Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6Er/1031/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409210148
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Beňo
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6409210148.3

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35
807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Martin
Máčaj, advokát so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému A. B., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D. C. E., vedenej (pôvodne pod spisovou značkou EX 10518/2009
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.) v súčasnosti pod sp. zn. EX 7695/23 súdnym

exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava,
na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 280,16 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súd p o v o ľ u j e odklad exekúcie až do nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom poverením č. 5613 026055 * zo dňa 10. 11. 2009 poveril súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava,
a to na základe rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a. s., so sídlom v Bratislave, č. k.: SR 06488/2009 zo dňa 24. 06. 2009 a návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie. V priebehu exekučného konania dňa 31. 10. 2023 došlo
k odvolaniu súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD., pričom jeho nástupcom sa stal JUDr.

Ladislav Jakubec, so sídlom Exekútorského úradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava.

2. Dňa 11. 07. 2024 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý povinný odôvodnil
tým, že nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nevlastní žiadne veci väčšej hodnoty, nemá
žiadne vklady ani úspory. Povinný ďalej uviedol, že od 27. 09. 2019 sa nachádza v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Ilava, v ktorom je pracovne zaradený, pričom jeho čistá pracovná odmena tzv.

vreckové vo výške 12 % po vykonaní zrážok na prednostné pohľadávky, súdne trovy a iné pohľadávky
vymáhané Justičnou pokladnicou je jeho jediným finančným príjmom. Z uvedených dôvodov uviedol, že
v súčasnosti nemá dostatočný príjem a preto má za to, že nemá dostatok finančných prostriedkov na
uhradenie predmetnej exekúcie. Povinný poukázal na zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých
exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“),
ktorého cieľom je znížiť počet v súčasnosti aktívnych exekúcií a zastaviť tie, ktoré sú dlhodobo vedené

bez zmysluplného výsledku z dôvodu nemajetnosti povinných. Predmetná exekúcia, ktorá sa začala v
roku 2009, spĺňa definíciu starej exekúcie. Už samotný vznik skutočností uvedených v § 2 ods. 1
zákona č. 233/2019 Z. z. je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie priamo zo zákona. Povinný mal za
to, že predmetná exekúcia má byť zastavená zo zákona, pretože sú splnené podmienky na zastavenie
tzv. starej exekúcie, ktorá je vedená od roku 2009, t. j. cca 15 rokov. Povinný ďalej poukázal na značné
množstvo rozhodnutí okresných súdov Slovenskej republiky, ktoré podľa názoru povinného v obdobných

exekučných veciach rozhodli tak, že exekúcie zastavili.3. Dňa 11. 09. 2024 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie
exekúcie, v ktorom oprávnený uviedol, že povinný síce uskutočnil čiastočné úhrady, ktoré boli riadne
započítané na predmetnú pohľadávku oprávneného, avšak jeho pohľadávka nebola do dnešného dňa

uhradená v celom rozsahu. Podanie povinného a odôvodnenie jeho návrhu na zastavenie exekúcie
nespĺňa zákonom ustanovené podmienky a preto nie je daný dôvod na to, aby mu súd vyhovel a
exekúciu zastavil. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od jej vykonania z dôvodov taxatívne
ustanovených v zákone. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a namietať sa môžu také

skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku. Oprávnený
má za to, že v danej veci nie je možné aplikovať zákon č. 233/2019 Z. z., keďže oprávnený eviduje
v exekučnej veci pravidelné platby prijaté v prospech vedeného exekučného konania. Na základe
uvedeného oprávnený navrhol, aby sa na návrh povinného na zastavenie exekúcie neprihliadalo.

4. Súdny exekútor k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že predmetné exekučné konania

nebolo zastavené v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z., nakoľko povinnému sú toho času vykonávané
zrážky zo mzdy na základe vydaného exekučného príkazu, doručeného Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody a Ústavu na výkon väzby v Ilave.

5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 243i až 243k), exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí
exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 EP sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov
účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,

c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),

f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,

k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo
na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky
podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh,
l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom,
m)rozhodnutie,ktoréjepodkladomnavykonanieexekúcie,bolovydanévkonaní,vktoromsauplatňoval

nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

7. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019 Z. z., tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných
konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej
len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie(ďalej len „opätovný návrh“). Na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred
1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak
a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,
b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom
alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok
nepatrnej hodnoty,

c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo
d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;
na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

11. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje,
ak ide o

a) vymoženie pohľadávky na výživnom,
b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú
vymáhané v tom istom exekučnom konaní,
c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a
Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu,

d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,
e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel
hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu,
f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa
tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur,

g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať
podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba
plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len

"exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

13. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o
a) námietkach proti starej exekúcii,

b)zastavení starej exekúcie,
c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí,
d) vylúčení veci zo starej exekúcie,
e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu
účastníka exekučného konania povolí,

f) schválení príklepu,
g)schválení rozvrhu výťažku.

