Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. máj 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 9Csp/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424205557
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adam Hradský

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424205557.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, zastúpeného Remedium Legal,
s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti žalovanému: O. G., nar. XX.XX.XXXX,
s pobytom Z. H. XXXX/XX, G., o zaplatenie sumy 250,78 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
1. Žalobou zo dňa 30.05.2024 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy

250,78 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 05.10.2023 do zaplatenia.

2. Žalobca v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh uviedol, že
spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej už len „veriteľ/banka“) a žalovaný uzatvorili dňa
06.08.2021 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie
bežného účtu a možnosť zriadenia a používania produktov a služieb bežného účtu. Žalovaný sa však
v dôsledku obratov na bežnom účte dostal do nepovoleného prečerpania. Pohľadávka žalobcu voči

žalovanému, ktorú na neho veriteľ postúpil zmluvou zo dňa 04.10.2023, predstavovala sumu 327,70
EUR, z čoho suma 250,78 EUR predstavovala istinu a suma 76,92 EUR riadny úrok. žalobca si uplatnil
len dlžnú istinu v sume 250,78 EUR. Žalobca uviedol, že žalovaný bol opakovane vyzvaný na úhradu
omeškaných splátok, a to najmä výzvou zo dňa 18.11.2021 označenou ako upomienky a výzvou zo dňa
28.12.2021 označenou ako výzva na zaplatenie. Poukázal na to, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. nedefinuje žiadne osobitné náležitosti výzvy, ale určuje len jej formu, ktorá má byť
písomná. V tejto súvislosti poukázal aj na viaceré súdne rozhodnutia. Žalobca mal teda za to, že dlžník

bol preukázateľne v omeškaní s úhradou čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke.

3. Žalobca na preukázanie skutkových tvrdení navrhol vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to: pohyby
na bežnom účte žalobcu, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2023, pokus o zmier zo dňa
16.10.2023, pokus o zmier zo dňa 11.04.2024, poštový podací hárok, rámcovú zmluvu o postúpení
pohľadávok s prílohami, informácie o poplatkoch, zmluvu o bežnom účte, právomoci k účtom, výzvu na
zaplatenie zo dňa 28.12.2021 s informáciou o doručení, všeobecné obchodné podmienky banky, cenník

banky a upomienku zo dňa 18.11.2021.

II.4. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril, hoci mu bola žaloba s prílohami a poučením doručená dňa
02.09.2024.

III.
5.Súdnaprejednanievecinariadilpojednávanie,naktoromvykonalžalobcomnavrhnutélistinnédôkazy,
na základe ktorých zistil dole uvedený skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci.

6. Banka ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúca v oblasti bankovníctva a žalovaný ako fyzická

osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 06.08.2021 v písomnej forme zmluvu o bežnom účte, na základe
ktorej sa banka zaviazala zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet.

7. Banka dňa 18.11.2021 vyzvala žalovaného na úhradu sumy 7,63 EUR, ktorá bola evidovaná ako
nepovolené prečerpanie. Následne banka dňa 28.12.2021 vyzvala žalovaného na úhradu sumy 10,78
EUR z titulu nepovoleného prečerpania, pričom predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa

31.12.2021. Banka následne písomnou zmluvou zo dňa 04.10.2023 postúpila žalobcovi pohľadávku
voči žalovanému v celkovej sume 327,70 EUR, čo banka oznámila žalovanému dňa 16.10.2023, na čo
bol žalovaný žalobcom pokusom o zmier zo dňa 16.10.2023 a následne aj dňa 11.04.2024, vyzvaný na
zaplatenie predmetnej dlžnej sumy.

8. Z výpisu z účtu žalovaného vyplývalo, že ku dňu 12.06.2023 výška nepovoleného prečerpania na
bežnom účte žalovaného predstavovala sumu 250,78 EUR.

IV.
9. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka

upravujúce zmluvu o bežnom účte (§ 708) a zmluvu o úvere (§ 497), ako aj príslušné ustanovenia
upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl.), postúpenie pohľadávky (§ 524 a nasl.), ako aj príslušné
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. upravujúce spotrebiteľský úver a príslušné ustanovenia zákona č.
483/2001 Z.z. upravujúce oprávnenie banky postúpiť pohľadávku z úveru, na základe ktorých mal súd za
to,žemedzibankouažalovanýmvznikoluzatvorenímzmluvyobežnomúčteabsolútnyobchodnoprávny

záväzkový vzťah. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní tejto zmluvy, keďže banka
vystupovala ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa
§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú
zmluvu. Aj napriek tomu, že daný záväzkový vzťah mal povahu absolútneho obchodného záväzku, z
dôvodu, že jeho účastníkom bol spotrebiteľ, bolo potrebné podľa § 52 ods. 3 poslednej vety Občianskeho

zákonníka (v znení účinnom od 01.04.2015) prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keby sa inak mali použiť ustanovenia Obchodného zákonníka.

