Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/44/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123205864
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123205864.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom JUDr. Erikom Kačmárom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom XX A. C., C., D. B. E. F. G. D. H., zastúpená JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom so sídlom
Hradné námestie č. XX/XX, XXX XX B., proti žalovaným 1/: I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X,
XXX XX J., 2/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX J., obaja žalovaní zastúpení JUDr.
Michalom Matalom, advokátom, so sídlom T. G. Masaryka 8, 984 01 Lučenec, o vydanie veci a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným v prvom a v druhom rade súd p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov konania spoločne

a nerozdielne v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Okresnému súdu Trenčín bola dňa 21.07.2023 doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa proti
žalovaným domáha, aby súd:

1/ určil, že Darovacia zmluva zo dňa 27.06.2022 uzatvorená medzi Žalovaným 1/ ako darcom a
Žalovaným 2/ ako obdarovaným, predmetom ktorej sú rodinný dom sup. č. XX postavený na pozemku
parc. č. B. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2 a pozemky par. č. B. XXX/X –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2, par. č. B. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere

220 m2 a par. č. B. XXX – záhrada o výmere 183 m2, zapísané na LV č. XXX pre obec Horňany a k.
ú. J., vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Trenčín, okres L., obec J., katastrálne územie
J., je neplatná.

2/ určil, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú vedené
katastrálnym odborom Okresného úradu Trenčín v katastrálnom území J. a sú zapísané na LV č. XXX,
a to rodinný dom sup. č. XX postavený na pozemku parc. č. B. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 89 m2, pozemky par. č. B. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2, par. č. B.
XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 220 m2 a par. č. B. XXX – záhrada o výmere 183 m2.

3/ a rozhodol o splnení povinnosti žalovaného 2/ vydať rodinný dom sup. č. XX postavený na pozemku
parc. č. B. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2 a pozemky par. č. B. XXX/X –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2, par. č. B. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
220 m2 a par. č. B. XXX – záhrada o výmere 183 m2, zapísané na LV č. XXX pre obec J. a k. ú. J.,

vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Trenčín, okres L., obec J., katastrálne územie J., do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/ do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.1.2 Žalobu odôvodnila tým, že na základe právoplatného rozsudku vydaného súdom v D. B. E. F. G.
D. H. zo dňa 11.05.2023 bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného 1/, uzatvorené dňa 06.06.2009,
rozvedené. Žalobkyňa zistila, že rodinný dom sup. č. XX postavený na pozemku parc. č. B. XXX/X

– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2, pozemky par. č. B. XXX/X – zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 89 m2 , par. č. B. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 220 m2 a par.
č. B. XXX – záhrada o výmere 183 m2, zapísané na LV č. XXX pre obec J. a k. ú. J., ktoré patrili do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda žalobkyne a žalovaného 1/, ďalej aj ako „predmetné
nehnuteľnosti“ alebo „dom s pozemkami“, nadobudol žalovaný 2/ do výlučného vlastníctva na základe

Darovacej zmluvy zo dňa 27.06.2022. Darcom v Darovacej zmluvy zo dňa 27.06.2022 bol iba žalovaný
1/, nakoľko bol zapísaný na LV č. XXX ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností. Nakoľko
žalobkyňa nebola v predmetnej zmluve jej účastníkom, ňou teda nedisponuje. Žalobkyňa po zistení,
že predmetné nehnuteľností patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli darované
žalovanému 2/, ihneď ho kontaktovala prostredníctvom právneho zástupcu a upozornila ho listom zo
dňa 07.12.2022 na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov,ajnapriekskutočnosti,žezapísanýnalistevlastníctvač.LVXXXbollenžalovaný1/azároveň
na uzatvorenie predmetnej zmluvy nedala súhlas. Žalovaným 2/ neboli predmetné nehnuteľnosti vrátené
do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/, aj napriek vyvíjanej aktivite zo strany
žalobkyne. Žalovaný 1/ bol na liste vlastníctva LV č. XXX zapísaný ako výlučný vlastník predmetných
nehnuteľností, nakoľko pred uzatvorením manželstva bolo vydané Stavebné povolenie dňa 02.06.2008

