Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-14S/128/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200280
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200280.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M. a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX E., proti žalovanej: Krajská prokuratúra
v Trnave (predtým Krajská prokuratúra Trnava), so sídlom Dolné Bašty 1, 917 44 Trnava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. Ei 10/22/2200 - 2 zo dňa 28.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Krajskej prokuratúry v Trnave č. Ei 10/22/2200 - 2
zo dňa 28.07.2022 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca žiadosťou doručenou Okresnej prokuratúre Galanta dňa 29.06.2022 požiadal o sprístupnenie
informácie týkajúcej sa sprístupnenia celého obsahu dozorového spisu Okresnej prokuratúry Galanta
sp. zn. 1 Pv 752/15/2202, a to v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o slobode informácií“). Požadované informácie žalobca žiadal sprístupniť v elektronickej
podobe zaslaním na svoju adresu elektronickej pošty alebo do svojej elektronickej schránky.

2. Okresná prokuratúra Galanta rozhodnutím č. Ei 7/22/2202-2 zo dňa 06.07.2022 (ďalej aj len
„prvostupňové rozhodnutie“) nevyhovela žiadosti žalobcu o sprístupnenie celého obsahu dozorového
spisu sp. zn. 1 Pv 752/15/2202.

3. Okresná prokuratúra Galanta v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedla, že z § 11 ods. 1
písm. d) zákona o slobode informácií vyplýva, že zo sprístupnenia sú vylúčené informácie týkajúce
sa rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní. Obmedzenie prístupu k informáciám
o rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní sa v zmysle uvedeného ustanovenia
nevzťahuje na informáciu, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, pričom zákonodarca
prostredníctvom poznámky pod čiarou odkazuje okrem iného aj na § 55m ods. 5 zákona č. 153/2001 Z.
z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o prokuratúre“). Všetky prokuratúry

teda sprístupňujú na základe žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám právoplatné
uznesenia prokurátora a obžalobný návrh (ak nie sú dané závažné dôvody odmietnutia sprístupnenia
tohto uznesenia a obžalobného návrhu ustanovené v § 55m ods. 6 zákona o prokuratúre). So zreteľom
na skutočnosť, že v predmetnej trestnej veci, v ktorej žalobca požadoval sprístupnenie celého obsahudozorového spisu, bol žalobca obvineným a neskôr obžalovaným, právoplatné uznesenia prokurátora
a obžalobný návrh mu boli doručené, a preto Okresná prokuratúra Galanta považovala túto povinnosť
voči nemu za splnenú.

4. Vo vzťahu k ostatnému obsahu dozorového spisu sp. zn. 1 Pv 752/15/2202, vynímajúc právoplatné
uznesenia prokurátora a obžalobný návrh, Okresná prokuratúra Galanta v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia konštatovala, že každý dozorový spis je vnútornou pracovnou pomôckou, pričom ide
o súbor všetkých registratúrnych záznamov pochádzajúcich z činnosti prokuratúry a všetkých zásielok

doručených prokuratúre. Okrem dozorového prokurátora, ktorý vedie dozorový spis v konkrétnej trestnej
veci, má možnosť oboznámiť sa s jeho obsahom, aj to nie vo forme sprístupnenia, ale len vo forme
nazretia do spisu, s poukazom na § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre, iba jeho nadriadený prokurátor
alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor.

5. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené elektronicky dňa 06.07.2022, a to bez

elektronickej autorizácie, čo považoval žalobca za nezákonný postup a podal odvolanie proti fiktívnemu
rozhodnutiu zo dňa 11.07.2022 navrhujúc jeho zrušenie.

6. Žalovaná rozhodnutím č. Ei 10/22/2200 - 2 zo dňa 28.07.2022 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“)
zamietla odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a toto rozhodnutie potvrdila.

7. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že informáciou v zmysle zákona
o slobodnom prístupe k informáciám nie je aj poskytnutie rôznych listinných dokumentov, ktoré tvoria
súčasť dozorového spisu a boli do tohto spisu zaevidované na základe výkonu zákonom vymedzených
oprávnení prokurátora. Všetky písomnosti tvoria obsah dozorového spisu prokurátora, do ktorého sú

oprávnené nazerať subjekty vymedzené v § 55 zákona o prokuratúre, medzi ktoré ale žalobca nepatrí.
Vzhľadom na obsah a podstatu je žalobcom požadovaný materiál potrebné uplatniť previazanosť medzi
§ 11 ods. 1 písm. h) s § 55 zákona o prokuratúre v kontexte podstaty a zmyslu požadovanej informácie
a z toho plynúcej zákonnej možnosti jej sprístupnenia.

8. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež konštatovala, že zmyslom zákona o slobode
informácií je zabezpečiť kontrolu vlastnej rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci a z obsahu
predmetného zákona nemožno nijako vyvodiť, že informáciou je aj poskytovanie rôznych dokumentov,
materiáluzískanéhovýkonomoprávneníprokurátorapodľazákonaoprokuratúreaopatreníprokurátora,
ktoré sú súhrnom množstva údajov požívajúcich rôznu ochranu tretím osobám, ktorých sa ani

nedotýkajú. Prvostupňové rozhodnutie podľa žalovanej obsahuje všetky náležitosti, výrok obsahuje
uvedenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo a presnú citáciu žiadosti, o ktorej sa
rozhodovalo. Pokiaľ ide o odôvodnenie, v ňom Okresná prokuratúra Galanta zhodnotila jednak právny,
a jednak skutkový stav, paragrafové znenie aplikovaných zákonov, a to k výroku vydaného rozhodnutia.
Z obsahu spisu povinnej osoby nevyplýva žiadna skutočnosť, že by nepostupovala správne, že by

náležite nezisťovala skutočnosti podstatné pre vybavenie predmetnej žiadosti a že by svojím postupom
porušilaÚstavuSlovenskejrepubliky(ďalejajlen„ÚstavaSR“)azákonomoslobodeinformáciízaručené
právo na informácie.

