Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. január 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 11T/86/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323011332
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Dziak

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2323011332.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, samosudcom JUDr. Jurajom Dziakom, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre

zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 17.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. C. D. E. A. F. B. G. H. H. E. A. , A. B., nar. XX.XX.XXXX v I., hlásený trvalý pobyt
všeobecne Galanta, okr. Galanta, Slovenská republika, toho času vo výkone väzby v ÚZVJS Nitra,

sa uznáva za vinného, že

od presne nezisteného času mesiaca júl 2021 až do dňa 03.07.2023, s výnimkou obdobia od mesiaca
máj 2022 do prvej polovice mesiaca júna 2023, v Galante, v byte na adrese J. K. L. XXX/XX, v ktorom
byte v danom relevantnom čase, s výnimkou obdobia od mesiaca máj 2022 do prvej polovice mesiaca
júna 2023, býval spolu so svojou družkou poškodenou M. N., nar. XX.XX.XXXX, maloletým poškodeným
synom A. B., nar. XX.XX.XXXX, a svojou matkou O. B., nar. XX.XX.XXXX, výhradne v súkromí
v nepravidelných intervaloch a keď bol pod vplyvom alkoholu (t. j. v závislosti od toho, či bol pod vplyvom

alkoholu alebo nie),
-svojudružku,uvedenúpoškodenúM.N.,bil,niekedyajdvakrátdotýždňa,atotak,žejuudieralpäsťami
do oblasti tváre, ramien, chrbta a stehna, vyhrážal sa jej zabitím, vulgárne jej nadával, ponižoval ju a
urážal ju, že chodí do Serede šlapať, že je kurva, kár, komunista, že ju nenávidí, tiež ju minimálne raz
počas uvedeného relevantného času škrtil rukami a raz kopol do kolena, čo všetko vo vzťahu k nej
vyvrcholilo dňa 03.07.2023, kedy na adrese vyššie uvedeného bytu J. K. L. XXX/XX, B., pod vplyvom
alkoholu, pýtal obžalovaný od uvedenej svojej družky poškodenej M. N. peniaze na alkohol, pričom ju
uderil otvorenou dlaňou do oblasti tváre, na čo sa jej spustila krv z pery,

- na ich spoločného maloletého poškodeného syna A. B., nar. XX.XX.XXXX, oplzlo a vulgárne kričal,
vyhrážal sa mu zabitím a nadával, že je tlstý, že je buzerant, kokot, komunista, že ho nenávidí, tiež ho
udieral otvorenou dlaňou a minimálne raz mu počas relevantného obdobia pevným stiskom spôsobil
hematómy na ľavom ramene a predlaktí,
čím obžalovaný svojím konaním u oboch uvedených poškodených znižoval ich dôstojnosť, ponižoval
ich a vyvolával u nich psychickú nepohodu, strach o zdravie a život, nervozitu a neistotu, ohrozoval ich
tak fyzicky ako i psychicky, spôsoboval drobné zranenia v podobe hematómov na rôznych častiach tela,

a u uvedenej poškodenej M. N. aj krvácanie z pery,

teda

blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán
rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a
iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť,

čím spáchalzločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, účinného
od 06.08.2024 s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

Za to sa

odsudzuje:

Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, všetko Trestného
zákona účinného od 06.08.2024, na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 sa na výkon uloženého trestu

zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona v spojení s § 74 ods. 1 Trestného zákona a s poukazom
na § 2 ods. 3 Trestného zákona, všetko Trestného zákona účinného od 06.08.2024, mu súd ukladá
ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta podala dňa 27.11.2023 podľa § 234 ods. 1 Trestného
poriadku, pod č. k. 3 Pv 280/23/2202-46 zo dňa 27.11.2023, obžalobu na obžalovaného pre zločin
týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. a), písm. b) Trestného zákona, na skutkovom a právnom základe bližšie

tam špecifikovanom. Skutok je v obžalobe popísaný nasledovne – obžalovaný od presne nezisteného
času mesiaca júl 2021 do 12:15 hod. dňa 03.07.2023 v B., J. K. L. XXX/XX, v byte, v ktorom býva
spolu s družkou poškodenou M. N., nar. XX.XX.XXXX, maloletým synom A. B., nar. XX.XX.XXXX a jeho
matkou O. B., nar. XX.XX.XXXX, výhradne v súkromí, najčastejšie pod vplyvom alkoholu, družku M.
N. a ich spoločného maloletého syna A. B. bil, vyhrážal sa im zabitím, družku minimálne dvakrát do

týždňa v nepravidelných intervaloch päsťami udieral do oblasti tváre, ramien, chrbta a stehna, vulgárne
jej nadával a urážal ju, že chodí do Serede šlapať, opakovane pritom ako ju škrtil rukami hovoril, aby
sa zadusila, a potom keď sa od obvineného aj s maloletým synom v máji roku 2022 odsťahovala,
v takomto konaní pokračoval avšak menej často, následne jej v mesiaci marec 2023 v prenajatom
byte v Galante, Clementisove Sady, nad pizzériou P. O., priložil ku krku nožík na mäso a vyhrážal

sa jej zabitím, na maloletého syna oplzlo a vulgárne kričal a nadával, že nebol na vojne, že priberá,
že ho nenávidí a že je buzerant, štipkal ho, pričom mal. A. B. sa pred príchodom obvineného do
domácnosti a nepredvídateľných udalostí pomočoval, tiež mu pevným stiskom spôsobil hematómy na
ramene a udieraním päsťami hematómy na rukách, dňa 29.06.2023 maloletého R.G. fyzicky napadol
tak, že mu otvorenou dlaňou silno búchal do ramien a do brucha, čím obvinený svojím konaním u

oboch poškodených znižoval ich dôstojnosť, vyvolával u nich strach, nervozitu a neistotu, čo vyvrcholilo
dňa 03.07.2023 v čase od 08:30 hod. do 12:15 hod., kedy na adrese trvalého bydliska, B., J. K. L.
XXX/XX, pod vplyvom alkoholu, pýtal od družky peniaze na alkohol, pričom ju v spálni na posteli škrtil
rukou, následne ju začal dusiť malým vankúšom a hovoril jej, že ju zabije, kričal na ňu a uderil ju
otvorenou dlaňou po tvári, načo sa jej spustila krv z pery, päsťami ju v kúpeľni udieral do oblasti chrbta

a ramena a potom ako sa otočila a išla do kuchyne, ju päsťou uderil do nosa, čím poškodenej M. N.,
nar. XX.XX.XXXX a maloletému synovi A., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom B., J. K. L. XXX/XX,
spôsobil drobné zranenia a to hematómy na rôznych častiach tela, krvácanie z pery, ohrozoval ich tak
fyzicky ako i psychicky, vyvolával u nich strach o život a zdravie, nervozitu a neistotu, ponižoval ich,
vyvíjal psychickú nepohodu, pričom psychické utrpenie u maloletého A. sa prejavovalo i v úteku z domu

pred agresiou otca.

Nakoľko súd nevidel priestor pre iný procesný postup, prejednal vec a aj o nej rozhodol, po vykonanom
dokazovaní, na hlavnom pojednávaní, a to prvotne dňa 14.06.2024 odsudzujúcim rozsudkom (ďalej
len ,,prvý rozsudok OS GA“). Na odvolanie procesných strán Krajský súd v Trnave ako súd odvolací

prvý rozsudok OS GA svojím uznesením zo dňa 15.10.2024 zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súduprvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol (ďalej len ,,uznesenie KS TT“).
Odvolací súd v uznesení KS TT, okrem iného, uviedol, že
- súd prvého stupňa pochybil, ak vykonal výsluch obžalovaného na hlavnom pojednávaní za prítomnosti

poškodenej,ktoránáslednevypovedalapredsúdomakosvedok,čosícenečinídanúvýpoveďsvedkyne-
poškodenej pred súdom na účely dokazovania procesne nepoužiteľnú, no vzhľadom na skutočnosť,
že svedkyňa-poškodená vypovedala na hlavnom pojednávaní značne rozdielne ako v prípravnom
konaní, mal súd prvého stupňa pri hodnotení toho dôkazu osobitne venovať pozornosť aj zohľadneniu
skutočnosti, že svedkyňa-poškodená vypovedala po tom, čo bola prítomná pri výpovedi obžalovaného;

práve jej výpoveďou z hlavného pojednávania súd prvého stupňa odôvodnil vzbudenie pochybnosti o
spáchaní skutku použitím zbrane;
- úlohou okresného súdu po vrátení veci na ďalšie konanie je opätovné vyhodnotenie výpovede
svedkyne-poškodenej, avšak so zohľadnením skutočnosti, že vypovedala po tom, ako bola osobne
prítomná pri výpovedi obžalovaného na hlavnom pojednávaní; osobitne sa musí súd prvého
stupňa venovať tomu, či mala poškodená dôvod prispôsobovať svoju výpoveď vypočutej výpovedi

obžalovaného, v akom rozsahu a o ktorých skutočnostiach.
Za účelom opätovného prejednania veci v potrebnom rozsahu v zmysle záverov uznesenia KS TT
nariadil súd prvého stupňa termín hlavného pojednávania na deň 17.01.2025, na ktorom, po doplnení
dokazovania a vypočutí si prítomných procesných strán, vyhlásil tento odsudzujúci rozsudok.

Pred súdom vykonané dokazovanie (tak pred, ako i po uznesení KS TT). Obžalovaný vinu pred súdom
poprel. V rámci svojho výsluchu pred súdom uviedol, že (zostručnené) nebolo to tak ako je v obžalobe,
žiadny nôž ani dlhodobo. Má jedného 13-ročného syna a nebude ho stále biť, obliekať, umývať, brať na
autobus. To je výmysel, že by ho týral. S poškodenými má dobrý vzťah, bolo tak i pred obmedzením jeho
osobnej slobody v tejto veci. Alkohol požíval príležitostne (po práci alebo cez víkend s kamarátmi). Syna

fyzicky nenapadol, len mu dal po zadku, aby šiel z postele. Ani jeho ani poškodenú fyzicky nenapadol,
akurát do nej hodil vankúš. Bývali na Clementisových Sadoch, poškodená sa od neho odsťahovala,
nevie prečo. Nevyhrážal sa poškodenej ani synovi. Nadávky používal, no ako každý. Niekedy si pokričia
na seba, ako normálna rodina. Po postupe podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku (v prípravnom konaní
sa obžalovaný k trestnej činnosti plne doznal) uviedol, že vtedy bol v inom psychickom rozpoložení, mal

strach a nevedel, čo vypovedá. K vykonaným dôkazom sa vyjadril, že nie všetko je pravda, pričom napr.
o syna sa staral, určite nepil každý deň (nemal na to peniaze).

