Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-17C/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119205055
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Bardač PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1119205055.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Róbertom Bardačom, PhD. v spore žalobcu: žalobcu: A. B.,

nar. XX. XXXX XXXX, bytom C. – D., právne zastúpený: JUDr. Zdeněk Koschin, advokát so sídlom
Hutnícka 1, Košice, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky so sídlom Račianska 71, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom v sume 312.891,61 Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Mestskom súde Bratislava
I pod sp. zn. B1-6T-5T/135/2009 sa zamieta.

II. Žaloba sa zamieta.

III. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, neskôr rozšírenou, domáhal proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), pôvodne zaplatenia sumy
214.008,39 Kč s úrokom z omeškania vo výške 9,75% z čiastky 214.008,39 Kč od 01.04.2019 do
zaplatenia a náhrady trov konania (úrokovú sadzbu opravil v podaní na č. l. 76). Tvrdil, že proti žalobcovi
v rámci trestnej veci vedenej proti obžalovanej B. E. bola podaná obžaloba na Okresnom súde Bratislava

I pre zločin úverového podvodu vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 a § 222 ods. 1, 4 Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a
úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky v spolupáchateľstve podľa § 20 a 352 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv v spolupáchateľstve
podľa § 20 a § 375 ods. 1 písm. a) Trestného zákona dňa 28.10.2009 a je vedená pod sp. zn.
6T-5T/35/2009. Žalobca ako obžalovaný namietal, že sa skutkov nedopustil, že neboli rešpektované
jeho procesné práva a jeho postavenie pred súd je chybné. Konanie stále prebieha. Počas konania

pred súdom boli vykonané viaceré hlavné pojednávania, ktoré neprebehli a boli odročované, k čomu
došlo v dňoch 03.08.2015, 08.10.2015, 09.11.2015, 09.12.2015, 26.01.2018, pričom k tomu došlo
pre neprítomnosť niektorého z obžalovaných, ako aj dňa 18.09.2018 (pre ospravedlnenie obhajkyne
spoluobžalovaného) a 04.12.2018 (pre služobnú cestu prísediaceho). Na tieto pojednávania obhajca
žalobcu cestoval, pričom tým, že cestoval z Prahy musel si zaistiť aj ubytovanie a na pojednávanie
cestoval, čím žalobcovi vznikli výdavky s účasťou obhajcu na pojednávaniach, ktoré boli zmarené alebo
sa nekonali v podobe nákladov na odmenu advokáta, režijný paušál, stratu času, cestovné, diaľničnú

známku, parkovné a DPH. Vznikla mu tak škoda 214.008,39 Kč s 8,05% úrokom z omeškania zo
žalovanej sumy od 01.04.2019 do zaplatenia. Žalobca požiadal ministerstvo o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, no žalovaná neplnila.2. K žalobe sa vyjadrila žalovaná (č. l. 49). Tvrdila, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný
postup súdu, vznik tvrdenej škody, ani prípadnú príčinnú súvislosť a žiadala preto žalobu zamietnuť.
K namietanému nesprávnemu úradnému postupu uviedla, že žiadna právna úprava neukladá súdu

povinnosť zabezpečiť účasť obžalovaného na pojednávaní. Súd má v zmysle zákona povinnosť
predvolať obžalovaného, aby bola zachovaná jeho lehota na prípravu pojednávania. Až v prípade, že sa
obžalovaný, ktorý nie je vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody riadne a včas nedostaví, môže
súd vykonať vhodné opatrenia. Skôr k nim pristúpiť nemôže. Skutočnosť, že sa obžalovaní nedostavili
na pojednávania napriek ich predvolaniu nie je možné považovať za nesprávny úradný postup súdu.

O zrušení termínu pojednávania môže súd informovať tých, ktorí boli predvolaní až v momente, kedy sa
o potrebe hlavné pojednávanie zrušiť alebo odročiť dozvie. V prípade hlavných pojednávaní nariadených
na deň 03.08.2015, 09.11.2015 a 09.12.2015 súd nemal vedomosť o dôvodoch pre odročenie pred
odročením a preto nemohol upovedomiť predvolaných. V prípade pojednávaní dňa 08.10.2015 a
18.09.2018 sa o dôvodoch pre odročenie (PN jedného spoluobžalovaného, ospravedlnenie obhajkyne
jedného zo spoluobžalovaných) súd dozvedel bezprostredne pred začatím hlavného pojednávania, bez

možnosti upovedomiť ostatných predvolaných. V odročení pojednávania 04.12.2018 súd informoval
obhajcu žalobcu mailovým oznámeným dňa 03.12.2018. V postupe súdu nemožno identifikovať
nesprávny úradný postup štátu. Žalobca tiež nepreukázal vznik tvrdenej škody. Tiež, ak vzniknú trovy,
musí ísť o trovy účelne vynaložené. Rozsah prípadnej škody možno určiť jedine podľa príslušných
predpisov upravujúcich mimozmluvnú odmenu advokáta, čiže podľa tarifnej odmeny, nie podľa dohody

žalobcu s jeho obhajcom. Tvrdené vynaložené náklady nemožno považovať za účelne vynaložené a to
aj s ohľadom na sídlo advokáta žalobcu (Praha), keďže existuje dostatočné množstvo advokátov na
území Slovenska. Tiež výšku úrokov z omeškania stanovil žalobca nesprávne, pretože dôvodná by bola
s ohľadom na zákonom stanovenú výšku len sadzba 5% ročne.

3. Žalobca v replike zotrval na žalobe (č. l. 69). Tvrdil, že žalobca, hoci je občan SR, žije v Prahe.
Všetky kontakty medzi ním a obhajcom sú realizované v Prahe. Preto sa žalobca obrátil na advokáta
z Prahy, ktorý je zapísaný aj v Slovenskej advokátskej komore. Výber advokáta bol zo strany žalobcu
plne opodstatnený. Zmluva, ktorú uzatvorili sa riadi českým právom. Existencia škody by sa mala
spravovať českým právom. Vyjadril sa tiež k jednotlivým hlavným pojednávaniam, ktoré sa nekonali

alebo boli zmarené. V prípade termínov 03.08.2015, 08.10.2015, 09.11.2015 a 09.12.2015 sú informácie
žalovaného o neprítomnosti niektorých obžalovaných správne. V prípade termínu 08.10.2015 bolo
oznámenie doručené súdu deň vopred a bola možnosť obhajcu vyrozumieť. K termínu 26.01.2018 sa
chcel žalobca vyjadrí dodatočne. V prípade termínu konaného 18.09.2018 mal súd ospravedlnenie
obhajkyne spoluobžalovaného už deň vopred, pričom pre chybnú kanceláriu mal sudca toto oznámenie

v rukách až v deň pojednávania. V prípade termínu 04.12.2018 došlo k odročeniu pre služobnú cestu
prísediaceho, o ktorej bol obhajca žalobcu informovaný deň predtým 12:59 h e-mailom, pričom v takomto
prípade vyrazil z kancelárie už 30.11.2018 (zrejme chyba, pravdepodobne išlo o 03.12.2018) a o e-
maile sa dozvedel až po príjazde do ubytovacieho zariadenia. Predpokladá ale, že o pracovnej ceste
nedal vedieť prísediaci až deň pred pojednávaním. Žalobca doplnil faktúry a doklady o úhrade. V prípade

úrokovej sadzby táto bola určená nesprávne, preto ju žalobca opravil v tomto podaní na 9,75%, čo
je správna výška úrokovej sadzby podľa českého práva. Navrhol tiež prerušiť konanie do skončenia
trestnej veci. Žalobca repliku doplnil v podaní z 06.12.2019 (č. l. 101), pričom predložil doklady o úhrade
nákladov na právne služby v hotovosti, resp. prevodom na účet. Tvrdil tiež, že počas trestného konania
nikdy nebol žalobca na území Slovenskej republiky a aj výsluchy v konaní boli vykonané dožiadaním

cez orgány českej polície.