nastavbu„RodinnýdomF.XX,E.M.J.napozemkupar.č.208,209vk.ú.J.“naneho.AvšakKolaudačné
rozhodnutie dňa 30.10.2017 na predmetnú nehnuteľnosť bolo vydané počas manželstva žalobkyne a
žalovaného 1/, ktorým bolo povolené užívanie stavby „Rodinný dom F. XX, E. M. J. na pozemku par. č.
208, 209 v k. ú. J.“, a na základe tejto skutočnosti je možné konštatovať, že predmetné nehnuteľnosti
patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva, a teda sú predmetom vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa zároveň uvádza, že žalovaný 1/ nebol oprávnený nakladať s
predmetnými nehnuteľnosťami, nakoľko nemal súhlas žalobkyne darovať predmetné nehnuteľnosti.
Nakoľko darovanie nehnuteľnosti na základe Darovacej zmluvy zo dňa 27.06.2022 presahuje rámec
bežných záležitostí, na ktoré nie je potrebný súhlas žalobkyne, je možné konštatovať, že žalovaný 1/
porušil ust. § 145 Občianskeho zákonníka. Keďže zo strany žalovaného 2/ nie je vôľa pre vrátenie

predmetných nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/, podaním
tejto žaloby sa teda žalobkyňa dovoláva neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 40a Občianskeho
zákonníka spolu s uložením povinnosti žalovanému 2/ v zmysle ust. § 457 Občasného zákonníka,
vydať to, čo sa mu z neplatnej zmluvy plnilo. Právny záujem je naliehavý najmä tým, že bezpodielový
spoluvlastník nerešpektuje ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže predmetné nehnuteľností

daroval, nejde o bežnú vec týkajúcu sa spoločnej vec, a teda právny úkon, na základe ktorého došlo
k prevodu spoluvlastníckeho podielu zákon sa považuje za neplatný, v prípade, ak sa oprávnený jeho
neplatnosti dovoláva v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka. V danom prípade je právny dôvodom
dovolania sa tejto neplatnosti reparácia porušenia právnej povinnosti (náprava protiprávneho stavu)
v podobe možnosti žalobkyne v zákonných medziach domáhať sa voči povinnému prostredníctvom

žaloby. Teda prostriedkom na zabezpečenie tohto oprávnenia je samotný text ust. § 145 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

2. Na doručenú žalobu reagovali obaja žalovaní tak, že udelili plnú moc na ich zastupovanie v konaní
právnemuzástupcovi,ktorýdňa09.10.2023doručilsúdupísomnékžalobe,vktoromuviedolnajmäto,že

popierajú tvrdenie žalobkyne, že by predmetné nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov - žalovaného 1/ a žalobkyne. Žalovaný 1/ bol v čase uzavretia darovacej zmluvy zo dňa
27.06.2022 výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 18.09.2007 (t.j. ešte pred uzavretím manželstva so žalobkyňou) od predávajúceho N. O. za kúpnu
cenu 150.000,-Sk. Predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy zo dňa 18.09.2007 boli nehnuteľnosti

zapísané na LV č. XXX pre obec J., k.ú. J. a to pozemky: pozemok par. CKN č. XXX - zastavané plochy
a nádvorie 309 m2 (teraz: pozemok par. CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89
m2, pozemok par. CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 220 m2) a pozemok par.
CKN č. XXX - záhrada o výmere 183 m2 a stavba rodinný dom súp. č. XX postavený na pozemku
parc. CKN č. XXX zastavané plochy a nádvorie. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že žalovaný 1/ bol

oprávnený nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami a previesť vlastnícke právo darovacou zmluvou na
žalovaného 2/, a to bez predchádzajúceho súhlasu žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na stavebné
povolenie zo dňa 02.06.2008 a kolaudačné rozhodnutie zo dňa 30.10.2017, aj z týchto dokladov vyplýva,
že stavbu rodinného domu realizoval výlučne žalovaný 1/ bez žalobkyne. Stavebníkom rodinnéhodomu bol výlučne žalovaný 1/, pričom na stavbe rodinného domu boli už v čase uzavretia manželstva
vybudované všetky prvky dlhodobej životnosti a skutočnosť, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané až
počas trvania manželstva žalobkyne a žalovaného 1/ je bez akéhokoľvek právneho významu. Žalovaní

