Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220010016
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2220010016.9

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného A. B., narodený XX.XX.XXXX, pre
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na ust.
§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona za použitia ust. § 127 ods. 5 Trestného zákona, o odvolaní
prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo

dňa 28.08.2023, č.k. 1T/3/2020-367, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.06.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 28.08.2023, č.k. 1T/3/2020-367 podľa § 285
písmeno a) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného A. B. spod obžaloby prokurátora Okresnej

prokuratúry Dunajská Streda č. 1Pv 559/19/2201-27 zo dňa 08.01.2020 pre skutok právne kvalifikovaný
ako zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na §
139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona za použitia § 127 odsek 5 Trestného zákona, ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 27.09.2019 v čase okolo 06:30 hod. na doposiaľ nezistenom mieste z telefónneho čísla XXXX XXX
XXX telefonicky zavolal na telefónne číslo XXXX XXX XXX patriace bývalej družke C. C., ktorá sa v tom

čase nachádzala v mieste trvalého bydliska na adrese XXX XX D., A. E. D. X, ktorej počas uvedeného
telefonického hovoru uviedol, že ak neskončí svoj vzťah s doposiaľ nestotožneným mladým mužom, tak
dnes bude u nej smrť a následne pokračoval, že najprv zabije ju a potom aj seba a ďalej uviedol, že
do jej bydliska si príde pre svoje veci, čo aj následne urobil, pričom do jej bydliska dorazil s nožom so
šedou rukoväťou a s čepeľou o dĺžke 10 cm, v dôsledku čoho dňa 27.09.2019 v čase okolo 07:00 hod.
poškodená C. C. v obave o svoj život a zdravie pred jeho príchodom z miesta trvalého pobytu odišla,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie na hlavnom pojednávaní, prokurátor, a to proti výroku
o oslobodení. Obžalovaný sa vzdal práva na podanie odvolania, a to aj v mene oprávnených osôb.
3. Podané odvolanie prokurátor bližšie odôvodnil podaním zo dňa 16.10.2023, v ktorom uviedol
nasledovné (skrátene).
3.1. Rozhodnutie súdu vo výroku o oslobodení považuje za nezákonné, súd ustálený skutkový stav

vyhodnotil absolútne nesprávnym a neakceptovateľným spôsobom. V odôvodnení odvolania poukázal
na také dôkazné nedostatky, ktoré v skutočnosti prítomné nie sú a zároveň vykonané dôkazy hodnotil
spôsobom, ktorý je nie je po právnej stránke prijateľný.
3.2. Uvádza, že skutočnosťou, že obvinený poprel spáchanie skutku, sa nie potrebné zaoberať a to s
poukazom na to, že takéto právo mu Trestný poriadok umožňuje, pričom mu na rozdiel od ostatných
strán konania zároveň umožňuje využiť akékoľvek právne prostriedky na svoju obranu, dokonca vrátane

možnosti klamať bez následného právneho postihu.3.3. Ďalej uvádza, že sa nestotožňuje so spôsobom, akým súd vyhodnotil výpoveď poškodenej.
Poškodená v prípravnom konaní kontradiktórnym spôsobom a po všetkých zákonných poučeniach v
celom rozsahu usvedčila obvineného zo spáchania skutku, pričom skutok ako vo svojich výpovediach

vždy opisovala absolútne konštantne a bez akýchkoľvek rozporov. Následne pri svojom výsluchu
dňa 20.11.2019 využila svoje zákonné právo a vo veci odmietla vypovedať, pričom na tomto svojom
postoji zotrvala aj v konaní pred súdom. Dôležitou skutočnosťou ale je, že poškodená pri žiadnom zo
svojich výsluchov spáchanie skutku obvineným nepoprela, prípadne konanie obvineného opísané vo
výrokovej časti obžaloby nezľahčovala. Veľmi jasne uviedla, že jediným dôvodom, pre ktorý využíva

právo odmietnuť vypovedať je ten, že obvinený je jej blízkou osobou, majú spolu dieťa a hlavne nechce,
aby bol za toto konanie väznený. Ani z časti nenaznačovala, že by sa jej predchádzajúce výpovede
nezakladali na pravde, dokonca takýto náznak z jej výpovedí nie je patrný vôbec. Iné dôvody neuviedla.
3.4. Konštatovanie súdu, že pravdivosť jej výpovede nie je presvedčivá a bola oslabená vníma
ako nesprávny a nelogický konštrukt. Nie je zrejmé, akým spôsobom oslabuje výpoveď svedka -
poškodeného skutočnosť, že využije svoje zákonné právo a odmietne vypovedať výhradne z dôvodu,

