Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-37C/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219200907
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamil Petrovič

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7219200907.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v spore žalobcov: 1/ A. B., trvale bytom C. XXX/

XX, D., E. F., 2/ A. G., trvale bytom H. XX, D. C. I., zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., IČO:
47 237 406, so sídlom Kmeťova 26, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, IČO: 00691135, so sídlom
Trieda SNP 48A, Košice - mestská časť Západ, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie sumy 51,84 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 45,62 eura
od 5.7.2019 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 16,22 eura od 5.11.2020
do zaplatenia, zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 511,09 eura s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 350,66 eura od 5.7.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 160,43 eura od 5.11.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 306,66 eura s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 210,40 eura od 5.7.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 96,26 eura, od 5.11.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade majú nárok voči žalovanému na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 1.2.2019 domáhali voči žalovanému zaplatenia
sumy 1.273,44 eura spolu s príslušenstvom (úroky z omeškania) v prospech žalobkyne v 1. rade
a zaplatenia sumy 764,16 eura spolu s príslušenstvom (úroky z omeškania) v prospech žalobkyne
v 2. rade vrátane náhrady trov konania, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu

žalobkyne odôvodnili tým, že sú podielové spoluvlastníčky nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXXX,
nachádzajúcich sa v Okrese Košice IV, obec : J. – K., katastrálne územie : Južné mesto ako parcela
registra „E“ č. 7595/2 o výmere 2.021 m2 , parcela registra „E“ č. 7597/2 o výmere 526 m2, druh pozemku
orná pôda, spolu vo výmere 2.547 m2. Žalobkyňa v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou uvedených
nehnuteľností v podiele 2/192 a 1/96 k celku, t.j. 2/96 k celku a žalobkyňa v 2. rade v podiele 1/80 k celku.
Žalobkyne ďalej uviedli, že na predmetných pozemkoch sa nachádza kúpalisko Triton pod Šibenou
horou, ktorého vlastníkom je žalovaný, ktorý predmetné pozemky dlhodobo užíva, avšak bez poskytnutia

akejkoľvek finančnej odplaty. Pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia žalobkyne vychádzali z ceny
nájomného vo výške 12 eur za m2/rok, čo predstavuje 10% z odhadovanej predajnej ceny pre daný druh
pozemku, t.j. 10% zo sumy 120 eura za 1m2 .2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa 2.8.2019, v ktorom žalobkyňami
uplatnený nárok v konaní neuznal a navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný potvrdil, že parcela č. 7595/2
sa nachádza v oplotenom areály kúpaliska Triton, pokiaľ však ide o parcelu č.7597/2 žalovaný uviedol,

že sa nachádza mimo daného areálu a že ju užíva z titulu zákonného vecného bremena tvrdiac, že na
predmetnej parcele sa nachádza pozemná komunikácia - cesta na ul. F., ktorá je v jeho vlastníctve,
z ktorého dôvodu právne pomery medzi stranami sporu sú upravené zákonom č. 66/2009 Z.z. Žalovaný
nesúhlasil s odhadnutou výškou náhrady za bezdôvodné obohatenie dôvodiac tým, že ju považuje za
nesprávnu a nepresnú, keďže žalobkyne ako podklad pre výpočet výšky nájmu použili odhad ceny

nehnuteľnosti realitnou kanceláriou, čo na účely preukázania výšky nároku v súdnom konaní nemožno
považovať za dostatočné. Žalovaný prezentoval názor, že na kvalifikované stanovenie všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti v súdnom konaní je nevyhnutné, aby túto hodnotu stanovila odborne spôsobilá
osoba (znalec, znalecká organizácia) z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľnosti.

3. Žalovaný v prílohe svojho podania doručeného súdu dňa 21.1.2020 predložil súdu znalecký posudok

č. 59/2019 zo dňa 30.12.2019, vypracovaný znalcom Ing. Vladimírom Závackým, v ktorom znalec
stanovil všeobecnú hodnotu nájmu pozemku, parcely registra „E“, č. 7595/2 na jednotkovú cenu 4,411
eura za m2/rok.

4. Žalobkyne podaním doručeným súdu dňa 8.10.2020 označeným ako „Zmena žaloby“ doplnili,

reagujúc na podanie žalovaného zo dňa 20.1.2020, že predmetnou žalobou si žalobkyne uplatňujú nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie 2 rokoch spätne od podania žaloby na súd a nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia od 1.2.2019 do dňa 31.12.2019 ( t.j. 334 dní) za užívanie pozemku,
nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Južné mesto,
ako parcela registra „E“ č. 7595/2 o výmere 2.021 m2. Pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia

žalobkyne vychádzali zo Znaleckého posudku č. 59/2019 vypracovaného L. M. N., ktorý znalecký
posudok predložil žalovaný, t.j. zo sumy 4,411 eura za m2/rok. Vzhľadom na podiel žalobkyne v 1. rade
2/96 k celku na parcele 7595/2, predstavujúci výmeru 42,10 m2, tak výška finančnej odplaty za 1 rok
predstavuje výšku 185,72 eura, t.j. 42,10 x 4,411 eura/m2/ rok, za 2 roky plus 334 dní je to suma 541,33
eura. Vzhľadom na podiel žalobkyne v 2. rade 1/80 k celku, predstavujúci výmeru 25,26 m2 na parcele

