Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123222545
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7123222545.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore navrhovateľov neodkladného opatrenia 1/ A.
B., nar. X.X.XXXX a 2/ B. B., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom C., D. X, obaja zastúpení splnomocneným
zástupcomE.B.,nar.XX.X.XXXX,trvalebytomC.,D.X,adresanadoručovanieC.,F.XX,protiodporcovi
E. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C., H. XX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Filip Balla s.r.o., so

sídlom Košice, Hlavná 24, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu
25C/41/2023-60 z 25.1.2024 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi nariadil zdržať
sa výkonu záložného práva priamym predajom nehnuteľnosti a akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťami
zapísanými na LV č. XXXXX I. J. C., katastrálneho odboru, pre k. ú. C. - K. ako byt č. XX, nachádzajúci
sa na 3. poschodí bytového domu na ulici D. X L. C., súp. č. 1033, na pozemku par. č. 3659, vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve
vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2282/100000 a pozemku, na ktorom je postavený bytový dom, v

ktorom je byt umiestnený, zapísaným na LV č. XXXXX, Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru
ako pozemok evidovaný ako parcela registra „C“, výmera pozemku: 365 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobcov 2282/100000. Žalobcom 1/ a 2/ uložil
povinnosť podať voči žalovanému žalobu vo veci samej v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia
a posledným výrokom priznal navrhovateľom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu..

2.Vyhoveltaktovplnomrozsahunávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorýjehonavrhovatelia
odôvodnili tým, že sú vlastníkmi nehnuteľností uvedených v bode 1. Dňa 8.12.2020 uzavreli s odporcom
Zmluvu o zriadení záložného práva na byt, v ktorej predmetom zálohu bola uvedená nehnuteľnosť,
pričom touto zmluvou odporca zabezpečil svoju peňažnú pohľadávku voči nim na základe zmluvy o
pôžičke z totožného dňa, t. j. z 8.12.2020, a to tak, že im poskytol sumu vo výške 5.000 € dňa 29.9.2020,
dňa 2.11.2020 im poskytol sumu v rovnakej výške 5.000 € a odporca ako veriteľ sa im zaviazal poskytnúť

ďalšiu pôžičku - pôžička III, vo výške 20.000 €, ktorú sa mu zaviazali vrátiť do 31.5.2021. Navrhovatelia
neodkladného opatrenia tvrdili, že odporcovi vrátili celú sumu pôžičky, pričom sumu v celkovej výške
6.900 € mu uhradili bezhotovostným prevodom na jeho účet a zvyšnú časť uhrádzali prostredníctvom
svojho syna ako splnomocnenca postupne v hotovosti k rukám odporcu. Dňa 11.10.2023 im odporca
zaslal oznámenie o začatí výkonu záložného práva priamym predajom zálohu. Listom z 27.11.2023
splnomocnený zástupca navrhovateľov žiadal právneho zástupcu odporcu o vzájomnú komunikáciu,

pričom mu oznámil, že z dôvodu ochorenia na COVID-19 jeho otca nebude možné vykonať obhliadku
predmetu zálohu a o novom termíne ho bude informovať. Navrhovatelia mali za to, že vykonali všetkok uspokojeniu peňažnej pohľadávky odporcu, uhradili mu celú sumu pôžičky, preto je požiadavka na
výkon záložného práva k predmetu zálohu neoprávnená. Navyše predmet zálohu má neporovnateľne
vyššiu hodnotu ako výška zabezpečovanej pohľadávky odporcu, pričom navrhovatelia požívajú aj status

tzv. chránených osôb, a to vzhľadom na svoj vek a z dôvodu, že nezákonným postupom odporcu môžu
prísť o bývanie a o vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá im slúži na bývanie. Zámer odporcu vo vzťahu
k výkonu záložného práva je špekulatívny, v snahe speňažiť predmetnú nehnuteľnosť, pričom najvyššia
hodnota istiny, do ktorej sa zabezpečená pohľadávka záložným právom zabezpečuje, predstavuje sumu
vo výške 50.000 €, pričom hodnota nehnuteľnosti je nepomerne vyššia, a teda pohľadávka odporcu k

hodnote nehnuteľnosti sú v zjavnom nepomere a neprimeranosti. Navrhovatelia spochybňovali vážnosť
prejavu svojej vôle zmluvy uzavrieť, ako aj ich zrozumiteľnosť, nakoľko nemali právnické vzdelanie
a samotné zmluvy im boli predložené odporcom. Cítia sa ohrození na svojich právach a majú za
to, že ich obava o stratu bývania a vlastníctva nehnuteľnosti je dostatočne odôvodnená, preto je na
mieste dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu, aby sa zamedzilo negatívnym a nenapraviteľným
následkom, ku ktorým by mohlo dôjsť prípadným výkonom záložného práva predajom nehnuteľnosti v

ich vlastníctve.