že mu je páchateľa ľúto a postupom času si uvedomí, že vlastne nemá záujem na tom, aby bol
páchateľ postihovaný. Dodáva, že v súdnej praxi je takáto následná zmena postoja poškodených veľmi
často pozorovaná hlavne v trestných veciach „násilia voči blízkym osobám“, jedná sa o úplne bežný
psychologický jav.
3.5. Ďalej uvádza, že výpoveď svedkyne C. výpoveď poškodenej vo veľkom rozsahu dopĺňa a

legitimizuje. Svedkyňa uviedla, že poškodená C. C. je jej švagriná a bývajú v jednej obci. Obžalovaného
takisto pozná ako bývalého druha poškodenej. Ku skutku uviedla, že v ten deň medzi obvineným a
poškodenoudošlokvyhrážaniu,avšakakékonkrétnevetybolipovedanésiužnepamätá.Tomutonebola
prítomná a všetky informácie má od poškodenej. Vie ale uviesť, že v ten deň išla s deťmi do školy a
videla obvineného ako išiel s D. do A. E. D.. Keď deti odovzdala do školy išla za poškodenou a povedala

jej, že obvinený je na ceste. Poškodená následne odišla spolu so svedkyňou k nej domov, kde čakali.
Asi po 40 minútach svedkyňa išla do domu poškodenej, kde stretla obvineného. Ten sa jej spýtal, kde
sa poškodená nachádza, na čo mu ona povedala, že nevie. Následne sa jej obvinený pýtal, kde sa
nachádza ten muž, na čo mu ona povedala, že nevie. Svedkyňa mu povedala, aby opustil dom a že sa
ho poškodená bojí a zavolá na neho políciu. On jej odpovedal, že mu to je jedno a že dnes bude po ňom.

Kohotýmmyslelvšaknekonkretizoval.Natohoneznámehomužastálenadával.Keďsasvedkyňavrátila
domov, poškodená zavolala políciu, ktorá obvineného zadržala. Od poškodenej sa takisto dozvedela,
že ráno jej obvinený volal a povedal jej, že ju zabije tak, ako zomrela jej matka, teda že ju dobodá.
3.6. Svedkyňa teda jasne ozrejmila to, že obžalovaný mal na násilné konanie motív (žiarlivosť), potvrdila
jeho vyhrážky usmrtením a potvrdila to, že poškodená mala z obvineného strach (odišla z domu, keď

sa dozvedela, že tam obžalovaný mieri, volala políciu). Takisto potvrdila, že poškodenej mal obžalovaný
volať. Je zrejmé, že nakoľko v to ráno poškodená s obžalovaným nebola v priamom fyzickom kontakte,
bezprostredný strach u nej musel vyvolať práve jeho telefonát. Je síce pravdou, že v konaní pred
súdom dodala, že obžalovaného považuje za dobrého muža, ktorý by nebol schopný násilia, ale to je
skutočnosť, pre posúdenie viny či neviny irelevantná.