14. Právnym dôvodom na zastavenie exekúcie sú skutočnosti uvedené v § 57 ods. 1 a 2 Exekučného
poriadku. Povinný navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti. V exekúcii nie je dôvod na

skúmanie majetkových pomerov povinného iba jednorázovo za účelom zistenia, či povinný v čase
skúmania majetkových pomerov je alebo nie je nemajetný, nakoľko exekúcia nie je časovo obmedzená
a možno ňou postihnúť nielen majetok, ktorého je povinný vlastníkom v súčasnosti, ale aj potenciálne
budúce prírastky v majetkovej sfére povinného, pripadne jeho budúce príjmy. Pokiaľ ide o výklad
právnej normy obsiahnutej v ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, predmetnú normu je

nutné chápať a vykladať tak, že dôvod na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť je daný vtedy, keď
vzhľadom na zistené majetkové pomery povinného nie je možné vymáhané plnenie od povinného
vymôcť v súčasnosti a možno odôvodnene predpokladať, že tento stav sa nezmení ani v budúcnosti
pri ďalšom vedení exekúcie s tým, že ďalšie vedenie exekúcie by bolo neefektívne. Uvedené však
súd v predmetnej exekúcii z návrhu povinného nemal preukázané. Okolnosti, ktoré uviedol povinný

(absencia hnuteľného a nehnuteľného majetku a nedostatočný príjem) sami osebe nepreukazujú, že
ďalšie vedenie exekúcie bude neefektívne, nakoľko nie je vylúčené, že povinný sa zamestná a získa
tým príjem, ktorý bude možné exekvovať. Prvoradým účelom exekučného konania je zabezpečenie
splnenia povinností a peňažných záväzkov, ktoré povinný nesplní dobrovoľne. Bolo by v rozpore s týmtoúčelom, keby súd zastavoval exekúciu pre nemajetnosť povinného z dôvodu, že povinný prípadne v
budúcnosti sám nebude vyvíjať snahu splniť svoje záväzky a ich splneniu sa bude vyhýbať. Nemajetnosť
povinného by bola eventuálne dôvodom na zastavenie exekúcie len v prípade, ak by táto skutočnosť

bola objektívne a preukázateľne zistená súdnym exekútorom, pričom samotné tvrdenie povinného o
svojej nemajetnosti a neexistencie príjmu (napriek tomu, že toho času pracuje vo výkone trestu odňatia
slobody) nemá dostatočnú právnu relevanciu na to, aby vyvolalo právne následky zastavenia exekúcie.
Zo spisu exekučného súdu, ani vyjadrenia samotného súdneho exekútora takýto záver nevyplýva. Práve
naopak z oznámenia súdneho exekútora doručeného súdu dňa 03. 12. 2024 vyplýva, že predmetné

exekučné konania nebolo zastavené v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z., nakoľko povinnému sú toho
času vykonávané zrážky zo mzdy na základe vydaného exekučného príkazu, doručeného Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Ilave, pričom výška týchto úhrad v posledných
18 mesiacoch nepochybne presiahla výšku 15,- Eur.

15. Pokiaľ povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie ďalej uviedol, že v zmysle § 2 ods. 1 písm.

a) zákona č. 233/2019 Z. z. došlo k zastaveniu starej exekúcie priamo zo zákona, k uvedenému tvrdeniu
súd uvádza, že v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. dochádza k zastaveniu starej
exekúcie, ak uplynula rozhodná doba piatich rokov. Rozhodná doba pritom plynie odo dňa doručenia
poverenianavykonanieexekúciesúdnemuexekútorovi.Vpredmetnejvecisíceuplynularozhodnádoba,
keďže poverenie na vykonanie exekúcie súd vydal dňa 10. 11. 2009 a toto doručil súdnemu exekútorovi

dňa 07. 12. 2009, avšak na to, aby mohla byť stará exekúcia zastavená zo zákona musí byť zároveň
splnené, že v priebehu 18 mesiacov predo dňom, kedy sa exekúcia mala zastaviť, nedošlo k vymoženiu
sumy minimálne vo výške 15,- Eur. Čo sa týka výkladu ustanovenia § 2 ods. 2 písm. f) zákona č.
233/2019 Z. z. súd má za to, že stará exekúcia sa ex lege zastavuje v ktorýkoľvek deň, keď sú splnené
podmienky pre jej zastavenie, a teda sa zastavuje dňom kumulatívneho splnenia podmienok v nich

