Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319207218
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1319207218.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a

členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: BUILDHOUSE,
s.r.o., so sídlom Hlavná 77, Nová Dedinka, IČO: 35 808 349, zastúpeného: Advokátska kancelária
Zuzana Papšíková, s.r.o., so sídlom Jégeho 8, Bratislava, IČO: 36 800 040 a JUDr. Marta Vícenová,
advokátka, so sídlom Záhorácka 5478/15B, Malacky, proti žalovaným: 1/ Eviden Slovakia s.r.o., so
sídlom Pribinova 19/7828, Bratislava, IČO: 45 650 276, zastúpený: JURIDIKA advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Sládkovičova 1, Nitra, IČO: 50 231 456, 2/ auctio s.r.o., so sídlom Kmeťková 30, Nitra,
IČO: 36 765 121, zastúpený: JUDr. Ondrej Brláš, advokát, so sídlom Štefánikova trieda 52, Nitra, IČO:

42 428 521, 3/ en bloc solutions, s.r.o., so sídlom Ďurková 25, Nitra, IČO: 44 008 511, zastúpený:
Advokátska kancelária AKMB, s.r.o., so sídlom Štefánikova 9, Nitra, IČO: 52 360 458, o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby a o určenie, že záložné právo nevzniklo a neexistuje, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/4/2020 - 899 zo dňa 27.10.2022, a o
odvolaní žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. 25Cb/4/2020 - 1057 zo
dňa 04.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/4/2020 - 899 zo

dňa 27.10.2022 potvrdzuje.

II. Krajský súd v Bratislave dopĺňací rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 25Cb/4/2020 - 1057
zo dňa 04.11.2024 potvrdzuje.

III. Žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade súd proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zamietol podanú žalobu a druhým

výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalovaným priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi v
plnom rozsahu.
2. Pôvodne podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, konanej dňa
17.12.2019 v hoteli Sun, Slnečné jazerá - sever 2572/125, o 10,00 hod. Navrhovateľom dobrovoľnej
dražby bol žalovaný v 1/rade, dražobníkom bol žalovaný v 2/rade a vydražiteľom žalovaný v 3/rade.
Predmetom dobrovoľnej dražby boli nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Senec, katastrálny
odbor, na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v Okrese X., obec A. T., katastrálne územie A. Q. F. T.: parcela

registra „C“, parc. č. XXX/XXX o výmere 718 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela
registra „C“, parc. č. XXX/XXX o výmere 600 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela
registra „C“, parc. č. XXX/XXX o výmere 600 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie. Podaním
zo dňa 10.05.2021 žalobca rozšíril žalobu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy. Podaním zo dňa14.12.2021 žalobca zmenil žalobu, tak že namiesto určenia neplatnosti označenej záložnej zmluvy sa
domáhal určenia, že záložné právo na základe dotknutej záložnej zmluvy nevzniklo a neexistuje. Obe
zmeny žaloby súd prvej inštancie pripustil.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v najpodstatnejších častiach odôvodnil nasledovne:
29. „Žalovaný 2/ ako dražobník zaslal žalobcovi dňa 4.10.2019 Oznámenie o dobrovoľnej dražbe
v termíne 6.11.2019. Zaslanie Oznámenia preukázal Podacím hárkom zo dňa 4.10.2019. Prílohou
Oznámenia bol Znalecký posudok č. 97/2019. Žalobca prevzatie Oznámenia + ZP potvrdil podpisom
doručenky dňa 28.10.2019. Následne bolo v Obchodnom vestníku zverejnené Oznámenie o upustení

od dobrovoľnej dražby a to z dôvodu písomnej žiadosti navrhovateľa dražby. Oznámením o zaslaní
Oznámenia o dražbe zo dňa 14.11.2019 oznámil žalovaný 2/ žalobcovi konanie dobrovoľnej dražby
dňa 17.12.2019 o 10,00 hod. s tým, že ide o prvé kolo dražby (nejde o opakovanú dražbu). Zaslanie
Oznámenia preukázal Podacím hárkom zo dňa 15.11.2019, žalobca prevzatie Oznámenia potvrdil
podpisom na doručenke dňa 6.12.2019, znalecký posudok opakovane už doručovaný nebol.
...

41. Žalobca ďalej namietal oneskorené doručenie oznámenia o konaní dražby.
...
45. Povinnosťou dražobníka je teda v lehote tridsiatich dní pred začatím dražby zaslať (nie doručiť)
dlžníkovi záložného veriteľa oznámenie o dražbe. Oznámenie o dražbe, ktorá sa mala konať 17.12.2019
bolo podľa podacieho hárku založeného v spise žalobcovi zaslané dňa 15.11.2019, teda v zákonom

stanovenej 30 dňovej lehote. Dražobník si svoju zákonnú povinnosť splnil a nemôže niesť zodpovednosť
za to, kedy si vlastník predmetu dražby oznámenie aj reálne preberie.
46. Žalobca tiež namietal aj porušenie § 19 ZoDD, nakoľko dražobník nesplnil svoju povinnosť upustiť
od dražby najneskôr do začatia dražby, hoci na predmet dražby zaťažený záložným právom záložného
veriteľa bolo nariadené s jeho súhlasom exekučné konanie.

..
48. K začatiu exekúcie na predmetné nehnuteľnosti došlo na základe písomného návrhu oprávneného
t.j. žalovaného 1/ doručeného exekútorskému úradu súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu dňa
15.10.2014, ktorý vydal dňa 6.11.2014 pod č. EX 2436/2014 písomné upovedomenie o začatí
exekúcie, v ktorom povinného - spoločnosť BUILDHOUSE s.r.o. vyzval na úhradu sumy 1.926.826,35

eur a zakázal mu nakladať s majetkom za iným účelom ako za účelom uspokojenia pohľadávky
oprávneného. Písomným podaním zo dňa 7.11.2014 žalovaný 1/ navrhol taktiež zriadenie exekučného
záložného práva k nehnuteľnostiam a za týmto účelom aj udelil súhlas s vykonaním exekúcie predajom
nehnuteľností. Po výmene súdneho exekútora, exekútor JUDr. Tomáš Peltzner dňa 26.7.2018 vydal
exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť

na vymoženie pohľadávky oprávneného, t.j. žalovaného 1/. Ustanovenia Exekučného poriadku sú vo
vzťahukzáložnémuprávuapostihovaniazaloženejvecikonštruovanénapodstatnejpodmienkesúhlasu
záložného veriteľa s predajom založenej veci. Z tohto dôvodu sa osud veci spravuje vôľou záložného
veriteľa a v prípade, ak tento nedá súhlas na predaj založenej veci, bude možné vo vzťahu k nej
realizovať dobrovoľnú dražbu a naopak, pokiaľ záložný veriteľ takýto súhlas na predaj založenej veci v

exekúcii udelí, bude nevyhnutné od dražby upustiť. Oprávnený (navrhovateľ dobrovoľnej dražby) svojím
písomným podaním zo dňa 18.10.2019 odvolal svoj predchádzajúci súhlas s predajom nehnuteľností
povinného, t.j. žalobcu ako vlastníka predmetu dražby a požiadal o výmaz poznámok-upovedomenie
o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti z príslušných listov vlastníctva. Z LV č. XXXX
súd zistil, že v čase konania dobrovoľnej dražby nebola evidovaná žiadna poznámka týkajúca sa

predaja nehnuteľnosti súdnym exekútorom, v časti „C“ bolo evidované exekučné záložné právo súdnych
exekútorov. Existencia exekučného záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu nepredstavuje
prekážku pre výkon dobrovoľnej dražby, pokiaľ záložný veriteľ neudelil alebo odvolal súhlas s predajom
zálohu v exekučnom konaní. V čase konania dobrovoľnej dražby dňa 17.12.2019 súhlas na predaj
založenej veci udelený nebol, nakoľko pôvodne daný súhlas bol dňa 18.10.2019 navrhovateľom dražby

odvolaný a preto nebol daný zákonný dôvod na upustenie od dražby.
49. K ďalšej prezentovanej námietke žalobcu, že malo dôjsť k nekontrolovanému znižovaniu najnižšieho
podania až na sumu 150.400,- eur súd poukazuje na skutočnosť, že Znaleckým posudkom č. 97/2019
bola nehnuteľnosť ohodnotená na sumu 188.000,- eur, vydražená bola za sumu 150.400,- eur, t.j. 80
% hodnoty určenej Znaleckým posudkom, čo je cena primeraná. Súd súhlasí s názorom žalovaného

2/, že cena, ktorá sa dosiahne na dobrovoľnej dražbe je určovaná trhom, niekedy je preto možné kúpiť
určitú vec výhodnejšie, ako by tomu bolo pri „klasickom“ zmluvnom predaji, avšak táto výhodnejšia
cena je často spojená s rizikom možného súdneho sporu, ktorý môže trvať dlhší časový úsek, počas
ktorého vydražiteľ nemá k dispozícii ani peňažné prostriedky, ktoré za predmet dražby zaplatil a anipredmet dražby nemôže žiadnym spôsobom užívať, nakoľko mu napríklad predchádzajúci vlastník
odmietne tento odovzdať. Znalecký posudok č. 62/2022 zo dňa 19.9.2022 vypracovaný znalcom Ing.
arch. Szabová Katarína na základe objednávky B. X., ktorým bola stanovená všeobecná hodnota

predmetných pozemkov sumou 240.000,- eur je vo vzťahu k prejednávanej veci právne irelevantný,
žalobca mal a mohol v prípade, že nesúhlasil s ohodnotením predmetu dražby postupovať podľa § 12
ods.5 ZoDD, čo však neurobil.
50. Z výsledkov dokazovania mal súd preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal, že došlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách v príčinnej súvislosti s ktorým mal

byť dotknutý na svojich právach.
51. Žalobca zároveň spochybnil aj platnosť Záložnej zmluvy, keď namietal, že túto p. B. X., konateľ
žalobcu nepodpísal, neskôr argumentoval tým, že záložné právo, ktoré bolo zriadené na základe
Záložnej zmluvy nevzniklo a ani neexistuje nakoľko Záložná zmluva je absolútne neplatná z dôvodu, že :
a/ neobsahuje riadnu špecifikáciu pohľadávok, ktoré sa zabezpečujú záložným právom v zmysle §
151b ods. 2 Občianskeho zákonníka, minimálne tých, ktoré sa uvádzajú v článku II. bod 3 písm. (b) a

(c )Záložnej zmluvy, a zároveň
b/ neobsahuje obligatórnu náležitosť špecifikovanú pod § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka,
neurčuje riadne ako hodnotu zabezpečených pohľadávok, tak ani najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa
pohľadávky zabezpečujú.
52. Žalovaní namietali vo vzťahu k rozšíreniu dôvodov žaloby uplynutie trojmesačnej prekluzívnej lehoty

v zmysle § 21 ods.2 ZoDD, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo a pre ktorú nie je zmena žaloby
možná.
53. Súd sa poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.5Cdo/220/2018 zo dňa
31.5.2021 .... zaoberal aj námietkami žalobcu týkajúcimi sa tvrdenej neplatnosti Záložnej zmluvy.
54. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako záložca uzatvoril so

spoločnosťou žalovaného 1/ ako záložným veriteľom Záložnú zmluvu, ktorej predmetom bolo zriadenie
záložného práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobcu na zabezpečenie pohľadávok
záložného veriteľa voči spoločnosti MARCHSOFT definovaných v čl. II ods.3 ako pohľadávky vzniknuté
na základe kúpnej zmluvy I a kúpnej zmluvy II v celkovej výške 1.906.893,50 eur. Súd má za to,
že pohľadávky, ktoré sa zabezpečujú záložným právom sú dostatočne jasne a určito definované

spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti. Pokiaľ aj pohľadávky v článku II bod 3 písm. b)
a c) neboli definované konkrétnou výškou, tak súd poukazuje na zavedenú súdnu prax, ktorá už
judikovala, že záložným právom možno zabezpečiť tak pohľadávku existujúcu, ako aj pohľadávku, ktorá
vznikne v budúcnosti, resp. ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Námietky žalobcu prezentované
v konaní súd považuje za účelové s cieľom vyhnúť sa splneniu svojho záväzku. Navyše pokiaľ

by aj bola časť Záložnej zmluvy a to konkrétne článok II bod 3 písm. b) a c) neplatná, takáto
neplatnosť v žiadnom prípade nepostihuje platnosť článku II bod 3 písm. a), v ktorom sú pohľadávky
dostatočne určito špecifikované a na základe ktorého v neposlednom rade pristúpil záložný veriteľ
k uplatneniu svojej pohľadávky formou dobrovoľnej dražby. Zabezpečovaná pohľadávka vo výške
1.906.893,50 eur nadväzuje na notársku zápisnicu N 106/2017, Nz 4789/2014, NCRls 4854/2014

