Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/304/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201659
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201659.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M. a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX E., proti žalovanej: Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej č. Ei 374/22/1000-5 zo dňa 23.11.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. Ei
374/22/1000-5 zo dňa 23.11.2022 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca žiadosťou zo dňa 15.10.2022 požiadal Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad špeciálnej prokuratúry“) o sprístupnenie celého jeho spisu č. VII/4
Gn 249/22/1000, a to v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o slobode informácií“). Požadované informácie žalobca žiadal sprístupniť v elektronickej podobe
zaslaním na svoju adresu elektronickej pošty alebo do elektronickej schránky č. E0000445515.

2. Úrad špeciálnej prokuratúry rozhodnutím č. VII Spr 393/22/1000-2 zo dňa 25.10.2022 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol tak, že žiadosti žalobcu o sprístupnenie požadovaných informácií
nevyhovel.

3. Úrad špeciálnej prokuratúry v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca žiadal
sprístupniť informácie, a to celý obsah spisu č. VII/4 Gn 249/22/1000, vo veci vybavenia jeho skorších
žiadostí, a to konkrétne podaní zo dňa 28.06.2022 a zo dňa 22.08.2022, ktorými ako oznamovateľ
žiadal preskúmať postup vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru národnej kriminálnej agentúry,
odboru Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-353/NKA-BA3-2021, v ktorom bola vec trestného
oznámenia žalobcu poukazujúceho na podozrenie zo spáchania trestného činu machinácií pri verejnom
obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) touto súčasťou Policajného zboru ešte dňa 16.06.2022 postúpená
na ďalšie konanie Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava II, kde bola zaevidovaná dňa
22.06.2022 pod sp. zn. ORP-1027/RZ-B2-2022. Žalobca ďalej žiadal preskúmať zákonnosť postupu
prokurátora vo veci evidovanej na Úrade špeciálnej prokuratúry pod sp. zn. VII/4 Gn 249/22/1000.V tejto súvislosti Úrad špeciálnej prokuratúry uviedol, že podaniami zo dňa 28.06.2022 a 22.08.2022
žalobca v podstate namietal vecnú príslušnosť Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II
na konanie o jeho trestnom oznámení. Vo veci evidovanej na Úrade špeciálnej prokuratúry pod sp.

zn. VII/4 Gn 249/22/1000 nebolo právoplatne rozhodnuté o predmetnom trestnom oznámení žalobcu
a nebolo vydané žiadne právoplatné uznesenie prokurátora. Žalobcovi bol výsledok preskúmania
postupu policajta v uvedenom konaní písomne oznámený dňa 22.08.2022 a o výsledku preskúmania
zákonnosti postupu prokurátora vo veci evidovanej na Úrade špeciálnej prokuratúry pod sp. zn. VII/4 Gn
249/22/1000 bol písomne upovedomený dňa 26.08.2022.

4. Úrad špeciálnej prokuratúry v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ďalej uviedol, že právo
na informácie zaručuje Ústava Slovenskej republiky. Toto právo je možné obmedziť iba v presne
vymedzených prípadoch. Informačná povinnosť prokuratúry na úseku jej trestnej pôsobnosti, ktorej
sa požadované informácie týkajú, vyplýva zo všeobecnej právnej úpravy zákona o slobode informácií
predstavujúceho lex generalis. Okrem všeobecnej právnej úpravy informačnej povinnosti prokuratúry

však platí v právnom poriadku aj osobitná právna úprava predstavujúca lex specialis, ktorá vyplýva
z § 55m zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o prokuratúre“). Je tak zrejmé, že všeobecná právna úprava informačnej povinnosti prokuratúry sa
prelína s osobitnou právnou úpravou informačnej povinnosti prokuratúry. Pokiaľ popri sebe existujú
všeobecná a osobitná právna úprava, osobitná práva úprava má vždy prednosť (napr. rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/4/2009). V prípade výkonu trestnej pôsobnosti
prokuratúryjeosobitnouprávnouúpravouinformačnejpovinnostiprokuratúryprávnaúpravaustanovená
§ 55m ods. 1, ods. 5 a ods. 6 zákona o prokuratúre. Tieto ustanovenia zákona o prokuratúre uvádzajú
konkrétne druhy rozhodnutí v trestných veciach, ktoré je prokuratúra povinná zverejniť a sprístupniť.
V zmysle relevantnej právnej úpravy sa zverejňujú právoplatné uznesenia prokurátora, ktorými sa

skončilotrestnéstíhanievedenéprotiurčitejosobeponadobudnutíprávoplatnostitohtorozhodnutiaana
základe žiadosti o sprístupnenie informácie sa sprístupňujú všetky právoplatné uznesenia prokurátora
vrátane uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej a obžalobný návrh.