3.7. Nie je prípustné, aby súd poskytoval akúkoľvek dôkaznú váhu laickým, citovo zainteresovaným
subjektívnym hodnoteniam osobnosti obžalovaného zo strany svedkov, prípadne svedkov -
poškodených, pričom celkovo opomenul vyhodnocovať reálny skutkový stav veci.
3.8. K súdom spochybnenej telekomunikácii medzi obžalovaným a poškodenou, ktorá sa mala odohrať
dňa 27.09.2019 v čase okolo 6.30 hod. uvádza, že nie je zrejmé, z akého dôvodu je potrebné

preukazovať skutočnosti, o ktorých nie sú žiadne rozpory. Vykonaný telefonický hovor, ktorý je opísaný
v skutku potvrdila ako poškodená, tak aj obvinený (jeho výpoveď pred súdom zo dňa 12.02.2020),
teda o ňom nikdy neexistovali žiadne pochybnosti. Zabezpečením údajov o uskutočnenej telefonickej
prevádzke by bolo ozrejmené výhradne to, že k telefonického hovoru došlo (čo bolo dostatočne
preukázané), avšak určite nie obsah tohto hovoru, teda len opätovne by bolo preukázané to, o čom nie

je a nikdy nebol spor. Javí sa ako absolútne nepodstatné poukazovať na to, že obžalovanému mala
poškodená volať z iného telefónneho čísla (iná koncovka), nakoľko k hovoru medzi nimi preukázateľne
došlo.
3.9. Ku konštatovaniu súdu, ktorý spochybnil celé vykonané dokazovanie ohľadne predmetu (noža),
ktorý mal mať obžalovaný v čase návštevy domu poškodenej pri sebe poukazuje na to, že tento nôž

mal pri sebe z dôvodu predpokladaného stretu s novým priateľom poškodenej, ktorého chcel jeho
prostredníctvom postrašiť. Takáto skutočnosť vyplýva s obsahu celej výpovede poškodenej, ktorej
však súd odmietol priznať potrebnú relevanciu. Považuje za absurdné uveriť obrane obžalovaného,
že uvedený nôž ako jediný predmet vzal z bytu poškodenej, nakoľko mu naň práve padol zrak. Máza to, že úlohou súdu je v osobitných prípadoch aj vyhodnotenie logickosti a pravdivosti jednotlivých
výpovedí tak ako zapadajú do ustáleného skutkového stavu a hlavne zodpovedajú jednoduchej logike.
Nie je prípustné, aby sa súd takýmto vyhodnoteniam vyhol tým spôsobom, že sucho skonštatuje, že

akákoľvek absurdná obrana akejkoľvek osoby je prijateľná z dôvodu, že neexistujú priame dôkazy, ktoré
by ju vyvracali. Takto súd postupovať nemôže, nakoľko to je v priamom rozpore zo zásadou voľného
hodnotenia dôkazov, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných
dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.
3.10.Mázato,ževšetkysúdomnamietanéskutočnosti,ktorémalizanásledokvydanieoslobodzujúceho

rozhodnutia boli vyššie uvedeným odôvodnením vyvrátené. Súd rozhodol síce preskúmateľne a správne
poukázal na všetky dôkazy, avšak tieto následne podľa názoru prokuratúry vyhodnotil nesprávne.
3.11. Podľa názoru prokuratúry mal súd obžalovaného na základe ustáleného skutkového stavu, o
ktorom nie sú žiadne pochybnosti, uznať vinným zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona za použitia
§ 127 ods. 5 Trestného zákona a uložiť mu v zmysle § 189 ods. 2, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4

Trestného zákona primeraný zákonu zodpovedajúci nepodmienečný trest odňatia slobody zo zaradením
do ústavu so stredným stupňom stráženia a trest prepadnutia veci - noža.
3.12. Navrhuje, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd s poukazom na § 321 ods. 1 písm. b), písm.
d) Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o vine zrušil a aby v zmysle § 322 ods. 3 Trestného
poriadku rozhodol vo veci sám.

4. Na rozhodnutie o odvolaní prokurátora nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo
v prítomnosti obhajkyne obžalovaného a prokurátora.
5. Na verejnom zasadnutí prokurátor uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania,
nechce k nemu nič doplniť. V rámci konečného návrhu požiadal, aby krajský súd zrušil prvostupňový
rozsudok a vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Obhajkyňa uviedla, že súd prvého

stupňa správne zistil skutkový stav veci a vo svojom rozsudku sa náležite vysporiadal so všetkými
skutočnosťami, navrhla odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.
6. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z

dôvodov vymedzených odvolateľom, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
8. Vo veci prvýkrát rozhodol súd prvého stupňa, a to rozsudkom zo dňa 12.02.2020, kedy obžalovaného
A. B. uznal za vinného, že
dňa 27 09 2019 v čase okolo 06:30 hod. na doposiaľ nezistenom mieste z telefónneho čísla XXXX XXX
XXX telefonicky zavolal na telefónne číslo XXXX XXX XXX patriace bývalej družke C. C., ktorá sa v tom