č. 7595/2, výška finančnej odplaty za 1 rok predstavuje sumu 111,42 eura, t.j. 25,26 x 4,411 eura/m2/
rok, za 2 roky plus 334 dní je to suma 324,80 eura. Pokiaľ ide o parcelu č. 7597/2 o výmere 526
m2 žalobkyne uviedli, že si vo vzťahu k nej uplatňujú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva na
predmetnej nehnuteľnosti, a to za obdobie od 31.1.2017 do 31.12.2017 a tiež za obdobie rokov 2018
a 2019. Pri stanovení výšky tejto náhrady žalobkyne vychádzali zo Znaleckého posudku č. 36/2020,

vypracovaného znalcom Ing. Dušanom Šoltýsom, ktorý znalecký posudok aj súdu predložili v prílohe
svojho podania. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena
pre rok 2017 vo výške 2,34 eura/m2/rok, pre rok 2018 vo výške 2,55 eura/m2/rok a pre rok 2019 vo
výške 2,42 eura/m2/rok. Žalobkyňa v 1. rade si vzhľadom na veľkosť podielu 2/96 k celku na parcele č.
7597/2,ktorýpodielpredstavujevýmeru10,96m2nauvedenejparcele,uplatnilanáhraduzaobmedzenie

vlastníckeho práva za rok 2017 t.j. v počte 334 dní vo výške 23,54 eura, za rok 2018 náhradu vo výške
27,95 eura a za rok 2019 náhradu vo výške 26,52 eura. Žalobkyňa v 2. rade si vzhľadom na veľkosť
podielu 2/96 k celku na parcele 7597/2, t.j. vo výmere na ňu pripadajúcej v rozsahu 6,58 m2 uplatnila
nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva za rok 2017 v počte 334 dní vo výške 14,15 eura,
za rok 2018 náhradu vo výške 16,78 eura, za rok 2019 náhradu vo výške 15,92 eura, spolu teda celkovo

46,83 eura. Žalobkyňa v 1. rade si tak celkovo uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
spolu vo výške 541,33 eura a nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vo výške 78,01
eura, čo predstavuje spolu sumu 619,34 eura. Žalobkyňa v 2. rade si celkovo uplatnila nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia spolu vo výške 324,80 eura a nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho
práva spolu vo výške 46,83 eura, čo predstavuje spolu sumu vo výške 371,63 eura.

5. Na vyššie uvedené podanie žalobkýň zo dňa 7.10.2020 reagoval žalovaný podaním doručeným súdu
dňa 28.4.2021, ktorým podaním žalovaný doplnil svoju procesnú obranu, keď uviedol, že žalobkyňami
uplatnený nárok neuznáva z dôvodu, že tento je premlčaný v celom rozsahu. Vznesenú námietku
premlčania žalovaný odôvodnil skutočnosťou, že na pozemkoch vo vlastníctve žalobkýň bolo zákonom

č. 66/2009 Z.z. zriadené zákonné vecné bremeno, a to ku dňu účinnosti zákona, teda k 1.7.2009, pričom
k tomuto dátumu vznikol aj nárok na náhradu za zriadené vecné bremeno, ku ktorého premlčaniu došlo
v 3 ročnej premlčacej dobe. Žalovaný svoju argumentáciu, že na právne vzťahy medzi žalobkyňami
a žalovaným týkajúcich sa pozemkov v areály kúpaliska Triton, sa primerane vzťahujú ustanoveniazákona č. 66/2009 Z.z. odôvodnil tým, že areál kúpaliska Triton až do prerušenia jeho prevádzky
v roku 2018 slúžil verejnosti na športovo – rekreačné účely v súlade s funkčným využitím stanoveným
územným plánom mesta Košice, ktorý územie areálu definuje ako plochu športovo – rekreačného

vyššieho vybavenia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust. § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z.,
v zmysle ktorého ustanovenia sa uvedený zákon primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom na ktorých je umiestnený okrem iného aj športový areál, ako v danom prípade.
Žalovaný svoju argumentáciu ďalej odôvodnil aj poukazom na ust. § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z.,
v zmysle ktorého sa tento zákon nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod

stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely, a to dôvodiac tým, že v danom prípade stavba, resp.
športový areál neslúži a ani neslúžil na podnikateľské účely, keďže bol zriadený a prevádzkovaný za
účelom naplnenia potrieb verejnosti, nie za účelom podnikania. Podľa žalovaného je preto irelevantné,
že v areály kúpaliska mohol v minulosti prebiehať napr. stánkový predaj občerstvenia ako doplnková a
tiež nevyhnutná služba pre návštevníkov, keďže poskytovanie takej služby rozhodne nebolo zámerom,
zmyslom a teda účelom zriadenia prevádzky kúpaliska vlastneného, dotovaného a spravovaného