II.

Žaloba

9. Včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 29.09.2022, sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie
konanie. Žalobca zároveň žiadal uložiť žalovanej povinnosť sprístupniť mu požadované informácie

v celom rozsahu ako aj povinnosť nahradiť mu trovy konania.

10. Poukázal na to, že Okresná prokuratúra Galanta síce vo veci jeho žiadosti vydala prvostupňové
rozhodnutie, tento dokument však žalobcovi doručila iba elektronickou poštou bez elektronickej
autorizácie dňa 06.07.2022. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií musí povinná osoba v

prípade nesprístupnenia informácie vydať písomné rozhodnutie. Vydať elektronické rozhodnutie bez
elektronickej autorizácie a doručovať ho iba elektronickou poštou je nezákonným postupom. Zákon o
slobode informácií umožňuje elektronickou poštou podať iba žiadosť o informácie a následne informácie
sprístupniť. Na doručovanie rozhodnutí sa však už v plnom rozsahu vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb.správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“), ktorý v § 47 ods.
5 jasne upravuje, akým spôsobom má byť vyhotovené rozhodnutie v elektronickej forme a musí sa
vždy doručiť do vlastných rúk (§ 24 správneho poriadku). Túto požiadavku obyčajný sken doručovaný

elektronickou poštou nespĺňa. Už v žiadosti pritom žalobca uviedol, že žiada všetky rozhodnutia a iné
procesné písomnosti správneho orgánu zasielať do dátovej schránky.

11. De iure teda nebolo vydané zamietavé rozhodnutie (§ 18 ods. 2 zákona o slobode informácií),
ani nebola informácia sprístupnená. Márnym uplynutím zákonnej lehoty na vybavenie žiadosti dňa

11.07.2022 tak vzniklo podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií fiktívne zamietavé rozhodnutie,
s fikciou doručenia dňa 14.07.2022. Žalobca preto podal dňa 18.07.2022 odvolanie proti fiktívnemu
rozhodnutiu Okresnej prokuratúry Galanta, ktoré vzniklo dňa 11.07.2022.

12. Napriek tomu žalovaná de iure neexistujúce prvostupňové rozhodnutie napadnutým rozhodnutím,
ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 11.08.2022, potvrdila, pričom posudzovala jeho vecnú správnosť, s

ktorou sa stotožnila. K procesnej stránke namietanej žalobcom v odvolaní sa žalovaná ani len náznakom
nevyjadrila, čím porušila procesné právo žalobcu na riadne odôvodnenie. V tejto súvislosti žalobca
citoval rozhodnutie sp. zn. Rs 37/2003 a tiež právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
prezentovaný v rozsudkoch sp. zn. 4 Sži 1/2010 zo dňa 15.03.2011 a sp. zn. 1 Sž-KS 125/2005 zo dňa
30.01.2007.

13. Napadnuté rozhodnutie žalovanej považoval žalobca aj za vecne nesprávne. Právna úprava
nazerania do prokurátorských spisov podľa § 55 zákona o prokuratúre totiž nijako nevylučuje
sprístupňovanie informácií v režime zákona o slobode informácií. Žalovaná ignorovala ústavnoprávny
aspektprávanainformácie,ktoréjegarantovanévčl.26ÚstavySR,najmäpodmienkyjehoobmedzenia,

ako ich určuje čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, na ktorý bola žalovaná povinná v zmysle čl. 152 ods.
4 Ústavy SR prihliadať. Predmetný čl. 26 ods. 4 Ústavy SR taxatívne určuje dôvody, pre ktoré je
možné právo na informácie obmedziť, avšak aj to iba v prípade, ak je to v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysvetlila, prečo sa domnievala, že je
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné utajiť prokurátorské spisy a požadovaný prokurátorský spis

osobitne. Vzhľadom na uvedenú vadu odôvodnenia bolo napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.
V nadväznosti na ústavnoprávny aspekt práva na informácie žalobca poukázal na právny názor
Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentovaný v náleze sp. zn. PL. ÚS 15/98 zo dňa 11.03.1999.

14. Požadovaný spis sa týkal skončeného trestného konania, ktoré bolo vedené voči žalobcovi. Nemôže

byť teda narušený ani záujem štátu na vyšetrovaní trestných činov, ani ochrana súkromia dotknutej
fyzickej osoby, keďže by žalovaná chránila súkromie žalobcu pred ňou samou. Snaha chrániť pred
vyzradením informácie o výkone právomoci prokurátormi nepatrí medzi legitímne záujmy umožňujúce
obmedziť právo na informácie. Nebola preto splnená materiálna podmienka pre obmedzenie práva na
informácie.

III.
Vyjadrenie žalovanej

15. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 16.11.2022 navrhla, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

16. Mala za to, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v zákonnej lehote podľa § 17 ods. 1 zákona
o slobode informácií, vo veci konal a rozhodoval vecne príslušný subjekt. Prvostupňové rozhodnutie
obsahovalo všetky náležitosti podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku. Žalovaná sa nestotožnila
s tvrdením žalobcu, že v dôsledku nesprávneho postupu pri doručení prvostupňového rozhodnutia došlo

k fikcii rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií. Podľa ustálenej judikatúry súdov
v Slovenskej republike k fikcii rozhodnutia dochádza len v prípadoch, ak ostane povinná osoba úplne
nečinná, čo sa v danom prípade nestalo.

