Rozsudok – Rodina a mládež – Iné práva… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/100/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822010287
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5822010287.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimír Kuráka a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a JUDr. Štefana Tomáša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. marca 2025,
o odvolaní obžalovaného A. B. C. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/80/2022 zo
dňa 22.8.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo,

sp.zn. 6T/80/2022 zo dňa 22.8.2024.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por., podľa § 285 písm. b) Tr. por.
obžalovaného A. B. C., nar. X.XX.XXXX v D., trvale bytom E.
XXX/X, D., adresa na doručovanie: E. XXXX/XX, D., t.č. vo väzbe v inej veci,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo, sp.zn. Pv 139/21/5507-42 zo dňa
1.12.2022, zo skutku právne kvalifikovaného ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., ktorý
mal spáchať tak, že:

v presne nezistenom čase od roku 2005 do roku 2008 v D., v rodinnom dome s.č. E. XXX/XX, C.
bol z pracovného turnusu doma, navštevoval pohostinstvo, pričom po príchode domov, v stave pod
vplyvomalkoholuvyvolávalhádkysosvojoumanželkou–poškodenouF.C.,nar.XX.X.XXXX,-následne
po presťahovaní sa do bytu na adrese E. XXX/X, D., niekedy od roku 2008 do obdobia pred letnými
prázdninami 2019, pod vplyvom alkoholu vyvolával hádky s poškodenou, počas ktorých jej vulgárne
nadával, že nič nerobí, je nevďačná, nezarába peniaze, slovne ju vyhadzoval z bytu, s tým, že byt je len
jeho, po príchode z pohostinstva v nočných hodinách, kedy poškodená už spala, ju budil, sťahoval z nej

paplón, aby s ním viedla konverzáciu, pričom keď s ním poškodená počas rozhovoru nesúhlasila, tak na
ňu kričal, vulgárne jej nadával, označoval ju za sliepku, kravu, umožnil jej ísť spať až keď jej to dovolil,
počasúčastinarodinnýchoslavách,aksasniekýmpohádal,zobralpoškodenúsdeťmidomov,sústavne
ju slovne urážal, ponižoval, že ja ako žena neschopná, niekedy po narodení spoločného syna B., po
hádke, zrušil trvalý príkaz, ktorým posielal poškodenej peniaze na bankový účet na chod domácnosti,
tieto jej od tohto obdobia posielal len vtedy, keď za ním prišla a poprosila ho o finančné prostriedky,

viackrát jej zobral bankomatovú kartu, ktorú jej vrátil až keď ho poprosila o vrátenie, čo bolo pre ňu
ponižujúce, v presne nezistený deň v roku 2012 v amoku rozbil rukou konferenčný stolík v obývačke,
vytrhol kuchynské dvere z pántov, pričom sa jej aj vyhrážal, že dostane po papuli, že poškodenú a ich
deti postrieľa ako hady, jedenkrát ju vyhodil z bytu tak, že ju vytlačil na chodbu pred byt a dvere zamkol,
jedenkrát poškodenej povedal počas hádky, keď bola poškodená za zatvorenými dverami spálne, kde
sedela a plakala, aby vypadla z bytu, lebo jej ublíži, pričom poškodená aj s deťmi zo strachu pred
obvineným odišla z bytu a vrátila sa asi po dvoch hodinách, keď jej obvinený napísal SMS, že môže prísť,pričom správanie obvineného bolo poškodenou prežívané ako dlhodobý psychický stres a diskomfort,
v dôsledku čoho poškodená utrpela posttraumatickú stresovú poruchu,

a spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo, sp.zn. Pv XXX/XX/XXXX-6 zo dňa
30.9.2022, zo skutku právne kvalifikovaného ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a
ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a) Tr. zák. (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.), ktorý mal spáchať
tak, že:

od mesiaca september 2021 až do 31.5.2022 proti vôli svojej bývalej manželky F. C., nar. XX.X.XXXX,
v D. a všade tam, kde sa zdržiaval cestou mobilného telefónu s telefónnym číslom XXXX XXXXXX
zasielal na jej mobilný telefón s telefónnym číslom XXXX XXX XXX denne neprimeraný počet SMS správ
a to desiatky SMS správ, pričom F. C., takéto jeho konanie obťažovalo, nemohla sa sústrediť na prácu,
musela si vypínať telefón, aby nebola rušená v práci, pričom bola rušená jeho SMS správami aj v nočnej

