Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6Cpr/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124385212
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Gál

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124385212.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci

žalobkyne A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, E., zast. AK Dlhopolec, s.r.o., so sídlom AK
Nám. SNP 27, Zvolen, proti žalovanému ORTOKOMPLET spol. s r.o., IČO: 36 171 433, so sídlom
Boženy Nemcovej 1130, Spišská Nová Ves, zast. Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so
sídlom M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru, ktoré dal žalovaný žalobkyni formou e-mailovej správy
z 05.08.2024, je n e p l a t n é .

II. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré dal žalovaný žalobkyni listom z
08.08.2024, doručeným dňa 13.08.2024, je n e p l a t n é .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 10.08.2024 do 30.09.2024 vo
výške 3 048,71 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,65 % ročne od 01.10.2024 až do zaplatenia,
to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

V. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 90 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa vo veci domáhala toho, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru, ktoré dal
žalovaný žalobkyni formou e-mailovej správy zo dňa 05.08.2024, je neplatné, ďalej, že skončenie
pracovného pomeru, ktoré dal žalovaný žalobkyni listom zo dňa 08.08.2024, je neplatné a napokon
žiadala uložiť žalovanému povinnosť vyplatiť jej náhradu mzdy za výpovednú dobu vo výške 3 566,42

Eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy 3 566,42 Eur od 01.10.2024 až do
zaplatenia. Na zdôvodnenie žaloby uviedla, že u žalovaného pracovala na základe uzavretej pracovnej
zmluvy z XX.XX.XXXX ako farmaceutický laborant so špecializáciou na zdravotnícke pomôcky -
odborný zástupca. Miestom výkonu práce bola Tehelná 4, Zvolen, v zmysle dohodnutých zmluvných
mzdových podmienok mala nárok na mzdu 1 800,- Eur brutto. Pre nespokojnosť v práci žalobkyňa
listom z 22.07.2024 označeným ako výpoveď z pracovného pomeru podala výpoveď, žalovanému
bola doručená dňa 24.07.2024, pracovný pomer sa mal skončiť uplynutím dvojmesačnej výpovednej

doby dňa 30.09.2024. Následne konateľ žalovaného navštívil prevádzku vo Zvolene, kde žalobkyňa
pracovala,vyzvaljunaodovzdaniekľúčovodprevádzky,platobnejkarty,akoajzbalenievecíaopustenie
prevádzky, ktorú uzamkol. Bola jej predložená dohoda o skončení pracovného pomeru s požiadavkou,
aby ju podpísala, k čomu však nedošlo. V ten istý deň vo večerných hodinách žalovaný doručil žalobkynie-mail, kde jej oznamoval, že jej žiadosti z 22.07.2024 o ukončenie pracovného pomeru vyhovuje, a
to podľa § 60 a § 61 Zákonníka práce, pričom má ísť o výpoveď bez výpovednej lehoty - okamžitú
výpoveď dnešným dňom, t.j. 05.08.2024. Zároveň jej oznámil, že týmto istým dňom jej končí aj funkcia

odborného zástupcu vo výdajni zdravotníckych pomôcok a keďže si výpoveď neprevzala osobne,
zasiela jej ju poštou doporučene. V rovnaký deň 05.08.2024 bola žalobkyňa odhlásená žalovaným
ako zamestnanec z evidencie sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, dňa 06.08.2024 jej žalovaný
doručil ďalší e-mail, ktorého prílohou bol zápočtový list, ktorý sa vyhotovuje po skončení pracovného
pomeru. Žalobkyňa na to reagovala svojím listom zo dňa 07.08.2024, kde žalovanému oznámila, že

trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce. Žalovaný jej následne doručil dňa 13.08.2024 aj list
z 08.08.2024 označený ako okamžité skončenie pracovného pomeru, kde jej oznámil toto skončenie z
dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, a to tým, že 05.08.2024 mala žalobkyňa svojvoľne
opustiť prevádzku, nechať na pracovisku kľúče od prevádzky, pričom nezotrvala na pracovisku do konca
pracovnej doby. Žalobkyňa na to reagovala svojím listom zo dňa 13.08.2024, kde žalovanému oznámila,
že trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce. Žalobkyňa je presvedčená o tom, že výpoveď,

resp. okamžité skončenie pracovného pomeru mailom zo dňa 05.08.2024 je neplatné po formálnej aj
materiálnej stránke, okamžité skončenie pracovného pomeru listom zo dňa 08.08.2024 je neplatné po
formálnej aj materiálnej stránke.

2. Voči prvému uvedenému úkonu žalovaného žalobkyňa namietala, že takýto úkon nemôže byť v

zmysle Zákonníka práce súčasťou e-mailu v elektronickej podobe, ďalej nie je možné, aby takýto úkon
neobsahoval dôvod a skutkové vymedzenie pre skončenie pracovného pomeru. K uplatnenému nároku
tiež uviedla, že ak by sa žalobou nedomáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru týmto
úkonom z 05.08.2024, tento by sa mohol stať platným a konvalidovať sa. Pri druhom uvádzanom úkone
žalovaného žalobkyňa namietala, že by došlo k jej absencii na pracovisku dňa 05.08.2024, ako to

tvrdí žalovaný a vylúčila svoje opustenie prevádzky, či ponechanie kľúčov od prevádzky na pracovisku.
Prevádzku síce skutočne opustila pred skončením pracovnej doby, ale preto, že žalovaný ju
-Pokračovanie- 6Cpr/3/2024
Pokračovanie rozsudku T ZVJS
3

z nej vyhodil a uzamkol prevádzku. Žalobkyňa ďalej dôvodila, že listami zo 07.08. a 13.08.2024 oznámila
žalovanému, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával, od 01.09.2024 sa však zamestnala u iného
zamestnávateľa, preto už na ďalšom zamestnávaní u žalovaného netrvá. Domáha sa však voči nemu

náhrady mzdy v sume svojho priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, v zmysle
§ 134 ods. 1 Zákonníka práce. Vychádzala pri tom z priemerného zárobku za apríl 2024, kedy za
odpracovaných 176 hodín mala mzdu 1 807,50 Eur, ďalej v máji 2024 za odpracovaných 184 hodín
mala mzdu 1 803,58 Eur a v júni 2024 za odpracovaných 80 hodín mala mzdu 900,- Eur. Spolu
za odpracovaných 440 hodín mala mzdu 4 511,08 Eur, čo predstavuje 10,2525 Eur za hodinu a pri

priemernom počte hodín pripadajúcich na jeden mesiac pri týždennom fonde pracovného času 40 hodín
v hodnote 173,928 hodín, teda jej priemerná mzda predstavuje 1 783,21 Eur. Na základe toho si za
uvedené dva mesiace výpovednej doby uplatnila celkovú sumu 3 566,42 Eur.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že trvá na okamžitom skončení pracovného
pomeru žalobkyne, pričom namietol pravdivosť uvádzaných skutkových okolností, ako ich formulovala

žalobkyňa. Táto nebola z pracoviska v uvedený deň vyhodená, ale toto pracovisko opustila svojvoľne.
Najprv žalovanému doručila výpoveď, z ktorej je zrejmé, že si bola vedomá toho, že po doručení
plynie výpovedná doba v rozsahu 2 mesiacov, pričom k opusteniu pracoviska došlo v priebehu tejto
výpovednej doby. Keďže žalovaný nebol s danou situáciou po doručení výpovede spokojný, mal záujem
vyriešiť vec inak, a to dohodou, pretože si bol vedomý animozity žalobkyne voči zamestnávateľovi, ktorá

vyplynula z jej predchádzajúcich úkonov, kedy napr. pôvodne nahlásenú dovolenku chcela na poslednú
chvíľu zameniť za tzv. OČR, žalovaný teda mal záujem vec vyriešiť tak, že pracovný pomer ukončia
strany dohodou ku dňu 05.08.2024, preto sa aj obe strany priamo na pracovisku v prevádzke výdajne
zdravotníckych pomôcok stretli. Rozhovor, ktorý prebehol za prítomnosti spoločníčky žalovaného, F.
G., vyústil do neadekvátnej reakcie žalobkyne, kedy táto so slovami, že tu ona končí, hodila kľúče od

prevádzky na stôl, pracovisko opustila a do skončenia pracovnej doby sa na pracovisko nevrátila. Došlo
k tomu približne o 12.00 hodine dňa 05.08.2024. Pri konflikte bola dokonca prítomná aj zákazníčka,
ktorá prišli do výdajne a žalobkyňa ostetatívnym spôsobom na žiadosť spoločníčky F. G., aby zákazníčku
obslúžila, resp. jej vydala tovar, reagovala aj pred touto zákazníčkou tým spôsobom, že ona tu užnepracuje a teda nič neurobí. Skutkové okolnosti teda prebehli tak, ako boli popísané v okamžitom
skončení pracovného pomeru, preto ho žalovaný považuje za platné, pričom toto sa uskutočnilo v
čase plynutia výpovednej doby po podaní výpovede žalobkyne z pracovného pomeru. Pracovný pomer