samosprávou mesta, ale týmto účelom bolo naplnenie potrieb verejnosti, verejného záujmu. Podľa
žalovaného,nakoľkonemalkudňuúčinnostizákonač.66/2009Z.z.zmluvnedohodnuté„inéprávo“aide
o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, k čomu žalovaný predložil stavebné povolenie č.
Vyst. 9151/2081/83-Lr., zo dňa 289.11.1983, ktorá prešla z vlastníctva štátu na mesto, vzniklo v zmysle
§ 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. v prospech mesta Košice zákonné vecné bremeno k pozemkom

v areály kúpaliska Triton a teda aj k pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň, ktoré oprávňuje
mesto na jeho držbu a užívanie. Vo vzťahu k samotnej náhrade žalovaný uviedol, že zákon č. 66/2009
Z.z. výslovne nerieši otázku poskytovania náhrady za vecné bremeno zriadené uvedeným zákonom,
avšak danou problematikou sa vo svojich rozhodnutiach zaoberal tak Najvyšší súd Slovenskej republiky,
ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky, v zmysle ktorých rozhodnutí za zákonom č. 66/2009 Z.z.

zriadené vecné bremeno vzniká nárok na náhradu jednorázovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého
pozemku ku dňu účinnosti predmetného zákona, teda k 1.7.2009. Nakoľko podľa žalovaného právo
na náhradu vzniklo žalobkyniam dňa 1.7.2009 a žalobkyne si nárok uplatnili na súde až po uplynutí
3 ročnej premlčacej doby, je podľa žalovaného nárok žalobkýň v celom rozsahu premlčaný. Žalovaný
ďalej namietal výmeru parcely E-KN č. 7597/2 zapísanej na LV č. XXXXX, t.j. 526 m2 tvrdiac, že

z údajov nachádzajúcich sa v informačných mapových systémoch GISPLAN a ZBGIS je zrejmé, že táto
výmera nezodpovedá skutočnosti. Zameraním predmetnej parcely prostredníctvom nástroja v aplikácii
GISPLAN žalovaný dospel k záveru, že skutočná výmera uvedenej parcely predstavuje nanajvýš 106
m2. Tomuto záveru podľa žalovaného nasvedčuje aj tá skutočnosť, že s parcelou E-KN č. 7597/2
bezprostredne susediaca parcela E-KN č. 7597/501 je vo vyššie menovaných mapových informačných

systémoch graficky vyobrazená ako parcela mierne väčšia než parcela E-KN č. 7597/2, pričom výmera
parcely E-KN č. 7597/501 zapísaná na príslušnom LV č. XXXXX predstavuje 121 m2 , čomu zodpovedá
aj žalovaným uskutočnené zameranie v systéme GISPLAN.

6. Na vyššie uvedené vyjadrenie žalovaného reagovali žalobkyne podaním doručeným súdu dňa

27.5.2021, v ktorom žalovaným uvedenú argumentáciu neuznali. Podľa žalobkýň naopak kúpalisko
Triton nie je športovým areálom, ale rekreačným areálom slúžiacim na rekreáciu, nie na šport. Účelom
kúpaliska Triton je poskytnúť návštevníkom priestor na rekreáciu a nie na vykonávanie športových
aktivít,ktorésatamnikdynevykonávali.Ošportovomareálybybolomožnéhovoriťvprípadefutbalového
ihriska a nie kúpaliska. Rovnako sa žalobkyne nestotožnili s tvrdením žalovaného, že kúpalisko Triton

neslúžilo na účely podnikania. Podľa žalobkýň, kúpalisko Triton nemožno porovnávať s mestskými
parkami, cestami, chodníkmi v správe mesta, ktoré sú verejne dostupné a tieto taktiež napĺňajú
potreby verejnosti. Vstup do kúpaliska Triton bol stále podmienený úhradou vstupného, čo v danom
prípade predstavuje zisk mesta. Žalobkyne zároveň doplnili, že v areály kúpaliska boli umiestnené
stánky s občerstvením, ktorých majitelia pravdepodobne uhrádzali nájomné, ktoré je taktiež ziskom

mesta. Podľa žalobkýň, už len to, že verejnosť uhrádzala za vstup do areálu vstupné potvrdzuje,
že účelom bolo zabezpečeniu zisku – príjmov z prevádzky kúpaliska. Nie je relevantné, či kúpalisko
bolo zadlžené, kým bolo dotované. Jednoznačne ide podľa žalobkýň o takú stavbu, ktorá slúžila
na podnikateľské účely, preto nemožno na pozemky v areály kúpaliska aplikovať zákon č. 66/2009
Z.z., ktorý takúto aplikáciu vylučuje. Žalobkyne poukázali aj na to, že z delimitačného protokolu