spísanú JUDr. Miroslavom Pavlovičom, notárom, v ktorej je presne popísaný aj skutkový stav vzniku
pohľadávky vrátane prevzatia ručiteľského záväzku zo strany žalobcu pre prípad, že pohľadávku vo
výške 1.906.893,50 eur neuhradí žalovanému 1/ ako záložnému veriteľovi jeho dlžník - spoločnosť
MARCHSOFTvlehotenajneskôrdo30.06.2014;žalobcasúhlasilsvykonateľnosťounotárskejzápisnice
a s tým, aby oprávnená osoba použila notársku zápisnicu ako exekučný titul na celý jeho hnuteľný

majetok, nehnuteľný majetok, práva a iné majetkové hodnoty. Rovnako sa súd nestotožnil s ďalšou
námietkou žalobcu, že v záložnej zmluve nie je určená najvyššia hodnota istiny, nakoľko priamo v čl.
II bod 3 zmluvy je uvedené, že za najnižšiu hodnotu istiny zabezpečovaných pohľadávok sa považuje
hodnota zálohu stanovená znaleckým posudkom, nie však menej ako 2.500.000,- eur. Znaleckým
posudkom č. 27/2014 objednaným žalobcom za účelom zriadenia záložného práva bola stanovená

všeobecná hodnota posudzovaného majetku sumou 2.349.715,- eur. Je pravdou, že Záložná zmluva
bola podpísaná dňa 4.4.2014 a znalecký posudok bol vypracovaný až dňa 16.4.2014 teda neskôr, je
však zrejmé, že v čase podpisu Záložnej zmluvy mal žalobca vedomosť o tom, že znalecký posudok,
na ktorý Záložná zmluva odkazuje sa vyhotovuje, keďže ho sám objednal a preto aj Záložnú zmluvu
podpísal. Pri posudzovaní platnosti Záložnej zmluvy túto nie je možné posudzovať samostatne bez

vypracovaného znaleckého posudku, pričom z ich vzájomnej súvislosti je jednoznačne zrejmé, že
Záložná zmluva v spojení so znaleckým posudkom obsahuje všetky podstatné náležitosti požadované
zákonom a jednoznačne vyjadruje vôľu zmluvných strán byť touto zmluvou viazaný. Ak žalobca tvrdí,
že nepodpísal Záložnú zmluvu a ani na návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, takv tomto smere dôkazné bremeno neuniesol a žiadne dôkazy na svoje tvrdenia súdu neposkytol. Javí
sa ako veľmi nepravdepodobné, že takýto dôvod neplatnosti Záložnej zmluvy vzniesol po prvýkrát až
v návrhu na zmenu žaloby zo dňa 10.5.2021, hoci už v roku 2019 sa uskutočnili dobrovoľné dražby

vo vzťahu ku všetkým nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tej istej zmluvy o zriadení záložného
práva, čiže už v tomto čase musel vedieť, že existuje takýto problém, ale hoci prezentoval voči konaniu
dobrovoľných dražieb početné námietky, námietku neplatnosti záložnej zmluvy z dôvodu absentujúceho
podpisu konateľa záložcu nikdy nespomenul.
55. Vo vzťahu ku všetkým prezentovaným dôvodom, pre ktoré mala byť Záložná zmluva neplatná je

súd je toho názoru, že pri výklade dohôd má jednoznačnú prioritu skutočná vôľa účastníkov zmluvy.
Základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým
výkladom, ktorý neplatnosť zakladá, ak sú možné obidva výklady a v tomto smere poukazuje na ustálenú
prax súdov Slovenskej republiky, vrátane ústavnej praxe, že súdy majú právne úkony interpretovať tak,
aby bola ich platnosť zachovaná: ....(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. US 242/2007
z 3.júla 2008). Súd nezistil porušenie ustanovení zákona, ktoré by v príčinnej súvislosti mali za následok

ujmu žalobcu na svojich právach a zároveň z vykonaného dokazovania posúdil namietanú neplatnosť
záložnej zmluvy ako nedôvodnú a nepreukázanú a preto dospel k jednoznačnému záveru, že žalobca
nie je v danom spore osobou oprávnenou domáhať sa neplatnosti dražby a preto žalobu zamietol.
57. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.
...

61. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov
konania v plnom rozsahu, nakoľko boli v konaní ako procesné strany úspešní. O výške trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.“
4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 21 ods. 2, § 17 ods. 2, ods.

3 a ods. 5, § 19 ods.1 písm. g/zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v prípade (ďalej len
„ZoDD“)
5. Proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/4/2020 - 899 zo dňa 27.10.2022
podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal vydaný rozsudok v celom jeho rozsahu. Žalobca vymedzil
odvolacie dôvody ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/ a písm. h) /

nesprávne právne posúdenie/ CSP.
6. K napadnutému rozhodnutiu v časti o neplatnosť dražby žalobca trval na tom, že v priebehu
dobrovoľnej dražby k porušeniu práv žalobcu došlo. Poukázal na to, že prvé kolo dražby bolo určené
na deň 16.11.2019. Dražba sa nekonala a bolo od nej upustené. Žalobca tvrdil, že dôvodom upustenia
od dražby bolo písomné podanie navrhovateľa dražby - žalovaného v 1/rade, v ktorom uznal neskoré

prevzatie oznámenia o dražbe. Žalovaný v 2/rade poslal žalobcovi oznámenie o dražbe dňa 4.10.2019,
ktoré žalobca prevzal 28.10.2019, teda 14 dní po zaslaní , čo zodpovedá obvyklej úložnej dobe pre
doručovanie písomností, t.j. 15, resp. 18 dní. V prípade termínu konania 2. kola dražby dňa 17.12.2019,
tvrdil žalovaný v 2/ rade, že oznámenie malo byť žalobcovi zaslané dňa 15.11.2019 , žalobca podľa
doručenky prevzal listovú zásielku dňa 16.12.2019, teda 32 deň po údajnom zaslaní. Podľa poštového

poriadku platného v r. 2019 je úložná doba 18 dní. Podľa žalobcu je preto vylúčené, aby žalobca
prevzal zásielku na 32. deň. Pošta po uplynutí 18 dňovej lehoty zásielku doručuje späť odosielateľovi. Ak
teda preukazoval žalovaný v 2/rade, že odoslal zásielku žalobcovi, jednalo sa podľa žalobcu o fiktívnu
zásielku. Žalobca trval na tom, že riadne oznámenie o konaní dražby dňa 17.12.2019 mu nebolo včas
zaslané. Žalobca bol ďalej názoru, že medzi stranami je nesporné, že v zákonnej lehote k 1. kolu dražby

znaleckýposudokdoručovanýnebol.Totojezásadnýmporušenímprávažalobcu.Nebolomuumožnené
včas a riadne namietať znalecký posudok.
7. Žalobca na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn.
II. ÚS 343/2014, v ktorom podľa žalobcu „Ústavný súd súhlas s názorom krajského súdu, že v
prípade upustenia od dražby nie je možné vykonať opakovanú dražbu (čo ani žalovaný neuvádzal ako

opakovanúdražbu,aleakoprvékolodražby),alejepotrebnéopätovnesplniťvšetkyformálneaprocesné
požiadavky podľa zákona č. 527/2002 , resp. ostatných právnych predpisov teda vrátanie znaleckého
posudku a oznámenia o vykonaní dražby.“ Ústavný súd súhlasil s konštatovaním súdu prvého stupňa,
že písomnosti nestačí zasielať, ale je potrebné aj doručovať, pretože správne konštatoval súd prvého
stupňa, že pre doručovanie písomností sa použijú ustanovenia osobitného predpisu, teda v danom

prípade OSP.
8. V tomto kontexte odôvodnenie súdu, že žalobca nevyužil možnosť podať námietky proti znaleckému
posudku doručovanému k dražbe zo dňa 16.11.2019 podľa žalobcu neobstojí a preto mal súd prvého
stupňa zohľadniť žalobcom predložený znalecký posudok, kde je stanovená všeobecná hodnotapredmetných pozemkov sumou 240 000,- €, čo je preukázaný značný nepomer skutočnej ceny. Táto
cena (240 000,- €) ak by bola cenou vyvolávacou mohlo prísť k podstatnejšiemu výnosu z predaja. Tým
je podľa žalobcu daná príčinná súvislosť medzi porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách

a vznikom ujmy na strane žalobcu.
9. K napadnutému rozsudku v časti o neexistencii záložnej zmluvy (čl. 926) žalobca uviedol nasledovné
odvolacie dôvody:
- nesprávne právne posúdenie viacerých právnych otázok,
- konanie má inú vadu, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä v súvislosti

s nedostatočným odôvodnením rozsudku, a tiež
- súd prvej inštancie dospel po vykonanom dokazovaní k nesprávnym skutkovým záverom.
10. Súd prvej inštancie podľa žalobcu neobsiahol v napadnutom rozsudku jeho najpodstatnejšiu
argumentáciu a následne ju preto ani nevyhodnotil. Zároveň však v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia podrobne uviedol vyjadrenie žalovaného v 2/ rade k podaniu žalobcu z 13.12.2021
v dôsledku čoho sa žalobcovi javil napadnutý rozsudok ako značne nevyvážený aj z hľadiska

zabezpečenia rovnosti strán sporu. Žalobca poukázal na to, že záložná zmluva neobsahovala iba
zabezpečenie pohľadávok z kúpnych zmlúv, ale aj iných pohľadávok. V tejto súvislosti žalobca výslovne
uviedol, že určitosť zabezpečenej pohľadávky v čl. II bod 3 písm. a) nenamietal, namietal však označené
zmluvné ustanovenie pod písm. b) a c), kde upozorňoval, že ustanovenia Záložnej zmluvy sú v tejto
časti neurčité a nejasné, pričom najmä zopakoval svoju argumentáciu k tejto otázke, ako ju uplatnil pred

súdom prvej inštancie. Trval na tom, že predmetné ustanovenie Záložnej zmluvy je neurčité, nejasné
a nie je možné ani výkladom zistiť rozsah zabezpečovanej pohľadávky. Podľa žalobcu sa súd prvej
inštancie k jeho argumentom v tejto časti nevyjadril a nevysvetlil prečo dospel k záverom o určitosti
pohľadávky napriek týmto pochybnostiam. Súd prvej inštancie v bode 54 napadnutého rozsudku len
konštatoval, že k špecifikácii pohľadávok podľa čl. II bod 3 písm. b)-c) nie je potrebná suma pohľadávky,

čo však žalobca vôbec netvrdil, namietal úplne iné dôvody neurčitosti, ktoré súd prvej inštancie nijako
nevyhodnotil a neposúdil.
11. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadne neurčenia hodnoty pohľadávky alebo najvyššej hodnoty
istiny zabezpečovanej pohľadávky súd prvej inštancie podľa žalobcu dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniamajknesprávnemuprávnemuposúdeniu.Súdprvejinštanciepodľažalobcusprávneuviedol,že

záložná zmluva určuje najvyššiu hodnotu istiny zabezpečovanej pohľadávky tak, že sa za ňu považuje
hodnota zálohu podľa znaleckého posudku , nie však menej ako 2.500.000 eur. Žalobca namietal, že
pokiaľ je hodnota určená s odkazom na znalecký posudok, tento musel existovať v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy, pričom žalobca v podaní z 14.12.2021 citoval aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 10bdo/9/2020, tiež sp. zn. 6Sžo/10/2015, ktoré súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec

nespomenul, napriek tomu, že sa svojimi závermi od nich odchýlil. Zároveň žalobca poukázal na to, že v
súvislostistoutootázkouargumentovalpráveajodkazminarozhodnutiaNajvyššiehosúduSR,zktorých
podľa neho vyplýva, že ak v čase podpisu znalecký posudok na ohodnotenie zálohu neexistoval, nie je
možné dodatočne absolútne neplatný právny úkon konvalidovať tým, že sa podstatná náležitosť zmluvy
dodatočne určí nejakou dodatočne vyhotovenou listinou, v tomto prípade znaleckým posudkom. Súd

však nevykonal právne zhodnotenie toho, ako je možné podstatnú náležitosť Záložnej zmluvy dopĺňať
dodatočne. Súd ani bližšie nerozobral, prečo vedomosť o tom, že sa vyhotovuje znalecký posudok je
dostatočným na to, aby bolo možné konštatovať, že Záložná zmluva má v čase podpisu všetky potrebné
náležitosti pre jej platnosť, čo je v rozpore s právnym vnímaním absolútnej neplatnosti a nápravy chýb
absolútne neplatného právneho úkonu.