žalobkyne tak skončil dňom doručenia tohto okamžitého skončenia, dňa 13.08.2024.
4. Žalobkyňa k svojej žalobe pripojila listinné dôkazy nasledovne:

z doloženej pracovnej zmluvy, uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi sporovými stranami vyplýva, že
žalobkyňa mala nastúpiť do práce dňa 15.05.2023, a to v mieste výkonu práce, ktorou mala byť výdajňa

na Tehelnej 4, Zvolen, pracovný pomer mal byť uzavretý na dobu neurčitú a náplňou práce žalobkyne
ako zamestnanca malo byť predovšetkým predaj a výdaj ortopedicko-protetických pomôcok, invalidných
vozíkov, predaj vychádzkovej obuvi a drobného tovaru, riešenie reklamácií, vykonávanie tzv. reportingu,
komunikácia s klientmi, dodávateľmi, lekármi, ako aj meranie a výdaj ortopedicko-protetických pomôcok.
Taktiež mala byť garantom na predaj a výdaj zdravotníckych pomôcok. V zmysle čl. V. tejto zmluvy za
riadne vykonanú prácu zodpovedajúcu dohodnutým podmienkam vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi

základnú mzdu vo výške 1 800,- Eur. Táto bude vyplácaná vždy k poslednému dňu nasledujúceho
mesiaca. V zmysle článku VIII. pracovnej zmluvy zamestnávateľ je -Pokračovanie- 6Cpr/3/2024
Pokračovanie rozsudku T ZVJS
4

povinný odo dňa vzniku pracovného pomeru prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy,
platiť dohodnutú mzdu a vytvárať vhodné pracovné podmienky. Zamestnanec sa zaviazal plniť svoje
povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru riadne, starostlivo a svedomito, s cieľom zvyšovať
dobrú povesť zamestnávateľa a chrániť jeho dobré meno. Zamestnanec nesmie konať v rozpore
s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, inak zodpovedá za škodu, ktorú by svojím konaním

spôsobil. Taktiež zamestnanec je povinný v zmysle tejto zmluvy zdržať sa konania, ktoré by mohlo
mať pre zamestnávateľa škodlivé následky, prípadnú škodu hroziacu zamestnávateľovi je povinný
podľa svojich síl a možností odvrátiť, resp. bezodkladne oznámiť nadriadenému zamestnancovi
alebo zamestnávateľovi. Ďalej je zamestnanec povinný dodržiavať povinnosti, ktoré mu vyplývajú z
pracovného pomeru, interné predpisy zamestnávateľa, ak bol s nimi riadne oboznámený a predpisy o

bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zamestnanec je povinný tiež podľa pokynov zamestnávateľa
(ústnych pokynov a príkazov a interných predpisov) vykonávať prácu osobne, svedomito a riadne,
v stanovenej pracovnej dobe, riadiť sa pokynmi vedúcich zamestnancov a členov štatutárneho
orgánu zamestnávateľa, dodržiavať pracovnú disciplínu. V zmysle článku X. zmluvy sa žalobkyňa ako
zamestnanec zaviazala v rámci pracovnej disciplíny dodržiavať stanovenú pracovnú dobu, efektívne

využívať pracovný čas a pracovné prostriedky na vykonávanie zverených úloh, kvalitne, hospodárne
a včas plniť pracovné úlohy, ochraňovať majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením
a zneužitím, nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa a zachovávať povinnosť
mlčanlivosti. Porušenie ktoréhokoľvek tohto záväzku sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny a
zakladá právo zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer výpoveďou v zmysle § 63 Zákonníka práce.

Za závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 psím. b) Zákonníka práce sa okrem
iných ustanovení tejto zmluvy považuje aj neospravedlnená absencia zamestnanca na pracovisku v
trvaní viac ako 4 hodiny, výkon práce pod vplyvom alkoholu a drog, neospravedlnená absencia v práci,
ublíženie na zdraví počas pracovného času alebo v priestoroch zamestnávateľa inému zamestnancovi,
členovi štatutárneho orgánu alebo tretej osobe, nerešpektovanie príkazu členov štatutárneho orgánu

zamestnávateľa,zneužitieprostriedkovzamestnávateľanavlastnéobohatenie,nerešpektovaniezákazu
konkurencie, porušenie povinností ochrany informácii a porušenie záväzkov a povinností zamestnanca
upravených v čl. VIII. a čl. IX. tejto zmluvy.
5. Doložená bola tiež písomná výpoveď zamestnanca z pracovného pomeru z 22.07.2024, ktorú
žalobkyňa adresovala žalovanému, v tejto uviedla, že ukončuje pracovný pomer, založený pracovnou

zmluvou 15.05.2023, a to v zmysle § 67 Zákonníka práce, bez uvedenia dôvodu. Zároveň v liste
žalobkyňa konštatovala, že pracovný pomer jej uplynie po dvojmesačnej výpovednej dobe k 30.09.2024.
Z listinného výstupu internetového sledovania zásielok Slovenskej pošty mala byť táto zásielka
žalovanému doručená 24.07.2024. Z doloženej dohody o skončení pracovného pomeru, ktorá je
datovaná 02.08.2024, vyplýva, že takáto dohoda mala byť uzavretá medzi stranami, podpísaná je však

len zo strany žalovaného konateľom spoločnosti, v zmysle dohody, ktorá odkazuje na pracovnú zmluvu
z 15.05.2023 medzi stranami sa mali zamestnávateľ a zamestnanec vzájomne dohodnúť, že pracovný
pomer zamestnanca sa končí dňom 05.08.2024.6. Doložená je tiež mailová komunikácia sporových strán, kde dňa 05.08.2024 o 19.22 hod. konateľ
žalovaného adresoval e-mailovú správu žalobkyni s tým, že jej žiadosti z 22.07.2024 o ukončenie
pracovného pomeru vo firme Ortokomplet, s.r.o., kde pracuje na pozícii odborného zástupcu na adrese

Šoltésovej 4, Zvolen, žalovaný vyhovuje, a to „podľa § 60 zákona č. 311/2001 a § 61 výpoveď bez
výpovednej lehoty - okamžitá výpoveď
-Pokračovanie- 6Cpr/3/2024
Pokračovanie rozsudku T ZVJS
5

dnešným dňom 05.08.2024.". Zároveň v tejto e-mailovej správe žalovaný žalobkyni oznámil, že dňa
05.08.2024 jej končí aj funkcia odborného zástupcu vo výdajni zdravotníckych pomôcok a keďže si
osobne neprevzala výpoveď, zasiela jej ju žalovaný poštou doporučene. Na záver je v správe uvedené,
že všetky písomné náležitosti od tejto chvíle má na starosti D. H. G.. Ďalšia e-mailová správa je zo

06.08.2024 o 07.34 hod, žalobkyňa oznamuje konateľovi žalovaného, že nakoľko dohodu o okamžitom
ukončení pracovného pomeru nepodpísala a dňa 05.08.2024 jej boli odobraté kľúče, výpovedná lehota
jej naďalej plynie. Na pracovisko jej nebolo umožnené vojsť a vykonávať prácu, aj keď sa ráno na
pracovisko dostavila. Z ďalšej doloženej listiny vyplynulo, že od žalovaného žalobkyňa obdržala mailovú
správu v ten istý deň o 09.58 hod, kde jej konateľ žalovaného oznamuje, že všetky písomné a hovorové

otázky ohľadom výpovede prosí konateľ kontaktovať D. G. s mailovou adresou F.. Dňa 06.08.2024 mal
byťžalobkynizaslanýajzápočtovýlist-potvrdenieozamestnaníatoakosúborPDF,pripojenývmailovej
správe.

