 18 ods. 4 veta
prvá zákona o rozhodcovskom konaní. Žalobcovi 2/ bola zásielka doručená dňa 29.06.2022 poštou. Obe

zásielky boli doručované doporučene so službou do vlastných rúk spolu s doručenkou. Platí, že údaje
v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak, nakoľko doručenka je verejnou listinou.
Bolo teda povinnosťou žalobcov preukázať ich skutkové tvrdenie o doručení (prijatí do dispozície)
zásielkydňa13.07.2022.Kuvedenémutvrdeniuvšakvkonanížalobcovianekonkretizovali,nezdôvodnili
ako aj nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali pravdivosť ich tvrdení. Navyše keď údaje

o inom dátume doručenia zásielky vyplývajú z doručeniek, ktoré sa nachádzajú v rozhodcovskom spise.
Z tohto dôvodu súd považoval za preukázané, že žalobcovia nepodali námietky nedostatku právomoci
rozhodcu a žalobnú odpoveď včas, kedy 7demdňová lehota uplynula žalobcovi 1/ dňa 18.07.2022 (v
pondelok) a žalobcovi 2/ uplynula dňa 06.07.2022 (v stredu). Súd uvádza, že žalobcovia podali námietku
nedostatku právomoci rozhodcu a žalobnú odpoveď až dňa 20.07.2022. Preto ju podali oneskorene.

32. Následkom uvedeného je preklúzia práva namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
podľa § 21 zákona o rozhodcovskom konaní. Skúmanie platnosti a existencie rozhodcovskej zmluvy/
doložky a tým pádom aj právomoci rozhodcu rozhodnúť spor v rozhodcovskom konaní je s poukazom na
§ 21 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený rozhodcovský súd v rámci rozhodovania o svojej

právomoci, keďže námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na rozhodovanie vo veci môže
byť daná zo strany účastníkov rozhodcovského konania aj z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy.
Zákon umožňuje účastníkovi konania uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu
priamo v rozhodcovskom konaní, pričom zákonodarca v ustanovení § 21 ods. 2 zákona obmedzil lehotu,
do ktorej tak účastník môže urobiť, a to najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Žalobcovia uvedené

v rozhodcovskom konaní namietali oneskorene napriek tomu, že im bolo rozhodcovské uznesenie,
v ktorom sa nachádzalo poučenie o právach riadne doručené s určením lehoty, v ktorej mal byť
takýto úkon vykonaný. Lehota vyplývala z poučenia rozhodcovského uznesenia a táto bola v súlade
s rozhodcovskými pravidlami. Zároveň v rozhodcovskom konaní nepožiadali rozhodcu o pripustenie
omeškania lehoty pri uplatnení námietky nedostatku právomoci a ani počas konania pred všeobecným

súdom neuviedli dôvody, prečo došlo k omeškaniu s podaním ich námietok. Argument žalobcov o tom,
že sa zásielky dostali do ich dispozičnej sféry až dňa 13.07.2022, a teda lehotu na ich podanie stihli, nie
sú dostatočným dôvodom pre prípadnú aplikáciu § 21 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá byv sebe iniciovala jeden z dôvodov, pre ktorý by bolo možné pripustiť naplnenie niektorej zo skutkových
podstát na základe ktorej by mohlo dôjsť k zrušeniu vydaného rozhodcovského rozsudku.

33. Preto je súd toho názoru, že základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu
v prejednávanej veci bolo, či v prípade, ak účastník rozhodcovského konania nepodá námietku
neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní v zmysle § 21 ods.
2 zákona, môže sa na všeobecnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu,
že popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Súd aj s poukazom na názor Najvyššieho súdu SR

vyslovený v rozsudku č. k. 3M Obdo/5/2013 zo dňa 29.05.2014 dospel k záveru, že pokiaľ účastník
rozhodcovského konania námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pri prvom úkone vo veci samej v rozhodcovskom konaní neuplatní,
zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre
neplatnosť alebo neexistenciu rozhodcovskej zmluvy na príslušnom všeobecnom súde s odkazom na
ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní už úspešne uplatňovať nemôže.

34. Vo vzťahu k namietanej rozhodcovskej doložke súd konštatuje, že zákon o rozhodcovskom
konaní pripúšťa aj tzv. tacitné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, keď podľa § 4 ods. 7 zákona o
rozhodcovskom konaní sa rozhodcovská zmluva považuje za písomne uzavretú aj vtedy, ak jej
existencia je v rozhodcovskej žalobe tvrdená a v rozhodcovskom konaní žalovaný jej neexistenciu v