poukazujú aj na to, že v súdenej veci neexistuje naliehavý právny záujem žalobkyne na určení, že
predmetná Darovacia zmluva zo dňa 27.06.2022 je neplatná a taktiež aj na určení, že žalobkyňa a
žalovaný 1/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Naliehavý právny záujem
nevyplýva ani zo žiadneho osobitného predpisu ako to tvrdí žalobkyňa.

3. Žalobkyňa v replike zo dňa 27.10.2023 k vyjadreniu žalovaných k žalobe uviedla najmä to, že
predmetné nehnuteľnosti v pôvodnom stave boli nadobudnuté zo spoločných finančných prostriedkov,
nakoľko na kúpu nehnuteľnosti si žalobkyňa a žalovaný 1/ odkladali spoločne zo zarobených finančných
prostriedkov v zahraničí, teda minimálne od marca 2006. Ostatné chýbajúce finančné prostriedky na
kúpu nehnuteľnosti si žalobkyňa požičala od matky v sume vo výške 200.000,- Sk, ktorá túto finančnú
hotovosť získala uzatvorením úverovej zmluvy v D. D. a žalovaný 1/ mal ostatnú sumu vo výške

200.000,- Sk získať údajne zo stavebného sporenia, na ktorý mu vkladali finančné prostriedky jeho
rodičia. Dôvodom, pre ktorý žalobkyňa nebola uvedená na Kúpnej zmluve zo dňa 18.09.2007 je ten,
že otec žalovaných dohadoval kúpu predmetnej nehnuteľnosti a opomenul žalobkyňu pri písaní kúpnej
zmluvy. Týmto bola žalobkyňa nepríjemne prekvapená, avšak uzrozumená, nakoľko toho času malo
ísť o zriadenie plánovaného spoločného bývania so žalovaným 1/, a teda z uvedeného dôvodu sa

naďalej podieľala rovnakým dielom na dokončení predmetnej nehnuteľnosti. Uvedenú argumentáciu
žalobkyňa dokazuje aj tou skutočnosťou, že v predloženom stavebnom denníku žalovanými je
uvedený otec žalobkyne pri stavebnej činnosti - kopanie základov nehnuteľnosti, kde túto činnosť
vykonával bezodplatne pre žalobkyňu a žalovaného 1/, nakoľko mal vedomosť o tom, že pomáha
na dokončení spoločnej nehnuteľnosti žalobkyne a žalovaného 1/. Na podporu predmetného tvrdenia

žalobkyňa súčasne poukazuje na obdobie 10/2008, kedy ďalšia stavebná činnosť - pokladanie strechy
novej nehnuteľnosti bol vykonávaná bezodplatne jej otcom s jeho ďalšími pracovníkmi. Uvedené
tvrdené skutočnosti môže potvrdiť aj matka žalovaných. Súčasne žalobkyňa uvádza, že po uzatvorení
manželstva so žalovaným 1/, teda dňa 06.06.2009, dostali so žalovaným 1/ od rodičov žalobkyne
mladomanželský dar v sume 1.700,- eur, ktorý im mal pomôcť k dokončeniu začatej stavby. V tejto

súvislosti žalobkyňa uvádza, že uvedený dar bol na predmetný účel aj použitý. Vzhľadom na to, že v
čase uzatvorenia manželstva predmetná nehnuteľnosť nebola dokončená, žalobkyňa so žalovaným 1/
neskôr dofinancovali dokončenie neskolaudovanej stavby zo spoločne zarobených peňazí v zahraničí,
až do roku 2013, kedy žalovaný 1/ prišiel o prácu. Vzhľadom na to, že nastala predmetná udalosť, z
tohto dôvodu žalobkyňa uzatvorila zmluvu o úvere v sume 45.000,- eur, z ktorej časť sumy bola určená

na dokončenie predmetnej neskolaudovanej nehnuteľnosti.