12. Žalobca ďalej poukázal na to, že z listinných dôkazov je jednoznačne zrejmé, že Záložná zmluva
bola uzatvorená 04.04.2014, znalecké posudky boli vyhotovené 16.04.2014, podľa čl. II bodu 3 Záložnej
zmluvy najvyššia hodnota istiny zabezpečovanej pohľadávky mala byť určená znaleckým posudkom,
avšak nemala byť nižšia ako 2.500.000 eur. Je preto podľa žalobcu nespochybniteľné, že v čase podpisu
Záložnejzmluvynebolaznámasumanajvyššejhodnotyistinyzabezpečovanejpohľadávkyaneexistoval

dokument,ktorýbyjuobsahoval.VčasepodpisuzmluvytakZáložnázmluvajednoznačneneobsahovala
podstatnú náležitosť vyžadovanú § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka (OZ) a potom v súlade s § 39
OZ je absolútne neplatná.
13. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vo vzťahu k oceňovaniu zálohu spomínal dva posudky
z roku 2014 číslo 27/2014 a 28/2014, pričom vo vzťahu k nim neurobil skutkový záver o hodnote

zálohu a ani o najvyššej hodnote istiny, čím zostala nezodpovedaná otázka, aká by bola najvyššia
hodnota zabezpečovanej pohľadávky, ak by aj znalecké posudky boli vyhotovené v čase uzatvorenia
Záložnej zmluvy, a teda či vôbec tieto znalecké posudky sú dostatočne určité a jasné a mohli by byť
tým dokumentom, ktorý dopĺňa náležitosti Záložnej zmluvy dostatočne určito. Zároveň Záložná zmluvaodkazuje len na jeden znalecký posudok, ktorý ohodnocuje záloh. V spore boli predložené až dva
znalecké posudky, ktoré však oceňujú majetok žalobcu nad rámec zálohu, pričom súd prvej inštancie
tento nesúlad nijako nevyriešil a ani sa ním nezaoberal. Pokiaľ Záložná zmluva odkazuje na jeden

znalecký posudok a boli predložené dva, je potrebné aj vyriešiť na ktorý z nich odkazuje Záložná zmluva.
Dané mal ustáliť súd prvej inštancie v kontexte toho, že urobil záver, že znalecké posudky dopĺňajú
zmluvu. Žalobca zdôraznil, že vzhľadom na fakt, že tieto znalecké posudky neexistovali v čase podpisu
Záložnej zmluvy, sú pre posudzovanie náležitostí a platnosti Záložnej zmluvy úplne irelevantné.
14. Žalobca ďalej nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že Záložnú zmluvu nie je možné

posudzovať samostatne bez znaleckého posudku. Podľa žalobcu len znalecký posudok, na ktorý by
Záložnázmluvaodkazovala,aktorýbybolzmluvouidentifikovateľnýnezameniteľnýmspôsobom,aktorý
by existoval v čase podpisu Záložnej zmluvy, by mohol doplniť podstatné náležitosti Záložnej zmluvy.
Inak znalecký posudok nie je dostatočným pre určenie podstatných náležitostí zmluvy, ktorá na neho
odkazuje.
15. Pokiaľ súd prvej inštancie oprel svoje závery o skutočnosti o vedomosti či vôli strán pri uzatváraní

Záložnej zmluvy jedná sa len o domnienky, pretože v konaní nebolo vykonané dokazovanie v tomto
smere. Preto jeho skutkové závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
16. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd najmä z dôvodu nedostatočného
odôvodnenia napadnutého rozsudku a nedostatočne zisteného skutkového stavu, napadnutý rozsudok
v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, prípadne aby napadnutý

rozsudok zmenil tak, že v celom rozsahu vyhovie podanej žalobe.
17. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný v 2/ rade podaním zo dňa 17.02.2023, v ktorom svoju
argumentáciu rozčlenil rovnako ako žalobca na časť o neplatnosť dražby a časť o neexistencii záložnej
zmluvy.
18. Odvolacie námietky v odseku 6 tohto rozhodnutia žalovaný v 2/rade považoval za nedôvodné a

namietol voči nim. Uviedol, že zaslal žalobcovi oznámenie o dražbe k prvej dražbe (vrátane znaleckého
posudku k predmetu dražby) dňa 04.10.2019, pričom dňa 07.10.2019 bol vykonaný pokus o doručovanie
a zásielka bola ako neprevzatá uložená na pošte v štandardnej úložnej lehote. Zásielku si žalobca
prevzal aj z dôvodu víkendu až dňa 28.10.2019 (t.j. na 21. deň jej uloženia na pošte). Preukázanie
tohto tvrdenia vyplýva z dôkazov predložených žalovaným v 2/ rade ešte v rámci jeho vyjadrenia k

podanej žalobe zo dňa 06.02.2020 Pre vylúčenie pochybností žalovaný v 2/ rade priložil aj printscreen
zo sledovacej funkcie Slovenskej pošty (dostupné na www.posta.sk), cez ktorú je možné sledovať
doporučenú zásielku po zadaní jej sledovacieho čísla. Podľa podacieho hárku nachádzajúceho sa v
súdnom spise zo dňa 04.10.2019 sa jednalo o zásielku č. OA149806744SK.
19. Žalovaný v 2/ rade zároveň poprel tvrdenie žalobcu, že by dôvodom pre upustenie od dražby malo

byť neskoré doručenie oznámenia o dražbe. K upusteniu od dražby došlo podľa neho z dôvodu, že v
zmysle § 12 ods. 5 Zákona o dražbách má vlastník predmetu dražby právo podať voči doručenému
znaleckému posudku námietky a to v zákonom určenej lehote. Z dôvodu, že žalobca si zásielku prevzal
až 24 dní po jej vyexpedovaní a 21 dní po pokuse o jej doručenie, nastala situácia, kedy by nemal
dostatočný časový priestor pre uplatnenie svojho práva - podať prípadné námietky voči doručenému

znaleckému posudku a preto došlo k upusteniu od dražby, ktorá sa mala konať dňa 06.11.2019.
20. Následne bol ohlásený nový termín prvého kola dražby a to dňa 17.12.2019, pričom oznámenie
o dražbe sa zasielalo 15.11.2019, s tým, že žalobca mal oznámenie podľa jeho tvrdení prevziať dňa
16.12.2019, t.j. 32 deň po zaslaní. Aj toto tvrdenie žalobcu žalovaný v 2/rade namietal, tvrdiac, že
ho vyvracajú listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise. Poukázal na to, že podaním zo dňa

06.02.2020 zaslal súdu prvej inštancie doručenku spoločne s podacím hárkom, ktoré preukazujú, že
žalobca si oznámenie o dražbe, ktorá sa konala dňa 17.12.2019 prevzal dňa 06.12.2019. Zásielka č.
OA143985631SK, bola podaná na pošte dňa 15.11.2019, prevzatá na doručovanie dňa 19.11.2019 (v
rovnaký deň aj uložená na pošte, keďže pokus o doručenie bol neúspešný) a prevzatá žalobcom bola
06.12.2019 (t.j. na 17. deň úložnej lehoty). Predmetné údaje sú uvedené aj na doručenke, ktorú predložil

súdu prvej inštancie. Aj k doručovaniu tejto zásielky žalovaný predložil printscreen.
21. K tvrdeniu žalobcu o fiktívnom doručovaní, nedoručení znaleckého posudku a k tvrdeniu, že
žalobcovi nebol doručený znalecký posudok spolu s oznámením o dražbe, ktorá sa konala dňa
17.12.2019 žalovaný v 2/rade uviedol, že tieto tvrdenia žalobcu namieta a odkázal na jeho podanie
zo dňa 06.02.2020. Žalovaný v 2/ rade poukázal na to, že zákon o dražbách ukladá povinnosť zaslať

znaleckýposudoknajmenej30kalendárnychdnípreddňomkonaniadražby,pričombymalbyťdoručený
tak, aby vlastníkovi predmetu dražby zostala lehota 10 pracovných dní na podanie námietok, ku ktorým
by mal mať dražobník lehotu najmenej 5 pracovných dní na vyjadrenie a to všetko pred dňom konania
dražby. Žalobca si podľa žalovaného v 2/rade preukázateľne znalecký posudok prevzal dňa 28.10.2019spoločne s prvým oznámením o dražbe (od ktorej bolo upustené) a prvé kolo dražby bolo následne
„posunuté“ na nový termín a to 16.12.2019.
22. Skutočnosť, či sa znalecký posudok zašle vlastníkovi predmetu dražby samostatne alebo spoločne

napríklad s oznámením o dražbe nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Zákona o dražbách či z
akéhokoľvek právneho predpisu. Dôležité pri zasielaní takejto listiny alebo listín je to, aby boli dodržané
všetky zákonné lehoty. Pokiaľ sa nevyhotovuje nový znalecký posudok, tak v Zákone o dražbách nie
je uvedená povinnosť doručovať opakovane ten istý znalecký posudok (ktorý už bol raz vlastníkovi
predmetu dražby doručený).

23. K použitiu znaleckého posudku, ktorý predložil v súdnom konaní žalobca, žalovaný v 2/ rade uviedol,
že tento mu v čase konania dražby nebol predložený, čo ani nemohol byť, pretože tento bol vyhotovený
dňa19.09.2022,t.j.skoro3rokypouskutočnenížalobounapadnutejdražby.Dodal,žezustálenejsúdnej
praxe vyplýva, že v prípade rozdielnej hodnoty predmetu dražby určenej rôznymi znaleckými posudkami
sa nejedná o porušenie ustanovení Zákona o dražbách.
24. Žalovaný v 2/ rade uviedol, že z tejto časti podaného odvolania nie je zrejmé, aké listiny mali byť

žalobcovi len zaslané a nie aj doručené, keď v súdnom spise boli žalovaným v 2/ rade zdokumentované
všetky zákonom doručované písomnosti, ktoré boli žalobcovi aj riadne doručené a ktoré boli zaslané v
zákonom určenej lehote.
25. Zo skôr uvedených dôvodov bol žalovaný v 2/rade názoru, že odvolacie námietky žalobcu v tejto
časti nie sú dôvodné.

26. K odvolaniu žalobcu v časti týkajúcej neexistencie záložnej zmluvy žalovaný v 2/rade uviedol,
že podľa jeho názoru súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku obsiahol stanovisko ku všetkým
relevantným argumentom žalobcu.
27. K námietke žalobcu o nedostatočnej špecifikácii zabezpečovaných pohľadávok v záložnej zmluve
odkazom na čl. II ods. 3 žalovaný v 2/rade poukázal a to, že žalobca v podanom odvolaní sám uviedol,

že nenamietal čl. II bod 3 písm. a), ale čl. II bod 3 písm. b) a c). Uvedené podľa žalovaného v 2/rade
znamená, že v nenamietanej časti je záložná zmluva platná a určitá, a že žalobca uznal záložnú zmluvu
ako riadny právny úkon, spôsobilý k vzniku záložného práva. Následná argumentácia žalobcu ohľadne
neurčitosti čl. II bod 3 písm. b) a c) je podľa žalovaného v 2/rade irelevantná, pretože aj keby súd
konštatoval v tejto časti neplatnosť záložnej zmluvy, tak by to nespôsobilo jej neplatnosť ako celku ale iba

vuvedenejčasti,čobynakonanieourčenieneplatnostidobrovoľnejdražbynemaložiadenvplyv,pretože
by to znamenalo, že dobrovoľná dražba bola vykonaná na podklade platnej záložnej zmluvy. Domáhanie
sa odpovede v odôvodnení napadnutého rozsudku na irelevantnú otázku nastolenú žalobcom tak podľa
žalovaného v 2/rade nepredstavuje akékoľvek porušenie jeho práva alebo to, že by súdne konanie malo
mať akúkoľvek vadu.

28. K tvrdeniu žalobcu, že sa súd prvej inštancie mal odkloniť so svojimi závermi od rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 14.12.2021, žalovaný
v 2/rade uviedol, že podľa jeho názoru sa tak nestalo, pretože sa jedná o dva rozličné skutkové stavy,
čo spôsobuje, že žalobcom citované súdne rozhodnutia boli neaplikovateľné na skutkový stav v tomto
konaní.

