Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. september 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 18P/64/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123205654
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Andrejčáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123205654.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Andrejčákovou, v právnej veci starostlivosti súdu

o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v tomto konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, so sídlom C. D. X, E., dieťa rodičov:
matky – C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, E., právne zastúpená JUDr. Rastislavom Cestickým,
advokátom, so sídlom Palackého 1, Košice, a otca – G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, v konaní
o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Zvyšuje výživné zo strany otca na maloletého zo sumy 100,-Eur na sumu 200,-Eur mesačne od
01.10.2023 do budúcna, ktoré je otec povinný uhrádzať vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky,

čím sa mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 41P/92/2021 zo dňa 17.03.2022.

II. Dlžné výživné za obdobie od 01.10.2023 do 30.09.2024 v celkovej výške 1.200,-Eur je otec povinný
zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk matky.

III. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 05.04.2023 domáhala toho, aby súd zmenil pôvodný rozsudok
Okresného súdu Košice I, sp. zn. 41P/92/2021 zo dňa 17.03.2022 v časti úpravy vyživovacej povinnosti

tak, že zvyšuje výživné zo strany otca na maloleté dieťa zo sumy 100,-Eur na sumu 200,-Eur mesačne
počnúc dňom 05.04.2023 a žiadala aj dlžné výživné zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Podanie tohto návrhu odôvodnila tým, že od rozhodnutia o vyživovacej povinnosti rozsudkom,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.04.2022, došlo k zmene pomerov na strane
maloletého dieťaťa a jeho odôvodnených potrieb, preto je nútená podať tento návrh. Maloletý je žiakom
8. ročník základnej školy A. I. v E., navštevuje krúžky predovšetkým hudobnú výchovu. Otec nad rámec

určenejvyživovacejpovinnostimaloletémuneprispieva.Matkauviedla,žejetohočasupráceneschopná,
boli jej diagnostikované početné ochorenia ako je šelest na srdci, nepravidelný tep, ochorenie štítnej
žľazy, Bellova obrna alebo idiopatická periférna obrna tvarového nervu, nezhubný nádor a problémy
s chrbticou. Trpí tiež psychickými problémami, preto navštevuje psychiatra. Požiadala o invalidný
dôchodok, keďže jej tieto diagnózy bránia plnohodnotne pracovať. V čase podania návrhu bola stále
zamestnancom spoločnosti A. J., jej priemerný mesačný plat bol vo výške XXX,-XXX, no keďže bola
dlhodobopráceneschopnáklesolnaXXX,-XXXmesačne.Jepoberateľkourodinnýchprídavkovvovýške

60,-Eur mesačne. Ohľadne otca maloletého dieťaťa uviedla, že pracuje ako E. a jeho príjem je okolo
XXX,-XXXtýždenne.Nemávedomosťojehonehnuteľnomalebohnuteľnommajetku.Akosvojevýdavky
uviedla - nájom za prenájom jednoizbového bytu, ktorý užíva s dieťaťom vo výške 350,-Eur mesačne,
platí spotrebný úver v A. H. v pravidelných mesačných splátkach vo výške 73,29 Eur, ktoré uzavrelapočas manželstva za účelom kúpy auta pre otca maloletého a jeho podnikanie. Ďalej sú to výdavky na
ošatenie, lieky, školu a krúžky syna. Súčasne určená výška výživného nie je postačujúca, nie je možné
zásadne a zodpovedne zabezpečiť odôvodnené potreby dieťaťa, bez pomoci rodiny a priateľov žiadnom

prípade nebola schopná zabezpečiť materiálne potreby maloletého, preto navrhla zvýšenie výživného.
K návrhu pripojila listinné dôkazy a to rodný list maloletého, rozvodový rozsudok, potvrdenie o návšteve
školy, potvrdenie o nemocenských dávkach zo Sociálnej poisťovne zo dňa 20.02.2023, potvrdenie o
poberaní Prídavku na dieťa za rok 2023, zmluvu o nájme bytu, zmluvu o spotrebiteľskom úvere od A. H..

3. Písomným podaním zo dňa 14.06.2023 sa k návrhu vyjadril otec maloletého, ktorý uviedol, že
pracuje ako K. - E. pre firmu H. L. E., jeho mesačný príjem je cca XXX,-XXX z čoho platí pohonné
hmoty asi 200,-Eur, neráta prípadné opravy auta alebo odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Je
bezdomovec, keďže si nemôže dovoliť platiť za prenájom alebo ubytovňu. Býva v aute. Nemá žiaden
majetok. Momentálne musel svoju činnosť ukončiť, keďže mu exekútor siahol na jeho účet v banke a
je 181,-Eur v mínuse. Nemá za čo natankovať, aby mohol zarobiť, nemá ani na stravu, ani na nič, živí

sa odpadkami. Na základe uvedeného žiadal celý návrh zamietnuť a zrušiť platenie výživného do času
pokiaľ jeho finančná situácia bude lepšia.

4. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 17.07.2023 uviedol, že vykonal šetrenie pomerov v rodine
maloletého dieťaťa a zistil, že matka v tomto čase bola nezamestnaná, vedená na úrade práce od

24.05.2023 po skončení práceneschopnosti, ktorá trvala 12 mesiacov nakoľko zamestnávateľ s matkou
ukončil pracovný pomer. Uviedla, že sa otec o dieťa nezaujíma a nad rámec neprispieva. Rodičia kontakt
neudržiavajú. Za posledný rok sa otec s maloletým stretol asi 10 krát. Otec s návrhom nesúhlasil,
nakoľko má niekoľko exekučných konaní a má problém sa zamestnať, uviedol, že plánuje odovzdať
živnosť s poukazom na diskrimináciu rasy a svoj vek. Vzťah so synom opísal ako dobrý, stretávajú

sa jeden - dvakrát do týždňa. Prejavil záujem s matkou komunikovať za účelom dohody. Uviedol, že
plánuje vycestuje za prácou do zahraničia konkrétne do D., kde už vykonával pracovnú činnosť. Uviedol,
že výdaje na oblečenie nemá, používa to, ktoré má k dispozícii a hygienu udržiava a zabezpečuje u
kamaráta na ubytovní. V domácnosti matky má maloletý vytvorený priestor na prípravu do školy a relax
a kolízny opatrovník odporučil zvýšiť výšku výživného na maloletého.

5. V písomnom podaní zo dňa 05.09.2023 matka uviedla, že ju súd vyzval, aby zdokladovala svoje
príjmy a výdavky a tiež odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, pomery, v ktorých žije, načo podala
písomné vyjadrenie, v ktorom v podstatnom uviedla rovnaké skutočnosti ako v návrhu s tým, že maloletý
navštevuje hudobnú výchovu na základnej umeleckej škole M. N., hudobný odbor klavír. Žiadne iné

listinné dôkazy súdu nepredložila.

6. Dňa 26.10.2023 sa uskutočnilo 2. informatívne stretnutie rodičov ( prvého stretnutia dňa 06.09.2023
sa otec nezúčastnil), na ktorom rodičia neuzavreli dohodu ohľadom výšky výživného. Otec uviedol, že
býva vo vlakovom depe vo vozni nakoľko predal auto za 300,-Eur, informoval sa o osobnom bankrote,

kde by musel byť na úrade práce 9 mesiacov, aby to bolo bezplatné. Má rekvalifikačný kurz platený cez
úrad práce v roku 2006 a to operátor a programátor CNC. V lete 2023 bol trikrát vrátený z hraníc nakoľko
auto nemalo technickú a emisnú kontrolu. Mal vykonávať prácu v M. na pozícii kuriér. Uviedol, že zrejme
by neprešiel zdravotnou kontrolou v medzinárodnej prepravnej firme. Má oprávnenie na vysokozdvižný
vozík, ktoré je momentálne neplatné. Ďalej uviedol, že odkedy je na úrade práce, nebola mu ponúknutá

žiadna pracovná ponuka. Hľadá si povolanie ako vodič v medzinárodnej prepravnej službe, vodičské
oprávnenie C. Nakoľko sú veľké vzdialenosti otec sa obáva, že by to zdravotne nezvládal. Uviedol, že
ak by sa mu nepodarilo zamestnať sa v danej spoločnosti tak má dohodnuté s jedným pánom, ktorý
prenajíma autá, aby u neho pracoval ako taxikár avšak sú tam veľké režijné náklady.

7. Zo správy Úradu práce sociálnych veci a rodiny zo dňa 22.05.2024 mal súd za preukázané, že matka
poberá prídavok na dieťa a od 01.10.2023 aj dávku v hmotnej núdzi, je posudzovaná so synom A..
Taktiež je poberateľkou náhradného výživného na maloletého.

8. Z listu Sociálnej poisťovne zo dňa 04.06.2024 súd zistil, že matke nebol priznaný invalidný dôchodok.

Dávka v nezamestnanosti bola priznaná a vyplácaná v období od 25.05.2023 do 20.08.2023 vo výške
50% denného vymeriavacieho základu to je 10,67985 Eur na deň. Nemocenská dávka bola priznaná a
vyplácaná od 23.05.2022 do 21.05.2023.9. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 21.06.2024 vyplýva, že vykonali dňa 04.06.2024 rozhovor
s otcom. Uviedol, že pracuje ako taxikár v spoločnosti E. L. C., príjem odhaduje po odpočítaní nákladov
naXXX,-XXX.Momentálnenemávlastnébývanieanipodnájom,prespávavaute,mátamspacák,občas

prespí v ubytovni v H.. Výdavky uviedol tieto: nevedel presne uviesť koľko minie na stravu, približne 250,-
Eur, cigarety 100,-Eur, alkohol otec negoval, mobil 20,-Eur, náklady na pohonné hmoty má odrátané
z hrubého príjmu. So zvýšenie výživného syna nesúhlasí, so synom sa nestretáva, nie sú v žiadnom
kontakte, podľa jeho slov ho matka zmanipulovala proti nemu.