dobe, kde jej písal, aby šla k psychológovi, vyhrážal sa podaním oznámenia na ňu na polícii, súdom,
právnikmi a negatívne a ironicky riešil ju, čo podstatným spôsobom zasiahlo do jej bežného spôsobu
života, veľmi ju to obťažovalo, zhoršilo kvalitu jej života, kde bola z toho v neustálom strese a unavená
a takto konal aj napriek tomu, že mu viackrát uviedla, že si neželá, aby ju takýmto spôsobom kontaktoval,
čo nerešpektoval a naďalej v tomto konaní pokračoval,

pretože skutky nie sú trestnými činmi.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Námestovo bol obžalovaný A. B. C. uznaný vinným v bode
1/ zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej o soby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm.

d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., v bode 2/ z prečinu nebezpečného prenasledovania
podľa § 360a ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr.
zák. na tom skutkovom základe, že:

v bode 1/

po presťahovaní sa do bytu na adrese E. XXX/X, D., niekedy od roku 2008 do obdobia pred letnými
prázdninami 2019, pod vplyvom alkoholu vyvolával hádky so svojou manželkou - poškodenou F. C.,
nar. XX.XX.XXXX, počas ktorých jej vulgárne nadával, že nič nerobí, je nevďačná, nezarába peniaze,
slovne ju vyhadzoval z bytu, s tým, že byt je len jeho, po príchode z pohostinstva v nočných hodinách,
bola nútená s ním viesť konverzácie, ak niekedy počas rozhovoru s ním nesúhlasila, tak na ňu kričal,

vulgárne jej nadával, označoval ju za sliepku, kravu, umožnil jej ísť spať až keď jej to dovolil, počas
účasti na rodinných oslavách, ak sa s niekým pohádal, zobral poškodenú s deťmi domov, sústavne
ju slovne urážal, ponižoval, že je ako žena neschopná, niekedy po narodení spoločného syna B., po
hádke, prestal pravidelne posielať poškodenej peniaze na bankový účet na chod domácnosti, nechal
poškodenú, aby chodila prosiť o finančné prostriedky a viackrát jej aj zobral bankomatovú kartu, ktorú

jej vrátil až keď ho poprosila o vrátenie, čo bolo pre ňu ponižujúce, v presne nezistený deň v roku 2012
v amoku rozbil rukou konferenčný stolík v obývačke, tiež sa jej opakovane vyhrážal, že poškodenú a ich
deti postrieľa ako hady, jedenkrát ju vyhodil z bytu tak, že ju vytlačil na chodbu pred byt a dvere zamkol,
jedenkrát poškodenej povedal počas hádky, keď bola za zatvorenými dverami spálne, aby vypadla z
bytu lebo jej ublíži, pričom poškodená aj s deťmi zo strachu pred obžalovaným odišla z bytu a vrátila

sa asi po dvoch hodinách, keď jej napísal SMS, že môže prísť, pričom správanie obžalovaného bolo
poškodenou prežívané ako dlhodobý psychický stres a diskomfort, v dôsledku čoho poškodená utrpela
posttraumatickú stresovú poruchu,

v bode 2/

od mesiaca september 2021 až do 31.05.2022 proti vôli svojej bývalej manželky F. C., nar. XX.XX.XXXX,
v D. a všade tam, kde sa zdržiaval cestou mobilného telefónu s telefónnym číslom XXXXXXXXXX
zasielal na jej mobilný telefón s telefónnym číslom XXXXXXXXXX neprimeraný počet SMS správ a
to desiatky SMS správ, pričom F. C., takéto jeho konanie obťažovalo, nemohla sa sústrediť na prácu,
musela si vypínať telefón, aby nebola rušená v práci, pričom bola rušená jeho SMS správami aj v nočnej

dobe, kde jej písal aby šla k psychológovi, vyhrážal sa podaním oznámenia na ňu na polícii, súdom,právnikmi, negatívne a ironicky ju riešil, čo podstatným spôsobom zasiahlo do jej bežného spôsobu
života, veľmi ju to obťažovalo, zhoršilo kvalitu jej života, keď bola z toho v neustálom strese a unavená a
takto konal aj napriek tomu, že mu viac krát uviedla, že si neželá, aby ju takýmto spôsobom kontaktoval,