4. Žalovaná v duplike zotrvala na postoji k žalobe (č. l. 139). Tvrdila, že súd sa nedopustil nesprávneho
úradného postupu. Sám žalobca potvrdil, že advokát žalobcu absolvoval na pojednávania cestu
vždy deň vopred, resp. s predstihom viac dní, preto upovedomenie o odročení oznámené deň pred

pojednávaním už vzniku výdavkov nemohlo zabrániť. V postupe súdu nemožno identifikovať nesprávny
úradný postup. Ani prípadné upovedomenie o zrušení/odročení termínov hlavného pojednávania by
nezabránilo vycestovaniu obhajcu žalobcu na pojednávania. Čo sa týka rozhodného práva, podľa
žalovanej treba uplatniť slovenské právo. Žalobca je občanom SR, k škode malo dôjsť na území
SR, pretože konanie je vedené Okresným súdom Bratislava I, pričom škoda má spočívať v trovách

obhajoby, ktoré žalobca zaplatil svojmu obhajcovi. Žalobcu pritom obhajca zastupoval ako advokát
zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory, teda nie ako euroadvokát, či zahraničný
advokát. Dokonca aj keby bol ustanovený ako ex offo advokát, určila by sa odmena podľa slovenských
predpisov. Aj úroky z omeškania musia byť stanovené podľa slovenského práva, čomu nezodpovedáuplatnená výška úrokov z omeškania. Náhrada za zaplatenú odmenu môže prislúchať žalobcovi len do
výšky tarifnej odmeny, pričom treba zohľadniť, že úkon sa znižuje, ak išlo o pojednávania, ktoré boli
odročené bez prejednania veci. Žalovaná trvá na námietke neúčelnosti nákladov vzniknutých v súvislosti

s potrebou cestovania advokáta z mesta vzdialeného 350 km. Rozsah prípadnej náhrady škody preto
treba stanoviť len podľa predpisov upravujúcich mimozmluvnú odmenu a nie z hľadiska dohody medzi
žalobcom a jeho obhajcom. Žalovaná poukázal aj na nezrovnalosti v uplatnených sumách a v sumách,
ktoré sú vo faktúrach z hľadiska výšky žalovanej škody. Nesúhlasila tiež s prerušením konania.

5. Žalobca doručil súdu bez vyzvania ďalšie podanie (č. l. 160), v ktorom poukázal na obsah dohody
medzi žalobcom a jeho advokátom v súvislosti so zastupovaním v trestnom konaní, pričom použité má
byť české právo. Zotrval na návrhu na prerušenie konania.

6. V podaní zo 06.11.2023 (č. l. 218) žalobca rozšíril žalobu tak, že sa mieni domáhať uloženia povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi 312.891,61 Kč s úrokom z omeškania vo výške 8,05% z čiastky 214.008,39

Kč od 01.04.2019 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 15% z čiastky 98.883,22 Kč od
10.11.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.
Tvrdil, že medzičasom boli nariadené v trestnom konaní proti žalobcovi ďalšie hlavné pojednávania,
ktoré neprebehli a to dňa 18.10.2019, 09.02.2023 a 24.10.2023 a to z dôvodov neodôvodnených
prieťahov, zmeny senátu, či obštrukcií F. G., na ktoré súd nebol schopný adekvátne reagovať. Tým

vznikla žalobcovi ďalšia škoda 98.883,22 Kč. Súd zmenu žalobu pripustil uznesením zo 17.01.2024, č.
k. B1-17C/8/2019-228, v spojení s opravným uznesením z 21.02.2024, č. k. B1-17C/8/2019-247.

7. Žalovaná na rozšírenie žaloby reagovala v podaní zo 16.02.2024 (č. l. 240). Tvrdila, že rozšíreniu
žaloby nepredchádzalo predbežné prerokovanie rozšíreného nároku. To nie je prípustné v zmysle § 16

ods. 4 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z. K veci samej uviedol, že samotná skutočnosť odročenia
pojednávaní nemôže zakladať nesprávny úradný postup súdu. V rozšírení žaloby sa neuvádzajú
žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nesprávny úradný postup súdu. Žalobca teda neuniesol
dôkazné bremeno k týmto tvrdeniam. Nepreukázal ani samotnú skutočnosť nariadenia a následného
odročenia hlavného pojednávania bez prejednania veci dňa 18.10.2019, 09.02.2023 a 24.10.2023.

Nijako nepreukázal ani to, že by sa obhajca žalobcu na pojednávania dostavil, ani to, že žalobca
obhajcovi uhradil trovy obhajoby v sume podľa rozšírenej žaloby. Tiež čo sa týka rozsahu môže patriť
obhajcovi žalobcu nanajvýš len štvrtina za úkon právnej služby, ak došlo k odročeniu bez prejednania
veci. Náklady žalobcu považuje žalovaná za neúčelné. Nedôvodné je aj príslušenstvo. Žalovaná sa
nemohla dostať do omeškania vo vzťahu k rozšírenému nároku, ktorý nebol predbežne prerokovaný.

Rozšírenú žalobu žiadala zamietnuť v celom rozsahu.

8. Žalobca doručil súdu k vyjadreniu žalovanej podanie z 14.04.2024 (č. l. 252, 322), v ktorom opäť
poukázal na obsah dohody medzi žalobcom a jeho advokátom v súvislosti so zastupovaním v trestnom
konaní, pričom použité má byť české právo. Poukázal tiež na to, že ak by sa zohľadnilo sídlo kancelárie

jeho obhajcu na Slovensku (mesto Košice), išlo by o dlhšiu vzdialenosť než je príchod z kancelárie v
sídle v Prahe, ktorá je vzdialená len 330 km, nie 399 km ako v prípade Košíc, čo by si vyžiadalo aj dlhšie
trvanie cesty a väčšiu stratu času. Poukázal na to, že žije v Prahe, kde do r. 2021 žil s partnerkou H.
I.. Obhajca zastupoval žalobcu, ako aj H. I. aj v inej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I (sp.
zn. 2T/28/2017). Je názoru, že predbežné prerokovanie nie je nutné, pretože rozšírenú žalobu žalovaná

obdržala a súd rozšírenie pripustil.

9. Žalobca doručil súdu ďalšie vyjadrenie zo 16.04.2024 (č. l. 357), v ktorom poukázal na obsah podania,
ktoré zaslal trestnému súdu, pričom navrhol konanie pre premlčanie zastaviť.

10. Žalobca doručil súdu ďalšie vyjadrenie z 01.10.2024 (č. l. 387), v ktorom poukázal na obsah podania,
ktoré zaslal trestnému súdu, pričom navrhol opäť konanie zastaviť. Súčasne požiadal súd o prerušenie
konania na neurčito, pretože nárok voči žalovanej bude rozširovaný, a to aj o položky nemateriálne,
pričom skutkový základ je celkom totožný.