uvedených. Vzhľadom na tieto ustanovenia je v neskončených exekučných konaniach uvedených v §
1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. potrebné denne skúmať, či (ne)uplynula rozhodná doba a či zároveň
v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď by sa inak stará exekúcia zastavila, (ne)bol dosiahnutý
výťažok spolu aspoň vo výške 15 Eur (obdobne stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky 6/2023). Z vyjadrení súdneho exekútora vyplýva, že povinnému sú toho
času vykonávané zrážky zo mzdy, pričom v relevantnom období (20. 12. 2019 až po 12. 09. 2024) boli
v prospech predmetnej exekúcie poukázané čiastočné plnenia zo strany povinného, resp. boli vykonané
zrážky zo mzdy či iných príjmov povinného v celkovej výške 894,81 Eur (ide o 24 platieb v rôznych
čiastkach od 8,31 Eur až po 55,29 Eur). Z uvedeného vyplýva, že v predmetnej exekúcii bol v posledných

18 mesiacoch predo dňom, keď by sa inak stará exekúcia zastavila, dosiahnutý výťažok spolu vo výške
aspoň 15,- Eur. Súd pre úplnosť zdôrazňuje, že exekúcia by nebola zastavená podľa zákona č. 233/2019
Z. z. ani v prípade, ak by v posledných 18 mesiacoch už neboli vykonané žiadne úhrady od povinného,
a to z dôvodu, že podaním návrhu na zastavenie exekúcie sa podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č.
233/2019 Z. z. dochádza k predĺženiu rozhodnej doby takým spôsobom, že rozhodná doba podľa § 3

zákona č. 233/2019 Z. z. neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd
ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie. Z dôvodu, že súd
týmto uznesením rozhodol aj o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodná doba sa predlžuje
o 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

16. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že nie je úlohou exekučného súdu komplexným a vyčerpávajúcim
spôsobom zisťovať majetkové pomery povinného, pričom exekučný súd v čase svojho rozhodovania
takúto možnosť ani nemá. Uvedené je úlohou súdneho exekútora v prebiehajúcej exekúcii vedenej
voči povinnému. Súd preto uzavrel, že nie je daný povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie.
Zuvedenýchdôvodovsúdvyhodnotilnávrhpovinnéhonazastavenieexekúcieakonedôvodný.Osobitne

však o ňom nerozhodoval samostatným výrokom, nakoľko dospel k záveru, že sú splnené podmienky
na to, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti, ako je uvedené ďalej.

17. V každom štádiu exekučného konania je súd oprávnený a zároveň povinný skúmať (či už na návrh
alebo z úradnej povinnosti), či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť.

Pri rozhodovaní o zastavení exekúcie je súd viazaný § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorom sú
taxatívne vymenované dôvody, pre ktoré je možné prebiehajúcu exekúciu zastaviť.18. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci z rozhodcovskej
doložky, ktorá je obsiahnutá v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré majú povahu
všeobecných obchodných podmienok a sú súčasťou Zmluvy o úvere, ktorú účastníci konania uzavreli

dňa 19.09.2008. V zmysle rozhodcovskej doložky „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel:
Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany
sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde,

považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

19. Exekučný súd musel vziať do úvahy skutočnosť, že predpokladom na vedenie exekúcie voči
dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného poriadku). Exekučným titulom je iba také rozhodnutie,
ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť. Každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého nútený
výkon sa navrhuje, musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti (formálnej i
materiálnej). V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44), na prípadnú námietku povinného proti exekúcii
(§ 50), na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58). Súd musí zároveň v tomto
rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t. j. v každom štádiu konania na
návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky
materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, musí exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Skutočnosť, že dňa

10. 11. 2009 bolo v predmetnej veci vydané poverenie na vykonanie exekúcie, nebráni skúmaniu
podmienok vykonateľnosti exekučného titulu kedykoľvek v priebehu exekúcie. Poverenie totiž nie je
súdnym rozhodnutím a nezakladá prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Poverenie na vykonanie
exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho
exekútora.Ideoprocesnýúkonexekučnéhosúduadresovanýsúdnemuexekútorovi,nazákladektorého

súdnyexekútormôžezačaťvykonávaťexekúciu(§36ods.2druhávetaExekučnéhoporiadku),aktorým
súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať. Poverenie na vykonanie exekúcie
však nemá priame právne účinky voči osobe povinného, preto povinný voči nemu ani nemôže využiť
žiadne opravné prostriedky (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo
205/2011 zo dňa 01. 02. 2012).

20 Exekučný súd plniac svoju zákonnú povinnosť v každom štádiu exekučného konania aj bez návrhu
skúmať, či exekúcia prebieha na základe vykonateľného exekučného titulu, preskúmal, či rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.
s., sp. zn. SR 02730/2009 zo dňa 01. 06. 2009 je vykonateľným exekučným titulom.