čo nerešpektoval a naďalej v tomto konaní pokračoval.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti okresný súd obžalovanému podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1,
2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Naproti tomu okresný súd podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaného A. B. C., oslobodil spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo, sp.zn. Pv 139/21/5507 zo dňa 1.12.2022, pre skutok
právne posúdený ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm.

b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

v presne nezistenom čase od roku 2005 do roku 2008 v D. v rodinnom dome s. č. E. XXX/XX, kde bol z
pracovného turnusu doma, navštevoval pohostinstvo, pričom po príchode domov, v stave pod vplyvom
alkoholu vyvolával hádky so svojou manželku - poškodenou F. C., nar. XX.XX.XXXX,

pretože skutok, nie je trestným činom.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného A. B.
C., a to v odsudzujúcej časti.

Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne B. G. H. (č.l. 288 spisu),
v ktorom v podstate uviedol, že sa necíti byť vinným. Odvolanie obžalovaný doplnil svojimi podaniami
z 5.11.2024 a 12.11.2024 (č.l. 294-303 spisu). Obžalovaný podrobným spôsobom poukázal na skutkové
okolnosti stíhaného trestného činu, ako aj podľa jeho názoru nesprávny procesný postup súdu pri

hodnotení jednotlivých zabezpečených a vykonaných dôkazov. V súhrne možno ustáliť, že obžalovaný
svoje konanie nepovažoval za spáchanie trestných činov, a preto sa domáhal, aby bol spod podanej
obžaloby prokurátora v celom rozsahu oslobodený. V tejto súvislosti opakovane poukázal na výpovednú
hodnotu dôkazov, ktoré svedčili v jeho prospech, ako aj na nenaplnenie zákonných znakov skutkových
podstát trestných činov, pre ktoré na neho bola podaná obžaloba. Odvolanie obžalovaného bolo

doručené prokurátorovi, a preto krajský súd na tieto dôvody v celom rozsahu odkazuje. Príslušný
prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí prokurátor uviedol, že navrhuje odvolanie obžalovaného zamietnuť, pretože nie
je dôvodné.

Obhajkyňa obžalovaného uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov písomného odvolania, ako
aj jeho doplnenia, a v zmysle ich záverov navrhla, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol
zrušený v celom rozsahu a krajský súd rozhodol o oslobodení obžalovaného spod podaných obžalôb
prokurátora v zmysle ustanovenia § 285 písm. a) Tr. por.

Obžalovaný uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava písomných dôvodoch podaného odvolania svojej
obhajkyne a taktiež navrhol krajskému súdu, aby rozhodol o jeho oslobodení spod podaný obžalôb. Cítil
sa byť v celom rozsahu žalovaného konania nevinným.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenými osobami a včas v lehote
stanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd
odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok o uznanej vine, ako aj uloženom treste.Krajský súd v predmetnej trestnej veci zistil na podklade podaného odvolania obžalovaného nasledovné
skutočnosti:

Podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 2To/13/2015 z 26.3.2019 uverejneného v zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR 2/2016 účelom a zmyslom procesného inštitútu začatia
trestného stíhania vo veci podľa § 199 ods. 1 Tr. por. je, aby orgány prípravného konania (§ 10 ods.
1 Tr. por.) mohli vykonávať procesne použiteľné úkony podľa Trestného poriadku smerujúce k zisteniu

páchateľa trestného činu a ku vzneseniu obvinenia konkrétnej osoby hneď, ako to odôvodňuje dôkazná
situácia. Je neprípustné viesť trestné stíhanie len „vo veci“ pri splnení podmienok (aj) § 206 ods.
1 Trestného poriadku, teda so zjavným a jednoznačne špecifikovaným a nezameniteľne známym
páchateľom, eventuálne tiež označeným v uznesení o začatí trestného stíhania menom, priezviskom,
prípadne aj adresou bydliska, bez toho, aby zároveň bolo vznesené aj obvinenie tejto osobe.
Nerešpektovanie uvedeného postupu reálne znamená, že podozrivý síce je materiálne obvinený, ale

formálne nie, čím sa tejto osobe zabránilo uplatňovať procesné práva obvineného, napr. podávať
opravné prostriedky, návrhy na vykonanie dokazovania, nazerať do spisu, zvoliť si obhajcu.