29. K žalobcom tvrdenej neplatnosti záložnej zmluvy pre neexistenciu znaleckého posudku v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy žalovaný v 2/rade poukázal na znenie článku II bod 3 písm. (a) Záložnej
zmluvy, z ktorého je podľa žalovaného v 2/rade zrejmé, že predmetná záložná zmluva obsahuje všetky
zákonné náležitosti. Je tam jednoznačne a zrozumiteľne identifikovaná zabezpečovaná pohľadávka
podľa „KÚPNEJ ZMLUVY I“ a „KÚPNEJ ZMLUVY II“, a zmluva obsahuje aj doplňujúci údaj o dohode o

najvyššej hodnote istiny zabezpečovaných pohľadávok, čo je práve ustanovenie nad rámec zákonom
vyžadovaných náležitostí, keďže OZ určuje povinnosť len identifikovať zabezpečovanú pohľadávku
alebo určiť najvyššiu hodnotu istiny. V tomto smere boli splnené obidve tieto náležitosti, a preto sa
nejedná o dôvod, pre ktorý by bolo možné určiť, že je záložná zmluva neplatná ako celok.
30. Žalovaný v 2/rade opakovane zdôrazňoval, že prípadná danosť nedostatkov časti záložnej zmluvy

(čo výslovne popieral) by mala za následok neplatnosť záložnej zmluvy v tejto časti ale nie ako jej celku,
keďže zabezpečovaná pohľadávka bola riadne identifikovaná.
31. K znaleckým posudkom, na ktoré poukazoval žalobca, t.j. posudok č. 27/2014 a č. 28/2014,
ktorým mala byť stanovená všeobecná hodnota zásob ložiska nevyhradeného nerastu - štrkopiesku v
katastrálnom území Jelka, žalovaný v 2/rade uviedol, že toto súdne konanie súvisí s nehnuteľnosťami,

ktoré sa nachádzajú v úplne inom katastrálnom území.
32. Najmä zo skôr uvedených dôvodov nepovažoval žalovaný v 2/rade ani v tejto časti podaného
odvolania odvolacie dôvody za naplnené. Žalobca podľa neho v podanom odvolaní neuviedol žiadne
skutočnosti alebo dôvody, s ktorými by sa súd prvej inštancie už nevysporiadal v napadnutom rozsudku.Subjektívna nespokojnosť žalobcu s rozsudkom nezakladá právo na vydanie rozhodnutia, ktoré by
bolo podľa jeho očakávaní. Na podklade spoľahlivo a dôkladne zisteného skutkového stavu súd prvej
inštancie po vykonaní dokazovania dospel podľa žalovaného v 2/ rade k vecne a právne správnemu

rozhodnutiu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a aby mu priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
33. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný v 3/ rade podaním zo dňa 27.02.2023 (čl. 976)
nasledovne: K znaleckému posudku, predloženému žalobcom v konaní uviedol, že tento nemohol byť
žalovanému v 3/ rade v čase konania dražby predložený, pretože bol vyhotovený skoro 3 roky po

vykonaní napadnutej dražby (dňa 19.09.2022). V prípade rozdielnej hodnoty predmetu dražby určenej
rôznymi znaleckými posudkami sa podľa žalovaného v 3/rade nejedná o porušenie ustanovení Zákona o
dražbách, pretože povinnosťou dražobníka v zmysle Zákona o dražbách je len zabezpečiť ohodnotenie
predmetu dražby, nie skúmať správnosť záverov znalca. Za správnosť znaleckého posudku zodpovedá
sám znalec.
34. K námietke žalobcu o nedoručení listín v priebehu dražby žalovaný v 3/rade uviedol, že mu nie je

zrejmé, ktoré písomnosti nemali byť žalobcovi doručené, hoci mu boli zaslané.
35. K námietke žalobcu o neobsiahnutí jeho argumentácie k neplatnosti záložnej zmluvy v napadnutom
rozsudku (chýbajúce podstatné náležitosti a údaj o hodnote zabezpečovaných pohľadávok/určenia
najvyššej hodnoty zabezpečovanej istiny) a k nedostatočnému odôvodneniu dostatočnosti špecifikácie
pohľadávok v Záložnej zmluvy žalovaný v 3/ rade uviedol, že s uvedeným názorom žalobcu nesúhlasí.

Napadnutý rozsudok považoval za dostatočne až rozsiahlo odôvodnený. Žalovaný v 3/ rade bol
ďalej názoru, že záložná zmluva preukázateľne obsahovala určenie pohľadávky, ktorá sa záložným
právomzabezpečujealebonajvyššejhodnotyistiny,doktorejsapohľadávkazabezpečuje.Odôvodnenie
napadnutého rozsudku považoval za súladné s ustanovením § 220 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (CSP).

36. Námietku žalobcu o nevyváženosti napadnutého rozsudku v súvislosti s nerovnakým rozsahom
uvedenia argumentácie žalobcu a žalovaného v 2/ rade žalovaný v 3/ rade uviedol, že podľa jeho názoru
ide o ničím nepodloženú subjektívnu úvahu žalobcu.
37. S námietkami žalobcu o neurčitosti ustanovenia čl. II bod 3 písm. b) a c) Záložnej zmluvy žalovaný
v 3/rade nesúhlasil poukazujúc na to, že ak bola pohľadávka v čl. II bod 3 písm. a) Záložnej zmluvy

dostatočne identifikovaná, je nesporné, že záložná zmluva je v tejto časti platná a určitá. Následná
argumentácia žalobcu ohľadne nejasnosti a neurčitosti čl. II bod 3 písm. b) a c) Záložnej zmluvy
je irelevantná. Ak by aj súd konštatoval neplatnosť záložnej zmluvy v tejto časti, nespôsobilo by to
jej neplatnosť ako celku. Dobrovoľná dražba by teda bola vykonaná na podklade platnej a účinnej
záložnej zmluvy. Súd má posudzovať podstatné tvrdenia a právne argumenty strán (§ 220 ods. 2 CSP),

preto absencia odpovede na irelevantnú argumentáciu žalobcu nemôže podľa žalovaného v 3/rade
predstavovať akékoľvek porušenie práva žalobcu či vadu napadnutého rozsudku.
38. K tvrdeniu žalobcu o tom, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí odklonil od rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré žalobca uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 14.12.2021,
žalovaný v 3/rade poukázal na odlišnosť označených vecí s prejednávanou vecou, pre ktorú nebolo

možné dotknuté rozhodnutia v danom prípade použiť.
39. K námietke žalobcu o tom, že znalecký posudok sa v čase uzatvorenia záložnej zmluvy ešte len
vyhotovoval, čo má spôsobovať neplatnosť záložnej zmluvy, žalovaný v 3/rade poukázal na čl. II bod
3 písm. a) Záložnej zmluvy s tým, že podľa jeho názoru je v záložnej zmluve je teda jasne, určito a
zrozumiteľne identifikovaná zabezpečovaná pohľadávka - jej hodnota /(a) pohľadávky ZÁLOŽNÉHO

VERITEĽA voči spoločnosti MARCHSOFT, ktorá vznikla na základe KÚPNEJ ZMLUVY I a KÚPNEJ
ZMLUVY II, uvedenej v článku I. bod 1 tejto ZMLUVY, a to v celkovej výške 1.906.893,50 EUR (slovom
jeden milión deväťstošesťtisíc osemstodeväťdesiattri eur a päťdesiat centov) s príslušenstvom.../.
Skutočnosť, že záložná zmluva obsahuje aj doplňujúci údaj o najvyššej hodnote istiny zabezpečovaných
pohľadávok /hodnota ZÁLOHU stanovená znaleckým posudkom, nie však menej ako 2.500.000,- EUR/

je nad rámec zákonom vyžadovaných obligatórnych náležitostí záložnej zmluvy. Občiansky zákonník
určuje povinnosť buď identifikovať zabezpečovanú pohľadávku alebo určiť najvyššiu hodnotu istiny.
Argumentácia žalobcu tak neobstojí, keďže existencia znaleckého posudku v čase uzatvorenia záložnej
zmluvy nie je v danej veci podstatná. Ak by ju aj súd akceptoval mohlo by to spôsobiť len neplatnosť
záložnej zmluvy v tejto časti ale nie ako jej celku, keďže zabezpečovaná pohľadávka bola riadne

identifikovaná.
40. Záverom žalovaný v 3/rade uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne a právne správny
ako aj to, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadnu takú argumentáciu, s ktorou by sa už súdprvej inštancie nevysporiadal v napadnutom rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil a aby mu priznal náhradu trov odvolacieho konania.
41. Na vyjadrenia žalovaných v 2/ a 3/ rade reagoval žalobca podaním zo dňa 21.03.2023 (čl.

986) nasledovne: K žalobcom tvrdenej absencii náležitostí záložnej zmluvy v časti identifikácii
zabezpečovaných pohľadávok resp. najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje,
absenciu ktorých náležitostí označení žalovaní popierali, žalobca uviedol, že z obsahu záložnej zmluvy
je zrejmé, že „Zabezpečovaná pohľadávka“ (čl. II bod 3 a) - c) záložnej zmluvy) sa skladá z viacerých
pohľadávok, pričom celková hodnota týchto zabezpečovaných pohľadávok určená v zmluve nie je.

Potom v súlade s § 151b ods. 3 OZ je nevyhnutné, aby záložná zmluva obsahovala najvyššiu hodnotu
istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Uvedenie najvyššej hodnoty istiny však podľa žalobcu
absentuje pre odkaz na vtedy neexistujúci znalecký posudok. Preto žalobca v odvolaní namietal, že
sa súd prvej inštancie nevysporiadal s argumentáciou, týkajúcou sa doplnenia podstatných náležitostí
záložnej zmluvy dodatočne, tiež namietal, že súd podľa dôkazov ani nevyriešil ktorý zo znaleckých
posudkov, spomínaných v rozsudku, je tým, ktorý najvyššiu hodnotu istiny určuje, keď reálne boli

vyhotovené dva, a to nad rámec ohodnotenia zálohu, a aká je teda najvyššia hodnota istiny podľa nich.
Preto podľa žalobcu napadnutý rozsudok nie je dostatočne odôvodený a chýbajú aj skutkové závery. K
týmto skutočnostiam a vadám rozsudku sa podľa žalobcu žalovaní nevyjadrovali.
42. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný v 1/ rade podaním zo dňa 09.03.2023 nasledovne:
43. K odvolaniu, týkajúcej sa neplatnosti dražby, žalovaný v 1/rade uviedol, že s názorom žalobcu

nesúhlasí a bol názoru, že tvrdenia žalobcu neboli v súdnom konaní žiadnym spôsobom preukázané a
práve naopak, žalovaní vysvetlili a preukázali svojimi vyjadreniami súdu, prečo a z akého dôvodu došlo
k upusteniu od prvého kola dražby, ako aj to, že sa podrobne vyjadrili k procesu doručenia znaleckého
posudku.
44. K časti odvolania, týkajúcemu sa neexistencie záložnej zmluvy, žalovaný v 1/rade uviedol, že

ani s týmito odvolacími námietkami žalobcu nemôže súhlasiť a bol názoru, že súd prvej inštancie
dostatočnýchspôsobomzrozumiteľnevysvetlilsvojeúvahyavyvrátilpochybnostiažalobcomnamietané
skutočnosti. Podľa žalovaného v 1/rade je nepochybné, že predmetná záložná zmluva obsahovala
určenie zabezpečovanej pohľadávky ako aj najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa hodnota pohľadávky
zabezpečuje, hoci tento údaj zákon požaduje len vtedy, ak záložná zmluva neurčuje hodnotu

zabezpečovanej pohľadávky, čo však nebol prípad predmetnej záložnej zmluvy.
45. K tvrdenému odklonu od rozhodnutí Najvyššieho súdu SR žalovaný v 1/rade uviedol, že žalobca
chybne aplikoval vybranú časť z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Obdo/9/2020 zo dňa
26.01.2021 a to na skutkový stav v tomto konaní, keďže záložná zmluva predmetné náležitosti
preukázateľne obsahovala, teda išlo o dva rozdielne vzájomne nezlučiteľné skutkové stavy.

46. Žalovaný v 1/rade odmietol argumentáciu žalobcu, že znalecký posudok sa v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy ešte len vyhotovoval a to malo spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy. Zo znenia
bodu 3 článku II záložnej zmluvy vyplýva, že záložná zmluva obsahuje všetky podstatné zákonom
vyžadovanénáležitosti.Vzáložnejzmluvejejednoznačneazrozumiteľneidentifikovanázabezpečovaná
pohľadávka podľa „kúpnej zmluvy I“ a „kúpnej zmluvy II“, čo nespochybnil ani žalobca. Predmetná

záložná zmluva obsahuje aj určenie najvyššej hodnoty istiny zabezpečovaných pohľadávok, čo v tomto
prípade bolo uvedené nad zákonnú požiadavku. Teda účastníci zmluvou určili oba parametre, jednak
ňou špecifikovali zabezpečované pohľadávky (ust. § 151b ods. 2 OZ) a zároveň určili najvyššiu hodnotu
istiny zabezpečovaných pohľadávok (ust. § 151b ods. 3 OZ), čo nemôže byť dôvodom na neplatnosť
záložnej zmluvy.

