Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/61/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117228202
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Dubovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1117228202.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek

senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XX, E., právne zast. Mgr. Silviou Moravčíkovou, advokátkou so sídlom Mikulášska 29,
Bratislava, IČO: 52 012 824, proti žalovanému: FINE DESTILLERY SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Majer
1258, Veľké Zálužie, IČO: 44 050 348, právne zast. PATENT IURIST s.r.o., so sídlom Dostojevského
rad 5, Bratislava, IČO: 36 724 467, o zákaze porušovania a ohrozenia autorského práva, o zaplatenie
primeraného zadosťučinenia v sume 10.000 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého
Okresného súdu Bratislava I č.k. 10Ca/12/2017-248 zo dňa 26.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol žalobcu, ktorou sa žalobca
domáhal, aby súd (i) uložil žalovanému zdržať sa akéhokoľvek používania označenia produktov
žalovaného „FRNDŽLICA“, a to tak samostatne alebo v akýchkoľvek spojeniach a (ii) zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi za závažnú ujmu nemajetkovej povahy primerané zadosťučinenie v sume
10.000 eur (výrok I.) a priznal žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100% (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 190 ods. 1 a 14, § 3 ods. 1 a 2, §
4, § 13 ods. 1 a 2, § 16, § 17, § 18 ods. 1 až 3 a 5, § 19 ods. 1 až 4, § 58 ods. 1, § 83 ods. 2 až
4 zákona č. 185/2015 Z.z. Autorského zákona účinného v čase podania žaloby (ďalej len „Autorský
zákon“), ust. § 2 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2, § 12 ods. 1 a 2. § 14 ods. 1 zákona č. 35/1965 Zb. o literárnych,
vedeckých a umeleckých dielach účinného v čase napísania scenára k filmu B., hybský zbojník (ďalej

len „zákon č. 35/1965 Zb.“), ust. § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 383/1997 Z.z. Autorský zákon a zákon,
ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon (ďalej len „zákon č. 383/1997 Z.z.“), ust. § 6 ods. 1, § 7 ods. 1
písm. a), § 15 ods. 1 a 2, § 16, § 18 ods. 1 až 5, § 56 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom
práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení účinnom do 31.12.2015
(ďalej len „zákon č. 618/2003 Z.z.“), ust. § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že v súlade s ust.
§ 83 ods. 2 a § 3 ods. 2 Autorského zákona (s poukazom na ust. § 190 ods. 1 Autorského zákona

účinného v čase podania žaloby) je autorom námetu a scenára audiovizuálneho diela - celovečerného
hraného filmu B., hybský zbojník, ako i autorom rovnomenného literárneho diela (poviedky B., hybský
zbojník v knihe „B. C.: B., hybský zbojník“), ktoré bolo predlohou filmového spracovania. Súd prvej
inštancie preto uplatnené nároky žalobcu za porušenie jeho autorských práv posúdil podľa ust. § 56ods. 1 písm. b), e), f) zákona č. 618/2003 Z.z. a aj s poukazom na skôr platnú právnu úpravu zákona
č. 35/1965 Zb. (platného a účinného v čase napísania scenára k filmu B., hybský zbojník). Súd prvej
inštancie skonštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je autorom scenára k filmu

B., hybský zbojník a autorom knihy „B. C.: B., hybský zbojník“ a zbojníckej poviedky B., hybský zbojník,
ktorá bola vydaná v roku 1970, ktorej hlavým hrdinom je B., pričom slovné označenie alkoholického
nápoja „Frndžalica“ sa v poviedke nenachádza. Vykonaným dokazovaním (zmluvou na literárny scenár
B., hybský zbojník zo dňa 25.05.1971 a scenárom „B. C.: B., hybský zbojník“) mal súd prvej inštancie
za preukázané, že Československý film Bratislava, štúdio hraných filmov si u žalobcu dňa 25.05.1971

objednalo vypracovanie literárneho scenára podľa jeho filmovej poviedky pod názvom Pacho, hybský
zbojník, ktorá bola schválená dňa 20.05.1971. Žalobca v rokoch 1974 - 1975 napísal pre Slovenskú
filmovú tvorbu scenár Pacho, hybský zbojník, ktorý obsahuje, okrem iných výrazov, menné označenie
silnej pálenky „Frndžalica“, ktorú požíval hlavný hrdina filmu zbojník B.. Autorské práva zmluvou na
odkúpenie autorských práv k filmu B., hybský zbojník zo dňa 22.04.1974 nadobudla Slovenská filmová
tvorba Bratislava (na sfilmovanie literárneho scenára žalobcu B., hybský zbojník), ale žalobca zostal

podľa ust. § 18 ods. 3 zákona č. 618/2003 Z.z. ako aj Autorského zákona autorom literárneho diela
poviedky B., hybský zbojník a autorom scenára B., hybský zbojník. V konaní bolo sporným, či žalobca
je autorom slovného označenia „Frndžalica“, ktoré bolo použité v scenári k filmu Pacho, hybský zbojník,
vytvorenéhožalobcomzaúčelomoznačeniasilnejpálenkypoužívanejzbojníkomB.aďalšímipostavami
uvedenými v scenári. Slovné označenie „Frndžalica“ bolo označením destilátu, ktoré bolo súčasťou

ochrannej známky podanej dňa 23.07.2015 žalovaným na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky (ďalej len „ÚPV“) o zápis ochrannej známky v znení Fine Destillery Frndžalica do registra
ochranných známok vedeného ÚPV (prihláška č. POZ 1551-2015, zverejnená vo Vestníku ÚPV pod č.
12/15 zo dňa 03.12.2015). Sporným podľa súdu prvej inštancie bolo aj to, či žalovaný zasiahol, resp.
môže v budúcnosti zasiahnuť do autorských práv žalobcu svojim konaním a či žalobcovi vznikol voči

žalovanémunároknazaplatenienemajetkovejujmyvžalovanejvýške.Skúmaním,čiježalobcaautorom
slovného označenia alkoholického nápoja „Frndžalica“, s poukazom na absolútny charakter autorského
práva, vznik autorského práva autorovi diela okamihom, kedy autor dielo vyjadril v podobe vnímateľnej
zmyslami, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nie je autorom označenia alkoholického
nápoja „Frndžalica“, a to s poukazom na obsah poviedky vytvorenej spisovateľom B. E., ktorá bola

zverejnená v časopise Slovenské pohľady, Sošit 4 (gramaticky správne uvedené slovo vo vzťahu k
aktuálnym pravidlám pravopisu), rok 1885 s názvom Vykopali ženu, kde je na strane 4 použité slovo
„Frndžalica“ vo význame označenia silného alkoholu. Podľa súdu prvej inštancie keďže žalobca je
absolvent Filozofickej fakulty UK v Bratislave, odboru slovenčina a ruština, ktorý študoval slovenský
jazyk a literatúru aj v historickom kontexte, nie je vylúčené, že vedel o slovnom označení silného

