Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. september 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 4C/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823201514
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3823201514.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci žalobkyne: A. B.

A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. D., B. XXX, zast.: JUDr. Jana Bezáková, advokátka so sídlom
Prievidza, Bakalárska 6, proti žalovaným: 1/ Československá obchodná banka, a. s., IČO: 36 854 140 so
sídlom Bratislava, Žižkova 11, 2/ AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., IČO: 46 141 341 so sídlom Bratislava,
Kopčianska 10, zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel s.r.o., IČO: 47 255 498 so sídlom
Bratislava, Kopčianska 3/ E. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, 4/ E. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B.
XX, XXX XX G., A. H. D., zast.: JUDr. Katarína Galová, advokátka so sídlom Piešťany, E. Belluša 10,
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dražba nehnuteľností:
- parcela registra CKN č. XXX/X vo výmere 340 m2, druh pozemku záhrada,
- parcela registra CKN I. XXX/X J. výmere 544 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
- rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra CKN I. XXX/X,
zapísaných na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie B., obec C. D. D., K. L.,
konaná dňa 2.3.2023 dražobníkom obchodnou spoločnosťou AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ, s. r. o., IČO:
46 141 341, sídlo M. XX, XXX XX B.

je n e p l a t n á.

II. Súd žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania od žalovaných 1/, 2/, 3/ 4/ ako povinných
spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou z 24.4.2023 doručenou tunajšiemu súdu domáhala určenia, že dražba
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie: B., konaná dňa 02.03.2023
žalovaným 2/ ako dražobníkom je neplatná. Žalobu odôvodnila tak, že žalobkyňa a žalovaný 4/ uzatvorili
manželstvo dňa 16.03.2013 J. N. D. N.. Ich manželstvo bolo rozvedené Rozsudkom Kramatorského

mestského súdu Doneckej oblasti, spisová značka: 234/20974/19, číslo konania: 2/234/1030/20,
zo dňa 24.03.2020, právoplatného dňa 24.04.2020, v znení Opravného uznesenia Kramatorského
mestského súdu Doneckej oblasti, spisová značka: 234/20974/19, číslo konania: 2430/234/49/20, zo
dňa 18.06.2020, právoplatného dňa 06.07.2020. V zmysle § 148 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov spolu so zánikom manželstva zaniklo aj bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.
Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie: B., obec: C. D. D., okres:

Prievidza:
- parcela registra CKN I. XXX/X vo výmere 340 m2, druh pozemku záhrada,- parcela registra CKN I. XXX/X vo výmere 544 no, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, - rodinný
dom súp. č. XXX postavený na parcele registra CKN I. XXX/X, nadobudol žalovaný 4/ kúpnou zmluvou
uzavretou dňa 25.03.2013, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 07.05.2013.

Evidenčne bol ako vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľností zapísaný len žalovaný 4/. Avšak,
kúpna zmluva bola uzavretá za trvania manželstva žalobkyne a žalovaného 4/. Bez ohľadu na
skutočnosť, že pri kúpe predmetných nehnuteľností v roku 2013 figuroval ako kupujúci len žalovaný
4/, patria tieto nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vzhľadom na režim ich
nadobudnutia v kontexte s § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, podľa

ktorého je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo
nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, pričom nešlo o získanie veci dedičstvom, darom
aniožiadnuinúztaxatívnestanovenýchvýnimieknadobúdaniavecídobezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov.

Kúpu nehnuteľností financoval z úveru, ktorý mu poskytol žalovaný 1/. Úverovú zmluvu a následne

záložnú zmluvu na nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č, 10, katastrálne územie: B., ktorou bolo
zabezpečené plnenie z úverovej zmluvy, uzavrel žalovaný 1/ len so žalovaným 4/, a to i napriek tomu, že
žalovaný 4/ bol už v čase uzavretia zmlúv ženatý, a teda nehnuteľnosti nadobudla do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov aj žalobkyňa. Ako dôkaz o tom predložila výpis z listu vlastníctva č. XX,
katastrálne územie: B., kúpnu zmluvu zo dňa 25.03.2013, rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností zo dňa 07.05.2013, Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa
02.05.2013.
Vzhľadom k tomu, že evidenčne bol ako vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľností zapísaný len
žalovaný 4/, po rozvode manželstva so žalobkyňou sa cestou súdu domáhal, aby žalobkyňa uvedené
nehnuteľnosti vypratala. Konanie bolo vedené na Okresnom Súde Prievidza pod sp. zn. 16C/7/2021.

Žalobkyňa už v tomto konaní dôvodila, že tieto nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, kedy žalovaný 4/ na základe námietok žalovanej (po vydaní neodkladného opatrenia
súdom) zobral svoj návrh v tomto konaní späť. Žalobkyňa sa cestou súdu domáha vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Konanie je vedené na Okresnom Súde Prievidza pod SP.
zn. 13C/3/2023. Informáciu o prebiehajúcom súdnom konaní dala žalobkyňa zapísať dňa 01.02.2023

ako informatívnu poznámku do katastra nehnuteľností na list vlastníctva č. XX, katastrálne územie:
B.. O tom predložila ako dôkaz uznesenic Okresného súdu Prievidza, č.k. 1607/2021-100, zo dňa
08.10.2021, uznesenie Okresného súdu Prievidza, č.k. 1607/2021-107, zo dňa 09.11.2021, žalobu o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 31.01.2023, návrh na zápis poznámky
k nehnuteľnostiam o prebiehajúcom súdnom konaní zo dňa 01.02.2023

Nakladať s nehnuteľnosťami patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaného 4/ a žalobkyne
mohol žalovaný 4/ len so súhlasom žalobkyne. Žalobkyňa záložnú zmluvu nepodpísala a nebola jej
účastníkom. Vzhľadom k uvedenému, je žalobkyňa toho názoru, že zmluva o zriadení záložného
práva uzavretá medzi žalovaným 1/ ako záložným veriteľom a žalovaným 4/ ako záložcom (ktorú
žalovaný podpísal dňa 21.03.2013), predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č.

XX, katastrálne územie: B., je neplatná a záložné právo na základe tejto zmluvy nevzniklo. Preto sa
žalobca 1/ na základe uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva nemohol domáhať výkonu záložného
práva. Ako dôkaz o tom predložila zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 02.05.2013. Podľa
žalobkyne boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, § 7 ods. 4 zákona 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého navrhovateľ dražby je povinný označiť osoby, ktoré majú

predkupné právo k predmetu dražby, alebo ktoré majú spoluvlastnícky podiel k predmetu dražby.
Žalovaný 4/ vedel, že žalobkyňa si k nehnuteľnostiam uplatňuje titulom bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vlastnícke právo. Napriek tomu sa so žalobkyňou pri výkone dobrovoľnej dražby nekonalo,
neboli jej doručované oznámenia a listiny súvisiace s dražbou do vlastných rúk, v dôsledku čoho nemala
vedomosť o dôvodoch a realizácii dražby. Aj keď vo februári 2023 poslala žalobkyni advokátka JUDr.

Galová oznámenie, v ktorom ju informovala o prebiehajúcej dražbe, žalobkyňa tomuto oznámeniu
neverila. JUDr. Galová bola advokátka jej bývalého manžela, žalovaného 4/. Myslela si, že sa jedná len
o vymyslené listiny, ktorými ju chce bývalý manžel donútiť, aby nehnuteľnosti vypratala a opustila ich.
Rovnako aj obhliadku nehnuteľností považovala žalobkyňa za fiktívnu. Žalobkyňa mala za to, že ak by
sa skutočne jednalo o oficiálnu dražbu, dražobník by bol povinný s ňou komunikovať.

Dňa 02.03.2023 sa v popoludňajších hodinách za žalobkyňou dostavila JUDr. Galová s nejakými ďalšími
osobami. Oznámili žalobkyni, že toho dňa 0 11:00 hod. prebehla dražba nehnuteľností a informovali ju,
že vydražiteľom je žalovaný 3/.Žalovaný 2/ zaslal žalobkyni listiny o priebehu dražby až po vykonaní dražby, a to notársku zápisnicu
- osvedčenie o vykonaní dražby. Túto žalobkyňa prevzala dňa 09.03.2023. Vzhľadom k uvedenému
má žalobkyňa za to, že dražba nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie:

B., konaná dňa 02.03.2023 žalovaným 2/ ako dražobníkom je neplatná. O tom predložila ako dôkaz
notársku zápisnicu — osvedčenie o vykonaní a priebehu dražby zo dňa 02.03.2023.

2. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe poukázal, že samotná skutočnosť, že žalobca nie je účastníkom
zmluvy neznamená, že s jej uzatvorením neudelil súhlas. Súhlas jedného z manželov s právnym

úkonom v inej než bežnej veci môže byť vyjadrený písomne, ústne alebo aj konkludentne. Zákon preň
nepredpisuje žiadnu formu. Forma súhlasu nemusí zodpovedať forme právneho úkonu, vo vzťahu ku
ktorému sa takýto súhlas udeľuje. Účastníkmi právneho úkonu nemusia byť obaja manželia, stačí ak
právny úkon uskutoční iba jeden z nich, podstatné je len to, aby druhý manžel vyslovil s takýmto
právnym úkonom súhlas. Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a Občianskeho
zákonníka spočíva v tom, že právny úkon, v prípade ktorého je daný dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol,

od začiatku existuje, považuje sa za platný, a teda aj vyvolá právne účinky, pokiaľ sa ten, na koho
ochranu je relatívna neplatnosť stanovená, neplatnosti právneho úkonu nedovolal. Relatívna neplatnosť
právneho úkonu je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho úkonu. Dovolať sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu možno iba v rámci trojročnej premlčacej doby (§ 101 Občianskeho
zákonníka).

Aj v prípade, ak by súhlas s uzatvorením záložnej zmluvy v tomto prípade nebol daný, nemožno v tomto
konaní skúmať relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu, nakoľko sa jej Žalobca domáha po uplynutí
3 – ročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 02.05.2016, na základe čoho vznášame námietku
premlčania. Je prinajmenšom absurdné, že sa Žalobca doposiaľ akýmkoľvek spôsobom nedomáhal

neplatnosti tohto právneho úkonu a až v čase, kedy došlo k vydraženiu nehnuteľnosti, prvýkrát túto
skutočnosť uvádza, dokonca ako dôvod, pre ktorý by mala byť dražba určená za neplatnú.

Vo vzťahu k neplatnosti dražby z dôvodu nekonania so žalobcom uviedol, že žalovaný v I. rade ako
záložný veriteľ ani dražobník počas celého dražobného procesu nedisponovali informáciou, že by

nehnuteľnosť mala spadať do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poznámka o prebiehajúcom
súdnom konaní o vyporiadanie BSM bola do katastra zapísaná až tesne pred dražbou, o čom sa
dražobník dozvedel len z listu vlastníctva deň pred dražbou. Žalovaný v IV. rade pri podpise záložnej
zmluvy vyhlásil, že nehnuteľnosť vlastní vo výlučnom vlastníctve. Rovnako tak zo zápisu na katastri
vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti je Žalovaný v IV. rade. Podľa ust. § 70 ods. 2

katastrálneho zákona sú údaje katastra v časti údajov o právach k nehnuteľnosti záväzné, kým sa
nepreukáže opak. Zásadu záväznosti údajov uvedených na príslušnom liste vlastníctva treba vnímať v
súvislosti s tým, že tretie osoby často krát nemajú vedomosť o spornosti vlastníckeho alebo iného práva,
čo platí aj v prípade Žalovaného v I. rade a Dražobníka, ktorí vychádzali z údajov, ktoré boli platné tak v
čase uzatvorenia záložnej zmluvy ako aj v čase doručovania písomností v súvislosti s dražbou. V praxi

sa často stáva, že aj po uzatvorení záložnej zmluvy dôjde k zmene vlastníckeho práva k zálohu a záložný
veriteľ nemá ako určiť, či dané vlastnícke právo je alebo nie je sporné a preto musí vychádzať z údajov
katastrálneho operátu. Žalobca sa nemohol domnievať, že úkony smerujúce k dražbe boli len fiktívne.
Skutočnosť, že nejde o fiktívne dokumenty predkladané zo strany žalovaného 4/ alebo jeho právneho
zástupcu muselo byť žalobcovi zrejmé prinajmenšom na konaných obhliadkach so záujemcami, ktorých

sa zúčastnil zamestnanec dražobníka ako aj záujemcovia a kde bolo samotné oznámenie o dražbe
vyvesenéajnadveráchnehnuteľnosti.Priobhliadkachbolprítomnýajsamotnýžalobca,ktorývšaknikdy
neprezentoval namietané skutočnosti. Zároveň bolo oznámenie o dražbe registrované v Notárskom
centrálnom registri dražieb a v Obchodnom vestníku, ktoré sú verejne dostupné a z ktorých žalobca
rovnako mohol dospieť k záveru, že ide o reálny výkon záložného práva. Aj napriek tomu však žalobca

počasceléhovýkonudražby,akoanivpreddražobnomprocese,ajnapriekvedomostižalobcuoúdajnom
vlastníctve nehnuteľnosti v BSM, neadresoval dražobníkovi ani banke jediný dokument, kde by čo i len
uviedol, že nehnuteľnosť spadá do BSM alebo že záložná zmluva bola uzatvorená bez jeho súhlasu.
Dražobníktútovedomosťnemoholmať,vžiadnomprípadenemožnoočakávať,žebysaktejtoinformácii
vôbec mohol dopátrať (tobôž pri uzatvorení manželstva v zahraničí a medzi inými štátnymi príslušníkmi).

V súvislosti s doručovaním písomností žalovaným 1/. a 2. rade je dôležité uviesť, že podľa ust. §
145 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže bežné veci týkajúce sa spoločných vecí vybavovať každý
z manželov. V tejto súvislosti zastávame názor, že pri doručovaní zásielok týkajúcich sa dražbynehnuteľnosti nie je potrebné v prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov doručovať obom
týmto manželom, nakoľko ide o právny úkon týkajúci sa spoločnej veci. Obdobný názor zastáva aj
Krajský súd v Košiciach, ktorý v uznesení, sp.zn. 3Co/43/2018 uviedol: „Odvolací súd zastáva názor,

že doručovanie písomností, týkajúcich sa dobrovoľnej dražby nariadenej na záloh tvoriaci predmet
BSM, je právnym úkonom, ktorý sa týka spoločnej veci. Pri takomto právnom úkone, vychádzajúc z
princípu solidárneho postavenia manželov, postačuje oboznámenie dražobníka o termíne dražby a o
určenej hodnote draženej nehnuteľnosti aj vo vzťahu iba k jednému z manželov (resp. bezpodielových
spoluvlastníkov). Oboznámenie sa so skutočnosťami, ktoré spočívajú v plnení informačnej povinnosti

dražobníka, nie je možné považovať za taký právny úkon vo vzťahu k spoločnej veci, kedy je potrebný
súhlas oboch manželov pod sankciou relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu. S poukazom na
vyššie uvedený právny názor odvolacieho súdu je zrejmé, že skúmanie intenzity porušenia povinnosti
dražobníka spočívajúcej v nedoručení písomnosti žalobkyni v 1. rade a následne posúdenie možnej
neplatnosti dražby (po zistení kvalifikovanej ujmy na strane žalobkyne v 1. rade) je možné až vtedy, ak
dražené nehnuteľnosti nepatrili do BSM žalobcov. v 1. a 2. rade...Na druhej strane je potrebné posúdiť

intenzitu porušenia ustanovení ZoDD a význam a rozsah ujmy, ktorá mohla týmto porušením vzniknúť
pôvodným vlastníkom založenej nehnuteľnosti.“

Aj v duplike uviedol, že sám žalobca uvádza, že vedomosť o zahrnutí predmetu dražby do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov mal žalovaný 4/. Ak taj túto vedomosť niekto zo sporových

strán eventuálne mal, bol to Žalovaný 4/. rade. Žalovaný 1/. ako záložný veriteľ ani žalovaný 2/ ako
dražobník túto vedomosť nemali a nikdy im oznámená nebola. V prípade, ak si žalovaný 4/ porušil nejakú
z povinností súvisiacu s oznámením tejto skutočnosti žalovaným, ide o porušenie na strane alovaného
4/, čo nemá akýkoľvek súvis s určením neplatnosti dražby. Neplatnosť dražby môže byť, v zmysle ust.
§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len ako „Zákon o DD“), určená z

dôvodu porušenia ustanovení Zákona o DD, čo sa logicky vzťahuje na povinnosti dražobníka v súvislosti
s výkonom dražby, nie na povinnosť bývalého vlastníka oznamovať skutočnosti záložnému veriteľovi.
Zároveň pre vyhovenie podanej žalobe musí existovať príčinná súvislosť medzi porušením ustanovenia
ZoDD na strane Dražobníka a vznikom ujmy na strane žalobcu, čo v danom prípade rovnako tak nie
je možné preukázať, nakoľko ide o porušenie povinností na strane bývalého vlastníka nehnuteľnosti.