17. Žalovaná tiež dala do pozornosti skutočnosť, že o prvostupňovom rozhodnutí žalobca nadobudol

vedomosť, súčasne využil možnosť podať vo veci opravný prostriedok. Žalovaná preskúmala
prvostupňové rozhodnutie po vecnej stránke a skonštatovala, že nevyhovenie žiadosti je legitímne
a zákonné. Napadnuté rozhodnutie doručila žalobcovi do vlastných rúk.18. Ďalej poukázala na to, že okrem všeobecnej právnej úpravy informačnej povinnosti prokuratúry platí
v právnom poriadku aj osobitná právna úprava vyplývajúca z § 55m zákona o prokuratúre. Všeobecná
právna úprava obsiahnutá v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o prokuratúre priamo odkazuje na osobitnú

úpravu § 55m zákona o prokuratúre, čo znamená, že tieto právne úpravy sa vzájomne prelínajú.
Prokuratúra je oprávnená nesprístupniť právoplatné uznesenie prokurátora, ktorým sa skončilo trestné
stíhanie vedené voči určitej osobe a uznesenie prokurátora, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej
a rovnako obžalobný návrh, ak by ich zverejnenie a sprístupnenie mohlo zmariť alebo podstatne sťažiť
dosiahnutie účelu trestného konania alebo porušiť právo, právom chránený záujem. To vyplýva z § 55m

ods. 6 zákona o prokuratúre.

19. Z obsahu žiadosti žalobcu vyplýva, že žalobca nepožadoval sprístupniť informáciu, ktorú by
bolo možné podradiť pod vyššie uvedené ustanovenia všeobecnej alebo osobitnej právnej úpravy,
ale požadoval sprístupniť obsah dozorového spisu vedeného prokurátorom na Okresnej prokuratúre
Galanta pod č. 1 Pv 752/15/2202. Do spisu vedeného prokurátorom podľa platnej právnej úpravy

vyplývajúcej z § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre môže nazerať iba jeho nadriadený, ktorý je oprávnený
dať prokurátorovi pokyn, prípadne s jeho súhlasom iný prokurátor. Prokurátor má zákonnú povinnosť
prijať a vykonať všetky opatrenia na to, aby nazeranie do spisu, ktorý vedie, nebolo umožnené
iným neoprávneným osobám. Za neoprávnenú osobu tak možno jednoznačne považovať žiadateľa
o informáciu, v danom prípade žalobcu ako subjekt mimo pôsobnosti prokuratúry.

20. Význam § 55 zákona o prokuratúre spočíva v ochrane všetkých informácií nachádzajúcich sa v spise
prokurátora pred zásahmi subjektov, ktoré za činnosť prokuratúry vôbec nezodpovedajú a ani ju reálne
nevykonávajú. Rozšírenie okruhu subjektov oboznamujúcich sa so spisom prokurátora by mohlo viesť
k mareniu výkonu prokurátorského dozoru v trestných, ale aj v netrestných veciach. Za popísaného

stavu nie je možné obsah úpravy § 55 zákona o prokuratúre prelomiť ani zákonom o slobode informácií
a citované ustanovenie treba považovať za zákonné obmedzenie práva na informácie, t. j. za lex
specialis vo vzťahu k zákonu o slobode informácií.

IV.

Replika žalobcu

21. Žalobca v replike zo dňa 29.01.2023 poukázal na to, že v žiadosti o informácie napísal: „Informácie
žiadam sprístupniť v elektronickej podobe zaslaním na moju adresu elektronickej pošty A. alebo do
elektronickej schránky č. E0000445515. Do uvedenej elektronickej schránky žiadam zasielať aj všetky

rozhodnutia a iné procesné písomnosti správneho orgánu vydané vo veci mojej žiadosti o informácie.“
Elektronická schránka (č. E0000445515) je niečo iné ako adresa elektronickej pošty (A.). Aj § 16 ods. 1
zákona o slobode informácií umožňuje doručovať elektronickou poštou (e-mailom) iba sprístupňovanú
informáciu.

22. Žalovaná sa zároveň fakticky dovoláva zásady neformálnosti tvrdiac, že rozhodnutie predsa vydané
bolo, len nebolo správne doručené. Pristupoval by žalobca (pozn. správneho súdu: žalobca mal zrejme
na mysli žalovanú) takto neformálne aj k procesným úkonom žalobcu, ak by tento podal svoj opravný
prostriedok či žalobu iba e-mailom, bez doplnenia postupom podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku?
Zaiste nie, zrazu by žalovaná začala byť veľmi citlivá na formálne procesné požiadavky.