Z dôvodu statusu poškodenej M. N. ako obzvlášť zraniteľnej obete [§ 2 ods. 1 písm. c) bod 4 zákona č.
274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v príslušnom znení;

ďalej len ,,zákon o obetiach“], súd prehral v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní videozáznam
z jej výsluchu z prípravného konania. Uviedla vtedy, že (zostručnené) obžalovaný v období dva a pol
roka len pil alkohol, ochorel, stratil prácu a všade, kde ho zobrali, nevydržal, pretože nafúkal. Keď si
vypil, bol diabol, agresívny (keď nepije, je normálny, starostlivý, v pohode; je to človek, do ktorého sa
zamilovala), neustále ich komandoval, ponižoval ich, vulgárne im nadával, hovoril, že ich zabije, nenávidí

ich, že sú obyčajné kurvy. Bil ju päsťou (plecia, stehno, chrbtica, tvár), tiež jej dával facky, kopol ju do
lýtka; niekedy týždeň v kuse ju bil (resp. 2krát v týždni určite), niekedy zase tri týždne nič. Mala z toho
opuchy a modriny. Bojí sa ho, keď je agresívny, keď je kludný, je v pohode. Odišla od neho spolu so
synom, mal. poškodeným A. B., v 05/2022 do podnájmu. V tom období sa obžalovaný troška zmenil,
venoval sa chlapcovi. Tam sa ale stal incident, že obžalovaný chcel peniaze, zobral malý nôž na mäso

a tupou stranou jej ho priložil na krk. V podnájme so synom bola rok (resp. od 05/2022 do 30.06.2023,
pričom v čase výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 04.07.2023 už tri týždne bývala aj späť u svorky; pozn.
súdu: teda od polovice 06/2023 už bola so synom späť v spoločnej domácnosti s obžalovaným), potom
sa musela presťahovať späť k svokre, pretože to nevládala platiť. Dňa 03.07.2023 veľa pil, ráno ju škrtil
rukami i vankúšom, pýtal od nej peniaze na alkohol. Pokiaľ ide o syna, správal sa k nemu, akoby ho

nenávidel (predtým ho miloval nadovšetko), nebil ho, kričal na neho, nadával mu (,,ty buzerant“), ale
potom mu aj ublížil, chytil ho a mal z toho modrinu. Syn sa pomočoval, pretože mal strach, čo sa stane,
keď príde obžalovaný domov, a to bola definitívna bodka, preto odišla od neho. Celé to trvalo roky 2021
a 2022. Ponúkala mu, že s ním pôjde k psychológovi ohľadne protialkoholického liečenia, no on nechcel.
Pre úplnosť súd dodáva, že sa nestotožnil s námietkou obhajoby, že poškodená nebola pred svojím

výsluchom v prípravnom konaní riadne poučená ako svedok, nakoľko podľa názoru súdu opak
vyplýva z na kameru zachytenej výpovede poškodenej (tam potvrdila, že poučená bola a poučeniam
porozumela) v spojení s č. l. 74 a nasl. (kedy podpísala zápisnicu o svojom výsluchu zo dňa 04.07.2023
s príslušnými poučeniami).Z dôvodu, že (i) pred súdom poškodená uviedla na adresu svojej výpovede z prípravného konania,
že bola nahnevaná a žiarlivá, s tým nožíkom si len natieral chleba, netýral syna, majú sa radi, ľutuje

to celé, že tak v prípravnom konaní vypovedala, a (ii) taký návrh mala aj obhajoba (kedy vzhľadom
na poškodenou prejavené negovanie jej skoršej výpovede z prípravného konania bolo podľa názoru
súdu potrebné poškodenú M. N. aj vyslúchnuť pred súdom), súd poškodenú M. N. aj vyslúchol
v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní. Pri svojom výsluchu pred súdom, kedy svoju výpoveď
z prípravného konania relativizovala, uviedla, že (zostručnené) obžalovaný veľa pil, ju síce bil (no nie

päsťami – to si vymyslela zo žiarlivosti, ale otvorenou dlaňou, mala modriny, bránila sa rukami/nohami;
dňa 03.07.2023 ju zbil, svokra zavolala políciu), ale nie tak často, ako sa píše v obžalobe a ani tak dlho;
len cca trištvrte roka. Aj jej nadával (vulgárne, urážal ju a ponižoval, že je kurva, že chodí sľapať do
Serede), vždy to malo súvis s tým, že bol pod vplyvom alkoholu. Pred súdom popísala aj fyzické ataky
obžalovaného voči jeho matke (chytil jej silno ruku, niekedy ju sotil). Poškodená sa snažila jeho problém
s alkoholom riešiť (ponúkala mu aj liečenie), no on to odmietal. Zabitím sa im nevyhrážal, ani ju nedusil

vankúšom, len ho po nej raz hodil. Keď sa odsťahovali v 05/2022, tak u nej v prenajatom byte nič také
nerobil, nič zlého. Ich syn sa nepomočoval z dôvodu obáv z obžalovaného, bolo to, lebo pred spaním
veľa pil, čo neskôr upravili. O fyzických atakoch obžalovaného na ich spoločného syna ona nič nevie.
Strach z obžalovaného nemala a nemá. K nožíku uviedla, že v 03/23 v tom prenajatom byte jej nepriložil
ku krku nožík na mäso a nevyhrážal sa jej zabitím, pravda je, že to bol príborový nožík, keď si natieral

chleba, ku krku jej ho nedal.
Po postupe podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku uviedla, že ak teraz v porovnaní so svojou
výpoveďou z prípravného konania vypovedá inak, všetko vtedy hovorila len preto, aby obžalovanému
pred vyšetrovateľkou pohoršila. Ak vtedy uvádzala, že za triezva bol normálny a keď mal vypité bol
diabol, hnusný chlap, tak to je pravda, to platí. Ich syn sa však nepomočoval pre správanie obžalovaného

(pred spaním totiž veľa pil, to bol dôvod). Obžalovaný ho nebil, nenadával mu do buzerantov, ani nič
také. Len mu hovoril, nech toľko neje, lebo je pribratý. Všetko, čo takto porozprávala na obžalovaného
vyšetrovateľke a je rozdielne od toho, čo vypovedala pred súdom, bolo podľa jej vyjadrenia z dôvodu
hnevu, ktorý vtedy cítila voči obžalovanému.

Z výsluchu súdom ustanovenej opatrovníčky maloletého poškodeného vyplynulo, že (zostručnené) bola
ustanovená ako opatrovníčka mal. poškodenému. Účastníkov konania nepozná. S predmetom veci
sa oboznámila až pri nahliadnutí do spisu v prípravnom konaní. Vzhľadom na výsledky znaleckého
skúmania skonštatovala, že mal. poškodený nemá dôvod fabulovať, je vyspelý v tom zmysle, že vie dať
najavo emócie a nie je dôvod uvažovať o klamlivých vyjadreniach z jeho strany. Znalecky bolo skúmané,

čimaldôvodsivymýšľaťohľadnetraumy,noničtaképreukázanénebolo,lentoľko,žeskutočnepociťoval
príkorie, kedy až utekal z domu. Voči matke, ktorú považuje za primárneho rodiča, mal vo vzťahu
k obžalovanému ochranársky prístup, chcel ju ochraňovať pred obžalovaným. Obžalovanému maloletý
ubližovať nechce, z ním prejavených emócií možno usudzovať o psychickom a fyzickom príkorí. Pokiaľ
ide o náhradu škody v prípravnom konaní nebolo vyčíslené bolestné, ani iným odborným spôsobom

konštatovaná škoda či ujma na strane mal. poškodeného, preto nárok na náhradu škody uplatnený
nebol.

Z dôvodu statusu mal. poškodeného A. B. (syna poškodenej M. N. a obžalovaného), ako obzvlášť
zraniteľnej obete [§ 2 ods. 1 písm. a), písm. c) bod 4 zákona o obetiach], súd prehral v rámci dokazovania

na hlavnom pojednávaní videozáznam z jeho výsluchu z prípravného konania zo dňa 04.07.2023.
Uviedol vtedy, že (zostručnené) keď obžalovaný príde opitý z krčmy domov, začne niekoho z rodiny biť.
Obžalovaný chodí domov opitý asi tri roky. Niekedy to bolo denne a niekedy nebol opitý dva týždne.
Nadával aj jemu aj jeho matke (jej ,,ty kár, komunistka“; jemu ,,ty kokot, komunista“). Matku udieral aj
päsťou do úst, chrbta a ramena (na ramene mala modriny, krvácala z pery, ako jej dal bombu). Jeho

bil otvorenou dlaňou (mal z toho modriny na ľavom ramene). Pred dvoma rokmi ich bil tak, že museli
utiecť z domu. Nadáva aj babke. Vyhrážal sa im viac krát, že ich zabije. S obžalovaným ako otcom má
mal. poškodený niekedy dobrý vzťah (keď je normálny), niekedy zlý (keď je opitý). Obžalovaný sa mu
nevenuje, nemajú spoločné aktivity, s poškodenou M. N. má obžalovaný zlý vzťah.
Pre úplnosť súd dodáva, že sa nestotožnil s námietkou obhajoby, že mal. poškodený nebol pred svojím

výsluchom v prípravnom konaní riadne poučený ako svedok, nakoľko podľa názoru súdu opak vyplýva
znakameruzachytenejvýpovedemal.poškodenéhovspojenísč.l.113anasl.(kedypodpísalzápisnicu
o svojom výsluchu zo dňa 04.07.2023 s príslušnými poučeniami).Z dôvodu statusu svedkyne O. B. (matky obžalovaného, ale najmä/primárne babky mal. poškodeného
A. B.), ako rodinného príslušníka obzvlášť zraniteľnej obete [§ 2 ods. 1 písm. a), písm. c) bod 4, písm.
n) zákona o obetiach], súd prehral v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní videozáznam z jej

výsluchu z prípravného konania zo dňa 04.07.2023. Uviedla vtedy, že (zostručnené) keď obžalovaný
začal chodiť do krčmy, všetko išlo dolu vodou. Keď prišiel domov, vyhrážal sa, provokoval. Poškodenú
M. N. aj udrel, bil ju rukou, škrtil ju, nadával jej škaredo (aj ona jemu). Nadával aj jej. Mal. poškodeného
týral, štípal ho a naháňal ho okolo činžiaku, no nebil ho.
Pre úplnosť súd dodáva, že sa nestotožnil s námietkou obhajoby, že svedkyňa nebola pred svojím

výsluchom v prípravnom konaní riadne poučená ako svedok, nakoľko podľa názoru súdu opak vyplýva
z na kameru zachytenej výpovede svedkyne v spojení s č. l. 121 a nasl. (kedy podpísala zápisnicu
o svojom výsluchu zo dňa 04.07.2023 s príslušnými poučeniami).