7. Žalobkyňa ďalej k žalobe doložila aj svoje písomné oznámenie o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní

a prideľovaní práce, ktoré adresoval právny zástupca žalobkyne dňa 07.08.2024 žalovanému, v
tomto liste právny zástupca žalobkyne odkazuje na pracovnú zmluvu sporových strán z 19.04.2023,
cituje príslušné ustanovenie Zákonníka práce, odkazuje na výpoveď zo strany žalobkyne, ktorá bola
žalovanému doručená 24.07.2024 s tým, že výpovedná doba uplynie dňa 30.09.2024 a s odkazom na
mailovú správu žalovaného z 05.08.2024 konštatuje, že návrh dohody o skončení pracovného pomeru

a súhlas so skončením pracovného pomeru mailovou správou je neplatný, a to jednak pre absenciu
zodpovedajúcej formy, ako aj pre absenciu zodpovedajúceho obsahu, pričom žalobkyňa trvá na tom,
aby ju žalovaný ďalej zamestnával, trvá na prideľovaní práce, a to až do riadneho skončenia pracovného
pomeru, resp. do uplynutia výpovednej doby na podklade svojej výpovede. Doručenie zásielky je
doložené zo strany žalobkyne listinným výstupom z elektronického sledovania zásielok Slovenskej pošty

ako doručená 09.08.2024. Z ďalšej listiny pripojenej k žalobe vyplýva, že dňa 08.08.2024 bolo spísané
aj okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré žalovaný adresoval žalobkyni, prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, a tu konštatuje, že zamestnávateľ s ňou končí okamžite pracovný pomer, ktorý
vznikol dňa 15.05.2023 na základe pracovnej zmluvy z uvedeného dňa, a to z dôvodov závažného
porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa žalobkyňa dopustila tým, že dňa 05.08.2024 ponechala kľúče

na svojom pracovisku a uviedla zamestnávateľovi, že dáva výpoveď, čo aj deklarovala listom zo dňa
22.07.2024 a teda že jej slovami „končí". Ako sa ďalej v listine uvádza, bolo to približne o 12.00 hod,
pričom jej pracovná doba je v zmysle pracovnej zmluvy do 16.00 hod., pričom žalobkyňa následne už
do práce nenastúpila, a teda svojím konaním, kedy bezdôvodne nenastúpila na pracovisko do svojho
zamestnania, porušila závažným spôsobom pracovnú disciplínu a preto zamestnávateľ pristupuje v

zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce k okamžitému rozviazaniu pracovného pomeru, ktorý
bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 15.05.2023. Pracovný pomer skončí dňom doručenia tohto
okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancovi. Ako vyplýva z listu doloženého ako príloha
žaloby, z 13.08.2024, ktorý žalobkyňa adresovala žalovanému, žalobkyňa oznámila, že trvá na ďalšom
zamestnávaní a prideľovaní práce, a to v reakcii na okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré

jej bolo dňa 13.08.2024 doručené. V liste žalobkyňa odkazuje na uzavretú pracovnú zmluvu medzi
stranami, ako aj na svoju výpoveď z pracovného pomeru z 22.07.2024 a následne rekapituluje udalosti z
05.08.2024,keďmalodôjsťkneštandardnejsituácii,konateľžalovanéhonavštívilprevádzkuvoZvolene,
žalobkyňu vyzval na odovzdanie kľúčov, platobnej karty, na zbalenie vecí a opustenie prevádzky, ktorú
-Pokračovanie- 6Cpr/3/2024

Pokračovanie rozsudku T ZVJS
6následne uzamkol, pričom žalobkyni predložil návrh dohody o skončení pracovného pomeru, ktorú
žiadal, aby podpísala, k čomu však nedošlo, napriek súčinnosti žalobkyne boli popísané úkony
realizované mimoriadne hrubo. Následne vo večerných hodinách konateľ žalovaného mal žalobkyni

doručiť e-mail, v ktorom uvádzal všetko iné len nie skutočnosti, ktoré sú obsahom listu žalovaného z
13.08.2024. Na základe uvedeného zastáva žalobkyňa názor, že právny úkon smerujúci k skončeniu
pracovného pomeru, a to okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 08.08.2024, je neplatný.
Popísaný dôvod jednak nenastal a zároveň by nebol spôsobilý viesť k skončeniu pracovného pomeru
formou okamžitého skončenia. Žalobkyňa teda trvá na tom, aby ju jeho spoločnosť Ortokomplet ďalej

zamestnávala a na prideľovaní práce. Tento list bol žalovanému doručený v zmysle listinného výstupu
elektronického sledovania zásielok Slovenskej pošty dňa 15.08.2024.

8. Žalobkyňa napokon k svojej žalobe pripojila aj výplatné pásky za mesiace apríl, máj a jún 2024, s
evidovanou hrubou mzdou v týchto mesiacoch v sumách 1 807,50 Eur, 1 803,56 Eur a napokon 900,-
Eur.

9. Žalovaný k svojmu vyjadreniu k žalobe doložil listinu, a to okamžité skončenie pracovného pomeru z
08.08.2024, ktoré adresoval žalobkyni, obsah tejto listiny je citovaný vyššie. K listine je pripojená poštová
doručenka, ktorá svedčí o doručení žalobkyni dňa 13.08.2024.

10. Žalobkyňa následne ešte v replike doložila prepis elektronickej komunikácie s jednou zo zákazníčok
výdajne zdravotníckych pomôcok vo Zvolene, kde spolu komunikovali o tom, že táto zákazníčka mala
vo výdajni objednaný zdravotnícky materiál, o ktorom jej žalobkyňa oznamuje, že jej zrejme nebude
dodaný a vydaný, lebo výdajňa je zatvorená a tovar, ktorý žalobkyňa objednávala v pondelok, v utorok
nikto neprevzal, preto jej môže samotný žalovaný tento objednať v Spišskej Novej Vsi a doviesť do

Zvolena, o čom však žalobkyňa pochybuje. Z komunikácie zákazníčky zároveň vyplýva, že kontaktovala
žalovaného, avšak tento jej nedvíhal mobil, žalobkyňa jej v následnej komunikácii oznamuje, že
komunikovala s bývalými kolegyňami vo výdajmi zdravotníckych pomôcok v Kauflande vo Zvolene, kde
jej tento zdravotnícky materiál môže byť vydaný.

11. Žalobkyňa pri svojom výsluchu na pojednávaní pred súdom vypovedala, že dňa 05.08.2024 bola
vo výdajni zdravotníckych pomôcok žalovaného vo Zvolene, kde vykonávala svoju prácu, obsluhovala
zákazníkov, vykonávala objednávky, merala obuv atď., počas obedňajšej prestávky, keď uzamkla
výdajňu a chystala sa zohriať svoje jedlo na obed, prišli do výdajne konateľ žalovaného a jeho manželka,
pričom vošli zadným vchodom a konateľ jej oznámil, že žalobkyňa vo výdajni končí a má odovzdať

kľúče. Žalobkyňa kľúče vybrala z vchodových dverí, oddelila ich od svojho zväzku kľúčov a odovzdala
konateľovi žalovaného, určite ich nehodila na stôl alebo na pult. Bolo jej tiež povedané, že žalovaný s
výpoveďou, ktorú dala žalobkyňa, súhlasí, ale nesúhlasí s dvojmesačnou výpovednou dobou a ona teda
končí už v ten deň, má si pobaliť veci. V čase, keď si žalobkyňa v zadnej časti výdajne balila svoje veci
do tašiek, do predajne vošla zákazníčka, ktorú začala obsluhovať manželka konateľa žalovaného, na

otázku ktorej ohľadne zdravotníckej obuvi pre túto zákazníčku žalobkyňa povedala, že prečo sa jej na to
pýta, keď jej bolo práve povedané, že tam žalobkyňa už v tento deň končí. Odpoveďou bola impulzívna
reakciaobochstým,žežalobkyňamáčonajrýchlejšieopustiťvýdajňuzdravotníckychpomôcok.Konateľ
žalovaného jej ešte niektoré zo zabalených tašiek vyhodil pred výdajňu. Pripomenul jej zároveň, že ešte
nepodpísala papiere, ktorými mala byť dohoda, ktorú jej predtým predložil na podpis,