4. Žalovaní v duplike zo dňa 25.02.2024 k replike žalobkyne uviedli najmä to, že žalovaný 1/ nadobudol
vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.09.2007 ( t.j.
ešte pred uzavretím manželstva so žalobkyňou) od predávajúceho N. D. a opakovane poukazuje na

stavebné povolenie zo dňa 02.06.2008 a kolaudačné rozhodnutie zo dňa 30.10.2017, z ktorých vyplýva,
že stavbu rodinného domu realizoval výlučne žalovaný 1/ bez žalobkyne. Stavebníkom rodinného
domu bol výlučne žalovaný 1/, pričom na stavbe rodinného domu boli už v čase uzavretia manželstva
vybudované všetky prvky dlhodobej životnosti. Skutočnosť, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané až
počas trvania manželstva žalobkyne a žalovaného 1/ je bez akéhokoľvek právneho významu. Žalovaný

1/ použil na úhradu kúpnej ceny výlučne vlastné finančné prostriedky, ktoré získal z príjmu v zahraničí.
Žalovaný 1/ uvádza, že nemal so žalobkyňou nikdy spoločný účet a ani spoločné sporenie. Nie je
pravdou, že žalobkyňa si požičala od svojej matky sumu 200.000,- Sk. K predmetným skutočnostiam
navrhujú vypočuť matku žalovaných. Predmetné nehnuteľnosti boli vo výlučnom vlastníctve žalovaného
1/ a nikdy nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalej uviedli, že žalobkyňa nikdy

nemala záujem o návrat na Slovensko a z tohto dôvodu sa odmietala podieľať na nákladoch s kúpou
a rekonštrukciou nehnuteľnosti. Celý projekt kúpy a rekonštrukcie nehnuteľnosti realizoval výlučne
žalovaný 1/ spolu s jeho otcom, ktorý organizoval práce a investície. Išlo o investíciu žalovaného 1/. Je
pravdou, že otec žalobkyne dvakrát pomáhal pri stavebných prácach - a to kopaní základov a pokladaní
strechy, pričom pokladanie strechy nedokončil. Taktiež žalovaný v rade 1/ popiera, že by bol použitý na

dokončenie stavby mladomanželský dar a ďalšie spoločne zarobené prostriedky. Žalobkyňa si pol roka
po svadbe našla milenca a opustila na viac ako rok spoločnú domácnosť manželov. Je pravdou, že v
roku 2013 uzavrela žalobkyňa úverovú zmluvu na 45.000 eur, pričom úver zakladala už dokončeným
rodinným domom.5.1 Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal sporové strany.
Pojednávania sa zúčastnil žalovaný 1/ a obaja právni zástupcovia sporových strán. Žalovaný 2/ a

žalobkyňa sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnili prostredníctvom ich právnych zástupcov, ktorí sa
na pojednávanie dostavili.

5.2 Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní ako podstatné uviedol, že žalobkyňa zotrváva v
plnom rozsahu na podanej žalobe a jej doterajšia argumentácia zostáva nezmenená. Ak poukazovali

žalovaní na skutočnosť, že prvky dlhodobej životnosti boli uskutočnené pred uzavretím manželstva je
pozoruhodné, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané až v r. 2017, teda po 8 rokoch od uzavretia
manželstva a 9 rokoch od vydania stavebného povolenia. Žalobkyňa poukazuje na to, že partnerský
život viedla so žalovaným 1/ ešte pred uzavretím manželstva. Spolu žili v zahraničí, zarábali tam peniaze
a tieto sporili od marca 2006 a to práve za účelom, že si na Slovensku postavia dom, v ktorom budú
žiť ako manželia a založia si rodinu. Žalobkyňa ostala nepríjemne prekvapená, keď na kúpnej zmluve