predloženého žalovaným vyplýva, že mesto Košice sa zaväzuje zabezpečiť „kolaudačné rozhodnutie,
alebo užívacie povolenie a hygienické stanovisko“ a zároveň mesto prevzalo záväzok vysporiadať
vlastnícke vzťahy. Prevzatie majetku bol podmienené aj splneným týchto podmienok, ku ktorým nedošlo,
keďže žalovaný do dnešného dňa nevysporiadal pozemky v areály kúpaliska Triton, čím ani nesplnilsvoj záväzok vyplývajúci z delimitačného protokolu. Na pozemkoch v areály kúpaliska podľa žalobkýň
ide o bezdôvodné obohatenie. Sú naplnené znaky skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa
ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobkýň súdna prax potvrdzuje, že užívanie

pozemkov bez právneho dôvodu je bezdôvodným obohatením a ten, kto sa na úrok druhého obohatil je
povinný obohatenie vydať. Podľa žalobkýň v prípade pozemkov pod cestou, t.j. 7597/2 a časť parcely
7595/2 možno aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z. a v danom prípade žalobkyne majú nárok na náhradu
za obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom. Vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho
súdu slovenskej republiky, sp. zn. 8Cdo/17/2019 na ktoré poukázal vo svojom poslednom podaní

žalovaný, žalobkyne uviedli, že zákonná konštrukcia právnej úpravy uvedenej v zákone č. 66/2009
Z.z. a v zákone č. 182/1993 Z.z. nie je zhodná, nakoľko v ust. § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z.
je zakotvené, že „vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území“. Zásadným
rozdielom v právnej úprave zákona č. 66/2009 a zákona č. 182/1993 je v tom, že v zákone č. 66/2009
je uvedené obdobie, po ktoré je vlastník povinný strpieť výkon práva, to znamená časový úsek,

po ktorý je zákonné vecné bremeno zriadené. Pod týmto časovým úsekom možno podľa žalobkýň
rozumieť neobmedzené, neurčité obdobie do vykonania pozemkových úprav. Z toho vyplýva dočasnosť
zákonnom vzniknutého vecného bremena. V zákone č. 182/1993 Z.z. nie je vecné bremeno žiadnym
spôsobom obmedzené, práve naopak, možno ho rozumieť ako konečné riešenie. Podľa žalobkýň
sám zákonodarca v dôvodovej správe k § 4 uviedol, že „vecné bremeno nezakladá vlastnícke právo

k pozemkom a nie je definitívnym riešením“. Z uvedeného podľa žalobkýň vyplýva, že v prípade zákona
č. 66/2009 ide o určenie časového úseku, do kedy sa poskytuje náhrada za obmedzenie, pričom takéto
časové obmedzenie zákon č. 182/1993 neobsahuje. Z uvedeného podľa žalobkýň tiež vyplýva, že
citovaného rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je zjavne nesprávne a tento právny
názor nemôže byť akceptovaný, keďže ide o dve právne absolútne odlišné zákonné vecné bremená –

vecné bremeno podľa zákona č. 182/1993 Z.z. je definitívne a vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009
Z.z. je dočasné. Podľa žalobkýň Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v predmetnom rozhodnutí
nijako nezaoberal uvedenými rozdielmi vecných bremien, ale len bez akejkoľvek bližšej argumentácie
zhodnotil, že ide o rovnaké vecné bremeno. V prípade akceptovania výkladu poskytnutého Najvyšším
súdom Slovenskej republiky by primeranosť v danom prípade nebola žiadnym spôsobom zachovaná,

keďže počas dlhého časového obdobia by bola poskytnutá jednorazová určitá náhrada, ktorá nemôže
zohľadniť výšku náhrady, ak nie je určené časové obdobie obmedzenia vlastníckeho práva. Pokiaľ ide
o uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV.ÚS 539/2020-21 žalobkyne uviedli, že toto
uznesenie nie je možné aplikovať na daný prípad, a to vzhľadom na iný skutkový a tiež právny stav
vo veci, ktorú prejednával Ústavný súd Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o otázku opakovania náhrady

za obmedzenie vlastníckeho práva zriadeným zákonným vecným bremenom, podľa žalobkýň pri tomto
obmedzení je dôvodné uvažovať aj o pravidelných platbách primeranej náhrady za užívanie dotknutých
nehnuteľností, a to počas trvania tohto stavu. Túto svoju argumentáciu žalobkyne opierali o citácie
a poukazovali na viaceré rozsudky krajských súdov, z ktorých podľa žalobkýň vyplýva, že náhrada za
obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle zákona č. 66/2009 sa poskytuje opakovane. V zákone je jasne

uvedená dočasnosť obmedzenia vlastníckeho práva, na základe tejto dočasnosti, ktorú nie je možné
časovo ohraničiť, má vlastník pozemku nárok, aby mu po celú dobu obmedzenia bola poskytovaná
náhrada,čonemožnovykonaťjednorazovounáhradou.Jednorazovúnáhraduniejemožnéurčiťvopred.
Konečným riešením je až vykonanie pozemkových úprav, ktorú iniciuje obec v tomto prípade ten, kto
obmedzuje právo. Vlastník pozemku nemá žiadne prostriedky na to, aby sa domáhal skorého ukončenia