alkoholického nápoja „Frndžalica“ použitom v poviedke Vykopali ženu spisovateľom B. E. už v r. 1885,
ktorá bola vydaná knižne aj samostatne v Slovenských pohľadoch, v ktorom vydavateľstve žalobca po
absolvovaníštúdiapracoval.Doplnil,žeautorstvožalobcukslovu„Frndžalica“spochybňujúajinformácie
zverejnené v článku s názvom „Ťahanie o frndžalicu“, ktorý bol zverejnený v týždenníku Plus 7 dní zo dňa
24.05.2018, číslo 21, pričom etnologičkou pani D. F. bol realizovaný etnologický prieskum, výsledkom

ktorého bolo, že slovným označením frndžalica, frndžalka, frndžúlka bola označovaná tzv. domáca
pálenka a tento pojem je známy vo viacerých regiónoch na celom území Slovenska ešte z obdobia
pred uvedením filmu Pacho, hybský zbojník. Označenie alkoholického nápoja bolo bežne používané
ako nárečové predtým, ako bol natočený film Pacho, hybský zbojník a bolo používané na označenie
domácejpálenky,zľudoveloapretoniejemožnéotomtosloveuvažovaťakoovýlučnomautorskomdiele

žalobcu. Súd prvej inštancie skonštatoval aj to, že pojem „frndžalica“ je uvedený v slovníku vydanom
už v roku 1888 (Česko nemecký slovník) a je preložený ako kořalka, rovnako aj v ďalšom vydaní
predmetného slovníka (č.l. 130 a nasl.), v Slovenskom slovníku z literatúry aj nárečí, vydanom v roku
1923, slovník obsahuje slovo „Frndžalica“, kořalka (č.l. 172), a to aj s poukazom na obsah súhrnnej
správy vypracovanej G. E., potvrdzujúcej uvedené s poukazom na to, že mnohé periodické publikácie

pred rokom 1977 nie sú digitalizované a nie je možné tieto publikácie preveriť. Súd prvej inštancie
poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 19Ca/2/2017 zo dňa 30.05.2018 v
obdobnej veci. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobu vo vzťahu k nároku žalobcu na ochranu
jeho autorského práva uložením zákazu žalovanému používať označenie „Frndžalica“, a to samostatne
alebo v akýchkoľvek spojeniach, ako aj vo vzťahu k uloženiu povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi

za závažnú ujmu nemajetkovej povahy primerané zadosťučinenie vo výške 10.000 eur ako nedôvodnú
zamietol, pretože žalobca nie je autorom označenia alkoholického nápoja „Frndžalica“ s poukazom
na zistenie pôvodu slova „Frndžalica“ (označujúce alkoholický nápoj, ktoré označenie bolo zaužívané
v oblastiach historickej liptovsko-zvolenskej župy a používalo sa v neskorom stredoveku a novovekuna podomácky pálený alkohol z obilia a neskôr zo zemiakov, uvádzané historickými a akademickými
slovníkmi a použité v poviedke Vykopali ženu ešte v čase pred spracovaním scenára žalobcom k filmu
B., hybský zbojník). K nároku žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy súd prvej inštancie doplnil s

poukazom na jej charakter, že žalobca za nemajetkovú ujmu označil to, že žalovaný bez jeho súhlasu
mal použiť jeho dielo - označenie alkoholického nápoja slovom „Frndžalica“ v súvislosti s registráciou
ochrannej známky a následným distribuovaním výrobkov s týmto označením, ktorá argumentácia
žalobcu je nedôvodná, keď bolo preukázané, že žalobca nie je autorom diela, neprináleží mu tak
autorskoprávna ochrana a žalovaný do jeho práv nemohol zasiahnuť, keďže žalovaný dňa 02.03.2018

zobral späť prihlášku ochrannej známky č. POZ 1551- 2015 a žalovaný objektívne nikdy nevyrábal,
neuvádzal na trh a ani nedistribuoval destilát, ktorý by obsahoval vo svojom názve slovný prvok
„Frndžalica“. Súd prvej inštancie opakovane poukázal na právnu úpravu vzniku a existencie autorského
práva, jeho predmet (vrátane literárneho a umeleckého diela ako výsledku tvorivej duševnej činnosti
autora, ktorý je vyjadrený v podobe vnímateľnej zmyslami) a jedinečnosť. Keďže vzhľadom na vykonané
dokazovanie súd prvej inštancie skonštatoval, že slovné označenie alkoholického nápoja „Frndžalica“

bolo používané už pred vytvorením scenára k filmu B., hybský zbojník, teda že nejde o štatisticky
jedinečné dielo vytvorené žalobcom, nemohol poskytnúť žalobcovi autorskoprávnu ochranu (uvedené
slovo existovalo, bolo použité v literatúre a v jazykovedných slovníkoch uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku, teda existovalo bez ohľadu na tvorivú činnosť žalobcu ako autora a mohol ho
použiť akýkoľvek iný autor diela, respektíve aj výrobca liehoviny). O nároku na náhradu trov konania

súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 218 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a priznal žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % z dôvodu, že v konaní mal žalovaný plný úspech; o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že

žalobe v celom vyhovie a rozhodne o trovách konania v zmysle § 396 ods. 2 CSP. Žalobca poukázal
na to, že začiatkom roku 2017 ako autor námetu a scenára k filmu „Pacho, hybský zbojník“ a autor
rovnomennej poviedky náhodne zistil, že žalovaný bez jeho predchádzajúceho súhlasu použil časť jeho
diela – kľúčové slovo „Frndžalica“ pre vytvorenie svojej kombinovanej farebnej ochrannej známky v
znení „Fine Destillery Frndžalica“, o ktorej zápis požiadal ÚPV prihláškou zo dňa 23.07.2015, ktorú

prihlášku ochrannej známky po začatí súdneho sporu vzal žalovaný dňa 02.03.2018 späť. Súd prvej
inštancie podľa názoru žalobcu nepostupoval pri hodnotení výsledkov dokazovania správne, keď dospel
k záveru, že žalobca nie je autorom označenia „Frndžalica“, v dôsledku čoho žalobcove nároky na
uloženie zákazu používať označenie „Frndžalica“, ako aj na uloženie povinnosti zaplatiť za závažnú
ujmu nemajetkovej povahy primerané zadosťučinenie vo výške 10.000 eur, zamietol. Súd prvej inštancie

vychádzal z obsahu poviedky s názvom „Vykopali ženu“, zverejnenej v časopise Slovenské pohľady
v roku 1885, z Česko-nemeckého slovníka z roku 1888 a Slovenského slovníka z literatúry a nárečí
z roku 1923, v ktorých bolo toto slovné spojenie preložené ako kořalka a z vyjadrenia etnologičky
A. D. F., B.. Odhliadnuc od skutočnosti, že uvedená etnologička nevypovedala v spore ako svedok,
rozhovor s ňou bol len zverejnený v týždenníku Plus 7 dní zo dňa 24.05.2018 v rámci článku s názvom