Uvedené mohol napraviť samotný žalobca tým, že by sám túto skutočnosť oznámil. Nie je na mieste
uvádzanie, že o dražbe vedomosť nemal, nakoľko bol minimálne prítomný obhliadok nehnuteľnosti, a
teda účastný celého procesu dražby a preto ak chcel chrániť svoje práva, mohol toto počas celého
dražobného procesu využiť, nakoľko mu boli známe subjekty vykonávajúce dražbu. Pri doručovaní
zásielok týkajúcich sa dražby nehnuteľnosti nie je potrebné v prípade bezpodielového spoluvlastníctva

manželov doručovať obom týmto manželom.

3. Žalovaný 1/ tiež vo vyjadrení k žalobe poukázal, že právne úkony postihnuté relatívnou neplatnosťou
spôsobujú právne následky, pokiaľ sa osoba dotknutá ich neplatnosťou úspešne nedovolá ich
neplatnosti. Chýbajúci súhlas manžela v nie bežných veciach týkajúcich sa spoločných vecí sankcionuje

Občiansky zákonník relatívnou neplatnosťou, na ktorú súd neprihliada z úradnej povinnosti, ale musí sa
jej domáhať dotknutá osoba. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti sa premlčuje v trojročnej premlčacej
dobe, ktorá začína plynúť od momentu uskutočnenia právneho úkonu. V súlade s ust. § 101 OZ, pokiaľ
nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz. Poukázal na zásadu materiálnej publicity katastra nehnuteľností.

4. Žalovaný 4/ sa k žalobe vyjadril tak, že ako štátny občan SRN (cudzinec) nadobudol nehnuteľnosti na
územíSRdovýlučnéhovlastníctvazakúpnucenu64.000,-eur.Kúpunehnuteľnostíakoajzískanieúveru
(vo výške 51.450,- eur) na kúpu zabezpečoval žalovaný ešte pred uzatvorením manželstva na konci
roka 2022 výlučne sám. Dokončenie zmluvných procesov sa predĺžilo z dôvodu, že žalovaný 4/ žil v SRN

a kvôli vzdialenosti (medzi SK a SRN) a pracovnej vyťaženosti, k podpisu zmlúv došlo až po uzatvorení
manželstva medzi žalobkyňou a žalovaným 4/. K uzatvoreniu manželstva (nesporná skutočnosť) došlo
medzi žalovaným 4/ a žalobkyňou na Ukrajine dňa 16.03.2013. Žalobkyňa, ktorá má ukrajinské štátne
občianstvo sa v rozhodnom čase nenachádzala na území SR, nemala žiadne povolenie na pobyt na
území SR, a nemala žiadne finančné prostriedky. V tom čase bola nezamestnaná. Nezamestnaná bola

aj počas celej doby trvania manželstva. Skutočnosti, že žalovaný 4/ kupuje nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva a že tieto záležitosti vybavuje pred uzatvorením manželstva, zo svojich výlučných finančných
prostriedkov nadobudnutých spred manželstva (a to aj pre budúce splácanie úveru), boli žalobkyni dobre
známe.K evidencii vlastníckeho práva výlučne na žalovaného 4/ a záložného práva v katastri nehnuteľnosti
v prospech žalovaného 1/, došlo bezprostredne po uzatvorení manželstva medzi žalobkyňou a

žalovaným 4/ (manželstvo uzatvorené 16.03.2013, zmluvy podpisoval žalovaný 4/ dňa 21.03.2013).
Žalovaný 4/ k nepravdivým (aj nesprávnym) tvrdeniam žalobkyne o podpise záložnej zmluvy uviedol,
že záložnú zmluvu so žalovaným 1/ nepodpisoval v postavení záložcu ako vlastníka nehnuteľnosti
(teda týmto úkonom nenakladal so spoločným majetkom ako nesprávne tvrdí žalobkyňa), ale výlučne
v postavení dlžníka. Zmluva o záložnom práve bola uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako záložným

veriteľom a vtedajším výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – spoločnosťou AGAMA PLUS spol. s
r.o. ako záložcom. Žalovaný 4/ vystupoval na zmluve iba ako dlžník. Zmluva bola podpísaná dňa
02.05.2023 (podľa najneskôr uskutočneného podpisu - podpisu vtedajšieho vlastníka nehnuteľnosti
– spoločnosťou AGAMA PLUS, s.r.o.). Ako ďalej z tejto zmluvy vyplýva, táto bola i. vyhotovená a
podpísaná zo strany žalovaného 1/ (banky) už 05.03.2013, t. j. pred uzatvorením manželstva žalobkyne
so žalovaným 4/. Žalovaný 4/ zmluvu podpísal iba pár dní po uzatvorení manželstva (21.03.2013).

Rovnako tak bola vyhotovená a podpísaná úverová zmluva medzi žalovaným 1/ a žalovaným 4/
(účel – kúpa nehnuteľnosti). Žalovaný 1/ vyhotovil a podpísal úverovú zmluvu dňa 05.03.2013, a
žalovaný 4/ ju podpísal dňa 21.03.2013. O tom svedčí záložná zmluva z 02.05.2023 (ŽV4 -1) a
kúpna zmluva z 25.03.2023 (ŽV4-2) Po uzatvorení manželstva a po zaevidovaní záložného práva a
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam výlučne na žalovaného 4/ žalobkyňa nijako nenamietala voči

zápisu vlastníckeho práva výlučne na žalovaného 4/ ani voči úverovej zmluve výlučne medzi žalovaným
1/ a žalovaným 4/ ani voči záložnej zmluve a záložnému právu viaznucemu na nehnuteľnostiach,
pričom mala dostatočnú vedomosť o všetkých právnych úkonoch žalovaného 4/ a ich následkoch.
Dňa 02.09.2020 (cca 5 mesiacov po právoplatnom rozvode manželstva žalobkyne a žalovaného 4/
– 24.04.2020) adresoval žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobkyni list, ktorým

žalobkyňu vyzval na vypratanie nehnuteľnosti do 02.11.2020. Žalovaný vo výzve poskytol žalobkyni 2
mesiace na vypratanie nehnuteľnosti. Žalobkyni v liste zdôvodnil právne dôvody - výlučné vlastníctvo
nehnuteľnosti žalovaného 4/, zánik rodinnoprávneho vzťahu so žalobkyňou právoplatnosťou rozvodu
manželstva (24.04.2020), ktorým zaniklo i odvodené právo žalobkyne na užívanie nehnuteľností vo
výlučnomvlastníctvežalovaného4/.Žalovaný4/žalobkynipoukázalinapohľadávku,ktorúvočinejvtom

