Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1722201957
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1722201957.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a členov

senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: Ž.X. L. C., K.: XX
XXX XXX, V. X, F., proti žalovanej: A. U., T. XX, F., o odstránenie stavby a vypratanie nehnuteľnosti,
na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 27.09.2024, č. k.
B3-21C/72/2022-62, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nepriznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť na vlastné náklady odstrániť

stavbu záhradnej chatky bez súpisného čísla, postavenú na pozemku reg. C-KN parc. č. XXXXX/XXX,
v katastrálnom území C., v obci F., mestská časť - C., v okrese F. K., vrátane všetkých jej súčastí a
príslušenstva a vypratať a žalobcovi odovzdať pozemky reg. C-KN parc. č. XXXXX/XXX, č. XXXXX/XXX
a č. XXXXX/XX, nachádzajúce sa v katastrálnom území C., v obci F., mestská časť - C., v okrese F. K.,
zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov konania
v pomere úspechu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením

(výrok II.).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 28.10.2022 domáhal
uloženia povinnosti žalovanej na vlastné náklady odstrániť stavbu záhradnej chatky bez súpisného
čísla, postavenú na pozemku reg. C-KN, parc. č. XXXXX/XXX, v katastrálnom území C., v obci F.,
mestská časť - C., v okrese F. K., vrátane všetkých jej súčastí a príslušenstva (ďalej len „chatka“
alebo „záhradná chatka“) a vypratať a žalobcovi odovzdať pozemky reg. C-KN parc. č. XXXXX/XXX,

č. XXXXX/XXX a č. XXXXX/XX, nachádzajúce sa v katastrálnom území C., v obci F., mestská časť
- C., v okrese F. K., zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie C. (ďalej spolu ako
„pozemky“). Dôvodil, že je správcom majetku štátu, a to pozemku reg. C-KN parc. č. XXXXX/XXX, o
výmere 77 m2, zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „parcela č. XXXXX/XXX“), parc. č. XXXXX/XXX,
o výmere 18 m2, zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „parcela č. XXXXX/XXX“) a parc. č. XXXXX/
XX, o výmere 37 m2, záhrada (ďalej len „parcela č. XXXXX/XX“). Miestnym šetrením zistil, že tieto
pozemky užívala žalovaná bez právneho dôvodu, keď parcelu č. XXXXX/XXX a č. XXXXX/XX užívala

ako záhradu, pričom na parcele č. XXXXX/XXX postavila bez jeho vedomia a súhlasu záhradnú chatku.
Žalobca žalovanú listom č. XXXX/Xa.XX/XXXX/XXXX/SHM/RP-F.-F. zo dňa 18.04.2017 vyzval dostaviť
sa na vtedajšie Stredisko hospodárenia s majetkom za účelom právneho doriešenia vzniknutej situácie,
pričom výsledkom stretnutia bolo uzatvorenie nájomnej zmluvy č. XXXXXXXXX-X-XXXX-W. dňa 20.10.2017 (ďalej len „nájomná zmluva“); predmetnou zmluvou žalobca prenechal žalovanej
pozemky na užívanie, pričom vyslovil súhlas i s umiestnením chatky na jeho pozemku po dobu trvania
nájomného vzťahu s tým, že po jeho skončení bola žalovaná v zmysle článku II. bod. 2.4 nájomnej

zmluvy povinná záhradnú chatku na vlastné náklady odstrániť. Nájomná zmluva bola v Centrálnom
registri zmlúv zverejnená dňa 26.10.2017 a nadobudla účinnosť dňa 01.11.2017. Žalovaná sa dostala
do omeškania s platením nájomného o viac ako 30 dní, čím závažne porušila nájomnú zmluvu, a preto
žalobca listom zo dňa 05.08.2020 vypovedal nájom v zmysle článku IV. bod 4. 6 a článku V. bod 5.1 písm.
b2). Výpoveď z nájmu bola žalovanej doručená dňa 02.10.2020, nájomný vzťah sa skončil uplynutím

1-mesačnej výpovednej lehoty dňa 30.11.2020. Žalobca v súlade s článkom VII. bod 7.14 nájomnej
zmluvy vo výpovedi žalovanú vyzval na vypratanie predmetu nájmu a jeho protokolárne odovzdanie, k
čomu pristúpil i opakovane listom zo dňa 20.10.2020, doručeným žalovanej dňa 31.10.2020 a zo dňa
19.10.2021, doručeným žalovanej dňa 05.11.2021. Žalovaná na výzvy žalobcu nereagovala, záhradnú
chatku neodstránila a predmet nájmu nevypratala, z ktorého dôvodu sa žalobca v zmysle § 123, § 126
ods. 1 a § 135c ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)

domáhal uloženia týchto povinností žalobou.