Ťahanie o frndžalicu, t.j. v bulvárnom periodiku. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie
uviedol, že podľa daných zverejnených informácií slovo frndžalica označuje alkoholický nápoj, pričom
toto označenie bolo zaužívané v oblastiach historickej liptovsko-zvolenskej župy a používalo sa v
neskorom stredoveku a novoveku ako podomácky pálený alkohol (domáca pálenka) z obilia a neskôr
zo zemiakov, čiže bolo bežne používané ako nárečové slovo dávno predtým ako bol natočený film

Pacho, hybský zbojník. V skutočnosti však A. D. F., B. uviedla, že v okolí Banskej Bystrice používali
najmä slovo frndžála alebo frndžúla, čo sú síce podobne znejúce, avšak s „frndžalicou“ nezameniteľné
názvy, že vo viacerých krčmách jej ponúkali po domácky vyrobené liehoviny ovocného charakteru,
ktoré označovali ako frndžalica, čiže ide o slovo bežné rozšírené, z ktorého vyjadrenia nevyplýva,
že by slovo frndžalica bolo bežne používané ako nárečové slovo vo viacerých regiónoch na celom

území Slovenska ešte z obdobia pred uvedením filmu Pacho, hybský zbojník, ktorý film sa stal po
jeho uvedení v 70-tych rokoch 20. storočia divácky najúspešnejšou komédiou v slovenskej histórii
(repliky, slová a výrazy z tohto filmu poznajú ľudia doslova naspamäť a používajú ich v bežných
každodenných situáciách). „Frndžalica“ majúca v diele žalobcu nezvyčajnú silu, umožňujúcu zbojníkomzvíťaziť nad armádou, sa vžila do podvedomia ľudí, zľudovela a ujala sa ako označenie skutočne
silnej pálenky. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov vôbec nevzal do úvahy a nepripustil, že z
lingvistického hľadiska nemožno vylúčiť, že žalobca, ako autor mnohých literárnych diel (poviedok,

románov, vrátane známeho románu Tisícročná včela), ako aj filmových scenárov, mohol vytvoriť slovo
frndžalica samostatne, bez využitia akýchkoľvek cudzích predlôh, cudzej inšpirácie a že ako spisovateľ
(kultivovaný používateľ národného jazyka, kreatívne využívajúci bohatý potenciál svojich vyjadrovacích
možností) pre potreby svojho autorského diela – scenára k filmu „Pacho, hybský zbojník“ - si výraz
frndžalica individuálne odvodil od slovesa „frndžať“ pomocou prípony „-ica“, používanej aj pri označovaní

alkoholických nápojov odvodzovaných od ovocia, z ktorých sa vyrábajú. Žalobca uviedol, že pri tvorbe
názvufrndžalicavdiele„Pacho,hybskýzbojník“,predstavujúcejvybuchujúcuzázračnúpálenkusilnúako
ekrazit, účinnú zbraň zbojníckeho kapitána, ktorá síce pôsobí pri jej vypľutí odstrašujúco, ale nestrieľa
ani nezabíja, žalobca tvorivo využil práve zvukomalebný charakter slovesa frndžať vo význame podľa
Slovníka slovenského jazyka „prudko, rýchlo sa pohybovať a pritom vydávať svišťavý zvuk“. Podľa
žalobcu nemá autorstvo, resp. vytvorenie slova „fndžalica“ vplyv na posúdenie, či tento pojem spĺňa

pojmové znaky autorského diela v zmysle ust. § 3 ods. 1 Autorského zákona, v ktorom rozsahu súd
prvej inštancii nesprávne právne vec posúdil a poukázal na to, že jedinečnosť je nesprávne zamieňať
s novosťou. K vzniku autorskoprávnej ochrany sa teda nevyžaduje, aby boli vytvorené úplne nové
slová, odborná literatúra zaraďuje medzi predmety spôsobilé k samostatnej autorskoprávnej ochrane
aj názvy diel, ktoré tvoria už existujúce slová, napr. názov iného žalobcovho diela „Tisícročná včela“,

alebo diela Z. Zgurišky „Mestečko na dlani“, či dielo M. Kukučína „Veľkou lyžicou“, autorskoprávna
ochrana je priznaná aj názvom diela, menám postáv či častiam diela, ktoré svojou formuláciou, výberom
vhodného slova alebo kombináciou slov predstavujú samy o sebe originálny celok alebo neobvyklú
jednotku. Podľa žalobcu, ním vytvorená Frndžalica predstavuje zázračnú pálenku, ktorá vybuchuje ako
pušný prach a takto ochraňuje Pachovu zbojnícku družinu, teda na rozdiel od údajného významu tohto

slova, predstavujúceho po domácky vyrobenú pálenku, žalobcova frndžalica má v Pacho, hybskom
zbojníkovi odlišné použitie – nejde len o nápoj na pitie s vysokým obsahom alkoholu, ale o výbušný
ekrazit, výbušnu zbraň. Tento osobitý charakter, ktorý žalobca výsledku svojej tvorivej duševnej činnosti
vtisol, predstavuje jeho tvorivý prínos, pridanú hodnotu, a teda aj keď bol pred vytvorením žalobcovho
diela použitý výraz „frndžalica“ v poviedke a slovníkoch na označenie podomácky páleného alkoholu,

až žalobca mu svojim dielom „vdýchol“ výnimočnosť, osobitosť a neopakovateľnosť, vo frndžalici sa
odráža nezameniteľná činnosť žalobcu ako autora, jeho rukopis a dielu venovaná energia, jeho talent,
nadanie, životné skúsenosti a ďalšie osobné vlastnosti, ide o originálne spojenie žalobcovej fantázie a
využitia tohto zázračného nápoja, o neopakovateľný a jedinečný kontext. Podľa žalobcu si žalovaný pre
svoju ochrannú známku nezvolil označenie pre domácky vyrobený alkohol, ale „Pachovu Frndžalicu“,

zázračnú mocnú pálenku zbojníckeho kapitána, čo potvrdili aj jeho vyjadrenia. K rozhodnutiu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ca/2/2017 uviedol žalobca, že neúspech žalobcu v danom spore
nemôže predstavovať precedentné rozhodnutie, nakoľko ide o iný prípad, kedy v danom spore žalovaný
ako majiteľ ochrannej známky obsahujúcej slovo „frndžalica“ (Frndžalica fest) nemal nikdy v úmysle
svoju zaregistrovanú ochrannú známku využiť. Súd prvej inštancie podľa žalobcu dospel k nesprávnemu