11. Žalobca doručil súdu ďalšie podanie z 19.10.2024 (č. l. 402), v ktorom opäť poukázal na obsah
dohody medzi žalobcom a jeho advokátom v súvislosti so zastupovaním v trestnom konaní, pričom
použité má byť české právo. Poukázal tiež na to, že ak by sa zohľadnilo sídlo kancelárie jeho obhajcu
na Slovensku (mesto Košice), išlo by o dlhšiu vzdialenosť než je príchod z kancelárie v sídle v Prahe,ktorá je vzdialená len 330 km, nie 399 km ako v prípade Košíc, čo by si vyžiadalo aj dlhšie trvanie cesty
a väčšiu stratu času. Tiež doplnil súdu výpočet výdavkov na cestovné.

12. Žalobca doručil súdu ďalšie podanie z 20.10.2024 (č. l. 433), v ktorom opäť poukázal na to, že vo
výsluchu v r. 2012 sa vyjadril k otázke toho, kde sa zdržuje, resp. že naposledy bol na území SR prítomný
na hlavnom pojednávaní 29.03.2010, pričom neprítomný bol na hlavných pojednávaniach 17.05.2010,
28.06.2010 a 08.09.2011.

13. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Po vykonaní pojednávania, ktoré bolo odročené,
doručil žalobca súdu podanie z 30.12.2024 (č. l. 452). V ňom tvrdil, že pojednávania v danej trestnej
veci boli odročené po tom, čo sa obhajca žalobcu na pojednávania dostavil v dňoch 03.08.2015,
08.10.2015, 09.11.2015, 09.12.2015, 26.01.2018,. 18.09.2018, 04.12.2018. V prípade pojednávacích
dní 18.10.2019, 09.02.2023 a 24.10.2023 bol pojednávania odročené pre neodvodnené prieťahy, zmenu
senátu,akoajobštrukcieobhajkyneJUDr.Halahijovej.Súčasnepoukázalnaobsahpodaniadoručeného

trestnému súdu.

(i) Dokazovanie

14. Súd na návrh žalobcu vykonal dokazovanie týmito listinami, ktoré ako dôkazy navrhol vykonať:

osvedčenie o registrácii k DPH (č. l. 6, 421), technický preukaz k vozidlu 5A15756 (č. l. 7, 422-425),
žiadosť o náhradu škody z 09.10.2018 (č. l. 9-11), stanovisko ministerstva z 21.03.2019 (č. l. 12), faktúry
advokáta žalobcu (č. l. 77-84, 361-375), nález českého Ústavného súdu, sp. zn. II. ÚS 736/12 (č. l.
91-96), protokol o výsluchu svedka - žalobcu z 22.08.2012 (č. l. 104-110, 263-269, 435-441), protokol
o výsluchu obvineného z 08.03.2016 (č. l. 111-120, 280-289), výpisy z účtu advokáta žalobcu (č. l.

121-125, 127-131), príjmový pokladničný doklad z 26.04.2016 (č. l. 126), protokol o výsluchu svedka
I. z 22.08.2012 (č. l. 256-262), protokol o výsluchu obvinenej I. z 07.03.2016 (č. l. 270-279), odvolanie
H. H. I. (č. l. 290-299), odvolanie žalobcu (č. l. 300-308), uznesenie Krajského súdu v Bratislave,
sp. zn. 1To/20/2023 (č. l. 309-315), rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 2T/28/2017 (č.
l. 332-346), návrh na zastavenie trestného stíhania z 06.04.2024 (č. l. 359-360, 458-459, 465-466),

návrh na zastavenie trestného stíhania z 25.09.2024 (č. l. 391-394), vyhláška č. 177/1996 Sb. (č. l.
406-414), zmluva o poskytovaní právnych služieb z 30.01.2011 (č. l. 415-419), technický preukaz k
vozidlu 9AC4243 (č. l. 426-427), zápisnica o HP z 03.08.2015 (č. l. 455), zápisnica o HP z 08.10.2015
(č. l. 456), zápisnica o HP z 09.12.2015 (č. l. 457), zápisnica o HP z 18.09.2018 (č. l. 460), zápisnica
o HP z 04.12.2018 (č. l. 461), zápisnica o HP z 18.10.2019 (č. l. 462), zápisnica o HP z 09.02.2023 (č.

l. 463), zápisnica o HP z 24.10.2023 (č. l. 464). Súd na návrh žalovanej vykonal dokazovanie listinami,
ktoré ako dôkazy navrhla vykonať, a to: kurzové lístky (č. l. 148-151).

15. Strany navrhli vykonať dokazovanie pripojením spisu Okresného súdu Bratislava I (aktuálne
Mestského súdu Bratislava I) so sp. zn. B1-(6T)-5T/135/2009. Súd tento dôkaz nevykonal, pretože

uvedený súd tunajšiemu súdu odmietol spis zapožičať a súd preto nevedel dôkaz vykonať. Súčasne
však súd vychádzal aj z toho, že žalobca ako obvinený v danej veci má do daného spisu prístup, môže
doň nazrieť podľa § 69 Trestného poriadku a viaceré listiny súdu napokon predložil; nebol preto dôvod
predmetný spis pripájať. Súčasne súd neprihliadal na návrhy žalobcu na zabezpečenie ostatných listín
z trestného spisu, ktoré mohol zo spisu zabezpečiť nazretím a ponechával na súd, aby ich namiesto

neho zabezpečil.

16. Z takto vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav veci.

(ii) Zistený skutkový stav veci

17. Dňa 30.01.2011 uzatvoril žalobca ako klient a JUDr. Zdeněk Koschin, advokát so sídlom v Prahe
(ďalej len „advokát žalobcu“ alebo „obhajca žalobcu“), ktorý je zástupcom žalobcu aj v danej veci, ako
advokátom zmluvu o poskytovaní právnych služieb podľa českého práva, ktorou sa zaviazal advokát
pre klienta zariadiť za odplatu obhajobu v trestnej veci vedenej proti žalobcovi pred Okresným súdom

Bratislava I pre trestný čin úverového podvodu v spolupáchateľstve podľa § 30 a § 222 ods. 1 a 4
Trestného zákona, v súbehu s prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate
a úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky spolupáchateľstvom podľa § 20 a § 375 ods. 1
písm. a) Trestného zákona, ako aj v konaniach na túto trestnú vec nadväzujúcich, teda najmä v konanío riadnom a mimoriadnom opravnom prostriedku, prípadne o ústavnej sťažnosti (čl. I). Zmluva bola
uzatvorená od dátumu podpisu na dobu vyčerpania plnenia smerujúceho k skončeniu činnosti, pre ktorú
bola uzatvorená (čl. II). Strany sa dohodli na cene plnenia dohodou ako a) odmena za poskytovanie

právnych služieb podľa tejto zmluvy a b) paušálna náhrada hotových výdavkov a paušálnej náhrady za
premeškaný čas (čl. III). Uvedené je preukázané z tejto zmluvy z 30.01.2011 (č. l. 415-419).

18. Advokát žalobcu je registrovaný na DPH v Českej republike, čo je preukázané z osvedčenia
o registrácii z 08.02.1994 (č. l. 6, 421).