10.Súdsivyžiadalmzdovélistyodzamestnávateľaotca-spoločnostiE.L.C..Zosprávyzamestnávateľa
otca mal súd za preukázané, že otec v tejto spoločnosti pracuje od 30.10.2023 a pracovný pomer naďalej
trvá. Zo mzdových listov mal súd za preukázané, že v októbri 2023 bola čistá mzda 6,-Eur, v novembri
48,30 Eur, v decembri 44,23 Eur, rok 2024 v januári 56,04 Eur, február 51,65 Eur, v marci 47,28 Eur, v
apríli 51,65 Eur, v máji 51,65 Eur, v júni 47,28 Eur, v júli 64,52 Eur.

11. Dňa 18.09.2024 matka súdu predložila listinné dôkazy a to výpočtový list pomoci v hmotnej núdzi,
potvrdenie o poberaní dávky hmotnej núdzi od 01.10.2023 vo výške 247,-Eur, v marci 162,-Eur, v apríli
78,-Eur, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa, tiež predložila správu z Neurologickej ambulancie M.
I. F. zo dňa 17.05.2024, v závere ktorej bolo uvedené, že pre opuchy dolných končatín zvážiť cievne
vyšetrenie a následne liečbu, poruchy rovnováhy a opakované pády nie je spôsobilá k vykonávaniu

prác s fyzickou a psychickou aktivitou, stav neuspokojivý, ale zodpovedá povahe a rozsahu ochorenia,
s predpokladom trvalých ťažkostí, pokračovať v prísnom šetriacom režime, Vertebropata s trvalým
vylúčením axiálneho zaťaženia, nevhodná práca so záťažou, bremená maximálne do 5 kg.

12. Zo mzdových listov od zamestnávateľa matky Danuta družstvo mal súd za preukázané, že v období

august 2023 tam pracovala 1 deň s príjmom 7,21 Eur netto a v marci 2024 bola čistá mzda 112,23 Eur,
v apríli 56,12 Eur, v máji 126,98 Eur, v júni 140,29 Eur, v júli 154,32 Eur.

13. Matka súdu predložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 11.07.2023, súčasťou
ktorej je aj odborný posudok o invalidite zo 14.07.2023, na základe ktorej bola jej žiadosť o invalidný

dôchodok zamietnutá a to z toho dôvodu, že invalidita nevznikla a miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je iba 35% pre vertebrogénne ( pozn. súdu význam slova: pochádzajúci z chrbtice,
stavcové)ťažkosti,ostatnéochoreniauvedenévtejtosprávevzhľadomnaichposudkovúnevýznamnosť
neodôvodnili percentuálne navýšenie.

14. Matka tiež predložila súdu Dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 16.04.2024 uzavretú medzi ňou a
zamestnávateľomO.O.snástupomod19.04.2024akoP.L.N.H.L.Q.,10hodíntýždennesdohodnutou
odmenou 4,310 Eur Brutto na hodinu.

15. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 20.09.2024. Tohto pojednávania sa osobne

zúčastnila matka maloletého dieťaťa, právny zástupca matky a kolízny opatrovník. Tohto pojednávania
sa nezúčastnil otec maloletého dieťaťa, u ktorého má súd vykázané doručenie predvolanie na toto
pojednávanie dňa 13.08.2024. Súd mal za preukázané, že otec svoju neúčasť na pojednávaní nijakým
spôsobom neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie tohto pojednávania, preto súd postupoval zmysle
ustanovenia§180CSPa§32CMPavpojednávanípokračovalvneprítomnostiotcamaloletéhodieťaťa.

Súd dodáva, že po skončení pojednávania v poobedňajších hodinách o 13:16 hod. bol súdu emailom
doručené podanie od otca, v ktorom uviedol, že ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní, pretože
pracuje ako taxikár a viezol zákazníka do Budapešti na letisko a cestou naspäť sa zdržal v zápche na
diaľnici.