10. V danom prípade bol predmetom sporu nárok žalobcu ako postupníka na zaplatenie sumy 250,78
EUR majúcej svoj základ v úvere poskytnutom bankou - formou prekročenia (§ 1 ods. 5 zákona

č. 129/2010 Z.z.), resp. nepovoleného prečerpania k bežnému účtu zriadeného a vedeného bankou
v prospech žalovaného. V sporoch, kde žalobca ako postupník podľa § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka uplatňuje voči dlžníkovi právo na zaplatenie pohľadávky majúcej pôvod v spotrebiteľskom
úvere poskytnutým bankou, je v prvom rade súd povinný skúmať, či žalobca, na ktorého bola takáto
pohľadávka podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpená, disponuje aktívnou vecnou

legitimáciou na domáhanie sa zaplatenia takejto pohľadávky, keďže podľa § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z. môže banka svoju pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, aj bez súhlasu
dlžníka len v prípade, ak je dlžník nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením
svojho peňažné záväzku voči banke, a to i napriek písomnej výzve banky. Inak povedané, § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých

podmienok, a teda predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom
tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní, a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala.
Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak určitá pohľadávka
nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej postúpenie
je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39

Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi.
Súd zároveň zdôraznil, že na splnenie podmienok postúpenia pohľadávky banky voči dlžníkovi podľa
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. a teda aj prípadný rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka musí
súd prihliadať aj bez námietky žalovaného, teda z úradnej povinnosti. Na základe uvedeného, aj vprípade pasivity žalovaného, musí súd skúmať, či v spore, ktorého predmetom je pohľadávka banky
postúpená na žalobcu, žalobca uniesol bremeno tvrdenia a následnej dôkaznej povinnosti ohľadom
splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.. Zhrnutím uvedeného mal súd za to,

že žalobca bol v tomto konaní povinní tvrdiť a preukázať, že veriteľ pred postúpením svojej pohľadávky
písomne vyzval na splnenie svojho dlhu žalovaného a ten ostal i napriek tomu v omeškaní so splatením
svojho dlhu aspoň 90 dní.

11. Z vykonaného dokazovania však vyplývalo, že hoci k postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému

v sume 327,70 EUR došlo dňa 16.10.2023, banka žalovaného naposledy písomne vyzvala dňa
28.12.2021 (t.j. 22 mesiacov pred postúpením pohľadávky), avšak predmetom tejto výzvy nebola
povinnosť žalovaného zaplatiť rozsah postúpenej pohľadávky v sume 327,70 EUR, ale len pohľadávku
v sume 10,78 EUR z titulu nepovoleného prečerpania. Aj napriek tomu, že z výpisu z účtu žalovaného
vyplývalo, že k 12.06.2023 výška nepovoleného prečerpania na účte žalovaného predstavovala sumu
250,78 EUR, žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by veriteľ pred postúpením svojej

pohľadávkyvsume327,70EURvôbecžalovanéhočoilenvyzvalnajejzaplatenie,hociaspoňvrozsahu
250,78 EUR.

12. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a preukázania
svojho tvrdenia ohľadom tej skutočnosti, že veriteľ podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. písomne

vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 250,78 EUR, resp. 327,70 EUR - t.j. rozsahu uplatnenej
prípadne postúpenej pohľadávky, na základe čoho veriteľ nebol oprávnený predmetnú pohľadávku voči
žalovanému postúpiť žalobcovi, a teda išlo o pohľadávku nepostupiteľnú, pričom jej postúpenie súd
vyhodnotil ako rozporné s § 39 Občianskeho zákonníka, teda absolútne neplatné, na základe čoho
žalobca nedisponoval právnym titulom, z ktorého by bolo možné vyvodiť jeho aktívnu vecnú legitimáciu

na domáhanie sa zaplatenia ním požadovanej sumy od žalovaného. Vzhľadom na uvedené súd žalobu
žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

13.Súdonárokunanáhradutrovkonaniarozhodolvsúladesprincípomúspechuvkonaníažalovanému
ako plne úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania

ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.