Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/166/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123209085
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123209085.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov
JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Daniela Ilavského, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. A., narodená XX.XX.XXXX, toho času plnoletá, bytom ako matka, zastúpená Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa matky: B. A. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom Vl. D. XX, E.,
zastúpená splnomocnencom: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka so sídlom Paulínska 17,

Trnava, a otca: F. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. H. XX, E., o zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti výrokom II. a III. rozsudku Okresného súdu
Trnava č.k. 40P/122/2023-46 zo dňa 17.05.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. a závislom výroku VI. r u š í a vec
mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. schválil rodičovskú dohodu, na
základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, výrokom II. otcovi uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletej sumou 350,- eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2024 splatnou k rukám
matky vždy do 15. dňa mesiaca vopred, výrokom III. nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie
od 01.03.2024 do 17.05.2024 v sume 1 050,- eur povolil otcovi splácať v pravidelných 12-tich mesačných

splátkach po 87,50,- eur mesačne popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty výhod splátok v prípade
omeškania sa s plnením aj len jednej splátky, výrokom IV. styk otca s maloletou neupravil, výrokom
V. určil, že matka je oprávnená uplatňovať si na maloletú daňový bonus a poberať prídavok na dieťa,
výrokom VI. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu,
výrokom VII. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 16P/3/2017-58 zo dňa 21.02.2018 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 40P/23/2023-34 zo dňa 02.06.2023.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 24 ods. 1 a 4, § 25 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods.
1, 2, 3 a 5, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“), vecne tým, že návrhom
doručeným dňa 22.11.2023 sa matka domáhala zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej z dôvodu podstatnej zmeny pomerov, keď maloletá je na základe rozsudku Okresného
súdu Trnava č. k. 40P/23/2023-34 zo dňa 02.06.2023 zverená do osobnej starostlivosti otca, avšak

maloletá sa fakticky nachádza v starostlivosti matky a s otcom sa stretáva na základe dohody. Otec
sa riadne nepodieľa na úhrade jej odôvodnených výdavkov. Navrhla zveriť maloletú do svojej osobnej
starostlivosti a otcovi určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 400,- eur mesačne od 01.07.2023. Poukázala
na to, že vzťah maloletej s ocom je narušený, v dôsledku čoho maloletá trpí zdravotnými problémami.
Maloletá v rámci zisťovania názoru opísala konfliktné situácie s otcom a vyjadrila prianie byť zverená
do starostlivosti matky. Rodičia sa dohodli na otázke zverenia maloletej do starostlivosti matky s tým,

že styk otca s maloletou nežiadali upraviť. Otec navrhol určiť výživné v sume 100,- eur mesačne
z dôvodu aktuálnej nezamestnanosti. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 40P/23/2023 - 34 zodňa 02.06.2023 zistil, že ním bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do
osobnej starostlivosti otca, obaja rodičia boli oprávnení zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v
bežných veciach, matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne, vždy do

15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca a styk matky s maloletou sa neupravoval. Rodičia sa dohodli
na tom, že otec bude oprávneným uplatňovať si daňový bonus a poberať prídavok na dieťa. Týmto
došlo k zmene pôvodného rozsudku č. k. 16P/3/2017-58 zo dňa 21.02.2018. Ďalej zistil, že maloletá
bola študentkou 2. ročníka strednej zdravotníckej školy. K odôvodneným potrebám maloletej matka
uviedla, že mesačné náklady sú nasledovné: potraviny a potravinové doplnky, vitamíny, probiotiká a

proteíny 250,- eur, lekárske ošetrenia a doplatky za lieky 30,- eur, kozmetika a hygienické potreby 95,-
eur, pretože maloletá má problémy s pleťou, vyžaduje kožné vyšetrenia z dôvodu akné, cestovné do
Trnavy 24,- eur, ošatenie 100,- eur, voľnočasové aktivity spojené s návštevou rehabilitačného zariadenia
na odporúčanie neurológa 160,- eur, vreckové 40,- eur, stužková 10,- eur, režijné náklady pomerne na
voda, plyn, elektrika, drevo, daň, smeti 70,- eur, školský výlet 25,- eur, školské pomôcky 110,- eur/rok,
školské podujatie Veľká Británia 400,- eur/rok. Otec bol naďalej spoločníkom a konateľom spoločnosti