23. Rozhodnutie je procesne vydané až vtedy, keď je doručené. Inak by išlo o tzv. rozhodnutie
vyznačením v spise, ktoré je však v zmysle § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií prípustné iba vtedy,
ak sa žiadosti o informácie vyhovie. Pokiaľ povinná osoba rozhodnutie vyhotoví, ale nezašle žiadateľovi,
de iure zostala nečinná a má sa za to, že bolo vydané rozhodnutie zamietavé. Výklad, ktorého sa

dožaduje žalovaná, by bol úplným popretím inštitútu fiktívneho rozhodnutia, ktorého účelom je umožniť
žiadateľovi reagovať na nečinnosť povinnej osoby opravným prostriedkom. Pokiaľ by postačovalo
vyhotoviť rozhodnutie iba do spisu, bez jeho doručovania, tak by sa žiadateľ domnieval, že rozhodnutie
vydané nebolo, ale odvolací orgán by mu zamietal opravný prostriedok proti fiktívnemu rozhodnutiu
s odôvodnením, že bolo vydané riadne rozhodnutie, ktoré však žiadateľ opravným prostriedkom

nenapadol. Účelom doručovania rozhodnutia je okrem iného aj to, aby sa žiadateľ dozvedel o dôvodoch
nesprístupnenia informácie a vedel tieto dôvody kvalifikovane namietať v odvolaní. Na veci nič nemení
ani neprocesné zaslanie rozhodnutia e-mailom. Rozhodnutie, ktoré nebolo doručené procesne správne,
deiuredoručenénebolo.Rozhodnutiejevydanéibavtedy,akjevydanéprocesneúčinne.Pokiaľsprávnyorgán rozhodnutie nedoručil, nenastali jeho procesné účinky, a teda z procesného hľadiska nebolo
vydané.

24. K tvrdeniu žalovanej, že nazeranie do spisu oprávnenou osobou a sprístupňovanie toho istého
spisu v režime zákona o slobode informácií sú identické procesy, žalobca uviedol, že opak je pravdou a
opakovane to už skonštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Pri nazeraní do spisu sa oprávnená
osoba oboznamuje s celým obsahom spisu a žiadne údaje nie sú vylúčené. Naopak, pri sprístupňovaní
v režime zákona o slobode informácií sa vylučujú rôzne kategórie údajov, ktoré sú zo sprístupňovania

vylúčené (§ 8 až 11a zákona o slobode informácií). Inštitút nahliadania do spisu teda nepredstavuje
osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k zákonu o slobode informácií, pretože upravuje úplne inú situáciu.
Nemožno teda hovoriť o konkurencii právnych noriem.

25. Žalovaná možnosť podať dupliku nevyužila.

V.
Konanie na správnom súde

26. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave

(ďalej aj len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z
Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na správny súd vo
všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom
súde v Trnave pod sp. zn. 14S/128/2022 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej
vety náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn.

TT-14S/128/2022.

27. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a §
13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj
len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté

rozhodnutie, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania. keďže boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie
pojednávania. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne
päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu dňa 22.04.2025 (§ 137 ods. 4

SSP) a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.04.2025 postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP.

VI.
Relevantné právne predpisy

28. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

29. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

31. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

32. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.33. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí
sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane

medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa
sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti
druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku,
ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené
záujmy.

34. Podľa § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom,
elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

35. Podľa § 14 ods. 2 zákona o slobode informácií, zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe
je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo,

ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.

36. Podľa § 14 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v
odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia
ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek

výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť,
povinná osoba žiadosť odloží.

37. Podľa § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre, nazerať do spisu, ktorý vedie prokurátor, môže iba jeho
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 1) alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor.

38. Podľa § 55m ods. 1 zákona o prokuratúre, prokuratúry sú povinné zverejňovať právoplatné
uznesenia prokurátora, ktorými sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe, a to do 15
pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.

39. Podľa § 55m ods. 5 zákona o prokuratúre, prokuratúry sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti
podľa osobitného zákona všetky právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú
rozhodnutiami vo veci samej a obžalobný návrh.

40. Podľa § 55m ods. 6 zákona o prokuratúre, prokuratúra môže zo závažných dôvodov odmietnuť

zverejnenie rozhodnutia podľa odseku 1 alebo sprístupnenie informácie podľa odseku 5, ak by
zverejnenierozhodnutiaalebosprístupnenieinformáciemohlozmariťalebopodstatnesťažiťdosiahnutie
účelu trestného stíhania alebo porušiť práva a právom chránené záujmy. Odmietnutie sprístupnenia
musí byť odôvodnené a možno proti nemu podať opravný prostriedok podľa osobitného zákona.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

41. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým
zamietla odvolanie a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým Okresná prokuratúra Galanta

nevyhovela žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií. Úlohou správneho súdu bolo v medziach
žalobných námietok posúdiť, či žalovaná pri vydaní napadnutého rozhodnutia a v konaní, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, postupovala v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou
súdnou praxou. Samotné žalobné námietky, presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia pritom
determinovali mieru a detailnosť odpovede správneho súdu na tieto námietky.

42. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie vo veci žiadosti
o sprístupnenie informácií, správny súd prvotne pripomína, že právo na informácie predstavuje jeden
zo základných pilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť
informácie, prostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom

patriacim každému jednotlivcovi.

43. Najširší a najvšeobecnejší spôsob prístupu k informáciám poskytuje zákon o slobode informácií.
Platná právna úprava však popri zákone o slobode informácií upravuje v jednotlivých oblastiach výkonuverejnej moci možnosť požiadať o určité druhy informácií aj na základe iných právnych predpisov.
Konkrétne právne predpisy pritom stanovujú spôsoby prístupu, rozsah poskytovaných informácií, okruh
osôb oprávnených sa s nimi oboznamovať a tiež podmienky prístupu k predmetným informáciám. Je

potom vecou žiadateľa, aby si zvolil právny režim prístupu k informáciám, ktorý pre seba považuje za
najvhodnejší, a to spravidla v závislosti od svojho postavenia a vzťahu k subjektu, od ktorého informácie
požaduje. Pokiaľ žiadateľ vo svojej žiadosti jednoznačne uvedie právny režim, v akom žiada sprístupniť
určité informácie, úlohou orgánu verejnej moci, ktorému bola žiadosť adresovaná, je posúdiť, či žiadosti
žiadateľa v ním zvolenom právnom režime môže vyhovieť alebo nie.