pozemkových úprav a usporiadania vlastníckych vzťahov. Žalobkyne v rámci podania upresnili výpočet
bezdôvodného obohatenia a náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva. V tejto súvislosti žalobkyne
uviedli, že pokiaľ ide o parcelu č. 7597/2, stotožnili sa výmerou určenou žalovaným, ktorý predmetnú
parcelu zameral v aplikácii GISPLAN, z ktorého zamerania žalovaný zistil, že výmera tejto parcely je
106m2. Zároveň žalobkyne uviedli, že parcela 7595/2 sa nachádza pod miestnou komunikáciou a to

v rozsahu 113 m2. Vo vzťahu k týmto uvedeným parcelám žalobkyne uviedli, že si uplatňujú nárok na
náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom. Pokiaľ ide o výšku náhrady
za obmedzenie vlastníckeho práva, žalobkyne uviedli, že vychádzali zo Znaleckého posudku č. 36/2020
vypracovaného znalcom Ing. Dušanom Šoltýsom, ktorý aj súdu predložili a v zmysle ktorého výška
náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom predstavuje pre rok 2017 výšku 2,34

eura/m2/rok, pre rok 2018 výška 2,55 eura/m2/rok a pre rok 2019 výšku 2,42 eura/m2/rok. Žalobkyne si
uplatnili náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva k parcele registra „E“ č. 7595/2 len v časti výmery
113 m2 , v ktorom rozsahu sa táto parcela nachádza pod miestnou komunikáciou. Vzhľadom na veľkosť
spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v 1. rade 2/96 k celku, z výmery 113 m2 na žalobkyňu pripadá2,35 m2 . Vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v 2. rade 1/80 k celku, z výmery
113 m2 na žalobkyňu v 2. rade pripadá 1,41 m2. Vychádzajúc z týchto parametrov, teda z veľkosti
spoluvlastníckeho podielu a výšky náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, žalobkyňa v 1. rade si

uplatnila za rok 2017 náhradu vo výške 5,03 eura, za rok 2018 vo výške 5,99 eura a za rok 2019 vo
výške 5,69 eura, spolu v sume 16,71 eura. Žalobkyňa v 2. rade si za rok 2017 uplatnila náhradu vo
výške 3,01 eura, za rok 2018 v sume 3,59 eura, za rok 2019 v sume 3,41 eura, spolu 10,01 eura. Pokiaľ
ide o náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva k parcele č. 7597/2 o výmere 106 m2, na žalobkyňu
v 1. rade pripadá, a to vzhľadom na jej spoluvlastnícky podiel 2,96 k celku, výmera 2,20 m2 zo 106

m2 a na žalobkyňu v 2. rade, vzhľadom na jej spoluvlastnícky podiel 1/80 k celku, pripadá výmera
1,32 m2 z celkovej výmery 106 m2. Vzhľadom teda na veľkosť spoluvlastníckeho podielu a znalcom
stanovenú výšku náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, si žalobkyňa v 1. rade uplatnila za rok
2017 náhradu vo výške 4,71 eura, za rok 2018 náhradu vo výške 5,61 eura a za rok 2019 náhradu
vo výške 5,32 eura. Žalobkyňa v 2. rade si vzhľadom na svoj spoluvlastnícky podiel na parcele 7597/2
ako aj vzhľadom na znalcom stanovenú výšku náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva uplatnila za

rok 2017 náhradu vo výške 2,81 eura, za rok 2018 vo výške 3,36 eura a za rok 2019 vo výške 3,26
eura. Spolu si tak žalobkyňa v 1. rade uplatnila náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva k parcele
7597/2 v sume 15,64 eura a žalobkyňa v 2. rade celkovo sumu vo výške 9,43 eura. Pokiaľ ide o nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobkyne si tento nárok uplatnili vo vzťahu k parcele registra „E“ č.
7595/2, a to pri výmere 1.908 m2. Žalobkyne pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzali

zo Znaleckého posudku č. 59/2019 vyhotoveného znalcom, L. M. N., ktorý znalecký posudok predložil
žalovaný, t.j. zo sumy 4,411 eura/m2/rok. Vzhľadom na spoluvlastnícky podiel žalobkyne v 1. rade 2/96
k celku predstavuje výška bezdôvodného obohatenia za 2 roky a 334 dní sumu celkovo 511,13 eura.
Vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v 2. rade 1/80 k celku, predstavuje výška
bezdôvodného obohatenia za 2 roky a 334 dní sumu vo výške 306,67 eura.

7. Žalobkyňa v 1. rade si žalobou pôvodne proti žalovanému uplatnila nárok na zaplatenie sumy 1.273,44
eura a žalobkyňa v 2. rade sumu 764,16 eura. Následne podaniami doručenými súdu žalobkyne upravili
výšku sumy, ktorú si uplatnili proti žalovanému, konkrétne žalobkyňa v 1. rade na výšku 543,48 eura
a žalobkyňa v 2. rade na sumu 326,11 eura. Súd podania žalobkýň posúdil ako čiastočné späťvzatia,

nakoľko oproti pôvodnej žalobe žalobkyne žiadali kvantitatívne menej. Na základe tohto späťvzatia súd
s použitím ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) konanie o žalobe v časti
o zaplatenie sumy 729,96 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 729,96 eura od
5.7.2019 do zaplatenia a o zaplatenie sumy 438,05 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 438,05 eura od 5.7.2019 do zaplatenia, zastavil. Uznesenie o zostavení konania bolo súčasťou

rozsudku zo dňa 7.6.2021, č. k. 37C/5/2019-304, ktoré rozhodnutie v tejto časti nadobudlo právoplatnosť
dňa 14.8.2021.

8. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 7.6.2021, č. k. 37C/5/2019-304, tak že konanie o zaplatenie
sumy 729,96 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 729,96 eura od 5.7.2019 do

zaplatenia a o zaplatenie sumy 438,05 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 438,05
eura od 5.7.2019 do zaplatenia, zastavil, žalovanému uložil zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 543,48
eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 372,95 eura od 5.7.2019 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 170,53 eura od 5.11.2020 do zaplatenia a zaplatiť
žalobkyni v 2. rade sumu 326,11 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 223,73 eura od

5.7.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 102,38 eura, od 5.11.2020
do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobkyniam priznal nárok voči žalovanému na
náhradu v plnom rozsahu.

9. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 16.2.2022, č. k. 3Co/172/2021-371 napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku pod č. II. až V. zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia konštatoval, že súd prvej inštancie sa odklonil od

už toho času ustálenejšej rozhodovacej praxe súdov v spornej otázke charakteru plnenia, konkrétne
náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva pri zriadení zákonného vecného bremena a odkázal, čo
sa týka správneho právneho posúdenia veci, na uznesenie Ústavného súdu SR PL.ÚS 16/2021-9
zo dňa 15. decembra 2021, uznesenie Najvyššieho súdu SR 8Cdo/17/2019 zo dňa 30. novembra2020, taktiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR 1Cdo/171/2021 zo dňa 27. októbra 2021, ktorým
Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach a vec mu vrátil na ďalšie konanie, kde
Najvyšší súd SR argumentoval tým, že právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva pri zriadení

vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. vzniká jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom
zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. a teda, že náhrada za vznik vecného
bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.z. je jednorazová a nemá teda charakter opakovaného plnenia.

11. Podaním doručeným súd dňa 1.6.2022 žalobkyne oznámili súdu čiastočné späťvzatie žaloby v časti

náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom na parc. č. 7595/2 (o výmere
113 m2) a na parc. č. 7597/2 (o výmere 526 m2), t. j. nároku na zaplatenie náhrady za zákonom zriadené
vecné bremeno vo výške 51,79 eura. S čiastočným späťvzatím žaloby žalovaný vyjadril súhlas v podaní
doručenom súdu 8.11.2022 (č. l. 396). Na základe tohto späťvzatia a súhlasu žalovaného súd s použitím
ust. § 145 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 146 ods. 1 CSP konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy
51,84 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 45,62 eura od 5.7.2019 do zaplatenia a

s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 16,22 eura od 5.11.2020 do zaplatenia, zastavil.

12. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby tak ostal nárok na zaplatenie bezdôvodného
obohatenia vo výške 817,80 eura spolu s príslušenstvom.

13.Nazákladezhodnýchtvrdenísporovýchstránsisúdspoužitímust.§186ods.2vetaprváCSP,podľa
ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti,
skutkovo osvojil, že žalobkyne boli v rozhodnom období podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností
evidovaných na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie K. A., ako parcela č. 7595/2 o výmere
2021 m2 a parcela č. 7597/2 o výmere 106 m2, žalobkyňa v podiele 2/96 k celku a žalobkyňa v 2.

rade v podiele 1/80 k celku, že na časti parcely č. 7595/2 o výmere 1908 m2 (z toho výmera 39,75
m2 pripadajúca na žalobkyňu v 1. rade a výmera 23,85 m2 pripadajúca na žalobkyňu v 2. rade) sa
nachádza kúpalisko Triton. V konaní tiež nebolo sporné, že žalovaný bol v rozhodnom období vlastníkom
kúpaliska Triton. Rovnako na základe zhodných tvrdení sporových strán si súd skutkovo osvojil výšku
náhrady za bezdôvodné obohatenie v sume 4,411 eura/m2/rok, ktorá výška bola objektivizovaná aj

Znaleckým posudkom č. 59/2019 znalca Ing. Vladimíra Závackého, ktorý predložil žalovaný. V konaní
nebolo sporné, že medzi žalobkyňami ako vlastníčkami pozemkov a žalovaným nedošlo k uzavretiu
nájomnej zmluvy ohľadne užívania predmetných pozemkov žalovaným. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
žalovaný žalobkyniam nimi uplatnený nárok nesplnil (rovnako nesporná skutočnosť).

14. Medzi stranami konania zostala spornou otázka, či v prípade užívania pozemkov nachádzajúcich
sa v areáli kúpaliska Triton žalovaným, vznikol žalobkyniam nárok vydanie bezdôvodného obohatenia,
resp. nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva za zriadené vecné bremeno.