k predmetným nehnuteľnostiam bol ako jediný kupujúci uvedený žalovaný 1/, avšak nechala to tak.
Nechala sa presvedčiť žalovaným 1/, aby to nechali tak. Žalovaný 1/ jej prisľúbil, že po postavení
domu a jeho skolaudovaní bude spoluvlastníčkou domu, či už podielovou alebo bezpodielovou. Takisto
žalobkyňa poukazuje na to, že prevažná väčšina stavby bola postavená až po uzavretí manželstva. Na
stavbe pomáhal aj jej otec pri kopaní základov a postavení strechy domu. Takisto vyplácal čiastočne

aj robotníkov na stavbe, pričom ak by sa nemalo jednať o spoločnú nehnuteľnosť, nikdy by to nerobil
bezodplatne. V stavebných konaniach bol činný otec žalovaných. Žalobkyňa tiež poukazuje na to, že
rozpočet stavby bol 1,4 mil. Sk, pričom takúto sumu peňazí sám žalovaný nemal. Čerpal sa aj bankový
úver, ktorý doteraz žalobkyňa spláca sama.

5.3 Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že navrhuje, aby súd žalobu zamietol v
celom rozsahu. Poukazuje na konzistentnosť tvrdení a konzistentnosť obrany žalovaných a naopak
na nekonzistentnosť obrany žalobkyne. Žalovaný 1/ tvrdí, že nikdy nebolo účelom postaveného domu
vytvorenie spoločného bydliska a spoločnej domácnosti medzi ním a žalobkyňou, nakoľko žalobkyňa
sa nikdy nechcela vrátiť na Slovensko. Pre žalovaného 1/ išlo o investíciu. Kúpnu zmluvu uzatváral

sám, nie v zastúpení, napríklad prostredníctvom svojho otca, o čom žalobkyňa mala vedomosť. Kúpnu
cenu za predmetné nehnuteľnosti platil zo svojich výlučných peňazí, ktoré zarobil v zahraničí. V tomto
spore zrejme bude potrebné preukazovať, že prvky dlhodobej životnosti stavby existovali ešte pred
uzavretím manželstva žalovaného a žalobkyne. O tejto skutočnosti žalovaní predložili stavebný denník.
Predložili súdu výpis zo stavebného denníka, ktorý má žalovaný 1/ v origináli a na pojednávaní žalovaní

tvrdia, že po vzniku BSM na stavbe boli uskutočnené stavebné práce, ktoré boli urobené po prvkoch
dlhodobej životnosti, inštalácie, elektrorozvody, a pod. Žalovaní majú zato, že celá žaloba žalobkyne je
nadbytočná, nakoľko túto otázku mohol predbežne riešiť súd v konaní o vyporiadane BSM. Čo sa týka
splácania úveru, žalovaní popierajú tvrdenie žalobkyne, že ona spláca úver sama, nakoľko práve naopak
tak robí žalovaný 1/. Okrem toho tento úver sa nečerpal za účelom dokončenia stavby, ale pre potreby

domácnosti v G. a čiastočne na nákup spotrebičov a vybavenia domácnosti v predmetnom rodinnom
dome.

6.1 Na základe vykonaného dokazovania, ktoré spočívalo v oboznámení sa s listinnými dôkazmi, a to:
č. l. 4 sobášny list, č.l. 7 list právneho zástupcu žalobkyne adresovaný K. B. zo dňa 07.12.2022, č.l. 9

výpis z LV č. XXX, č.l. 11 stavebné povolenie, č.l. 14 rubová strana až 16 kolaudačné rozhodnutie, č.l.
34 výpis zo stavebného denníka, č.l. 37 kúpna zmluva, súd zistil tento pre rozhodnutie súdu podstatný
skutkový stav:

6.2 Žalobkyňa a žalovaný 1/ sú bývalými manželmi. Ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov trvalo

v období od 06.06.2009 (deň uzatvorenia manželstva) do 11.05.2023 (deň rozvodu manželstva).
Žalovaný 2/ je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudol darom od žalovaného
1/ Darovacou zmluvou zo dňa 27.06.2022. Predmetnými nehnuteľnosťami sú : rodinný dom so súpisným
č. 80 postavený na pozemku parc. č. 208/2, pozemok par. č. 208/2 – zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 89 m2, pozemok par. č. 208/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 220 m2 a pozemok par.