čase nachádzala v mieste trvalého bydliska na adrese XXX XX D., A. E. D. X, ktorej počas uvedeného
telefonického hovoru uviedol, že ak neskončí svoj vzťah s doposiaľ nestotožneným mladým mužom, tak
dnes bude u nej smrť a následne pokračoval, že najprv zabije ju a potom aj seba a ďalej uviedol, že
do jej bydliska si príde pre svoje veci, čo aj následne urobil, pričom do jej bydliska dorazil nožom sošedou rukoväťou a s čepeľou o dĺžke 10 cm, v dôsledku čoho dňa 27 09 2019 v čase okolo 07:00 hod.,
poškodená C. C. v obave o svoj život a zdravie pred jeho príchodom z miesta trvalého pobytu odišla,
teda iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej

osobe - blízkej osobe - bývalej družke a rodičovi spoločného dieťaťa,
čím spáchal zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom
na ust. § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona za použitia ust. § 127 ods. 5 Trestného zákona.
Za to bol odsúdený podľa § 189 ods.2 Trestného zákona pri použití § 38 ods. 4 Trestného zákona a
§ 37 písm. m) Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
9. Krajský súd v Trnave na základe odvolania podaného obžalovaným rozhodol uznesením zo dňa
21.05.2020, č. k. 5To/18/2020-204 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnutý
rozsudok zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil prvostupňovému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Podľa § 73 ods. 1 Trestného poriadku

prepustil obžalovaného z väzby na slobodu.
10.Odvolacísúdvytkolprvostupňovémusúdu,žeodôvodnenienapadnutéhorozsudkuniejedostatočne
konkrétne vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ktoré viedli súd k záveru o tom, že skutok, pre ktorý
je obžalovaný trestne stíhaný sa stal. Ďalšou chybou uvedeného odôvodnenia je, že súd oprel svoje
závery aj o dôkaz, ktorým je „preklad komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou“, ktorý mal byť

zistený z mobilného telefónu poškodenej. V neposlednom rade je rozhodnutie založené na neprávnom
zhodnotení vykonaného dokazovania.
11. Odvolací súd ďalej konštatoval, že prvostupňový súd nesprávne v odôvodnení napadnutého
rozsudku poukazuje na SMS správy, ktoré mal obžalovaný posielať poškodenej, ktorými sa jej mal
vyzrážať stratou rodiny, usmrtením a podobne. Pokiaľ by aj bolo preukázané to, že obžalovaný sa

dopustil voči poškodenej takéhoto (zrejme protiprávneho) konania, toto konanie obžalovaného nebolo
predmetom obžaloby a teda ani rozhodovania o vine. Pokiaľ by aj prvostupňový súd došiel k záveru, že
je preukázané spáchanie protiprávneho konania obžalovaného prostredníctvom výhražných SMS správ
poslaných poškodenej, táto skutočnosť nie je dôkazom, že sa dopustil spáchania skutku, pre ktorý bol
obžalovaný.

12. Pokiaľ ide o samotné dôkazy, ktoré sa týkajú uvedených SMS správ, odvolací súd uviedol, že
prvostupňový súd prečítal obsah správ, ktoré sú zachytené na fotografiách urobených s displeju
mobilného telefónu, ktoré boli preložené z maďarského jazyka do slovenského jazyka. Z obsahu
vyšetrovacieho spisu však nemožno zistiť kto a akým spôsobom zaobstaral vyhotovenie týchto listinných
dôkazov. Vydanie SMS správ v zmysle ustanovenia § 89 ods. 1 Trestného poriadku však neprichádza