15. Žalobkyne argumentovali tým, že na právny vzťah strán konania nie je možné aplikovať zákon č.

66/2009 Z. z., nakoľko kúpalisko Triton slúžilo na podnikateľské účely, teda nebol športovým areálom.
Kúpalisko Triton podľa žalobkýň bolo rekreačným areálom, ktorý slúžil na rekreáciu a nie na šport.
Účelom bolo poskytnúť návštevníkom priestor na rekreáciu, nie na vykonávanie športových aktivít, ktoré
sa tam podľa žalobkýň nikdy nevykonávali. Navyše verejnosť uhrádzala za vstup do areálu vstupné, čo
potvrdzuje, že účelom bolo zabezpečenie zisku, príjmov z prevádzky kúpaliska.

16. Na druhej strane žalovaný tvrdil, že účelom užívania areálu kúpaliska Triton, bolo napĺňanie
verejného záujmu (potrieb obyvateľov) a nie podnikateľská činnosť. Podľa žalovaného o tom svedčí
skutočnosť, že prevádzkovanie kúpaliska Triton bolo dlhodobo stratové a mestom dotované z rozpočtu
mesta Košice, resp. z rozpočtu mestskej časti, bez čoho by podľa žalovaného nebolo možné zabezpečiť

fungovanie kúpaliska Triton, ktorého prevádzka bola ukončená v roku 2017.

17. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:

Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi

vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.Podľaust.§494Občianskehozákonníka,zplatnéhozáväzkujedlžníkpovinnýniečodať,konať,niečoho
sa zdržať alebo niečo strpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenie nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Vychádzajúc zo zistených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru

o dôvodnosti podanej žaloby.

19. Vychádzajúc z nesporných skutočností a vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru
o dôvodnosti žaloby v časti nedotknutej späťvzatím.

20. V tomto svojom závere, čo do sumy 511,13 eura (nárok uplatnený žalobkyňou v 1. rade) a čo
do sumy 306,67 eura (nárok uplatnený žalobkyňou v 2. rade) , ktoré nároky si žalobkyne uplatnili
titulom bezdôvodného obohatenia, súd vyšiel z nesporných skutočností, že žalobkyne boli podielovými
spoluvlastníčkami parcely č. 7595/2 o výmere 2021 m2, žalobkyňa v 1. rade o veľkosti podielu 2/96
k celku a žalobkyňa v 2. rade o veľkosti podielu 1/80 k celku, v žalovanom období od 31.1.2017 do

31.12.2019, že žalovaný predmetnú parcelu užíval v žalovanom období v rozsahu výmery 1.908 m2,
z ktorej výmery na žalobkyňu v 1. rade pripadala výmera 39,75 m2 vzhľadom na jej podiel 2/96 k celku
a na žalobkyňu v 2. rade výmera 23,85 m2 vzhľadom na jej podiel 1/80 k celku, že žalovaný bol
v rozhodnom období vlastníkom kúpaliska Triton, v ktorého areály sa z parcely č. 7595/2 nachádza časť
ovýmere1908m2,ažemedzistranamikonanianedošlokuzavretiuzmluvyonájme.Pristanovenívýšky

bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo záverov znalca Ing. Vladimíra Závackého v Znaleckom
posudku č. 59/2019, ktorý predložil žalovaný, z ktorej sumy stanovenej znalcom za m2 a rok, t. j. 4,411
eura vychádzal žalovaný, s ktorou výškou sa žalobkyne stotožnili a vychádzali z nej pri výpočte výšky
náhrady.

21. Žalobkyni v 1. rade tak vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku
– parcely č. 7595/2 v rozsahu užívania podielu žalobkyne v 1. rade 39,75 m2 za obdobie od 31.1.2017
do 31.12.2019, v hodnote 4,411 eur/ m2/rok, čo predstavuje 511,13 eura (výška finančnej odplaty za
jeden rok predstavuje 39,75 x 4,411 eura/m2/rok, t. j. 175,34 eura, a za dva roky a 334 dní je to spolu
511,13 eura).

22. Žalobkyni v 2. rade tak vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku
– parcely č. 7595/2 v rozsahu užívania podielu žalobkyne v 2. rade 23,85 m2 za obdobie od 31.1.2017
do 31.12.2019, v hodnote 4,411 eur/ m2/rok, čo predstavuje 306,67 eura (výška finančnej odplaty zajeden rok predstavuje 23,85 x 4,411 eura/m2/rok, t. j. 105,20 eura, a za dva roky a 334 dní je to spolu
306,66 eura).