-Pokračovanie- 6Cpr/3/2024
Pokračovanie rozsudku T ZVJS
7

žalobkyňa ju však nepodpísala. Obsah listiny si podrobne nepozerala, mala to však byť dohoda o
skončení pracovného pomeru, avšak aj konateľ aj jeho manželka jej hovorili, aby odišla, nie je teda
pravdou opis skutkových okolností zo strany žalovaného, že by z výdajne odišla žalobkyňa svojvoľne.
V ten istý deň vo večerných hodinách jej potom prišiel mail od žalovaného, kde jej bolo oznámené,
že žalovaný súhlasí s ukončením pracovného pomeru, iná komunikácia medzi nimi od odchodu z

výdajne neprebehla. Na druhý deň 06.08.2024 sa dostavila pred výdajňu s tým, že nastúpi do práce,
na vchodových dverách však bol oznam, že výdajňa je zatvorená a táto aj bola zamknutá, preto zaslala
žalovanému mail, že stojí pred predajňou, ktorá je zavretá. Žalobkyňa napokon vo svojej výpovedi
upresnila sled udalostí tak, že keď pri vzájomnej komunikácii žalobkyne s konateľom žalovaného a jehomanželkou prišla do výdajne zákazníčka, vtedy si žalobkyňa balila svoje veci v zadnej časti výdajne,
podľajejvedomostivchodovédverebolieštezamknuté,pričomkonateľžalovanéhoalebojehomanželka
dvere odomkli, zákazníčku vpustili dnu a začala ju obsluhovať manželka konateľa, na to sa žalobkyne

manželka konateľa pýtala na topánočky pre dieťa, ktoré zákazníčka chcela, a po odmietavej odpovedi
žalobkyne, keď zákazníčka odišla, až potom došlo k tej ostrej výmene názorov, keď jej konateľ aj s
manželkou hovorili, že je najhoršia zamestnankyňa akú mali a ostatné, o čom vypovedala. Na otázku
manželky konateľa ohľadne hľadaných topánok medzi tovarom jej žalobkyňa vtedy odpovedala otázkou,
že prečo sa jej to pýta, keď bola žalobkyňa požiadaná o odchod z pracoviska.

12. Konateľ žalovaného, I. G., pri svojej výpovedi pred súdom uviedol, že v uvedený deň 05.08.2024
cestovali spolu s manželkou, ktorá je spoločníčkou vo firme žalovaného, zo Spišskej Novej Vsi do
Zvolena, kvôli výpovedi, ktorú im doručila predtým žalobkyňa, a to z toho dôvodu, aby sa so žalobkyňou
dohodli na skoršom ukončení pracovného pomeru, než aký vyplýval z podanej výpovede. Keď prišli
k výdajni zdravotníckych pomôcok vo Zvolene, kde žalobkyňa pracovala, vošli spolu s manželkou

vchodovými dverami, ktoré boli vtedy odomknuté, nevchádzali zadným vchodom, nebol na to dôvod,
pričom po príchode konateľ žalovaného žalobkyni povedal, že s ukončením pracovného pomeru súhlasí
a navrhuje skoršie skončenie, pričom jej predložil písomné vyhotovenie dohody o skončení pracovného
pomeru, žalobkyňa si túto listinu čítala a konateľ žalovaného mal dojem, že by túto dohodu žalobkyňa aj
podpísala, nebyť toho, že do predajne prišla zákazníčka, ktorú bolo treba vybaviť. Keďže medzičasom

si žalobkyňa začala baliť svoje veci, najprv v prednej časti a neskôr v zadnej časti výdajne, zákazníčku
vybavovala manželka konateľa. Bolo potrebné nájsť detské topánočky a za týmto účelom otvoriť jednu
zo skriniek, ktorá bola zamknutá. Keď si manželka konateľa pýtala kľúčik od žalobkyne, tá jej stroho
odpovedala, že ona tam už nepracuje a že sa jej na to nemá jeho manželka pýtať. Na opakovanú
požiadavku vo vzťahu ku kľúčom žalobkyňa znovu odpovedala, že ju manželka konateľa nemá s tým

otravovať, že ona tam už končí, pričom táto konverzácia sa udiala pred zákazníčkou. Manželka konateľa
teda kľúčik od skrinky nedostala a zákazníčka zostala nevybavená a táto aj výdajňu opustila. K dohode
o skončení pracovného pomeru, ktorú mal pripravenú, konateľ žalovaného vo svojej výpovedi uviedol,
že bol to návrh na ukončenie pracovného pomeru s konkrétnym dátumom, ktorý bol v tejto napísaný,
avšak bolo možné v prípade, že by sa na inom dni so žalobkyňou dohodli, tento prepísať aj v písomnom

vyhotovení. Na výdajni bola k dispozícii tlačiareň, na ktorej by to bolo možné realizovať. Predstava
konateľa žalovaného však bola taká, že by to bol dátum skorší, než dva mesiace výpovednej doby.

13. Na otázku súdu, akým spôsobom bolo žalobkyni dané najavo, že v ten deň ešte má zostať v práci
až do zatváracej doby, resp. že nemá z výdajne odísť, konateľ žalovaného

-Pokračovanie- 6Cpr/3/2024
Pokračovanie rozsudku T ZVJS
8

uviedol, že to, že v ten deň ešte má ostať na výdajni a odpracovať celý deň až do zatváracej hodiny, to
vyplývalo z toho, že za ten deň jej ešte riadne zaplatili mzdu, čiže vtedy tam ešte žalobkyňa mala zostať.
Na priamu otázku súdu, či jej to aj bolo povedané a ako to bolo vyjadrené, konateľ žalovaného uviedol,
že on nesúhlasil s tým, že žalobkyňa odchádza a on chcel, aby tam žalobkyňa zostala na výdajni a
vyjadril to tak, že jej povedal, že tam ona má ešte ostať. Predtým, keď vypracovával obsah dohody o

skončenípracovnéhopomeru,pokúšalsaspojiťtelefonickysožalobkyňou,támuvšaktelefónnedvíhala.
Uviedoltedadodohodydátum,ktorýjetamnapísanýataktodohodudoniesoldovýdajnezdravotníckych
pomôcok vo Zvolene. Neskôr večer jej poslal túto dohodu ešte spolu s mailovou správou. Na presný
obsah správy si pri svojej výpovedi pred súdom už nespomenul, po prečítaní správy súdom však konateľ
žalovaného uviedol, že takýmto spôsobom to formuloval preto, lebo chcel, aby práve tou dohodou bol

pracovný pomer ukončený hneď, teda 05.08.2024. Na priamu otázku súdu, prečo v mailovej správe
neuviedol nejakú výčitku k správaniu žalobkyne v uvedený deň vo výdajni, konateľ žalovaného uviedol,
že on takéto výpovede nepíše každý deň, situácia bola pre neho extrémna a je pravda, že sa pred
napísaním mailovej správy neporadil s právnym zástupcom. Čo sa týka kľúčov od výdajne, tieto sa k
nemudostalitakýmspôsobom,ževtedy,keďžalobkyňapovedala,žeonaodchádzaazačalasabaliť,tak

hodila tieto kľúče na stôl. Vtedy vo výdajni nebola uvedená zákazníčka prítomná. Dňa 05.08.2024 ešte
mal konateľ žalovaného dojem, že žalobkyňa akceptovala navrhovanú dohodu o skončení pracovného
pomeru a že tento aj skončil v uvedený deň, keďže žalobkyňa sa zbalila a z predajne odišla. Nasledujúci
deň, keď mu žalobkyňa písala mailovú správu, že je pred predajňou, vtedy by aj bol ochotný prísť na totopracovisko a odomknúť jej, preto jej telefonoval, avšak ona mu telefón nedvíhala. Neskôr jej však dal
najavo, že do predajne už žalobkyňa nemá nastúpiť, a to najmä s ohľadom na správanie, ktoré predtým
popísal. Konateľ žalovaného ani nesúhlasil s tým, aby ďalej bola žalobkyňa u nich zamestnaná a to

ani po doručení jej písomného nesúhlasu s ukončením pracovného pomeru. Na otázku súdu konateľ
žalovaného upresnil, že 06.08.2024, ak by žalovaná ešte komunikovala, a dohodla by sa s nimi na
konkrétnom dátume ukončenia pracovného pomeru, potom by jej bolo možné ešte vo výdajni pracovať,
avšak neskôr si jej prítomnosť na pracovisku neprial a ani jej neprideľoval prácu práve z toho dôvodu,
že žalobkyňa sa na pracovisku nezdržiavala. Pritom keby žalobkyňa chcela, mala by k dispozícii kľúče

od výdajne od druhej kolegyne, ktorá v tom čase bola na PN so zlomenou nohou a žalobkyňa si mohla
tieto kľúče od nej vziať a prísť do práce.