16. Súd vykonal dokazovanie a to výsluchom matky maloletého, kolízneho opatrovníka a listinnými
dôkazmi predloženými v súdnom spise a zistil tento skutočný stav veci:

17. Matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že trvá na podanom návrhu tak, ako bol
súdudoručený,tedazvýšiťvýživnénamaloletédieťanasumu200,-Eurmesačneatopočnúcodpodania

návrhu do budúcna. Oproti poslednej úprave sa pomery podstatne zmenili na strane maloletého dieťaťa,
chodí na strednú školu, preto navrhla zvýšiť výživné zo sumy 100,-Eur na sumu 200,-Eur. Uviedla,
že tento návrh podala z dôvodu, že s dieťaťom žije sama, má zdravotné problémy, finančne jej musí
pomáhať rodina, od otca dieťaťa žiada len to čo dieťaťu patrí a nič viac. Dieťa začalo chodiť už na strednúškolu, musí platiť mesačník, stravu, telefón, aby s ním bola v kontakte a aj lieky, keď ochorie. Na otázku
súdu, aby uviedla ako sa zmenili pomery účastníkov konania ku dňu podania návrhu teda k 05.04.2023
od poslednej úpravy apríl 2022 uviedla,, že predtým pracovala avšak ochorela ešte viac a už nemôže byť

takou zamestnankyňou ako bola predtým, už nemá také príjmy a ani nie je v jej možnostiach uhrádzať
všetky náklady spojené s bývaním a podobne. V čase rozvodového konania pracovala v prevádzke s
názvom A. J. ako A. C. L. E.. Potom bola práceneschopná, nepamätala si presne začiatok avšak koniec
pracovnej neschopnosti bol v máji 2023. Následne bola evidovaná ako nezamestnaná na úrade práce a
poberala aj dávky v nezamestnanosti. Aktuálne pracuje na dohodu v N. H. L. Q. ako P. od 19.04.2024, jej

pracovná doba je 40 hodín mesačne a zárobok je okolo 140 až 150,Eur mesačne. Maloletý syn začal od
septembra navštevovať strednú školu na H. R. L. E., študuje na pozíciu S. A.. Pracuje v rámci školskej
A. L. M., majú týždeň školu a týždeň prax, preto musí zakupovať mesačník, aby mohol cestovať do školy
a domov. E zdravý. Otec sa so synom nestretáva, pretože syn sa s ním stretnúť odmieta a ona ho nútiť
nebude ani nemôže. Ohľadom svojho zdravotného stavu matka uviedla, že za lieky, ktoré musí užívať v
súvislosti s jej nepriaznivým zdravotným stavom, čo dokladovala aj listinnými dôkazmi, uhrádza každé

2 mesiace sumu asi 130,-Eur, ostatné výdavky ostali nezmenené oproti tomu, čo uviedla vo svojich
písomných vyjadreniach. Ohľadom otca má vedomosť o tom, že pracuje ako T. A. C. H..

18. Kolízny opatrovník vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že sa pridržiava svojho návrhu a po
vykonanom dokazovaní navrhuje, aby súd schválil návrh na zvýšenie výživného. Tiež uviedol, že otec

s nimi v rámci prešetrovania pomerov nespolupracoval a matku obviňoval z toho, že syna manipuluje
voči nemu.

19. Z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Košice I, sp. zn. 41P/92/2021 súd zistil, že rozsudkom
zo dňa 17.03.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.04.2022, bolo manželstvo účastníkov konania

rozvedené a na čas po rozvode uzavreli rodičia dohodu ohľadne maloletého s tým, že maloletý bol ma
čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok, styk maloletého s otcom nebol upravený a rodičia sa dohodli na
výživnom vo výške 100,-Eur mesačne.

20. Z výpisu zo živnostenského registra SR mal súd za preukázané, že otec má ako podnikateľský
subjekt pozastavenú činnosť od 20.09.2023 do 20.09.2025.

21. Z listu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 22.05.2024 mal súd za preukázané, že
matka poberá prídavok na dieťa vo výške 60,-Eur mesačne a od 01.10.2023 dávku v hmotnej núdzi.

V období od 25.05.2023 do 27.04.2024 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a vyradená
bola pre nespoluprácu s úradom. Poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 247,-Eur od októbra 2023,
v marci 2014 to bolo 162,-Eur, v apríli to bolo 78,-Eur, v máji to bolo 205,-Eur, v júni to bolo 151,-Eur
a v júli 141,-Eur. Otec nie j vedený ako poberateľ akejkoľvek dávky.

22. Z listu Daňového úradu Košice zo dňa 23.05.2024 mal súd za preukázané, že otec ako podnikateľ-
živnostník, teda ako daňový subjekt nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb ta roky
2022, 2023.

23. Z listu Sociálnej poisťovne zo dňa 20.02.2023 a 04.06.2024 mal súd za preukázané, že matka

v období od júna 2022 do mája 2023 bola práceneschopná a bola poberateľkou nemocenskej dávky
v priemere 351,50 Eur mesačne. Následne od mája 2023 bola nezamestnaná a poberala dávku
v nezamestnanosti vo výške 10,67985 Eur na kalendárny deň do augusta 2023.