23. Súd sa v tomto prípade stotožnil s argumentáciou žalobkýň, že kúpalisko Triton nie je športovým
areálom. Túto obranu žalovaného súd považoval za výslovne účelovú. Za športový areál, voľne
povedané, je možné označiť určitý priestor, ktorého súčasťou je viacero športovísk, umožňujúcich
rôzne športové aktivity ako napr. atletika, futbal, plávanie, či tenis a pod.. Nepochybne zmyslom
a účelom športového areálu podľa názoru súdu je rozvíjanie športových aktivít, aktívneho zdravia,

vytvárania pozitívneho vzťahu k pohybovým aktivitám. V prípade letného kúpaliska Triton, ktoré svojím
návštevníkom ponúkalo, ako je to možné zistiť z informácii bežne dostupných na internete, rôzne bazény
(25 m bazén s hĺbkou 1,40 m a šírkou 12,5 m, atypický bazén, neplavecký bazén, detský bazén),
tobogan, šmýkačku, lehátka na opaľovanie, priestor na plážový volejbal, tenisový kurt, sa nepochybne
nejedná o športový areál. Bazény vzhľadom na rozmery a hĺbku sú skôr určené na zábavu ako na
športové plávanie. A aj keď kúpalisko svojím návštevníkom ponúkalo služby súvisiace so športom,

rekreačné loptové hry, v prvom rade zámerom návštevníkov, vzhľadom na ponuku služieb, nie je aktívna
športová činnosť, ale zábava a relax. Teda ust. § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. nie je možné aplikovať
naprávnevzťahymedzistranamisporutýkajúcesaparcelyč.7595/2,nachádzajúcousapodkúpaliskom
Triton v rozsahu 1.908 m2, nakoľko kúpalisko Triton nie je športovým areálom.

24. Žalovaný túto argumentáciu súdu vo svojom odvolaní voči prvému rozsudku zo dňa 7.6.2021,
č. k. 37C/5/2019-304, nenapadol, teda uvedený právny názor súdu nebol predmetom prieskumu
v rámci odvolacieho konania. Správnosť argumentácie žalobkýň a súdu prvej inštancie však potvrdzuje
iné rozhodnutie Krajského súdu Košice zo dňa 15.11.2022, sp. zn. 5Co/136/2021, ktorý vo svojom
rozhodnutí konštatoval, že: „Kúpaliska aj keď vo všeobecnosti slúžia verejnosti, ale odplatne a sú

využívané na podnikateľské účely, preto sa na ne nevzťahuje zákon č. 66/2009Z. z.. Skutočnosť, že
kúpalisko už dlhé roky neslúži svojmu účelu a nie je využívané, nemôže byť na ujmu žalobkyne.“

25. Žalobkyne sa popri istine domáhali aj priznania úrokov z omeškania a nakoľko žalovaný svoj dlh
riadne a včas nesplnil, dostal sa preto do omeškania a žalobkyniam ako veriteľom vzniklo právo na

úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka. Začiatok omeškania sa spája
so splatnosťou dlhu. Pri určení splatnosti súd vychádzal zo všeobecného ust. § 563 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
V danej veci žalobkyne žiadali priznať úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni doručenia

žalobného návrhu, resp. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia návrhu na zmenu žaloby žalovanému.
Výzvou na plnenie je teda samotná žaloba, ktorá bola žalovanému doručená dňa 3.7.2019. Splatnosť
dlhu žalobkyne v 1. rade vo výške 350,66 eura a žalobkyne v 2. rade vo výške 210,40 eura, ktoré
nároky si žalobkyne uplatnili podanou žalobou, preto nastala dňa 4.7.2019 a prvým dňom omeškania je
5.7.2019. Výzvou na plnenie, vo vzťahu k nároku žalobkyne v 1. rade na zaplatenie sumy 160,43 eur

a vo vzťahu k nároku žalobkyne v 2. rade na zaplatenie sumy 96,26 eura, je návrh žalobkýň na zmenu
žaloby zo dňa 7.10.2020, ktorý bol žalovanému doručený dňa 3.11.2020, v ktorom prípade splatnosť
dlhu nastala dňa 4.11.2020 a prvým dňom omeškania je 5.11.2020. Výšku úrokov z omeškania súd
určil v súlade s vyššie citovaným vykonávacím predpisom k Občianskemu zákonníku. Základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, zvýšená

o 5 perc. bodov, bola ku dňu vzniku omeškania za jednotlivé žalované obdobia vo výške 0,00 % ročne.
Na základe uvedeného preto súd žalobkyniam priznal, v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých dlžných súm,
teda v súlade s návrhom žalobkýň.

26. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

27. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.29. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

30. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

31. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania súd rozhodol podľa citovaného ust. § 255 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 a 3 CSP tak, že žalobkyniam priznal náhradu trov konania v plnom

rozsahu. Zásadu úspechu vo veci (§255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí
od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného
žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum
zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej
činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce.
Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška nároku je potom

druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti
strany sporu, ktorá napr. výšku nároku „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že do práva žalobkýň bolo
zasiahnuté, nárok na bezdôvodné obohatenie vznikol a jeho výška nasleduje. Žalobkyne v predmetnej
veci preto bolo nevyhnutné považovať za plne procesne úspešné, keďže mali plný úspech čo do základu
uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto ich procesného úspechu, závisela

od znaleckého posudku. Na základe uvedeného, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
priznal žalobkyniam právo na plnú náhradu trov (celého) konania, avšak iba z prisúdenej sumy.

32. Súd v zmysle citovaného ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno

odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.