K spotrebiteľskej povahe záväzkovoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania

21. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.01.2008
(ďalej prípadne len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa čl. 2. písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13/EHS“), spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú
osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom,

podnikaniu alebo povolaniu.
Podľa čl. 2. písm. c) smernice 93/13/EHS, "predajca alebo dodávateľ" znamená akúkoľvek fyzickú
alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa
k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu
vlastníctva.

22. Na prvom mieste súd skúmal povahu právneho vzťahu, ktorý medzi účastníkmi konania vznikol na
základezmluvyoúvereuzatvorenejdňa19.09.2008.Súdposúdilprávnyvzťahzpredmetnejzmluvyako
spotrebiteľský zmluvný vzťah, v ktorom mal oprávnený postavenie dodávateľa a povinný mal postavenie
spotrebiteľa. Pri určení, či ide o spotrebiteľskú zmluvu na účely posúdenia ne/prijateľnosti jej jednotlivých
dojednaní nie je podstatný predmet zmluvy, ale povaha jej strán. Súdny dvor v týchto súvislostiach v

rozsudku vo veci C-488/11 F. G. H. I., J. de Man Garabito proti Jahani BV, zo dňa 30. 05. 2013 (body
29-30), pokiaľ ide pôsobnosť smernice 93/13 EHS uviedol, že žiadne ustanovenie smernice neuvádza,
na aké druhy zmlúv sa aplikuje, pritom smernica definuje zmluvy, na ktoré sa vzťahuje, odkazom na
určitú vlastnosť zmluvných strán, podľa toho či konajú alebo nekonajú s cieľom vzťahujúcim sa k ich
obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

23. Pokiaľ ide o postavenie veriteľa ako dodávateľa, o uvedenej skutočnosti súd nemal žiadne
pochybnosti, a to jednak s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa uvedený v Obchodnom registri,
ktorým je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej
činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje

opätovne.

24. Pokiaľ ide o postavenie povinného ako dlžníka, ten mal preukázateľne postavenie spotrebiteľa.
Z obsahu predmetnej zmluvy nevyplýva a žiadna okolnosť nenasvedčuje tomu, že by predmetnú zmluvu
uzatvoril v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, uskutočniac tento právny úkon pod

svojím obchodným menom. Súd teda nemal preukázané, že by dlžník konal pri uzatváraní predmetnej
zmluvy v rámci svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti.

25. S poukazom na povahu subjektov právneho vzťahu je na tento vzťah v súlade so zásadou
nepriameho účinku daná aj pôsobnosť ustanovení smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách a príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, prostredníctvom ktorých
bola implementovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky. Pôsobnosť smernice 93/13/EHS je
daná bez ohľadu na to, že predmetná zmluva o úvere je v zmysle vnútroštátneho poriadku SR tzv.
absolútnym obchodom, teda sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko pri vymedzení
svojho cieľa smernica v článku 6 ods. 1 výslovne uvádza, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé

podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné. Nakoľko Obchodný zákonník je
nepochybne súčasťou vnútroštátneho práva SR, aj na zmluvy podľa neho uzatvorené je daná pôsobnosť
smernice93/13/EHS,aksúúčastníkminajednejstraneosobakonajúcascieľomvzťahujúcimsaksvojim
obchodom, podnikaniu a povolaniu a na druhej strane spotrebiteľ tak, ako je tomu v prípade predmetnej

zmluvy o úvere.

K právnemu posúdeniu ne/prijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvného ustanovenia
v spotrebiteľskej zmluve

26. Súd v rámci exekučného konania nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je
exekučným titulom; nemôže preskúmavať právne a skutkové závery, ktoré boli výsledkom konania, ktoré
predchádzalo vydaniu rozhodnutia, na poklade ktorého sa má vykonať exekúcia. Ak však exekučný
súd skúma platnosť rozhodcovskej zmluvy (či už uzavretej vo forme osobitnej zmluvy alebo vo forme
rozhodcovskej doložky k inej zmluve), takýto postup nemožno považovať za posudzovanie vecnej

správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, ale len za realizáciu oprávnenia vyplývajúceho z ust. § 44
ods. 2, resp. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.27. Nakoľko v danom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vec rozhodnúť z dohody medzi
účastníkmi konania, ktorí, ako už súd ustálil v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, boli
voči sebe navzájom v postavení spotrebiteľa a dodávateľa, je povinnosťou exekučného súdu v rámci

prieskumnej právomoci vyplývajúcej z ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku ustáliť, či predmetná
rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

28. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice 93/13 EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 veta prvá smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13 EHS“), podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa čl. 3 ods. 3 smernice 93/13 EHS, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam

podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.12.2014
(ďalej prípadne len „ZRK“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 ZRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu

rozhodcovskej doložky k zmluve.