47. Žalovaný v 1/rade bol názoru, že odvolacia argumentácia žalobca nie je dôvodná, napadnutý
rozsudok je po vecnej a právnej stránke správny a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a aby mu priznal
náhradu trov odvolacieho konania.
48.Vovyjadrenízodňa27.07.2023(čl.1009)žalovanýv2/radedoplnil,ženesúhlasístvrdenímžalobcu,
že najvyššia hodnota istiny mala byť určená znaleckým posudkom, pretože zo znenia predmetnej

záložnej zmluvy vyplýva, že za túto sa považuje hodnota zálohu stanovená znaleckým posudkom,
nie však menej ako 2.500.000,- €, z čoho vyplýva, že najvyššia hodnota istiny je určená najmenej v
sume 2.500.000,- €. Pokiaľ teda žalobca namietal skutočnosť, že znalecký posudok v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy neexistoval, podľa názoru žalovaného v 2/ rade predstavuje suma 2.500.000,- € výšku
najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečovala.

49. Námietka žalobcu, že súd sa vôbec nemal vysporiadať s argumentáciou, tykajúcou sa doplnenia
podstatných náležitostí záložnej zmluvy dodatočne (t.j. na podklade neskôr vyhotoveného znaleckého
posudku), preto podľa žalovaného v 2/rade neobstojí, keďže žalobca pri svojich tvrdeniach prehliadol
to, že najvyššia hodnota istiny bola určená vo výške 2.500.000,- €.50. Vo vyjadrení zo dňa 01.08.2023 (čl. 1018) žalovaný v 3/rade v reakcii na vyjadrenie žalobcu zo dňa
21.03.2023 doplnil obdobné skutočnosti ako žalovaný v 2/rade v podaní zo dňa 27.07.2023.
51. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 25Cb/4/2020-1057 zo dňa 04.11.2024 súd prvej inštancie podľa § 225

ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s § 335 ods. 1 CSP zrušil uznesenie bývalého Okresného súdu Bratislava
III č.k.25Cb/4/2020 - 103 zo dňa 21.01.2020, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, zakazujúce
žalovanému v 3/rade nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom konania.
52.Vočidopĺňaciemurozsudkuč.k.25Cb/4/2020-1057zodňa04.11.2024podalvčasodvolaniežalobca,
ktorý v podanom odvolaní uviedol, že má za to, že už v dôsledku podania odvolania voči rozsudku, s

prihliadnutím na § 367 ods. 2 CSP sa automaticky účinky odvolania týkajú aj dopĺňajúceho rozsudku,
kde bol doplnený výrok závisiaci na výroku o zamietnutí žaloby. Odvolanie však podal z opatrnosti a
na odstránenie akýchkoľvek pochybností o tom, že žalobca podáva odvolanie voči prvostupňovému
rozhodnutiu ako celku, t.j. tak voči výroku o zamietnutí žaloby, o náhrade trov konania, ako aj o zrušení
neodkladného opatrenia, a to z dôvodov uvádzaných v pôvodnom odvolaní.
53. V podaní zo dňa 21.03.2023, doručenom odvolaciemu súdu dňa 24.03.2025 (čl. 1124) žalobca

uviedol, že dopĺňa do spisu nové skutočnosti aj dôkazy, ktoré sa mu podarilo zabezpečiť pri preverovaní
trestného oznámenia, týkajúceho sa záložnej zmluvy, na základe ktorej bola vedená dražba. Pri
preverovaní trestného oznámenia (spis: OR PZ OKP Bratislava V, ČVS: ORP-497/3-VYS-B5-2023), bol
požiadaný notársky úrad JUDr. Ivana Macáka o informácie, týkajúce sa overovania podpisu na záložnej
zmluve,riešenejvtomtospore.Notárskyúradpredložilvyšetrovateľoviinformáciu,žepredmetnázmluva

sa podpisovala na ich úrade a podpis pána X. overovala pani P., ako pracovníčka notárskeho úradu.
Zároveň bola priložená aj kópia overovacej doložky patriaca k overeniu spomínaného podpisu. Z
doložených dokladov do spisu vyšetrovateľa je zrejmé, že sa jedná o úplne iné informácie ako hovorí
overovaciadoložkanazáložnejzmluve,prináležiacakovereniupodpisukonateľažalobcu,pánX..Podľa
doložky k záložnej zmluve, ktorá je aj doložená do súdneho spisu ako súčasť zviazanej záložnej zmluvy,

overovanie vykonávala pani X. T.. Zároveň notársky úrad zatiaľ nepredložil vyšetrovateľovi originál
osvedčovacej knihy vo vzťahu k spornému podpisu pána X., čo podľa žalobcu vyvoláva pochybnosti
ohľadne uzatvárania záložnej zmluvy. Poukázal na to, že žalobca v podaní zo dňa 10.05.2021 uvádzal
okrem iného aj, že nepodpisoval záložnú zmluvu. Na základe nových listín, ktoré k podaniu priložil,
je podľa žalobcu minimálne sporné kedy a akým spôsobom došlo k uzatvoreniu a podpisu záložnej

zmluvy, keďže informácie tvrdené notárskym úradom nie sú v súlade s doložkou pripojenou k samotnej
záložnej zmluve, zabezpečenej z katastra. Žalobca preto trval na tom, že záložnú zmluvu konateľ p.
X. nepodpísal. Žalobca ďalej uviedol, že v trestnom konaní vypovedal aj pán P. L., v rozhodnom čase
štatutár dlžníka, ktorého dlh bol zabezpečený záložnou zmluvou, ktorý v rámci podania vysvetlenia,
okrem iného, aj uviedol: „K daňovému úniku, skráteniu dane, alebo nedajbože neplateniu neprišlo, takže

vôbec neviem k čomu by som sa mal v rámci podozrenia z daňovej trestnej činnosti vyjadriť“. Pán L.
podľa žalobcu potvrdil, že neexistovali dlhy medzi žalovaným v 1. rade a spol. Marchsoft consulting s.r.o.
(ktorej dlhy boli zabezpečené dotknutou záložnou zmluvou). Tiež uviedol, že: „Čo sa týka spolupráce
MSC (Marchsoft consulting s.r.o.) a SIC (žalovaný v 1/rade) tak MSC zabezpečovalo pre SIC tie činnosti
na ktoré nemala vlastných zamestnancov“. Pokiaľ žalovaný v 1/ rade bol objednávateľom, tak mal

platiť spoločnosti Marchsoft consulting, s.r.o a nie, že Marchsoft consulting, s.r.o. dlhoval žalovanému
v 1/ rade. Na základe tohto vzniká podľa žalobcu otázka, aké pohľadávky boli zabezpečené záložnou
zmluvou a či boli skutočne reálne. Prípustnosť nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní
žalobca odôvodňoval tým, že tieto vyšli najavo až po vynesení rozhodnutia prvostupňového súdu v
tomto konaní. Podklady z notárskeho úradu ako aj odpoveď bola doručovaná do spisu vyšetrovateľa

až na konci roka 2023. Pán L. podával svoje vysvetlenie v auguste 2023. K podaniu žalobca pripojil
listiny: výzva vyšetrovateľa na NÚ JUDr. Macák, odpoveď z notárskeho úradu aj s doloženou doložkou,
Zápisnica z predloženia vysvetlenia zo strany P. L. zo dňa 22.08.2023.
54. Na podanie žalobcu zo dňa 21.03.2023 reagoval žalovaný v 2/ rade podaním, doručeným súd dňa
25.03.2025 (čl. 1138), v ktorom vyjadril presvedčenie, že prípustnosť nových skutočností a dôkazov nie

jedaná.Poukázalajnato,žežalobcanevysvetlil,prečonovéprostriedkyprocesnéhoútokupredložilažv
roku 2025, keď sú z roku 2023. K obsahu nových dôkazov uviedol, že žiadnym spôsobom nepreukazujú
tvrdenia žalobcu, ale jedná sa iba o vlastnú interpretáciu. Nové dôkazy žalovaný v 2/rade nepovažoval
za relevantné, ani za akceptovateľné pre oneskorené predloženie.
55. Na podanie žalobcu zo dňa 21.03.2023 reagoval žalovaný v 3/ rade podaním, doručeným súd

dňa 26.03.2025 (čl. 1142), v ktorom uviedol stručný chronologický prehľad jednotlivých skutočností,
súvisiacich s tvrdeniami žalobcu, pričom zdôraznil, že od uzatvorenia namietanej záložnej zmluvy do
podania predmetného trestného oznámenia prešlo 9 rokov. Trestné oznámenie bolo žalobcom podané
ažpotom,akobolavykonanánamietanádražba.Poukázalajnato,žežalobcasvojevyjadrenievyhotovilaž dňa 21.03.2025, t.j. 3 roky po tom, ako sám podal v tomto konaní odvolanie. Posledné vyjadrenie
žalobcu je podľa žalovaného v 3/rade iba prostriedok procesnej obštrukcie a to z dôvodu, že obsah
vyjadrenia predstavuje iba žalobcov subjektívny výklad niektorých skutočností, nijako nepreukazujúci

jeho tvrdenia. Žalovaný v 3/ rade mal za to, že už samotné podanie trestného oznámenia po 9 rokoch
od uzatvorenia namietanej záložnej zmluvy, a až po tom ako došlo k výkonu záložného práva, možno
považovať za účelové konanie žalobcu, s úmyslom oddialiť rozhodnutie vo veci v tomto súdnom
konaní. K žalobcom tvrdeným skutočnostiam uviedol, že skutočnosti, týkajúce sa osvedčovacej doložky
na Záložnej zmluve možno vyvrátiť na základe jej overenia v registri osvedčených podpisov, voľne

dostupnom na webovom sídle Notárskej komory SR. K žalobcom citovanému vyjadreniu p. P.na L. (ako
bývalého štatutára žalobcu) v rámci výsluchu v trestnom konaní, o tom, že zo strany spoločnosti žalobcu
nemalodôjsťkneplateniu,satýkaplatenia,resp.neplatenia,daneanieneplateniadlhovmedzidlžníkom
a žalovaným v 1/ rade ako záložným veriteľom. Žalovaný v 3/rade bol ďalej názoru, že v prípade, ak by
žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, mal možnosť uplatniť vo vyjadrení uvádzané skutočnosti
a dôkazy skôr, t.j. v konaní pred súdom prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu považoval tieto tvrdenia

a dôkazy za procesne nepoužiteľné.
56.Vpodanízodňa24.03.2025(čl.1158)žalobcauviedol,žeokremskôrpredloženýchdôkazovprikladá
ďalšie dôkazy, a to: jeho podanie na OR PZ, OKP Bratislava V - stanovisko k dôkazom, ktoré zabezpečil
vyšetrovateľ s návrhmi na vykonanie úkonov a stanovisko Krajskej prokuratúry zo dňa 03.09.2024,
pričom z týchto listín podľa žalobcu možno vyvodiť pochybnosti o uzavretí záložnej zmluvy. K podaniu

boli pripojené: Vyjadrenie Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 03.09.2024, označené ako Žiadosť o
preskúmanie postupu prokurátora, Sťažnosť žalobcu v trestnom konaní zo dňa 12.07.2024.
57. V podaní, doručenom súdu dňa 10.04.2025 (čl. 1175) žalovaný v 2/ rade doplnil, že v súvislosti s
namietanou osvedčovacou doložkou na záložnej zmluve oslovil notársky úrad JUDr. Macáka ohľadom
nezhody tvrdenej žalobcom. Tvrdil, že tento nesúlad bol zapríčinený zmenou technického vybavenia,

pričom bolo potvrdené, že podpis konateľa žalobcu p. X. bol na záložnej zmluve úradne overený, preto
aj prípadným dokazovaním o tejto otázke by žalobca svoje tvrdenia nepreukázal.
58. V podaní zo dňa 24.03.2025, doručenom súdu dňa 25.04.2025 žalobca konajúci prostredníctvom
konateľap.B.X.uviedol,žeoexistenciizáložnejzmluvysadozvedelažpokonanínamietanejdražby.Od
počiatku mal za to, že predmetnú záložnú zmluvu nepodpísal. Pátral po origináloch tejto záložnej zmluvy

a po okolnostiach, prečo a ako bola záložná zmluva podpisovaná. Žalobca bol názoru, že k uzavretiu
záložnej zmluvy mohlo dôjsť tak, že niekto použil jeho podpis, ktorý bol následne bez jeho prítomnosti
overený. Z uvedeného konania podozrieva jeho spoločníka G.. U. J. - ekonóma, ktorý mu viackrát dával
podpisovať prázdne papiere s tým, že text následne doplní. Na základe týchto skutočností podal v
decembri 2022 trestné oznámenie, keďže G.. U. J. pracoval v čase pred podpisom záložnej zmluvy v