Súd vyslúchol znalca MUDr. Maroša Uhrína (odvetvie psychiatria) ohľadne ním podaného znaleckého
posudku

- č. 76/2023 (č. l. 137 a nasl.), ktorý znalec pred súdom uviedol, že (zostručnené) sa plne pridržiava
predmetného posudku vrátane jeho záverov, ku ktorým záverom dospel po osobnom vypočutí
obžalovaného dňa 16.08.2023, po analýze doručeného vyšetrovacieho spisu a relevantnej zdravotnej
dokumentácie. Pokiaľ ide o závery, obžalovaný trpí syndrómom závislosti od alkoholu, pri pokračovaní
v konzume alkoholu je jeho pobyt na slobode nebezpečný z hľadiska psychiatrického, odporúča

preto obžalovanému uložiť ústavné protialkoholické ochranné liečenie. Znalec nezistil skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali znalecké vyšetrenie duševného stavu obžalovaného. Odpoveď na otázku 1
v znaleckom posudku znamená, že syndróm závislosti je u obžalovaného úplne rozvinutý, t. j. prítomný,
a okrem psychickej závislosti je prítomná i fyzická, ktorá sa prejavila počas výkonu väzby odvykacou
symptomatikou, pre ktorú bol obžalovaný hospitalizovaný v ÚZVJS Trenčín. Najpodstatnejšie pre záver

o nebezpečnosti pobytu obžalovaného na slobode bol obsah spisovej dokumentácie a v nej opakované
tvrdenie, že obžalovaný bol agresívny pod vplyvom alkoholu. Aj keď je obžalovaný toho času vo väzbe
nastavený na abstinenciu, naďalej (t. j. aj v čase svojho výsluchu pred súdom) znalec zotrval na závere,
že realizácia ochranného liečenia protialkoholického ústavnou formou je u obžalovaného potrebná.
Dôvod je ten, že obžalovaný síce aktuálne abstinuje (pozn. súdu: nakoľko je väzobne stíhaný), čo

je základom liečby a ten je položený, avšak je potrebné sa aj dozvedieť o alkoholizme ako takom,
edukovať obžalovaného, realizovať u neho zážitkovú, režimovú a komunitnú terapiu, prípravu na
prepustenie, a následne realizáciu prepustenia, čo podľa vyjadrenia znalca trvá cca 3 mesiace (liečba
je nastavená na 12 týždňov). Znalec ešte počas svojho výsluchu pre súdom uviedol, že realizoval
u obžalovaného znalecké vyšetrenie (s. 27 predmetného znaleckého posudku - symptomatológia

s názvom psychopatológia, ktorú počas vyšetrenia objektivizoval), pričom počas vyšetrenia na znalca
obžalovaný agresívny nebol.
- č. 88/2023 (č. l. 241 a nasl.), ktorý pred súdom uviedol, že (zostručnené) sa plne pridržiava
predmetného posudku vrátane jeho záverov. Pri znaleckom skúmaní znalec vychádzal z vyšetrenia
poškodenej M. N. zo dňa 27.09.2023 a doručeného spisového materiálu. U poškodenej znalec

neobjektivizoval prítomnosť duševnej poruchy, pričom dospel k záverom, že nedošlo u poškodenej
k ujme na psychickom zdraví, neidentifikoval u nej posttraumatickú stresovú poruchu, adaptačnú
poruchu či iné. Nedohľadal u poškodenej duševnú poruchu, nepotrebovala psychiatrické/psychologické
vedenie (psychoterapiu). Podľa vyjadrenia znalca pred súdom je pravda, že u nej zistil rozpor v tom,
čo tvrdila o správaní obžalovaného skôr v spisovom materiáli, a tým, čo tvrdila počas vyšetrenia

u znalca, pričom mala tendenciu bagatelizovať v trestnom oznámení ňou uvádzané skutočnosti.
Psychopatologický motív na toto jej konanie znalec u nej nezistil, zvyšné je podľa názoru znalca otázka
na psychológa.

SúdvyslúcholajznalkyňuO.Q.D.(odvetvieklinickápsychológiadetí/dospelých)ohľadneňoupodaného

znaleckého posudku č. 76/2023 (č. l. 171 a nasl.), ktorá pred súdom uviedla (zostručnené), že sa plne
pridržiava predmetného znaleckého posudku, pričom ku záverom v ňom uvedeným dospela z informácií
zo spisu a z vyšetrenia maloletého poškodeného A. B. (realizovaného dňa 02.10.2023) a ktoré aj pred
súdom detailne odprezentovala (s. 19 až 22 posudku, č. l. 189 až 192 spisu) – podľa predmetných
záverov posudku (zostručnené)

- maloletý poškodený A. B. má veku primerane osvojené a zvnútornené mravné a morálne hodnoty/
pravidlá s ochotou ich rešpektovať/dodržiavať;
- psychopatológiu v zmysle duševného ochorenia, ani zvýšený neuroticizmus či disharmonický vývin
osobnosti znalkyňa nezistila;- znalkyňa na psychickom zdraví maloletého poškodeného A. B. nezistila žiadne negatívne stopy či
zvýšenú neurotizáciiu jeho osobnosti, ktoré by mohli byť zapríčinené protiprávnym konaním jeho otca
(teda obžalovaného) resp. správaním sa otca v rodine;

- má dostatočne rozvinuté a zachované percepčné a kognitívne funkcie, ktoré mu umožňujú
správne vnímať vzniknuté javy a vonkajšie podnety; znalkyňa nezistila patológiu v oblasti vnímania/
zapamätávania, v jeho myslení nie sú prítomné fabulácie/konfabulácie/patologické obsahy – znalkyňa
teda skonštatovala prítomnosť pozitívnych znakov všeobecnej vierohodnosti;
- po vykonanej analýze výpovede maloletého poškodeného A. B. pred vyšetrovateľom a pred znalcom

(v rámci vyšetrenia) znalkyňa skonštatovala prítomnosť pozitívnych znakov špecifickej vierohodnosti;
- znalkyňa nezistila žiadne motivačné činitele, ktoré by maloletého poškodeného A. B. viedli nepravdivej
výpovedi/skresľovaniu/zveličovaniu;
- v aktuálnom správaní/prežívaní maloletého poškodeného A. B. znalkyňa nezistila žiadne negatívne
stopy (žiadne zmeny na jeho psychickom zdraví), ktoré by súviseli so správaním sa otca v minulosti;
znalkyňa nezistila neurotizáciu jeho osobnosti, posttraumatické reakcie.

Pred súdom znalkyňa ešte uviedla, že (zostručnené) pokiaľ uviedla, že postoje maloletého poškodeného
A. B. sú kritické, opozičné, otca vníma ako dominantného, vzdialeného od rodiny, dospela k tomu po
realizáciiprojektívnychpsychodiagnostickýchtechníkumaloletého,ktorýotcavnímaakodominantného,
pričom matka je tá, čo sa prispôsobuje. Ako chlapec preberá vzorce správania otca najskôr pasívne,
v úvode puberty začína byť kritický, pričom keď sa objavila agresivita, začal to pociťovať ako vlastný

diskomfort, a tam sa začali formovať kritické opozičné postoje voči otcovi. Matka a babka sú pre
neho centrom istoty a bezpečia a lásky, a to i v pubertálnom období, čo je skôr atypické, z čoho
znalkyňa usudzuje, že otec síce prítomný bol, no nepodieľal sa na výchove a citovej väzbe, a keď
sa objavilo správanie otca, ktoré maloletý poškodený A. B. pociťoval ako diskomfort, primkol sa
viacej k matke a babke a k otcovi bol viacej kritický. Pokaľ maloletý poškodený A. B. pri vyšetrení

už bagatelizoval správanie otca a vinil zaň priateľku otca z krčmy, tak pre špecifickú vierohodnosť
sú najdôveryhodnejšie výpovede tesne po skutku, kedy vzhľadom na jeho vek u neho stále fungujú
tendencievytesňovaťnepríjemnézážitky,idetedaoprocesvytesňovania,pričomtiežtrebapodľanázoru
znalkyne brať do úvahy, že správanie otca trvalo cca 2 roky, riešili to doma a z toho, čo bolo doma
povedané, si maloletý poškodený A. B. osvojil vinu priateľky z krčmy, nakoľko to očisťuje jeho otca

v jeho očiach, kedy sa mu tak ľahšie žije. Závislosť na matke znalkyňa konštatovala, nakoľko táto
skutočnosť sa opakovane objavovala počas vyšetrenia maloletého poškodeného A. B. vo výsledkoch
psychodiagnostických techník. Znalkyňa pred súdom ešte dodala, že ako na hlavnom pojednávaní
počula znalecký posudok MUDr. Uhrína, všetko do seba zapadá, kedy z dôvodu alkoholu, psychickej,
fyzickej závislosti sa otec (teda obžalovaný) nepodieľal emočne na výchove maloletého poškodeného

A. B., a preto sa u neho prehĺbila závislosť na matke. Závislosť na matke určite nemala vplyv na
výpoveď maloletého poškodeného A. B. V rámci diagnostiky sa ho znalkyňa nedopytovala na matku,
otca, ale vychádzala z výsledkov viacerých štandardizovaných projektívnych techník. Pubertálny stav
maloletéhopoškodenéhoA.B.avzťahsotcomnemalivplyvnajehovýpoveď,resp.znalkyňauskutočnila
porovnávaciu analýzu, kedy maloletý poškodený A. B. vypovedal rovnako, z čoho možno podľa názoru

znalkyne usudzovať, že ním vypovedané skutočne prežil. Síce uvádzal neskôr menej detailov, nakoľko
saajhanbilzato,čosadialo,bolomutonepríjemné,novzákladezostalojadrovýpovederovnaké.Určite
podľa názoru znalkyne maloletý poškodený A. B. nevypovedal preto, aby sa otcovi (teda obžalovanému)
mstil, nie je to súčasť jeho základnej osobnostnej výbavy - je to jemný, citlivý chlapec, aj z čoho znalkyňa
usudzuje absenciu otca (teda obžalovaného) pri výchove.