3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov predložených navrhovateľmi,
konkrétne dokladu o úhrade sumy 2.500 € odporcovi s dátumom spracovania a zúčtovania dňa
30.3.2021, dokladu o úhrade 2.000 € odporcovi s dátumom spracovania a zúčtovania 18.12.2021,

dokladu o úhrade sumy 2.400 € uhradenej odporcovi podľa dátumu spracovania a zúčtovania 11.1.2022,
výzvynazaplateniez11.10.2023adresovanejnavrhovateľom1/a2/,zktorejjezrejmé,žeztituluZmluvy
o pôžičke z 11.8.2020 má veriteľ, t. j. odporca voči nim peňažné nároky v celkovej výške 50.000 €, z
titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 6.8.2021 má veriteľ voči žalobcom nárok na vrátenie istiny 5.000,- EUR,
z titulu zmluvy o pôžičke z 8.12.2020 nárok na vrátenie istiny spolu vo výške 30.000 €. Právny zástupca

odporcu vyzval navrhovateľov aj na zaplatenie zmluvnej pokuty a úroku z omeškania a vyčíslil splatné
peňažné nároky odporcu ako veriteľa proti navrhovateľom ako dlžníkom spolu vo výške 119.630,53 €.

4. Z oznámenia z 11.10.2023 súd zistil, že odporca oznámil navrhovateľom začatie výkonu záložného
práva, a to záložného práva I na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k Zmluve o pôžičke

uzatvorenej dňa 11.8.2020, vklad ktorého bol povolený Rozhodnutím o povolení vkladu záložného
práva V-8368/2020 z 21.9.2020 v prospech záložného veriteľa, E. G., t. j. odporcu. Záložné právo bolo
zriadené na nehnuteľnostiach - bytu č. XX na 3. poschodí bytového domu, s. č. 1033 - obytný dom
D. X L. C., k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2282/100000 na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2282/100000

k pozemku, parc. č. 3659 o výmere 365 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na LV č.
XXXXX.OznámeniesatýkaloajzáložnéhoprávaIInazákladeZáložnejzmluvyuzavretejdňa8.12.2020,
vklad ktorej bol povolený Rozhodnutím o povolení vkladu záložného práva V-13171/2020 zo 7.1.2021
- 24/2021 zriadené na zálohu v prospech záložného veriteľa a zabezpečenie peňažných pohľadávok
záložnéhoveriteľavočizáložcomuvedenýchvčlánkuI,bod1.1písm.c)Záložnejzmluvyuzatvorenédňa

8.12.2020. Podľa bodu 3) uvedeného oznámenia - začatie výkonu záložného práva, peňažné záväzky
záložcov zabezpečené vyššie uvedenými záložnými právami neboli splnené riadne a včas, z ktorého
dôvodu právny zástupca žalovaného oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva I k zálohu
spôsobom priameho predaja zálohu.

5. Zo Zmluvy o pôžičke z 8.12.2020, uzatvorenej medzi zmluvnými stranami E. G., t. j. odporcom ako
veriteľom a dlžníkmi, t. j. A. B. a B. B., súd zistil, že jej predmetom bola úprava vzájomných práv a
povinností medzi zmluvnými stranami. Dlžníci v nej vyhlásili a podpisom potvrdili, že veriteľ im poskytol
dňa 29.9.2020 sumu vo výške 5.000 € - pôžička I, veriteľ im poskytol dňa 2.11.2020 sumu 5.000 € -
pôžička II, ktorý dlh dlžníci uznali a zaviazali sa ho zaplatiť do 31.5.2021. Zmluvné strany sa dohodli aj na

tom, že veriteľ do 5 pracovných dní odo dňa podpisu zmluvy poskytne dlžníkom sumu vo výške 20.000
€ - pôžička III, ktorú im poskytne ako bezúročnú. Dlžníci sa zaviazali vrátiť veriteľovi pôžičku III spoločne
a nerozdielne najneskôr do 31.5.2021. Okrem iného sa účastníci zmluvy dohodli aj na zmluvnej pokute
vo výške 0,02 % zo sumy, s úhradou ktorej budú dlžníci v omeškaní, čo i len časť dňa.