spoločnosti Siemens IT Solutions and Services s. r. o. (následne Atos a aktuálne Eviden Slovakia s. r. o.),
čo bol následný veriteľ. K uvedeným skutočnostiam priložil podané trestné oznámenie, z ktorého podľa
žalobcu vyplýva, že tak Siemens IT Solutions and Services s. r. o. ako i Marchsoft Consulting s. r. o., a
teda ľudia, ktorí za týmito spoločnosťami boli, zneužili dôveru žalobcu a dôvod uzavretia záložnej zmluvy.
Žalobca zosumarizoval priebeh trestného konania o jeho trestnom oznámení s tým, že k jednotlivým

zabezpečeným dôkazom dostal až nahliadnutím do spisu v máji 2024. Jednotlivé odpovede z kancelárie
JUDr. Macáka boli rozporné čo do overovania podpisov na záložnej zmluve, a preto k týmto dôkazom
v máji 2024 podal stanovisko a žiadal vyšetrovateľa o vykonanie ďalších dopytov a výsluchov, ktoré by
ozrejmili, kto vlastne pripravoval záložnú zmluvu a kto ju overoval. Doposiaľ však vyšetrovateľ neurobil
žiaden ďalší procesný úkon. Aktuálne sa rieši sťažnosť na postup vyšetrovateľa z OR PZ Bratislava 5 pre

nečinnosť.Podľažalobcunemoholpodaťskôrtrestnéoznámenie,pretožesimuselzabezpečiťjednotlivé
zmluvy, faktúry a doklady tak, aby mohol podať riadne trestné oznámenie. K vyjadreniu žalovaného
v 3/rade o tom, že podpis žalobcu na záložnej zmluve možno overiť v registri osvedčených podpisov
žalobca uviedol, že proces registrácie je spochybnený, nejde o jeho podpis a JUDr. Macák doposiaľ
vyšetrovateľovi nepredložil osvedčovaciu knihu z roku 2014. Z doposiaľ zabezpečených dokladov v

trestnom konaní možno vyvodiť pochybnosti o spôsobe vzniku záložnej zmluvy a jej podpísania. Žiadal,
aby odvolací súd zvážil prerušenie konania o určenie neplatnosti záložnej zmluvy. Ďalej oznámil súdu,
že aktuálne začalo proti spoločnosti BUILDHAUSE s. r. o. konkurzné konanie.
59. V ďalších vyjadreniach, ktoré boli súdu doručené, už žiadne nové podstatné argumenty procesné
strany neuplatnili. Uvedené sa týka nasledujúcich podaní: vyjadrenie žalovaného v 2/rade, doručené

súdu 03.10.2024/čl. 1046/, vyjadrenie žalovaného v 2/rade zo dňa 28.01.2025/čl. 1094/, vyjadrenie
žalovaného v 3/rade zo dňa 28.01.2025/čl. 1099/, vyjadrenie žalovaného v 1/rade zo dňa 31.01.2025/
čl. 1104/, vyjadrenie žalobcu, doručené súdu dňa 20.02.2025/čl. 1112/, vyjadrenie žalobcu v 1/rade,
doručené súdu dňa 10.04.2025 /čl. 1179/.60. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.
61. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods.
1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP)), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
62. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolania žalobcu
nie sú dôvodné.
63. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď

vykonal všetky ním predložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť žalovaného nároku,
prihliadol na procesnú obranu žalovaných ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami
a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym
skutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne
súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade so zákonom
odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa

stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené,
opakovať.
64. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:
65. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

66.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
67. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
68. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
69. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný
okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,

b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
70. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi
viazaný.
71. Podľa § 137 CSP /Obsah žaloby/, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
72. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ZoDD) /Zmarenie a neplatnosť
dražby/, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto
zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil
neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch

mesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnostidražbysúvisiasospáchanímtrestného
činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby
v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhaťsa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť
dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
I. Odvolanie žalobcu voči rozsudku

73. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo žalobcom žiadané určenie neplatnosti skôr
špecifikovanej dražby a po doplnení pôvodne podanej žaloby aj určenie neexistencie a nevzniknutia
záložného práva zo záložnej zmluvy, ktorej predmetom boli okrem iného aj nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom namietanej dražby.
74. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, je to, že

účastníci majú vecnú legitimáciu, a že žalobca má na určení naliehavý právny záujem. O naliehavý
právnyzáujemmôžezásadneísťibavtedy,akbybezsúdomvyslovenéhourčenia,žeprávnyvzťahalebo
právo existuje, bolo buď ohrozené právo žalobcu, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým.
To znamená, že u žalobcu musí ísť buď o právny vzťah (právo) už existujúce (aspoň v dobe vydania
rozhodnutia), alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už
existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť

vystavený konkrétnej ujme. /Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 151/2016/
75. Aplikujúc na podanú žalobcu odvolací súd konštatuje, že oprávnenie podať žalobu o určenie
neplatnostidražbyatedaajprípustnosťpôvodnepodanejžalobyvdanomprípadevyplývazustanovenia
§ 21 ods. 2 ZoDD. V tejto časti sa jedná o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP.
76. To sa však nevzťahuje na žalobu o určenie, že záložné právo nevzniklo a neexistuje. V tejto časti

žaloby sa jedná o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP.
77. Základom úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je vo všeobecnosti tvrdenie
a preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, okrem prípadov, ak naliehavý
právny záujem resp. oprávnenie podať takúto žalobu vyplýva z osobitného právneho predpisu. V danom
prípade oprávnenie podať žalobu o určenie neexistencie a nevzniknutia záložného práva zo žiadneho

právneho predpisu nevyplýva, preto musí naliehavý právny záujem žalobca preukázať. Táto povinnosť
znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť (už v žalobe) skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny
záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný zároveň navrhnúť dôkazy.
78. Žalobca v konaní namietal neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva v časti II bod 3 písm. b) a
c), v časti písm. a) tohto ustanovenia zmluvy záložnú zmluvu nenamietal. Uvedené zmluvné ustanovenia

sa týkajú špecifikácie zabezpečovaných pohľadávok a žalobca namietal ich neurčitosť s tým, že záložná
zmluva obsahuje určenie viacerých pohľadávok (okrem pohľadávok pod bodom II bod 3 písm. a), avšak
neobsahuje ani hodnotu týchto pohľadávok, ani najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa tieto pohľadávky
zabezpečujú. V tejto súvislosti namietol aj to, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tým, že dotknutá
záložná zmluva vymedzuje viacero pohľadávok.

79. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca nenamietal záložnú zmluvu vo vzťahu k pohľadávkam,
vymedzeným v jej časti II bod 3 písm. a) ani závery súdu prvej inštancie o tom, že minimálne v tejto časti
je namietaná záložná zmluva platná. Ak by preto súd prvej inštancie vyhodnotil argumentáciu žalobcu o
neplatnosti časti záložnej zmluvy v časti II bod 3 písm. b) a c) ako nedôvodnú, nemalo by to žiaden vplyv
na platnosť zvyšnej časti tejto zmluvy. Už samotná táto skutočnosť zakladá dôvod, prečo podanej žalobe

v časti druhého žalobného petitu nebolo možné vyhovieť - v prípade aspoň čiastočnej platnosti záložnej
zmluvy nemožno dospieť k záveru, že táto zmluva a záložné právo z nej vyplývajúce vôbec nevznikli.
80. Vzhľadom na to, že hodnota pohľadávok, vymedzených v čl. II bod 3 písm. a) záložnej zmluvy
(1.906.893,50 €) korešponduje s hodnotou nehnuteľností, ocenených znaleckým posudkom, ktorý sa
za týmto účelom vyhotovoval (jedná sa o znalecký posudok 27/2014, ktorý ocenil predmet zálohu na

sumu 2.349.715,- €), pričom pri predaji na dražbe sa spravidla dosiahne podstatne nižší výnos, ako
je trhová hodnota predmetu zálohu, odvolací súd nepovažuje za preukázaný ani naliehavý záujem na
požadovanom určení, že záložné právo nevzniklo a neexistuje, keďže sa javí ako nepravdepodobné,
že by po prípadnom vydražení všetkých nehnuteľností, na ktoré sa záložné právo z dotknutej záložnej
zmluvy vzťahuje, vôbec bola pokrytá hodnota pohľadávok pod II bodom 3 písm. a) záložnej zmluvy.

K odvolaniu voči rozhodnutiu o neplatnosti dražby
81. Akékoľvek porušenie zákona o dobrovoľných dražbách nie je dostatočným dôvodom na určenie
neplatnosti dražby, ale relevantné je len také porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktorým
je zároveň osoba aj dotknutá na svojich právach... Dôležitosť posúdenia relevantnosti porušenia
ustanovení zákona o dobrovoľnej dražbe vo vzťahu k osobe tvrdiacej existenciu dotknutia na právach,

čo do výkladu ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách vyjadril aj zákonodarca v
dôvodovej správe k zákonu č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorýchzákonov (ďalej aj „dôvodová správa"), ktorý k uvedenému ustanoveniu uviedol, že aktívnu legitimáciu
na vedenie konania o neplatnosť dražby má každá osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich
právach porušením ustanovení zákona. Nepostačí akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale len

také, ktorým je zároveň osoba aj dotknutá na svojich právach. Podľa dôvodovej správy nebolo zámerom
predkladateľa kauzisticky vypočítavať jednotlivé prípady, kedy o relevantné poškodenie práv osoby by
sa jednalo a necháva sa riešenie tejto otázky výlučne na súdnu prax. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 7 Cdo
481/2014 zo 04.11.2015)
82. 20. Z obsahu dovolania vyplýva (§ 124 ods. 1 CSP), že dovolateľ považoval za rozhodujúcu právnu

otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorú odvolací súd nesprávne
právne posúdil, či nedoručenie znaleckého posudku dovolateľovi v lehote podľa § 12 ods. 4 zákona č.
527/2002 Z. z., je takým podstatným porušením práva dovolateľa (ako pôvodného vlastníka draženej
nehnuteľností), ktoré má za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 zákona č. 527/2002
Z. z. Dovolací súd nezistil, že by takto nastolená právna otázka bola dovolacím súdom vyriešená, a preto
je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Následne skúmal, či je dovolanie v tejto

časti aj dôvodné, avšak dospel k záveru, že tomu tak nie je.
21. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. (v znení účinnom od 1. júna 2014 do 31. októbra
2015) ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký
posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.
22. Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. (v znení účinnom od 1. júna 2014 do 31. októbra 2015)

vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku
podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať
vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne
vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby
písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí

dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.
23. V posudzovanom spore z vykonaného dokazovania vyplynulo, že znalecký posudok na ohodnotenie
predmetu dražby žalovaný 2/ ako dražobník zaslal dovolateľovi poštou tak, že 21. júna 2015 bol
vykonaný neúspešný pokus o doručenie zásielky a 18. júla 2015 bola zásielka doručená dovolateľovi
do vlastných rúk. Od tohto okamihu mu následne začala plynúť lehota desiatich pracovných dní na

podanie námietok proti ohodnoteniu predmetu dražby u dražobníka, prípadne žiadosti o vyhotovenie
znaleckého posudku iným znalcom. Samotná dobrovoľná dražba sa konala 28. júla 2015, pričom
dovolateľ svoje právo podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. nevyužil a do konania dražby
žiadne námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby nepodal a nežiadal o vyhotovenie znaleckého
posudku iným znalcom. Dovolací súd zastáva názor, že žalovaný 2/ si splnil svoju zákonnú povinnosť

zaslať dovolateľovi znalecký posudok najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Je síce pravdou, že
následná, zákonom stanovená lehota desiatich pracovných dní nestihla do dňa konania dražby uplynúť,
avšak táto skutočnosť nie je tak závažná, aby zneplatnila celú dražbu. Dovolateľ nepreukázal, že bol na
svojich právach v súvislosti s porušením citovaných ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. aj skutočne
dotknutý, a to zásadným spôsobom. Právo namietať doručený znalecký posudok dovolateľ do konania

dražby nevyužil a z okolností prípadu ani nevyplýva, že tak mal v úmysle urobiť. Dovolateľ pri obrane
svojich práv nepostupoval aktívne, pretože ak si bol vedomý toho, že lehota desiatich pracovných dní
podľa§12ods.5zákonač.527/2002Z.z.muneuplynula,čiužvdeňkonaniadražbyaleboponej,mohol
svoje právo využiť a ohodnotenie predmetu dražby namietať. Napokon ani v priebehu celého súdneho
konania netvrdil, že túto námietku chcel podať. Pozornosti dovolacieho súdu neušlo, že odvolací súd

danú lehotu počítal nesprávne ako lehotu desiatich kalendárnych dní (bod 22. odôvodnenia), uvedené
ale na jeho rozhodnutí nič nemení. Na tomto mieste dovolací súd zároveň poukazuje na uznesenie
najvyššieho súdu z 28. augusta 2020 sp. zn. 6Cdo/66/2019, ktoré bolo prijaté ako judikát na zasadnutí
občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 30. marca 2021 a podľa ktorého predpokladom úspešnosti
žaloby o určenie neplatnosti dražby nie je len to, že boli porušené ustanovenia zákona, ale aj to, že