Súd vyslúchol tiež znalkyňu Mgr. Jolanu Múdru (odvetvie klinická psychológia dospelých) ohľadne ňou
podaného znaleckého posudku č. 30/2023 (č. l. 200 a nasl.), ktorá pred súdom uviedla (zostručnené),
že sa plne pridržiava predmetného znaleckého posudku, ktoré aj pred súdom detailne odprezentovala
(s. 32 až 34 posudku, č. l. 231 až 233 spisu) – podľa predmetných záverov posudku (zostručnené)

- všeobecná vierohodnosť poškodenej M. N. je vzhľadom na jej osobnostnú štruktúru mierne znížená;
špecifická vierohodnosť výpovede je vzhľadom na prítomné ambivalencie v jej výpovediach znížená;
- osobnosť je u nej (okrem iného) sugestibilná/ľahko ovplyvniteľná, nerozhodná;
- schopnosť vnímať/zapamätať si/reprodukovať javy/podnety je u nej znížená vzhľadom na jej
osobnostnú štruktúru; situácie vníma/prežíva/reprodukuje emotívnejšie/intenzívnejšie, než v skutočnosti

boli (nevedomky ich emočne skresľuje); boli u nej zistené aj vedomé fabulačné tendencie (nakoľko
chcela dosiahnuť, aby partnerovi bola súdom nariadená liečba);- sklon k vypĺňaniu medzier v pamäti neskutočnými prvkami, teda ku konfabuláciam, sa u nej nepotvrdil;
sklon k fabuláciám (vedomá prezentácia neskutočných/vymyslených dejov) sa u nej potvrdil; je ľahko
ovplyvniteľná inými ľuďmi, jej konanie je ovplyvnené aj jej aktuálnymi emóciami;

- znalkyňa u nej nezistila zmeny na psychickom stave, ktoré by mohli súvisieť s vyšetrovaným skutkom;
nezistili sa u nej zmeny na jej psychickom zdraví.
Pred súdom znalkyňa ešte uviedla, že (zostručnené) pokiaľ ide o špecifickú vierohodnosť poškodenej
M. N., tá je znížená, nakoľko sa objavili ambivalencie ohľadne dĺžky trvania agresívneho správania
partnera (uvádzala od 08/2022, neskôr, že 2 a pol roka, a pri znaleckom vyšetrení, že od 03/2023), tiež

ohľadne fyzických útokov (najskôr, že od 08/2022, pri znaleckom vyšetrení, že prvá facka až 03/2023),
tiež ohľadne vyhrážok smrťou s nožíkom v ruke (najskôr uvádzala, že jej ho dal pod krk a vyhrážal sa,
neskôr uviedla, že sa s ním priblížil a ona hovorila nech ju zabije, a pri znaleckom vyšetrení uviedla, že si
to vymyslela, on si len natieral chleba), tiež ohľadne dôvodu odsťahovania sa od svokry (bol agresívny,
potom uvádzala, že agresívny bol až od 03/2023, neskôr uvádzala, že odišla preto, aby sa nepozerala,
ako pije, a syn sa pomočoval, pričom spontánne pri znaleckom vyšetrení uviedla, že trestné oznámenie

podávala a prvýkrát pred políciou tak vypovedala z dôvodu, že bola nahnevaná na partnera a veci
zveličila). Dopad na psychické zdravie sa nezistil, len mierne prejavy úzkostného ladenia. Znalkyňa
podľa vlastného vyjadrenia vychádzala z výpovedí nachádzajúcich sa v spise a výsledkov použitých
metodík, teda anamnestického rozboru, inteligenčného testu, pamäťového testu, troch projektívnych
techník na vyšetrenie osobnosti a zistenie dopadov na psychiku. Poškodená si dokáže udalosti

zapamätať/zreprodukovať s miernymi nepresnosťami (nejde však o závažné nepresnosti). Pokiaľ ide
o intelektové/pamäťové schopnosti, tie nemajú vplyv na zistené väčšie nezrovnalosti, tie vychádzajú
z osobnostnej štruktúry poškodenej (koná pod vplyvom emócií, emotívnejšie udalosti prežíva, a tak ich
aj interpretuje). Po opadnutí emócií preto vypovedala inak, resp. objavili sa nezrovnalosti. Vzhľadom na
skutočnosť, že poškodená reaguje emocionálne, kedy racionálna kontrola nefunguje, za vierohodnejšiu

by znalkyňa považovala jej neskoršiu výpoveď, keď už u nej opadli emócie (pokiaľ ide o osobnostnú
štruktúru, tak odstup času určite mal vplyv na neskoršiu výpoveď). Niektoré udalosti sa určite stali, no
popisovala ich najskôr nadnesene a zveličene, a keď bol obžalovaný vzatý do väzby, uvedomila si, že to
nebolo treba až tak riešiť, že chcela len, aby on podstúpil liečbu. Znalkyňa u poškodenej skonštatovala
sklon k emočnému skresľovaniu (nejde o vedomú snahu), jej emočné prežívanie je silnejšie, nevie to

ovplyvniť, jej osobnostná výbava je taká (ak príde emočne vypätá situácia, rácio ustupuje, koná pod
vplyvom emócií; ak niekto voči nej koná, prežíva to vypätejšie). Pokiaľ ide o podklady k znaleckému
skúmaniu, znalkyňa uviedla, že v spise bola aj lekárska správa, ale nebolo tam nič závažné. Poškodená
znalkyni uviedla, že psychológa alebo psychiatra nenavštevuje (s. 28 posudku). Pokiaľ ide o zníženú
špecifickú vierohodnosť, znalkyňa použila pojem ,,znížená“, nakoľko sa objavili výraznejšie rozdiely (ak

by boli rozdiely len mierne, použije termín ,,mierne znížená“). Zníženú špecifickú vierohodnosť vníma
znalkyňa aj vo vzťahu k časovému hľadisku správania sa partnera, aj vo vzťahu k intenzite útokov.
V čase, keď je poškodená pod vplyvom emócií, je oslabená jej schopnosť uvedomiť si, aký dopad to
celé môže mať na jej maloletého syna. Časom, keď emócie opadnú, si to poškodená uvedomí. Sklon
bagatelizovať prípadne zveličovať je u poškodenej prítomný vzhľadom na jej osobnostnú štruktúru, nedá

sa vylúčiť, že sa to prejaví v bagatelizovaní alebo v zveličovaní.

Súd oboznámil v rámci dokazovania nasledovné listiny:
- na č. l. 66 zápis o dychovej skúške; plynie z neho, že obžalovanému bola dňa 03.07.2023 v čase 15:56
hod. nameraná hodnota 0,81 mg/l;

- na č. l. 266 až 270 potvrdenie o vykázaní z obydlia s prílohami; z daných listín plynie, že obžalovaný
bol dňa 04.07.2023 podľa § 27a ods. 1 zákona o PZ (z. NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore
v príslušnom znení) vykázaný zo spoločného obydlia (J. K. XXX/XX, B.; t. j. z obydlia, ktoré užívala v tom
čase jeho matka, svedkyňa O. B., a v tom čase aktuálne, tiež poškodená M. N. a maloletý poškodený
A. B.) na dobu 14 dní v prospech ohrozenej osoby, poškodenej M. N.;

- na č. l. 271 až 272 a tiež na č. l. 274 až 275 hodnotenie obžalovaného z ÚZVJS Leopoldov
za obdobie výkonu väzby (z 07/2023 a 08/2023); z daného hodnotenia plynie, že po dodaní do
výkonu väzby bol obžalovaný agresívny, čo muselo byť doriešené až zásahom príslušníkov ZVJS za
použitia donucovacích prostriedkov, pričom pre zlý psychický stav bol následne 11 dní hospitalizovaný
v nemocničnom zariadení ZVJS Trenčín; inak jeho neskoršie správanie v rámci výkonu väzby je

hodnotené neutrálne (správanie je spravidla na požadovanej úrovni, konflikty nevyvoláva, poriadok
udržiava atď.);
- na č. l. 277 správa o povesti obžalovaného z mesta Galanta; plynú z nej len strohé osobné informácie,
bez bližšej využiteľnosti pre toto rozhodnutie súdu;- na č. l. 278 starší odpis registra trestov obžalovaného z 10/2023; obžalovaný bol jeden krát dosiaľ
súdne trestaný, a to v roku 1993 za podvod, uložený mu bol podmienečný trest odňatia slobody; toho
času je odsúdenie zahladené;

- na č. l. 279 výpis z priestupkovej evidencie za obdobie 04/2021 do 10/2023; dva záznamy, v roku
2021 za priestupok proti majetku a dňa 29.06.2023 proti občianskemu spolunažívaniu (tento záznam
bol neskôr zrušený na základe protestu prokurátora, viď nižšie);
- na č. l. 280 až 284 záznamy polície ohľadne šetrenej udalosti z 29.06.2023; svedkyňa O. B. ako
oznamovateľ hlásila na políciu, že obžalovaný bije mal. poškodeného A. B. a nedáva mu jesť; hliadka

polície týkanie chlapca nepotvrdila, vec riešila blokovo na mieste;
- na č. l. 306 rozhodnutie č. ORPZ-GA.OPP3-2023/002017-014 Okresného riaditeľstva PZ v Galante,
odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie PZ Galanta zo dňa 20.11.2023 (právoplatné dňa
22.11.2023); správny orgán vyhovel protestu prokurátora a zrušil ako nezákonnú blokovú pokutu
nezaplatenú na mieste týkajúcu sa vyššie zmieneného priestupkového záznamu obžalovaného zo dňa
29.06.2023, nakoľko skutok vyhodnotený pôvodne ako priestupok má predstavovať časť skutku, pre

ktorý je obžalovaný v tejto veci trestne stíhaný;
- aktuálna lustrácia zo Sociálnej poisťovne ohľadne obžalovaného zo dňa 10.06.2024 ; za posledné roky
bol obžalovaný dvakrát krátkodobo pracovne činný od cca polovice 01/2023 až po začiatok 02/2023 a od
cca druhej polovice 03/2023 po koniec 04/2023;
- aktuálna lustrácia z databázy súdov ohľadne obžalovaného zo dňa 10.06.2024 a zo dňa 15.01.2025;

z danej lustrácie súd nezistil existenciu súdneho konania, ktoré by bránilo rozhodnutiu súdu v tejto
trestnej veci;
-aktuálnalustráciazregistraobyvateľovohľadneobžalovanéhozodňa10.06.2024azodňa15.01.2025;
plynú z nej osobné údaje obžalovaného, vrátane skutočnosti, že jeho dieťaťom je maloletý poškodený
A. B.;

- aktuálny odpis registra trestov obžalovaného zo dňa 10.06.2024 a zo dňa 15.01.2025; bez zmeny oproti
informáciám uvedeným vyššie ohľadne staršieho odpisu registra trestov;
- aktuálna lustrácia z evidencie Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 15.01.2025; obžalovaný je
v tejto trestnej veci väzobne stíhaný, aktuálne umiestnený v ÚZVJS Nitra;
- aktuálny výpis ohľadne obžalovaného z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa

10.06.2024 a zo dňa 15.01.2025; bez zmeny oproti informáciám uvedeným vyššie ohľadne staršieho
výpisu z evidencie priestupkov.