14. Na pojednávaní pred súdom bola vypočutá aj svedkyňa F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/
X, K., ktorá je spoločníčkou žalovaného a zároveň manželkou konateľa. K udalostiam dňa 05.08.2024
uviedla, že s manželom cestovali zo Spišskej Novej Vsi do Zvolena z dôvodu, že žalobkyňa požiadala

o ukončenie pracovného pomeru (na otázku súdu svedkyňa uviedla, že zrejme im žalobkyňa doručila
výpoveď z pracovného pomeru). Vycestovali za ňou, aby sa na tomto ukončení dohodli, pri príchode
do Zvolena vošli do výdajne zdravotníckych pomôcok spolu s manželom predným vchodom, ktorý bol
vtedy odomknutý, pri úvodnej konverzácii jej manžela so žalobkyňou svedkyňa nebola prítomná, bola
na toalete, má však vedomosť o tom, že žalobkyni predložil písomnú dohodu o ukončení pracovného

pomeru, krátko nato však do výdajne prišla zákazníčka, ktorú bolo potrebné obslúžiť, v tom čase
žalobkyňa už bola v zadnej časti výdajne, kde niečo robila, svedkyňa nemala vedomosť čo presne, ale
svedkyňa žalobkyňu požiadala, aby prišla dopredu, že je tam klientka a že treba otvoriť dvere, na čo
žalobkyňa uviedla, že ona tam už nepracuje, z čoho svedkyni vyplynulo, že žalobkyňa dvere neotvorí.
Svedkyňa zostala prekvapená, keď to povedala manželovi, on odomkol vchodové dvere, klientka bola

pustená dnu a ako si svedkyňa pamätala, boli potrebné topánky pre nejaké dieťa, ktoré následne vo
výdajni hľadali
-Pokračovanie- 6Cpr/3/2024
Pokračovanie rozsudku T ZVJS
9

abolopotrebnéotvoriťzamknutúskrinkustovarom.Svedkyňapýtalakľúčikyodskrinkyodžalobkyne,že
je potrebné skrinku otvoriť, na čo žalobkyňa odpovedala, že ona tam už nepracuje a povedala to takým
spôsobom, že svedkyni bolo pred klientkou trápne, svedkyňa sa zákazníčke ospravedlnila a požiadala

ju o príchod do výdajne na druhý deň, že topánky pozrú a vybavia ju. Po odchode zákazníčky manžel
svedkyne znovu vchodové dvere zamkol. Na otázku súdu, či išlo o kľúče manžela alebo nejaké iné
kľúče, napr. kľúče žalobkyne, svedkyňa nevedela odpovedať.

15. Svedkyňa ďalej k veci uviedla, že po odchode zákazníčky obaja vyčítali žalobkyni jej správanie,

svedkyňa jej povedala, že takéto správanie ešte nezažila, tá si však vtedy len balila svoje veci do
tašiek. Keď si žalobkyňa začala tašky vynášať von, bolo týchto viac, preto jej s tým pomohol aj manžel
svedkyne a tieto tašky tiež vynášal von. Na priamu otázku súdu, či táto udalosť mohla prebehnúť aj tak,
ako to opísala žalobkyňa vo svojich vyjadreniach, že jej manžel svedkyne tieto veci povyhadzoval na
ulicu, svedkyňa uviedla, že jej manžel tieto tašky vyniesol von, avšak pri tých emóciách, ktoré boli na

jej strane aj na ich strane, to mohlo vyzerať buď tak, že jej pomáha alebo tak, že jej veci vyhadzuje.
V tom čase však bolo potrebné vyriešiť tú situáciu, zamknúť výdajňu a ísť ďalej, pretože majú spolu
s manželom aj iné výdajne, ktoré v ten deň chceli obísť na iných miestach. K ukončeniu pracovného
pomeru žalobkyne svedkyňa tiež uviedla, že nemala vedomosť o tom, aký úmysel má presne jej manžel,
s ktorým cestovali do Zvolena, chceli sa však so žalobkyňou dohodnúť na podrobnostiach ohľadne

ukončenia pracovného pomeru, svedkyňa tiež nemala presnú vedomosť o obsahu písomnej dohody,
ktorú mal jej manžel pre žalobkyňu pripravenú. Dôvodom na skoršie ukončenie pracovného pomeru
však bolo to, že žalobkyňa bola problémovou zamestnankyňou, na rozdiel od minulosti, pretože vtedy
keď žalobkyňa u nich začínala, bola veľmi aktívna, až premotivovaná, snaživá, ale neskôr z jej strany
dochádzalo aj k zneužívaniu postavenia zamestnanca a manžel svedkyne z nej bol ako zamestnávateľ

nervózny. Vždy, keď bolo treba riešiť absencie žalobkyne pre dovolenku alebo OČR, bolo potrebné
dohodovať jej zastúpenie druhou zamestnankyňou v tejto výdajni, ktorá však v čase týchto udalostí bola
PN. Na priamu otázku súdu, akým spôsobom chceli zabezpečiť fungovanie prevádzky, ak žalobkyňa ako
jedna z týchto zamestnankýň mala mať ukončený pracovný pomer ešte v ten deň a druhá bola na PN,svedkyňa uviedla, že klienti sa dali vybavovať aj na diaľku, to znamená aj keby oni ako firma oznámili,
že je výdajňa zavretá, bolo by oznámené číslo, kde sa možno skontaktovať telefonicky, ďalej ak by bolo
niečo treba na mieru, ich technik by to išiel aj zmerať a zdravotnícka pomôcka by bola dodaná, takže

s týmto by problém nebol. Na výdajni naozaj v ten deň aj bola vyvesená tabuľka, ktorú improvizovane
zhotovili spolu s manželom a na dvere naozaj oznámili zavretie výdajne. Na priamu otázku právneho
zástupcu žalobkyne, či svedkyňa má vedomosť o tom, že by sa žalobkyňa s jej manželom dohodli na
skončení pracovného pomeru, svedkyňa uviedla, že keď prišli do tejto výdajne vo Zvolene, svedkyňa
najprv bola na toalete, takže nevie o čom sa presne žalobkyňa s jej manželom rozprávali, nevie ani

o tom, či sa na niečom dohodli, naopak bola pri tom, keď tam bola zákazníčka a svedkyňa žalobkyni
hovorila, aby prišla otvoriť, žalobkyňa odpovedala, že ona tam už nepracuje, ona tam končí. Neskôr ešte
druhýkrát žalobkyňa zopakovala, že ona tam už nepracuje, keď bolo potrebné nájsť kľúčiky od skrinky.
Čo sa týka kľúčov od predajne, tak tieto žalobkyňa niekedy medzi tým, ako si balila tašky a pri tej vypätej
situácii hodila na pult.