19. Z technického preukazu č. BG124785 (č. l. 7, 422-425) je preukázané, že advokát žalobcu je
vlastníkommotorovéhovozidlaregistrovanéhovČeskejrepublikesEČV:5A15756zn.ChryslerVoyager,
kombi, strieborná farba, r. v. 2005, zdvihový objem 2776 cm3.

20.Ztechnickéhopreukazuč.UM067695(č.l.426-427)jepreukázané,žeadvokátžalobcujevlastníkom

motorového vozidla registrovaného v Českej republike s EČV: 9AC4243 zn. Ford AC Kombi, Galaxy,
modrá farba, r. v. 2022, zdvihový objem 2488 cm3.

21. Zo zápisnice Okresného súdu Bratislava I o hlavnom pojednávaní z 03.08.2015 (č. l. 455) vo veci
vedenej pod sp. zn. 5T/135/2009 je preukázané, že pojednávanie začaté o 10:00 h bolo odročené na

neurčito pre neprítomnosť obžalovanej B. E. s tým, že na obžalovanú bude vydaný príkaz na zatknutie
a následne bude určený nový termín pojednávania. Pojednávania sa zúčastnil za žalobcu jeho obhajca.

22. Z faktúry advokáta žalobcu č. 2152227 z 31.08.2015 (č. l. 77, 374) je preukázané, že advokát žalobcu
vyúčtoval žalobcovi za poskytnutú obhajobu na pojednávaní konanom na Okresnom súde Bratislava

I dňa 03.08.2015 sumu 31.705 Kč. Uvedenú faktúru uhradil žalobca advokátovi dňa 15.09.2015, čo je
preukázané z výpisu z účtu advokáta (č. l. 121).

23. Zo zápisnice Okresného súdu Bratislava I o hlavnom pojednávaní z 08.10.2015 (č. l. 456) vo veci
vedenej pod sp. zn. 5T/135/2009 je preukázané, že pojednávanie začaté o 10:00 h bolo odročené na

09.11.2015 pre neprítomnosť obžalovaných D. a J., svedka poškodeného F., obhajcu C., zástupcov
poškodených B. a I.. Pojednávania sa zúčastnil za žalobcu jeho obhajca.

24. Z faktúry advokáta žalobcu č. 2152283 z 30.10.2015 (č. l. 78, 370) je preukázané, že advokát žalobcu
vyúčtoval žalobcovi za poskytnutú obhajobu na pojednávaní konanom na Okresnom súde Bratislava

I dňa 08.10.2015 sumu 31.587 Kč. Uvedenú faktúru uhradil žalobca advokátovi dňa 20.11.2015, čo je
preukázané z výpisu z účtu advokáta (č. l. 122).

25. Medzi stranami nebolo sporné, že hlavné pojednávanie konané na Okresnom súde Bratislava I dňa
09.11.2015 bolo odročené pre neprítomnosť obžalovaného J..

26. Z faktúry advokáta žalobcu č. 2152312 z 30.11.2015 (č. l. 79, 367) je preukázané, že advokát žalobcu
vyúčtoval žalobcovi za poskytnutú obhajobu v trestnej veci na Okresnom súde Bratislava I (bez bližšej
špecifikácie) dňa 09.11.2015 a za jednanie s klientmi 27.11.2015 sumu 37.576 Kč. Uvedenú faktúru
uhradil žalobca advokátovi dňa 17.12.2015, čo je preukázané z výpisu z účtu advokáta (č. l. 123).

27. Zo zápisnice Okresného súdu Bratislava I o hlavnom pojednávaní z 09.12.2015 (č. l. 457) vo veci
vedenej pod sp. zn. 5T/135/2009 je preukázané, že pojednávanie začaté o 09:00 h bolo odročené na
neurčito pre neprítomnosť obžalovaného J. s tým, že bude zistený a overený jeho pobyt a v prípade,
že nebude zistený nový pobyt, bude vydaný príkaz na zatknutie a následne bude určený nový termín.

Pojednávania sa zúčastnil za žalobcu jeho obhajca.

28. Z faktúry advokáta žalobcu č. 2152340 z 31.12.2015 (č. l. 80-81, 368) je preukázané, že advokát
žalobcu vyúčtoval žalobcovi za viaceré právne služby vykonané 3.12. a 9.12. sumu 72.633 Kč. V prípade
dňa 9.12. účtoval advokát žalobcovi obhajobu na okresnom súde v čase od 08:30 do 09:30 a tiež

odročený výsluch vykonaný v ten istý deň a k tomu prislúchajúce cestovné a stratu času. Časť tejto
faktúryvsume25.000Kčuhradilžalobcaadvokátovinaúčetadvokátadňa22.01.2016,čojepreukázané
z výpisu z účtu advokáta (č. l. 124). Časť tejto faktúry v sume 30.000 Kč uhradil žalobca advokátovi na
účet advokáta dňa 08.03.2016, čo je preukázané z výpisu z účtu advokáta (č. l. 125). Časť tejto faktúryv sume 15.000 Kč uhradil žalobca advokátovi v hotovosti dňa 26.04.2016, čo je preukázané z príjmového
dokladu (č. l. 126). Časť tejto faktúry v sume 2.633 Kč uhradil žalobca advokátovi na účet advokáta dňa
30.05.2016, čo je preukázané z výpisu z účtu advokáta (č. l. 127). Faktúru teda uhradil žalobca celú.

29. Z faktúry advokáta žalobcu č. 2182008 z 31.01.2018 (č. l. 82, 366) je preukázané, že advokát žalobcu
vyúčtoval žalobcovi za poskytnutú obhajobu na pojednávaní konanom na Okresnom súde Bratislava
I dňa 19.01. (týkajúce sa žalobcu a obžalovanej I.) a 26.01. (týkajúce sa žalobcu) sumu 58.022 Kč.
Uvedenú faktúru uhradil žalobca advokátovi dňa 01.02.2018, čo je preukázané z výpisu z účtu advokáta

(č. l. 128).

30. Z faktúry advokáta žalobcu č. 2182224 z 27.09.2018 (č. l. 83) je preukázané, že advokát žalobcu
vyúčtoval žalobcovi za poskytnutú obhajobu na pojednávaní konanom na Okresnom súde Bratislava
I dňa 18.09.2018 sumu 30.776 Kč. Uvedenú faktúru uhradil žalobca advokátovi dňa 05.10.2018, čo je
preukázané z výpisu z účtu advokáta (č. l. 129).

31. Zo zápisnice Okresného súdu Bratislava I o hlavnom pojednávaní z 18.09.2018 (č. l. 460) vo veci
vedenej pod sp. zn. 5T/135/2009 je preukázané, že pojednávanie začaté o 09:00 h bolo odročené na
termín 04.12.2017 z dôvodu, že súdu bolo dňa 17.09.2018 doručené písomné ospravedlnenie F. G.,
ktorá je obhajkyňou v danej trestnej veci, z dôvodu zahraničnej dovolenky. Pojednávania sa zúčastnil

za žalobcu jeho obhajca.

32. Z listu žalobcu z 09.10.2018 (č. l. 9-11) je preukázané, že týmto listom žalobca požiadal ministerstvo
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v sume 205.163 Kč.