právnemu záveru aj pri posudzovaní nároku žalobcu na primerané zadosťučinenie, keď konštatoval, že
náhrady ujmy sa môže domáhať iba autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo, pretože právna
úprava, vrátane zákona č. 618/2003 Z.z., umožňuje autorovi dovolávať sa ochrany nielen v prípadoch,
keď do jeho práva bolo neoprávnene zasiahnuté, ale aj v prípadoch, keď neoprávnený zásah len hrozí –
v danom prípade žalovaný ohrozil autorské práva žalobcu vytvorením ochrannej známky a iniciovaním

konania pred ÚPV, aj keď prihlášku zobral späť po doručení žaloby žalobcu. Žalobca namietal aj to, že
súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že žalovaný nemôže
zasiahnuť do práv žalobcu, keďže ochranná známka mu ani nikdy nebola vydaná a nepripustil, že
vzhľadom na predmet činnosti žalovaného a vynaložené investície na tvorbu ochrannej známky (nešlo
len o slovné označenie) nemožno vylúčiť, že žalovaný môže svoj pokus opäť zopakovať.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 10.03.2023 a napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie navrhol odvolacím súdom potvrdiť (zamietnuť odvolanie žalobcu) a priznať žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že žalobca polemizuje v odvolaní len jedným z
viacerých písomných dokumentov, kde bolo aj v minulosti preukázateľne použité a používané slovo

„frndžalica“, pričom žalovaný v kontexte tvrdení žalobcu o jeho výlučnom autorstve k slovu „frndžalica“
poukázal na poviedku, ktorá bola zverejnená v časopise Slovenské pohľady, Sošit 4, rok 1885 s názvom
„Vykopali ženu“, kde je použité slovo frndžalica vo význame označenia silného alkoholu („A čo ešte až
potom, keď si tej frndžalice uchlipne, vtedy by si ho mala počuť!“ privolá jej zpoza chrbta jej muž.), jepreto len veľmi ťažko uveriteľné, že ide o autorské dielo žalobcu, naviac poviedka bola zverejnené u
toho istého vydavateľa, u ktorého žalobca roky pôsobil ako redaktor, a teda mal dostatok možností sa
oboznámiť s archívom vydaných diel a prípadne získané poznatky aj využiť. Žalobca podľa žalovaného

v odvolaní rieši teoretickú možnosť, že žalobca by mohol slovo frndžalica vytvoriť samostatne, pritom
sa podľa neho opomenul vyrovnať so skutočnosťou, že žalovaný na preukázanie skutočnosti, že slovo
frndžalica nie je a nikdy nebolo novotvar vytvorený žalobcom, založil do spisu správu vypracovanú G.
E. (odpovede na otázky týkajúce sa poviedky Vykopali ženu, a výskytu slova „frndžalica“ v slovníkoch) a
fotodokumentáciu publikácií, na ktoré žalovaný opakovane poukazoval. Akcentoval, že hoci slovenská

spisba pred r. 1976 nie je zdigitalizovaná (a teda sa v nej vyhľadáva „ručne“), je dohľadateľné, že slovo
„frndžalica“ bolo preukázateľne použité v nasledovných publikáciách: (i) zborník Slovenské pohľady z
r. 1885, 4. číslo, str. 287 – 301; (ii) samostatná knižná publikácia B. E. vydaná v r. 1907, obsahujúca
poviedku Vykopali ženu, (iii) slovník – Česko – německý slovnik zvláště gramaticko – fraseologicky
vydaný v r. 1890, (iv) slovník – Slovenský slovník z literatúry aj nárečí vydaný v r. 1923, čo jednoznačne
preukazuje, že žalobca slovo „frndžalica“ nevymyslel ani nevynašiel a skutočnosť, že je súčasťou dvoch

slovníkov, ktoré boli vydané s odstupom cca 20 rokov len potvrdzuje, že bolo a je súčasťou slovenského
jazyka. Tvrdené výlučné autorstvo žalobcu k slovu frndžalica spochybňujú aj informácie, zverejnené
v článku s názvom „Ťahanie o frndžalicu“ ktorý vyšiel v týždenníku Plus 7 dní zo dňa 24.05.2018
o spore iniciovanom žalobcom v súvislosti s jeho autorstvom slova frndžalica a ktorý mal byť podľa
vyjadrení žalobcu z jeho strany ukončený. Žalovaný doplnil, že ak v časopise Slovenské pohľady z r.

1885 bolo použité slovo frndžalica v súvislosti s nápojom (alkoholového charakteru), ktorý mal podporiť
výrečnosť osoby, o ktorej bol vedený rozhovor, je dôvodné predpokladať, že toto slovo bolo bežne
používané ako nárečové dávno pred tým, ako bol natočený film Pacho, hybský zbojník, že rovnako
z výskumu, ktorý mal byť v súvislosti s iniciovaním sporov žalobcom realizovaný, vyplynulo, že išlo
o slovo, ktoré bolo rozšírené a označovalo domácu pálenku. Preto pokiaľ bolo toto slovo použité vo

filme, ktorého predlohou bola žalobcova poviedka, nie je možné aj v kontexte vyššie uvedeného a
dôkazov, ktoré žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil, skonštatovať, že žalobca je výlučným
a jediným autorom tohto slova a ako taký má jediný právo rozhodovať o jeho použití (naopak, pokiaľ
ide o nárečové/zľudovené slovo, nie je možné žiaden subjekt limitovať v jeho používaní a už vôbec
nie v prípade, ak síce subjekt iniciuje konanie o zápis ochrannej známky, ale následne toto konanie je

zastavené, pričom v tomto prípade žalovaný relevantne preukázal, že nikdy na trh neuvádzal produkt,
obsahujúci toto označenie, a teda žalobcovi nemohla vzniknúť ani hypotetická ujma). Žalobca po
podaní prihlášky žalovaným dňa 23.07.2015 na ÚPV (ktoré nepoprel), zverejnenej vo Vestníku ÚPV č.
12/2015 dňa 03.12.2015 nikdy neoslovil žalovaného, namietajúc prihlášku ochrannej známky a použitie
slovného prvku „Frndžalica“ či už v námietkovom alebo pripomienkovom konaní pred ÚPV, naviac je

slovný prvok „Frndžalica“, ktorého autorstvo žalobca pertraktuje, súčasťou viacerých prihlášok, resp.
už zapísaných ochranných známok (aktuálne 10 platných zápisov ochranných známok obsahujúcich
slovný prvok „Frndža-lica“, viac ako 16 prihlášok ochranných známok, pričom prihlášky boli podávané
dlhšiu dobu), čo nasvedčuje tomu, že žalobca relatívne dlhú dobu nebránil svoje tvrdené práva a
strpel používanie slova „frndžalica“ tretími osobami (prvá prihláška je z r. 2002). Žalovaný doplnil, že