A. F., I. (ďalej len „Spoločnosť“). Od 03.06.2019 bol zároveň zamestnanom Spoločnosti. Spoločnosť
dlhodobo vykonávala služby dekontaminácie jadrového zariadenia pre Atómovú elektráreň Jaslovské
Bohunice s tým, že dňa 30.04.2024 došlo nečakane k ukončeniu spolupráce. Aktuálne bol dobrovoľne
nezamestnaný, bez príjmu. Z nahliadnutia do mobilbankingu otca zistil, že v období od októbra 2023 do
marca 2024 Spoločnosť dosahovala obrat v priemere 2 082,- eur mesačne. Jeho výdavky boli v sume

1 500,- eur do 1 600,- eur mesačne, z čoho úvery predstavovali min. sumu 760,- eur mesačne. Nemal
úspory. Nemal inú vyživovaciu povinnosť. Matkin príjem ustálil v sume 1 624,- eur mesačne.

3. Dospel k záveru, že rodičovská dohoda ohľadne zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky
je v jej záujme, keďže táto sa v matkinej starostlivosti aj fakticky nachádza a sama maloletá vyjadrila

prianie byť v starostlivosti matky, preto ju schválil. S ohľadom na vek maloletej (pozn. dňa 04.09.2024
dosiahla plnoletosť) jej styk s otcom neupravoval. Vyhovel návrhu matky o zmene oprávnenej osoby na
uplatňovaniesidaňovéhobonusuaprídavkunadieťavjejprospech,keďoprávnenýmnauplatňovaniesi
daňového bonusu na maloleté dieťa je ten z rodičov, s ktorým maloleté dieťa žije v spoločnej domácnosti.
Spornou ostala otázka výška vyživovacej povinnosti otca. Porovnávajúc pomery s časom posledného

rozhodovania rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 16P/3/2017-58 zo dňa 21.02.2018 mal za to, že
došlo k podstatnej zmene pomerov samotným plynutím času. Keďže v čase rozhodovania bol otec bez
príjmu, vychádzal z jeho potencionálneho doterajšieho dosahovaného priemerného mesačného obratu
Spoločnosti v sume 2 082,- eur. Otec hodnoverne neozrejmil svoje zárobkové a majetkové pomery.
Napriek ním tvrdenej nepriaznivej situácii naďalej uhrádzal úvery a nejavil obavy z možnej platobnej

neschopnosti. O životnej úrovni otca svedčí aj to, že si neuplatnil nárok na daňový bonus, ako aj výška
ním uvádzaných výdavkov, napríklad na stravu v sume 300,- eur mesačne. Sumu výživného určil vo
výške 350,- eur mesačne, a to zohľadňujúc odôvodnené potreby maloletej, poberanie daňového bonusu
a prídavkov na maloletú matkou a príjem otca prevyšujúci jeho celkové výdavky. Počiatok určenia
vyživovacej povinnosti určil na 01.03.2024, kedy došlo k definitívnemu odsťahovaniu sa maloletej do

domácnosti matky. Zročné výživné povolil otcovi splácať v splátkach, tak ako to vyplýva z výrokovej časti
rozsudku. Zmenil rozsudky, ktorými súd naposledy rozhodol o zverení maloletej do starostlivosti otca
a o určení vyživovacej povinnosti otca v predchádzajúcom rozsudku. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

4. Proti tomuto rozsudku voči výrokom II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodu, že
súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f), g), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok; ďalej
len „CSP“). Rozsudok je podľa otca v napadnutej časti arbitrárny, nepreskúmateľný a nezodpovedá
požiadavkám kladeným v § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie nesprávne porovnal pomery s časom
posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti, keď vychádzal z rozsudku Okresného súdu Trnava
č.k. 16P/3/2017-58 zo dňa 21.02.2018, keď mal porovnať pomery s časom vyhlásenia rozsudku