5. Úrad špeciálnej prokuratúry v odôvodnení napadnutého rozhodnutia napokon uviedol, že zmyslom

trestného konania je právoplatné rozhodnutie vo veci, pričom informačnej povinnosti v tomto smere sa
prokuratúra nijako nebráni. Túto zákonnú povinnosť prokuratúra plne rešpektuje, ale až v štádiu konania,
ktoré je skončené právoplatným rozhodnutím a verejnosť sa tak môže oboznamovať so skutkovými
okolnosťami ako aj právnym zhodnotením veci. V štádiu pred právoplatným rozhodnutím vo veci dbá
zákonná úprava na to, aby sa vylúčila verejná diskusia vo veci, čím by sa mohol vytvoriť nátlak na

subjekty, ktoré konajú a rozhodujú.

6. O podanom rozklade žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodla žalovaná rozhodnutím č.
Ei 374/22/1000-5 zo dňa 23.11.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozklad zamietla a
prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

7.Žalovanávodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiakonštatovala,žeosobitnáprávaúpravainformačnej
povinnosti prokuratúry vyplýva z § 55m zákona o prokuratúre, ktorý v jednotlivých odsekoch
vymedzuje, aké rozhodnutia je prokuratúra povinná zverejniť a sprístupniť. Zverejňujú sa právoplatné
uznesenia prokurátora, ktorými sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe, po nadobudnutí

právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 55m ods. 1 zákona o prokuratúre) a na základe žiadosti
o sprístupnenie informácie sa sprístupňujú všetky právoplatné uznesenia prokurátora, vrátane
uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej a obžalobný návrh (§ 55m ods. 5 zákona
oprokuratúre).Prokuratúrajevšakajvtýchtoprípadochoprávnenánesprístupniťprávoplatnéuznesenie
prokurátora,ktorýmsaskončilotrestnéstíhanievedenéprotiurčitejosobeauznesenieprokurátora,ktoré

nie je rozhodnutím vo veci samej a rovnako tak obžalobný návrh, ak by ich zverejnenie a sprístupnenie
mohlo zmariť alebo podstatne sťažiť dosiahnutie účelu trestného konania alebo porušiť práva a právom
chránené záujmy (§ 55m ods. 6 zákona o prokuratúre). Žalobcom požadované informácie, teda
sprístupnenie ním špecifikovaného spisu, nebolo možné podradiť pod § 55m ods. 1 alebo ods. 5 zákona
o prokuratúre.

8. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej konštatovala, že žalobca žiadal sprístupniť
registratúrne záznamy tvoriace spis vedený prokurátorom, do ktorého však nemal právny nárok
nahliadať každý, ale iba nadriadený prokurátor alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora inýprokurátor. Spravovanie spisov na prokuratúre upravoval Príkaz generálneho prokurátora Slovenskej
republiky por. č. 6/19 zo dňa 04.09.2019, ktorým sa vydáva registratúrny poriadok prokuratúry
v platnom znení. Registratúrny poriadok bol určený pre vnútornú potrebu a činnosť prokuratúry,

pričom pod registratúrou prokuratúry bolo potrebné rozumieť súbor všetkých registratúrnych záznamov
pochádzajúcich z činnosti prokuratúry a všetkých zásielok doručených prokuratúre. Spisom, ktorý viedol
prokurátor, bol registratúrny záznam alebo súbor registratúrnych záznamov, ktoré vznikli v súvislosti
s vybavovaním tej istej veci a boli evidované v spisovom prehľade každého spisu. Spis vedený na
prokuratúre bol vnútornou pracovnou pomôckou, ktorý nespĺňal znaky, či už súdneho spisu alebo

vyšetrovacieho spisu, pričom obmedzujúce ustanovenie nazerania do spisu, najmä z uvedeného
dôvodu, nebolo možné prelomiť ani aplikáciou zákona o slobode informácií. Prokurátor mal zákonnú
povinnosť v tomto právnom režime prijať a vykonať všetky opatrenia na to, aby nazeranie do spisu,
ktorý viedol, nebolo umožnené iným neoprávneným osobám. Za neoprávnenú osobu pritom bolo možné
považovať tak žiadateľa o sprístupnenie informácie ako aj subjekt mimo pôsobnosti prokuratúry.

9. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež konštatovala, že izolovaný výklad ustanovenia
§ 3 ods. 1 zákona o slobode informácií by mohol viesť k mylnému záveru, že povinné osoby
v režime podľa zákona o slobode informácií sprístupňujú všetky údaje, ktoré majú k dispozícii. Pretože
zákon o slobode informácií nedefinuje pojem „informácia“, výklad tohto pojmu uskutočnila súdna prax.
Pojmovým znakom informácie je v zmysle záverov súdnej praxe vždy jej konkrétnosť a individuálna

identita. Za informáciu nemožno považovať sprístupnenie obsahu celého spisu. Žiadosť o sprístupnenie
informácie musí obsahovať konkrétnu informáciu a sprístupnenie musí tiež obsahovať konkrétnu
informáciu. Súdna prax sa stavia reštriktívne k tým žiadostiam o sprístupnenie informácie, ktoré nie sú
konkrétne, a kde žiadatelia žiadajú sprístupniť všetko (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Sži/3/2011).

10. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia napokon konštatovala, že sa plne stotožňuje
s názorom povinnej osoby v tom, že žiadateľ nepožiadal o sprístupnenie informácie, ktorú by bola
povinná osoba povinná zverejniť a sprístupniť podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií
alebo podľa § 55m ods. 1 a ods. 5 zákona o prokuratúre. Na sprístupnenie informácie sa vzťahovalo

obmedzujúce ustanovenie § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre. Nevyhovenie žiadosti o sprístupnenie
požadovaných informácií pritom nepredstavovalo negatívny zásah do práva žalobcu na informácie,
pretože zodpovedalo zákonným obmedzeniam.

II.

Žaloba

11. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.11.2022 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia,
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žiadal uložiť žalovanej povinnosť
sprístupniť mu požadované informácie v celom rozsahu ako aj povinnosť nahradiť mu trovy konania.

12. Žalobca v stručnosti zhrnul priebeh administratívneho konania, pričom konštatoval, že napadnuté
rozhodnutie mu bolo doručené dňa 28.11.2022. Žalovaná síce vykonala aj zmätený pokus doručiť
napadnuté rozhodnutie do dátovej schránky žalobcu, avšak zaslala iba obyčajný sken predmetného
rozhodnutia bez elektronickej autorizácie. S poukazom na § 47 ods. 5 správneho poriadku teda išlo

o pokus neplatný.

13. Právna úprava nazerania do prokurátorských spisov podľa § 55 zákona o prokuratúre nijako
nevylučovala sprístupňovanie v režime zákona o slobode informácií. V tejto súvislosti žalobca poukázal
na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný v rozsudku sp. zn. 4Sži/1/2010

zo dňa 15.03.2011 ako aj v rozsudku sp. zn. 1Sž-o-KS/125/2005 zo dňa 30.01.2007.

14. Žalovaná ignorovala ústavnoprávny aspekt práva na informácie, ktoré je garantované v čl. 26
Ústavy Slovenskej republiky, najmä podmienky jeho obmedzenia, ako ich určuje čl. 26 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky, na ktorý bola žalovaná povinná v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej

republiky prihliadať. Predmetný čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky taxatívne určuje dôvody, pre
ktoré je možné právo na informácie obmedziť, avšak aj to iba v prípade, ak je to v demokratickej
spoločnosti nevyhnutné. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysvetlila, prečo sa domnievala,
že je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné utajiť prokurátorské spisy a požadovaný prokurátorskýspis osobitne. Vzhľadom na uvedenú vadu odôvodnenia bolo napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.
V nadväznosti na ústavnoprávny aspekt práva na informácie žalobca poukázal na právny názor
Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentovaný v náleze sp. zn. PL. ÚS 15/98 zo dňa 11.03.1999.

15. Požadovaný spis sa týkal trestného konania, ktoré bolo vedené na základe trestného oznámenia
žalobcu, a v ktorom Úrad špeciálnej prokuratúry odmietol konať. Žalobca teda mal ako oznamovateľ
v zmysle § 69 ods. 1 Trestného poriadku právo nazerať do vyšetrovacieho spisu. Nebol potom žiadny
vecný dôvod odoprieť mu sprístupnenie dozorového spisu, keďže išlo o spis vedený v tej istej veci.

Nemohol byť teda narušený ani záujem štátu na vyšetrovaní trestných činov, keďže Úrad špeciálnej
prokuratúry vo veci konať odmietal a žalobca by teda mohol narušiť iba nezákonný záujem Úradu
špeciálnej prokuratúry na nevyšetrovaní trestných činov, ktorý však logicky nemohol požívať žiadnu
ochranu.

16. Snaha chrániť pred vyzradením informácie o výkone právomoci prokuratúry nepatrí medzi legitímne

záujmy umožňujúce obmedziť právo na informácie. Naopak, aj činnosť prokuratúry musí podliehať
verejnej kontrole. Uvedené osobitne platilo pre činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry aktuálne vedenej
bývalým politikom a pred ním zasa odsúdeným zločincom. Nebola preto splnená materiálna podmienka
pre obmedzenie práva na informácie.

17. Žalobca ešte dal do pozornosti, že (od počiatku nezákonná) teória implicitného obmedzenia práva
na informácie už bola Ústavným súdom Slovenskej republiky „zrušená“, ako to vyplýva z rozhodnutia
tejto súdnej inštancie sp. zn. II. ÚS 522/2021.

III.

Vyjadrenie žalovanej

18. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 09.10.2023 navrhla, aby správny súd žalobu zamietol
ako nedôvodnú, a to konštatujúc, že žalobca používa v podanej žalobe rovnakú právnu argumentáciu
ako tú, ktorú uvádzal v podanom rozklade. Žalovaná preto poukázala na svoju právnu argumentáciu

uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorá jednoznačne vyvracia, že na nazeranie do spisu
vedeného prokurátorom platia ustanovenia § 69 ods. 1 Trestného poriadku.

19. Žalobca možnosť podať repliku k vyjadreniu žalovanej k žalobe nevyužil.

IV.
Konanie na správnom súde

20. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave

začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp.
zn. 2S/304/2022 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom
pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-2S/304/2022.