čase evidoval - vo výške 1.354,eur a upozornil ju na povinnosť každého počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na majetku. Žalovaný 4/ dodáva, že z manželstva sa stranám sporu nenarodilo žiadne
spoločné dieťa. Žalobkyňa má z predchádzajúceho vzťahu dospelú dcéru, samostatne žijúcu, schopnú
sa sama živiť. Teda žalobkyňa nemala v tom čase, a nemá doposiaľ, žiadnu vyživovaciu povinnosť voči
maloletému alebo nezaopatrenému dieťaťu. V čase adresovania výzvy, žalobkyňa užívala nehnuteľnosti

bez toho, aby uhrádzala (mala záujem uhrádzať) náklady spojené s užívaním týchto nehnuteľností.
Tieto všetky (náklady) hradil žalovaný 4/ výlučne sám. Žalovaný 4/ nehnuteľnosti neužíval z dôvodu
trvalého pobytu na území SRN. Na území SR sa vôbec nezdržiaval, nespotrebovával energie spojené s
užívanímnehnuteľností(vodu,plyn,elektrinu).Tietospotrebúvalavýlučnežalobkyňa,naviacbezzáujmu
plniť si základné povinnosti spojené užívaním nehnuteľností. Rovnako tak musel žalovaný splácať

úver žalovanému 1/ a ostatné náklady spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti (daň z nehnuteľnosti), o
skutočnostiach ktorých žalobkyňa dobre vedela. O tom predložil dôkaz - predžalobnú výzvu právneho
zástupcu žalovaného zo dňa 02.09.2020 (ŽV4- 3)

Po doručení predžalobnej výzvy žalobkyni (9/2020) prebiehala medzi žalovaným 4/ a žalobkyňou (ich

právnymi zástupcami) komunikácia (do 3/2021), v rámci ktorej sa snažili o uzatvorenie mimosúdnej
dohody. Žalobkyňa dobre poznala zámer žalovaného 4/, ktorý mal v úmysle predať nehnuteľnosti a
vysporiadať úver voči žalovanému 1/ (banke) s ohľadom na skutočnosť, že okrem nehnuteľností a
úveru nemal žalovaný 4/ na Slovensku žiadne väzby. Právoplatnosťou rozvodu manželstva (24.04.2020)
nemal žalovaný 4/ už ani žiadne osobné väzby a záväzky voči žalobkyni. Žalovaný 4/mal však v

záujme seriózne sa so žalobkyňou dohodnúť a ponúkal jej pokojné vysporiadanie vzájomných vzťahov
nasledovným riešením:

- z kúpnej ceny získanej z predaja nehnuteľností za trhovú cenu (podľa trhového dopytu) žalovaný 4/
prednostne vysporiada (vyplatí) zostatok úveru žalovanému 1/;

- zo zostatku kúpnej ceny sa odpočíta 30% nákladov spojených s predajom nehnuteľností, ktoré by
vznikli a uhradil by žalovaný 4/ (výlučný vlastník) v súvislosti s ich predajom (napr. poplatky na kataster,
odmena realitného makléra, poplatky za overenie a pod.)- zo zostatku kúpnej ceny sa odpočíta paušálna suma patriaca žalovanému 4/ vo výške 5.000,-eur (keď
bolo nesporné, že žalovaný 4/ použil na kúpu nehnuteľnosti preukázateľne výlučné finančné prostriedky

minimálne vo výške 12.550,-eur - viď čl. III bod 3.2 písm. a) a b) Kúpnej zmluvy).

- Žalovaný 4/ by po predaji nehnuteľností vyplatil žalobkyni 1 zo zostatku kúpnej ceny po
odpočítaní všetkých vyššie uvedených odpočítateľných položiek oproti povinnosti žalobkyne po predaji
nehnuteľnosti tieto vypratať a umožniť novému vlastníkovi nehnuteľnosti ich nerušené užívanie a

dispozíciu.

Žalobkyňa takéto riešenie mimosúdnou dohodou bezdôvodne odmietla. Žalobkyňa bola v tom čase
zastúpená právnym zástupcom. Právny zástupca žalobkyne dňa 10.03.2021 oznámil právnemu
zástupcovi žalovaného 4/ emailom, že žalobkyňa nesúhlasí (bez vysvetlenia a rozumných dôvodov) s
navrhovanými podmienkami dohody. Že žalobkyni vysvetlil svoje stanovisko, návrh na ďalší postup a

vysvetlil ďalší možný vývoj v riešení spornej záležitosti s poukázaním na podstatné právne skutočnosti, a
že ukončil zastupovanie žalobkyne. O tom predložil ako dôkazy Email právneho zástupcu žalovaného 4/
z 26.02.2021 (vrátane návrhu dohody o vysporiadaní vzájomných vzťahov) (ŽV4 – 4) a email právneho
zástupcužalobkynez10.03.2021(ŽV4-5).Žalobkyňatakbezrozumnéhodôvoduodmietladohodu,ktorá
bola na jej prospech (dostalo by sa jej viac než na čo mala nárok), na druhej strane však žalovanému 4/

nenavrhla žiadne iné riešenie tak aby si „oprávnene“ zabezpečila bývanie a užívanie v nehnuteľnostiach
za súčasného riadneho plnenia povinností vyplývajúcich z takéhoto vlastníctva a užívania bez zásahu
do práv žalovaného 4/. Toto konanie preto nemožno nijako inak kvalifikovať ako šikanózny výkon práv
žalobkyne. Ak sažalobkyňa cítila byť bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, mohla navrhnúť
iný spôsob vyporiadania právnych vzťahov, ktorý by však spravodlivo a komplexne zohľadnil nielen

jej práva a nároky vyplývajúce z ňou tvrdeného BSM, ale i povinnosti a záväzky, ktoré žalobkyni z
takéhoto právneho vzťahu vyplývali. Táto šikanózna pasivita vo „výkone a ochrane práv“ žalobkyne
(ktoré len tvrdila) prinútila žalovaného podať žalobu o vypratanie nehnuteľností. Súdne konanie bolo
vedené na tunajšom súde pod č. k. 16C/7/2021, v ktorom žalobkyňa argumentovala, že nehnuteľnosti
patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) a preto odvodzuje svoje právo „užívania“

od tohto vlastníckeho režimu. Pod argumentom údajného BSM žalobkyňa ďalej zneužívala situáciu a
ďalej užívala nehnuteľnosti, pričom
- neprispievala žalovanému 4/ ani na úhradu splátok úveru (ak sa teda cítila byť spoluvlastníčkou
nehnuteľností),
- neuhrádzala náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti, ktoré užívala výlučne sama,

- nepodala žiadny účinný zákonný prostriedok na ochranu a výkon svojich práv - vyporiadanie ňou
tvrdeného BSM.

Náklady s užívaním nehnuteľnosti naďalej platil žalovaný - ako zmluvný odberateľ - dodávateľom
elektriny,plynuavody.Tentostavžalobkynivyhovoval.Marenímuzatvoreniadohody,atýmžežalobkyňa

bola pasívna a nepodala na ochranu „svojich“ práv žalobu o vyporiadanie BSM, a ďalej vedome
poškodzovala žalovaného 4/, žalovaný 4/ zrušil zmluvy s dodávateľmi elektriky, plynu a vody (čo je
právokaždéhovlastníka).Žalobkyňa(tvrdiac,žejespoluvlastníčkounehnuteľností)takmalamožnosťsa
starať o nehnuteľnosti a požiadať dodávateľov o uzatvorenie zmluvy priamo s ňou ako spoluvlastníčkou.
Keďžežalobkyňaanizatakejtosituáciesamanepožiadaladodávateľovonovépripojenieaposkytovanie

služieb s užívaním nehnuteľností (keď sa jedná o odplatné služby), a ani neprispievala žalovanému
4/ na úhradu mesačných splátok úveru, žalovaný 4/ zobral žalobu o vypratanie dňa 03.11.2021 v
celom rozsahu späť. Späťvzatie žaloby bolo dispozičným právo žalobcu ako pána sporu, a nedošlo k
tomu preto ako nepravdivo tvrdí žalobkyňa v žalobe, že „žalovaný 4 na základe námietok žalovanej
(po vydaní neodkladného opatrenia súdom) zobral svoj návrh späť“. O tom svedčí listina - Späťvzatie