29. V súvislosti s výkladom čo možno rozumieť pod podstatou, resp. obsahom rozhodcovskej zmluvy,
je potrebné zohľadniť ustanovenie § 3 ods. 1 ZRK, ktoré stanovuje, že rozhodcovskou zmluvou (bez
ohľadu na to, či má formu osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve) sa rozumie dohoda medzi

zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v
určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podstatou,
resp. obsahom rozhodcovskej zmluvy (bez ohľadu na to, či má formu osobitnej zmluvy alebo doložky
k inej zmluve) je dohoda zmluvných strán jednak o otázke, či sa v rozhodcovskom konaní rozhodnú
všetky alebo len niektoré spory medzi zmluvnými stranami, ďalšou otázkou, ktorú zmluvné strany

vzájomnou dohodou v obsahu rozhodcovskej zmluvy upravujú je, či sa v rozhodcovskom konaní
rozhodnú spory, ktoré už vznikli alebo (aj) tie, ktoré ešte len vzniknú, a taktiež v obsahu rozhodcovskej
zmluvy strany vecne vymedzujú spory z akého vzájomného právneho vzťahu, resp. akého okruhu
vzájomných právnych vzťahov budú predmetom rozhodcovského konania.

30. V danej súvislosti sa súd oboznámil so predmetnou zmluvou o úvere, uzavretou medzi účastníkmi
konania, ako aj so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré majú povahu všeobecných
obchodných podmienok, pričom zistil, ide o štandardnú vopred naformulovanú zmluvu. Rozhodcovská
doložka bola vopred naformulovaná a obsiahnutá medzi ostatnými ustanoveniami Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, pričom dlžník nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť nielen výber

rozhodcovského súdu, ktorý bol v rozhodcovskej doložke vopred určený, ale nemal ani možnosť
akokoľvek modifikovať obsah rozhodcovskej zmluvy pokiaľ ide o okruh vzájomných sporov, ktoré by
mal rozhodcovský súd medzi účastníkmi rozhodnúť, a to či už z hľadiska vecného rozsahu, teda či sa
rozhodcovská zmluva bude vzťahovať na všetky alebo len niektoré vzájomné spory medzi účastníkmi
rozhodcovskej zmluvy, s prípadným vecným vymedzením o aké spory pôjde. Z vopred naformulovaného

predmetu rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
vyplývavopredurčenýpresnývecnýokruhsporov(sošpecifikáciou,žepôjdeosporyzozmluvyoúvere),
s tým, že pôjde o všetky spory, ktoré medzi zmluvnými stranami z takto vecne vymedzeného okruhu
vzťahov vzniknú.31. K okolnostiam výkladu a aplikácie vnútroštátneho práva, ktoré je výsledkom implementácie smernice
93/13/EHS, v záujme toho, aby tento výklad a aplikácia boli konzistentné s cieľmi smernice, sa Súdny

dvor vo svojej judikatúre opakovane vyjadroval a dosiaľ vyjadruje. Z relevantnej judikatúry Súdneho
dvora (napr. rozsudok v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA v Roció
Murciano Quintero zo dňa 27. 06. 2000, rozsudok vo veci C-168/05 Elisa María Mostaza Claro proti
Centro Móvil Milenium SL zo dňa 26.10.2006 a rozsudok vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. proti K. L.
M. zo dňa 04.06.2009) vyplýva niekoľko zásadných požiadaviek na interpretáciu vnútroštátneho práva,

ktoré je nutné vziať do úvahy aj v prejednávanej veci. Systém ochrany zavedený smernicou 93/13/
EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza
v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto
situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym
zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Cieľ čl. 6 smernice 93/13/EHS, ktorý

od členských štátov vyžaduje zabezpečiť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce,
by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.
Prostriedkom na dosiahnutie výsledku, stanoveného v čl. 6 smernice, je preto možnosť súdu skúmať
ex offo nekalú povahu podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom
a predajcom alebo dodávateľom, čím je zároveň presadzovaný verejný záujem, z ktorého vychádza

ochrana, ktorú smernica 93/13/EHS zaisťuje spotrebiteľom. Vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či
možno zmluvnú podmienku kvalifikovať v zmysle čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS ako nekalú a je úlohou
súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia smernice.