žalobca bol práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutý na svojich právach. Obidva uvedené
predpoklady musia byť splnené súčasne. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno na ich preukázanie
v tomto prípade zaťažuje žalobcu. V súdenej veci preto nie sú námietky dovolateľa v tomto smere
spôsobilé privodiť záver dovolacieho súdu o takom závažnom porušení ustanovení zákona č. 527/2002
Z. z., ktoré by mali za následok ujmu na práva dovolateľa. /rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

5Cdo/117/2018 z 22. apríla 2021/
83. V tejto časti podaného odvolania žalobca namietal najmä:
- nedoručenie oznámenia o konaní dražby dňa 17.12.2019, argumentujúc na to, že žalovaný v 2/rade
mu mal oznámenie zaslať dňa 15.11.2019, pričom k prevzatiu tohto oznámenia žalobcom malo dôjsťaž dňa 16.12.2019, teda na 32. druhý deň po odoslaní, čo podľa žalobcu nie je možné a bol názoru,
že sa jednalo o fiktívnu zásielku
- súd prvej inštancie nezohľadnil ním predložený znalecký posudok, kde je stanovená vyššia cena, ako v

znaleckom posudku použitom počas konania dražby, čo je značený nepomer a teda aj porušenie zákona
o dobrovoľných dražbách
- porušenie svojich práv namietal aj s poukazom na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 343/2014 a
bol názoru, že z označeného rozhodnutia vyplýva, že pri opakovaní prvého kola dražby, je potrebné
opakované doručovanie znaleckého posudku a ostatných listín, napriek ich predošlému doručeniu;

žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na to, že podľa ústavného súdu nestačí listiny iba zasielať, ale je
potrebné aj doručovať
- neplatnosť záložnej zmluvy pre nedostatočnú identifikáciu zabezpečovaných pohľadávok, označených
v čl. II. bod 3 písm. b) a c) záložnej zmluvy
84. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca vo vzťahu priebehu doručovania písomností v priebehu
dražby reprodukoval a vykladal skutkový stav odlišne ako to urobil súd prvej inštancie v napadnutom

rozsudku, konkrétne v bode 29 napadnutého rozsudku (citované vyššie), pričom v tejto súvislosti
neuviedol žiaden dôvod nesprávnosti skutkových zistení súdu prvej inštancie. Odvolací súd v tejto
súvislosti poznamenáva, že totožne priebeh doručovania písomností v priebehu dražby v rámci svojho
vyjadrenia opísal aj žalovaný v 2/rade v jeho vyjadrení zo dňa 06.02.2020 (čl. 133) a zároveň na
preukázanie svojich tvrdení predložil aj listinné dôkazy. Žalobca sa k tomu vyjadreniu žalovaného

v 2/rade žiadnym spôsobom nevyjadril a teda ani skutkové tvrdenia žalovaného v 2/rade zákonom
predpísaným spôsobom nepoprel, preto je potrebné považovať ich podľa § 151 CSP za nesporné.
85. Podľa § 151 ods. 1 CSP /Popretie skutkových tvrdení protistrany/, skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
86. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo

vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
87. Ak by aj odvolací súd odhliadol od nespornosti skutkových tvrdení žalovaného v 2/rade o doručovaní
písomností v priebehu dražby, žalobca neuviedol žiadne dôvody nesprávnosti skutkových záverov súdu
o tejto otázke, a teda neuviedol žiadne dôvody nesprávnosti skutkových záverov súdu prvej inštancie o
tejto otázke (zdôvodnenie odvolacieho dôvodu). Za takéto zdôvodnenie nie je možné považovať tvrdenie

iného skutkového stavu, ako ho zistil súd prvej inštancie. Preto aj námietku resp. tvrdenie žalobcu o
inom skutkovom stave vo vzťahu k doručovaniu písomností v priebehu dražby vyhodnotil odvolací súd
ako nedôvodnú.
88. Vo vzťahu k námietke žalobcu o neplatnosti záložnej zmluvy pre nedostatočnú identifikáciu
zabezpečovaných pohľadávok, označených v čl. II. bod 3 písm. b) a c) záložnej zmluvy z pohľadu otázky

platnosti dražby, odvolací súd poukazuje na bod 54 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom
súd prvej inštancie okrem iného uviedol nasledovné: „Navyše pokiaľ by aj bola časť Záložnej zmluvy a
to konkrétne článok II bod 3 písm. b) a c) neplatná, takáto neplatnosť v žiadnom prípade nepostihuje
platnosť článku II bod 3 písm. a), v ktorom sú pohľadávky dostatočne určito špecifikované a na základe
ktorého v neposlednom rade pristúpil záložný veriteľ k uplatneniu svojej pohľadávky formou dobrovoľnej

dražby.“
89. Súd prvej inštancie teda dospel k tomu, že namietaná záložná zmluva je platná minimálne v rozsahu
článku II bod 3 písm. a), ktorý sa vzťahoval na pohľadávky vo výške 1.906.893,50 €. Prípadná neurčitosť
špecifikácieďalšíchpohľadávok,naktorésadotknutázáložnázmluvavzťahuje,nemáprávnerelevantný
vplyvnavýsledoktohtokonania(včastineplatnostidražby),pretožežalobcaaninetvrdilaninepreukázal,

že predmet dražby, neplatnosti ktorej sa v tomto konaní domáhal, presahuje hodnotu zabezpečovaných
pohľadávok, ktoré sú špecifikované dostatočným spôsobom (pohľadávky vo výške 1.906.893,50 €). Vo
vzťahu k prípadnej neplatnosti časti dotknutej záložnej zmluvy pre neurčitosť pohľadávok, označených
v čl. II. bod 3 písm. b) a c) záložnej zmluvy odvolací súd poukazuje na dôvody potvrdenia napadnutého
rozsudku v časti neexistencie záložného práva. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že odvolateľ v

podanom odvolaní závery súdu prvej inštancie o (minimálne) čiastočnej platnosti záložnej zmluvy vo
vzťahu k pohľadávkam, vymedzeným v jej článku II bod 3 písm. a) nenamietal.
90. K námietke žalobcu o nezohľadnení ním predloženého znaleckého posudku, určujúceho vyššiu
cenu dražených nehnuteľností a s tým súvisiacu námietku o neplatnosti dražby pre tvrdený značný
nepomer ceny nehnuteľností, ktoré boli určené týmto znaleckým posudkom (poznámka odvolacieho

súdu znalecký posudok č. 62/2022, založený na čl. 868) k cene nehnuteľností, určených v priebehu
dražby, odvolací súd uvádza, že pred súdom prvej inštancie žalobca takúto námietku neuplatnil, preto
sa ňou súd prvej inštancie nemohol zaoberať. Znalecký posudok č. 62/2022 žalobca predložil súdu
ako prílohu podania zo dňa 23.09.2022 (čl. 867), v ktorom iba poukázal na nepomer určených ciennehnuteľností. Napriek tomu , že lehota uvedená v § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. slúži k uplatneniu
práva na vyslovenie (určenie) neplatnosti dobrovoľnej dražby a nie aj na vymedzenie jednotlivých
dôvodov tejto neplatnosti, nie je možné pripustiť, aby žalobca jednotlivé dôvody neplatnosti dražby

rozširoval aj v odvolacom konaní. Preto túto námietku odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú a
oneskorenú. Zároveň v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že dotknutú námietku by nebolo možné
vyhodnotiťakodôvodnúaniprijejvčasnomuplatnení,pretožeaniprípadnýnesprávnyznaleckýposudok
nie je dôvodom neplatnosti dobrovoľnej dražby (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3 Cdo 233/2010).

91.KargumentáciižalobcurozhodnutímÚSSRsp.zn.II.ÚS343/2014,zktoréhopodľažalobcuvyplýva:
- povinnosť pri opakovaní prvého kola dražby doručovať opakovane všetky listiny s tým súvisiace,
vrátane znaleckého posudku
- listiny nestačí iba zasielať, ale je potrebné aj doručovať
odvolací súd uvádza nasledovné:
92. Zo žalobcom označeného uznesenia ÚS SR odvolací súd vyberá nasledovné pre túto vec relevantné

časti:
Krajský súd takisto potvrdil záver okresného súdu, podľa ktorého v prípade upustenia od dražby nie
je možné vykonať opakovanú, ale je potrebné opätovne splniť všetky formálne a procesné požiadavky
podľa zákona č. 527/2002, resp. ostatných právnych predpisov, vrátane kvalifikovaného schválenia
súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov s vykonaním dražby.

Voči rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co/102/2013 dovolanie podané nebolo, nakoľko voči
tomuto rozhodnutiu nie je možné podať takýto opravný prostriedok...“
V sumári v tomto konaní stálo proti sebe ústavné právo vydražiteľky na právnu istotu oproti ústavným
právam pôvodných vlastníkov predmetu dražby na ochranu vlastníctva a ochranu obydlia. Súd určil
neplatnosť napadnutej dražby, pretože: 1. je absolútne neplatná podľa § 39 OZ pre rozpor s dobrými

mravmi z dôvodov: a) výrazného nepomeru medzi údajnou pohľadávkou a hodnotou vydraženej
nehnuteľnosti b) neexistencie exekučného titulu, ktorou by bola pohľadávka, pre neuhradenie ktorej
bola dražba realizovaná, zistená a určená jej výška a zároveň 2. je absolútne neplatná podľa § 39 OZ
pre rozpor so zákonom, a to zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a zák. č. 189/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, z dôvodov: a) dražobné dokumenty neboli žalobcovi

v 2. rade zasielané na adresu G. kde má dlhodobo trvalý pobyt a zdržiava sa tam a i keby boli b)
po predchádzajúcom upustení od dražby neboli splnené opätovne všetky podmienky pre vykonanie
dražby predpokladané zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a zák. č. 189/1993 Z.
z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nakoľko od dražby bolo upustené (listinný dôkaz na
čl. 29 súdneho spisu) a o opakovanú dražbu v zmysle § 22 ods. 2 zákonom č. 527/2002 Z. z. ísť

nemohlo, mali byť opätovne splnené podmienky pre vykonanie dražby predpokladané uvedenými
predpismi(návrhpredseduSVBZhromaždeniuvlastníkovnavykonaniedražby,kvalifikovanéschválenie
súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov s vykonaním dražby, opätovné uzavretie zmluvy o
vykonaní dražby medzi navrhovateľom a dražobníkom, vydanie dražobnej vyhlášky, jej vyvesenie v
dome, vypracovanie znaleckého posudku a ich zaslanie zainteresovaným osobám atď.)“(poznámka

odvolacieho súdu: sumarizácia z rozhodnutia súdu prvej inštancie).
18. Krajský súd v napadnutom uznesení sp. zn. 1 Co 102/2013 zo 17. júla 2013 uviedol:
Naopak,jepotrebnédodržaťvšetkyďalšieprocesnénáležitostiorganizáciedražby,takakoichstanovuje
zákon č. 527/2002 Z. z., to znamená, že musia byť opätovne splnené podmienky pre vykonanie dražby
predpokladané právnymi predpismi, vrátane aktivít Spoločenstva vlastníkov bytov, kvalifikovaného

schválenia súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov s vykonaním dražby, vrátane uzavretia
zmluvy o vykonaní dražby medzi navrhovateľom a dražobníkom a následne aj malo dôjsť k dodržaniu
ďalších procesných ustanovení týkajúcich sa organizácie dražby, vrátane vydania dražobnej vyhlášky a
zabezpečenia ďalších listinných podkladov, čo sa v predmetnej veci nestalo.
Ústavný súd SR v odôvodnení záverov svojho rozhodnutia uviedol:

Všeobecné súdy v tejto súvislosti jednoznačne konštatovali, že neboli opätovne splnené všetky
podmienky na vykonanie dobrovoľnej dražby predpokladané označeným zákonom č. 527/2002 Z. z.
26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pretože napadnutý rozsudok krajského súdu v ničom
nesignalizuje možnosť porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako ani princípu právnej istoty podľa čl. 1 ods. 1 ústavy, dôvodnosť
ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.
93. Odvolací súd konštatuje, že závery, ktoré žalobca zo skôr označeného rozhodnutia ústavného
súdu vyvodzoval, z tohto rozhodnutia nevyplývajú. Z rozhodnutí, ktoré skôr označenému rozhodnutiuústavného súdu predchádzajú (rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/102/2013, rozhodnutie
Okresného súdu Humenné č.k. 22C 68/2011 - 384 z 24.08.2012) vyplýva, že v namietanom konaní bolo
spornou otázkou otázka platnosti zmluvy o výkone dražby v nadväznosti na neschválenie tejto zmluvy

zhromaždením vlastníkom. Súdy v danom prípade neposudzovali otázku, či v prípade opakovania
niektorého kola dražby je potrebné zopakovať všetky úkony, ktoré už boli uskutočnené. Právne
posúdenie takejto otázky odvolací súd v označenom rozhodnutí nenašiel a rovnako takýto záver
nevyplýva ani zo samotného zákona o dobrovoľných dražbách. Odvolací súd zároveň poukazuje na to,
že z rozhodnutí Ústavného súdu SR sú všeobecne záväznými rozhodnutiami nálezy, nie uznesenia,

ktorými bola ústavná sťažnosť odmietnutá, ako tomu je aj v prípade označeného rozhodnutia Ústavného
súdu SR.
94. Čo sa týka námietky žalobcu, „listiny nestačí iba zasielať, ale je potrebné aj doručovať“, z odvolania
nie je zrejmé k akej listine resp. listinám sa táto námietka vzťahuje, preto ju nemohol relevantne
preskúmať.
K odvolaniu voči rozhodnutiu o určenie neexistencie a nevzniknutia záložného práva.

95. Odvolanie voči tejto časti rozsudku žalobca odôvodňoval najmä neplatnosťou záložnej zmluvy v
časti jej čl. II bod 3 písm. b) a c) pre neuvedenie identifikácie zabezpečovanej pohľadávky alebo určenia
najvyššej hodnoty istiny, odkazom na znalecký posudok, ktorý v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
neexistoval, nevysporiadaním sa s rozhodnutiami Najvyššieho súdu sp. zn. 10bdo/9/2020 a sp. zn.
6Sžo/10/2015, z ktorých podľa žalobcu vyplýva, že ak v čase podpisu znalecký posudok na ohodnotenie

zálohu neexistoval, nie je možné dodatočne absolútne neplatný právny úkon konvalidovať tým, že sa
podstatná náležitosť zmluvy dodatočne určí nejakou dodatočne vyhotovenou listinou.
96. Odvolací súd vo vzťahu k správnosti tejto časti napadnutého rozhodnutia úvodom odkazuje na skôr
uvedené dôvody, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý záujem na
požadovanom určení. Už tento záver postačuje k tomu, aby napadnuté rozhodnutie v dotknutej časti

ako vecne správne potvrdil.
97. K uplatneným odvolacím dôvodom, zosumarizovaným vyššie odvolací súd uvádza nasledovné:
98.Odvolacísúdsastotožňujesožalobcom,žečl.IIbod3písm.b)ac)záložnejzmluvyobsahujeviaceré
pohľadávky, vo vzťahu ku ktorým záložná zmluva neobsahuje identifikáciu zabezpečovanej pohľadávky
ani určenie najvyššej hodnoty istiny. Za určenie najvyššej hodnoty istiny nie je podľa odvolacieho súdu

možné považovať určenie najmenej 2.500.000,- €. Takéto slovné spojenie nemôže vymedzovať určenie
najvyššej hodnoty istiny na rozdiel od toho, keby týmto vyjadrením bolo najviac 2.500.000,- €.
99. Uvedený nedostatok však nemá žiaden vplyv na platnosť celej záložnej zmluvy, ale môže spôsobiť
iba jej neplatnosť v príslušnej časti. Tento záver súdu prvej inštancie nenamietal, ani neuviedol, prečo
by v danom prípade nebolo možné aplikovať § 41 OZ (Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť

právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo
z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.)
100. Odvolací súd preto musí zhodne so súdom prvej inštancie konštatovať, že namietaná záložná
zmluva je platná v časti zabezpečovaných pohľadávok, vymedzených v čl. II bod 3 písm. a) záložnej
zmluvy. V dôsledku uvedeného, ako už bolo uvedené vyššie nemožno dospieť k záveru, že by záložná

zmluva vôbec nevznikla, a teda že by vôbec nevzniklo záložné právo z tejto zmluvy.
101. Nadväzujúce námietky žalobcu o vyhotovení znaleckého posudku po uzatvorení záložnej zmluvy
a nevysporiadanie sa s rozhodnutiami Najvyššieho súdu sp. zn. 10bdo/9/2020 a sp. zn. 6Sžo/10/2015,
ktoré sa podľa žalobcu týkajú dopĺňania náležitostí absolútne neplatného právneho úkonu dodatočne,
už nie sú spôsobilé zmeniť výsledok súdneho konania, aj v prípade, ak by boli dôvodné, preto sa s

nimi odvolací súd pre nadbytočnosť nezaoberal. Aj v prípade dôvodnosti týchto námietok by odvolací
súd nemohol dospieť k inému záveru, ako tomu, že namietaná záložná zmluva je neplatná iba v časti,
týkajúcej sa pohľadávok, vymedzených v čl. II bod 3 písm. b) a c) záložnej zmluvy, čo však neumožňuje
urobiť záver, že záložné právo nevzniklo vôbec, ani k pohľadávkam, vymedzených v čl. II bod 3 písm.
a) záložnej zmluvy.

Nové skutočnosti a dôkazy, uplatnené žalobcom
102. K novým skutočnostiam a dôkazom, ktoré žalobca uplatnil v podaniach zo dňa 21.03.2025 a dvoch
podaniach zo dňa 24.03.2025 odvolací súd uvádza nasledovné:
103. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

104. Prípustnosť nových dôkazov v odvolacom konaní z hľadiska procesného zavinenia účastníka /
§ 366 CSP (§ 205a OSP)/ Znakom dôkazov a skutočností, ktoré môžu byť odvolacími dôvodmi aj
keď neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa v zmysle § 205a OSP, je ich výnimočnosť a ich
viazanosť na konkrétne vymedzené procesné situácie v konaní pred súdom prvého stupňa. Ide o dôkazy
a skutočnosti, ktoré účastník nemohol označiť alebo predložiť do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvého

stupňa bez svojej viny. Neexistencia viny u účastníka sa posudzuje, rovnako ako pri dôvodoch obnovy
konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP, zo striktne procesného hľadiska. Nedostatok procesného
zavinenia účastníka spočíva v tom, že hoci skutočnosti a dôkazy v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa
objektívne existovali, účastník z procesného hľadiska nezavinil, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť,
najmä preto, že o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil, že nesplnil svoju povinnosť
tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť. /uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. augusta 2011, sp. zn. 6 Cdo

70/2011/
105. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že napadnutý rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 12.11.2022
a dopĺňací rozsudok dňa 13.11.2024. Lehota na podanie odvolania voči rozsudku plynula žalobcovi od
13.11.2022 do 28.11.2022. Lehota na podanie odvolania voči dopĺňaciemu rozsudku plynula žalobcovi
od14.11.2024do28.11.2024.Podania,vktorýchžalobcauplatňovalnovéskutočnostiadôkazybolisúdu

doručené v rôznych dňoch od 24.03.2025. Zo skôr uvedeného je zrejmé, že nové skutočnosti a dôkazy
žalobca neuplatnil v odvolaní, ani v lehote na podanie odvolania. Ustanovenie § 366 CSP, ktoré upravuje
novoty v odvolacom konaní, ustanovuje podmienky prípustnosti nových prostriedkov procesného útoku
a procesnej obrany avšak iba za predpokladu, že sú uplatnené v odvolaní, nie v odvolacom konaní, čo sa
v danom prípade nepochybne nestalo. Pretože žalobca neuplatnil nové skutočnosti a dôkazy najneskôr

douplynutialehotynapodanieodvolaniavočinapadnutémurozsudku,resp.vočidopĺňaciemurozsudku,
odvolací súd na ne nemohol prihliadnuť vôbec.
106. K vyššie uvedenému odvolací súd dopĺňa to, že predloženie nových skutočností a dôkazov,
vymedzených v § 366 písm. d) CSP je viazané na to, že ich odvolateľ bez vlastnej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ani túto podmienku nepovažoval odvolací súd za splnenú z

nasledujúcichdôvodov.Žalobcanezdôvodnilanepreukázal,čomubrániloiniciovaťtrestnékonanieskôr.
Ak sa v tejto súvislosti odvolával na potrebu kompletizácie podkladov za účelom podania kvalifikovaného
trestného oznámenia, neuviedol a nepreukázal aké konkrétne listiny k trestnému oznámeniu priložil a
kedy ich získal. Naviac nové skutočnosti a dôkazy sa týkajú najmä pravosti osvedčovacej doložky na
záložnej zmluve a pravosti zabezpečovanej pohľadávky. V tejto súvislosti žalobca podľa odvolacieho

súdu už počas konania na súde prvej inštancie disponoval dostatočnými informáciami na to, aby tieto
skutočnosti urobil predmetom dokazovania na súde prvej inštancie - nič mu nebránilo vyžiadať si od
príslušného notára informácie k osvedčeniu podpisov resp. navrhnúť, aby tak urobil súd prvej inštancie.
Zároveň v konaní pred súdom prvej inštancie bola predložená záložná zmluva a ak by mal žalobca
pochybnosti o pravosti resp. existencii pohľadávok tam uvedených, nič mu nebránilo, aby navrhol

výsluch svedkov, ktorí boli vypočúvaní v trestnom konaní. Prekážky, ktoré by tomu bránili žalobca
neuviedol.
107. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania.
108. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, nové skutočnosti a dôkazy neboli zo strany žalobcu uplatnené
včas ani podľa § 153 ods. 1 CSP a to vzhľadom na to, že podľa ich obsahu sa k nim žalobca dostal pri
nahliadnutí do spisu v máji 2024. Od tohto času do predloženia nových tvrdení a dôkazov odvolaciemu
súdu ubehlo viac ako pol roka, preto v žiadnom prípade nemožno dospieť k záveru, že ich žalobca

nemohol predložiť skôr.
109. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani prerušenie konania, na základe podnetu
žalobcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd zvážil aplikáciu tohto procesného inštitútu s prihliadnutím na
prebiehajúce trestné konanie a prípadné ďalšie dôkazy, ktoré by v tomto konaní mohli byť produkované.
Keďže na ďalšie nové skutočnosti a dôkazy už nie je možné v odvolacom konaní prihliadnuť, prípadné

prerušenie tohto konania by z uvedeného dôvodu nemalo žiaden význam okrem spôsobenia prieťahov
v konaní.
110. V podaniach, ktorými žalobca uplatňoval nové skutočnosti a dôkazy, okrem iného oznámil súdu, že
sa aktuálne začalo voči žalobcovi konkurzné konanie (toto uviedol v podaní zo dňa 24.03.2025). Tototvrdenie vyhodnotil odvolací súd ako zavádzajúce, keďže z Obchodného vestníka vyplýva, že konkurzné
konanie na majetok žalobcu bolo začaté uznesením Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 81K/36/2024
zo dňa 03.07.2024, t. j. takmer pred jedným kalendárnym rokom pred tým, ako žalobca oznámil súdu

ako aktuálnu informáciu. Naviac samotné začatie konkurzného konania nemá žiaden právne relevantný
vplyv na prebiehajúce súdne konanie - rozhodujúcou skutočnosťou je až vyhlásenie konkurzu, k čomu
vo vzťahu k žalobcovi doposiaľ podľa Obchodného vestníka nedošlo.
II. Odvolanie žalobcu voči dopĺňaciemu rozsudku
111. Žalobca v podanom odvolaní voči dopĺňaciemu rozsudku iba zotrval na odvolacích dôvodoch voči

rozsudku a žiadne ďalšie dôvody nesprávnosti dopĺňacieho rozsudku neuviedol. Pretože odvolacie
dôvody voči rozsudku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné (viď dôvody uvedené vyššie), nebol
žiaden dôvod ani na zmenu alebo zrušenie dopĺňacieho rozsudku.
III. Záver
112. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné
a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutí súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie, ako aj dopĺňací rozsudok podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
113. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
a § 396 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným v 1/, 2/ a 3/rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcovi v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
114. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).