učebnice autorských práv odkazujú na tzv. základný trojstupňový test autorských práv, ktorý spočíva
v riešení a hľadaní odpovedí na 3 otázky: (1) Do akej miery bol v minulosti používaný? – odpoveď:
preukázateľne bol používaný v ľudovej reči aj viacerých vedeckých prácach resp. slovníkoch; (2) Aký
mal autor priestor na tvorivú voľnosť? – odpoveď: Priestor bol limitovaný pravidlami tvorby označení pre
alkoholické nápoje; (3) Aká je pravdepodobnosť, že by k rovnakému výsledku dospeli aj iné osoby? –

odpoveď: Vysoká, preukázateľne k tomu istému výsledku dospeli aj iné osoby, inak by to slovo nebolo v
slovníkoch. Podľa žalovaného je tak po zodpovedaní všetkých troch otázok viac ako zrejmé, že žalobca
neosvedčil autorské právo k frndžalici. Žalovaný poukázal na reálny stav, že žalovaný síce inicioval
konanie o prihláške ochrannej známky, „Frndžalica“ avšak objektívne nikdy nevyrábal, neuvádzal na trh
a ani nedistribuoval destilát, ktorý by obsahoval vo svojom názve tento slovný prvok, a teda žalobcovi

nemohla byť konaním žalovaného spôsobená akákoľvek majetková alebo nemajetková ujma, ktorú si
žalobca vyčíslil (bez akéhokoľvek preukázania a zdôvodnenia) na sumu 10.000 eur - bolo na žalobcovi,
aby toto svoje tvrdenie relevantne preukázal, ale žalobca počas celého konania nepredložil dôkazy,
ktoré by osvedčovali žalobcov nárok na priznanie nemajetkovej ujmy v akomkoľvek rozsahu, žiadnym
spôsobom nepreukázal dôvodnosť ním požadovanej náhrady vo výške 10.000 eur a len všeobecne

konštatoval, že svoj nárok vyvodzuje z porušenia a ohrozenia jeho autorského práva, ktoré zdôvodnenie
nie je postačujúce a automaticky nezakladá nárok žalobcu na úhradu ním požadovanej sumy. Žalovaný
v konaní poukázal na viaceré skutočnosti, ktoré reálne spochybňujú výlučné, ním tvrdené autorstvo
žalobcu, založil do spisu viaceré zverejnené články a rozhovory v dennej tlači či masmédiách (režisérŤapák, herečka H. I., maestro A. G.), ktoré reálne preukazujú, že scenár síce bol formálne registrovaný
na žalobcu, ale v skutočnosti podstatná časť scenára bola spracovaná autorskou dvojicou G.; uvedené
potvrdil aj pán A. G. vo vysielaní STV v relácii Zlaté časy. Dôvody boli všeobecne známe - páni A.

G. a C. J., rovnako ako iní politicky nežiadúci autori, mali v dôsledku politického prenasledovania
zakázanú umeleckú tvorbu, preto sa hľadali rôzne spôsoby, ako využiť ich talent a používaný bol preto
postup, kedy sa za výlučného autora evidovala osoba, ku ktorej režim nemal negatívny vzťah (nebola
na tzv. čiernej listine). Žalovaný poukázal na viaceré rozsudky súdov SR, kedy sa žalobca domáhal z
rovnakých dôvodov a z rovnakého titulu nárokov voči žalovaným (rozsudok Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. 19Ca/2/2017, následne Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Ca/16/2017 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/87/2019), v ktorých výroky vo vzťahu k
tvrdenému autorstvu žalobcu k slovu frndžalica boli vždy zamietavé.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §
378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska
procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, konštatuje, že
súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku,
a jeho výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z
vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V

odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil
svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal
tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré
nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových
strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná

skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil
a aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako
aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú
verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP).

Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a v
záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami vyjadruje sa len k odvolacím námietkam
žalobcu.

8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal ochrany autorského

práva, a to zdržania sa zo strany žalovaného akéhokoľvek používania označenia ,,frndžalica“ a to tak
samostatne alebo v akýchkoľvek spojeniach a tiež primeraného zadosťučinenia vo výške 10.000 eur.

9. Podľa ust. § 190 ods. 1 Autorského zákona účinného v čase podania žaloby, ustanoveniami tohto
zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov

vrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich
vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015; to neplatí, ak odseky 3 a
4 ustanovujú inak.

10. Podľa ust. § 190 ods. 14 Autorského zákona, trvanie majetkových práv k predmetom ochrany podľa

tohto zákona sa spravuje týmto zákonom aj vtedy, ak sa začalo pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona a neuplynulo pred 1. januárom 2016.

11. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 35/1965 Zb., predmetom autorského práva sú literárne, vedecké
a umelecké diela, ktoré sú výsledkom tvorivej činnosti autora, najmä slovesné, divadelné, hudobné,

výtvarné diela, vrátane diel architektonického umenia a diel užitého umenia, filmové, fotografické a
kartografické diela.12. Podľa ust. § 9 ods. 1. zákona č. 35/1965 Zb., autorské právo vzniká okamihom, keď je dielo vyjadrené
slovom, písmom, náčrtom, skicou alebo v akejkoľvek inej vnímateľnej podobe

13. Podľa ust. § 9 ods. 2. zákona č. 35/1965 Zb., autorské právo na dielo sa vzťahuje tak na celok diela,
ako aj na jeho jednotlivé časti.

14. Podľa ust. § 12 ods. 1 zákona č. 35/1965 Zb., autor má právo
a) na ochranu svojho autorstva, najmä na nedotknuteľnosť svojho diela, a ak dielo používa iná osoba,

aby sa tak dialo spôsobom neznižujúcim hodnotu diela,
b) s dielom nakladať, najmä rozhodnúť o jeho uverejnení a udieľať privolenie na jeho použitie,
c) na odmenu za tvorivú prácu (§ 13).

15. Podľa ust. 12 ods. 2 zákona č. 35/1965 Zb., právo na ochranu autorstva je neprevediteľné.

16. Podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 35/1965 Zb., použiť dielo, pokiaľ to nie je dovolené priamo zákonom,
možno len s privolením autora. Privolenie na použitie diela udeľuje autor zmluvou.

17. Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 383/1997 Z.z., predmetom autorského práva je literárne
dielo, vedecké dielo alebo umelecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora,

najmä slovesné dielo a počítačový program.

18. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z., autor je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila.

19. Podľa ust. § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 618/2003 Z.z., predmetom autorského práva je literárne a

iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä
slovesné dielo a počítačový program.

20. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z., autorské právo na dielo vzniká okamihom, keď je
dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo

formu jeho vyjadrenia.

21. Podľa ust. § 15 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z., autorské právo sa vzťahuje na dokončené dielo, na
jeho jednotlivé vývojové fázy a časti vrátane názvu diela a mien postáv, ak spĺňajú pojmové znaky diela.