žaloby žalovaným 4/ v súdnom konaní OS PD 16C/7/2021 (ŽV4-6). Listom zo dňa 07.06.2022 oznámil
žalovaný 1/ (záložný veriteľ) žalovanému 4/, že pre neplatenie splátok úveru vyhlasuje mimoriadnu
splatnosť úveru. Listom zo dňa 06.10.2022 oznámil žalovaný 1/ žalovanému 4/, že pristupuje k
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Tieto skutočnosti boli riadne zaevidované v katastri
nehnuteľnosti na LV č. XX OÚ L. (verejne dostupné), a o ktorých žalobkyňa dobre vedela, keďže

ju žalovaný 4/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne informoval, že neplatí úver, že súhlasí s
dražbou nehnuteľností, aby sa žalovaný 1/ uspokojil na svojej splatnej, záložným právom zabezpečenej,
pohľadávke predajom nehnuteľností na dražbe. Samotná žalobkyňa v bode V. žaloby o vyporiadanieBSM, potvrdila, že ju žalovaný 4/ o týchto skutočnostiach informoval. Aj napriek tomu žalobkyňa nič
neurobila na ochranu svojich, nestále len žalobkyňou „tvrdených“ práv:

i i. v období pred dražbou nepodala žalobu o vyporiadanie BSM (tú podala až 31.01.2023 na konci
dražby), pričom už od 21.12.2021 bola zastúpená právnou zástupkyňou vo veci vyporiadania BSM
(vyplýva to z plnej moci doloženej žalobkyňou k žalobe o vyporiadanie BSM zo dňa 31.01.2023;

i ii. v dražobnom procese, ktorý začal v 2. polovici roka 2022:

ii a) žalovanému 1/ ani žalovanému 2/ neoznámila, že hoci je žalovaný 4/ evidovaný na LV č. XX ako
výlučný vlastník, považuje sa za bezpodielovú spoluvlastníčku dražených nehnuteľností titulom BSM a
že žiada, aby jej boli doručované v rámci dražby všetky písomnosti týkajúce sa dražby;
iii b) neurobila žiadne úkony voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/, ktorými by sa snažila uspokojiť splatnú
pohľadávku žalovaného 1/ (záložného veriteľa), ktorá bola zabezpečená platným záložným právom k
nehnuteľnostiam, o ktorých žalobkyňa tvrdí, že patrili do BSM.

Ako dôkazy o týchto tvrdeniach predložili - Žalobu žalobkyne o vyporiadanie BSM z 31.01.2023 (ŽV4
– 7) a plnú moc žalobkyne udelená jej právnej zástupkyni na vybavenie záležitosti vyporiadania BSM -
plná moc sa nachádza v súdnom spise 13C/3/2023 (ŽV4-8). Žalovaný 1/ pristúpil k výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou riadne a v súlade so zákonom a záložnou zmluvou. Žalovaný 4/ súhlasí

s vyjadreniami žalovaného 1/ (záložný veriteľ, navrhovateľ dražby) a žalovaného 2/ (dražobník) k
žalobe žalobkyne, že títo v procese realizácie dobrovoľnej dražby neporušili žiadne ustanovenia ZoDD.
Žalobkyňa hoci mala možnosť uplatňovať a domáhať sa ochrany ňou tvrdených (spolu)vlastníckych
práv k nehnuteľnostiam a s tým nadväzujúcich práv (spolu)vlastníka na doručovanie písomností v
rámci dražby už od zverejnenia poznámky na LV č. XX (P476/2022 – oznámenie o začatí výkonu

záložného práva dražbou a kto je záložným veriteľom), bez rozumného a ospravedlniteľného dôvodu
tak žalobkyňa voči žalovanému 1/ (záložný veriteľ, navrhovateľ dražby), a ani žalovanému 2/ a napokon
ani voči žalovanému 4/ (včasným podaním žaloby o vyporiadanie BSM) neurobila. Žalovaný 4/ naviac
zdôrazňuje, že práva (spolu)vlastníka sa mohla žalobkyňa domáhať voči žalovanému 1/ (záložnému
veriteľovi) nielen od zaznačenia poznámky P476/2022 o začatí výkonu záložného práva na LV č. XX,

ale už od roku 2013, kedy bolo na LV č. XX zaevidované záložné právo k nehnuteľnostiam v prospech
žalovaného 1/ ako záložného veriteľa (viď časť C: Ťarchy na LV č. XX).

5. Súd skúmal svoju právomoc vo veci konať, pretože žalobkyňa je štátnou príslušníčkou Ukrajinskej
republiky ako nástupníckeho štátu po Zväze sovietskych socialistických republík. Žalovaný je občan

Nemeckej spolkovej republiky, ktorá je členským štátom Európskej únie.

V zmysle čl. 37 vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 95/1983, o Zmluve medzi Československou
socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych
vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa spravuje

právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej nehnuteľnosť leží. Na rozhodovanie vo veciach
týkajúcich sa nehnuteľnosti je daná právomoc justičných orgánov tejto zmluvnej strany. Podľa čl. 36
ods. 2/ tejto zmluvy forma právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti sa spravuje právnym poriadkom
zmluvnej strany, na území ktorej je nehnuteľnosť. Podľa čl. 25 ods. 4 tejto zmluvy ak manželia, na ktorých
sa vzťahuje ust. ods. 3 nemali spoločné bydlisko na území ani jednej zo zmluvných strán, použije sa

právny poriadok zmluvnej strany, na súde ktorej bol podaný návrh.

Podľa NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach: článku 4 1. Ak nie
je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich

štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. 2. Na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi
členského štátu, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych
občanov tohto členského štátu.
Podľa článku 5 1.tohto nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na
súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

Podľa oddielu 6, článok 24 tohto nariadenia výlučnú právomoc majú tieto súdy členského štátu bez
ohľadu na bydlisko účastníkov: 1. v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo
nájom nehnuteľnosti, súdy členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza. Z tohto článkumožno vyvodiť, keďže žaloba o určenie neplatnosti dražby je osobitným konaním - určovacou žalobou
dôsledkom ktorej je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je daná právomoc slovenského súdu

Podľa článku 4 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna
2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), Rozhodné právo pri absencii voľby: 1. Pokiaľ
nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté
články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: ...c) zmluva, ktorej predmetom je
vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, sa spravuje právnym poriadkom krajiny, kde sa

nehnuteľnosť nachádza. 4. Ak podľa odsekov 1 alebo 2 nie je možné určiť rozhodné právo, zmluva sa
spravuje právnym poriadkom krajiny, s ktorou má najužšiu väzbu. (nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom
dražby sa nachádza v okrese Prievidza, kde má obvyklý pobyt žalobkyňa).

Podľa § 2 Zákona č.97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom ustanovenia tohto zákona sa
použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná

alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy a podľa § 5 tohto zákona vecné práva k
nehnuteľnostiamikhnuteľnýmveciamsaspravujú,pokiaľvtomtozákonealebovosobitnýchpredpisoch
nie je ustanovené inak, právom miesta, kde je vec...

Podľa § 20 Civilného sporového poriadku, namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie

príslušný výlučne súd,
a) v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej...

6. Súd skúmal rozhodné právo pre posúdenie veci. Súd sa stotožňuje s názorom právneho zástupcu

žalobkyne, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je občianskoprávnym sporom v tomto
prípade s cudzím prvkom. Na občianske právne vzťahy sa uplatňuje Nariadenie č.1215/2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Podľa čl. 1 ods.2
písm.a) tohto nariadenia sa nariadenie neuplatňuje na osobný stav a právnu spôsobilosť fyzických
osôb, majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku alebo zo vzťahu, ktorý má podľa rozhodného

práva porovnateľné účinky ako manželský zväzok. Preto je potrebné použiť zákon č. 97/1963 o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého § 37 ak nie je ustanovené inak,
právomoc slovenských súdov je daná ak osoba, proti ktorej smeruje návrh resp. žaloba má na území
Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Teda je daná
právomoc slovenských súdov a podľa § 20 Civilného sporového poriadku namiesto všeobecného súdu

je na konanie príslušný súd podľa písm. a) v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného
práva k nej. Žaloba o určenie neplatnosti dražby je vo svojej podstate sporom týkajúcim sa vecného
práva k nehnuteľnosti. Preto je príslušný okresný súd Prievidza. Rozhodným právom je potom právo
Slovenskej republiky, pretože podľa § 5 Zákona č.97/1963 Zb.zák. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom vecné práva k nehnuteľnostiam i k hnuteľným veciam sa spravujú, pokiaľ v tomto zákone

alebo v osobitných predpisoch nie je ustanovené inak, právom miesta, kde je vec.