6. V ten istý deň, t. j. 8..12.2020 bola medzi stranami sporu uzatvorená aj Záložná zmluva, v ktorej
sa dohodli, že s účinnosťou od podpisu uvedenej zmluvy, zmluvné strany v súlade s § 151a a nasl.
Občianskeho zákonníka zriaďujú záložné právo na záloh, ktorý ku dňu podpísania uvedenej záložnej
zmluvy patril do vlastníctva záložcov k podielu uvedených v bode 1.1 písm. d) uvedenej záložnej zmluvy,t. j. bytu v podiele o veľkosti 1/1 k celku evidovaný na LV XXXXX ako byt č. XX, nachádzajúci sa na 3.
poschodí vchodu č. 1, stavby so súp. č. XXXX, evidovanej na LV XXXXX ako druh stavby: 9 - bytový dom
D.X,postavenejnaparceleč.3659,kuktorejjeprávnyvzťahevidovanýnaLVXXXXX,naktoromjetento

pozemok evidovaný ako parc. reg. „C“ o výmere 365 m2, zastavaná plocha a nádvorie, s vlastníctvom
ktorého je nerozlučne spojený podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a na príslušenstve o veľkosti 2282/100000 k celku, ako aj spoluvlastnícky podiel 2282/100000
k celku na pozemku. Podľa záložnej zmluvy záložným právom bola zabezpečená pohľadávka, podľa
písm. c) najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa zabezpečená pohľadávka záložným právom zabezpečila

predstavovala sumu vo výške 50.000 €. Zmluvné strany vyhlásili a boli si vedomé, že záložné právo
k zálohu vznikne dňom právoplatnosti rozhodnutia príslušného okresného úradu, katastrálny odbor o
povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností, pričom realizačná funkcia záložného práva
sa presadí až po tom, čo zabezpečená pohľadávka sa stane splatnou. Podľa bodu III záložnej zmluvy
- výkon a zánik záložného práva v prípade nesplnenia zabezpečenej pohľadávky záložcami riadne a
včas záložný veriteľ oznámi záložcom začatie výkonu záložného práva. Záložný veriteľ je pri výkone

záložného práva oprávnený v meno záložcov vykonať: a) akékoľvek a všetky právne a iné úkony
potrebné na výkon záložného práva predajom zálohu, niektorým zo spôsobov dohodnutých v bode
3.2 záložnej zmluvy, ktorý si záložný veriteľ sám zvolí, ako aj vykonať v meno záložcov akékoľvek a
všetky právne a iné úkony s tým súvisiace, b) akékoľvek a všetky právne a iné úkony nevyhnuté za
účelom výkonu záložného práva a ochrany zálohu, tzn. nielen uzavrieť zmluvu o ohodnotení zálohu za

podmienok, aké dohodne záložný veriteľ, stanoviť cenu za predaj zálohu, ale i uzavrieť kúpnu zmluvu,
tzn. zmluvu o predaji zálohu alebo jeho časti v mene záložcu, za podmienok, aké dohodne záložný
veriteľ. Podľa bodu 3.2 uvedenej záložnej zmluvy pri výkone záložného práva predajom zálohu koná
záložnýveriteľvmenezáložcov,záložcoviapodpisomzáložnejzmluvydalizáložnémuveriteľovisúhlasa
ho splnomocnili na to, aby vykonal záložné právo na záloh podľa svojho výberu, ktorýmkoľvek spôsobom

v tomto bode uvedeným - priamym predajom, predajom prostredníctvom iného odborného subjektu,
resp. predajom na dobrovoľnej dražbe.

7. Nebolo sporným, že navrhovatelia neodkladného opatrenia sú vlastníkmi nehnuteľností uvedených
v bode 1. tohto odôvodnenia, čo súdu vyplynulo z výpisu z LV č. XXXXX a M. XXXXX , okres Košice

IV, obec C. - K., kat. úz. K. A.. Na oboch LV je vyznačená plomba na základe V-11512/2023 (kúpna
zmluva) a v časti „poznámky“ je uvedené oznámenie o začatí výkonu záložného práva č.k. V-8368/2020
záložným veriteľom E. G., nar. XX.X.XXXX, H. XXXX/XX, C., zastúpený JUDr. Filip Balla - advokát,
formou priameho predaja zálohu.