21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal
napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v

žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže
boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie
pojednávania. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne
päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu dňa 23.04.2025 (§ 137 ods. 4
SSP) a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.04.2025 postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP.

V.
Relevantné právne predpisy22. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023
sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f

tým nie je dotknuté.

23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

26. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.

27. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí
sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane

medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa
sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti
druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku,
ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené
záujmy.

28. Podľa § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom,
elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

29. Podľa § 14 ods. 2 zákona o slobode informácií, zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe

je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo,
ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.

30. Podľa § 14 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v
odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia

ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek
výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť,
povinná osoba žiadosť odloží.

31. Podľa § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre, nazerať do spisu, ktorý vedie prokurátor, môže iba jeho

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 1) alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor.

32. Podľa § 55m ods. 1 zákona o prokuratúre, prokuratúry sú povinné zverejňovať právoplatné
uznesenia prokurátora, ktorými sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe, a to do 15
pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.

33. Podľa § 55m ods. 5 zákona o prokuratúre, prokuratúry sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti
podľa osobitného zákona všetky právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú
rozhodnutiami vo veci samej a obžalobný návrh.

34. Podľa § 55m ods. 6 zákona o prokuratúre, prokuratúra môže zo závažných dôvodov odmietnuť
zverejnenie rozhodnutia podľa odseku 1 alebo sprístupnenie informácie podľa odseku 5, ak by
zverejnenierozhodnutiaalebosprístupnenieinformáciemohlozmariťalebopodstatnesťažiťdosiahnutieúčelu trestného stíhania alebo porušiť práva a právom chránené záujmy. Odmietnutie sprístupnenia
musí byť odôvodnené a možno proti nemu podať opravný prostriedok podľa osobitného zákona.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

35. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým
zamietla rozklad a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým Úrad špeciálnej prokuratúry nevyhovel

žiadosti o sprístupnenie informácií. Úlohou správneho súdu bolo v medziach žalobných námietok
posúdiť, či žalovaná pri vydaní napadnutého rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,
postupovala v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Samotné žalobné
námietky, presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, pritom determinovali mieru a detailnosť
odpovede správneho súdu na tieto námietky.

36. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie vo veci žiadosti
o sprístupnenie informácií, správny súd prvotne pripomína, že právo na informácie predstavuje jeden
zo základných pilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť
informácie, prostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom
patriacim každému jednotlivcovi.

37. Najširší a najvšeobecnejší spôsob prístupu k informáciám poskytuje zákon o slobode informácií.
Platná právna úprava však popri zákone o slobode informácií upravuje v jednotlivých oblastiach výkonu
verejnej moci možnosť požiadať o určité druhy informácií aj na základe iných právnych predpisov.
Konkrétne právne predpisy pritom stanovujú spôsoby prístupu, rozsah poskytovaných informácií, okruh

osôb oprávnených sa s nimi oboznamovať a tiež podmienky prístupu k predmetným informáciám. Je
potom vecou žiadateľa, aby si zvolil právny režim prístupu k informáciám, ktorý pre seba považuje za
najvhodnejší, a to spravidla v závislosti od svojho postavenia a vzťahu k subjektu, od ktorého informácie
požaduje. Pokiaľ žiadateľ vo svojej žiadosti jednoznačne uvedie právny režim, v akom žiada sprístupniť
určité informácie, úlohou orgánu verejnej moci, ktorému bola žiadosť adresovaná, je posúdiť, či žiadosti

žiadateľa v ním zvolenom právnom režime môže vyhovieť alebo nie.

38. Právo na informácie, ako to už bolo uvedené, môže žiadateľ realizovať v rôznych právnych režimoch
prístupu k informáciám. Vzťah predmetných rôznych právnych režimov prístupu k informáciám, a to
podľa zákona o slobode informácií na jednej strane a podľa osobitných právnych predpisov na druhej

strane, je pritom komplementárny, nie vylučujúci. Jeden možný spôsob získania informácií nevylučuje
možnosť použitia druhého spôsobu. Vzhľadom na to, že vzťah zákona o slobode informácií a osobitných
právnych predpisov je komplementárny, nemožno ich vzťah riešiť použitím zásady lex specialis derogat
legi generali (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Svk/34/2023 zo dňa 30.09.2024, ods. 40).

39. Ak teda žiadateľ požiada o sprístupnenie informácie v režime zákona o slobode informácií, orgán
verejnej moci, resp. iný zákonom o slobode informácií vymedzený subjekt (ďalej len „povinná osoba“)
má povinnosť vybaviť predmetnú žiadosť za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon o slobode
informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácie podľa zákona o

slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby
požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla. Je úlohou povinnej osoby, ktorej bolo zákonom
zverené informovanie verejnosti v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto účelu dokázala využiť všetky
procesné nástroje, ktoré má k dispozícii. Povinná osoba teda má byť profesionálom znalým práva,
ktorý bude žiadateľa procesom sprístupňovania informácií sprevádzať tak, aby mu bolo v maximálnej

miere vyhovené. Zjednodušene povedané, povinná osoba má hľadať spôsoby čo najširšieho vyhovenia
podanej žiadosti o sprístupnenie informácie a nie dôvody, ako takejto žiadosti nevyhovieť.