32. Súd posudzuje ne/prijateľnosť konkrétnych zmluvných dojednaní nielen prostredníctvom

demonštratívneho výpočtu neprijateľných podmienok obsiahnutého v ust. § 53 ods. 4 OZ, ale aj
prostredníctvomtzv.generálnejklauzulyobsiahnutejvust.§53ods.1OZ.Samotnásmernica93/13EHS
rovnako ako Občiansky zákonník obsahuje okrem indikatívneho a príkladného výpočtu neprijateľných
podmienok, obsiahnutého v prílohe, aj generálnu klauzulu, obsiahnutú v čl. 3 ods. 1, pretože počíta
s tým, že nekalé môžu byť nielen zmluvné dojednania príkladmo uvedené v prílohe smernice, čo

napokon jasne vyplýva aj z čl. 3 ods. 3 smernice, ktorý uvádza, že zoznam uvedený v prílohe „je
indikatívny a nevyčerpávajúci“. Neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve je teda vždy zmluvné
ustanovenie,ktorémožnopodradiťpodniektorúzklauzúlobsiahnutýchvust.§53ods.4OZ,alezároveň
môže byť kvalifikované ako neprijateľná podmienka aj zmluvné ustanovenie, ktoré nie je možné podradiť
pod niektorú z týchto klauzúl, ak takéto dojednanie napĺňa kritériá generálnej klauzuly obsiahnutej v

§ 53 ods. 1 OZ. Povinnosť eurokonformného výkladu sa pritom vzťahuje nielen na národné predpisy
implementujúce právo EU, ale na celé národné právo, hoci prijaté pred prijatím smernice, pričom, ako
vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, každý vnútroštátny súd musí predpokladať, že štát mal v úmysle
v plnom rozsahu splniť povinnosti vyplývajúce z príslušnej smernice.

33. V danom prípade je potrebné posudzovať ne/prijateľnosť rozhodcovskej doložky z pohľadu
generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 OZ a je potrebné skúmať naplnenie
jednotlivých kritérií generálnej klauzuly.

34. Na prvom mieste je zrejmé, že rozhodcovská doložka nie je zmluvným dojednaním týkajúcim

sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a teda z tohto hľadiska nie je z posúdenia v
zmysle § 53 ods. 1 OZ vyňatá. Rovnako s ohľadom na už uvedenú argumentáciu v predchádzajúcich
častiach odôvodnenia tohto rozhodnutia mal exekučný súd preukázané, že rozhodcovská doložka
nebola individuálne dojednaná, a teda ani na základe tejto skutočnosti nie je spod posúdenia ne/
prijateľnosti v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 OZ vyňatá.

35. Zásadným kritériom generálnej klauzuly obsiahnutej v ust. § 53 ods. 1 OZ je identifikácia, či zmluvné
dojednanie, ktorého obsah je predmetom posúdenia, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, pričom táto nerovnováha musí byť v neprospech spotrebiteľa.

36. Podľa § 19 ods. 1 ZRK, podanie žaloby na rozhodcovský súd alebo prijatie žaloby druhým
účastníkom rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nebol ešte ustanovený, má rovnaké právne
účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd.Podľa § 19 ods. 2 ZRK, po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať
na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom.

37. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v čl. 17 síce formálne obsahujú možnosť riešenia v ňom
vecne vymedzených sporov v konaní pred súdom, pričom možnosť voľby medzi všeobecným súdom
a rozhodcovským súdom má vždy žalobca. S ohľadom na citované ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 ZRK
je však zrejmé, že ak žalobca, ktorým bol aj v danom prípade dodávateľ, už raz voľbu spočívajúcu
vo výbere rozhodcovského konania uskutoční, tak žalovaný, ktorým je v tomto prípade spotrebiteľ, už

nemá možnosť takto vykonanú voľbu zvrátiť, pretože podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké
účinky ako podanie žaloby na všeobecný súd, pričom po začatí rozhodcovského konania už nemožno
v tej istej veci konať a rozhodovať na súde. S ohľadom na povahu spotrebiteľských zmluvných vzťahov,
v rámci ktorých poskytuje dodávateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi zväčša tovar
alebo služby (vrátane finančných) a spotrebiteľ sa za ich poskytnutie zaväzuje zaplatiť odplatu, je aj bez
ďalšiehouvažovaniazrejmé,ževprocesnejpozíciižalujúcejstranyjetakmervždydodávateľdomáhajúci

sa zväčša finančnej odplaty za plnenie, ktoré v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi
poskytol.

38. Exekučný súd má teda za to, že predmetná rozhodcovská doložka svojimi dôsledkami napĺňa
kritérium značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v

zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1 OZ. Predmetné zákonné ustanovenie musí byť vykladané tým
spôsobom, že na prvom mieste bude zohľadnený účel sledovaný danou právnou normou – t. j. ochrana
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Účel a pôsobnosť tohto ustanovenia nemôžu byť obchádzané
z dôvodu samotnej formulácie rozhodcovskej doložky v tom zmysle, že táto je naformulovaná tým
spôsobom, že umožňuje zmluvnej strane, ktorá podáva žalobu, rozhodnúť sa medzi rozhodcovským

a všeobecným súdom. Je potrebné zohľadniť najmä to, že dohoda zmluvných strán o právomoci
všeobecného súdu je bez právneho významu, nakoľko právomoc všeobecného súdu na rozhodovanie
sporov vymedzených v rozhodcovskej doložke vyplýva priamo z príslušných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku, a to bez ohľadu na vôľu strán zmluvy. Podstatou rozhodcovskej doložky teda nie
je dohoda zmluvných strán o právomoci všeobecného súdu, ale dohoda o právomoci rozhodcovského