22. Podľa ust. § 16 zákona č .618/2003 Z.z., autorské právo zahŕňa výhradné osobnostné práva (ďalej
len „osobnostné práva“) a výhradné majetkové práva (ďalej len „majetkové práva“).

23. Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z., autor má právo použiť svoje dielo.

24. Podľa ust. § 18 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z., autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie
diela, najmä na
a)vyhotovenie rozmnoženiny diela,
b)verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu
vlastníckeho práva,

c)verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním,
d)spracovanie, preklad a adaptáciu diela,
e)zaradenie diela do súborného diela,
f)verejné vystavenie diela,
g)verejné vykonanie diela,

h)verejný prenos diela.

25. Podľa ust. § 18 ods. 3 zákona č. 618/2003 Z.z., práva podľa odsekov 1 a 2 udelením súhlasu autora
podľa odseku 2 nezanikajú; autor je len povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného
súhlasu.

26. Podľa ust. § 18 ods. 4 zákona č. 618/2003 Z.z., iná osoba môže bez súhlasu autora použiť dielo len
v prípadoch ustanovených týmto zákonom.27. Podľa ust. § 18 ods. 5 zákona č. 618/2003 Z.z., práva podľa odsekov 1 a 2 sú neprevoditeľné, autor
sa ich nemôže vzdať a nemožno ich postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia, ani exekúciou vedenou
podľa osobitného predpisu; to sa nevzťahuje na pohľadávky vzniknuté z majetkových práv.

28. Podľa ust. § 56 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z., autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo
alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä
a)určenia svojho autorstva,
b)zákazu ohrozenia svojho práva vrátane zákazu opakovania takého ohrozenia, a to aj proti osobe, ktorá

sa nepriamo podieľa na ohrození tohto práva,
c)zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva, a to aj proti osobe, ktorá sa nepriamo podieľa na
neoprávnenom zásahu do tohto práva vrátane zákazu zásahu podľa § 59 a 60,
d)poskytnutia informácií o pôvode rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela, o spôsobe a rozsahu
jej použitia a o službách porušujúcich právo autora vrátane
1.údajov o vlastníkovi, vydavateľovi, výrobcovi, distributérovi, dodávateľovi alebo predajcovi takej

rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela alebo o poskytovateľovi služieb,
2.údajov o vydanom, vyrobenom, dodanom, poskytnutom, prijatom alebo objednanom množstve alebo
cene takej rozmnoženiny diela, napodobeniny diela alebo služby,
e)odstránenia následkov zásahu do práva na náklady osoby, ktorá neoprávnene zasiahla alebo hrozila
neoprávneným zásahom, a to

1.zničením neoprávnene vyhotovenej rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela, jej stiahnutím z
obehu alebo z iného použitia alebo
2.zničením materiálov, nástrojov a pomôcok podľa § 59 a 60 použitých pri neoprávnenom zásahu alebo
hrozbe neoprávneného zásahu, ich stiahnutím z obehu alebo z iného použitia,
f)náhrady ujmy podľa osobitného predpisu,(Občiansky zákonník),

g)vydania bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie
licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva.

29. Podľa ust. § 3 ods. 1 Autorského zákona, predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry,
umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným

zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho
dokončenia.

30. Podľa ust. § 3 ods. 2 Autorského zákona, dielom je literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo,
hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového

umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela, ak spĺňa podmienky
podľa odseku 1.

31. Podľa ust. § 4 Autorského zákona, predmetom autorského práva je aj časť diela, názov diela a meno
postavy, ak spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1.

32. Podľa ust. § 13 ods. 1 Autorského zákona, autor je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila.

33. Podľa ust. § 13 ods. 2 Autorského zákona, fyzická osoba, ktorej meno, priezvisko alebo meno a
priezvisko je uvedené na diele alebo vo vzťahu k dielu obvyklým spôsobom ako označenie autora,

sa považuje za autora diela, ak nie je preukázaný opak. To platí aj vtedy, keď je dielo označené
pseudonymom, ak nie sú nijaké pochybnosti o totožnosti autora.

34. Podľa ust. § 16 Autorského zákona, autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne
vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami.

35. Podľa ust. § 17 Autorského zákona, autorské právo zahŕňa výhradné osobnostné práva a výhradné
majetkové práva.

36. Podľa ust. § 18 ods. 1 Autorského zákona, autor má právo na autorstvo k svojmu dielu.

37. Podľa ust. § 18 ods. 2 Autorského zákona, autor má právo
a)rozhodnúť o zverejnení alebo o nezverejnení svojho diela,b)byť označený ako autor a rozhodnúť o spôsobe takéhoto označenia najmä menom alebo
pseudonymom, a to pri každom použití svojho diela, ak je takýto spôsob označenia pri danom diele a
spôsobe použitia možný a obvyklý,

c)na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným
nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom,
ktoré by znižovalo hodnotu diela alebo spôsobilo ujmu autora na jeho cti alebo dobrej povesti.

38. Podľa ust. § 18 ods. 3 Autorského zákona, autor sa nemôže vzdať práv podľa odsekov 1 a 2, tieto

práva sú neprevoditeľné a smrťou autora zanikajú.

39. Podľa ust. § 18 ods. 5 Autorského zákona, autor môže používateľovi svojho diela udeliť súhlas so
zásahom do svojich osobnostných práv. Súhlas so zásahom do osobnostných práv musí byť obmedzený
rozsahom a spôsobom tohto zásahu, a ak nie je dohodnuté inak, možno ho odvolať.

40. Podľa ust. § 19 ods. 1 Autorského zákona, autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas
na použitie svojho diela.

41. Podľa ust. § 19 ods. 2 Autorského zákona, dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento
zákon neustanovuje inak.

42. Podľa ust. § 19 ods. 3 Autorského zákona, za použitie diela má autor právo na odmenu, ak tento
zákon v štvrtej hlave neustanovuje inak; tým nie je dotknuté ustanovenie § 65 ods. 1 druhej vety.

43. Podľa ust. § 19 ods. 4 Autorského zákona, použitím diela je najmä

a)spracovanie diela,
b)spojenie diela s iným dielom,
c)zaradenie diela do databázy podľa § 131,
d)vyhotovenie rozmnoženiny diela,
e)verejné rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela

1.prevodom vlastníckeho práva,
2.vypožičaním,
3.nájmom,
f)uvedenie diela na verejnosti
1.verejným vystavením originálu diela alebo rozmnoženiny diela,

2.verejným vykonaním diela,
3.verejným prenosom diela.