40. Ohľadom možnosti obmedziť sprístupnenie informácie povinnou osobou je potrebné preferovať
skôr extenzívne vnímanie (t. j. vnímanie smerujúce k rozšíreniu) povinnosti povinnej osoby sprístupniť

informácie ako reštriktívne vnímanie, benevolentnejšie k obmedzeniu sprístupňovania informácií, čo
vyplýva z požiadavky minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd, v danom prípade práva na
informácie. Príslušné ustanovenia zákona o slobode informácií sa teda majú vykladať v tom zmysle, že
obmedzenie sprístupnenia požadovaných informácií povinnou osobou má byť v čo najmenšej možnejmiere. Nesprístupnenie informácií má predstavovať pre povinnú osobou možnosť ultima ratio, pričom sa
pri takomto krajnom riešení potom kladú zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia povinnej osoby
o nesprístupnení informácií, ktoré musí byť ekvivalentné s rozsahom nesprístupnenia.

41. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť preskúmavanú právnu vec.

42. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca žiadosťou zo dňa 15.10.2022 požiadal Úrad
špeciálnej prokuratúry o sprístupnenie celého jeho spisu, ktorý aj riadne konkretizoval, a to v režime

zákona o slobode informácií. Úrad špeciálnej prokuratúry nemal žiadne pochybnosti o tom, ktorý, resp.
aký spis je predmetom žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, a ani o právnom režime, v akom
žalobca žiadal informácie sprístupniť.

43. Z obsahu administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že medzi žalobcom na jednej strane a Úradom
špeciálnej prokuratúry a žalovanou na druhej strane bolo sporné to, či a ak áno, v akom rozsahu možno

v právnom režime zákona o slobode informácií sprístupniť informáciu zo spisu, ktorý vedie prokurátor.
Inými slovami, predmetom sporu medzi žalobcom na jednej strane a Úradom špeciálnej prokuratúry a
žalovanou na druhej strane bolo to, či a ak áno, v akom rozsahu aplikácia právnej úpravy nazerania
do spisu, ktorý vedie prokurátor, resp. právnej úpravy zverejňovania a sprístupňovania uznesení
prokurátora ustanovenej v zákone o prokuratúre predstavuje v skutkových a právnych okolnostiach

preskúmavanej právnej veci legitímny dôvod na nesprístupnenie informácie zo spisu prokurátora
požadovanej žiadosťou o sprístupnenie informácie realizovanou v právnom režime zákona o slobode
informácií (ďalej len „sporná otázka“).

44. V nadväznosti na vyššie vymedzenú spornú otázku správny súd uvádza, že žiadosť o

sprístupnenie informácie zo spisu prokurátora realizovanú v právnom režime zákona o slobode
informácií je potrebné vybaviť v zmysle právnej úpravy ustanovenej v zákone o slobode informácií.
Je totiž právom žiadateľa, aby si zvolil ten-ktorý právny režim prístupu k informáciám. Tomuto právu
žiadateľa potom zodpovedá povinnosť adresáta jeho žiadosti, pokiaľ je povinnou osobou v zmysle
zákona o slobode informácií, rešpektovať jeho vôľu a vybaviť predmetnú žiadosť v zmysle zákona

o slobode informácií, a to aj za uplatnenia prípadných obmedzení vyplývajúcich z príslušných ustanovení
zákona o slobode informácií (§ 8 až § 13 zákona o slobode informácií) (porovnaj napr. rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/34/2023 zo dňa 30.09.2024, ods. 39).

45. Je tak zrejmé, že prístup k informácii zo spisu prokurátora môže povinná osoba v nadväznosti

na žiadosť o sprístupnenie informácie realizovanú v právnom režime zákona o slobode informácií
obmedziť len z dôvodov vyplývajúcich z príslušných ustanovení tohto právneho predpisu (§ 8 až § 13
zákonaoslobodeinformácií).Pokiaľpovinnáosobanemienivyhovieťžiadostiosprístupnenieinformácie
zo spisu prokurátora realizovanú v právnom režime zákona o slobode informácií, musí vo svojom
rozhodnutí, ktorým predmetnej žiadosti nevyhovuje, vymedziť dôvod nesprístupnenia požadovanej

informácie vyplývajúci zo zákona o slobode informácií a zároveň musí svoj záver o existencii takéhoto
dôvodu aj náležite odôvodniť. Povinná osoba pritom nesmie opomenúť, že obmedzenie práva na
informácie, ktoré spadá do kategórie základných práv a slobôd, je možné výlučne za splnenia troch
podmienok, a to zákonnosti (zásah do tohto práva možno vykonať len na základe zákona a v súlade s
ním), legitímnosti cieľa (Ústava Slovenskej republiky taxatívne vymenúva dôvody obmedzenia práva na