24. Matka prostredníctvom právneho zástupcu súdu predložila krátkou cestou rozhodnutie Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 04.09.2024 o tom, že rozhodol, že znižuje pomoc v hmotnej
núdzi na sumu 131,-Eur mesačne od 01.08.2024 z dôvodu zmeny v príjmových pomeroch domácnosti,
nakoľko od 19.04.2024 pani navrhovateľka vykonáva práce na základe dohody o pracovnej činnosti
u zamestnávateľa O. O., T. XX, E. a v mesiaci august 2024 mala čistý príjem z tejto dohody o pracovnej
činnosti vo výške XXX,XX Eur za mesiac júl 2024, na základe čoho došlo k zmene skutočnosti na nárok

na pomoc v hmotnej núdzi.
Právne posúdenie:25. Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“), (1) Rodičia
maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských
práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a

povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné
v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s
blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

26. Podľa ust. § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

27. Podľa ust. § 28 ods. 1 písm. a), ods. 2 ZoR, súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa.

28. Podľa ust. § 62 ZoR, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

29. Podľa ust. § 63 ZoR, (1) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani
z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (2)
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného

príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

30. Podľa ust. § 75 ZoR, (1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

31. Podľa ust. § 78 ods. 1 a 3 ZoR, o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

32. Podľa ust. § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku zákona č. 161/2015 Z.z. (ďalej len „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento

zákon neustanovuje inak.

33. Podľa ust. § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

34. Podľa ust. § 368 CSP, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa
odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.35. Vykonaním dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté
dieťa je dôvodný. Súd však rozhodol o zvýšení výživného k inému dátumu ako to navrhla matka vo
svojom návrhu. Súd tak urobil z toho dôvodu, že za zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného

súd považoval skutočnosti, ktoré tu existovali až v čase od 01.10.2023 a nie už v čase podania
návrhu teda v apríli 2023. Matka podala návrh dňa 05.04.2023, teda necelý rok potom, čo nadobudol
právoplatnosť rozsudok vydaný v konaní na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 41P/92/2021, kedy
rozsudkom zo dňa 17.03.2022 došlo k rozvodu manželstva účastníkov konania a na čas po rozvode súd
schválildohodurodičovkmaloletémutak,žeohľadomvýškyvýživnéhosarodičiadohodlinasumeXXX,-

XXX mesačne, ktoré je povinný platiť otec, styk maloletého s otcom upravený nebol a dieťa bolo zverené
do osobnej starostlivosti matky. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.04.2022. Súd mal za to,
že ku dňu podania návrhu nedošlo k takým zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného
na navrhovanú sumu od matkou uvedeného dátumu, pretože v čase od posledného rozhodnutia súdu
v období od 23.05.2022 do 21.05.2023 bola matka práceneschopná, poberala nemocenskú dávku v
priemere vo výške 350,-Eur mesačne a následne po uplynutí jedného roka od práceneschopnosti bola

od 25.05.2023 do 20.08.2023 evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, kedy jej bola vyplácaná dávka
v nezamestnanosti vo výške 10,67985 Eur na kalendárny deň a to nasledovne: v máji 74,80 Eur, v júni
vo výške 320,40 Eur, v júli o výške 331,10 Eur, a v auguste vo výške 213,60 Eur. Zo správy Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 09.08.2024 mal súd za preukázané, že od 25.05.2023 do
27.04.2024bolamatkavedenávevidenciiuchádzačovozamestnanieavyradenábolaprenespoluprácu

s úradom. Od 01.10.2023 je matka poberateľkou dávky hmotnej núdzi. Zo správy od zamestnávateľa
matky zo dňa 26.08.2024 mal súd za preukázané, že za posledných 12 mesiacov matka pracovala na
pretútospoločnosťnadohoduopracovnejčinnostivmesiaciaugust2023jedenpracovnýdeň,vmesiaci
marec pracovala celý mesiac a od apríla 2024 pracuje na dohodu o pracovnej činnosti. Menovaná má
dobrú pracovnú morálku.

36. Práve preto súd rozhodol o zvýšení výšky výživného až od okamihu, kedy matka začala poberať
dávku v hmotnej núdzi, pretože dovtedy bola poberateľkou sociálnych príspevkov na kompenzáciu
straty zárobku kryté zo sociálneho poistenia konkrétne z nemocenského poistenia a poistenia
v nezamestnanosti. Zároveň mal súd za preukázané, že matka nespĺňala zákonné podmienky pre

priznanie invalidity a poberania invalidného dôchodku, o čom rozhodla Sociálna poisťovňa júli roku 2023.
Z týchto listinných dôkazov však mal súd za preukázané, že zdravotný stav matky síce neodôvodňoval
invaliditu, ale napriek tomu má matka zdravotné problémy, pre ktoré nemôže vykonávať akúkoľvek
prácu, miera jej funkčnej poruchy je 35 % v dôsledku ochorení ako choroby podporného a pohybového
aparátu, dorzopatia, spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách,

Bellova choroba ( ochrnutie vpravo patologická synkinéza na pravej polovici tváre. Posledná dávka
v nezamestnanosti jej bola vyplatená v septembri 2023.