Podľa § 10 ods. 11 Tr. por. ak z povahy veci nevyplýva niečo iné, obvineným sa rozumie aj obžalovaný
a odsúdený.

Práva obžalovaného na obhajobu boli nesprávnym postupom orgánov polície, ako aj prokuratúry
porušené už na začiatku vedeného prípravného konania. Takéto tvrdenie je odôvodnené tým, že trestné
oznámenie poškodenej F. C. na Okresnom riaditeľstve PZ v Dolnom Kubíne bolo podané dňa 30.3.2021.
V podanom trestnom oznámení poškodená bez akýchkoľvek pochybností uviedla, že oznamovaného

trestného činu sa mal dopustiť obžalovaný A. B. C., a to opísaným spôsobom. Trestné stíhanie vo veci
bolo začaté vyšetrovateľom PZ Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne podľa § 199 ods. 1 Tr.
por. dňa 19.4.2021. Trestné stíhanie vo veci bolo začaté pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa§ 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. V skutku uznesenia vyšetrovateľa o začatí trestného
stíhania bolo okrem iného uvedené, že stíhaného trestného činu sa mal dopustiť páchateľ. V čase

vydania predmetného uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci mal pritom vyšetrovateľ nepochybne
preukázané (čo vyplývalo aj z podaného trestného oznámenia poškodenej), že trestného činu sa mal
dopustiť práve obžalovaný A. B. C.. Po začatí trestného stíhania vo veci až do vznesenia obvinenia
obžalovanému dňa 4.12.2021 uplynula doba 7 mesiacov a 15 dní. Do vznesenia obvinenia boli okrem
iného v trestnom stíhaní vypočuté svedkyne – dcéry obžalovaného mal. I. C. dňa 14.5.2021 a F. C. toho

istého dňa. Na uvedené výpovede ako usvedčujúci dôkaz vo svojom odsudzujúcom rozsudku poukázal
prvostupňový súd. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že obžalovaný bol ako obvinený vypočutý
dňa 17.1.2022 (č.l. 27 – 29 spisu). Zo skutku uvedeného v uznesení o začatí trestného stíhania vo
veci podľa § 199 ods. 1 Tr. por. bolo nespochybniteľne zrejmé, že obžalovaný sa mal trestného činu
dopúšťať od roku 2005 až do roku 2019. Z uvedeného preto krajský súd ustálil, že právna kvalifikácia

konania obžalovaného v predmetnom uznesení, ktorým sa mal dopustiť zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. nezodpovedala a nekorešpondovala so
znením samotného skutku. Orgánom polície bolo už v čase začatia trestného stíhania vo veci zrejmá
tá skutočnosť, že obžalovaný ako konkrétna osoba sa mal stíhaného zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. dopustiť kvalifikovaným spôsobom - závažnejším spôsobom,

a to po dlhší čas. Napriek tejto skutočnosti skutok uvedený v uznesení o začatí trestného stíhania bol
právne podkvalifikovaný s tým, že sa jednalo o trestný čin podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák.
Upozornenie na zmenu prísnejšej právnej kvalifikácie zo strany orgánov činných v trestnom konaní bolo
uskutočnené až dňa 14.9.2022.

Výpovede maloletých dcér obžalovaného preto podľa názoru krajského súdu neboli získané zákonným
spôsobom, a to v kontradiktórnom konaní (po vznesení obvinenia) a tieto boli na hlavnom pojednávaní
20.8.2024 (č.l. 249 spisu) podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Tr. por. okresným súdom len prečítané bez toho, aby
tieto dôležité svedkyne boli opakovane vypočuté. Odvolací súd zvýrazňuje, že tieto výpovede – dôkazy
mali svedčiť o vine obžalovaného tak, ako túto ustálil vo svojom napadnutom rozsudku prvostupňový

súd. Takto získané dôkazy krajský súd vyhodnotil ako irelevantné a procesne nespôsobilé pre zákonné
uznanie viny.Pod pojmom skutok možno rozumieť všetky prejavy páchateľa, ktoré majú odraz v
materiálnom svete, sú významné z pohľadu trestného práva a sú pokryté zavinením páchateľa. Popis
skutku musí bezpodmienečne obsahovať úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých

znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a musí byť uvedený tak, aby
jednotlivé časti zodpovedali príslušným znakom skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Tento
znak nemusí byť v skutkovej vete uvedený v doslovnom znení, postačí, ak skutková veta obsahuje
pojmy a gramatické formulácie, ktoré významovo zodpovedajú (všetkým) znakom skutkovej podstaty
trestného činu. Je dôležité podotknúť, že z hľadiska trestného práva je významný iba ten skutok, ktorý je

objektívne možné v trestnom konaní postihnúť. Uplatňuje sa princíp zodpovednosti za zavinenie. Platí
zásada, že bez zavinenia niet trestného činu, ani trestu. Zavinením je vyjadrená aj individuálna trestná
zodpovednosť, keďže každý zodpovedá zásadne iba za to, čo svojím konaním zavinil. Preto pre trestnú
zodpovednosť nestačí spôsobenie následku konaním osoby, pokiaľ toto konanie nebolo zavinené.

Obsah pojmu skutok je opísaný v Trestnom poriadku, a to v ustanoveniach § 163 ods. 3, § 199 ods.

3, § 235 písm. c). Z týchto ustanovení je zrejmé, že skutok musí byť v rozsudku označený tak, ako
je to uvedené v ustanovení § 163 ods. 3 Tr. por. Podstatu skutku treba vidieť predovšetkým v konaní
páchateľa a následku, ktorý z neho vyplynul. Skutkovým zisteniam, ktoré sú podložené vykonanými
dôkazmi, musí zodpovedať aj právna kvalifikácia skutku a ohraničenie skutku.

Zo samotného skutku tak, ako bol tento uvedený v napadnutom rozsudku (pod bodom 1/) možno zistiť,
že medzi obžalovaným a poškodenou v časovom období od roku 2008 do roku 2019 vznikali manželské
nezhody vo forme vzájomných hádok, čo potvrdila aj F. C.. Skutok za obdobie 2008 až 2019, t.j. 11
rokov špecifikuje niekoľko konfliktov, ktoré mali vyústiť do vulgárnych slovných napadnutí zo strany
obžalovaného voči poškodenej. Zároveň je potrebné zo strany krajského súdu doplniť, že niektoré

konania uvedené v skutku vôbec nevykazujú znaky protiprávnosti. Opisné časti, podľa ktorých napríklad
obžalovaný odišiel z oslavy s rodinou domov, resp. rozbil rukou konferenčný stolík nenapĺňajú ani
skutkovú podstatu priestupku. Okrem iného mal obžalovaný poškodenej odopierať prístup k finančným
prostriedkom, čo však bolo vykonaným dokazovaním vyvrátené, nakoľko spisový materiál obsahuje
podrobné výpisy z bankového účtu obžalovaného, ktoré svedčia o tom, že poškodenej pravidelne

zasielal finančné prostriedky určené na živobytie. Obžalovaný sa mal podľa oznámenia poškodenej
vyhrážať v tom zmysle, že ju a deti postrieľa ako hadov. Túto časť skutku obžalovaný priznal a vysvetlil
svoj výrok ako mienený obrazne a vyrieknutý v iných súvislostiach ako to uviedla poškodená. Takéto
vyjadrenie nemyslel vážne a vzniklo v bežnej komunikácii a v obraznom poňatí. Takáto obhajoba
obžalovaného nebola v trestnom konaní vyvrátená.

Samotný skutok a výpočet niekoľkých konfliktov sa javí ako vysoko formálne koncipovaný a neurčitý.
V tejto súvislosti je potrebné zo strany krajského súdu uviesť, že samotné konflikty v spolužití
manželského páru neznamenajú automaticky spáchanie stíhaného trestného činu. Neuspokojivé
manželstvo nie je možné v každom prípade podradiť pod pojem „domáceho týrania“. Poškodená, ako aj

obžalovaný sa podrobným spôsobom vo vykonanom trestnom stíhaní vyjadrili k spôsobu vzájomného
spolužitia. Bola to aj osoba poškodenej, ktorá vo svojej výpovedi uviedla a priznala existenciu svojej
temperamentnej povahy. Obžalovaného viackrát k agresívnej reakcii vyprovokovala. Obžalovaný zase
naopak na takéto spory reagoval neadekvátnym spôsobom, čo však nemožno automaticky označiť
za spáchanie trestného činu. Úlohou trestného súdu nie je kultivovať partnerské vzťahy, alebo byť

arbitrom manželských hádok a trestné právo by malo zasahovať len v najzávažnejších prípadoch,
keď dochádza k intenzívnemu fyzickému alebo psychickému týraniu. O intenzite psychického, resp.
fyzického týrania v konkrétnom prípade trestného stíhania svedčí aj tá skutočnosť, že obžalovaný
s poškodenou absolvovali rozvodové konanie, a to na návrh F. C.. Výsledkom rozvodového konania
bol rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 12P/10/2020 z 22.9.2020 o rozvode manželstva.