Okresného súdu Trnava 40P/23/2023-34 zo dňa 02.06.2023. Preto dospel k nesprávnemu záveru
o plynutí času, keď o vyživovacej povinnosti bolo naposledy rozhodnuté pred necelým rokom, kedy bola
matke určená vyživovacia povinnosť vo výške 100,- eur mesačne. Ďalej nezisťoval skutočný stav, keď
vychádzal z neoficiálnych podkladov, pritom o možnosti doplniť relevantné skutočné dôkazy sa otecvyjadril priamo na pojednávaní dňa 17.05.2024. Vôbec sa nevysporiadal s námietkami otca k výdavkom,
ktoré vyčíslila matka na maloletú a ktoré otec považuje za nadhodnotené. Konkrétne námietky k nim
vyjadril v odvolaní. Neprihliadol na skutočnosť, že matka hospodári spoločne so svojim partnerom, ktorý

dosahuje zásadné príjmy, čím nesprávne vyhodnotil celkovú životnú úroveň matky, ktorá je tým vyššia
ako otcova. Tiež sa nevysporiadal so skutočnosťou, že otec od 01.05.2024 nemá žiaden príjem. Je
potrebné tiež zohľadniť, že otec spláca úver v prospech matky v sume 240,- eur mesačne. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Priložil daňové priznanie a účtovnú závierku Spoločnosti za rok

2023, úhrady v prospech matky v sume 240,- mesačne a rozpis výdavkov otca.

5. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka tak, že otec namiesto snahy zlepšiť svoj narušený vzťah s dcérou
sa snaží obohatiť na jej úkor. Opísala spolunažívanie s otcom maloletej a finančné súvislosti, v rámci
čoho poprela tvrdenie o splácaní úveru v jej prospech v sume 240,- eur mesačne. Keďže otec na seba
nikdy fakticky neprevzal osobnú starostlivosť o maloletú, tak nemôže tušiť, aké sú jej skutočné výdavky.

Súd prvej inštancie vychádzal z podkladov, ktoré preukazoval sám otec zo svojho mobilného zariadenia.
Výška výživného v sume 100,- eur mesačne bola dohodnutá z dôvodu úhrad matky nad rámec tejto
sumy. Otec je zdravý, športovo založený muž, preto je neprijateľné, ak dobrovoľne nedosahuje žiaden
príjem a svoju zodpovednosť za výživu dcéry prenáša na partnera matky. Aj s ohľadom n Metodiku
– Výživné trvala na určení sumy výživného 400,- eur mesačne s určením počiatku plnenia aspoň od

podania jej návrhu.

6. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas

oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a rozsudok je potrebné
v napadnutej časti zrušiť a vec v tomto rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch II. a III., ktorými súd prvej inštancie otcovi uložil povinnosť prispievať
na výživu maloletej sumou 350,- eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2024 splatnou k rukám matky

vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred a zročné výživné od 01.03.2024 do 17.05.2024 vo výške
1 050,- eur zaplatiť k rukám matky maloletej spôsobom špecifikovaným v odseku 1 tohto rozhodnutia.

9. Z obsahu odvolania otca vyplýva námietka, že odôvodnenie rozsudku nespĺňa zákonné náležitosti,
preto je nepreskúmateľný.

10. Podľa § 220 ods. 2 CSP (zohľadňujúc osobitnosti mimosporového konania), v odôvodnení rozsudku
súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky
procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil.
Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré

skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal
a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne
odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby

transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované
zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie
spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňoval aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko

z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých
je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo
svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hikgins c.
Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj

právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

12. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza

k porušeniu práva na spravodlivý proces treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu,
keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie vo veci prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia
je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 31.01.2019 sp. zn. 6Cdo/98/2017).

13. Po preskúmaní odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie sa vyššie danými kritériami neriadil.

14. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je
imanentnou súčasťou záruky právneho štátu. Ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Z tejto zásady je výnimka uvedená v § 121 CMP, v zmysle
ktorej zmenu tam uvedených rozhodnutí (rozsudkov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a
o výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o
pozastavení ich výkonu) možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou
je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní. Bez návrhu môže byť

rozhodnutie súdu o výživnom zmenené len vtedy, ak ide o výživné pre maloleté deti (tu pozri VI. ÚS
473/2012).