8. Súd odcitoval § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c/, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 CSP a po zhrnutí
teoreticko-právnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia konštatoval, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Z listinných dôkazov mal za preukázané, že odporca
oznámil navrhovateľom začatie výkonu záložného práva a to priamym predajom zálohu – bytu, čím bola
osvedčená reálna a bezprostredná hrozba ich práv. Akceptoval námietku navrhovateľov, že predmet

zálohu má neporovnateľne vyššiu hodnotu ako výška zabezpečovanej pohľadávky odporcu a v záujme
zachovania právnej istoty a potreby dočasne regulovať právne vzťahy medzi stranami sporu, súd návrhu
vyhovel.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a navrhovateľom priznal nárok na náhradu trov

konania v plnej výške.

10. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním odporca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b/, f/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd
uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Mal za to, že súd postupoval
nesprávne a vecne arbitrárne, keď dospel k záveru o osvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov.
Z výzvy na zaplatenie z 11.10.2023, ktorá bola súčasťou návrhu vyplýva, že odporca má voči

navrhovateľom peňažné pohľadávky spolu vo výške 119.630,49 € a navrhovatelia predložili doklady, že
mu uhradili spolu sumu len 6.900 € a aj tieto úhrady sa netýkali pôžičky vymáhanej od navrhovateľov
v rámci výkonu záložného práva a ani žiadnej pôžičky uvedenej vo výzve z 11.10.2023. Poprel tvrdenie
navrhovateľov, že zvyšnú časť dlhu presahujúcu sumu 6.900 € uhradili prostredníctvom svojho synaa v tejto súvislosti uviedol, že je nanajvýš nepravdepodobné, že by o tom ich syn nemal žiaden doklad
a že by uhrádzal dlh rodičov v hotovosti a nie na číslo bankového účtu odporcu. Peňažný záväzok
vrátiť 50.000 € z titulu zmluvy o pôžičke z 11.8.2020 navyše navrhovatelia písomne uznali vo forme

notárskej zápisnice, čo založilo právnu domnienku existencie dlhu. Námietka navrhovateľov, že záloh
má neporovnateľne vyššiu hodnotu v porovnaní so zábezpekou je špekulatívna, lebo k 11.10.2023
predstavovala suma zabezpečených pohľadávok spolu s príl. sumu 114.630,49 € a byt tvoriaci záloh
bol na základe dostupných podkladov (navrhovatelia odmietli byt sprístupniť) ohodnotený odborne
spôsobilou osobou na sumu 120.000 €. Vytkol súdu absenciu náležitého odôvodnenia a mal za to,

že súd arbitrárne dospel k záveru o splnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, lebo
z obsahu návrhu nevyplývajú žiadne okolnosti osvedčujúce naliehavosť a nutnosť potreby dočasnej
úpravy pomerov strán sporu navrhovaným spôsobom. Poukázal tiež na to, že v elektronickom súdnom
spise nebol oskenovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a ani jeho prílohy. Aj keď odporca
požiadal o dodatočné sprístupnenie dokumentov a dňa 17.1.2024 súd schválil jeho žiadosť, návrh na
nariadenieneodkladnéhoopatrenianebolsprístupnený.Takýmtopostupomboloznemožnenéodporcovi

uplatniť jeho procesné práva.

11. Navrhovatelia sa k odvolaniu nevyjadrili.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie odporcu ako podané

včas (§ 362 CSP) oprávnenou osobou (§§ 355 až 358) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu
vyplývajúcom z § 369 a § 380 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie je nedôvodné.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

16. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

18. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia
musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa
navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude

ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ navrhovateľom
tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z

ohrozeniaexekúcie,c/uloženímpožadovanejpovinnostialeboobmedzeniaobjektívnemožnodosiahnuť
ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa
okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného
opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a f/ sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

19. Vychádzajúc z ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, posudzujúc právne pomery strán a ich relevanciu
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), dospel odvolací súd k záveru, že
prvoinštančný súd objektívne posúdil obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, správnevyhodnotil splnenie všetkých základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, s
prihliadnutím na reálne okolnosti posudzovaného právneho vzťahu a účinky požadovanej procesnej
ochrany v právnej sfére všetkých dotknutých subjektov a adekvátne uzavrel, že rozhodujúce skutočnosti

tvrdené navrhovateľmi o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia navrhovatelia dostatočným
spôsobom osvedčili, čo z kvalitatívneho hľadiska nepochybne nedosahuje intenzitu plnohodnotného
dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP.