Po takto vykonanom dokazovaní návrhy na vykonanie iných/ďalších dôkazov neboli (ani po uznesení
KS TT). Pre úplnosť súd uvádza, že pred súdom prehrané svedecké výpovede, zachytené v prípravnom

konaní na kameru, boli plne spôsobilými dôkazmi v konaní pred súdom (berúc do úvahy aj status
poškodených/svedkyne v zmysle zákona o obetiach), ku ktorým sa obžalovaný mal možnosť pred
súdom vyjadriť (aj sa vyjadril); v prípravnom konaní navyše uviedol, že sa úkonov trestného konania
v prípravnom konaní zúčastňovať nemieni (č. l. 72 a tam zachytené vyjadrenie obžalovaného po poučení
podľa § 213 Trestného poriadku) – napriek tomu súd (ako je uvedené už vyššie), vyhovel návrhu

obhajoby a osobne v rámci dokazovania pred súdom vyslúchol poškodenú M. N..

K vine. Súd vychádzajúc z vyhodnotenia vyššie uvedeného, pred súdom vykonaného dokazovania,
posudzujúc jednotlivé vykonané dôkazy nielen samostatne, no i v ich vzájomnej súvislosti (zohľadňujúc
tak aj povinnosť uloženú mu skrze uznesenie KS TT), dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal, kedy

bolo potrebné ho súdom upraviť do podoby, ako zaznel pri vyhlasovaní tohto rozsudku, ten má znaky
žalovaného trestného činu v jeho základnej skutkovej podstate [§ 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona],
ktoré znaky (objektívnej stránky trestného činu) svojím protiprávnym konaním naplnil obžalovaný, ktorý
vedel, že takým svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie záujmov chránených Trestným
zákonom spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Pre súd totiž z vyššie uvedeného,

vykonaného dokazovania vyplynulo to, že
- obžalovaný spôsoboval v spoločnej domácnosti, ktorú obýval so svojou družkou, poškodenou M. N.,
ich spoločným synom, poškodeným maloletým A. B., a svojou matkou, svedkyňou O. B., uvedenej
poškodenej a uvedenému mal. poškodenému počas stavu alkoholického opojenia (je závislý na alkohole
podľa znaleckých zistení, a alkohol požíval podľa názoru súdu plynúceho z dokazovania v podstate

nekontrolovane a vždy, keď mal k tomu príležitosť resp. chuť či peňažné prostriedky, bez ohľadu na
to, že následne spôsoboval až neznesiteľné príkorie svojej rodine) fyzické i psychické príkorie tým,
že (i) M. N. udieral päsťami (do tváre, ramien, chrbta a stehna), raz ju kopol do kolena, minimálne
raz ju škrtil (potvrdila to aj svedkyňa B.), dňa 03.07.2023 ju otvorenou dlaňou (fackou) udrel dotváre, (ii) ich spoločného maloletého syna A. B. udieral otvorenou dlaňou a minimálne raz mu počas
relevantného obdobia v zmysle vyššie uvedenej skutkovej vety pevným stiskom spôsobil hematómy na
ľavom ramene a predlaktí, kedy tiež (iii) obom uvedeným poškodeným sa vyhrážal zabitím a vulgárne/

oplzlo im nadával resp. ich ponižoval, tiež im vravel, že ich nenávidí, čím im spôsoboval fyzickú/
psychickú nepohodu, rany/modriny a trápenie, strach či stres, ohrozoval ich psychické zdravie (i keď
poškodenie psychického zdravia sa nakoniec nepotvrdilo); toto jeho správanie sa stalo neznesiteľným
do tej miery, že bola dňa 03.07.2023 privolaná polícia. Tu súd uvádza, že musel skutkovú vetu obžaloby
na účely tohto rozsudku upraviť, nakoľko poškodená M. N. výrazne svoju výpoveď z prípravného

konania (prehratá pred súdom) počas svojho osobného výsluchu pred súdom relativizovala (niektoré
ňou v prípravnom konaní tvrdené skutočnosti poprela a iné z pohľadu súdu bagatelizovala) – skutkovú
vetu ohľadne presného popisu konania obžalovaného voči obom poškodeným súd napokon ustálil
z prieniku výpovedí (i) poškodenej M. N., (ii) maloletého poškodeného A. B. (súd zo záverov znaleckého
skúmania maloletého poškodeného nezistil, že by mal dôvod si vymýšľať, resp. mal sklony k nepravdivej
výpovedi alebo si nevedel udalosti zapamätať a reprodukovať ich) a (iii) svedkyne O. B. (tá v podstate

potvrdila to, čo súd zistil z výpovede maloletého poškodeného, i oboch výpovedí poškodenej, teda
že dochádzalo k slovným i fyzickým atakom obžalovaného voči poškodeným u nich doma), teda
z toho, čo mal bez akýchkoľvek rozumných pochybností za preukázané, pričom musel brať do úvahy
aj znalecky zistené skutočnosti o osobnosti poškodenej (t. j. že nemusí podávať vždy úplne pravdivé
informácie, a to nielen nevedomky, jej výpoveď tiež môže byť vplyvom emócií skreslená, pričom má

sklony nielen zveličovať ale i bagatelizovať, k tomu viď aj nižšie; na jej výpovede, tú prehratú a tú osobne
pred súdom uskutočnenú, potom súd nahliadal cez optiku zvyšných vykonaných dôkazov, najmä pred
súdom prehratých výpovedí maloletého poškodeného a svedkyne O. B.). Súd tak vedel z vykonaného
dokazovania (napriek absencii prípadných lekárskych správ o ujme na fyzickom zdraví poškodených)
ustáliť, že poškodená bola obžalovaným v stave jeho opitosti, čo prebiehalo síce nepravidelne ale

kontinuálne počas relevantného obdobia, bitá nielen fackou, ale i päsťami (vypovedal tak aj maloletý
poškodený, nielen poškodená v prípravnom konaní, tiež svedkyňa uvádzala, že sa bili), tiež bola kopnutá
(ako povedala súdu ona sama) či škrtená (potvrdila to aj svedkyňa B. vo výpovedi v prípravnom konaní,
nielen samotná poškodená v prípravnom konaní, i keď pred súdom to už poškodená poprela), že
maloletý poškodený bol tiež fackovaný (vypovedal tak on sám, fyzické ataky svojím spôsobom voči

nemu popísala aj svedkyňa či poškodená v rámci výsluchu v prípravnom konaní, i keď nehovorila
obitkách,resp.poškodenáosobnepredsúdomfyzickéatakyobžalovanéhonamaloletéhopoškodeného
poprela, čomu však súd neuveril, nakoľko opak jednoznačne plynie zo zvyšných menovaných dôkazov,
ktorým nemal súd dôvod neveriť) a silným stiskom mu obžalovaný tiež spôsobil podliatiny, tiež že obom
poškodeným obžalovaný vulgárne a oplzlo nadával (rôzne nadávky, ako je uvedené v skutkovej vete

tohto rozsudku; v podstate tak vypovedali obaja poškodení v prípravnom konaní, aj poškodená osobne
pred súdom vo vzťahu k jej osobe) a vravel im, že ich nenávidí. Poškodení sa v dôsledku takého
príkoria museli zo spoločnej domácnosti odsťahovať v 05/2022 (už to bolo evidentne neznesiteľné),
po návrate (z finančných dôvodov) v polovici 06/2023 obžalovaný na protiprávne správanie nadviazal
(počas neprítomnosti poškodených v spoločnej domácnosti s obžalovaným medzi 05/2022 a 06/2023,

aj keď ich obžalovaný v nimi prenajatom byte navštevoval, nebolo preukázané, že by v protiprávnom
konanívdanomobdobípokračoval),čovyvrcholilodňa03.07.2023(jehozadržanímanáslednetrestným
stíhaním).
- obžalovaný sa takéhoto správania dopúšťal síce nie pravidelne (nakoľko to záviselo od toho, či
bol práve pod vplyvom alkoholu alebo nie) no od 07/2021, s prestávkou od 05/2022 do polovice

06/2023 (v danom období/prestávke, sa poškodená s maloletým poškodeným odsťahovala zo spoločnej
domácnosti a podľa výpovedí svedkov/poškodených, resp. najmä poškodenej M. N., ktorá ako jediná
v podstate k tejto ,,prestávke“ vypovedala bližšie, vtedy sa obžalovaný nesprával voči nim zle, bolo to
s ním lepšie, aj maloletému poškodenému sa venoval), a to tak často, až to musela poškodená riešiť (i)
najskôr v 05/2022 odchodom zo spoločnej domácnosti a (ii) neskôr (po návrate do spoločnej domácnosti

v polovici 06/2023 pre finančné ťažkosti) riešením veci cestou polície a vypovedaním v rámci trestného
stíhania obžalovaného v 07/2023, ktorý bol v danej veci zadržaný dňa 03.07.2023 (teda po návrate
v 06/2023 bolo možné pre poškodenú vydržať s obžalovaným pre jeho opätovné protiprávne správanie
sa voči nej a maloletému poškodenému len cca necelé 3 týždne). Síce poškodená M. N. osobne pred
súdom vypovedala, že zle sa voči nim obžalovaný správal celkovo cca 3 roka, resp. pred 05/2022 (t. j.