súdu rozhodnúť spor medzi účastníkmi v rozhodcovskom konaní. Po podaní žaloby na rozhodcovskom
súde spotrebiteľ aj v predmetnej veci nemal reálnu možnosť túto voľbu dodávateľa zvrátiť. Sama
skutočnosť, že rozhodcovská doložka obsahuje vopred presne určený rozhodcovský súd, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom
na to, že rozhodcovský súd bol v rozhodcovskej doložke vopred uvedený a povinný v postavení

spotrebiteľa nemal možnosť jeho výber akokoľvek ovplyvniť, táto skutočnosť sama osebe vyvoláva
dôvodné pochybnosti o inštitucionálnej nezávislosti rozhodcovského súdu vo vzťahu k účastníkom
konania, najmä oprávnenému.

39. Podľa čl. 4 ods. 1 smernice 93/13 EHS, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť

zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky
ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

40. V danom prípade je predmetom posúdenia rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 17 Všeobecných

podmienok poskytnutia úveru, pričom ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú transpozíciou
smernice 93/13 EHS, je potrebné vykladať aj v súlade s jej čl. 4 ods. 1. Súd teda zhodnotil
čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, obsahujúci rozhodcovskú doložku, vo vzťahu
k ustanoveniam zmluvy o úvere zo dňa 19. 09. 2008. Z obsahu predmetnej zmluvy o úvere súd zistil, že
oprávnený poskytol povinnému úver v sume 5.000,- Sk (165,97 Eur), ktorý bol povinný vrátiť zvýšený

o poplatok vo výške 4.840,- Sk (160,66 Eur), a to v 12 mesačných splátkach po 820,- Sk (27,22 Eur).
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujú v čl. 04 sankcie, konkrétne v prípade omeškania
dlžníka s niektorou splátkou o 7 dní a viac je dlžník povinný uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške
300,- Sk (9,96 Eur) za každý jeden prípad omeškania. Podľa čl. 06 je v prípade, ak sa celý dlh stane
splatný naraz, dlžník povinný zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne (91,25 %

ročne) z dlžnej sumy.

41. Uvedené zmluvné dojednania o zmluvných pokutách a ďalších plneniach neboli s dlžníkom
– spotrebiteľom individuálne dojednané, ale sú súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutiaúveru, ktoré majú povahu všeobecných obchodných podmienok. Dôsledkom rozhodcovskej doložky,
v rámci ktorej veriteľ sám vopred určil jednak konkrétny rozhodcovský súd a jednak vecne vymedzil
okruh vzájomných vzťahov, z ktorých všetky spory budú riešené v rozhodcovskom konaní, je

existencia značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Exekučný súd mal teda preukázané, že čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, obsahujúci
rozhodcovskú doložku, napĺňa hypotézu generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ po
jeho posúdení vo vzťahu k dojednaniam predmetnej zmluvy o úvere. V danom prípade exekučný
súd neidentifikoval existenciu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa s ohľadom na priebeh a výsledky neskoršieho rozhodcovského konania.
Vyhodnotil rozhodcovskú doložku v súlade s čl. 4 ods. 1 smernice 93/13 EHS podľa okolností v dobe
uzatvorenia zmluvy o úvere. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky teda exekučný súd vyvodil nie na
základe neskorších právnych a skutkových záverov rozhodcovského konania, ale táto neprijateľnosť
bola daná vzhľadom na obsah zmluvy o úvere už v čase jej uzavretia. Na základe rozhodcovskej
doložky, v ktorej veriteľ sám určil konkrétny rozhodcovský súd a vymedzil vecný okruh vzájomných

vzťahov, z ktorých spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, získal dodávateľ možnosť uplatniť
pred rozhodcovským súdom, ktorého výber spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, pohľadávky z hrubo
nevyvážených ustanovení zmluvy o úvere, ktoré sú samy osebe spôsobilé naplniť definíciu neprijateľnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve, resp. je možné dovodiť ich neplatnosť aj z dôvodu rozporu
s dobrými mravmi. Preto niet pochybnosti o tom, že dojednanie rozhodcovskej doložky spôsobilo značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

42. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni

tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa, resp. jeho právneho
nástupcu, mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom

súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Rovnako platí, že túto nerovnováhu nie je
spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje povinnému
ako spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade,
ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať ako
prvý, aby tak vylúčil uplatnenie rozhodcovskej doložky druhou stranou vzťahu, nesúce so sebou vlastný

záväzok podriadiť sa takto vykonanej voľbe). Súd musí konštatovať, že ustanovenia zmluvy ako zmluvy
formulárovej, vyhotovenej na predtlači sú koncipované predovšetkým v záujme dodávateľa.