33. Z faktúry advokáta žalobcu č. 2182247 z 31.10.2018 (č. l. 371) je preukázané, že advokát žalobcu
vyúčtoval žalobcovi za spracovanie žiadosti o konanie bez účasti a za prípravu a prevzatie zastúpenia
vo veci uplatnenia nárokov žalobcu na civilnom súde žalobcu sumu spolu 19.239 Kč.

34. Zo zápisnice Okresného súdu Bratislava I o hlavnom pojednávaní z 04.12.2018 (č. l. 461) vo veci

vedenej pod sp. zn. 5T/135/2009 je preukázané, že pojednávanie začaté o 09:00 h bolo odročené
na termín 30.04.2019 z dôvodu, že súdu bolo dňa 03.12.2018 doručené písomné ospravedlnenie
prísediaceho K. L. B. pre jeho pracovnú cestu v čase pojednávania, pričom o tejto skutočnosti boli
oboznámení telefonicky aj obhajcovia – ich účasť súd považuje za ospravedlnenú. Obhajca žalobcu na
pojednávaní nebol prítomný.

35. Z faktúry advokáta žalobcu č. 2182299 z 31.12.2018 (č. l. 84, 369) je preukázané, že advokát žalobcu
vyúčtoval žalobcovi za poskytnutú obhajobu na pojednávaní konanom na Okresnom súde Bratislava
I dňa 04.12.2018 sumu 26.434 Kč. Uvedenú faktúru uhradil žalobca advokátovi sčasti v sume 16.434 Kč
dňa 18.01.2019, čo je preukázané z výpisu z účtu advokáta (č. l. 130). Uvedenú faktúru uhradil žalobca

sčasti v sume 10.000 Kč advokátovi dňa 24.01.2019, čo je preukázané z výpisu z účtu advokáta (č. l.
131).

36. Z listu ministerstva z 21.03.2019, č. k. 34387/2019/141 (č. l. 12) je preukázané, že žalovaná odmietla
plniť žalobcovi uplatnený nárok.

37. Zo zápisnice Okresného súdu Bratislava I o hlavnom pojednávaní z 18.10.2019 (č. l. 462) vo veci
vedenej pod sp. zn. 5T/135/2009 je preukázané, že pojednávanie začaté o 09:00 h bolo odročené na
termín 31.01.2020. Tomu predchádzalo, že obhajkyňa G. uviedla, že sa ospravedlňuje, ale domnievala
sa, že jej klient obžalovaný D., ktorý nebol prítomný, dal súhlas, aby sa pojednávanie uskutočnilo v jeho

neprítomnosti s tým, že je to jej chyba a do ďalšieho pojednávania zabezpečí buď jeho účasť alebo
doloží od neho súhlas, aby sa konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Pojednávania sa zúčastnil za
žalobcu jeho obhajca.

38. Z faktúry advokáta žalobcu č. 2192203 z 31.10.2019 (č. l. 372) je preukázané, že advokát žalobcu

vyúčtoval žalobcovi za viaceré úkony právnej služby v októbri 2019 (18.10. obhajoba v trestnej veci
pred Okresným súdom Bratislava I, 21.10. súhlas so zriadením sídla spoločnosti, 21.10. výzva F. G.,
21.10. žiadosť s konaním v neprítomnosti, 22.10. súhlas so zriadením sídla pre spoločnosť) celkom
sumu 46.858 Kč.39. Žalobca uhradil advokátovi dňa 30.12.2022 zálohu na právne služby sumu 4.049,98 Kč, čo je
preukázané z faktúry k prijatej platbe č. 3222006 z 30.12.2022 (č. l. 361).

40. Žalobca uhradil advokátovi dňa 17.01.2023 zálohu na právne služby sumu 3.993 Kč, čo je
preukázané z faktúry k prijatej platbe č. 3232001 zo 17.01.2023 (č. l. 362).

41. Žalobca uhradil advokátovi dňa 26.01.2023 zálohu na právne služby sumu 3.993 Kč, čo je

preukázané z faktúry k prijatej platbe č. 3232002 z 26.01.2023 (č. l. 363).

42. Žalobca uhradil advokátovi dňa 01.02.2023 zálohu na právne služby sumu 12.135 Kč, čo je
preukázané z faktúry k prijatej platbe č. 3232003 z 01.02.2023 (č. l. 364).

43. Žalobca uhradil advokátovi dňa 08.02.2023 zálohu na právne služby sumu 7.438,02 Kč, čo je

preukázané z faktúry k prijatej platbe č. 3232004 z 08.02.2023 (č. l. 365).

44. Zo zápisnice Okresného súdu Bratislava I o hlavnom pojednávaní z 09.02.2023 (č. l. 463) vo veci
vedenej pod sp. zn. 5T/135/2009 je preukázané, že pojednávanie začaté o 09:15 h bolo odročené na
termín 24.10.2023 z dôvodu neprítomnosti obžalovaného J.. Súčasne došlo k zmene zloženia senátu,

s ktorou obžalovaný M. N. nesúhlasil. Pojednávania sa zúčastnil za žalobcu jeho obhajca.

45. Z faktúry advokáta žalobcu č. 2232028 z 13.02.2023 (č. l. 375) je preukázané, že advokát žalobcu
vyúčtoval žalobcovi za poskytnutú obhajobu na pojednávaní konanom na Okresnom súde Bratislava
I dňa 09.02.2023 sumu spolu 25.252,75 Kč bez DPH, ktorú zúčtoval s prijatými platbami (ods. 39, 40,

41, 42 a 43 vyššie).

46. Zo zápisnice Okresného súdu Bratislava I o hlavnom pojednávaní z 24.10.2023 (č. l. 464) vo veci
vedenej pod sp. zn. 5T/135/2009 je preukázané, že pojednávanie začaté o 09:00 h bolo odročené na
termín 16.02.2024 pre neprítomnosť obžalovaných. Pojednávania sa zúčastnil za žalobcu jeho obhajca.

47. Z faktúry advokáta žalobcu č. 2232190 z 31.10.2023 (č. l. 373) je preukázané, že advokát žalobcu
vyúčtoval žalobcovi za poskytnutú obhajobu na pojednávaní konanom na Okresnom súde Bratislava
I dňa 24.10.2023 a právny rozbor v súvislosti s oznámeniami súdu sumu celkom 39.557 Kč.

48. Z podania žalobcu označeného ako návrh na zastavenie trestného stíhania, doručeného Mestskému
súdu Bratislava I k sp. zn. 5T/135/2009, zo dňa 06.04.2024 (č. l. 359-360, 458-459, 465-466) je
preukázané, že žalobca požiadal o zastavenie trestného stíhania.

49. Z podania žalobcu, ktorého súčasťou je aj návrh na zastavenie trestného stíhania, doručeného

Mestskému súdu Bratislava I k sp. zn. 5T/135/2009, zo dňa 25.09.2024 (č. l. 391-394) je preukázané,
že žalobca opakovane požiadal o zastavenie trestného stíhania.

50. Z ostatných dôkazov nezistil súd žiadne iné, pre rozhodnutie významné skutočnosti. Takto zistený
skutkový stav veci (ods. 17-49) súd po právnej stránke posúdil nasledovne.

(iii) Relevantná právna úprava

51. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto

konaní oprávnený riešiť.

52. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

53. Podľa § 15 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 97/1963 Zb.“) nároky na náhradu škody, ak nejde o porušeniepovinnosti vyplývajúcej zo zmlúv a iných právnych úkonov, sa spravujú právom miesta, kde škoda
vznikla, alebo miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.