ccaod09/2021),nodanémuúdajusúdneuveril(berúcdoúvahyajznaleckyzistenéjejsklonyzveličovať/
bagatelizovať, k tomu viď aj nižšie), nakoľko v prípravnom konaní (v 07/2023) uvádzala roky 2021 a 2022
ako roky príkoria od obžalovaného resp. cca 2 roky trvajúce príkorie, a mal. poškodený uvádzal pri
svojom výsluchu v 07/2023 v prípravnom konaní, že obžalovaný pil (resp. sa zle správal) 3 roky, pričomz takto zistených časových údajov, kedy podľa znaleckých zistení mal. poškodený nemá vôbec sklony
či dôvod nehovoriť pravdu/cielene vyslovenou nepravdou krivdiť obžalovanému (ako svojmu otcovi)
a u poškodenej M. N. sa znalecky zistili aj tendencie zveličovať/bagatelizovať, súd ustálil (za súčasnej

aplikácie zásad v pochybnostiach v prospech obžalovaného) ako prienik daných výpovedí obdobie
obžalovaným spôsobovaného príkoria poškodeným nie dobu 3 roky (teda od 07/2020), nie dobu od
09/2021 (teda 3 roka pred 05/2022), ale ako dobu od 07/2021 (teda 2 roky od výsluchu poškodenej
v 07/2023) do 05/2022 (odsťahovanie sa poškodených zo spoločnej domácnosti) a od polovice 06/2023
(začiatok,,navrácaniasa“dospoločnejdomácnosti,kedysasťahovaliaužajprespávalispäťvspoločnej

domácnosti s obžalovaným) do 03.07.2023 (kedy bol obžalovaný zadržaný). Podľa názoru súdu, je
zrejmé, že muselo ísť o dlhšiu dobu (pozn. súdu: tu súd nehovorí o kvalifikačnom znaku ,,po dlhší čas“),
než svojím spôsobom bagatelizujúco pred súdom vypovedala poškodená (o dobe 3/4 roka), nakoľko
v prípravnom konaní ona aj maloletý poškodený hovorili o dlhšom období resp. rokoch (3 resp. 2 roky),
kedysúdprihliadol(naprospechobžalovanéhokčíslu2,teda2-omrokom,nakoľkoo3rokochvypovedal
len maloletý poškodený, a doba 2 roky je ,,číslom prieniku“ medzi jeho výpoveďou z prípravného konania

a výpoveďou poškodenej z prípravného konania, obe pred súdom prehraté a pre skutkové závery súdu
plne prijateľné pre súdom uvedený záver).

Súd však nezistil (na rozdiel od obžaloby, a to ani po opätovnom zhodnotení pred súdom vykonaného
dokazovania v zmysle záverov uznesenia KS TT), že by (i) s istotou (resp. že by bolo možné bez

rozumných pochybností súdom ustáliť, že) obžalovaný použil v rámci páchania žalovaného skutku zbraň
(nožík), tiež že by (ii) páchal skutok dlhší čas (ako kvalifikačný moment kvalifikovanej skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu). O zbrani, nožíku, vypovedala len poškodená M. N. v prípravnom konaní
(prehraté pred súdom), avšak počas svojho výsluchu pred súdom toto poprela (resp., ako uviedla aj
znalkyňa Mgr. Jolana Múdra, poškodená použitie nožíka obžalovaným na spáchania skutku poprela

už pri znaleckom vyšetrení ešte vo fáze prípravného konania, teda pred prejednaním veci súdom,
pred výpoveďou obžalovaného pred súdom). Iný svedok o tom (teda o nožíku) nevypovedal, iný dôkaz
k danému nebol súdu prezentovaný. Súd teda v tomto ohľade aplikoval zásadu in dubio pro reo (teda
v pochybnosti v prospech obžalovaného). Poškodená evidentne svoje výpovede postupom času (a
to ešte počas prípravného konania) v prospech obžalovaného menila (sama v podstate súdu uviedla

resp. súd z jej vyjadrení vyrozumel, že chcela len dostať obžalovaného na liečenie, nie do väzenia),
z dôvodu toho jej bola znalecky ,,prisúdená“ znížená vierohodnosť (všeobecná i špecifická). Súd síce nie
je znaleckými závermi viazaný, pokiaľ ide o to, ktorým informáciám podávaným tým ktorým svedkom súd
uverí alebo nie, nakoľko súd vychádza (na rozdiel od znalca v tomto prípade, ktorý oprel svoje zistenia
najmä o jednotlivé v čase prípravného konania meniace sa výpovede poškodenej) aj z posúdenia

všetkých pred súdom vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti (teda nie len jednotlivo), no ani
z takého posúdenia vykonaných dôkazov, teda v ich vzájomnej súvislosti, nevyplynulo pre súd nič
jednoznačne smerujúce k možnosti aplikácie § 208 ods. 3 písm. d) Trestného zákona v spojení s § 138
písm. a) Trestného zákona (teda k aplikácii kvalifikačného momentu páchania skutku so zbraňou). Ako je
už uvedené vyššie, iné pred súdom vykonané dôkazy prítomnosť zbrane pri páchaní žalovaného skutku

nepotvrdili, prítomnosť zbrane plynula len z jednej výpovede poškodenej M. N. zo dňa 04.07.2023 (z
prípravného konania), ktorú ona sama pred súdom (no i skôr, už v prípravnom konaní pri znaleckom
psychologickom skúmaní svojej osoby znalkyňou) poprela. Súd preto v záujme predísť prípadnému
tzv. ,,justičnému omylu“ v otázke použitia zbrane obžalovaným, siahol po aplikácii vyššie uvedenej
zásady (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) a pre pochybnosti o prítomnosti zbrane pri páchaní

skutku daný skutok nekvalifikoval podľa § 208 ods. 3 písm. d) Trestného zákona v spojení s § 138 písm.
a) Trestného zákona; zo znaleckých záverov totiž plynie, že poškodená má tendenciu aj zveličovať, kedy
na jej výpoveď vplývajú aktuálne emócie, po ktorých opadnutí už vypovedá racionálne (a to je podľa
názoru súdu aj prípad ,,nožíka“, o ktorom vypovedala pod vplyvom emócií relatívne krátko po skutku,
po opadnutí emócií už prítomnosť nožíka pri skutku v neskoršej fáze trestného konania, avšak ešte

v prípravnom konaní, relativizovala resp. negovala, v čom zotrvala aj pre súdne konanie). Pokiaľ ide
o kvalifikačný moment páchania žalovaného skutku po dlhší čas [§ 208 ods. 3 písm. d) Trestného zákona
v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona], ani tento kvalifikačný moment (v súzvuku s názorom
obhajoby prezentovaným v konaní) súd po vykonanom dokazovaní v žalovanom skutku nevzhliadol,
a to z nasledovných dôvodov:

- samotný žalovaný trestný čin podľa § 208 Trestného zákona svojou povahou vyžaduje byť páchaný
istý, nie krátky čas, vyžaduje sa naplnenie kritéria periodickosti/trvácnosti/sústavnosti výskytu útokov
páchateľa (zjednodušene povedané, nesmie ísť o ojedinelú záležitosť), pričom aktuálna rozhodovacia
prax súdov Slovenskej republiky ustálila ako obvyklú dobu páchania trestného činu podľa § 208 ods. 1Trestného zákona dobu do dvoch rokov (viď rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17.09.2014 sp.
zn. 23To/92/2014, ktorý prešiel aj testom ústavnosti, k čomu viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 19.07.2017, a v zmysle záverov ktorého doba obvyklá páchania trestného činu podľa

§ 208 ods. 1 Trestného zákona je doba do dvoch rokov);
- znalecky v tomto konaní nebolo zistené poškodenie psychického zdravia u poškodenej M. N. či
maloletého poškodeného A. B., t. j. počas páchania skutku obžalovaným ten nebol takej súhrnnej
intenzity, aby spôsobil poškodenie psychického zdravia;
-súdskutkovoustálildobupáchaniaskutkuobžalovanýmcca1rok(od07/2021do05/2022aodpolovice

06/2023 do 03.07.2023).
Samozrejme, rozhodovacou praxou ustálená obvyklá doba páchania tohto trestného činu nemá byť
automaticky bez ďalšieho aplikovaná na každý jeden súdom posudzovaný prípad, vždy je potrebné
právne posúdiť konanie páchateľa prísne individuálne, podľa súdom zistených individuálnych okolností
každého prípadu. Tu však súd zistil (z vykonaného dokazovania, teda čo do individuálnych charakteristík
tohto prípadu) dobu páchania skutku v súhrne obžalovaným cca 1 rok (ako je už uvedené vyššie),

bez akéhokoľvek dopadu na psychické zdravie poškodených (ako je už uvedené vyššie; teda skutok
nebol páchaný nejakou vyššou intenzitou so závažnejším dopadom na psychické/fyzické zdravie
poškodených), a pod rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky určenú hornú hranicu obvyklej
doby páchania tohto trestného činu (2 roky, tu cca 1 rok) – súd tak nevidí, po vykonanom dokazovaní,
priestor pre aplikáciu kvalifikačného momentu páchania skutku po dlhší čas [§ 208 ods. 3 písm. d)

Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona]. Súd sa teda aj v tejto otázke stotožnil
s názorom obhajoby, nestotožnil sa s názorom obžaloby.

Pokiaľ ide teda o právnu kvalifikáciu súdom z vykonaného dokazovania zisteného skutku, ide
o spáchanie trestného činu podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Naplnenie objektívnej

stránky daného trestného činu mal súd na strane obžalovaného za preukázané - obžalovaný blízkej
osobe (t. j. poškodenej svojej dlhoročnej družke M. N. a maloletému poškodenému, ich spoločnému
synovi) spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán rôzneho
druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným
správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť. Súd neuveril

tvrdeniam obžalovaného, berúc do úvahy vykonané dokazovanie, že poškodeným neubližoval a že
by alkohol pil len príležitostne v rámci debát s priateľmi (výsluchy poškodených, svedkyne, záznam
o dychovej skúške zo dňa 03.07.2023, výsledky psychiatrického znaleckého skúmania obžalovaného
hovoria totiž jednoznačne – obžalovaný má problém s alkoholom, pod ktorého častým vplyvom sa
protiprávne správa voči poškodeným, z pohľadu trestného práva neprípustným spôsobom zasahuje

do fyzickej/psychickej integrity poškodených, ktorí toto príkorie už nevedeli znášať, teda dosahovalo
intenzity významnej z pohľadu trestného práva). V skutkovej vete súdom zistené jednotlivé spôsoby,
ktorými útočil obžalovaný na fyzickú i psychickú integritu oboch poškodených trvalo nie krátky čas
(ale celkovo až cca 1 rok), malo dopad na ich fyzickú integritu (modriny/podliatiny, krvácanie z pery)
i psychickú integritu (museli v 05/2022 opustiť spoločnú domácnosť pre ďalšiu neznesiteľnosť konania