43. Napokonsúdpovažujezapotrebnéuviesť,ževzmyslerozhodcovskejdoložkymalvrozhodcovskom
konaní rozhodovať rozhodcovský súd, ktorý má rovnako ako dodávateľ, ktorý je v exekučnom konaní

v postavení oprávneného, sídlo v Bratislave. Súdny dvor v rozsudku vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt.
proti K. L. M. zo dňa 04. 06. 2009 (bod 40) uviedol, že zmluvné dojednanie, ktoré priznáva právomoc pre
všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo dodávateľa, spĺňa všetky
podmienky (vrátane kritéria značnej nerovnováhy vyplývajúceho z generálnej klauzuly obsiahnutej v čl. 3
ods. 1 smernice 93/13 EHS), aby bolo kvalifikované v zmysle smernice ako nekalé. V súlade s uvedeným

exekučný súd zastáva názor, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu aj tým, že v jej
obsahu dodávateľ bez toho, aby spotrebiteľ vedel ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, zvolil pre
rozhodnutie sporu rozhodcovský súd v mieste svojho sídla.

Dôsledky neplatnosti rozhodcovskej doložky pre exekučné konanie a vykonateľnosť exekučného titulu

44. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre
prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa

predpisov účinných po 1. apríli 2017.
Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie,
ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla
mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebolodkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý
je fyzickou osobou.
Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa

dosiaľ nestalo vykonateľným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

45. Právomoc rozhodcovského súdu závisí od platného dojednania účastníkov exekučného konania
o tejto právomoci spor medzi nimi rozhodnúť. Vychádzajúc z početnej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (porov. napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.
10. 2011, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 3/2012, s. 46, sp. zn. 5 Cdo 230/2011
zo dňa 18. 09. 2012, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2013, s. 35, sp. zn. 6 Cdo
105/2011 zo dňa 10. 10. 2012, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2013, s. 27, sp.

zn. 6 Cdo 143/2011 zo dňa 18. 01. 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 zo dňa 05.12.2012 a ďašie) už v
súčasnosti nie je sporné, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul
rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Iba platná rozhodcovská zmluva
môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť.

46. V predmetnej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok vydaný
rozhodcovským súdom, ktorý svoju právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania
odvodzoval od rozhodcovskej doložky, ktorú súd s ohľadom na už uvedené vyhodnotil ako neprijateľnú
podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ absolútne

neplatná. Nakoľko teda rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky bola dojednaná neplatne,
rozhodcovský súd nemal právomoc predmetný majetkový spor medzi účastníkmi exekučného konania
rozhodnúť. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný v každom štádiu exekúcie skúmať, či
exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak
takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak,

akoby neexistoval. Z uvedeného dôvodu rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., sp. zn. SR 06488/2009 zo dňa 24. 06. 2009
nemohol nadobudnúť a ani nenadobudol formálnu a materiálnu vykonateľnosť, a teda nie je spôsobilým
exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil.

47. O trovách exekúcie v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku súd nerozhodoval, nakoľko nemal
ich vyčíslenie k dispozícii a rozhodne o nich samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

48. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

49. Súd môže povoliť odklad exekúcie len za predpokladu, že sú splnené podmienky vyplývajúce z
citovaných zákonných ustanovení. Odklad exekúcie môže byť spojený aj s tým, že možno dôvodne

očakávať, že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Vo
všeobecnosti možno povedať, že pred povolením odkladu podľa tohto ustanovenia by malo byť aspoň
osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť právna
skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie. Na základe toho, že súd týmto uznesením zároveň
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, rozhodol aj o odklade exekúcie do času, kým

predmetnéuznesenienenadobudneprávoplatnosť.Tentopostupexekučnéhosúdusaopieraajoprávny
názor, vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. II. ÚS 1/09-29 zo dňa 15. 01.
2009, podľa ktorého povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá
preukázanie takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie
v dôsledku splnenia podmienok stanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného

poriadku. Pred povolením odkladu exekúcie z tohto dôvodu by malo byť teda dostatočne osvedčené, že
sazačalokonaniealeboinýprávnypostup,ktoréhovýsledkommôžebyťprávnaskutočnosťspôsobujúca
zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku.50. Odkladom exekúcie súd poskytol obidvom účastníkom exekučného konania rovnocennú dočasnú
ochranu, ktorá zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia na strane oprávneného alebo navodeniu
takého stavu, keď by uspokojenie pohľadávky oprávneného bolo zmarené, prípadne vzniku nárokov na

náhradu škody, keď v exekučnom konaní je návrat do predošlého stavu vylúčený (§ 61 Exekučného
poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí
byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.