16. Súd na základe výpovedí strán a svedkyne, vykonaných listinných dôkazov a po ich zhodnotení
a porovnaní navzájom posudzoval niektorý zo spôsobov skončenia pracovného pomeru žalobkyne u
žalovaného, v zmysle ustanovení § 59 a nasl. Zákonníka práce, v prvom
-Pokračovanie- 6Cpr/3/2024
Pokračovanie rozsudku T ZVJS

10

rade bolo potrebné posúdiť účinky mailovej správy žalovaného voči žalobkyni z 05.08.2024 o 19.22
hod, z ktorej malo vyplývať prijatie žiadosti o skončenie pracovného pomeru, ktorú mala žalobkyňa

formulovať voči žalovanému a žalovaný mal s týmto ukončením súhlasiť ku dňu 05.08.2024. Napriek
tomu, že počas konania žalovaný nerozporoval, že týmto úkonom k ukončeniu pracovného pomeru
žalobkyne nedošlo, zostalo nesporným, že dňa 06.08.2024 žalovaný zaslal ako prílohu ďalšej mailovej
správy žalobkyni zápočtový list a potvrdenie o zamestnaní pre účely dôchodkových nárokov, následne
ani v priebehu súdneho konania takýto krok nekorigoval, napr. vydaním nového zápočtového listu

a potvrdenia, ktoré by zohľadňovalo iný dátum skončenia pracovného pomeru. Z hľadiska právnej
istoty preto bolo nevyhnutné rozhodnúť a posúdiť aj dôvodnosť prvého uplatneného nároku v žalobe,
teda určenie toho, či takýmto úkonom mohol alebo nie skončiť jej pracovný pomer u žalovaného.
Bolo tu možné prisvedčiť argumentácii žalobkyne, že ide o zmätočný úkon zo strany žalovaného,
keď jednak nebola dodržaná forma pre akceptáciu prípadnej žiadosti o uzavretie dohody o skončení

pracovného pomeru, ktorá by takýmto spôsobom, ak by došlo k písomnému právnemu úkonu, zakladala
v zmysle § 60 Zákonníka práce dôvod pre takéto skončenie, avšak tiež len za predpokladu dostatočnej
určitosti jej obsahu a jasnej vôli oboch strán zmluvný vzťah ukončiť. Z obsahu mailovej správy je
však zrejmé, že táto odkazuje na neexistujúcu žiadosť o ukončenie pracovného pomeru, že mailová
správa odkazuje na § 60 Zákonníka práce (dohoda o skončení pracovného pomeru) a § 61 Zákonníka

práce (výpoveď z pracovného pomeru), následne však uvádza, že pracovný pomer by mal skončiť
bez výpovednej lehoty, a to okamžitou výpoveďou dnešným dňom 05.08.2024. Vo vzťahu k ostatným
zisteným skutkovým okolnostiam je teda zrejmé, že takýmto spôsobom nebola uzavretá žiadna dohoda
o skončení pracovného pomeru, žalovaný žalobkyni týmto spôsobom nedal ani výpoveď z pracovného
pomeru ako jednostranný právny úkon, napokon pre nedostatok formálnych a obsahových náležitostí

nedošlo ani k okamžitému skončeniu pracovného pomeru týmto dňom, keď nešlo o písomnú formu
ukončenia v zmysle ustanovení § 68 a § 70 Zákonníka práce, v tomto elektronickom úkone nie sú ani
uvedené dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru, teda výnimočné zákonné dôvody, teda že
by žalobkyňa bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo že by závažne porušila pracovnú
disciplínu presne popísaným spôsobom.

17.Vovzťahukdruhejčastiuplatnenéhožalobnémunávrhusúdnásledneskúmalajplatnosťokamžitého
skončenia pracovného pomeru, ktoré bolo v písomnej forme dňa 08.08.2024 vyhotovené a odoslané
žalobkynizostranyžalovaného.Zobsahutejtolistinyjezrejmé,žedôvodukončeniapracovnéhopomeru
žalobkyne mal nastať v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, teda pre jej závažné porušenie

pracovnej disciplíny. V listine sa toto závažné porušenie skutkovo vymedzuje tak, že žalobkyňa mala dňa
05.08.204 ponechať kľúče na svojom pracovisku a uviesť svojmu zamestnávateľovi, že dáva výpoveď,
čo mala deklarovať aj listom z 22.07.2024 a teda že jej slovami „končí". Toto malo prebehnúť o 12.00
hod uvedeného dňa, pričom jej pracovná doba bola v zmysle pracovnej zmluvy do 16.00 hod. Keďženásledne do práce nenastúpila, a svojím konaním bezdôvodne nenastúpila na pracovisko do svojho
zamestnania, došlo k závažnému porušenie pracovnej disciplíny.

18. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobkyňa skutočne dňa 05.08.2024 v poludňajších
hodinách opustila svoje pracovisko, teda výdajňu zdravotníckych pomôcok na adrese Tehelná 4, Zvolen,
avšak okolnosti, za ktorých sa tak stalo, ako aj sled jednotlivých udalostí toho dňa bol popísaný
rôzne zo strany žalobkyne, žalovaného, svedkyne vypočutej v konaní a odlišným spôsobom vyplýva
aj z formulácie okamžitého skončenia pracovného pomeru z 08.08.2024. Žalobkyňa udalosti toho dňa

popísala tak, že v poludňajších hodinách
-Pokračovanie- 6Cpr/3/2024
Pokračovanie rozsudku T ZVJS
11

na mieste jej pracoviska, kam sa dostavil konateľ žalovaného so svojou manželkou, jej bolo oznámené,
že v práci končí už v ten deň a bola požiadaná o odovzdanie kľúčov a ostatných vecí a opustenie
pracoviska, pri balení si vlastných vecí, následne po odmietnutí obslúženia zákazníčky odovzdala
žalovanému kľúče od predajne a jej veci boli vyhodené na ulicu aj samotným žalovaným. V zmysle
výpovede konateľa žalovaného pred súdom bola po príchode do výdajne zdravotníckych pomôcok

žalobkyni predložená dohoda o skončení pracovného pomeru, s uvedeným skorším dátumom, než aký
by vyplýval z jej podanej výpovede z pracovného pomeru, na čo však žalobkyňa reagovala neadekvátne,
nezdvorilo odmietla vybaviť zákazníčku, ktorá do výdajne v tom čase prišla, následne hodila kľúče od
výdajne na stôl/pult výdajne a po dvojnásobnom oznámení toho, že ona tam končí, opustila výdajňu
a do práce následne nenastúpila. Vypočutá svedkyňa, spoločníčka žalovaného a manželka konateľa

vo svojej výpovedi nevedela potvrdiť obsah konverzácie medzi jej manželom a žalobkyňou v čase,
keď žalobkyni bola predložená dohoda o skončení pracovného pomeru, teda nevedela potvrdiť to, či
žalobkyni bolo niečo oznámené, či bola o niečo požiadaná, potvrdila však skutočnosť, že po zbalení
svojich vecí žalobkyňa hodila kľúče od výdajne na pult a pracovisko opustila.

19. V zmysle ustálenej súdnej praxe v konaní, v ktorom sa skúma platnosť skončenia pracovného
pomeru medzi zamestnancom a zamestnávateľom, zaťažuje práve zamestnávateľa dôkazné bremeno o
existencii dôvodov, pre ktoré bol oprávnený skončiť pracovný pomer svojho zamestnanca. Z procesného
hľadiska ak je po podaní žaloby, ktorou zamestnanec ako žalobca uplatní svoj nárok na určenie
neplatnosti právneho úkonu zamestnávateľa, ktorým mal byť pracovný pomer skončený, a oboma

stranami sporu je rozdielne popisovaný skutkový dej, ktorý skončeniu pracovného pomeru predchádzal
a zároveň zakladá dôvod tohto skočenia, je na žalovanom, teda zamestnávateľovi, aby svoje skutkové
tvrdenia o danosti týchto dôvodov preukázal.

20. Ku skutkovým okolnostiam zo dňa 05.08.2024 zotrvali obe sporové strany na svojich stanoviskách

a tvrdeniach, pričom žalovaný zdôraznil, že ako zamestnávateľ nemohol tolerovať správanie žalobkyne
v uvedený deň, ktorá jednak neslušným spôsobom komunikovala s konateľom žalovaného a jeho
manželkou, vyvolala konflikt v prítomnosti zákazníčky, ktorá do výdajne zdravotníckych pomôcok prišla
a následne opustila svoje pracovisko napriek tomu, že jej ešte neskončila pracovná doba. Žalovaný tu
zdôraznil morálny aj praktický aspekt uvedenej situácie, keď mu ako zamestnávateľovi nezostalo iné než

reagovať okamžitým skončením pracovného pomeru žalobkyne. Naopak žalobkyňa zotrvala na svojom
popise skutkových okolností v uvedený deň, vrátane toho, že o odchod z pracoviska bola požiadaná,
resp. vyzvaná, spolu s odovzdaním kľúčov od výdajne a zbalením si vlastných vecí.