15.Zuvedenéhohľadiskasprávneotecnamietal,žesúdprvejinštanciemalporovnaťpomeryúčastníkov
v čase posledného rozhodovania súdu prvej inštancie, t.j. so stavom v čase vyhlásenia rozsudku

Okresného súdu Trnava č.k. 40P/23/2023-34 zo dňa 02.06.2023 a nie so stavom v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 16P/3/2017-58 zo dňa 21.02.2018, a to aj
napriek skutočnosti, že v čase posledného rozhodovania bola vyživovacia povinnosť určená matke.
Nesporným je zistenie súdu prvej inštancie, že napriek rozsudku, ktorým bola maloletá zverená do
osobnejstarostlivostiotca,tútofaktickyzabezpečovalamatka.Tátoskutočnosťsamaosebepredstavuje

podstatnú zmenu pomerov. Spornou zostáva výška vyživovacej povinnosti otca a počiatok výkonu
osobnej starostlivosti matkou, keď matka naďalej žiada priznať výživné aspoň od podania návrhu. Tak
ako v čase aktuálneho rozhodovania, tak aj v čase posledného rozhodovania o výške vyživovacej
povinnosti matky bol súd povinný zisťovať pomery oboch rodičov a maloletej. V rozsudku súde prvej
inštancie tak absentuje porovnanie pomerov rodičov a maloletej v čase posledného rozhodovania

s aktuálnym časom. Záver súdu prvej inštancie o podstatnej zmene pomerov v dôsledku plynutia času
v trvaní šesť rokov je tak nesprávny a opomenutím porovnania pomerov v súlade s vyššie vysloveným
názorom odvolacieho súdu je komplexné posúdenie podstatnej zmeny pomerov predčasné.

16. Rovnako je tak potrebné súhlasiť s námietkou otca, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé ako

ustálil odôvodnené výdavky maloletej. V odseku 24 rozsudku len prevzal vyčíslenie výdavkov matkou,
pritom tieto otec na pojednávaní dňa 17.05.2024 namietal. Prevzatím tvrdenia matky, bez vysporiadania
sa s námietkami otca tak postup súdu prvej inštancie nemožno považovať za spravodlivý, keď
nerešpektoval rovné postavenie rodičov v konaní a uprednostnil tvrdenia matky. Uvedeným spôsobom
súd prvej inštancie porušil otcom namietané procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces.

17. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočné zárobkové
pomery otca, aj táto je dôvodná.

18. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci (aj článok 6 CMP).

19. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.20. Podľa § 37 CMP súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o
ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

21. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča,
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 63 ods. 1 a 2 rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška

jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča,
ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s
touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by
povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

23. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie vyššie špecifikovanými kritériami dôsledne neriadil.

26. Súd prvej inštancie predvolal účastníkov konania na pojednávanie na 17.05.2024, pričom otca
vyzval k predloženiu potvrdenia o príjme otca od zamestnávateľa za posledných 12 mesiacov (č.l. 18).

Otec si predmetnú výzvu prevzal 22.03.2024. Na informatívnom stretnutí rodičov súd prvej inštancie
dopytovaním otca zistil, že je od 30.04.2024 nezamestnaný. Deklaroval príjem vo výške 1 700,- eur
mesačne a ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa
03.03.2024 (č.l. 25 a 39) vyplýva, že otec bol v období od mája 2023 do marca 2024 zamestnancom
Spoločnosti. Z výpisu z obchodného registra ku dňu 15.05.2024 (č.l. 40) vyplýva, že otec bol jediným

spoločníkom a konateľom Spoločnosti. Na pojednávaní dňa 17.05.2024 otec uviedol, že vie doložiť
zmluvu ohľadne dodania služieb, ako aj faktúry. Následne opísal svoje majetkové pomery a výdavky,
odpovedal na otázky súdu s tým, že sa nevedel bližšie vyjadriť ku kladeným otázkam ohľadne príjmu
z podnikania, keďže tieto záležitosti mu rieši jeho účtovník. Sprostredkoval informácie z mobilného
zariadenia ohľadne obratov Spoločnosti.

27. Na základe uvedeného nemožno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že otec hodnoverne
neozrejmil svoje zárobkové a majetkové možnosti, keď k predloženiu listín významných pre konanie
nebol ani vyzvaný a na položené otázky týkajúce sa účtovníctva odpovedal do miery zodpovedajúcej
jeho znalostiam, keď zároveň uviedol, že tieto záležitosti vybavuje jeho účtovník. Súd prvej inštancie