informácie) a nevyhnutnosti zásahu v demokratickej spoločnosti (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2021, sp. zn. 5Sžik/3/2020, ods. 29). Naplnenie
týchto podmienok obmedzenia práva na informácie pritom musí povinná osoba odôvodniť vo vzťahu
ku skutkovým a právnym okolnostiam vzťahujúcim sa ku konkrétnej žiadosti o sprístupnenie informácie
zo spisu prokurátora. Takéto úvahy Úradu špeciálnej prokuratúry a žalovanej ale v prvostupňovom

rozhodnutí,resp.vnapadnutomrozhodnutívovzťahukuskutkovýmaprávnymokolnostiamvzťahujúcim
sa ku konkrétnej žiadosti žalobcu o sprístupnenie požadovaných informácií, a to celého spisu č. VII/4
Gn 249/22/1000, absentujú.

46. Úrad špeciálnej prokuratúry v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia síce poukázal na § 11 ods.

1 písm. d) zákona o slobode informácií, avšak nevysvetlil, ako by bol nesprístupnením požadovaných
informácií v skutkových a právnych okolnostiach preskúmavanej právnej veci naplnení účel obmedzenia
práva na informácie podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií v nadväznosti na právnu
úpravu ustanovenú v čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „zákonodarcom sledovaný účelobmedzenia práva na informácie“). Úrad špeciálnej prokuratúry v súvislosti s problematikou trestného
konania „iba“ vo všeobecnej rovine konštatoval, že v štádiu pred právoplatným rozhodnutím vo veci
dbá zákonná úprava na to, aby sa vylúčila verejná diskusia vo veci, čím by sa mohol vytvoriť nátlak

na subjekty, ktoré konajú a rozhodujú. Toto konštatovanie ale Úrad špeciálnej prokuratúry nijako
nereflektoval vo vzťahu ku skutkovým a právnym okolnostiam vzťahujúcim sa ku konkrétnej žiadosti
žalobcu o sprístupnenie požadovaných informácií, a to celého jeho spisu č. VII/4 Gn 249/22/1000.

47. Žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí taktiež zmienila o § 11 ods. 1 písm. d) zákona

o slobode informácií. Nijako ale nevysvetlila, ako by bol nesprístupnením požadovaných informácií
v skutkových a právnych okolnostiach preskúmavanej právnej veci naplnení zákonodarcom sledovaný
účel obmedzenia práva na informácie. Argumentácia žalovanej v napadnutom rozhodnutí je vedená
v značne abstraktnej rovine a pokiaľ ide o konštatovanie, že obsah právnej úpravy ustanovenej v §
55 zákona o prokuratúre nie je možné prelomiť ani zákonom o slobode informácií, je aj nesprávna.
Vzťah právnej úpravy nazerania do spisu, ktorý vedie prokurátor, (a tiež právnej úpravy zverejňovania a

sprístupňovania uznesení prokurátora) ustanovenej v zákone o prokuratúre na jednej strane a právnej
úpravy sprístupňovania informácií ustanovenej v zákone o slobode informácií na druhej strane totiž
nemožno vnímať ako vzťah, v ktorom by sa uplatňovala zásada lex specialis derogat legi generali.
Ak aj bolo v minulosti v správnej súdnej praxi konštatované, že zákon o slobode informácií pôsobí vo
vzťahu k iným zákonom ako lex generalis (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 4Sži/1/2010 zo dňa 15.03.2011), takáto interpretácia vzťahu zákona o slobode informácií a iných
právnych predpisov upravujúcich prístup k informáciám v dispozičnej sfére orgánov verejnej moci bola
následnevsprávnejsúdnejpraxiprekonaná.Vaktuálnejsprávnejsúdnejpraxijevzťahzákonaoslobode
informácií a iných právnych predpisov upravujúcich prístup k informáciám v dispozičnej sfére orgánov
verejnej moci vnímaný ako vzťah komplementárny, nie vylučujúci, s tým, že ich vzťah nemožno riešiť

použitím zásady lex specialis derogat legi generali (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/34/2023 zo dňa 30.09.2024, ods. 40, sp. zn. 1Sžik/3/2021 zo
dňa 29.09.2022, ods. 24).

48. Úrad špeciálnej prokuratúry ako aj žalovaná sa teda v prvostupňovom rozhodnutí, resp.

v napadnutom rozhodnutí zmienili o § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, ale už neobjasnili,
ako sa nesprístupnením požadovaných informácií v preskúmavanej právnej veci naplní zákonodarcom
sledovaný účel obmedzenia práva na informácie, keď spis, ktorého obsah žalobca žiadal sprístupniť, sa
mal týkať vybavenia jeho skorších podaní zo dňa 28.06.2022 a 22.08.2022, pričom týmito podaniami,
ako to vyplýva z prvostupňového rozhodnutia, mal žalobca žiadať preskúmanie postupu vyšetrovateľa