21. Za daného stavu pre súd zostalo nesporným, že dňa 05.08.2024 žalobkyňa bola na svojom

pracovisku, kde vykonávala všetky činnosti, ktoré boli potrebné pre naplnenie obsahu jej pracovného
pomeru, nesporným bol aj príchod konateľa žalovaného s manželkou do tejto výdajne približne v
poludňajších hodinách, nesporným bol vzniknutý slovný konflikt medzi nimi a žalobkyňou, keď zo
strany žalovaného voči žalobkyni bola prezentovaná požiadavka na ukončenie pracovného pomeru už
v uvedený deň, s ohľadom na formulovaný dátum ukončenia pracovného pomeru v dohode, ktorá jej

bola vtedy predložená. Nesporným napokon bolo aj to, že žalobkyňa po zbalení si svojich vecí výdajňu
zdravotníckych pomôcok opustila a kľúče od tejto prevádzky ponechala k dispozícii žalovaného, bez
ohľadu na to, či k tomuto odovzdaniu kľúčov došlo položením alebo hodením na pult vo výdajni. Naopak
-Pokračovanie- 6Cpr/3/2024Pokračovanie rozsudku T ZVJS
12

zostalo sporným, či žalobkyňa bola o okamžitý odchod a odovzdanie kľúčov požiadaná, resp. vyzvaná
svojím zamestnávateľom, ďalej či jej v priebehu úvodnej komunikácie s konateľom žalovaného
(v čase neprítomnosti svedkyne G. pri tomto rozhovore) bola prezentovaná aj možnosť zmeny
dátumu ukončenia pracovného pomeru v písomnej dohode, ktorá jej bola predložená, spornou

zostala aj skutočnosť, či k následnému opusteniu pracoviska žalobkyňou došlo za výslovného alebo
konkludentného súhlasu zamestnávateľa alebo či sa tak udialo proti jeho vôli a či zamestnávateľ pri
tejto príležitosti vyjadril požiadavku, aby žalobkyňa na pracovisku zostala v ten deň ešte do zatváracej
doby. Pre tvrdenia oboch sporových strán svedčia rôzne okolnosti, buď v ich prospech alebo proti
ich tvrdeniam. V prospech tvrdení žalovaného by napr. svedčila okolnosť, že v prípade, že žalobkyňa
neprijala ponúkanú dohodu na ukončenie pracovného pomeru už v ten deň, mala si byť vedomá toho, že

jej pracovné povinnosti stále trvajú až do uplynutia výpovednej doby, na základe jej písomnej výpovede
z pracovného pomeru, a že teda v uvedený deň musí pokračovať v plnení svojich zamestnaneckých
povinností. Naopak v prospech jej tvrdení svedčí rad iných skutočností, ktoré vyplynuli z dokazovania:
v prvom rade je to spôsob komunikácie zo strany žalovaného so žalobkyňou, keď listinná dohoda
o skončení pracovného pomeru bola do výdajne donesená na odsúhlasenie a podpis žalobkyňou

bez toho, aby bola zjavná (a v konaní preukázaná) akákoľvek ochota o dojednávaní iného dátumu
skončeniapracovnéhopomeru,pričomokremvýpovedekonateľažalovanéhozožiadnehoinéhodôkazu
nevyplynulo, že by na základe vzájomnej konverzácie vo výdajni bola žalobkyni daná možnosť obsah
tejto dohody ovplyvniť. Ako zamestnanec, ktorý je v slabšom postavení voči svojmu zamestnávateľovi,
mohla dôvodne pociťovať takýto postup a komunikáciu zo strany svojho zamestnávateľa ako nátlak

na pristúpenie k ponúknutým podmienkam skončenia pracovného pomeru, teda skôr než uplynutím
výpovednej doby na základe jej výpovede.

22. Zo žiadneho vykonaného dôkazu, okrem výpovede konateľa žalovaného pred súdom, taktiež
nevyplynula skutočnosť, že by žalobkyni bolo dané najavo, že napriek navrhovanému dátumu ukončenia

pracovného pomeru už v tej deň má ešte zotrvať na pracovisku a ďalej vykonávať svoju prácu,
nehovoriac o tom, že ak by k návšteve výdajne zo strany žalovaného vtedy nedošlo, nepochybne by
žalobkyňasvojepracovnépovinnostiplnilaďalejpocelýtentodeňaždozatváracejhodiny.Vývojudalostí
teda bol ovplyvnený tak samotnou návštevou konateľa žalovaného s manželkou vo výdajni, ako aj
spôsobom komunikácie a formulovaním požiadavky na skončenie pracovného pomeru už v ten deň, a

to za stresovej situácie pre obe zúčastnené strany. Pre súd teda nezostala vylúčená ani taká alternatíva
skutkových okolností, ako bola popísaná žalobkyňou, teda že zamestnávateľ jej adresoval požiadavku
na okamžité skončenie pracovného pomeru na základe predloženej písomnej dohody, myslené ako
skončenie nielen v uvedený deň, ale už v uvedený moment, keď jej bola táto dohoda predložená.
Výdajňa dokonca bola zamknutá nielen po odchode žalobkyne, ale už hneď po príchode konateľa s

manželkou, čo by mohlo svedčiť tiež skôr o úmysle dohodnúť skončenie pracovného pomeru okamžite,
so zatvorením výdajne, s vedomosťou o PN druhej zo zamestnankýň, avšak s možnosťou vybavovania
klientov aj na diaľku, ako to bolo formulované pred súdom ako prijateľná alternatíva fungovania firmy.
Ďalej je treba zdôrazniť, že minimálne konkludentný súhlas s odchodom žalobkyne z pracoviska bol zo
strany žalovaného vyjadrený tým, že po zbalení si osobných vecí žalobkyňou jej niektoré z tašiek pred

výdajňu vynášal samotný konateľ žalovaného, z pohľadu svedkyne jej pri tom pomáhal, čo na jednej
strane mohlo byť pod vplyvom stresovej situácie, ale neskôr po opadnutí stresu vo večerných hodinách
toho istého dňa, keď bolo možné situáciu racionálne zhodnotiť, žalovaný ešte stále žiadnym spôsobom
nedal najavo, že by nesúhlasil s odchodom
-Pokračovanie- 6Cpr/3/2024

Pokračovanie rozsudku T ZVJS
13

žalobkyne z pracoviska, naopak v mailovej správe jej oznamoval súhlas so skončením pracovného

pomeru na základe jej domnelej požiadavky, so zmätočným uvedením právnych dôvodov pre takéto
skončenie pracovného pomeru. Žiadnym spôsobom z tejto mailovej správy nevyplýva, že by jej
zamestnávateľ považoval opustenie pracoviska v poludňajších hodinách toho istého dňa za porušenie
pracovnej disciplíny. Napokon je tu aj formulácia písomného okamžitého skončenia pracovného pomeruz 08.08.2024, v ktorom sa žalobkyni výslovne nevytýka to, že by opustila svoje pracovisko v poludňajších
hodinách dňa 05.08.2024, výslovne sa tu uvádza, že „dňa 05.08.2024 ste ponechali kľúče na svojom
pracovisku a uviedli ste zamestnávateľovi, že dávate výpoveď, čo ste aj deklarovali listom zo dňa

22.07.2024, a teda, že vašimi slovami končíte. Bolo to približne o 12.00 hod, pričom vaša pracovná doba
je v zmysle pracovnej zmluvy do 16.00 hod". Takýto opis skutkových dôvodov pre okamžité skončenie
pracovného pomeru celkom zjavne nesúhlasí so zisteným skutkovým stavom v tomto súdnom konaní.
Žalobkyňaneponechalakľúčenasvojompracoviskuvtomzmysle,žebytietozostalibezkontrolyažeby
napr. pracovisko zostalo odomknuté alebo bez zodpovednej osoby na mieste, svojmu zamestnávateľovi

tiež neuviedla, že dáva výpoveď, toto ani nedeklarovala listom zo dňa 22.07.2024, naopak výpoveď
dala žalobkyňa písomne už v predchádzajúcom období a dňa 05.08.2024 svojmu zamestnávateľovi
oznámila, že ona tam už nepracuje, čím reagovala na požiadavku svojho zamestnávateľa na obslúženie
zákazníčky, ktorá sa dostavila do výdajne zdravotníckych pomôcok. V konaní v tomto ohľadne zostalo
nepreukázaným, či tým žalobkyňa myslela, že v práci končí na základe požiadavky zamestnávateľa
alebo či to bola nezdvorilá odpoveď na požiadavku na obslúženie zákazníčky bez toho, aby skutočne

k ukončeniu pracovného pomeru došlo.