V celom konaní, ktoré predchádzalo uvedenému rozsudku poškodená ani v jednom prípade, či už vo
svojich podaniach alebo pred súdom neuviedla skutočnosti, ktoré sa týkajú súčasne vedeného trestného
stíhania. Ako dôvod rozchodu s manželom označila dlhodobú existenciu nefunkčného manželstva, čo
vyústilo do jej odchodu zo spoločnej domácnosti. S manželom si nerozumela, pričom zároveň priznala
„nejaké pokusy“ o návrat, ktoré neboli úspešné. V čase rozvodového konania nevidela možnosť obnovy

manželského spolužitia. Takéto tvrdenie poškodenej korešponduje aj s výpoveďou obžalovaného, ktorý
uviedol, že pred rozvodovým konaním, resp. v jeho priebehu sa s poškodenou intímne stýkal a viedol
sexuálny život. Krajský súd preto dospel k záveru, že logicky je vylúčené, aby poškodená bola zo
strany obžalovaného v rozhodnom čase psychicky týraná a neskôr po skončení skutku tohto dobrovoľnevyhľadávala za účelom vzájomného intímneho spolužitia. Takéto správanie vylučuje existenciu strachu
zo strany poškodenej voči obžalovanému a taktiež vylučuje vážne psychické traumy, ktoré mali
vzniknúť z jeho konania opísaného v stíhaných skutkoch. Obžalovaný do spisového materiálu doložil

fotodokumentáciu, ktorú mal k dispozícii aj okresný súd a z tejto je zrejmé, že poškodená obžalovanému
po údajnom spáchaní skutku týrania zasielala svoje intímne fotografie v spodnom prádle v rôznych
erotických pózach, čo taktiež samo osebe vylučuje prijatie záveru o tom, že trpela posttraumatickou
stresovou poruchou a bolo jej spôsobené ťažké príkorie s vyžadovanou periodicitou.

S uvedenou skutočnosťou sa riadnym spôsobom nevysporiadala ani znalkyňa z odboru psychológie,
odvetvia klinickej psychológie dospelých J. A. K. pri svojom výsluchu dňa 3.11.2022 (č.l. 675 spisu).
Na otázku vyšetrovateľa, aby sa vyjadrila k predloženým fotografiám zo strany obžalovaného, znalkyňa
stroho uviedla, že po obhliadnutí fotografií nemení závery svojho znaleckého posudku č. XXXX/XX, F. B.
K. L. XXXX/XX. Takáto odpoveď znalkyne potvrdzuje vážne pochybnosti o vine obžalovaného stíhaného
pre označený trestný čin a túto treba vyhodnotiť v zmysle zásady „in dubio pro reo“ v jeho prospech.

Znalecký posudok je jedným z množstva vykonaných a zabezpečených dôkazov a v konkrétnom prípade
trestného stíhania má len význam odborného posúdenia duševného stavu poškodenej v súvislosti so
stíhanými skutkami. Pokiaľ znalecký posudok dostatočným spôsobom nereflektuje na zmeny v dôkaznej
situácii, je potrebné ho zo strany súdu vyhodnotiť takým spôsobom, aby tento postup zodpovedal zneniu
ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. že súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom, ako aj

dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 a 6 Tr. por. podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či
ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Ďalej treba doplniť, že
stíhaná trestná činnosť obžalovaného nebola v trestnom konaní vykonaným kontradiktórnym spôsobom
hodnoverne zadokumentovaná a preukázaná ani výpoveďami zainteresovaných a vypočutých svedkov.