44. Právo na informácie, ako to už bolo uvedené, môže žiadateľ realizovať v rôznych právnych režimoch
prístupu k informáciám. Vzťah predmetných rôznych právnych režimov prístupu k informáciám, a to
podľa zákona o slobode informácií na jednej strane a podľa osobitných právnych predpisov na druhej
strane, je pritom komplementárny, nie vylučujúci. Jeden možný spôsob získania informácií nevylučuje
možnosť použitia druhého spôsobu. Vzhľadom na to, že vzťah zákona o slobode informácií a osobitných

právnych predpisov je komplementárny, nemožno ich vzťah riešiť použitím zásady lex specialis derogat
legi generali (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Svk/34/2023 zo dňa 30.09.2024, ods. 40).

45. Ak teda žiadateľ požiada o sprístupnenie informácií v režime zákona o slobode informácií, orgán

verejnej moci, resp. iný zákonom o slobode informácií vymedzený subjekt (ďalej aj len „povinná osoba“)
má povinnosť sprístupniť požadované informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon o
slobode informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácie podľa zákona
o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby
požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla. Je úlohou povinnej osoby, ktorej bolo zákonom

zverené informovanie verejnosti v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto účelu dokázala využiť všetky
procesné nástroje, ktoré má k dispozícii. Povinná osoba teda má byť profesionálom znalým práva,
ktorý bude žiadateľa procesom sprístupňovania informácií sprevádzať tak, aby mu bolo v maximálnej
miere vyhovené. Zjednodušene povedané, povinná osoba má hľadať spôsoby čo najširšieho vyhovenia
podanej žiadosti o sprístupnenie informácie a nie dôvody, ako takejto žiadosti nevyhovieť.

46. Ohľadom možnosti obmedziť sprístupnenie informácie povinnou osobou je potrebné preferovať
skôr extenzívne vnímanie (t. j. vnímanie smerujúce k rozšíreniu) povinnosti povinnej osoby sprístupniť
informácie ako reštriktívne vnímanie, benevolentnejšie k obmedzeniu sprístupňovania informácií, čo
vyplýva z požiadavky minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd, v danom prípade práva na

informácie. Príslušné ustanovenia zákona o slobode informácií sa teda majú vykladať v tom zmysle, že
obmedzenie sprístupnenia požadovaných informácií povinnou osobou má byť v čo najmenšej možnej
miere. Nesprístupnenie informácií má predstavovať pre povinnú osobou možnosť ultima ratio, pričom sa
pri takomto krajnom riešení potom kladú zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia povinnej osoby o
nesprístupnení informácie, ktoré musí byť ekvivalentné s rozsahom nesprístupnenia.

47. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť preskúmavanú právnu vec.

48. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca žiadosťou zo dňa 28.06.2022 požiadal
Okresnú prokuratúru Galanta o sprístupnenie celého jeho trestného spisu, ktorý aj riadne konkretizoval,

a to v režime zákona o slobode informácií. Okresná prokuratúra Galanta nemala žiadne pochybnosti
o tom, ktorý, resp. aký spis je predmetom žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, a ani o právnom
režime, v akom žalobca žiadal informácie sprístupniť.

49. Z obsahu administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že medzi žalobcom na jednej strane a Okresnou

prokuratúrou Galanta a žalovanou na druhej strane bolo sporné to, či a ak áno, v akom rozsahu možno
v právnom režime zákona o slobode informácií sprístupniť informáciu zo spisu, ktorý vedie prokurátor.
Inými slovami, predmetom sporu medzi žalobcom na jednej strane a Okresnou prokuratúrou Galanta
a žalovanou na druhej strane bolo to, či a ak áno, v akom rozsahu aplikácia právnej úpravy nazerania
do spisu, ktorý vedie prokurátor, resp. právnej úpravy zverejňovania a sprístupňovania uznesení

prokurátora ustanovenej v zákone o prokuratúre predstavuje v skutkových a právnych okolnostiach
preskúmavanej právnej veci legitímny dôvod na nesprístupnenie informácie zo spisu prokurátora
požadovanej žiadosťou o sprístupnenie informácie realizovanou v právnom režime zákona o slobode
informácií (ďalej aj len „sporná otázka“).50. V nadväznosti na vyššie vymedzenú spornú otázku správny súd uvádza, že žiadosť o
sprístupnenie informácie zo spisu prokurátora realizovanú v právnom režime zákona o slobode

informácií je potrebné vybaviť v zmysle právnej úpravy ustanovenej v zákone o slobode informácií.
Je totiž právom žiadateľa, aby si zvolil ten-ktorý právny režim prístupu k informáciám. Tomuto právu
žiadateľa potom zodpovedá povinnosť adresáta jeho žiadosti, pokiaľ je povinnou osobou v zmysle
zákona o slobode informácií, rešpektovať jeho vôľu a vybaviť predmetnú žiadosť v zmysle zákona
o slobode informácií, a to aj za uplatnenia prípadných obmedzení vyplývajúcich z príslušných ustanovení

zákona o slobode informácií (§ 8 až § 13 zákona o slobode informácií) (porovnaj napr. rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/34/2023 zo dňa 30.09.2024, ods. 39).