do úvahy, pretože SMS správy nie sú hmotnou vecou, ktorá by sa dala fyzicky vydať a s ktorou by sa
dalo disponovať. Obsah takejto komunikácie je možné zistiť zo zariadenia, z ktorého bola odoslaná,
prípadne zo zariadenia, ktoré ju prijalo, prípadne dopytom na poskytovateľa telekomunikačných služieb,
ktorý odoslanie a prijatie takejto komunikácie technicky zrealizoval. K žiadnemu z týchto postupov však
v danom prípade nedošlo. V prípade, že obžalovaný popiera zaslanie takýchto SMS správ poškodenej,

nie je fotografia z displeja mobilného telefónu dostatočným dôkazom, ktorý by bezpečne preukazoval
to, že takáto komunikácia v skutočnosti medzi dvomi konkrétnymi zariadeniami prebehla.
13. Ďalej odvolací súd uviedol, že svedkyňa F. C. nebola priamym svedkom konanie obžalovaného,
ktoré je mu kladené za vinu a v ktorom prvostupňový súd vidí zločiny vydierania podľa § 189 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Svedkyňa vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, neuviedla,

že by sa obžalovaný v čase, keď si prišiel po veci do bydliska svedkyne poškodenej, vyjadril na adresu
svedkyne poškodenej tak, že ju zabije, respektíve, že bude u nej smrť. Výpoveď svedkyne F. C. teda
neposkytuje dôkaz o tom, či sa obžalovaný dopustil spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.
14. Ďalej odvolací súd poukázal na to, že poškodená v prípravnom konaní, pri snahe vyšetrovateľa
o opätovný výsluch (dňa 20.11.2019), využila svoje právo odmietnuť k veci vypovedať podľa §

130 Trestného poriadku a toto svoje právo využila aj v konaní pred okresným súdom, na hlavnom
pojednávaní. Obžalovaný bol v oboch prípadoch, kedy svedkyňa poškodená využila svoje právo
odmietnuť vypovedať, vo väzbe a teda nie je predpoklad, že by sa svedkyňa poškodená bála vypovedať
proti obžalovanému. Naopak, svedkyňa poškodená na hlavnom pojednávaní, potom ako jej súd dal
možnosť záverečnej reči, uviedla, že by nechcela, aby sa obžalovaný dostal do výkonu trestu, najradšej

by to odvrátila. Po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku prvostupňovým súdom poškodená podala v
prospech obžalovaného odvolanie, pričom v tomto uviedla, že ho udala lebo sa jej vyhrážal, ale len toľko
chcela, aby ho policajti vystrašili, aby jej dal pokoj. Správanie sa svedkyne poškodenej v prípadoch,
kedy odmietla vypovedať, respektíve podala odvolanie v prospech obžalovaného, svedčí o tom, že jejvýpoveď z prípravného konania zo dňa 28.09.2019, ktorej obsah bol prečítaný na hlavnom pojednávaní,
nie je jednoznačným dôkazom o vine obžalovaného. Trestný poriadok neustanovuje ani rozsah, ani
druh dôkazov, ktoré je potrebné vykonať na preukázanie dokazovanej skutočnosti. Na uznanie viny je

preto možné použiť aj jediný dôkaz, napríklad aj výpoveď svedka poškodeného. Z ustálenej judikatúry
všeobecných súdov však vyplýva, že dôkazná hodnota takéhoto dôkazu musí byť veľká, musí ísť
o dôkaz, ktorý nepripúšťa rozhodné pochybnosti o jeho pravdivosti alebo hodnovernosti, zvlášť v
prípadoch, keď nie je podporený inými vykonanými dôkazmi (tak ako v tomto prípade).
15. Ďalej odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu, že skutočnosť, že obžalovaný prišiel dňa

27.09.2019 okolo 7.00 hod. do bydliska poškodenej s nožom, ktorý je opísaný v skutkovej vete
napadnutého rozsudku, nebola vykonaným dokazovaním rovnako preukázaná. Obžalovaný vo výpovedi
tvrdil,ženôž,spolusostatnýmivecami,ktorémumalipatriť,sizobral,keďprišieldobydliskapoškodenej.
Žiaden vykonaný dôkaz nepreukazuje, že by obžalovaný prišiel do bydliska poškodenej s nožom a
prvostupňový súd sa tejto otázke v rozsudku vôbec nevenoval, hoci tento spôsob konania obžalovaného
zahrnul do skutkovej vety svojho rozsudku.