správne poučil otca o možnosti uloženia poriadkovej pokuty, keď nepredložil potvrdenie o príjme od
zamestnávateľa, k čomu bol vyzvaný. Súd v rámci zisťovania skutočného stavu veci mal vyzvať
otca k predloženiu účtovnej dokumentácie, čo napokon aj otec čiastočne urobil v rámci odvolania.
Nebolo namieste rezignovať na zistenie skutočného stavu veci z úradnej povinnosti a v podstatesankcionovať otca vo forme odopretia možnosti predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, keď
súdom dopytované skutočnosti vyplynuli až na pojednávaní. Súd prvej inštancie uzavrel dokazovanie
a svoje závery oprel o dôkazy dostupné na internete, ktoré súd prvej inštancie síce na pojednávaní

vykonal, ale otec, bez možnosti prípravy sa k nim nevedel, z dôvodov uvádzaných vyššie, relevantne
vyjadriť. Otec označil listinné dôkazy, ktoré boli v jeho dispozícii a ktoré vedel súdu predložiť na
preukázanie svojich zárobkových a majetkových pomerov. Úlohou súd bolo vyžiadať hodnoverné
dôkazy, ktoré sa štandardne posudzujú vo vzťahu k podnikateľskej činnosti v súlade s Metodikou
„Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné“,

ktorá je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe
súdov v otázkach výživného rodičov k deťom (ďalej len „Metodika“). Pozri kapitolu 3.2.1 Metodiky, ďalej
kapitolu 3.2.4 „V prípade rodičov, ktorí sú podnikateľmi či už ako fyzické osoby oprávnené na podnikanie
alebo ktorí podnikajú cez spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť a po výzve súdu
na preukázanie príjmov ostávajú pasívnymi a nedoložia potrebné doklady...“, kde je zároveň poukázané
na možnosť uplatnenia zákonnej domnienky v prípade nesplnenia povinnosti podľa § 63 ods. 1 ZoR.

Vykonané dokazovanie z listinných dôkazov dostupných na internete na č.l. 41 a 42 (výkaz ziskov a strát
a informácie z finstat) tak nemožno považovať za dostatočné a námietka otca je v tomto smere dôvodná.

28. Súd prvej inštancie vychádzal z obratov Spoločnosti za obdobie od októbra 2023 do marca 2024, t.j.
za obdobie šiestich mesiacov, keď podľa Metodiky (odsek 5.1) „Súdy primárne žiadajú ku konaniu doložiť

daňové priznanie za rok predchádzajúci roku, v ktorom bol podaný na súd návrh vo veci výživného.
Dôležitým, čo si treba v daňových priznaniach všímať na účely určenia príjmu je to, aké mal daňový
subjektzaevidovanénielenpríjmyaleivýdavkyadopytovaťsa,čovšetkojevovýdavkochzahrnuté,..Pri
spoločnostiach ako je spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť je potrebné, pokiaľ sa
rodičia na výške výživného nedohodnú, žiadať doložiť aj u daňového subjektu účtujúceho v podvojnom

účtovníctve: peňažný denník a hlavnú knihu a u daňového subjektu účtujúceho v sústave jednoduchého
účtovníctva: peňažný denník, hlavnú knihu, knihu pohľadávok, knihu záväzkov, pomocné knihy (ak je
ich vedenie potrebné), ďalej súvahu a výsledovku. Súdy z listín skúmajú zostatky na účtoch ku koncu
posudzovaného kalendárneho roku a predchádzajúceho kalendárneho roku. Podrobnejšie sa tomu
venuje kapitola 3.2 Metodiky... Pokiaľ sa súdu nepodarí vôbec určiť príjem a rodičia sa nedohodli, súd

si ustáli potencionálny príjem pre povinného rodiča. Bližšie sa otázke potencionálneho príjmu venuje
kapitola 3.2.3 Metodiky.“ Napriek odporúčaniam v Metodike súd prvej inštancie posúdil obrat Spoločnosti
ako príjem otca, bez ohľadu na akékoľvek náklady, čím dospel k nesprávnemu zisteniu príjmu otca.

29. Skutočnosť, že otec dobrovoľne nepreukázal svoje zárobkové pomery nezakladá autoritatívne právo

súdu rozhodnúť o výške výživného bez zisťovania príjmov z jeho úradnej povinnosti. Odvolací súd
zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej
pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci dokazovania sa nemôže
spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa vyšetrovací, resp. vyhľadávací
princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania,

ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Pokiaľ teda súd prvej inštancie nemal zistené
pomeryotca,skutočnýstavneboldostatočnezistenýasúdomvyhodnotený,čímnebolisplnenézákonné
podmienky pre určenie výživného a určenie jeho konkrétnej výšky v konaní vo veci samej.