obžalovaného, a keď sa vrátili v polovici 06/2023 späť, veci sa takpovediac vrátili ,,do starých koľají“,
čo už dňa 03.07.2023 vyvrcholilo zadržaním obžalovaného v tejto trestnej veci a jeho aktuálnym
trestným stíhaním). Konanie obžalovaného (pozostávajúce z rôznych počas relevantného obdobia sa
vyskytujúcich slovných/fyzických útokov voči poškodeným) sa vyznačovalo trvácnosťou/opakovanosťou
a hrubosťou (kontinuálne počas relevantného obdobia požíval alkohol, aj keď vedel, že to nie je žiadúce,

keďže poškodená mu ponúkala pomoc s liečením sa, a pod vplyvom alkoholu sa dopúšťal ,,zas a znova“
jednotlivých útokov voči poškodeným); namierené bolo proti záujmu spoločnosti na riadnom/zdravom
spolunažívaníblízkychosôbprizachovaníichdôstojnosti,právaoprávnenýchzáujmov(objekttrestného
činu). Obžalovaný bol a je spôsobilý subjekt súdom z vykonaného dokazovania zisteného trestného
činu, s poškodenými má blízky/rodinný vzťah (poškodená je jeho dlhoročná družka, maloletý poškodený

je ich spoločný syn). Súd právne nekvalifikoval skutok tak, že by bol páchaný obžalovaným aj na
osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove (tzv. zverená osoba), nakoľko tak poškodená ako
i maloletý poškodený sú obžalovaného blízke osoby (§ 127 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona), pričom
z vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že by niektorá z tu poškodených osôb vo vzťahu
k obžalovanému napĺňala zákonnú definíciu tzv. zverenej osoby podľa § 127 ods. 8 Trestného zákona (t.

j. že by boli vo vzťahu k obžalovanému zo zákonom v danom ustanovení vymedzených dôvodov osobou
zverenou na základe rozhodnutia súdu/iného štátneho orgánu či na základe zmluvy).Trestný zákon vyžaduje v tomto prípade na strane páchateľa zavinenie úmyselné. Pokiaľ ide o formu
zavinenia, súd mal z vykonaného dokazovania za preukázaný tzv. nepriamy úmysel u obžalovaného
[§ 15 písm. b) Trestného zákona], t. j. obžalovaný vedel, že svojím súdom z vykonaného dokazovania

zisteným a do skutkovej vety tohto rozsudku pretaveným konaním môže porušenie alebo ohrozenie
záujmu chráneného Trestným zákonom spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený
(bol teda oboznámený s možným následkom svojho konania, no napriek tomu tak vedome konal
ďalej). Súd vychádza z úvahy, že obžalovaný sa správal konaním rozporným s § 208 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona len pod vplyvom alkoholu (vypovedali tak v podstate obaja poškodení, i svedkyňa,

vyplýva to svojím spôsobom i zo znaleckého psychiatrického skúmania osoby obžalovaného), za triezva
nie. Nakoľko nešlo o jednorazový exces v jeho prípade (alkohol požíval v nadmernom množstve
pravidelne a po dobu minimálne od 07/2021 a podľa výpovedí poškodených a svedkov im v takom
stave spôsoboval príkorie popísané v skutkovej vete tohto rozsudku, pričom poškodená ho aj posielala
na liečenie a ponúkala mu v tomto ohľade pomoc, no on nechcel a v protiprávnom konaní spojenom
s požívaním alkoholu naďalej pokračoval až do obmedzenia jeho osobnej slobody dňa 03.07.2023),

z pohľadu súdu musel vedieť a vedel, že v stave opojenia alkoholom svojím blízkym spôsobuje už len
ťažko znesiteľné príkorie a že také jeho konanie môže zasiahnuť záujem chránený Trestným zákonom
v podobe ochrany blízkych medziľudských vzťahov pred prítomnosťou tzv. domáceho (psychického či
fyzického) násilia prejavujúceho sa trvácnosťou, hrubosťou/ bezcitnosťou. Evidentne obžalovaný nerátal
sožiadnoukonkrétnouokolnosťou,ktorábymohlazabrániťnásledku,oktorompodľanázorusúduvedieť

musel,žejemožnýaspravdepodobnosťouhraničiacousistotouajnastane(t.j.vpodobeprotiprávneho,
hrubého správania sa voči poškodeným). Súd však nemal za preukázané, že by obžalovaný pil za
účelom páchania trestnej činnosti, preto súd neuvažoval o tzv. priamom úmysle.

Za účelom naplnenia povinnosti uloženej okresnému súdu uznesením KS TT súd na tomto mieste

ešte osobitne uvádza, že nevidí na strane poškodenej dôvod prispôsobovať svoju výpoveď učinenú
pred súdom ňou vypočutej pred súdom učinenej výpovedi obžalovaného. Je síce pravdou (na čo
poukázala aj obžaloba), že poškodená sama súdu uviedla, že jej cieľom bolo dostať obžalovaného
na liečenie, nie do väzenia, no súd nemá za jednoznačne preukázané (a je to podľa názoru súdu
skôr nepravdepodobné), že svoju úplne prvotnú výpoveď učinenú v trestnom konaní (v podstate krátko

po skutku) menila pred súdom z dôvodu vypočutia si pred súdom učinenej výpovede obžalovaného.
Totiž, ako je už uvedené vyššie, obžalovaný v podstate tu žalovanú trestnú činnosť pred súdom úplne
poprel, to však neučinila poškodená, ktorá aj po vypočutí takej výpovede obžalovaného pred súdom
následne sama pomerne podrobne opísala príkorie, ktoré ona a jej syn v spolužití s obžalovaným
(v tej ktorej chvíli opojeným alkoholom) museli prežívať a ktoré súd pretavil do výrokovej časti tohto

rozsudku. Ako aj správne poznamenala obhajoba, už znalkyňa Mgr. Jolana Múdra pred súdom uviedla,
že poškodená (aj ohľadne nožíka – zbrane, ktorého použitie na skutok následne ešte v prípravnom
konaní v podstate poprela) menila svoju výpoveď už počas prípravného konania, t. j. na dané nemalo
vypočutie si popretia trestnej činnosti obžalovaným pred súdom žiaden vplyv (jednoducho povedané,
poškodená menila svoju výpoveď, celkovo vyznejúc na prospech obžalovaného, kedy napr. poprela

použitie nožíka obžalovaným na páchanie tu žalovanej trestnej činnosti, už oveľa skôr, než si vypočula
výpoveď obžalovaného pred súdom). Z dôvodu znalecky zistenej zníženej vierohodnosti poškodenej
N. (čo potvrdzuje aj porovnanie ňou podávaných informácií s informáciami podávanými inými dôkazmi,
napr. výpoveď mal. poškodeného, svedkyne) musel súd pristupovať k skutkovým a právnym záverom
obozretne, vychádzajúc z pred súdom vykonaných dôkazov v ich vzájomnom súhrne (a o prítomnosti

nožíku,t.j.zbrane,priskutkunesvedčížiadeninýdôkaz,nežprvotnávýpoveďpoškodenejzprípravného
konania, učinená krátko po skutku, prehratá pred súdom, následne modifikovaná osobnou výpoveďou
poškodenej pred súdom). Pre úplnosť súd opätovne poukazuje na skutočnosti znalecky zistené ohľadne
poškodenej - pred súdom znalkyňa Mgr. Jolana Múdra (odvetvie klinická psychológia dospelých), okrem
iného uviedla, že (zostručnené) pokiaľ ide o špecifickú vierohodnosť poškodenej M. N., tá je znížená,

nakoľko sa objavili ambivalencie ohľadne dĺžky trvania agresívneho správania partnera (uvádzala od
08/2022,neskôr,že2apolroka,apriznaleckomvyšetrení,žeod03/2023),tiežohľadnefyzickýchútokov
(najskôr, že od 08/2022, pri znaleckom vyšetrení, že prvá facka až 03/2023), tiež ohľadne vyhrážok
smrťou s nožíkom v ruke (najskôr uvádzala, že jej ho dal pod krk a vyhrážal sa, neskôr uviedla, že sa
s ním priblížil a ona hovorila nech ju zabije, a pri znaleckom vyšetrení, všetko ešte počas prípravného

konania, uviedla, že si to vymyslela, on si len natieral chleba), tiež ohľadne dôvodu odsťahovania sa
od svokry (bol agresívny, potom uvádzala, že agresívny bol až od 03/2023, neskôr uvádzala, že odišla
preto, aby sa nepozerala, ako pije, a syn sa pomočoval, pričom spontánne pri znaleckom vyšetrení
uviedla, že trestné oznámenie podávala a prvýkrát pred políciou tak vypovedala z dôvodu, že bolanahnevaná na partnera a veci zveličila). Pokiaľ ide o intelektové/pamäťové schopnosti, tie nemajú vplyv
na zistené väčšie nezrovnalosti, tie vychádzajú z osobnostnej štruktúry poškodenej (koná pod vplyvom
emócií, emotívnejšie udalosti prežíva, a tak ich aj interpretuje). Po opadnutí emócií preto vypovedala

inak, resp. objavili sa nezrovnalosti. Vzhľadom na skutočnosť, že poškodená reaguje emocionálne, kedy
racionálna kontrola nefunguje, za vierohodnejšiu by znalkyňa považovala jej neskoršiu výpoveď, keď už
u nej opadli emócie (pokiaľ ide o osobnostnú štruktúru, tak odstup času určite mal vplyv na neskoršiu
výpoveď). Niektoré udalosti sa určite stali, no popisovala ich najskôr nadnesene a zveličene, a keď
bol obžalovaný vzatý do väzby, uvedomila si, že to nebolo treba až tak riešiť, že chcela len, aby on

podstúpilliečbu.Znalkyňaupoškodenejskonštatovalasklonkemočnémuskresľovaniu(nejdeovedomú
snahu), jej emočné prežívanie je silnejšie, nevie to ovplyvniť, jej osobnostná výbava je taká (ak príde
emočne vypätá situácia, rácio ustupuje, koná pod vplyvom emócií; ak niekto voči nej koná, prežíva to
vypätejšie). Pokiaľ ide o zníženú špecifickú vierohodnosť, znalkyňa použila pojem ,,znížená“, nakoľko
sa objavili výraznejšie rozdiely (ak by boli rozdiely len mierne, použije termín ,,mierne znížená“). Zníženú
špecifickú vierohodnosť vníma znalkyňa aj vo vzťahu k časovému hľadisku správania sa partnera, aj

vo vzťahu k intenzite útokov. V čase, keď je poškodená pod vplyvom emócií, je oslabená jej schopnosť
uvedomiť si, aký dopad to celé môže mať na jej maloletého syna. Časom, keď emócie opadnú, si to
poškodená uvedomí. Sklon bagatelizovať prípadne zveličovať je u poškodenej prítomný vzhľadom na
jej osobnostnú štruktúru, nedá sa vylúčiť, že sa to prejaví v bagatelizovaní alebo v zveličovaní. Z týchto
znaleckých zistení, berúc do úvahy aj ostatné pred súdom vykonané dôkazy, súd napokon vychádzal

pri prisudzovaní pravdivostnej hodnoty informáciám podávaným poškodenou počas trestného konania.