č. 209 – záhrada o výmere 183 m2, zapísané na LV č. XXX pre obec J., kat. úz. J., okres Trenčín.

6.3 Uvedené tri pozemky nadobudol žalovaný 1/ v roku 2007 na základe kúpnej zmluvy ako jediný
kupujúci. Rodinný dom so súpisným č. 80 postavený na pozemku parc. č. 208/2 sa začal ako novýstavať po vydaní stavebného povolenia z 02.06.2008, pričom ako jediný stavebník bol uvedený žalovaný
1/. Tento dom bol skolaudovaný na základe kolaudačného rozhodnutia zo dňa 30.10.2017. Podľa
oboznámeného stavebného denníka ku dňu uzatvorenia manželstva medzi žalobkyňou a žalovaným 1/,

teda ku dňu 06.06.2009 boli vykonané už tieto stavebné práce: vymurovanie základov, osadenie potrubí
na vodu a kanalizáciu, vybetónovanie základovej dosky, vymurovanie obdvodových a priečkových
múrov, vymurovanie stredových pilierov, vybetónovanie obvodového venca, naddverných prekladov,
vymurovanie vikieru a štítov strechy, vybudovanie strechy domu, založenie dverí a okien. Po uzavretí
manželstva medzi žalobkyňou a žalovaným sa na stavbe rodinného domu vybudovali elektrické prípojky

a elektroinštalácia, tepelná izolácia stropu, zakladanie sadrokartónu, natieranie trámov, zakladanie
žľabov, omietky, izolácia podlahy atď.

7.1 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

7.2 Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

7.3 Podľa § 145 ods.1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

7.4 Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

7.5 Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

8.1 Súd žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu, pričom konštatuje, že táto je nedôvodná v celom
rozsahu. Žalobkyňa sa ňou domáhala troch výrokov rozsudku súdu, teda žalobných petitov. Išlo 1.

o určenie neplatnosti darovacej zmluvy v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka pre porušenie §
145 ods.1 Občianskeho zákonníka, 2. o určenie, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a nakoniec 3. o splnenie povinnosti žalovaného 2/
vydať predmetné nehnuteľnosti do BSM žalobkyne a žalovaného 1/.

8.2 Vo vzťahu k poslednému z uvádzaných žalobných návrhov súd uvádza, že je procesne neprípustný,
resp. nadbytočný, pretože žalobkyňou navrhovaný žalobný petit o určenie, že žalobkyňa a žalovaný
1/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností fakticky konzumuje povinnosť vydať
predmetné nehnuteľnosti žalobkyni a žalovanému 1/ do ich BSM. Navyše uloženie povinnosti vydať
nehnuteľnosti nedopadá na skutkový stav opísaný v žalobe (nejde o uplatnenie reštitučného nároku na

vydanie nehnuteľností pôvodnému vlastníkovi). Ak by súd vyhovel žalobe v časti druhého z uvádzaných
žalobných návrhov, rozsudok súdu by bol záznamovou verejnou listinou, na základe ktorej by príslušný
štátny orgán na úseku správy katastra nehnuteľností (Okresný úrad Trenčín) zapísal žalobkyňu
a žalovaného 1/ ako bezpodielových vlastníkov predmetných nehnuteľností. Žiadna povinnosť na
vydanie nehnuteľností zo strany žalovaného 2/ by sa nedala ani realizovať. Inou je otázka prípadného

následného vypratania nehnuteľností (čomu petit žaloby logicky nezodpovedal).

8.3 Vo vzťahu k prvému z uvádzaných žalobných návrhov súd uvádza, že táto žaloba je v tejto
časti procesne prípustná. V prípade darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými ide o namietanietzv. relatívnej neplatnosti tejto zmluvy, ktorej sa môže žalobkyňa domáhať podľa § 40a Občianskeho
zákonníka, pre porušenie § 145 ods.1 Občianskeho zákonníka. V takom prípade ide podľa názoru súdu
o žalobu podľa § 137 písm.d/ Civilného sporového poriadku. V tomto smere je potrebné uviesť, že

určenie neplatnosti právneho úkonu, je určením právnej skutočnosti. Podľa citovaného ustanovenia §
137 písm.d/ Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej
skutočnosti,aktovyplývazosobitnéhopredpisu.Osobitnýmpredpisomjevdanomprípadepodľanázoru
súdu § 40a Občianskeho zákonníka, ktorý oprávňuje toho, kto je neplatným právnym úkonom dotknutý,
dovolať sa neplatnosti právneho úkonu (aj žalobou).