51. Je tak zrejmé, že prístup k informácii zo spisu prokurátora môže povinná osoba v nadväznosti
na žiadosť o sprístupnenie informácie realizovanú v právnom režime zákona o slobode informácií
obmedziť len z dôvodov vyplývajúcich z príslušných ustanovení tohto právneho predpisu (§ 8 až § 13

zákonaoslobodeinformácií).Pokiaľpovinnáosobanemienivyhovieťžiadostiosprístupnenieinformácie
zo spisu prokurátora realizovanú v právnom režime zákona o slobode informácií, musí vo svojom
rozhodnutí, ktorým predmetnej žiadosti nevyhovuje, vymedziť dôvod nesprístupnenia požadovanej
informácie vyplývajúci zo zákona o slobode informácií a zároveň musí svoj záver o existencii takéhoto
dôvodu aj náležite odôvodniť. Povinná osoba pritom nesmie opomenúť, že obmedzenie práva na

informácie, ktoré spadá do kategórie základných práv a slobôd, je možné výlučne za splnenia troch
podmienok, a to zákonnosti (zásah do tohto práva možno vykonať len na základe zákona a v súlade s
ním), legitímnosti cieľa (Ústava Slovenskej republiky taxatívne vymenúva dôvody obmedzenia práva na
informácie) a nevyhnutnosti zásahu v demokratickej spoločnosti (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR zo dňa 16.12.2021, sp. zn. 5Sžik/3/2020, ods. 29). Naplnenie týchto podmienok

obmedzenia práva na informácie pritom musí povinná osoba odôvodniť vo vzťahu ku skutkovým
a právnym okolnostiam vzťahujúcim sa ku konkrétnej žiadosti o sprístupnenie informácie zo spisu
prokurátora. Takéto úvahy Okresnej prokuratúry Galanta a žalovanej ale v prvostupňovom rozhodnutí,
resp. v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu ku skutkovým a právnym okolnostiam vzťahujúcim sa ku
konkrétnej žiadosti žalobcu o sprístupnenie požadovaných informácií, a to celého spisu sp. zn. 1 Pv

752/15/2202, absentujú.

52. Okresná prokuratúra Galanta v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia síce poukázala na §
11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, avšak nevysvetlila, ako by bol nesprístupnením
požadovaných informácií v skutkových a právnych okolnostiach preskúmavanej právnej veci naplnený

účel obmedzenia práva na informácie podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií
v nadväznosti na právnu úpravu ustanovenú v čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „zákonodarcom sledovaný účel obmedzenia práva na informácie“). Okresná prokuratúra Galanta
v súvislosti s problematikou trestného konania „iba“ vo stroho skonštatovala, že v predmetnej veci,
v ktorej žalobca požadoval sprístupnenie celého obsahu dozorového spisu, bol žalobca obvineným

a neskôr aj v pozícii obžalovaného a právoplatné uznesenia prokurátora a obžalobný návrh mu boli
doručené, a preto Okresná prokuratúra Galanta považovala túto povinnosť za splnenú.

53. Žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí taktiež zmienila o § 11 ods. 1 písm. d) zákona
o slobode informácií. Nijako ale nevysvetlila, ako by bol nesprístupnením požadovaných informácií

v skutkových a právnych okolnostiach preskúmavanej právnej veci naplnený zákonodarcom sledovaný
účel obmedzenia práva na informácie. Argumentácia žalovanej v napadnutom rozhodnutí je vedená
v značne abstraktnej rovine a pokiaľ ide o konštatovanie, že obsah právnej úpravy ustanovenej v §
55 zákona o prokuratúre nie je možné prelomiť ani zákonom o slobode informácií, je aj nesprávna.
Vzťah právnej úpravy nazerania do spisu, ktorý vedie prokurátor (a tiež právnej úpravy zverejňovania a

sprístupňovania uznesení prokurátora) ustanovenej v zákone o prokuratúre na jednej strane a právnej
úpravy sprístupňovania informácií ustanovenej v zákone o slobode informácií na druhej strane totiž
nemožno vnímať ako vzťah, v ktorom by sa uplatňovala zásada lex specialis derogat legi generali.
Ak aj bolo v minulosti v správnej súdnej praxi konštatované, že zákon o slobode informácií pôsobí vo
vzťahu k iným zákonom ako lex generalis (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 4Sži/1/2010 zo dňa 15.03.2011), takáto interpretácia vzťahu zákona o slobode informácií a iných
právnych predpisov upravujúcich prístup k informáciám v dispozičnej sfére orgánov verejnej moci bola
následnevsprávnejsúdnejpraxiprekonaná.Vaktuálnejsprávnejsúdnejpraxijevzťahzákonaoslobode
informácií a iných právnych predpisov upravujúcich prístup k informáciám v dispozičnej sfére orgánovverejnej moci vnímaný ako vzťah komplementárny, nie vylučujúci, s tým, že ich vzťah nemožno riešiť
použitím zásady lex specialis derogat legi generali (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/34/2023 zo dňa 30.09.2024, ods. 40, sp. zn. 1Sžik/3/2021 zo

dňa 29.09.2022, ods. 24).

54. Okresná prokuratúra Galanta ako aj žalovaná sa teda v prvostupňovom rozhodnutí, resp.
v napadnutom rozhodnutí zmienili o § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, ale už neobjasnili,
ako sa nesprístupnením požadovaných informácií v preskúmavanej právnej veci naplní zákonodarcom

sledovaný účel obmedzenia práva na informácie. Sumarizujúc uvedené možno konštatovať, že
napadnuté rozhodnutie je tak vo vzťahu k aplikácii § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ako to dôvodne namietal žalobca. Pre úplnosť správny súd
dodáva, že vo vzťahu k aplikácii § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov aj prvostupňové rozhodnutie.

55. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že v dôsledku doručovania prvostupňového rozhodnutia iba
elektronickou poštou bez elektronickej autorizácie nastala de iure situácia, kedy nebolo vydané
zamietavé rozhodnutie (§ 18 ods. 2 zákona o slobode informácií), ani nedošlo k sprístupneniu žalobcom
požadovanej informácie, považoval správny súd za potrebné sa bližšie zaoberať inštitútom fiktívneho
rozhodnutia.

56. Povinná osoba ako správny orgán predchádza vydávaniu fiktívneho rozhodnutia, ktoré sa označuje
za nezákonné rozhodnutie, najmä dôsledným dodržiavaním zásady legality podľa § 3 ods. 1 správneho
poriadku - povinnosť postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a § 32 ods. 1 až 3
správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány sú povinné zistiť presne a úplne skutočný stav veci,

a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Fiktívnemu rozhodnutiu správny orgán
predchádza aj dôslednou aplikáciou § 46 správneho poriadku pojednávajúcom o konformite rozhodnutia
správneho orgánu v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a jeho vydaní príslušným
orgánom, ako aj povinnosti podľa § 47 ods. 1 až 3 správneho poriadku uvádzať formálne a obsahové
náležitosti pri vydávaných rozhodnutiach (výrok, odôvodnenie a poučenie).

57. Fiktívne rozhodnutie je upravené v § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií. Ak povinná osoba
v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu
nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu (vydala
tzv. fiktívne rozhodnutie). Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od

uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti. Ak povinná osoba ako prvostupňový správny orgán v zákonom
stanovenej lehote nevybaví žiadosť o informácie a zostane nečinná (t. j. nesprístupní informácie, ani
nevydá písomné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti), predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým
požadovanú informáciu odmietla sprístupniť. Po uplynutí zákonnej lehoty teda automaticky vzniká tzv.
fikcia zamietavého rozhodnutia, hoci riadne písomné rozhodnutie povinná osoba nevydala. To platí

aj vtedy, ak povinná osoba sprístupnila iba niektoré požadované informácie, avšak o nesprístupnení
požadovaných informácií nevydala v zákonnej lehote žiadne písomné rozhodnutie. V takom prípade
vzniká fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení žiadaných informácií, proti ktorému má právo sa žiadateľ
o informácie odvolať.

58. Fiktívne rozhodnutie sa spája s nečinnosťou správneho orgánu ako povinnej osoby na
sprístupňovanie informácií podľa zákona o slobode informácií. Nečinnosť povinnej osoby môže byť
vo forme omisívneho konania (nekonaním opomenutím) alebo komisívneho konania (úmyselným
nekonaním), keď povinná osoba z určitého dôvodu tají požadovanú informáciu pred žiadateľom. Pri
omisívnom a komisívnom konaní povinná osoba porušuje zákon o slobode informácií, pričom nezriedka

sa stáva, že aj po zažalovaní týchto fiktívnych rozhodnutí na správnom súde a spravidla vydaného
rozsudku, ktorým tieto fiktívne rozhodnutia boli zrušené, môže z dôvodu uplynutia dlhého časového
obdobia pominúť význam informácie, pre ktorý žiadateľ požadoval o jej sprístupnenie povinnú osobu.
Taktiež nie sú ojedinelé prípady, kedy povinná osoba nerešpektuje právny názor súdu uvedený v obsahu
rozsudku, konať vo veci a vydať zákonné rozhodnutie, čím žiadateľovi opakovane fiktívnym rozhodnutím

vo veci odoprie právo na sprístupnenie informácií, resp. právo na vydanie zákonného rozhodnutia o
odmietnutí žiadosti o informácie.59.Účelomustanoveniainštitútufiktívnehorozhodnutiavzmysle§18ods.3zákonaoslobodeinformácií
nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale
práve naopak, jeho účelom bolo poskytnúť ochranu žiadateľovi, ktorý sa obrátil so žiadosťou na povinnú

osobu v prípade jej nečinnosti vedúcej až k vydaniu negatívneho rozhodnutia.

60. Správny súd poukazuje na to, že povinný subjekt musí o odmietnutí (de facto o nevyhovení) žiadosti
vydať s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 1 o slobode informácií správne rozhodnutie, ktoré by
malo obsahovať všetky náležitosti rozhodnutia v zmysle § 46, resp. 47 správneho poriadku. Nezriedka

sa však stáva, že povinný subjekt namiesto vydania rozhodnutia odmietne žiadosť neformálnym
oznámením (napríklad listom) konštatujúc, že informáciu z určitého dôvodu alebo i bez odôvodnenia
neposkytne. Tým potom vzniká otázka, akým spôsobom na takéto neformálne oznámenie sa pozerať,
či je ho možné považovať za formálne vadné správne rozhodnutie v materiálnom zmysle, alebo či k
rozhodnutiuvtakýchtoprípadochvôbecnedošlo.(Zákonoslobodnomprístupekinformáciám,komentár,
2. aktualizované vydanie, F. G., H. I., H. J., 2012).