žalobnej odpovedi nenamietne. Túto možnosť majú žalovaní v lehote stanovenej v § 21 ods. 1 zákona o
rozhodcovskomkonaní.Právepočastejtolehotymaližalobcoviamožnosťnamietaťplatnosťaexistenciu
rozhodcovskej zmluvy, ktorá by mala vplyv na posúdenie právomoci rozhodcu konať a rozhodnúť vo
veci samej, následkom zmeškania tejto lehoty na podanie námietky je v zmysle § 4 ods. 7 zákona
o rozhodcovskom konaní fikcia uzavretia zmluvy. Podľa odseku 7 sa rozhodcovská zmluva považuje

za písomne uzavretú aj v prípade, ak sa jej existencie rozhodcovskej žalobe dovoláva žalobca a
žalovaný jej neexistenciu žalobné odkvete nenamietne. Ako už bolo uvedené vyššie toto ustanovenie
úzko súvisí s § 21, podľa ktorého právo namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu podlieha
preklúzii, ak sa neuplatní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Okrem preklúzie námietky v
takom prípade dochádza aj k vzniku rozhodcovskej zmluvy. Súd považoval za neaplikovateľnú právnu

argumentáciu žalobcov prednesenú na pojednávaní o nemožnosti tacitného uzatvorenia rozhodcovskej
zmluvy pri pasivite žalovaného v rozhodcovskom konaní (rozhodnutie I. ÚS 381/2019), nakoľko v danej
veci žalobcovia aktívni boli. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že uvedený záver Ústavného súdu
považuje za ojedinelý, nakoľko je v rozpore s rozsiahlou judikatúrou najvyšších súdnych autorít ako aj
samotného zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý v prípade splnenia podmienok pre tacitné uzavretie

rozhodcovskej zmluvy/doložky takýto spôsob založenia právomoci rozhodcovského súdu umožňuje.

35. Vo vzťahu k hmotnoprávnym námietkam ohľadom priznaného nároku rozhodcom v rozhodcovskom
konaní súd konštatuje, že tieto boli predmetom právneho posúdenia rozhodcovského súdu. Teda v
zmysle citovaného zákona všeobecný súd neposudzuje spor, ktorý prebiehal na rozhodcovskom súde

z hľadiska hmotného práva a nerozhoduje vo veci samej. Súd sa v tomto konaní zameriava len na
preskúmanie dodržania procesného postupu rozhodcu v rozhodcovskom konaní, teda posudzuje iba
priebeh rozhodcovského konania, ktoré musí byť vedené v súlade s citovaným zákonom tak, aby zostali
zachované práva účastníkov.

36. Súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu vždy preskúma, či sú tu
dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, teda ak zistí, že
podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní
alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom [§ 40 ods. 1 písm. b), § 40 ods. 2 a
§ 50 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní]. Tieto okolnosti však neboli v konaní zistené.

37. V závere sa súd zaoberal tým, či nebol daný rozpor výkon rozhodcovského rozsudku s verejným
poriadkom. Pod pojmom rozpor s verejným poriadkom je nutné chápať porušenie základných zásad,
na ktorých je postavený právny poriadok, zároveň však platí, že nie každé porušenie kogentných
noriem je možné považovať za rozpor s verejným poriadkom. Medzi okolnosti, ktoré by mali spadať

pod definíciu rozporu s verejným poriadkom, možno zaradiť prípady, keď rozhodcovia alebo účastníci
porušili ustanovenia trestného práva, ďalej rozhodnutia, ktoré priznávajú náhradu škody nad výšku,
ktorá kompenzuje poškodenú stranu, rozhodnutia vydané v rozpore so zásadou res iudicata, prípadne
rozhodnutia, ktoré boli výsledkom konania, v ktorom boli porušené základné procesné práva, napr.právo byť vypočutý (uznesenie Krajský súd Bratislava sp.zn. 4CoR/8/2022 zo dňa 22.02.2024). Tieto
skutočnosti však súd ku dňu vydania tohto rozhodnutia v konaní nezistil a v konaní preukázané neboli.

38. V závere súd poukazuje na článok 8 CSP v spojení s § 149 CSP, podľa ktorých ustanovení
prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrane ako
vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Citované ustanovenia teda zakotvujú dôkaznú povinnosť
strán k sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní

dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú
stranu, ktoré síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný

výsledkom vykonaného dokazovania.

39. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd žalobu žalobcov na zrušenie rozhodcovského rozsudku
zamietol, keď v čase vydania tohto rozhodnutia nezistil žiaden z dôvodov na zrušenie rozhodcovského
rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písmena a) a písm. b) zákon o rozhodcovskom konaní.

40. Žalobca podal v konaní návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku až do
právoplatnéhoskončeniavovecisamej.Keďžejemožnépodaťvočitomutorozsudkuodvolanie,aneboli
preukázané dôkazy na odpadnutie dôvodov pre jeho nariadenie, súd o zrušení odkladu vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku nerozhodoval.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Vzhľadom na úspech žalovaného v tomto konaní súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP a za použitia zásady úspechu úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania voči neúspešnému žalobcovi 1/ a 2/ v rozsahu 100%. O samotnej výške trov konania
bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia
na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť
aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,
má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy

na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedkyprocesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia
sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré

mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.