Aj podľa Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických
republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciachčl. 36 -37
forma právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany

na území ktorej je nehnuteľnosť. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa spravuje právnym poriadkom
strany na území ktorej nehnuteľnosť leží. Na rozhodovanie o veciach týkajúcich sa nehnuteľností je daná
právomoc justičných orgánov tejto zmluvnej strany, v danom prípade Slovenskej republiky.

Na základe týchto ustanovení súd dospel k záveru, že má právomoc vo veci konať a rozhodným právom

je právny poriadok Slovenskej republiky, pretože nehnuteľnosť, ku ktorej vecné právo je obsahom sporu,
sa nachádza na území Slovenskej republiky

7. Právni zástupcovia žalovaného 1 /a 4/ zotrvali na svojich vyjadreniach. Právny zástupca žalovaného
2/ uviedol, že poznámka na LV o podaní žaloby o vyporiadanie BSM, v čase vykonávania úkonov

dražobníka – znalecká ohliadka, vykonávanie úkonov o dražbe nebola na LV, táto bola zapísaná pár
dní pred dražbou o čom svedčí aj dodatok k oznámeniu o dražbe. Zapísaná poznámka svedčí len
o podaní žaloby, nebola spochybnená hodnovernosť údajov katastra, ako to predpokladá katastrálny
zákon. Žalobkyňa mohla v procese dražby podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorýmby zakázala záložnému veriteľovi vykonávať dražbu do času vyporiadania BSM, ale bola pasívna.
Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, neoznačila porušenia, ktorých povinností sa dražobník dopustil
a v tejto súvislosti odkazujeme na rozhodnutie NS SR 6Cdo/66/2019 – citujem: k úspešnosti žaloby

a určenie neplatnosti dražby nepostačuje len zistenie, že došlo k porušeniu ustanovení zákona.
Predpokladom úspechu takejto žaloby je, že musí ísť o také jeho porušenie, ktorým je zároveň
žalujúca osoba aj reálne dotknutá na svojich právach. Medzi porušením niektorého ustanovenia zákona
a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby musí existovať príčinná súvislosť. Žalovaný 3/ uviedol, že
si myslel, že ide o výlučné vlastníctvo žalovaného 4/, len preto sa zúčastnil dražby.

8. Súd sa na pojednávaní oboznámil s rozhodnutím ukrajinského súdu čl. 9 – 15, s kúpnou zmluvou čl.
17 – 19, s rozhodnutím čl. 19, 20, so zmluvou o zriadení záložného práva čl. 21 – 22, s uznesením čl. 23
– 26, so žalobou čl. 27 – 29, s návrhom čl. 30 – 33, so zoznamom účastníkov dražby čl. 34, s oznámením
o dražbe čl. 35 – 36, s dodatkom čl. 37 – 38, s notárskou zápisnicou čl. 31 – 33, so späťvzatím žaloby
16C/7/2021 čl. 163, s výzvou čl. 164, s podacím lístkom čl. 166, s mailovou komunikáciou čl. 167 – 169

s navrhovanou dohodou o vyporiadaní práv a povinností, so zmluvou čl. 170 – 171, s kúpnou zmluvou
čl. 178-179. s prílohami k vyjadreniu čl. 180, so správou čl. 222, so zmluvou čl. 223 – 227, so žalobou
o vypratanie čl. 172 – 174, so splnomocnením čl. 175, s výpisom z LV čl. 176 – 177. Z nich zistil tieto
skutkové zistenia:

9. Z vykonaného dokazovania – z listín predložených žalobkyňou, súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný
4/ uzatvorili manželstvo dňa 16.03.2013 v N. D. N.. Ich manželstvo bolo rozvedené Rozsudkom
Kramatorského mestského súdu Doneckej oblasti, spisová značka: 234/20974/19, číslo konania:
2/234/1030/20, zo dňa 24.03.2020, právoplatného dňa 24.04.2020, v znení Opravného uznesenia
Kramatorského mestského súdu Doneckej oblasti, spisová značka: 234/20974/19, číslo konania:

2430/234/49/20, zo dňa 18.06.2020, právoplatného dňa 06.07.2020. V zmysle § 148 odsek 1 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov spolu so zánikom manželstva zaniklo
aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
10. Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie: B., obec: C. D. D., okres:
Prievidza:

- parcela registra CKN I. XXX/X vo výmere 340 m2, druh pozemku záhrada,
- parcela registra CKN I. XXX/X vo výmere 544 no, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, - rodinný
dom súp. č. XXX postavený na parcele registra CKN I. XXX/X, nadobudol žalovaný 4/ kúpnou zmluvou
uzavretou dňa 25.03.2013, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 07.05.2013.

11. Evidenčne bol ako vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľností zapísaný len žalovaný 4/.
Kúpna zmluva bola uzavretá za trvania manželstva žalobkyne a žalovaného 4/. Pri kúpe predmetných
nehnuteľností v roku 2013 vystupoval ako kupujúci len žalovaný 4/.

12. Kúpu nehnuteľností žalovaný 4/ financoval z úveru, ktorý mu poskytol žalovaný 1/. Úverovú zmluvu

z 21.3.2013 podpísal žalovaný 4/. Záložnú zmluvu z 21.3.2013 na nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva č, 10, katastrálne územie: B., (predmet dražby) ktorou bolo zabezpečené plnenie z úverovej
zmluvy, uzavrel žalovaný 1/ ako veriteľ, so spoločnosťou AGAMA PLUS spol. s.r.o. O. X L., v tom čase
ako predávajúcim a záložcom, ďalej so žalovaným 4/ ako dlžníkom. Tieto skutočnosti vyplývajú z kúpnej
zmluvy zo dňa 25.03.2013, rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností

zo dňa 07.05.2013, a zo Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 02.05.2013.
13. Zo žaloby a späťvzatia žaloby vo veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 16C/7/2021,
súd zistil, že sa žalovaný 4/, vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností, po rozvode manželstva so
žalobkyňou cestou súdu domáhal, aby žalobkyňa uvedené nehnuteľnosti vypratala. Žalobkyňa v tomto
konaní dôvodila, že tieto nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kedy

žalovaný 4/ na základe námietok žalovanej (po vydaní neodkladného opatrenia súdom) zobral svoj
návrh v tomto konaní späť. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z uznesenia Okresného súdu Prievidza, č.k.
16C/7/2021-107.
14. Žalobkyňa sa ďalej cestou súdu domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Konanie je vedené na Okresnom Súde Prievidza pod SP. zn. 13C/3/2023. Informáciu o prebiehajúcom

súdnom konaní dala žalobkyňa zapísať dňa 01.02.2023 ako informatívnu poznámku do katastra
nehnuteľností na list vlastníctva č. XX, katastrálne územie: B.. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z
uzneseniaOkresnéhosúduPrievidza,č.k.16C/7/2021-107,zodňa09.11.2021,zožalobyovyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 31.01.2023 a z návrhu na zápis poznámky knehnuteľnostiam o prebiehajúcom súdnom konaní zo dňa 01.02.2023. Žalobkyňa záložnú zmluvu
nepodpísala a nebola jej účastníkom.
15. Žalovaný 4/ vedel, že žalobkyňa si k nehnuteľnostiam uplatňuje titulom bezpodielového

spoluvlastníctva manželov vlastnícke právo. Nebolo sporné, že napriek tomu sa so žalobkyňou pri
výkone dobrovoľnej dražby nekonalo, neboli jej doručované oznámenia a listiny súvisiace s dražbou
do vlastných rúk, v dôsledku čoho nemala vedomosť o dôvodoch a realizácii dražby. Vo februári 2023
poslala žalobkyni advokátka JUDr. Galová - advokátka jej bývalého manžela oznámenie, v ktorom ju
informovala o prebiehajúcej dražbe. Žalobkyňa vedela o obhliadke nehnuteľností, podľa jej tvrdení ju

považovala za fiktívnu.

