Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. december 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 31C/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424211900
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michala Bašticová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1424211900.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV, v sporovej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, XXX
XX C., korešpondenčná adresa: Poste Restante 0, 810 00 Bratislava 1, proti žalovanému: E. F., nar.:
neuvedené, trvale bytom: neuvedené, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.12.2024 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi byt č. X G. H. I. J. XX K. C.,
a to na nevyhnutný čas na odsťahovanie osobných vecí. Podaný návrh žalobca odôvodnil tým, že má
od januára 2022 u žalovaného v prenájme malý dvojizbový byt č. 7, ktorý sa nachádza na H. XX (ďalej

len „byt“). Žalobca uviedol, že dňa 19.11.2024 sa nemohol dostať do uvedeného bytu, pretože žalovaný
vymenil kľúčovú vložku v zámku vchodových dverí. Dňa 20.11.2024 po pracovnej dobe telefonoval
žalobca žalovanému a žiadal vysvetlenie. Žalovaný mu mal odpovedať, že v byte už žiadne veci nemá,
že už tam nebýva a telefonické spojenie ukončil. Žalobca sa už žalovanému viac nedovolal. Žalobca
ďalej uviedol, že vyhľadal pomoc na polícii (Štúrova 15), o čom existuje písomný záznam, pričom ani
policajtom sa nepodarilo telefonicky kontaktovať žalovaného. Následne bola vyslaná hliadka spolu so

žalobcom do predmetného bytu, kde však nikoho nenašli. Policajtami bol žalobca upozornený, aby
sa v žiadnom prípade nepokúšal do bytu dostať násilným spôsobom. V ďalšej časti svojho podania
žalobca vypočítal jednotlivé časti nábytku, či predmety osobnej povahy v jeho vlastníctve, ktoré sa majú
nachádzať v predmetnom byte. Žalobca ďalej tvrdil, že byt sa stával postupne neobývateľný z dôvodu
zatekania vody neznámeho pôvodu vo veľkom rozsahu. Podľa žalobcu mala voda kvapkať zo stropov
v obidvoch izbách na nábytok a zariadenie bytu, pričom zo stropov opadávali aj veľké kusy omietky.

Podľa žalobcu o týchto problémoch žalovaný vedel.

2. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v
žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie

rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené

podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

3. V zmysle § 132 ods. 1 CSP bolo povinnosťou žalobcu riadne označiť strany sporu. Z dostupných
lustrácií v registri obyvateľov SR sa súdu na základe informácií uvedených žalobcom v návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia (len mena a priezviska žalovaného) nepodarilo identifikovať osobu
žalovaného, nakoľko s týmto menom a priezviskom figuruje v zozname viacero osôb s odlišným
dátumom narodenia a trvalým pobytom.

4. Inštitút neodkladného opatrenia je potrebné považovať za opatrenie, ktoré možno nariadiť v prípade,

ak je bezodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej
exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Musí sa teda jednať o taký stav právnych a faktických
vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezprostredne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch
uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený
a či je potreba úpravy právnych pomerov strán sporu bezodkladná, teda naliehavá a nevyhnutná.

V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj
splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany
navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný osvedčiť navrhovateľ, teda v danom
prípade žalobca.

5. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je preto potrebné považovať za osvedčený v prípade,
ak navrhovateľ neodkladného opatrenia preukáže, že v prípade, ak nedôjde k bezodkladnej úprave
pomerov medzi stranami, bude tým na jeho právach a oprávnených záujmoch spôsobená ujma,
prípadne, že k takejto ujme konaním protistrany už dochádza. Dôkazné bremeno v súvislosti

s osvedčením rozhodujúcich skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda aj s osvedčením
práv alebo oprávnených záujmov, ktorým sa má poskytnúť ochrana, je na strane navrhovateľa – žalobcu.

6. Vychádzajúc z návrhu žalobcu dospel súd k záveru, že jeho návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je dôvodný pre neosvedčenie základných predpokladov pre jeho nariadenie.

7. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla
bez pojednávania a bez výsluchu strán. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný
postupštandardnéhoprocesnéhodokazovania.Osvedčenéskutočnostináslednespĺňajúatribútvysokej
pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.8. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery medzi procesnými stranami skúmal
súd splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane osvedčenia dôvodnosti
a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a dospel k záveru, že žalobca potrebu

nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne hodnoverne neosvedčil, nakoľko návrh obsahuje len
jeho subjektívne tvrdenia bez akéhokoľvek konkrétneho dôkazného preukázania (osvedčenia). Žalobca
v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nijako neosvedčil užívací titul k uvedenému
bytu. Súd mal na zreteli žalobcom tvrdené skutočnosti, podľa ktorých sa v byte, do ktorého mu
mal byť znemožnený prístup, nachádza aj dohoda o prenájme, avšak je povinnosťou žalobcu

akýmkoľvek iným spôsobom osvedčiť vzťah k prenajatej nehnuteľnosti, či už predložením histórie
komunikácie s prenajímateľom, alebo prípadne výpisom z účtu s pravidelne odchádzajúcou sumou
(nájomné), čestným vyhlásením svedka, fotografiami bytu. Žalobca súdu však žiadne listinné dôkazy
nepredložil a existenciu nájomného vzťahu k predmetnému bytu nijako neosvedčil. Súd ďalej poukazuje
na žalobcom tvrdené skutočnosti, podľa ktorých mal po zamedzení prístupu do bytu žalovaným
vyhľadať pomoc u polície, o čom bol spísaný písomný záznam. Žalobca však súdu ani tento dôkaz

nepredložil. V neposlednom rade súd konštatuje, že žalobca mal prístup k verejne dostupným údajom
z katastra nehnuteľností a bolo jeho povinnosťou osvedčiť aj vlastnícky vzťah žalovaného k predmetnej
nehnuteľnosti. Ani tento dôkaz však súdu predložený nebol.

9. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť

ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv
a ukladanie povinností uznesením súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právam druhej
sporovej strany. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto
navrhovateľ opísať skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým

pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti
chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy.

10. Napriek skutočnosti, že zákon neukladá žalobcovi v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
ním tvrdené skutočnosti dokázať, zákonnou povinnosťou je tvrdené skutočnosti osvedčiť. Žalobca súdu

nepredložil nijaké dôkazy a vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia iba tvrdil, no
nijakým spôsobom neosvedčil skutočnosti, že medzi sporovými stranami existuje zmluva o nájme bytu,
z ktorej by vyplývalo právo žalobcu užívať dotknuté priestory, a že sa v uvedenom byte nachádzajú jeho
hnuteľné veci.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd ustálil, že žalobca dostatočne hodnoverným spôsobom
neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému žiadal poskytnúť ochranu, a preto jeho návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní

o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, keď súd návrh žalobcu zamietol, preto by mal mať
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli,
súd rozhodol rovno tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,

proti ktorého uzneseniu smeruje, písomne a to v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je
prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.