37. Keďže sa jedná o návrh na zvýšenie výživného, ktoré už bolo súdom určené, vychádzal súd zo
skutočnosti ako sa od poslednej úpravy výživného zmenili pomery tak na strane oprávneného, teda

maloletého ako aj na strane oboch rodičov. Súd konštatuje, že u všetkých odvtedy nastala podstatná
zmena pomerov. Túto zmenu pomerov súd považoval za trvalú, nielen prechodnú a zásadnú v tých
okolnostiach,zktorýchvychádzalopredchádzajúcerozhodnutieovýživnom.Súdpretoporovnalpomery,
z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase
rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného a použil pritom zásady, ktoré sú rozhodujúce pre

určenie výživného.

38. V čase vydania rozhodnutia mal maloletý 13 rokov, bol v 7. ročníku ZŠ. Bol zdravý. Od septembra
2024 začal navštevovať strednú odbornú školu na H. R. L. E.. V tom čase sa maloletý s otcom stretával,
boli v kontakte a realizovali spoločné aktivity. Matka v tom čase bola zamestnaná v spoločnosti I., C.,

konkrétne v prevádzke A. J. ako A. C. L. E. s mesačným príjmom asi XXX,-XXX v čistom. Splácala
pôžičky vo výške 140,-Eur mesačne vzniknuté počas manželstva. Otec už v tom čase pracoval ako
kuriér v spoločnosti Bolt, jeho priemerný čistý zárobok bol XXX,-XXX, ale uvádzal aj X.XXX,-XXX. Obaja
mali a majú len jednu vyživovaciu povinnosť.

39. Matka je od 01.10.2023 poberateľkou dávky v hmotnej núdzi od 01.08.2024 vo výške 131,-Eur, od
19.04.2024 vykonáva prácu na základe Dohody o pracovnej činnosti ako chyžná so mzdou X,XXX Eur
brutto na hodinu, teda asi XXX-XXX,-Eur v čistom tak ako tvrdila.40. Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu matky vyjadril v tom zmysle, že je v zlej životnej aj finančnej
situácii, ktorá mu neumožňuje plaziť vyššie výživné, sám nemá kde bývať, žije v aute, je bezdomovec.
Na 2. informatívnom stretnutí otec veľmi špekulatívnym spôsobom vysvetľoval svoje pohnútky nájsť si

lepšiu prácu, zamestnať sa a lepšie zarábať. Jeho vyjadrenia pôsobili skôr ako hľadanie výhovoriek
ako sa niečo nedá, ako sa nedá nájsť riešenia, namiesto opaku. Otec je muž v produktívnom veku,
súdu žiadnym spôsobom nenaznačil, ani nezdokladoval skutočnosti, ktoré by mu reálne bránili pracovať
a zarábať. Tvrdil, že pracuje ako taxikár pre spoločnosť Bolt, neskôr E. L., C., kde podľa výpisov zo
mzdových listov zarobí mesačne v priemere cca 60,-Eur. Takto prezentované informácie o zárobkovej

činnosti otca sa javia ako nepravdivé, nakoľko by nepokryli ani náklady na bežný život otca, sám súdu
doručil ospravedlnenie, že sa nemohol zúčastniť pojednávania nakoľko viezol klienta na letisko do
Budapešti, čo evokuje, že zákazky otec ako taxikár má. Je nemysliteľné, aby otec ako jediný zdroj svojho
príjmudeklarovalsumu60,-Eurmesačneatvrdil,žereálnetútosumuzarobíapokryjeňousvojevýdavky,
ktoré môžu tvoriť hoci len minimum. Súd má za to, že pokiaľ je pravdivé otcovo tvrdenie o výške jeho
zárobku tak je len na ňom, čo urobí preto, aby ako dospelý zdravý muž, otec stále maloletého dieťaťa,

voči ktorému má vyživovaciu povinnosť, aby zarobil viac a to nielen preto, aby bol schopný podieľať sa
adekvátne na výžive maloletého, ale aj pre skvalitnenie vlastného života.