Dňa 02.03.2023 sa za žalobkyňou dostavila JUDr. Galová s ďalšími osobami. Oznámili žalobkyni, že
toho dňa 0 11:00 hod. prebehla dražba nehnuteľností a informovali ju, že vydražiteľom je žalovaný 3/.

16. Žalovaný 2/ zaslal žalobkyni listiny o priebehu dražby po vykonaní dražby, a to notársku zápisnicu -

osvedčenie o vykonaní dražby. Túto žalobkyňa prevzala dňa 09.03.2023.

17. Z notárskej zápisnice a osvedčenie o vykonaní a priebehu dražby zo dňa 09.3.2023, súd zistil,
že v zápisnici, v časti práva a záväzky viaznuce na predmete dražby, je uvedené: poznamenáva sa
súdne konanie, v ktorom sa uplatňuje právo k nehnuteľnostiam – žaloba o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov vo veci 13C/3/2023 medzi žalobkyňou a žalovaným 4/. V dodatku z 1.3.2023
k zverejneniu oznámenia o dražbe č.018/2023 je táto skutočnosť tiež poznamenaná. Dražba prebehla
2.3.2023 ako prvá dražba, dražobníkom bola žalovaná 2/. Predmet dražby bol vydražený za 77 700 eur
učastníkom dražby - žalovaným 3/. Zároveň z tejto zápisnice vyplýva, že žalobkyňa nebola účastníkom
dražby.

18.Zlistínpredloženýchžalovaným1/vyplýva,žeúverktorýbolposkytnutýžalovanému4/bolvyhlásený
1.3.2022 za predčasne splatný. Výška dlhu predstavovala ku dňu dražby 2.3.2023 43169,5 eur.

19. Tieto skutkové okolnosti súd posudzoval podľa ustanovení §§ 8 ods. 2, 12 ods.4, 5, 13a, 17, ods. 5

a), f), 17 ods.9, 21 ods.2 a 28 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom
v čase konania dražby a ustanovení Občianskeho zákonníka:

Podľa § 151bObčianskeho zákonníka:

(1) Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva,
rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na
hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa
tohto zákona.

(2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje,
a záloh.

(3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka
zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

Podľa § 145 Občianskeho zákonníka

(1) Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je
potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

(2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne
a nerozdielne.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §
49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,

kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM) je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 3)

Podľa § 145 Občianskeho zákonníka:

(1) Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je
potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

(2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne
a nerozdielne.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa § 7 ods.1- 4 zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách

(1) Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len

"záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného
zákona. 9)

(2) Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je
navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť

pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).

(3) Ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, je navrhovateľ dražby povinný predložiť dražobníkovi list
vlastníctva nie starší ako tri mesiace.

(4) Navrhovateľ dražby je povinný označiť osoby, ktoré majú predkupné právo k predmetu dražby alebo
ktoré majú spoluvlastnícky podiel k predmetu dražby.

Podľa § 7 ods.1-4 Zákona o dobrovoľných dražbách navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby,

osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená
navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť,
že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne
vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa
tohto zákona (§ 16 ods. 3). Ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, je navrhovateľ dražby povinný

predložiť dražobníkovi list vlastníctva nie starší ako tri mesiace. Navrhovateľ dražby je povinný označiť
osoby, ktoré majú predkupné právo k predmetu dražby alebo ktoré majú spoluvlastnícky podiel k
predmetu dražbyNavrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné
právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa
osobitného zákona.

Podľa § 8 ods.2 zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (zákon o dobrovoľných dražbách),
dražobník je povinný umožniť nazretie do písomností súvisiacich s dražbou navrhovateľovi dražby,
vlastníkovi predmetu dražby, dlžníkovi a účastníkovi dražby; to neplatí o údaji o znížení najnižšieho
podania pred konaním dražby alebo opakovanej dražby.

Podľa § 12 ods.4,5 zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ak je navrhovateľom dražby
záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, 11a) a to najneskôr 30
dní pred dňom konania dražby. Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dníod doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu
predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa
so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby

zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový
znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia
žiadosti od iného znalca.

Podľa § 13a zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, vlastník predmetu dražby, ako aj

osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní bez zbytočného odkladu oznámiť
dražobníkovi na jeho žiadosť všetky skutočnosti, ktoré sú im známe o stave predmetu dražby, ako aj o
právach a záväzkoch viaznucich na predmete dražby.

Podľa § 17 ods.5 písm. a) - f), ods.9 zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (5) V lehotách
ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe

a) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s
dlžníkom záložného veriteľa,

b) osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné alebo iné

právo zapísané v katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných práv, 14) v evidencii
podľa osobitných zákonov 15) alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a
nevyhnutných na nakladanie s ním,

c) ak je predmetom dražby byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú podľa oznámenia

navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo zapísané v katastri
nehnuteľností, a tiež príslušnému okresnému úradu na vyznačenie poznámky,

e) ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným spoluvlastníkom k tejto veci
oznámeným navrhovateľom dražby (§ 16 ods. 3),

(9) Dražobník je povinný na žiadosť dlžníka alebo vlastníka predmetu dražby oznámiť výšku pohľadávky
s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby. Dražobník je oprávnený toto oznámenie neposkytnúť,
ak žiadateľ odmietne preukázať svoju totožnosť.

Podľa § 21 ods. 2 (2) zákona o dobrovoľných dražbách prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá
na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti
dražbyzaniká,aksaneuplatnídotrochmesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnosti
dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom

má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného
predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V
prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

21. Žalobkyňa bola toho názoru, že zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi žalovaným 1/ ako

záložnýmveriteľomažalovaným4/akozáložcom(ktorúžalovanýpodpísaldňa21.03.2013),predmetom
ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie: B., je neplatná a záložné
právo na základe tejto zmluvy nevzniklo. Preto sa žalobca 1/ na základe uvedenej zmluvy o zriadení
záložného práva nemohol domáhať výkonu záložného práva. Žalovaný 1/ dňa 31.5.2023 a žalovaný
2/ 2.6.2023 vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k uplatneniu dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy

z dôvodu nesúhlasu žalobkyne. Pokiaľ teda žalobkyňa poukazovala na neplatnosť záložnej zmluvy, ide
podľa § 40a Občianskeho zákonníka relatívne neplatný úkon, neplatnosti ktorého sa možno dovolať v
premlčacej dobe troch rokov ( § 101 Občianskeho zákonníka), premlčanie namietli žalovaní 1/, 2/ a 4/.
Zmluva bola podpísaná v roku 2013, vklad bol povolený 7.5.2013, žaloba bola podaná 25.4.2023, teda
po uplynutí premlčacej doby. Preto súd nepovažoval tento úkon za neplatný.

22. Súd ako predbežnú otázku riešil či predmet dražby je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne
a žalovaného 4/. Žalovaní o tejto skutočnosti nepredniesli tvrdenia preukazujúce opak, okrem údajov
zapísaných v katastri nehnuteľností. Bolo preukazné, že predmet dražby žalovaný 4/ kúpil (zmluva bolauzavretá 25.3.2013) po uzatvorení manželstva (16.3.2013). Žalovaný 4/ bol v čase uzavretia zmlúv už
ženatý a nehnuteľnosti boli nadobudnuté do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaného 4/.
Súd sa stotožnil so záverom žalobkyne, že tieto nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka, pretože boli nadobudnuté počas trvania manželstva
za prostriedky z úveru poskytnutého jednému z manželov –žalovanému 4) na základe úverovej zmluvy
a podľa citovaného ustanovenia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť
predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, pričom nešlo o
získanie veci dedičstvom, darom ani o žiadnu inú z taxatívne stanovených výnimiek nadobúdania vecí