23. Napriek skutkovým nepresnostiam by bolo možné po obsahovej stránke posudzovaný písomný
právny úkon žalovaného vyložiť tak, že vytýkané voči zamestnankyni je jej opustenie pracoviska
dňa 05.08.2024, čo zakladá porušenie pracovnej disciplíny tak v zmysle pracovnej zmluvy citovanej

vyššie, ako aj z pracovnoprávnych predpisov, zohľadňujúc všetky okolnosti vykonávanej práce na tomto
pracovisku. Medzi stranami nie je sporné, že žalobkyňa naozaj pracovisko opustila, že jej pracovný
pomer v tej deň na základe žiadneho právneho dôvodu neskončil, že v tom čase ju na pracovisku nemal
kto zastúpiť a že tým pádom nemal kto zabezpečiť ďalší chod výdajne. Napriek tomu aj v prípade, že by
súd prijal uvedenú formuláciu v okamžitom skončení pracovného pomeru z 08.08.2024 ako dostatočne

určitú, popisované protiprávne konanie žalobkyne by nemohol považovať za preukázané, naopak bolo
potrebné konštatovať neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovaného ako zamestnávateľa, že
k uvedenému porušeniu pracovnej disciplíny závažným spôsobom od žalobkyne naozaj došlo. Napriek
tomu, že uvedený písomný právny úkon spĺňa formálne náležitosti, bol urobený v zákonnej lehote 2
mesiacov v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce, v ňom popisovaný dôvod v skutočnosti nenastal, resp.

žalovaným nebol preukázaný.

24. Na základe uvedeného súd vyhodnotil aj druhú časť uplatneného nároku žalobkyne ako dôvodný a
určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru v písomnej podobe, datované 08.08.2024, je neplatné.

25.Napokonsúdposudzovaldôvodnosťtretiehouplatnenéhonárokužalobkyne,atozaplatenienáhrady
mzdy za výpovednú dobu vo výške 3 566,42 Eur s príslušným úrokom z omeškania. Na základe vyššie
uvedeného patrí žalobkyni ako zamestnancovi, u ktorého bol neplatne skončený pracovný pomer a
ktorý zároveň zamestnávateľovi oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, nárok spojený s neplatným
rozviazaním pracovného pomeru v zmysle § 77 Zákonníka práce. Žaloba v tejto veci bola podaná dňa

04.10.2024, žalobkyňa teda svoje
-Pokračovanie- 6Cpr/3/2024
Pokračovanie rozsudku T ZVJS
14

práva z neplatného rozviazania pracovného pomeru uplatnila včas (v prebiehajúcej dvojmesačnej
prekluzívnej lehote), zároveň v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce na základe oznámenia žalobkyne,
že trvá na tom, aby ju zamestnávateľ naďalej zamestnával, jej pracovný pomer aj naďalej trval, a pre
takýto prípad citované ustanovenie zákona zároveň stanovuje povinnosť zamestnávateľa poskytnúť

zamestnancovi náhradu mzdy, ktorá zamestnancovi patrí v sume jeho priemerného zárobku odo dňa,
keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ
umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

26. V prípade strán sporu súd ustálil, že v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru

úkonmi žalovaného, ako sú popísané, napokon tento pracovný pomer žalobkyne skončil v dôsledku jej
výpovede, datovanej dňa 22.07.2024, ktorá bola žalovanému doručená dňa 24.07.2024 a v zmysle §
62 ods. 6 Zákonníka práce uplynula dňa 30.09.2024. Peňažný nárok žalobkyne ako zamestnankyne
teda zodpovedá náhrade mzdy za obdobie od oznámenia žalovanému, že žalobkyňa na ďalšomzamestnávaní trvá, až do skončenia jej pracovného pomeru, v tomto prípade teda od 09.08.2024, keď
príslušné oznámenie žalovanému bolo doručené, do 30.09.2024. Za mesiac august ide o 22 dní, za
mesiac september ide o celý tento kalendárny mesiac. Náhrada žalobkyni patrí v sume jej priemerného

zárobku, ktorý bol zo strany žalobcu v žalobe vyčíslený správne v zmysle § 134 ods. 1 Zákonníka práce.
V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sa na pracovnoprávne účely priemerný zárobok zisťuje
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období. Tým je v zmysle § 134 ods. 2 Zákonníka práce kalendárny
štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Z doložených výplatných

pások považoval súd za preukázané, že v mesiaci apríl 2024 hrubá mzda žalobkyne predstavovala 1
807,50 Eur, v máji 2204 sumu 1 803,58 Eur a v júni 2024 sumu 900,- Eur. Počet odpracovaných hodín v
týchto mesiacoch zároveň predstavoval celkový počet 440 hodín. Celková mzda žalobkyne v uvedenom
období od apríla do júna 2024 vo výške 4 511,08 Eur predstavuje na jednu odpracovanú hodinu zo
skutočneodpracovaných440hodín10,2525Eura.Zoštatistickéhoúdajupriemernéhopočtupracovných
hodín pripadajúcich na jeden mesiac (pri týždennom fonde pracovného času 40 hodín) je 173,928 hodín,

po zaokrúhlení 174 hodín. Pri vynásobení priemerným počtom pracovných hodín za jeden kalendárny
mesiac je potom jej priemerná mzda vo výške 1 783,21 Eur. Ide o priemernú mesačnú mzdu, ktorú je
možné považovať za smerodajný údaj pre ten ktorý kalendárny mesiac, alebo jeho časť, za ktorý sa
mzda má nahradiť.

27. U žalobkyne nebolo možné priznať ako dôvodný uplatnený nárok za celý kalendárny mesiac august
2024, ale len za uvedených 22 dní, počítaných odo dňa nasledujúceho od predmetného oznámenia
do konca tohto kalendárneho mesiaca. Zo sumy 1 783,21 Eur, ktorá by pripadala na celých 31 dní
kalendárneho mesiaca august, tak bolo možné uvažovať len s pomernou náhradou za 22 dní v sume
1 265,50 Eur. Za september 2024 bolo možné túto náhradu priznať za celý kalendárny mesiac, teda v

celej sume 1 783,21 Eur. Celková suma náhrady mzdy teda v tomto prípade predstavovala 3 048,71
Eur, ktoré súd žalobkyni priznal ako dôvodne uplatnenú náhradu mzdy, ktorú má žalovaný povinnosť
vyplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prevyšujúcej časti však súd uplatnenú náhradu
ako nedôvodnú zamietol.

28. Žalobkyni bol priznaný takisto uplatnený nárok úroku z omeškania z uvedenej náhrady, a to
od 01.10.2024 ako dňa nasledujúceho po uplynutí dvojmesačnej výpovednej doby a skončenia jej
pracovného pomeru, s ohľadom na stanovenú povinnosť v pracovnej
-Pokračovanie- 6Cpr/3/2024
Pokračovanie rozsudku T ZVJS

15

zmluve sporových strán, kde výplatným termínom bol deň nasledujúci po uplynutí rozhodujúceho
kalendárneho mesiaca, za ktorý sa mzda vypláca. Základ a výška úroku z omeškania v zmysle § 1

ods. 4 Zákonníka práce vyplýva z ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády č.
87/1995 Z.z., kde pri úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky v prvý deň omeškania vo výške 3,65
% ročne bolo k tejto pripočítaných päť percentuálnych bodov, teda úrok z omeškania bol vo výške 8,65
% z dlžnej sumy.

29. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p., keď obe strany sporu
boli v konaní úspešné len pomerne. Z uplatnenej sumy náhrady mzdy 3 566,42 Eur bola priznaná táto
náhrada vo výške 3 048,71 Eur, teda v rozsahu 85 %, z hľadiska úspechu v celom konaní pri rozhodovaní
o troch uplatnených nárokoch, kde v ostatných dvoch bola žalobkyňa úspešná úplne, tento čiastočný
úspech na jej strane predstavuje 95 % oproti 5 % úspechu žalovaného. Po odčítaní úspechov patrí

žalobkyni pomer rozdielu medzi týmito úspechmi a teda náhrada trov konania v rozsahu 90 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici
(§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).