8.4Jenesporné,žežalobkyňaažalovaný1/bolimanželia,pričommalizriadenémajetkovéspoločenstvo
– BSM. Preto súd žalobu žalobkyne v tejto časti vecne prejednal. Po tomto prejednaní však konštatuje,
že žaloba je nedôvodná.

8.5 Pre rozhodnutie súdu je kruciálnou skutočnosťou okamih uzatvorenia manželstva žalobkyne

a žalovaného 1/ (teda okamih vzniku BSM) a to, že v právnej praxi (predovšetkým súdnej) je dlhodobo
ustálené, že v prípade vzniku stavby (čo je aj prejednávaný prípad) platí, že: Pre posúdenie okamihu
vzniku stavby ako veci je rozhodný okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého
štádia, od ktorého počínajúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu takto druhovo
aj individuálne určenej veci. Týmto minimálnym okamihom je u nadzemných stavieb, stav keď je už

jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného
podlažia. Od tohto okamihu, v ktorom sa už vytvorili aj vlastnícke práva k stavbe, sú pre takto
vytvorenú oblasť vlastníckych vzťahov všetky ďalšie stavebné práce bezvýznamné, aj keď náklady na
ne mnohonásobne prevýšia náklady už vynaložené. Všetko, čo v dôsledku prístavby, prestavby inej
stavebnej zmeny alebo dokončovacích prác tak k stavbe prirastie, stáva sa jej súčasťou a vlastnícky

náleží tomu, komu patrila stavba ako vec v okamihu svojho vzniku.

8.6 Vzhľadom k tomu, že ku dňu 06.06.2009 boli na predmetnom rodinnom dome vybudované obvodové
múry, priečky, strecha, boli už založené okná a dvere, možno konštatovať, že už jednoznačne a
nezameniteľným spôsobom bolo zrejmé dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, teda stavba

ako vec v právnom slova zmysle už existovala pred vznikom BSM. Samotná žalobkyňa vo svojom
vyjadrení zo dňa 27.10.2023 (replike) tvrdila, že jej otec pomáhal pri pokladaní strechy domu v októbri
2008. To zodpovedá aj záznamom v predloženom stavebnom denníku. Tvrdenia žalovaných ohľadne
chronológie, resp. etáp výstavby predmetného domu neboli žalobkyňou ani rozporované. Súd preto
uzatvára, že predmetný rodinný dom nemohol patriť do BSM, pretože nebol žalobkyňou a žalovaným 1/

nadobudnutý počas trvania ich BSM. O to viac to možno konštatovať pri pozemkoch, nakoľko tieto boli
zakúpené samotným žalovaným 1/ ešte v roku 2007.

8.7 Z vyššie uvádzaných dôvodov sú pre rozhodnutie súdu irelevantné akékoľvek zisťovania toho,
akým spôsobom bolo financované dokončenie stavby a takisto aj to, kedy bolo vydané kolaudačné

rozhodnutie k užívaniu predmetného rodinného domu. Otázka spoločného financovania dokončenia
stavby domu môže mať význam pre iný typ sporu bývalých manželov. Preto súd nevykonal žiadne
z navrhnutých dôkazov, a to vypočutie matky žalovaných alebo oboznámenie listín, ktoré sa týkali
financovania dokončenia stavby domu, resp. zdroja týchto financií.

9.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

9.2 Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9.3 Keďže žaloba žalobkyne bola nedôvodná v celom rozsahu a súd ju zamietol, podľa § 255 ods.1
Civilného sporového poriadku priznal plne úspešným žalovaným náhradu trov tohto konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti týchto výrokov
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský

súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní
sapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.