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

23. Tiež mal ďalej za preukázané, že podkladom dražby bola spotrebiteľská zmluva, v ktorej žalovaný
4/ vystupoval ako spotrebiteľ. Súd pri jej preskúmaní nezistil neprijateľné podmienky. Ďalej bolo
preukázané že žalobkyňa ako spoluvlastníčka (Predmet dražby v bezpodielovom spoluvlastníctve)

nebola navrhovateľom, účastníkom dražby a boli tak porušené jej práva korešpondujúce s povinnosťami
dražobníka a dlžníka vyplývajúce z vyššie uvedených §§ 7 ods.1-4, 8 ods. 2, 12 ods.4, 5, 13a, 17,
ods. 5 a), f), 17 ods.9, 21 ods.2 a 28 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení
účinnom v čase konania dražby, žalobkyňa nebola označená ako osoba so spoluvlastníckym vzťahom
k predmetu dražby, nebolo jej umožnené nahliadnuť do písomností súvisiacich s dražbou, nebol jej

zaslaný znalecký posudok a nemohla voči nemu podať námietky, nemala možnosť oznámiť dražobníkovi
všetkyskutočnosti,ktorésújejznámeostavepredmetudražby,akoajoprávachazáväzkochviaznucich
na predmete dražby, možnosť zistiť výšku pohľadávky, dostať oznámenie o dražbe. Žalovaný 2/ jej zaslal
listiny o priebehu dražby až po vykonaní dražby. Tieto porušené ustanovenia zákona o dražbách sú
podľa názoru súdu osobitnými oprávneniami spoluvlastníka predmetu dražby. Preto podľa názoru súdu

ide o také porušenie, ktorým je zároveň žalujúca osoba aj reálne dotknutá na svojich právach. Vzhľadom
na osobitnosť zákonnej úpravy v Zákone o dobrovoľných dražbách oproti úprave v Občianskom
zákonníku, preto podľa názoru súdu nepostačuje zasielanie zásielok v konaní o dražbe len jednému zo
spoluvlastníkovnehnuteľnostiakototvrdilžalovaný1/a2/,(ktorýmápodľanehovyplývaťzosolidárneho
postavenia manželov a oboznámenie sa so skutočnosťami, ktoré spočívajú v informačnej povinnosti

dražobníka nie je možné podľa neho považovať za taký úkon týkajúci sa spoločnej veci, kedy je potrebný
súhlas obidvoch manželov). V čase konania dražby už boli žalobkyňa a žalovaný 4/ rozvedení. Preto
objektívne porušenie týchto ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách v súhrne, súd považoval
za také intenzívne porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré má za následok
neplatnosť dobrovoľnej dražby. Je zrejmé, aj z notárskej zápisnice o dražbe a z oznámenia o dražbe, že

dražobník, žalovaný 4/ vedeli o prebiehajúcom konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ktoré sa týka dražených nehnuteľností, o čom bola zapísaná aj poznámka v Liste vlastníctva
v Katastri nehnuteľností ešte pred samotnou dražbou. Žalobkyňa v dôsledku toho nemala žiadne
zákonné možnosti vyplývajúce zo Zákona o dobrovoľných dražbách ako ovplyvniť dražbu. Súd sa
stotožňuje aj z názorom, že Zákon o dobrovoľných dražbách neobsahuje právnu úpravu, ktorá by

výslovne a ústavne konformne prelamovala zásadu Nemo plus iuris a umožňovala tak nadobudnutie
nehnuteľnosti aj v prípade, že navrhovateľ dražby nebol ich vlastníkom. Žalobkyňa si uplatňuje nárok
k sporným nehnuteľnostiam titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva (BSM) cestou súdu.
Informáciu o prebiehajúcom konaní dala žalobkyňa zapísať do Katastra nehnuteľností a v čase priebehu
dražby bola táto poznámka k nehnuteľnostiam na predmetnom LV zapísaná. Osoba, ktorá tvrdí, že

jej prislúcha vlastnícke právo k predmetu dražby sa svojho vlastníckeho práva môže domáhať výlučne
žalobou o neplatnosť dražby.

24. Pokiaľ namietala právna zástupkyňa žalovaného 4/, že žalobkyňa nenavrhla označené dôkazy
vykonať, súd s týmto tvrdením nesúhlasí, postačuje dôkazy k svojim tvrdeniam označiť a priložiť k žalobe

so správnym predpokladom, že budú vykonané na pojednávaní. Tvrdenia o neoprávnenosti pobytu
žalobkyne na území SR v čase konania dražby sú podľa názoru súdu irelevantné pre posúdenie veci.

25. Pokiaľ žalovaný 1/ namietal, že údaje katastra v časti údajov o právach k nehnuteľnosti sú podľa § 70
ods.2 katastrálneho zákona záväzné, kým sa nepreukáže opak, je nepochybné, že zápis vlastníckeho

práva v čase dražby nasvedčoval vlastníctvu výlučne žalovaného 4/. Avšak 1.2.2023 dala žalobkyňa
zapísať na list vlastníctva týkajúci sa predmetu dražby informatívnu poznámku, že uplatnila svoj nárok
na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov na súde. Podľa názoru súdu bol predmet
dražby v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a napriek tomu s ňou dražobník nekonal, v rozpores vyššie uvedenými povinnosťami, ktoré má vo vzťahu k spoluvlastníkom predmetu dražby, resp.
k osobám uplatňujúcim svoje práva k predmetu dražby. Pokiaľ ďalej namietal, že nemohol mať vedomosť
o práve žalobkyne, je potrebné uviesť že pri dodržaní obvyklej miery opatrnosti, ktorú možno so zreteľom

na okolnosti od každého vyžadovať, mohol dražobník od žalovaného 4/ zistiť okolnosti nadobudnutia
predmetu dražby a objasniť si vlastnícke práva k nej. Úlohou súdu v tomto konaní nie je zistiť kto
je zodpovedný za porušenia Zákona o dobrovoľných dražbách, ale objektívne zistiť, či boli porušené.
Podstatný je záver, že boli porušené na ujmu žalobkyne.

26. Pokiaľ poukazoval právny zástupca žalovaného 4/, že žalobkyňa odmietla mimosúdnu dohodu, že
nenamietala zápis v katastri nehnuteľností, tieto skutočnosti nemožno podľa názoru súdu považovať za
šikanózny výkon práva, ako to tvrdí právny zástupca žalovaného 4/, najmä ak sám žalovaný 4/ v konaní
o vypratanie nehnuteľnosti, v ktorom by sa ako predbežná otázka riešilo vlastníctvo nehnuteľnosti,
ktorá bola predmetom dražby, zobral žalobu späť. V konaní ako vyplýva z predžalobnej výzvy
z 2.9.2020 predloženej do konania žalovaným 4/, tvrdil, že je výlučným vlastníkom predmetu dražby.

Súd nespochybňuje jeho právo na späťvzatie žaloby, avšak žaloba mohla vyriešiť spornosť v otázke
vlastníctva predmetu dražby. Žalovaný 4/ nepostupoval zmysle § 7 ods.4 zákona o dobrovoľných
dražbách a žalobkyňu ako osobu, ktorá má spoluvlastnícky vzťah k predmetu dražby. V kontexte
so súdnymi konaniami o ktorých bol žalovaný 4/ uzrozumený, sa súdu javí konanie žalovaného
4/ ako nedobromyseľné. Na tieto skutkové zistenia nemá žiadny vplyv, či považovala žalobkyňa

obhliadku predmetu dražby za fiktívnu. Skutočnosť, že žalobkyňa sa domáha vyporiadania predmetu
dražby ako bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bola od zápisu informatívnej poznámky známa
i dražobníkovi (list vlastníctva č. XX obec C. D. D., katastrálne územie B.).

27. Ak právny zástupca žalovaného 2/ dôvodil, že nemôžme hovoriť o tom, že banka má nahradiť

súd, ktorý rozhoduje po vykonaní riadneho dokazovania a preukázanie skutočností o tom, či majetok
patrí alebo nepatrí do BSM, tak, v podstate uznáva, že bol daný dôvod spochybnenia vlastníctva ako
vyplývalo z údajov katastra a mal o tom rozhodnúť súd. Že sa takéto konanie začalo, vedeli v čase
dražby všetci žalovaní.

Z uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

28. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalovaných 1-4 ako nárok od
žalovaných, ktorí tvorili v konaní nerozlučné spoločenstvo v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách,

preto ich sú zaviazal k náhrade trov konania spoločne a nerozdielne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí
obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,

spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami
uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku
a Exekučného poriadku.