54. Podľa § 37b písm. a) zákona č. 97/1963 Zb. právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach
nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na
náhradu škody, došlo alebo by mohlo dôjsť na území Slovenskej republiky.

55. Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve

pre mimozmluvné záväzky (Rím II) v platnom znení (ďalej len „nariadenie Rím II“) toto nariadenie sa
uplatní na mimozmluvné záväzky v občianskych a obchodných veciach v situáciách, v ktorých dochádza
k stretu rôznych právnych poriadkov. Neuplatní sa najmä na daňové, colné alebo správne veci ani na
zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone verejnej moci (acta iure imperii).

56. Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1215/2012 o právomoci

a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v platnom znení (ďalej len
„nariadenie Brusel I bis“) toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu
na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na
zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).

57. Podľa § 554 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Trestný poriadok“), ak obvinený, svedok alebo iná osoba, ktorá bola o úkone riadne
upovedomená alebo na úkon predvolaná, bezdôvodnou neúčasťou spôsobí, že úkon sa v prípravnom
konaní nemohol vykonať alebo hlavné pojednávanie alebo verejné zasadanie sa muselo odročiť, je
povinný uhradiť náklady spojené s opakovaním úkonu alebo s novým hlavným pojednávaním alebo

verejným zasadnutím, ako aj náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá sa na úkone zúčastnila, ak nemá nárok
na náhradu nákladov štátom. O tom musia byť obvinený, svedok a ostatné osoby poučení.

58. Podľa § 554 ods. 2 Trestného poriadku o výške náhrady podľa odseku 1 rozhodne orgán činný v
trestnom konaní alebo súd, ktorého úkon bol zmarený alebo ktorý vykonal konanie na základe vedome

nepravdivého oznámenia. V prípravnom konaní takým rozhodnutím môže prokurátor poveriť asistenta
prokurátora. V konaní pred súdom rozhodne predseda senátu alebo ním poverený vyšší súdny úradník.

59. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.

z.“) tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci.

60. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. na účely tohto zákona výkon verejnej moci je
rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a

povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.

61. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci … nesprávnym úradným postupom.

62. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

63. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadostipoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

64. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

65. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

66. Túto právnu úpravu (ods. 51-65) súd aplikoval na zistený skutkový stav veci nasledovne.

(iv) Aplikácia relevantnej právnej úpravy na zistený skutkový stav veci

(a) Právomoc súdu a rozhodné právo

67. V konaní je cudzí prvok, pretože žalobca žije v Českej republike, kde má obvyklý pobyt a žalovaná
je štátom, sídlo má teda v Slovenskej republike. Pre takéto prípade by sa za iných okolností uplatnili

pravidlá určenia právomoci podľa nariadenia Brusel I bis, no v prípade daného sporu ide o vyvodenie
zodpovednosti štátu pri výkone štátnej moci (acta iure imperii), čo v zmysle čl. 1 ods. 1 nariadenia Brusel
I bis vylučuje pôsobnosť tohto nariadenia. Na posúdenie právomoci súdu preto treba uplatniť § 37b písm.
a) zákona č. 97/1963 Zb. tak, že tunajší súd má právomoc vo veci konať. Dôvodom je, že ide o uplatnenie
nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, pričom ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok

na náhradu škody (nesprávny úradný postup) došlo na území Slovenskej republiky, pretože Okresný
súd Bratislava I, resp. aktuálne Mestský súd Bratislava I má sídlo na území Slovenskej republiky.

68. Žalobca tvrdil, že právny vzťah medzi stranami sa spravuje českým právom, pričom žalovaná
namietala, že sa spravuje právom slovenským. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu. V zmysle

čl. 1 ods. 1 nariadenia Rím II nie je na danú vec uplatniteľná pôsobnosť tohto nariadenia, pretože ide
o vyvodzovanie zodpovednosti štátu za konanie pri výkone verejnej moci (acta iure imperii). V takom
prípade je potrebné aplikovať § 15 zákona č. 97/1963 Zb., v zmysle ktorého je rozhodným právom právo
Slovenskej republiky, pretože ide o právo miesta, kde došlo k namietanému nesprávnemu úradnému
postupu, ktorý zakladá nárok na náhradu škody.

(b) Návrh na prerušenie konania

69. Žalobca navrhol prerušiť konanie do skončenia trestného konania vedeného proti žalobcovi ako
obžalovanému pod sp. zn. B1-6T-5T/135/2009. Súd nezistil dôvody pre prerušenie konania. V trestnom

konaní proti žalobcovi sa neriešia žiadne otázky, ktoré by v tomto konaní nebol tunajší civilný súd
oprávnený riešiť. Súd v danom konaní rieši splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti žalovaného
štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a na posúdenie týchto otázok nemá vplyv prípadný
výsledok trestného konania proti žalobcovi, pretože namietaný nesprávny úradný postup sa týka
jednotlivých hlavných pojednávaní, ktoré už prebehli. Súčasne nebol dôvod pre to, aby fakultatívne

prerušil dané konanie, pretože na výsledok tohto konania by nemal žiaden vplyv výsledok trestného
konania (bez ohľadu na to, či by bol žalobca oslobodený, odsúdený alebo by bolo trestné stíhanie
zastavené). Takým dôvodom nie je ani to, že ujma žalobcu bude narastať. Žalobca totiž môže prípadnú
ujmu, ktorá mu vznikne v budúcnosti uplatniť v samostatnom konaní proti žalovanej alebo inému
subjektu. V žiadnom prípade neprichádzal do úvahy návrh na prerušenie tohto konania na neurčito, čo

podľa súdu ani nie je možné. Súd teda nezistil dôvod pre prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm.
a) alebo § 164 CSP a návrh zamietol vo výroku \* MERGEFORMAT I.

(c) Meritum veci70. Dokazovaním bolo zistené, že žalobca časť žalovaného nároku predbežne prerokoval
s ministerstvom v rozsahu sumy 205.163 Kč (ods. 32), čím splnil predpoklad podľa § 15 ods. 1 zákona

č. 514/2003 Z. z. Ministerstvo odmietlo za žalovanú plniť. Žalovaná namietala, že rozšírenú časť žaloby
žalobca neprerokoval s poukazom na § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. Rozšírenú žalobu doručil
žalobca súdu dňa 07.11.2023 (č. l. 218) a žalovanej bolo toto podanie doručené dňa 08.02.2024, pričom
medzi týmto dátumom a dňom rozhodnutia súdu uplynula lehota presahujúca 6 mesiacov podľa § 16
ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. Vzhľadom na to je potrebné nárok aj v tejto rozšírenej časti považovať

za prerokovaný, keďže na pojednávaní žalovaná odmietla žalovaný nárok plniť v celom rozsahu.
Zamietnutie žaloby vo vzťahu k formálne neprerokovanej žiadosti by bolo dôvodné len, ak by neuplynula
lehota 6 mesiacov podľa citovaného ustanovenia alebo by si ministerstvo vyhradilo právo vybaviť
žiadosť (t. j. predsúdne plnenie by prichádzalo do úvahy), no nie v situácii, kedy ministerstvo výslovne
žalovaný nárok odmietlo v celom rozsahu. Zmyslom predbežného prerokovania totiž je neformálne
predísť súdnemu sporu a umožniť štátu preveriť dôvodnosť nároku pred súdnym konaním a umožniť

tak štátu dobrovoľné plnenie bez potreby podať žalobu. Účelom tejto právnej úpravy nie je vytvárať
formálne prekážky pre úspech strany v spore k nárokom titulom zodpovednosti štátu za škodu. Súd sa
preto zaoberal ďalej vecou samou.