41. Súd má z uvedených skutočností za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca riadne pracovať
na plný pracovný úväzok a zarobiť aspoň mzdu rovnajúcu sa priemernej mesačnej mzde v slovenskom

hospodárstve,ktorápredstavujezarok2023sumu1.403,-Eurbrutto,tedasumurovnajúcusaminimálnej
priemernej mesačnej mzde v národnom hospodárstve SR. Štatistický úrad SR zverejnil na svojej
webovej stránky hodnotu tejto sumy. Súd vychádzal zo sumy pre rok 2023, ktorá predstavovala X.XXX,-
XXX brutto. Výpočtom čistej mesačnej mzdy prostredníctvom webových portálov za predpokladu, že
otec má len jednu vyživovaciu povinnosť, neuplatňuje si daňový bonus, nemá iný príjem, predstavuje

čistá mzda cca X.XXX,-XXX mesačne. Na tomto mieste súd uvádza, že otec má živnostenské
oprávnenie, jeho činnosť živnostníka je aktuálne pozastavená, avšak v zmysle zákona o živnostenskom
podnikaní je živnosťou sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú
zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho
sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného

predpisu a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Preto aj do budúcna, ak otec živnosť obnoví, je
výlučne na jeho zodpovednosti a v jeho kompetencii, ako si prácu živnostníka zariadi tak, aby dosiahol
taký zisk, ktorým by nielen pokryl náklady na svoj život a výdavky, odvody a pod., ale predovšetkým si
riadne plnil vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu.

42. V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú
záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia oprávnených potrieb
každéhodieťaťa.HocinaúzemíSRneexistujetabuľkováúpravavýškyvýživného,zktorejbybolomožné
vychádzať, je možné vziať do úvahy Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom vypracovanú
v rámci projektu Implementácia opatrení na podporu reformy štruktúry a optimalizácie procesov

v rodinnoprávnej agende. Podľa tejto metodiky je výška výživného na dieťa vo veku 15 – 19 rokov pri
existencii jednej vyživovacích povinností stanovená na 24 % z čistého mesačného príjmu povinného
rodiča.

43. Pri určovaní výživného súd vychádzal zo zásad uvedených v § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona

o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné zistiť najmä
to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa, pričom medzi
tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv,
nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom
jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj

potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho
človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a
jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať
dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodiča predstavuje vyšší životný štandard, možno

spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade
s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie
rodičov existovalo. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení nepochybne tiež vyplýva, že okrem
odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti amožnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

44. Vyšetrovací princíp ovládajúci mimosporové konanie je odvodený od základných procesných
povinností účastníkov konania a to povinnosti tvrdenia vyplývajúce z § 32 ods. 1 CMP, ktorá v sebe
zahŕňa povinnosť účastníkov úplne a treba zdôrazniť pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné pre
rozhodnutie ako aj dôkaznej povinnosti vyplývajúcej z § 32 ods. 2 CMP, teda povinnosti označiť dôkazy
napreukázaniesvojichskutkovýchtvrdení.Zistenieskutočnéhostavuvecitedapoznávaciačinnosťsúdu

musí byť kooperáciou subjektu rozhodovacieho (súdu) a účastníkov konania, teda tých, ktorých práva a
povinnosti alebo právom chránené záujmy sú predmetom konania. Zistenie skutočného stavu veci preto
vo významnej miere závisí od realizácie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti účastníkov konania
a procesná aktivita súdu suplujúca pasivitu účastníkov konania takto nemôže byť vnímaná absolútne a
to aj s dôrazom na zachovanie rýchlosti a efektívnosti procesného postupu.

45. V ďalšom je potrebné uviesť, že limitujúcim kritériom uspokojovania odôvodnených potrieb dieťaťa
sú možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že ust. § 62 ods.
1 Zákona o rodine považuje plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom za ich zákonnú a prvoradú
povinnosť, preto každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné, životné aktivity tak, aby plnenie
vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.

46. Matka súdu riadne preukázala všetky výdavky a príjmy predloženými listinnými dôkazmi, ktoré súd
považoval za opodstatnené, odôvodnené a účelné. Vzhľadom na aktuálnu situáciu ako aj dlhodobo
trvajúci stav, kedy otec o maloleté dieťa neprejavuje žiaden záujem, nestretáva sa s ním, ani si riadne
neplní vyživovaciu povinnosť, ktorú súd určil rozsudkom zo dňa 17.03.2022, sp. zn. 41P/147/2014, má

súd za to, že je opodstatnené zvýšenie výživného zo strany otca na sumu 200,-Eur mesačne považoval
za primeranú prihliadajúc na zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov a odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a otcove zárobkové
možnosti a schopnosti.

47. Vzhľadom na to, že otec nepreukázal a počas súdneho konania ani nebolo zistené, že by nebolo
v jeho možnostiach a schopnostiach platiť takto zvýšené výživné, súd dospel k presvedčeniu, že takto
upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu svojho dieťaťa bez ohrozenia
svojich potrieb. Maloleté dieťa je v starostlivosti matky, ktorá má výdavky spojené s jeho každodennou
starostlivosťou, výchovou, vzdelávaním, výživou, ošatením. Vzhľadom na otcove možnosti a schopnosti

súd nevzhliadol dôvod, ktorý by zakladal prekážku otcovým zárobkovým možnostiam.