a postupu prokurátora ako aj namietať vecnú príslušnosť Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Bratislava II na konanie o jeho trestnom oznámení a v čase podania žiadosti žalobcu o sprístupnenie
požadovaných informácií už mal byť žalobcovi oznámený výsledok preskúmania postupu policajta
v špecifikovanom konaní a tiež výsledok preskúmania postupu prokurátora v špecifikovanom konaní.
Nie je potom zrejmé, ako by mohlo sprístupnenie požadovaných informácií viesť k verejnej diskusii vo

veci, ktorá by mohla vytvoriť nátlak na subjekty, ktoré konajú a rozhodujú, ak v čase podania žiadosti
žalobcu o sprístupnenie požadovaných informácií už mali byť vybavené jeho skoršie podania zo dňa
28.06.2022 a 22.08.2022, v nadväznosti na ktoré Úrad špeciálnej prokuratúry viedol predmetný spis č.
VII/4 Gn 249/22/1000. K štádiu, v akom sa nachádzalo v čase podania žiadosti žalobcu o sprístupnenie
požadovaných informácií konanie vo veci trestného oznámenia žalobcu zaevidovaného na Okresnom

riaditeľstve Policajného zboru Bratislava II pod sp. zn. ORP-1027/RZ-B2-2022 (ďalej len „trestné
oznámenie žalobcu“), sa Úrad špeciálnej prokuratúry ani žalovaná v prvostupňovom rozhodnutí, resp.
v napadnutom rozhodnutí nevyjadrili. Z prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia tak nie
je zrejmé, či by sprístupnenie požadovaných informácií mohlo viesť k verejnej diskusii vo veci, ktorá by
mohla vytvoriť nátlak na subjekty, ktoré konajú a rozhodujú vo veci trestného oznámenia žalobcu.

49. Sumarizujúc uvedené možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je tak vo vzťahu k aplikácii § 11
ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ako to dôvodne
namietal žalobca. Pre úplnosť správny súd dodáva, že vo vzťahu k aplikácii § 11 ods. 1 písm. d) zákona
o slobode informácií je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov aj prvostupňové rozhodnutie.

50. Pozornosti správneho súdu neuniklo, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že
pojmovým znakom informácie je vždy jej konkrétnosť a individuálna identita, že za informáciu nemožno
považovať sprístupnenie obsahu celého spisu, a že žiadosť o sprístupnenie informácie musí obsahovaťkonkrétnu informáciu, pričom sprístupnenie musí tiež obsahovať konkrétnu informáciu. Následne
žalovaná v napadnutom rozhodnutí dodala, že súdna prax sa stavia reštriktívne k tým žiadostiam
o sprístupnenie informácie, ktoré nie sú konkrétne a kde žiadatelia žiadajú všetko (napr. uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/3/2011). Žalovaná ale v napadnutom rozhodnutí
neuviedla, ako tieto úvahy aplikovala v skutkových a právnych okolnostiach preskúmavanej právnej veci,
resp. neuviedla, aké dôsledky mali tieto úvahy na rozhodovanie v preskúmavanej právnej veci. Žalovaná
na predmetné úvahy „iba“ nadviazala konštatovaním, že sa plne stotožňuje s názorom povinnej osoby
o tom, že žalobca ako žiadateľ nepožiadal o sprístupnenie informácie, ktorú by bola povinná osoba

povinná zverejniť a sprístupniť podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií alebo podľa §
55m ods. 1 a ods. 5 zákona o prokuratúre, a že na sprístupnenie informácie sa vzťahujú obmedzujúce
ustanovenia § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre. Vzhľadom na uvedené (t.j. vzhľadom na nekonzistentnú
argumentáciu žalovanej) správny súd nemohol (žalobcom nenapadnuté) úvahy žalovanej o tom, že
požadovaná informácia má byť konkrétna a individuálna, považovať za samostatný legitímny dôvod
odôvodňujúci nesprístupnenie žalobcom požadovaných informácií. Správny súd v tejto súvislosti navyše

pripomína, že ak zo žiadosti o sprístupnenie informácie nie je zrejmé, čoho sa týka, povinná osoba
má aplikovať § 14 ods. 3 zákona o slobode informácií a vyzvať žiadateľa na doplnenie jeho žiadosti. Z
hľadiska princípov dobrej správy by mali povinné osoby vynaložiť maximálne úsilie a pomôcť žiadateľovi
určiť, čoho sa informácia týka, keďže ten je často v informačnej núdzi a informáciu nemusí vedieť
dostatočne zrejmým spôsobom určiť (pozri napr. Berthotyová, E.: Dobrá správa – zásada modernej

verejnej správy. In Bulletin slovenskej advokácie, roč. 19, 2013, č. 12, s. 6-12). Nemožno totiž opomenúť,
že formalistický prístup a lipnutie na explicitnom určení požadovanej informácie a jej obsahu možno
považovať za odňatie práva na informácie.

51. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa doručovania napadnutého rozhodnutia, správny súd

poukazuje na materiálny prístup k doručovaniu písomností. V zmysle tohto prístupu, akokoľvek je inštitút
doručovania v právnom poriadku významný a sú s ním spojené významné následky (ako napr. fikcia
doručenia) a právne účinky, nie je možné prehliadať fakt, že svojou podstatou ide o komunikačný
prostriedok, ktorý má slúžiť na oznámenie úkonov orgánov verejnej moci účastníkom konania. V tomto
zmysle je preto dôležité nachádzanie rovnováhy medzi prirodzenou a logickou ochranou procesných

práv účastníkov administratívneho, prípadne súdneho konania na jednej strane a snahou štátu o
efektívne doručovanie tak, aby sa účastníci dozvedeli o úkonoch príslušných orgánov, na druhej
strane. Pre materiálny prístup k doručovaniu písomnosti je preto podstatné to, či sa adresát mohol
s doručovanou písomnosťou oboznámiť a tak bolo zachované jeho právo na podanie efektívnych
opravných prostriedkov alebo na súdnu ochranu. V takom prípade už posudzovanie zákonnosti

doručovania písomnosti nie je potrebné skúmať a nemôže mať vplyv na závery o účinkoch doručenia,
keďže požiadavka materiálneho doručenia písomnosti bola dodržaná. V zmysle uvedeného preto, hoci
aj doručovanie písomnosti vykazuje znaky nezákonnosti, ale účastník konania sa preukázateľne s
obsahom doručovanej písomnosti oboznámil (o oboznámení sa nesmú byť pochybnosti), a spôsob
doručenia mu nezabránil včas a účinne realizovať jeho procesné práva (realizoval svoje procesné práva

riadneavčas),jepotrebnétútopovažovaťzariadnedoručenú.Toplatínapr.vtedy,akúčastníkvčaspodá
opravný prostriedok, z ktorého jasne vyplýva, že obsah doručovanej písomnosti mu je známy, a teda
nedošlo k reálnemu zásahu do jeho procesných práv (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/3/2023 zo dňa 04.12.2023, ods. 43 a 44). V preskúmavanej
právnej veci je nesporné, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom napadnutého rozhodnutia

a aj sa s ním oboznámil, o ktorej skutočnosti svedčí samotná podaná žaloba. Elektronické doručovanie
napadnutého rozhodnutia bez autorizácie síce nemožno považovať za postup súladný s relevantnou
právnou úpravou, avšak vzhľadom na to, že žalobcovi bolo napadnuté rozhodnutie doručené v listinnej
podobe dňa 28.11.2022, žalobca nemohol mať rozumné pochybnosti o jeho obsahu. Správny súd preto
vychádzajúc z materiálneho prístupu k doručovaniu písomností a s prihliadnutím ku skutočnosti, že

žalobca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom napadnutého rozhodnutia a aj sa s ním oboznámil,
dospel k záveru, že žalovaný nebol v predmetnej právnej veci nečinný, a že nedošlo k vydaniu fiktívneho
rozhodnutia o rozklade žalobcu. To, že by došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia o rozklade, ostatne
netvrdil ani samotný žalobca. Javí sa, že námietku pochybenia žalovaného pri doručovaní napadnutého
rozhodnutia žalobca vzniesol „len“ s cieľom poukázať na nezákonný postup žalovaného pri vybavovaní

jeho žiadosti o sprístupnenie informácií.

52. S odkazom na vyššie uvedené, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok,
správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľnépre nedostatok dôvodov, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, keď žalobca žiadal zrušiť len napadnuté rozhodnutie.

53. V ďalšom konaní bude žalovaná viazaná právnym názorom správneho súdu vyjadreným v tomto
rozsudku. Úlohou žalovanej bude opätovne rozhodnúť o rozklade žalobcu, a to v intenciách právneho
názoru správneho súdu vyjadreného v tomto rozsudku. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje,
že týmto rozsudkom neprejudikuje to, či žalobcovi majú byť požadované informácie poskytnuté, ale
žalovaná bude povinná svoj záver (či už pozitívny alebo negatívny) dostatočne odôvodniť v súlade s

aplikáciou právnych predpisov tak, ako to uviedol správny súd v tomto rozsudku.

54. Pokiaľ ide o návrh žalobcu, aby správny súd uložil žalovanej povinnosť sprístupniť mu požadované
informácie v celom rozsahu, správny súd mu nevyhovel. Nie je sporné, že správny súd môže uložiť
povinnej osobe povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu. Takýto postup by mal byť ale skôr
výnimočný, keď o žiadosti o sprístupnenie informácie realizovanej v právnom režime zákona o slobode

informácií majú rozhodovať zásadne povinné osoby. Úlohou správneho súdu je potom v nadväznosti na
správnu žalobu primárne prieskum rozhodnutia a postupu povinnej osoby. Uloženie povinnosti povinnej
osobe sprístupniť požadovanú informáciu zo strany správneho súdu by bolo dôvodné, ak by boli dané
výnimočné okolnosti nasvedčujúce tomu, že povinná osoba svojím zjavne obštrukčným postupom
obmedzuje právo žiadateľa na informácie. Existenciu takýchto okolností žalobca netvrdil a správny súd

ich ani v preskúmavanej právnej veci nevzhliadol.

55. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

56. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právnehoposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom
konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum
právnej pomoci.