30. V záujme hospodárnosti odvolací súd poukazuje na presvedčivé odôvodnenie súdu prvej inštancie

ohľadne určenia počiatku vyživovacej povinnosti otca v odseku 31 rozsudku, keď matka svoj návrh vo
vzťahu k určeniu počiatku vyživovacej povinnosti odo dňa podania návrhu ani vo vyjadrení k odvolaniu
otca nezdôvodnila.

31. Ďalej otec namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že ku dňu 30.04.2024 došlo

k ukončeniu spolupráce s jeho jediným dodávateľom. Tak ako je uvedené vyššie, súd spravidla
posudzuje obdobie roka, ktoré predchádza určeniu vyživovacej povinnosti a za podstatnú zmenu
pomerov sa považuje zmena trvalého charakteru. Preto ak otec už nedosahuje takéto príjmy je
povinný preukázať trvalosť takejto zmeny a skutočnosť, že napriek reálnej snahe nie je už ďalej
v jeho možnostiach a schopnostiach takéto príjmy dosahovať. Doposiaľ deklarovaná pasivita otca

v dosahovaní akéhokoľvek príjmu nesvedčí záujmu maloletej, voči ktorej má otec vyživovaciu povinnosť,
keď potenciálna životná úroveň je limitovaná okrem majetkových pomerov aj finančnými nárokmi otca
na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb.32. Vedený týmito úvahami odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil vo výrokoch II., III. a VI.
(rozhodnutie o trovách konania ako výroku závislého na rozhodnutí vo veci samej) podľa § 389 ods. 1
písm. b) a c) CSP a vrátil mu vec v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

33. Po vrátení veci tak povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní, viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, postupovať tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Súd prvej inštancie
bude postupovať v súčinnosti s účastníkmi konania s cieľom zistiť skutočný stav veci, najmä:
- zistí a oboznámi skutočný stav v čase posledného rozhodovania: príjmy, osobné a majetkové pomery

rodičov, výdavky rodičov a maloletej (spis Okresného súdu Trnava sp. zn. 40P/23/2023);
- zistí majetkové pomery a príjmy oboch rodičov za kalendárny rok predchádzajúci 01.03.2024, resp. od
času, ktorý súd prvej inštancie určí v prípade doplnenia dokazovania;
- posúdi podstatnú zmenu pomerov aj v priebehu konania;
- vykoná listinné dôkazy predložené otcom v rámci odvolania, vzhľadom na výšku nákladov podľa
daňového priznania Spoločnosti za rok 2023 vyžiada od otca listiny podľa Metodiky v súlade s odkazmi

uvedenými vyššie;
- v prípade nepredloženia požadovaných listín uplatní zákonnú domnienku v § 63 ods. 1 ZoR;
- pokiaľ otec požadované listiny predloží a ustálený príjem nebude zodpovedať možnostiam
a schopnostiam otca, uplatní potencionalitu príjmu;
- zistí výdavky rodičov vynakladané na uspokojovanie ich osobných potrieb a zohľadní podiel osôb na

týchto výdavkoch žijúcich v spoločnej domácnosti;
-zistíodôvodnenépotrebymaloletej,tohočasuužplnoletej,pritomvyhodnotíodôvodnenosťjednotlivých
potrieb s ohľadom na námietky otca;
- zohľadní poberanie daňového bonusu a prídavkov na dieťa.
Takto zistené pomery porovná so skutkovým stavom zisteným zo spisu Okresného súdu Trnava

sp. zn. 40P/23/2023 a zhodnotí podstatnú zmenu pomerov, okrem nespornej skutočnosti, že došlo
k zmene výkonu osobnej starostlivosti odôvodňujúcej určenie vyživovacej povinnosti otcovi. Po doplnení
dokazovania potom súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, a to aj o trovách tohto odvolacieho
konania (§ 396 CSP), nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP
tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu

k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné.

34. Vzhľadom k tomu, že v čase konania maloletá A. A. nadobudla dňa 04.09.2024 plnoletosť súd prvej
inštancie s ňou bude ďalej konať ako s účastníkom s plnou procesnou spôsobilosťou na právne úkony.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).