71. Podmienkou vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je, aby došlo: po prvé, k

nesprávnemu úradnému postupu, po druhé, k vzniku škody (skutočná škoda alebo ušlý zisk), a po tretie,
medzi uvedenými prvými predpokladmi musí byť príčinná súvislosť. Existenciu týchto predpokladov
žalobca nepreukázal.

72. Podľa ustálenej súdnej praxe v spore o náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci je civilný

súd oprávnený prejudiciálne vyriešiť otázku, či v žalobe uvedený úradný postup orgánu verejnej moci
je nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. (R 2/2021,
uznesenie NS SR z 23.06.2020, sp. zn. 3 Cdo 127/2018).

73. V prípade prvej podmienky, nesprávneho úradného postupu, zákon nedefinuje samotný pojem

„nesprávny úradný postup“. Z obsahu tohto pojmu vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho ktorého
prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého orgánu verejnej moci, ak
pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi
pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších

podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého
postup štátneho orgánu smeruje (porov. rozsudky NS SR z 30.06.2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009, resp.
z 31.05.2011, sp. zn. 6 Cdo 115/2010).

74. Súd preto v zmysle uvedených záverov súdnej praxe skúmal, či žalobca preukázal v činnosti

Okresného súdu Bratislava I (aktuálne Mestského súdu Bratislava I) v trestnej veci vedenej pod sp. zn.
B1-5C/135/2009 nesprávny úradný postup.

75. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že hlavné pojednávania konané v trestnej veci vedenej
na Okresnom súde Bratislava I (aktuálne Mestskom súde Bratislava I) pod sp. zn. B1-5C/135/2009

dňa 03.08.2015, 08.10.2015, 09.11.2015, 09.12.2015, 09.02.2023 a 24.10.2023 boli odročené pre
neprítomnosť niektorého z obžalovaných (ods. \* B. XX, \* B. 23, \* MERGEFORMAT 25, \*
MERGEFORMAT 27, 44 a 46 vyššie). Dokazovaním nebolo zistené, že by konajúci senát Okresného
súdu Bratislava I mal k dispozícii informáciu o tom, že obžalovaní sa v tieto dni na pojednávanie
nedostavia. Žalobca nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorý by smeroval k preukázaniu skutočnosti,

ktorýbyznalosťdôvodovneprítomnostiobžalovanýchnapojednávaníbolsenátuznámypredvykonaním
pojednávaní. Súd preto nezistil v prípade týchto hlavných pojednávaní žiaden nesprávny úradný postup
konajúcehosúdu.Niejepovinnosťousúduzabezpečiťobžalovanýchnapojednávanie,aleobžalovaných
na pojednávanie predvolať, čo súd urobil a tak učinil zadosť svojej povinnosti podľa § 247 ods. 1
Trestného poriadku predvolať obžalovaného tak, aby mal aspoň päť pracovných dní na prípravu na

pojednávanie. Navyše v prípade hlavného pojednávania dňa 09.02.2023 došlo aj k zmene zloženia
senátu, pričom žalobcov spoluobžalovaný M. N. vyhlásil, že nesúhlasí so zmenou senátu, čo je okolnosť,
ktorú súd nemohol predvídať a bez ďalšieho automaticky rušiť termín pojednávania. Súčasne nebolo
preukázané, kedy došlo k tejto zmene zloženie senátu a že bolo možné vykonať skôr úkony smerujúce kzisteniu, či obžalovaní so zmenou zloženia senátu súhlasia alebo bude potrebné vykonať postup podľa
§ 277a Trestného poriadku.

76. V prípade hlavného pojednávania zo dňa 26.01.2018 nebol preukázaný priebeh tohto pojednávania
a žalobca k priebehu pojednávania dôkazy neprodukoval. Sám žalobca v podaní na č. l. 73 a 453
poukazoval na to, že sa k dôvodom odročenia nevie vyjadriť a žiadal, aby súd zabezpečil predmetné
zápisnice. Súd neprihliadol na návrh na pripojenie spisu z trestnej veci, nakoľko žalobca je obžalovaným
a má možnosť do spisu nazrieť podľa § 69 Trestného poriadku a príslušné listiny preukazujúce dôvody

odročenia zabezpečiť, na čo bol upozornený cestou právneho zástupcu na pojednávaní v predbežnom
právnom posúdení veci (č. l. 449) a ani tak ich nezabezpečil.

77. V prípade hlavného pojednávania konaného dňa 18.09.2018 bolo preukázané (ods. 31 vyššie),
že toto bolo odročené pre neprítomnosť obhajkyne G., ktorá deň pred pojednávaním doručila súdu
ospravedlnenie pre zahraničnú dovolenku. Nebolo preukázané, kedy presne bolo toto ospravedlnenie

doručené súdu a či by okamih doručenia a prípadná včasná reakcia predsedu senátu umožnila zabrániť
nástupcu obhajcovi žalobcu na cestu na pojednávanie. Platí to o to viac, že sám žalobca uviedol, že
jeho obhajca štandardne nastupoval na cestu na pojednávanie už deň pred pojednávaním. Nebolo teda
preukázané, že by žalobcovi nevznikli výdavky s účasťou obhajcu, ak by bolo oznámenie o zrušení
termínu odoslané deň pred zmareným pojednávaním.

78. V prípade hlavného pojednávania konaného dňa 04.12.2018 bolo preukázané (ods. 34 vyššie),
že ospravedlnenie prísediaceho, pre neprítomnosť ktorého bolo pojednávanie odročené, bolo súdu
doručenédňa03.12.2018.Nebolopreukázané,kedypresnebolototoospravedlneniedoručenésúduači
by okamih doručenia a prípadná včasná reakcia predsedu senátu umožnila zabrániť nástupcu obhajcovi

žalobcu na cestu na pojednávanie. Opäť súd poukazuje na to, že sám žalobca uviedol, že jeho obhajca
štandardne nastupoval na cestu na pojednávanie už deň pred pojednávaním. Nebolo teda preukázané,
že by žalobcovi nevznikli výdavky s účasťou obhajcu, ak by bolo oznámenie o zrušení termínu odoslané
už v rámci dňa pred zmareným pojednávaním.

79. V prípade hlavného pojednávania konaného dňa 18.10.2019 bolo preukázané (ods. 37 vyššie),
že toto bolo odročené pre neprítomnosť obhajkyne G., ktorá sa domnievala, že jej klient dal súhlas
na konanie v jeho neprítomnosti, čo sa nestalo. Túto skutočnosť oznámila táto obhajkyňa až na
pojednávaní, čo je preukázané z obsahu zápisnice. Súd preto nemal možnosť vykonať úkony smerujúce
k zrušeniu termínu pojednávania, keďže sa uvedené dozvedel až na tomto hlavnom pojednávaní.