44. Podľa ust. § 58 ods. 1 Autorského zákona, autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo
ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať najmä

a)určenia svojho autorstva,
b)zákazu ohrozenia svojho práva vrátane zákazu opakovania takéhoto ohrozenia, a to aj proti
poskytovateľovi služby, prostredníctvom ktorej je toto právo ohrozené,
c)zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva vrátane zákazu zásahu podľa § 60 a 61, a to aj proti
poskytovateľovi služby, prostredníctvom ktorej je do tohto práva zasiahnuté,

d)poskytnutia informácií o pôvode rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela, o spôsobe a rozsahu
jej použitia a o službách porušujúcich právo autora vrátane údajov o
1.vlastníkovi, vydavateľovi, výrobcovi, distributérovi, dodávateľovi, prijímateľovi, odosielateľovi,
vývozcovi alebo predajcovi rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela alebo o poskytovateľovi
služieb,

2.vydanom, vyrobenom, dodanom, poskytnutom, prijatom, odoslanom, vyvezenom alebo objednanom
množstve alebo cene rozmnoženiny diela, napodobeniny diela alebo služby,
e)poskytnutia informácií o sprístupňovaní diela verejnosti spôsobom porušujúcim právo autora vrátane
údajov o
1.užívateľoch a poskytovateľoch elektronických komunikačných služieb a služieb poskytujúcich obsah,

2.rozsahu použitia diela,
3.priamom alebo nepriamom majetkovom prospechu súvisiacom s takýmto porušením,
f)odstránenia následkov zásahu do práva na náklady osoby, ktorá neoprávnene zasiahla alebo hrozila
neoprávneným zásahom, a to1.zničením neoprávnene vyhotovenej rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela, jej stiahnutím z
obehu alebo z iného použitia alebo
2.zničením materiálov, nástrojov a pomôcok podľa § 60 a 61 použitých pri neoprávnenom zásahu alebo

hrozbe neoprávneného zásahu, ich stiahnutím z obehu alebo z iného použitia,
g)náhrady nemajetkovej ujmy (podľa § 442a Občianskeho zákonníka),
h)náhrady škody,
i)vydania bezdôvodného obohatenia.

45. Podľa ust. § 83 ods. 2 Autorského zákona, za autorov audiovizuálneho diela sa považujú režisér,
autor scenára, autor dialógov a autor hudby, ktorá bola vytvorená osobitne pre toto dielo, a iná fyzická
osoba, len ak sa na vytvorení audiovizuálneho diela podieľala tvorivou duševnou činnosťou.

46. Podľa ust. § 83 ods. 3 Autorského zákona, ak sa na tvorbe audiovizuálneho diela podieľalo viacero
fyzických osôb podľa odseku 2, primerane sa uplatnia ustanovenia § 15.

47. Podľa ust. § 83 ods. 4 Autorského zákona, práva autorov audiovizuálne použitých diel zostávajú
zachované.

48. Podľa ust. § 442a ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri porušení alebo ohrození práva duševného

vlastníctva sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia,
najmä ospravedlnenie alebo zverejnenie rozsudku súdu na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila
právo duševného vlastníctva, nezdalo postačujúce.

49. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.j. že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací
súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že

súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

50. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam považuje odvolací súd za potrebné poukázať na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo 218/2010,
v zmysle ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)“.

51. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.52. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v posudzovanej veci nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli
za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené. V posudzovanej veci odvolací súd
považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie
za správne.

53. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo nesporné, že žalobca je autorom námetu a scenára
audiovizuálnehodiela„Pacho,hybskýzbojník“(arovnomennejpoviedky),ktoréboloneskôrsfilmovanéa
film bol odvysielaný v prvej polovici 70. rokov dvadsiateho storočia a stal sa na verejnosti veľmi známym
a obľúbeným. Žalovaný podal dňa 23.07.2015 na ÚPV prihlášku kombinovanej ochrannej známky v
znení Fine Destillery Frndžalica (prihláška č. POZ 1551-2015, zverejnená vo Vestníku ÚPV pod č. 12/15
zo dňa 03.12.2015), pričom žalovaný dňa 02.03.2018 zobral späť prihlášku ochrannej známky č. POZ

1551- 2015 a žalovaný nikdy nevyrábal, neuvádzal na trh a ani nedistribuoval destilát, ktorý by obsahoval
vo svojom názve slovný prvok „Frndžalica“.

54. Na úvod je potrebné uviesť, že autorské právo vzniká (neformálne) okamihom vytvorenia diela.
Ust. § 7 Autorského zákona uvádza, aké autorské dielo je predmetom autorského práva (literárne, iné

umelecké a vedecké dielo), pričom musí byť výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora; nie
každé vytvorené dielo je však možné považovať za predmet autorského práva, keďže nie každé dielo
je možné považovať za dielo autorské. Základnými pojmovými znakmi diela sú: (i) literárna, vedecká
alebo umelecká forma vyjadrenia, (ii) vlastná tvorivá činnosť autora a (iii) objektívne vyjadrenie diela
umožňujúce jeho zmyslové vnímanie. Tvorivosť je základným imanentným znakom autorského diela,

pričom žiadne dielo, pri ktorom absentuje jeho tvorivá zložka, nemôže byť predmetom autorského práva
a nemôže požívať ochranu autorského práva. Autorský zákon definíciu pojem tvorivosť neobsahuje a
otázka, či nejaký výsledok duševnej činnosti zodpovedá právom vyžadovanému kritériu tvorivosti, nie
je primárne právnou otázkou. Ochranu práv podľa autorského zákona je možné priznať len výsledku,
dosiahnutie ktorého závisí od osobných vlastností tvorcu, bez ktorých by tento výtvor nebol vôbec

dosiahnutý, keďže účelom zákona je chrániť výtvory individuálnych fyzických osôb, teda prejavy závislé
od jednotlivých individualít; aby bol výsledok ľudskej činnosti chránený autorským zákonom, musí byť
výsledkom tvorivosti nezameniteľného osobitného rázu závislej od individuálnych osobných vlastností
autora, bez ktorých by výsledok vôbec nevznikol (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky (ďalej len „NS ČR“), sp. zn. 30 Cdo 4924/2007). Zmyslom autorskoprávnej ochrany je ochrana

spoločenskej hodnoty, ktorá spočíva v individuálnej (jedinečnej) tvorivej činnosti autora na diele a
požiadavka jedinečnosti autorského diela vyplýva zo samotného účelu autorského zákona, hoci v ňom
nie je „expressis verbis“ vyjadrená. Vo všeobecnosti tak za tvorivé môžeme považovať všetko, čo
je jedinečné, čo prekračuje bežné „remeselné“ postupy, prekonáva zaužívané, vyjadruje a obsahuje
jedinečnú myšlienku resp. posolstvo autora. Odrazom tvorivosti autorského diela je jeho unikátnosť a

nezameniteľnosť.