3. Žalovaná, ktorej bola žaloba doručená dňa 12.01.2024, sa k nej, ani k jej prílohám, nevyjadrila,
skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela a nevyjadrila ani žiadne námietky voči žalobou uplatnenému
nároku. Na uvedenom základe preto konajúci súd skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne

nepoprela, považoval za nesporné podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

4. Súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej v zmysle § 180 C.s.p. na
pojednávaní dňa 27.09.2024, keď mal predvolanie na pojednávanie žalovanej riadne vykázané, pričom

tejto bola zachovaná i lehota na prípravu. Konajúci súd poznamenal, že žalovaná mu síce zaslala dňa
25.09.2024 o 19:41 hod. fotokópiu dokladu o predĺženej pracovnej neschopnosti (ďalej len „PN“) zo dňa
dňa 12.09.2024, avšak bez akéhokoľvek ospravedlnenia a žiadosti o odročenie súdneho pojednávania.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 126 ods. 1, § 135c ods. 1, § 663, § 677 ods.

1 Občianskeho zákonníka, pričom mal za preukázané, že dňa 20.10.2017 strany uzavreli nájomnú
zmluvu, na základe ktorej žalobca ako správca majetku štátu (Slovenskej republiky) prenajal žalovanej
ako nájomcovi pozemky parcela č. 21229/956, parcela č. 23092/30 a parcela č. XXXXX/XXX, na
ktorej si žalovaná postavila bez jeho súhlasu záhradnú chatku. Žalovaná v dôsledku omeškania s
úhradou nájomného porušila článok IV. bod 4.6 nájomnej zmluvy, ktorá okolnosť predstavovala závažné

porušenie nájomnej zmluvy, a preto žalobca v súlade s článkom V. bod 5.1 písm. b2) zmluvy vypovedal
nájom; nájomný vzťah sporových strán zanikol dňa 01.12.2020. Žalovaná, aj napriek svojej povinnosti
vyplývajúcej jej z článku II. bod 2.4 nájomnej zmluvy a výzvam žalobcu o vypratanie pozemkov a
odstránenie záhradnej chatky tieto nevypratala a stavbu záhradnej chatky z pozemku neodstránila. Na
uvedenom základe súd prvej inštancie, prihliadajúc i na ustanovenie § 151 ods. 1 C.s.p., považoval za

potrebné poskytnúť ochranu vlastníctva pozemkov, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.
tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane priznal proti žalovanej, ktorá nemala úspech, nárok na
náhradu trov konania v pomere úspechu 100 %; o výške priznanej náhrady rozhodne po právoplatnosti

rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná
namietajúc, že neboli splnené procesné podmienky, keďže vzhľadom na konanie v jej neprítomnosti
nemala možnosť predložiť relevantné dôkazy a dať argumenty na svoju obhajobu, čo malo zásadný

vplyv na rozhodnutie konajúceho súdu v jej neprospech. Týmto postupom došlo podľa nej k porušeniu
základných princípov kontradiktórnosti a rovnakého postavenia strán. Podľa žalovanej súd prvej
inštancie konal v jej neprítomnosti, napriek tomu, že riadne a včas oznámila svoju neschopnosť dostaviť
sa na pojednávanie z dôvodu dočasnej PN, a tak jej neumožnil zúčastniť sa súdneho pojednávania
alebo požiadať o jeho odročenie; pritom v čase súdneho pojednávania trpela zdravotnými ťažkosťami,

ktoré pretrvávajú až dodnes. Išlo konkrétne o bolesti pravého kolena, na čo jej bola vystavená žiadosť
o magnetickú rezonanciu; tieto ťažkosti jej zabránili zúčastniť sa súdneho pojednávania.8. Podľa žalovanej rozhodnutie konajúceho súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pri vypovedaní nájomnej zmluvy konajúci súd nezohľadnil, že mala legitímne očakávanie, že jej bude
umožnené naďalej pozemok užívať, keďže sa snažila riadne hradiť nájomné. Žalovaná ďalej uviedla, že

odstránenie záhradnej chatky je technicky náročné, čo konajúcemu súdu komunikovala. Konajúci súd
však nezohľadnil všetky relevantné skutočnosti a podklady, ktoré mu poskytla a jednostranne rozhodol v
prospech žalobcu, naviac, stanoviac jej len trojdňovú lehotu na vypratanie chatky; túto lehotu považovala
pre pretrvávajúci nepriaznivý zdravotný stav za neprimeranú.

9. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil

dňa 27.03.2025 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

11. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), sa v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal iba tými odvolacími dôvodmi
a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalovaná v odvolaní výslovne uviedla a skutkovo vymedzila. Pri

viazanosti dôvodmi odvolania neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne
vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala (tu
žalobca) a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo.

12. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní

zohľadnil,žežalovanásakžalobe,ktorájejbolaspolusprílohamiriadnedoručená,písomnenevyjadrila,
voči žalobnému nároku nenamietala, čo malo za následok uplatnenie domnienky podľa § 151 ods.
1 C.s.p. Podľa tejto domnienky platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela
vôbec, t. j. ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila, tak ako v danom prípade žalovaná. Žalovanú
ako stranu sporu zaťažovalo procesné bremeno popretia skutkových tvrdení žalobcu ako protistrany a

keďže žalovaná bremeno popretia skutkových tvrdení žalobcu neuniesla, nevyhnutne nastúpil procesný
následok v podobe uplatnenia domnienky, že skutkové tvrdenia žalobcu sú nesporné, a preto z nich
konajúcisúdmoholvychádzať;tieto,naviac,zodpovedaliivykonanémudokazovaniuakonajúcimsúdom
riadne ustálenému skutkovému stavu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná sa k žalobe a jej prílohám
písomne nevyjadrila, nedôvodná bola jej námietka, že so súdom prvej inštancie komunikovala ohľadne

technickej náročnosti odstránenia chatky a tento jej konaním v jej neprítomnosti znemožnil predložiť
relevantné dôkazy. Dôkazná povinnosť, t. j. povinnosť označiť a predložiť potrebné dôkazy, pritom
nastupujeažpouneseníbremenatvrdenia,t.j.uvedeniarelevantnýchskutkovýchtvrdenívočitvrdeniam
protistrany, ktorú povinnosť si žalovaná primárne nesplnila, a to nielen vo vzťahu k uplatnenému nároku,
ale i k lehote na plnenie.

13. Odvolací súd ďalej udáva, že žalovaná založila podstatnú časť jej odvolania na tom, že konajúci
súd prejednal vec v jej neprítomnosti, hoci mu riadne a včas oznámila svoju neschopnosť zúčastniť
sa súdneho pojednávania; uvedené považovala za pochybenie, ktoré malo za následok porušenie
základných princípov kontradiktórnosti súdneho konania, rovnakého postavenia strán a spôsobilo, že

jej konajúci súd zabránil zúčastniť sa prejednania veci. Námietku žalovanej vyhodnotil odvolací súd za
neopodstatnenú.

14. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.09.2024 vyplýva, že konajúci súd po vyvolaní veci zistil
neprítomnosť žalovanej, ktorá bola riadne predvolaná (viď konštatácia „sa zisťuje, že sa nedostavila

žalovaná, kt. má TP vykázaný“), pričom bola zachovaná i lehota na prípravu pojednávania. Zároveň
konštatoval, že žalovaná zaslala oneskorene (25.09.2024 o 19:41 hod) neúplný doklad o pokračujúcej
PN, nežiadajúc pritom o odročenie súdneho pojednávania. Za tohto stavu rozhodol, že bude pojednávať
v jej neprítomnosti v zmysle § 180 C.s.p.