61. V preskúmavanej veci Okresná prokuratúra Galanta vydala prvostupňové rozhodnutie o nevyhovení
žiadosti žalobcu. Toto rozhodnutie malo všetky náležitosti požadované v § 47 správneho poriadku.
Na jednej strane je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že Okresná prokuratúra Galanta pochybila, keď mu
prvostupňové rozhodnutie doručovala elektronickou poštou bez elektronickej autorizácie. Na strane

druhej, v tomto prípade nemožno hovoriť o vydaní fiktívneho rozhodnutia, nakoľko ako správny súd
už uviedol, fiktívne rozhodnutie sa spája s nečinnosťou správneho orgánu ako povinnej osoby na
sprístupňovanie informácií podľa zákona o slobode informácií a Okresná prokuratúra Galanta nebola
nečinná. Prvostupňové rozhodnutie sa navyše dostalo do dispozičnej sféry žalobcu, ktorý mal možnosť
sa oboznámiť s jeho obsahom a s dôvodmi nevyhovenia žiadosti a nebol ukrátený ani o možnosť podať

proti tomuto opravný prostriedok – odvolanie, čo aj využil.

62. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa doručovania napadnutého rozhodnutia, správny súd
poukazuje na materiálny prístup k doručovaniu písomností. V zmysle tohto prístupu, akokoľvek je inštitút
doručovania v právnom poriadku významný a sú s ním spojené významné následky (ako napr. fikcia

doručenia) a právne účinky, nie je možné prehliadať fakt, že svojou podstatou ide o komunikačný
prostriedok, ktorý má slúžiť na oznámenie úkonov orgánov verejnej moci účastníkom konania. V tomto
zmysle je preto dôležité nachádzanie rovnováhy medzi prirodzenou a logickou ochranou procesných
práv účastníkov administratívneho, prípadne súdneho konania na jednej strane a snahou štátu o
efektívne doručovanie tak, aby sa účastníci dozvedeli o úkonoch príslušných orgánov, na druhej

strane. Pre materiálny prístup k doručovaniu písomnosti je preto podstatné to, či sa adresát mohol
s doručovanou písomnosťou oboznámiť a tak bolo zachované jeho právo na podanie efektívnych
opravných prostriedkov alebo na súdnu ochranu. V takom prípade už posudzovanie zákonnosti
doručovania písomnosti nie je potrebné skúmať a nemôže mať vplyv na závery o účinkoch doručenia,
keďže požiadavka materiálneho doručenia písomnosti bola dodržaná. V zmysle uvedeného preto, hoci

aj doručovanie písomnosti vykazuje znaky nezákonnosti, ale účastník konania sa preukázateľne s
obsahom doručovanej písomnosti oboznámil (o oboznámení sa nesmú byť pochybnosti), a spôsob
doručenia mu nezabránil včas a účinne realizovať jeho procesné práva (realizoval svoje procesné práva
riadneavčas),jepotrebnétútopovažovaťzariadnedoručenú.Toplatínapr.vtedy,akúčastníkvčaspodá
opravný prostriedok, z ktorého jasne vyplýva, že obsah doručovanej písomnosti mu je známy, a teda

nedošlo k reálnemu zásahu do jeho procesných práv (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/3/2023 zo dňa 04.12.2023, ods. 43 a 44). V preskúmavanej
právnej veci je nesporné, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom napadnutého rozhodnutia
a aj sa s ním oboznámil, o ktorej skutočnosti svedčí samotná podaná žaloba. Elektronické doručovanie
prvostupňového rozhodnutia bez autorizácie síce nemožno považovať za postup súladný s relevantnou

právnou úpravou, avšak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca nemohol mať rozumné
pochybnosti o jeho obsahu. Správny súd preto vychádzajúc z materiálneho prístupu k doručovaniu
písomností a s prihliadnutím ku skutočnosti, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom
prvostupňového rozhodnutia a aj sa s ním oboznámil, dospel k záveru, že Okresná prokuratúra Galanta
nebola v predmetnej právnej veci nečinná, a že nedošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia.

63. S odkazom na vyššie uvedené, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok,
správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľnépre nedostatok dôvodov, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

64. V ďalšom konaní bude žalovaná viazaná právnym názorom správneho súdu vyjadreným v tomto
rozsudku. Úlohou žalovanej bude opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu, a to v intenciách právneho
názoru správneho súdu vyjadreného v tomto rozsudku. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje,
že týmto rozsudkom neprejudikuje to, či žalobcovi majú byť požadované informácie poskytnuté, ale
žalovaná bude povinná svoj záver (či už pozitívny alebo negatívny) dostatočne odôvodniť v súlade s

aplikáciou právnych predpisov tak, ako to uviedol správny súd v tomto rozsudku.

65. Pokiaľ ide o návrh žalobcu, aby správny súd uložil žalovanej povinnosť sprístupniť mu požadované
informácie v celom rozsahu, správny súd mu nevyhovel. Nie je sporné, že správny súd môže uložiť
povinnej osobe povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu. Takýto postup by mal byť ale skôr
výnimočný, keď o žiadosti o sprístupnenie informácie realizovanej v právnom režime zákona o slobode

informácií majú rozhodovať zásadne povinné osoby. Úlohou správneho súdu je potom v nadväznosti na
správnu žalobu primárne prieskum rozhodnutia a postupu povinnej osoby. Uloženie povinnosti povinnej
osobe sprístupniť požadovanú informáciu zo strany správneho súdu by bolo dôvodné, ak by boli dané
výnimočné okolnosti nasvedčujúce tomu, že povinná osoba svojím zjavne obštrukčným postupom
obmedzuje právo žiadateľa na informácie. Existenciu takýchto okolností žalobca netvrdil a správny súd

ich ani v preskúmavanej právnej veci nevzhliadol.

66. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

67. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právnehoposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom
konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum
právnej pomoci.