55. V prejednávanej veci bola sporná otázka autorstva žalobcu k slovnému prvku (pojmu/označeniu)
„frndžalica“, ktorý sa vyskytol v diele „Pacho, hybský zbojník“. Pod uvedeným označením bola v diele
prezentovaná mocná pálenka, pálenka, ktorá „vybuchuje ako pušný prach a takto ochraňuje Pachovu

zbojnícku družinu“. Aby určité dielo mohlo byť predmetom autorského práva, je nevyhnutné, aby
spĺňalo vyššie uvedené predpoklady stanovené Autorským zákonom, vrátane toho, aby bolo jedinečným
výsledkomtvorivejduševnejčinnostiautoravnímateľnýmzmyslami.Vdanomprípadesúdprvejinštancie
dospel k záveru, že v prípade prvku „frndžalica“ nie je splnená základná podmienka vzniku autorského
diela, a to jedinečnosť diela. Jedinečnosť diela možno vysvetliť ako jeho unikátnosť, t.j. skutočnosť,

že takéto dielo nikto nikdy predtým nevytvoril a nepoužil. Jedinečnosť žalobcom namietaného diela-
označenia zázračnej pálenky termínom „frndžalica“ bola v konaní dôvodne spochybnená žalovaným,
a to predložením (i) zborníka Slovenské pohľady z r. 1885, 4. číslo, str. 287 – 301, obsahujúceho
poviedku Vykopali ženu, kde sa v texte toto slovo uvádza, pričom z obsahu textu je zrejmé, že sa
využilo vo význame nápoja, pravdepodobne alkoholického; (ii) samostatná knižná publikácia B. E.

vydaná v r. 1907, obsahujúca poviedku Vykopali ženu, (iii) slovník – Česko – německý slovnik zvláště
gramaticko – fraseologicky vydaný v r. 1890, obsahujúci termín „frndžalica“ vo význame „kořalka“ (v
slovenčine „pálenka“), (iv) slovník – Slovenský slovník z literatúry aj nárečí vydaný v r. 1923, obsahujúci
termín „frndžalica“ vo význame „kořalka“ (v slovenčine „pálenka“). Uvedené potvrdzuje aj súhrnnáspráva vypracovaná G. E. s tým, že slovenská spisba pred rokom 1976 nebola digitalizovaná a teda
sa v nej vyhľadáva ručne a aj napriek tejto skutočnosti je dohľadateľné slovo frndžalica, ktoré bolo
použité v poviedke publikovanej v zborníku Slovenské pohľady v roku 1885, číslo 4, strana 287-301,

v samostatnej knižnej publikácií B. E. vydanej v roku 1907 obsahujúcej poviedku Vykopali ženu, v
slovníku Česko - německom vydanom v roku 1890 a slovníku Slovenský slovník z literatúry aj nárečí,
vydaného v roku 1923. Odvolací súd nespochybňuje, že pojem „frndžalica“ nie je súčasťou Slovníka
súčasného slovenského jazyka vydaného v roku 2006, táto skutočnosť však nie je dôkazom o tom, že
ide o autorské dielo. Samotné slovo „frndžať“ vo význame má znaky prudkého, silného pohybu (podľa

Krátkeho slovníka slovenského jazyka z r. 2003 má frndžať význam rýchlo sa pohybovať, letieť a pritom
vydávať svištiaci zvuk, frngať – č.l. 149) a jeho spojením s príponou „ica“ išlo o označenie pálenky s
príznačnou silou, teda o prenesenie významu slova frndžať. Samotný žalobca tvrdil, že danému slovu v
námete filmu ,,B., hybský zbojník“ dával význam výbušnej pálenky, čo nepochybne súvisí s významom
slova ,,frndžať“, ktoré ako bolo uvedené, predstavuje prudký, silný pohyb. Z článku s názvom „Ťahanie
o frndžalicu“, ktorý bol zverejnený v týždenníku Plus 7 dní zo dňa 24.05.2018 vyplýva, že etnologička

pani D. F. realizovala etnologický prieskum, ktorého výsledkom bolo, že slovným označením frndžalica
(okrem žalobcom namietaných frndžála a frndžúla), ktoré bolo bežne rozšírené a používané ešte pred
uvedením filmu Pacho, hybský zbojník, bola označovaná takzvaná domáca pálenka.

56. Dôkazy produkované žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie o skoršom použití slova

„frndžalica“, t.j. o tom, že toto slovo existovalo skôr, ako sa objavilo v diele žalobcu, vylučuje autorstvo
uvedeného slova žalobcom ako predmetu autorského práva. Ani odvolací súd, rovnako ako etnologička
pani D. F. v citovanom článku, nespochybňuje, že známosť a popularita tohto slova nepomerne
vzrástla po uvedení filmu „Pacho, hybský zbojník“, čo však nezakladá vznik autorských práv k pojmu
používanému v tomto diele na označenie pálenky, a to práve z toho dôvodu jeho historicky skoršieho

použitia v rovnakom význame (vo význame silného alkoholického nápoja), teda že existovalo v podobe
vnímateľnej zmyslami skôr, ako ho použil žalobca vo svojom diele „Pacho, hybský zbojník“. Na tento
záver nemá vplyv odvolacia argumentácia žalobcu o tom, že v diele „Pacho, hybský zbojník“ sa pojem
„frndžalica“ použil na označenie „zázračnej“ pálenky, ba až „zbrane“ (pálenky ktorá vybuchuje ako pušný
prach), nakoľko stále ide o označenie alkoholického nápoja.

57. Správne (na okraj) namietal žalovaný, že slovný prvok „frndžalica“ je súčasťou viacerých ochranných
známok (vrátane niekoľkých prihlášok ochranných známok), čo indikuje, že žalobca relatívne dlhú dobu
strpel používanie pojmu „frndžalica“ tretími osobami, t.j. relatívne dlhú dobu nebránil svoje tvrdené
práva k uvedenému označeniu (prvá ochranná známka obsahujúca prvok „frndžalica“ bola do registra

ochranných známok zapísaná v roku 2002).

58. V prejednávanej veci tak zhodne so súdom prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že žalobca
neosvedčil autorské právo k označeniu „frndžalica“ a v konaní bolo spochybnené (dôkazmi o skoršom
zaznamenanom použití tohto slova), že by v tomto prípade išlo o jedinečný prejav tvorivosti autora

(žalobcu). Za daných skutkových okolností a z nich vyvodeného právneho záveru je aj odvolací súd toho
názoru, že zo strany žalovaného neboli porušené žiadne autorské práva žalobcu a pokiaľ tieto neboli
porušené, nie je daný právny dôvod, aby sa žalobca v súvislosti s výrazom ,,frndžalica“ mohol domáhať
na súde právnej ochrany v zmysle Autorského zákona. Z uvedených dôvodov tak súd prvej inštancie
správne žalobu zamietol ako celok, vrátane nároku na náhradu škody - nemajetkovej ujmy v peniazoch,

ktorej predpokladom priznania je konštatovanie porušenia alebo ohrozenia autorského práva.

59. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS
209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd

nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

60. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane
závislého výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne a právne správne potvrdil.61. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu

vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalobcu v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

62. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).