Krajský súd pre vyššie uvedené skutočnosti ustálil a prijal záver, že v konkrétnom prípade trestného
stíhania nemožno konanie obžalovaného kvalifikovať v zmysle skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. b) Tr. zák., ako aj trestný prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a

ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. Tvrdenia
poškodenej uvedené v podanej obžalobe prokurátora odvolací súd vyhodnotil ako vyňaté a izolované
z celkového kontextu vzájomného manželského spolužitia s obžalovaným. Počas dlhodobého trvania
manželstva neboli preukázané také konania obžalovaného, ktoré by svojou intenzitou, resp. spôsobom
uskutočnenia napĺňali zákonné znaky stíhaných trestných činov. Ako už bolo spomenuté obžalovaný sa

snažil zabezpečiť riadny chod domácnosti, a to tým, že pravidelne prispieval finančnými prostriedkami,
zabezpečil rodine bývanie a taktiež prejavoval snahu o udržanie manželstva. Poškodenej taktiež
zabezpečoval iné základné potreby súvisiace napríklad s jej vzdelaním. Nie nepodstatnou okolnosťou
je aj tá skutočnosť, že po rozvode manželstva odišiel zo spoločnej domácnosti a bývalej manželke
s deťmi zanechal k dispozícii byt. Výpoveď poškodenej je preto v tomto smere nedôveryhodná a takéto

tvrdenie je odôvodnené aj tým, že manželstvo poškodenej bolo rozvedené 22.9.2020, pričom trestné
oznámenie orgánom polície podala až 30.3.2021. Z uvedeného teda vyplýva, že nekonala bezodkladne,
resp. v primeranom časovom období, a preto sa javí takéto oznámenie ako nedôveryhodné, a to aj
za situácie, že po údajnom spáchaní skutku uvedeného v obžalobe prokurátora mala s obžalovaným
pohlavný styk a zasielala mu svoje erotické fotografie.

Krajský súd preto dospel k záveru, že v konkrétnom prípade trestného stíhania nebola jednoznačne
a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná vina obžalovaného zo žalovaných trestných činov. Pokiaľ
sa týka nebezpečného prenasledovania, odvolací súd tento skutok taktiež nevyhodnotil ako protiprávne
konanie obžalovaného. Obžalovaný sa po rozvode manželstva snažil zabezpečiť, resp. dohodnúť

kontaktsosvojimideťmiausporiadaťmajetkovévzťahysbývaloumanželkou.Ztohtodôvodutelefonicky
kontaktoval poškodenú, čo ona vnímala ako obťažovanie. Určitá neprimeranosť formy kontaktovania zo
strany obžalovaného a obsah komunikácie nebol zo strany krajského súdu vyhodnotený ako protiprávny
a napĺňajúci všetky zákonné znaky stíhaného prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a
ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. Aj v uvedenom

prípade platí vyslovený názor krajského súdu, že v trestnom konaní je nutné dôsledným spôsobom
dodržiavať princíp trestného konania „ultima ratio“, to znamená, že nástroje trestného práva majú
vstupovať na ochranu spoločenských vzťahov len v nevyhnutnej možnej miere a v prípade. Prostriedky
trestného práva sa majú použiť až ako krajný prostriedok štátu na ochranu určitým, Trestným zákonomtaxatívne vymedzeným spoločenským vzťahom, v prípade, že prostriedky iných právnych odvetví sú
neúčinné na ochranu takýchto vzťahov. Záverom je potrebné doplniť, že nefunkčné manželstvo má byť
primerane riešené v civilno-súdnom konaní pri posudzovaní príčin rozvratu manželstva. Trestné právo

by do takýchto vzťahov malo vstupovať len v najzávažnejších prípadoch, inak sa podľa názoru súdu
spoločnosť reálne vystavuje riziku, že trestné súdy budú spätne preskúmavať nefunkčné manželstvá
trvajúce často desiatky rokov. Takýto postup síce nemožno úplne vylúčiť, no mal by byť výnimočný
avžiadnomprípadebysanemalstaťpravidlom.Vtejtotrestnejvecipodľanázorukrajskéhosúduužbolo
o manželských vzťahoch zainteresovaných osôb rozhodnuté rozsudkom súdu o rozvode manželstva.

Preto ďalšie konanie trestného súdu pri nesplnení zákonných podmienok uvedených v Trestnom zákone
a Trestnom poriadku nie je žiadúce.

Na základe týchto skutočností krajský súd preto rozhodol o oslobodení obžalovaného A. B. C. spod
podanej obžaloby prokurátora, a to postupom podľa § 285 písm. b) Tr. por., nakoľko skutky nie sú
trestnými činmi.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.