80. V súhrnnej skratke, v prípade hlavných pojednávaní konaných na Okresnom súde Bratislava I
dňa03.08.2015,08.10.2015,09.11.2015,09.12.2015,26.01.2018,18.09.2018,04.12.2018,18.10.2019,
09.02.2023 a 24.10.2023 súd nezistil v činnosti konajúceho trestného súdu žiaden nesprávny úradný
postup. To vylučuje potrebu skúmať ostatné dve zákonné podmienky, pretože ak nie je preukázaná

jediná z podmienok zodpovednosti štátu za škodu, je vylúčený vznik zodpovednosti štátu bez ďalšieho.

81. Súd však považuje za potrebné poukázať na dôvažok na to, že vznik zodpovednosti žalovanej za
škodu by bol – aj v prípade existencie nesprávneho úradného postupu – vylúčený s ohľadom na závery
dokazovania pre predčasnosť žaloby.

82.Vprípadedruhejpodmienkysatotižskutočnouškodoupodľasúdnejpraxerozumieujmaspočívajúca
v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné
vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (uznesenie NS SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008,
z 21.12.2009).

83. Súdna prax, ktorej závery sú použiteľné aj na nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z., dospela
k záveru, že „náhrada škody nepatrí poškodenému, ak sa už škoda napravila z iných v zákone
uvedených dôvodov (…). Vo všeobecnosti nemožno vylúčiť, že z hľadiska posudzovania tejto
zodpovednosti môže nadobúdať na právnom význame aj iné konanie poškodeného; v zásade platí,

že v rozsahu, v ktorom bola škoda spôsobená poškodeným, nie je daná zodpovednosť škodcu.
Pretože súd nie je viazaný právnou kvalifikáciu ale len skutkovým vymedzením v žalobe, musí si
vyriešiť aj prípadnú konkurenciu (súbehu) právnych nárokov a s pomedzi viacerých vybrať správnu
právnu normu. Nemožno tiež vylúčiť, že obnovenie narušenej majetkovej rovnováhy bude možnédosiahnuť prostredníctvom viacerých procesných i hmotnoprávnych inštitútov súkromného práva (napr.
tiežbezdôvodnýmobohatením§451OZ,náhradouškody,možnosťoupodaniaexcindančnejžaloby§55
Exekučnéhoporiadkuapodobne).Tomumusízodpovedaťajzdôvodnenierozhodnejprávnejkvalifikácie

spôsobureparáciemajetkovejnerovnováhy.Ksúbehunárokovzaznamenalajudikatúraviaceronázorov,
medzi inými tiež ten, že právo na náhradu škody vôbec nevznikne, kým poškodený má možnosť žiadať
najprv vydanie bezdôvodného obohatenia, a to až do uplynutia premlčacej doby pre jeho vydanie, a že
splatnosť pohľadávky z titulu náhrady škody nastane až rozhodnutím súdu vo veci samej (viď Zborník
IV, str. 423, NS SR sp. zn. 4 Cz 110/84 zo 16. apríla 1985, tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4 Cdo 199/2005)“ (uznesenie NS SR z 27.09.2012, sp. zn. 7 M Cdo 16/2011).

84. Náhrada škody z výkonu verejnej moci proti štátu (jeho prípadná zodpovednosť) nemá povahu
všeobecného inštitútu, ktorý by ako jediný reparoval všetky potenciálne škody vzniknuté poškodenému
subjektu. Nemožno preto pripustiť, aby sa poškodení domáhali náhrady škody priamo proti štátu
bez toho, aby sa aspoň pokúsili vymôcť svoje nároky od toho, kto sa na ich úkor, a to prípadne aj

za pričinenia štátu, bezdôvodne obohatil. Vznik škody je poškodený povinný preukázať, a v tomto
ohľade nie je postačujúce len tvrdenie žalobcu, že sa na primárnom dlžníkovi ničoho nedomôže (napr.
rozsudok NS SR z 28.05.2020, sp. zn. 6Cdo/184/2018; tiež napr. rozsudok NS SR z 15.07.2021, sp.
zn. 5Cdo/181/2019).

85. Uvedené možno zhrnúť, že vo vzťahu k nárokom titulom zodpovednosti štátu za škodu podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. sa uplatňuje zásada subsidiarity. Otázka konkurencie nároku na náhradu škody
voči štátu s inými nárokmi nájsť svoj odraz v hmotnoprávnom posúdení veci samej (napr. uznesenie
Krajského súdu v Bratislave z 29.09.2023, sp. zn. 3Co/49/2023).

86. V tomto kontexte súd poukazuje na to, že priamo z právnej úpravy ustanovenia § 554 ods. 1
Trestného poriadku vyplýva možnosť domáhať sa úhrady nákladov, ktoré vznikli osobe, ktorá sa na
úkone zúčastnila, ak nemá nárok na náhradu nákladov štátom. Túto možnosť má preto aj žalobca voči
ostatným spoluobžalovaným, svedkovi, či inej osobe, ktorá bezdôvodnou neúčasťou spôsobila, že sa
hlavnépojednávaniemuseloodročiť.Otomtonárokuvzmysle§554ods.2Trestnéhoporiadkuvprípade

štádia trestného konania v konaní pred súdom rozhoduje súd. Až v prípade, že by žalobca preukázal, že
sa nedomohol svojho nároku by mohla (v prípade, že by bol preukázaný nesprávny úradný postup) byť
založená zodpovednosť žalovanej za škodu, nie však skôr. Opačný výklad by bol v rozpore so zásadou
subsidiarity, ktorá sa uplatňuje pri posudzovaní nárokov podľa zákona č. 514/2003 Z. z., čo vyplýva
z citovanej súdnej praxe, kedy sa poškodený musí pokúsiť domôcť svojich nárokov na to určenými

a dostupnými prostriedkami nápravy práva a až takpovediac ako „posledná voľba“ prichádza do úvahy
uplatňovanie nárokov podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

87. Nie je preto dôvodné, aby súd skúmal, či došlo k vzniku škody u žalobcu vynaložením predmetných
nákladov na trovy obhajoby, resp. či táto bola vykonaná účelne. K tomu súd dodáva, že v prípade faktúr

č. 2182247 z 31.10.2018 na sumu 19.239 Kč, č. 2192203 z 31.10.2019 na sumu 46.858 Kč a č. 2232190
z 31.10.2023 na sumu 39.557 Kč (vyššie v ods. 33, 38 a 47) však žalobca nepreukázal ani to, že ich
obhajcovi uhradil. Pre nepreukázanie prvých dvoch zákonných podmienok je nadbytočné skúmať aj
existenciu príčinnej súvislosti.

88. V skratke, žalobca neuniesol dôkazné bremeno k preukázaniu podmienok pre to, aby bola
založená zodpovednosť žalovanej za namietaný nesprávny úradný postup. Súd preto vo výroku \*
MERGEFORMAT I. zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu.

(v) Trovy konania

89. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

90. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

91. Žalovaná bola v spore v celom rozsahu úspešná, žalovanej by preto v súlade so zásadou úspechu §
255 ods. 1 CSP patrila náhrada trov konania v rozsahu 100%. Vzhľadom na to, že zo spisu vyplýva, že
žalovanej žiadne trovy nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov CSP súd podľa § 262 ods. 1 CSPpriamo vo výroku \* MERGEFORMAT III. rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva
(R 72/2018, uznesenie NS SR z 28.02.2018, sp. zn. 7 Cdo 14/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane
uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho
sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.