48. Súd pripomína, že otec si musí uvedomiť, že matka dieťaťu poskytuje každodennú starostlivosť,
a hoci je maloletý vo veku 15 rokov, teda osobná starostlivosť matky v tom pravom slova zmysle už
nie je potrebná, je to stále maloleté dieťa, ktoré je svojou výživou odkázané na svojich rodičov. Treba

poukázať aj na to, že dieťa žijúce s matkou v spoločnej domácnosti sa rovnako podieľa na nákladoch
nielen za bývanie, ale rovnako aj na energie, nakoľko je len prirodzené, že rovnako využíva tieto služby
ako je elektrické energia, voda, teplo a pod.

49. Súd zároveň poukazuje na to, že aj matka si musí uvedomiť, že aj ona má rovnakú zákonnú

vyživovaciu povinnosť ako otec. Samozrejme, na rozdiel od otca si ju každodenne plní a to aj formou
výkonu osobnej starostlivosti o maloletého resp. poskytuje mu bývanie, ktoré hradí, stravu, hygienu,
perie, žehlí a pod. Podstatné však je, že nemôže žiadať to, aby súd určil otcovi takú sumu výživného,
ktorá by pokryla všetky výdavky maloletého.

50. Súd záverom uvádza, že pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z odôvodnených potrieb
dieťaťa a možností a schopností oboch rodičov podieľať sa na ich výžive. Povinnosť rodiča postarať sa o
výživu svojho dieťaťa považoval za prvoradú, pričom iné výdavky možno zvažovať až následne. Výživné
pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava,
oblečenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava

na povolanie, kultúrne, športové potreby, relaxačné potreby a pod.). Pre určenie výšky výživného pre
dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov,
ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Súd
prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Odôvodnené potrebymaloletého prezentované v priebehu konania nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a
na rovnakom stupni školskej dochádzky, pričom výživné 200,-Eur mesačne pokrýva nielen nevyhnutné
životné potreby maloletého, ale aj ďalšie potreby prospešné pre jeho rast, vývin, školskú dochádzku,

záujmovú činnosť a pod. S prihliadnutím na majetkové pomery oboch rodičov, ich príjmy (potenciálne),
osobnú starostlivosť matky o maloletého a neexistenciu ďalšej vyživovacej povinnosti rodičov považuje
určené výživné za primerané. Súd vzal do úvahy aj vývoj životných nákladov, ktorý sa ale vzhľadom na
aktuálnu geopolitickú situáciu ako vysoká inflácia, nárast cien potravín, služieb, energií, dotýka každého.

51. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská
pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné na maloletého

vo výške 200,-Eur mesačne je primerané.

52. Podľa ust. § 232 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho
rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej
vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je

vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri
dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak
súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

53. Súd priznal dlžné výživné za obdobie od 01.10.2023 do 30.09.2024. Výška výživného bola
vypočítaná nasledovne: keďže súd zvýšil výživné na sumu 200,-Eur mesačne ( dovtedy otec platil 100,-
Eur mesačne, rozdiel každý mesiac 100,-Eur), povinnému vznikol dlh za mesiace október 2023 až
september 2024 vo výške 1.200,-Eur ( 12 mesiacov x 100,-Eur).

54. Súd uložil otcovi ako povinnému rodičovi uhradiť dlžné výživné v lehote 30 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia v zmysle ust. § 232 CSP a návrhu matky majúc za to, že je v jeho možnostiach
a schopnostiach tento dlh uhradiť jednorazovo aj s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého, keďže
dlžné výživné predstavuje sumu, ktorá už mala byť uhradená. Zároveň súd dodáva, že o návrhu matky

na zaplatenia ja dlžného výživného a to v lehote splatnosti 30 dní bol otec oboznámený z návrhu a túto
skutočnosť nijakým spôsobom nenamietal. Zákonná lehota na splatenie dlhu je v zmysle § 232 CSP 3
dni od právoplatnosti rozhodnutia a iná lehota prichádza do úvahy len v odôvodnených prípadoch.

55. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého, žiadny z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

56. Na tomto pojednávaní sa prítomní účastníci konania, a to matka a kolízny opatrovník po vyhlásení
rozsudku vzdali práva podávať voči rozsudku odvolanie v súlade s ust. § 368 Civilného sporového
poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať ten z účastníkov konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté.

Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie matka ani kolízny opatrovník, nakoľko sa tohto výslovne
vzdali do zápisnice o pojednávaní po vyhlásení rozsudku, čo potvrdili svojimi podpismi.Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa ust. § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie na peňažné plnenie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Podľa ust. § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.