16. Po vrátení veci prvostupňový súd nariadil hlavné pojednávanie a na tomto rozhodol rozsudkom zo
dňa 29.03.2021, kedy oslobodil obžalovaného A. B. spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Dunajskej
Strede číslo 1Pv 559/19, keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný, zo skutku,
ktorý mal spáchať tak, že
dňa 27.09.2019 v čase okolo 06:30 hod. na doposiaľ nezistenom mieste z telefónneho čísla XXXX XXX

XXX telefonicky zavolal na telefónne číslo XXXX XXX XXX patriace bývalej družke C. C., ktorá sa v tom
čase nachádzala v mieste trvalého bydliska na adrese XXX XX D., A. E. D. X, ktorej počas uvedeného
telefonického hovoru uviedol, že ak neskončí svoj vzťah s doposiaľ nestotožneným mladým mužom, tak
dnes bude u nej smrť a následne pokračoval, že najprv zabije ju a potom aj seba a ďalej uviedol, že
do jej bydliska si príde pre svoje veci, čo aj následne urobil, pričom do jej bydliska dorazil nožom so

šedou rukoväťou a s čepeľou o dĺžke 10 cm, v dôsledku čoho dňa 27.09.2019 v čase okolo 07:00 hod.,
poškodená C. C. v obave o svoj život a zdravie pred jeho príchodom z miesta trvalého pobytu odišla.
17. Krajský súd v Trnave na základe odvolania podaného prokurátorom rozhodol uznesením zo dňa
11.11.2021, č. k. 5To/57/2021-285 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnutý
rozsudok zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil prvostupňovému

súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
18. Odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol
náležitosti, ktoré má rozsudok obsahovať v zmysle ustanovenia § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Ďalej
uviedol, že poukazovanie na predchádzajúce uznesenie tunajšieho súdu, ktorým bol zrušený v poradí
prvý rozsudok okresného súdu zo dňa 12.02.2020, nijakým spôsobom nenahrádza povinnosť súdu

vyhotoviť rozsudok tak, aby bol zrozumiteľný pre strany trestného konania a preskúmateľný v odvolacom
konaní. Napadnutý rozsudok tak bolo potrebné opätovne zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť, keďže
neobsahujeodôvodnenie,zktoréhobybolozrejmé,zakýchskutočnostíprisvojomrozhodnutívychádzal
a akými úvahami sa spravoval.
19. Po vrátení veci prvostupňový súd nariadil hlavné pojednávanie a na tomto rozhodol napadnutým

rozsudkom.
20. Podstata odvolacích námietok spočíva v tom, že prokurátor nesúhlasí so spôsobom, akým
prvostupňový súd hodnotil vykonané dôkazy a následne ani so závermi, ku ktorým súd na základe týchto
dôkazov dospel.
21. Odvolací súd sa tak pri prieskume napadnutého rozsudku sústredil na zistenie, či prvostupňový súd

postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda, či
ichhodnotilnazákladevnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivomuváženívšetkýchokolností
prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a či dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam. Pokiaľ
postupuje súd týmto spôsobom, nemôže odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na
základe svojho presvedčenia hodnotiť tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom.

22. Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že prvostupňový súd pri svojom
rozhodovaníbraldoúvahyrelevantnéskutočnosti,ktorévyplynulizvykonanéhodokazovaniaanadruhej
strane neopomenul žiadne dôležité dôkazy alebo dôležité skutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie.
Hodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom je v súlade so základným princípom logického myslenia.
Je zrejmé, že prvostupňový súd pri hodnotení dôkazov vychádzal aj z predchádzajúceho rozhodnutia

tunajšieho súdu (bod 9 tohto uznesenia), v ktorom sa tunajší súd vyjadril k predchádzajúcemu
spôsobu hodnotenia dôkazov prvostupňovým súdom a vytkol chyby, ktorých sa prvostupňový súd pri
tomto hodnotení dopustil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že predchádzajúce nedostatky zrušených
rozsudkov prvostupňového súdu boli v napadnutom rozsudku odstránené. Išlo najmä o nedostatokrelevantného odôvodnenia, z ktorého by bolo možné zistiť, akými úvahami sa súd spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, respektíve pri vyvodzovaní záverov, ktoré z nich vyplývajú. V tomto
smere spĺňa napadnutý rozsudok, ktorý je predmetov aktuálneho odvolacieho prieskumu, všetky

náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 168 ods. 1 Trestného poriadku.
23. Skutočnosť, že prokurátor vyhodnocuje vykonané dôkazy iným spôsobom než prvostupňový súd,
nie je dôvodom na zrušenie napadnutého výroku, pokiaľ prvostupňové rozhodnutie spĺňa všetky
náležitosti, ktoré sú uvádzané v bode 21 tohto uznesenia. Spôsob, akým prvostupňový súd pristupoval
k hodnoteniu vierohodnosti výpovede poškodenej z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na

hlavnompojednávaní,považujeodvolacísúdzasprávny,ktorýprvostupňovýsúdajsprávnymspôsobom
odôvodnil, preto nepovažuje za potrebné sa v tomto smere bližšie vyjadrovať k odvolacej námietke
prokurátora, ktorá je založená na kritike hodnotenia tohto dôkazu zo strany prvostupňového súdu.
24. Nemožno prisvedčiť ani tej odvolacej námietke prokurátora, ktorá sa týka spôsobu, akým prokurátor
nazerá na výpoveď obžalovaného, ktorý vo svojej výpovedi popieral spáchanie žalovaného skutku.
Podľa názoru prokurátora nie je potrebné zaoberať sa takouto výpoveďou obžalovaného, pretože

Trestný poriadok mu umožňuje využiť akékoľvek právne prostriedky na svoju obranu, dokonca vrátane
možnosti bez následného právneho postihu. Na základe tejto úvahy by mala byť výpoveď obžalovaného,
ktorý popiera spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu bez významu, pretože sa predpokladá,
že obžalovaný môže hovoriť nepravdu. Takýto názor na výpoveď obžalovaného považuje odvolací
súd za neprijateľný. Výpoveď obžalovaného je dôkazom, ktorý nie je a priori vylúčený z hodnotenia

pri rozhodovaní, nie je dôkazom, ktorý má a priori nižšiu alebo dokonca žiadnu váhu. Výpoveď
obžalovaného je potrebné podrobiť primeranému kritickému hodnoteniu rovnako, ako ostatné výpovede.
Postupujúc uvedenou logikou prokurátora by každá svedecká výpoveď, ktorá nasleduje po zložení
prísahysvedkapodľaustanovenia§265ods.2Trestnéhoporiadku,muselabyťhodnotenáakopravdivá,
pretože svedok zložil prísahu, v ktorej uviedol, že bude vypovedať pravdu, nič iné len pravdu a vedome

nič nezamlčí, pričom tomu tak samozrejme nie je a každú svedeckú výpoveď je potrebné hodnotiť
primerane kriticky.
25. Podľa názoru odvolacieho súdu je pre rozhodnutie o vine obžalovaného nevyhnutné, aby existovalo
dostatočné množstvo dôkazov alebo dôkaz s dostatočnou výpovednou hodnotou, ktoré by bezpečne,
bez rozumných pochybností usvedčovali obžalovaného, že sa dopustil spáchania skutku, ktorý sa mu

kladie za vinu. Z takéhoto pohľadu nemá prioritne význam či sa javí výpoveď, obrana obžalovaného
ako logická alebo nelogická, pretože to nie je obžalovaný, ktorý je povinný dokazovať svoju nevinu.
26. Na základe vyššie uvedených zistení, dospel odvolací súd k záveru, že nie je dôvod na zrušenie
napadnutého rozsudku, odvolanie prokurátora vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodné a preto
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.