Nakoľko súd videl v znení Trestného zákona účinnom od 06.08.2024 právnu úpravu pre obžalovaného
priaznivejšiu čo do ukladania sankcií/trestov, kedy dané znenie zákona precizuje povinnosti súdu pri
úvahe/výbere primeraného trestu či sankcie na prospech páchateľov s cieľom naplnenia účelu ukladanej

sankcie/trestu, tiež povinnosť ukladať trest odňatia slobody vzhľadom na hornú hranicu do úvahy
prichádzajúcej trestnej sadzby trestu odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona v znení účinnom od
06.08.2024 je v tomto ohľade s poukazom na trestnú sadzbu trestu odňatia slobody zakotvenú v § 208
ods. 1 Trestného zákona pre obžalovaného jednoznačne priaznivejší), uznal ho za vinného v zmysle
ustanovení Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ostatne, § 2 ods. 3 Trestného zákona priamo

vyžaduje aplikáciu § 73 až § 74 Trestného zákona účinnú od 06.08.2024).

Záverom tejto časti odôvodnenia rozsudku súd uzatvára, že sa nestotožnil s názorom obžaloby, že
by na výpoveď poškodenej učinenú pred súdom nebolo možné prihliadať, ostatne dané plynie zo
záverov uznesenia KS TT, kedy súd prvého stupňa ani nezistil, že by jej prítomnosť pri výsluchu

obžalovaného mala vplyv na obsah jej výpovede (ona výpoveď menila už v prípravnom konaní a pred
súdom vypovedala o trestnej činnosti obžalovaného, ktorý pred súdom, naopak, úplne trestnú činnosť
poprel). Súd sa tiež nestotožnil s názorom obhajoby, že by pred súdom prehraný záznam z výpovede
poškodenej, mal. poškodeného či svedkyne, učinených v prípravnom konaní, bol pre súd nepoužiteľný,
ako súd zdôvodnil už vyššie v texte, tiež, že by akékoľvek informácie podávané poškodenou súdu boli

nepoužiteľné. Berúc do úvahy všetko vyššie uvedené má súd za to, že odôvodnením tohto rozsudku
čo do viny obžalovaného dal vyčerpávajúcu odpoveď na argumentáciu procesných strán k veci samej
(v otázke viny).

K uloženému trestu a ochrannému liečeniu. Pokiaľ ide o ukladanie trestu, súd nemohol siahnuť

- po alternatívnych trestoch, najmä vzhľadom na vyslovenie viny za zločin v podobe týrania blízkych
osôb v spoločnej domácnosti, kedy v takom prípade Trestný zákon uloženie trestu povinnej práce
neumožňuje, pričom peňažný trest či trest domáceho väzenia ako druh trestu podľa názoru súdu
vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, ktorý sa dopúšťal tejto závažnej trestnej činnosti
najemublízkychosobáchprávevsúkromí/ichspoločnejdomácnosti,kedyjehoprotiprávnekonaniebolo

spojené s nijak a nikým nekontrolovaným abúzom alkoholu, by ako trest nebol postačujúci pre naplnenie
účelu trestu, a to ani v kombinácii s tu ukladaným ochranným liečením;
- po podmienečnom treste odňatia slobody, a to (ako je už uvedené v odrážke vyššie) vzhľadom
na vyslovenie viny za zločin a okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, ktorý až do vyhlásenia
tohto rozsudku vinu popieral, popieral dokonca (napriek objektívnym zisteniam znalca a výpovediam

poškodených či svedkyne) aj vlastnú závislosť od alkoholu, pričom sa dopúšťal súdom z vykonaného
dokazovania zistenej závažnej trestnej činnosti na jemu blízkych osobách (družka, ich spoločný maloletý
syn) práve v súkromí/ich spoločnej domácnosti, kedy jeho protiprávne konanie bolo spojené s nijak
a nikým nekontrolovaným abúzom alkoholu; súd teda nie je po vykonanom dokazovaní na hlavnompojednávaní presvedčený, že by podmienečný trest odňatia slobody, aj keby s dohľadom probačného
a mediačného úradníka, bol plne spôsobilý naplniť účel sankcie/trestu v zmysle § 33a a § 34 Trestného
zákona, a to ani v kombinácii s tu ukladaným ochranným liečením. Z týchto dôvodov bolo samozrejme

nemožné siahnuť ani po akomkoľvek mimoriadnom znížení tu ukladaného trestu.
Súd teda siahol po nepodmienečnom trestne odňatia slobody. Základná výmera tohto druhu trestu za
zločin, k vine obžalovaného za ktorý súd dospel po vykonanom dokazovaní, bola 3 roky až 8 rokov,
ktorá bola aj na tento prípad aplikovateľná bez potreby jej úpravy (§ 38 ods. 2 Trestného zákona),
pričom súd nevzhliadol u obžalovaného žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti (pre úplnosť súd

uvádza, že nateraz jediné odsúdenie obžalovaného zachytené v odpise registra trestov nebral v tejto
súvislosti do úvahy, nakoľko je z pred vyše 30tich rokov, a toho času zahladené; danej trestnej činnosti
sa však obžalovaný dopustil, k tomu má toho času evidovaný jeden priestupok proti majetku z roku
2021, preto súd ani nemohol uzavrieť, že by pred tu žalovanou trestnou činnosťou viedol riadny život).
Súd napokon siahol po výmere nepodmienečného trestu odňatia slobody na samotnej spodnej hranici
do úvahy prichádzajúcej výmery trestnej sadzby - v trvaní 3 roky; podľa názoru súdu by použitie

vyššej trestnej sadzby bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a z pohľadu dosiahnutia účelu trestu
nadbytočné vzhľadom na to, že ide o jeho prvé odsúdenie na nepodmienečný trest odňatia slobody
(a prvé odsúdenie po vyše 30tich rokoch od jeho prvého odsúdenia), kedy je mu navyše ukladané
ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Takto súdom zvolenú výmeru nepodmienečného
trestu odňatia slobody považuje súd za primeranú na naplnenie účelu trestu, a to hlavne a jedine

vkombináciisukladanýmochrannýmopatrením–ústavnouprotialkoholickouliečbou,kedysazpohľadu
súdu odstráni u obžalovaného hlavný a toho času zrejme jediný kriminogénny faktor jeho protiprávnej
činnosti za ostatné obdobie v podobe (nadmerného/nekontrolovaného) užívania alkoholu (pretaveného
do závislosti); za týchto okolností prísnejšia sadzba podľa názoru súdu potrebná na naplnenie účelu
trestu (§ 34 Trestného zákona) nie je.

Skrze tento rozsudok uložený trest považuje súd za zákonný, primeraný (nie príliš prísny, nie príliš
benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci vo svojom súhrne účel trestu v zmysle § 34
Trestného zákona (s prihliadnutím na zásady ukladania sankcií/trestov), a to tak z pohľadu generálnej
prevencie (odradenie iných od páchania takej trestnej činnosti), ako aj z pohľadu individuálnej prevencie

či prevýchovy obžalovaného na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať nebude
(správnosť týchto záverov súdu, v prípade právoplatnosti tohto rozsudku, však preverí až budúci čas
a v ňom zaznamenané počínanie si obžalovaného).

Nakoľko obžalovaný nebol v posledných 10tich rokoch pred tu žalovaným skutkom vo výkone trestu

odňatia slobody (resp. dosiaľ nebol vôbec), zaradil ho súd na výkon tu ukladaného nepodmienečného
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Nakoľko znalec v zmysle svojich znaleckých záverov odporučil uložiť obžalovanému, z dôvodu závislosti
od (a v podstate nikým nekontrolovaného abúzu) alkoholu (podľa vyjadrenia znalca, obžalovaný

trpí úplne rozvinutým somatopsychickým syndrómom závislosti od alkoholu v preterminálnom štádiu)
ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou, a súd mal z vyššie načrtnutého, pred súdom
na hlavnom pojednávaní vykonaného dokazovania za preukázané, že obžalovaný sa dopustil tu
žalovaného skutku v dôsledku závislosti od návykovej látky (alkoholu) a pod jej vplyvom, pričom
nemožno opomenúť ani to, že išlo o trestný čin násilnej povahy voči svojím blízkym osobám (družka,

ich spoločný maloletý syn) a vzhľadom na osobu obžalovaného možno dôvodne predpokladať, že
bude v násilnom konaní pokračovať (podľa zistení znalca pobyt obžalovaného, pri jeho pokračovaní
v konzume alkoholu, je možno z hľadiska psychiatrického pre spoločnosť považovať za nebezpečný),
uložil súd týmto rozsudkom obžalovanému, berúc do úvahy zásady ukladania ochranných opatrení (§ 35
Trestného zákona), aj ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou (pre miernejšiu formu liečenia

nebol s ohľadom na vykonané dokazovanie priestor, pričom z dôvodu ukladania nepodmienečného
trestu odňatia slobody bolo nutné uložiť danú formu liečenia – viď § 74 ods. 1 Trestného zákona
účinného od 06.08.2024), ktoré je podľa názoru súdu v spojitosti resp. aj v nadväznosti na tu ukladaný
nepodmienečný trest odňatia slobody spôsobilé docieliť toho, aby sa obžalovaný už trestnej činnosti
v budúcnosti nedopúšťal (čo v prípade právoplatnosti tohto rozsudku ukáže samozrejme až budúci čas).

O náhrade škody súd nerozhodoval, nakoľko v čase vyhlásenia tohto rozsudku žiaden taký nárok v
konaní uplatnený nebol.Z dôvodov uvedených vyššie rozhodol v tejto veci súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a to v
neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného

poriadku); v mene obžalovaného je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 Trestného
poriadku),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo
týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316
ods. 1 Trestného poriadku).