15. Odvolací súd udáva, že na legitímne pojednávanie v neprítomnosti strany sporu (§ 180 C.s.p.)
musia byť splnené dve podmienky, a to, že sa strana (tu žalovaná) k súdu nedostavila, hoci bola
riadne predvolaná a absentuje jej žiadosť o odročenie pojednávania. Posledne menovaný predpoklad je
splnený nielen vtedy, ak strana nepožiada o odročenie pojednávania, ale aj vtedy, ak síce o to požiada,ale existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania neuvedie a nepreukáže; opodstatnenosť
takéhoto dôvodu posudzuje príslušný súd podľa konkrétnych okolností prípadu. Za dôležitý dôvod, pre
ktorý môže strana požiadať o odročenie pojednávania, sa považuje ako okolnosť (udalosť), ktorá strane

objektívne (nezávisle na jej vôli) zabráni zúčastniť sa pojednávania (napríklad zdravotné indispozície),
tak aj okolnosť stranou prípadne spôsobená alebo inak zavinená, ak ju možno považovať, najmä s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a na jej pomery, za dôležitú. I keď je v rozhodovacej praxi
súdov choroba preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou považovaná za dôležitý dôvod na
odročenie pojednávania, nemožno opomenúť, že súd môže rozhodnúť o tom, že vec neprejedná a

stanoví iný termín súdneho pojednávania, ak disponuje súčasne i žiadosťou strany o odročenie súdneho
pojednávania; napokon v takom prípade je povinný túto žiadosť vyhodnotiť postupom podľa § 183 ods.
4 C.s.p. Je teda nevyhnutné, aby strana sporu výslovne požiadala o odročenie termínu pojednávania,
keďže ani jej prípadné ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní v sebe nesubsumuje i žiadosť o jeho
odročenie (k tomu aj uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 345/2012).

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že i keď mala žalovaná zaslaním fotokópie pokračujúcej
PN dňa 25.09.2024 zrejme v úmysle oznámiť konajúcemu súdu svoju neúčasť na nariadenom súdnom
pojednávaní (dňa 27.09.2024), z ničoho nemožno vyvodiť, že by obsahom jej podania bola i žiadosť o
odročenie tohto pojednávania. Procesný úkon strany adresovaný súdu, ktorým (len) ospravedlňuje svoju
neúčasť na nariadenom pojednávaní z dôvodu PN bez toho, aby zároveň požiadala o odročenie tohto

pojednávania,nemožnopovažovaťzažiadosťoodročeniesúdnehopojednávania(ktomuajrozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 1/98, R 120/1999); zohľadniac uvedené, keď žalovaná nepožiadala
oodročeniesúdnehopojednávaniaurčenéhona27.09.2024,konajúcisúdnepochybil,keďprejednalvec
v jej neprítomnosti. Hodno dodať, že žalovaná mala príležitosť vyjadriť sa a na svoju procesnú obranu
poskytnúť rozhodujúcu skutkovú a právnu argumentáciu v priebehu celého prvoinštančného konania,

k čomu však nepristúpila.

17. Žalovaná v odvolaní vytýkala, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

18. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu
príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Právne
posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu, a to buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval.

19. V danej veci súd prvej inštancie pri posudzovaní žaloby správne aplikoval ním špecifikované
ustanovenia Občianskeho zákonníka na zistený, resp. nesporný skutkový stav, v zmysle ktorého
žalovaná po zániku nájomného vzťahu naďalej užívala pozemky, v správe žalobcu, pričom na jednom
z nich mala umiestnenú záhradnú chatku. Nebolo sporné, že žalobca udelil súhlas s umiestnením tejto

chatkynapozemokparcelač.XXXXX/XXXdodatočne,avšaktentoviazallennadobutrvanianájomného
vzťahu; zánikom záväzkového vzťahu procesných strán stratila žalovaná oprávnenie užívať pozemky,
vrátane oprávnenia mať na jednom z nich postavenú záhradnú chatku. Vzhľadom na to, že žalovaná
v konaní netvrdila a ani nepreukázala existenciu legitímneho právneho titulu oprávňujúceho pozemky
žalobcu užívať a mať na jednom z nich umiestnenú stavbu, konajúci súd správne vyhodnotil žalobu

žalobcu za v celom rozsahu opodstatnenú a zaviazal žalovanú na splnenie požadovanej povinnosti v
lehote určenej v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 C.s.p., keď žalovaná v prvoinštančnom konaní
netvrdila okolnosti pre stanovenie dlhšej ako paričnej lehoty.

20. So zreteľom na skutočnosť, že žalovaná v odvolaní neuviedla také skutkové tvrdenia alebo právnu

argumentáciu, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia,
ktorým ju konajúci súd zaviazal na splnenie povinnosti odstrániť stavbu záhradnej chatky, vrátane
všetkých jej súčastí a príslušenstva a vypratať a žalobcovi odovzdať špecifikované pozemky v
stanovenej lehote, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

21. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaníúspech, nepriznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).