20. Občiansky zákonník výslovne umožňuje v ustanovení § 151j, podľa ktorého odseku 1 veta prvá,

ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ
začať výkon záložného práva, a uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď
zabezpečená pohľadávka je premlčaná (§ 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka).

21. V posudzovanom prípade je z obsahu spisu a z listinných dôkazov predložených navrhovateľmi
zrejmé splnenie oboch vyššie uvedených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade

s § 325 ods. 2 písm. c) CSP, a to za stavu, ak dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia bola
otázka (existencie) záložného práva odporcu na označenej nehnuteľnosti zriadeného na zabezpečenie
pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, vzhľadom na tvrdenie navrhovateľov v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, že záložné právo odporcu k označenej nehnuteľnosti zaniklo, lebo ním
zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o úvere zanikla z dôvodu splnenia dlhu. Pre úspešnosť návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť
nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Inými slovami z
hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana postačuje, že nejde
o nárok očividne vylúčený.

22. Argumentáciou odvolateľa popierajúcou tieto tvrdenia, vrátane právnej otázky existencie sporného
práva (dlhu navrhovateľov vo výške tvrdenej odporcom), je totiž možné zaoberať sa až pri rozhodovaní
vovecisamej(navrhovateliapodaliMestskýsúdKošicežalobuvovecisamejnadňa14.3.2024ourčenie
neplatnosti právneho úkonu) potom, ako súd vykoná vo veci potrebné dokazovanie, keďže smerujú

k okolnostiam týkajúcim sa merita veci samej.

23. V korelácii s uvedeným vecnú správnosť napadnutého uznesenia nie je spôsobilý bez ďalšieho
spochybniť ani poukaz odporcu na účelovosť a nepoctivosť podaného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia s cieľom oddialiť splnenie záväzku zo zmluvy.

24. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo skutkových
tvrdení navrhovateľov neodkladného opatrenia vyvodil správny záver o potrebe bezodkladnej úpravy
pomerov medzi sporovými stranami neodkladným opatrením v situácii, ak odporca bez pochyby začal
výkon záložného práva, čo vyplýva z oznámenia o začatí výkonu záložného práva z 11.10.2023.

25. Berúc do úvahy skutočnosť, že odporca mal dostatok voľných finančných prostriedkov, aby vedel
navrhovateľom opakovane poskytovať pôžičku, odvolací súd mal za to, že nariadením neodkladného
opatrenia odporcovi nevznikla neprimeraná ujma, alebo že by došlo k neprípustnému zásahu do
jeho práv a oprávnených záujmov nad nevyhnutnú mieru, už aj vzhľadom na časové obmedzenie

neodkladného opatrenia (do rozhodnutia vo veci samej). Naopak, nedôvodným výkonom záložného
práva by mohlo dôjsť k nenávratnej ujme na právach a oprávnených záujmoch navrhovateľov. Odvolací
súd je v zhode so súdom prvej inštancie v jeho názore, že odporca aj z hľadiska proporcionality
môže znášať takéto dočasné obmedzenie do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a preto
ako neopodstatnenú vyhodnotil odvolaciu námietku odporcu založenú na tvrdení, že súd poskytnutím

neodkladnej ochrany neobhájiteľne zvýhodnil navrhovateľov.

26. Pokiaľ ide o námietku odporcu, že v elektronickom súdnom spise nebol oskenovaný návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia a ani jeho prílohy odvolací súd odkazuje na Inštrukciu 1/2017,
9/2017, 24/2017 ako aj 8/2020 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v zmysle ktorých táto

povinnosť súdom v agende „Co“ a contrario nevyplýva. Naviac odvolací súd poukazuje aj na samotný
účel a zmysel neodkladných opatrení, ktorým sa sleduje, aby osoba, proti ktorej návrh smeruje, nemala
priestor na zmarenie účelu, ktorý sa sleduje návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. V záujme
efektívnej ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa, je preto nevyhnutné obmedziť určitéprocesné práva protistrany, ktoré sú kompenzované prostredníctvom osobitnej zodpovednosti za škodu
a inú ujmu (§ 340 CSP).

27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, za vecne správne, a preto ho potvrdil v zmysle § 387 ods.
1 CSP.

28. Odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, navrhovateľom žiadne preukázateľné trovy

odvolacieho konania nevznikli, preto stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná (§ 255
ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné,
ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v
sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa

neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v
čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej
mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§
422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní

a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).